Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/106/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010349
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6125010349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,

PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Andreja Matušovica a JUDr. Štefna Nováka, LL.M.., v trestnej veci
obžalovanej A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Trestného zákona
o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn.:
9T/34/2025 zo dňa 11. 08. 2025 na verejnom zasadnutí dňa 19. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica, pracovisko Brezno, sp.zn.: 9T/34/2025 zo dňa 11. 08. 2025 vo výroku o treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám

obžalovanú A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XXX, B.

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 56
ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest 500,- eur (päťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn.: 9T/34/2025 zo dňa 11. 08.
2025 bola obžalovaná A. B. uznaná vinnou z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) ods. 2
písm. d) Trestného zákona tom skutkovom základe, že

dňa 11.11.2024 v čase 15.57 hod. pristavila svoje osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane Combi,
červená metalíza tmavá, ev. č. E. (ďalej len „OMV“) na mieste verejnosti prístupnom v obci B., F. G.,
oproti potravín COOP Jednota, pred kaderníctvom H. I., z vozidla vystúpila, uzamkla ho a odišla do
predmetného kaderníctva, odkiaľ si následne v čase 16.02 hod. všimla, že za sedadlom spolujazdca,
kde v tom čase v autosedačke sedel maloletý J. C. je spustené okno, rýchlou chôdzou sa vrátila k
vozidlu a po zistení, že vozidlo je zamknuté a nedokáže otvoriť dvere, maloletého J., ktorý jej bol

splnomocnením zverený do osobnej starostlivosti z Centra pre deti a rodiny Hriňová, K. XXX, cez
otvorené okno predmetného vozidla opakovane päťkrát udrela peňaženkou, držiac ju v pravej ruke,
do oblasti hlavy a tváre, nato odomkla vozidlo za sprievodu dvojitého zablikania výstražných svietidiel,
otvorila dvere a maloletého znovu jedenkrát udrela otvorenou dlaňou ľavej ruky do oblasti hlavy, potomsapozaOMVpresunulakudverámvodiča,odkiaľsapokúsilazatvoriťoknonadveráchzaspolujazdcom,
avšak po neúspešnom pokuse sa opäť presunula rýchlou chôdzou k maloletému J. a znovu ho trikrát
udrela peňaženkou, ktorú držala v pravej ruke, do oblasti hlavy, nato sa vrátila na miesto vodiča a po

otočení kľúčom v spínacej skrinky zatvorila okno na dverách za spolujazdcom, z vozidla vystúpila a v
čase 16.04 hod. vozidlo uzamkla a vrátila sa do uvedeného kaderníctva, odkiaľ v čase 16.33 hod. dňa
11.11. 2024 sa vrátila k vozidlu odomkla ho, nastúpila do vozidla a odišla preč.

Za toto konanie bol obžalovanej uložený podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona bola ustanovená skúšobná doba 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice
o hlavnom pojednávaní, ktoré odôvodnila písomne prostredníctvom svojej obhajkyne. V podanom
odvolaní poukázala na skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva, pričom definovala jej základné
znaky a mala za to, že tieto neboli naplnené. Napadnutým rozhodnutím jej bola určená vina zo skutku,

ktorý nespáchala, čím je výrok o vine nesprávny a vymeraná výška trestu v rozpore so zásadami
pre ukladanie trestov. Súd na hlavnom pojednávaní poskytol odlišné odôvodnenie naproti písomnému
rozsudku, ktoré jej bolo doručené. Poukázala na to, že pri vyhlasovaní rozsudku jej dal súd za pravdu,
že za normálnych okolností, pri bežných rodičoch by sa pri uvedenom skutku jednalo o priestupok,
avšak práve z dôvodu, že je profesionálny rodič, ide o trestný čin. V písomnom rozsudku sa nenachádza

nič v znení, že ak ide o profesionálneho rodiča ide o trestnosť činu a ak ide o biologického rodiča ide
o priestupok. Týmto konaním súd porušil právo na spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Trestný zákon
nepozná pojem „profesionálny rodič“ a „biologický rodič“. Poukázala na to, že v rozsudku zákonný
sudca pozmenil svoje úvahy o priestupku, pričom citovala časť odôvodnenia o tom, že závažnosť
konania obžalovanej ako profesionálneho náhradného rodiča v žiadnom prípade nebola nepatrná,

pričom bol zdôraznený aj počet úderov smerovaných voči maloletému. V ďalšej časti uviedla, že súd
bagatelizuje procesné pochybenie orgánov činných v trestnom konaní, že obhliadka tela bola vykonaná
na nesprávnom dieťati a na druhom pre istotu vykonaná ani nebola. Okresný súd neposkytol žiadne
zdôvodneniektomutoprocesnémupochybeniu.Poukázalaajnaúradnýzáznamz18.11.2024.Okresný
súd opomenul zobrať do úvahy, že po tomto incidente sa správanie a socializácia detí značne zlepšila a

deti robia pokroky. Zdôraznila, že okresný súd opomenul aplikovať aj materiálny korektív. Poukázala na
výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní 07. 07. 2025. Mala za to, že okresný súd sa nesprávne
vysporiadal aj so skutočnosťou, že ide o miesto verejne dostupné a že tam mal prejsť každú minútu
svedok. Z prehratého kamerového záznamu jednoznačne vyplýva, že v čase incidentu tam nie je žiadny
svedok. Zdôraznila, že incident bol v interiéri motorového vozidla a nie na verejnom priestranstve.

Zároveň ani obžalovaná, ani maloletý nekričali, ani sa k sebe nesprávali hrubo, čo by vzbudilo pozornosť
u kohokoľvek, teda žiadne znaky hrubej neslušnosti, ako sa to mylne snažil navodiť okresný súd. Súd
odmietol vykonať dôkaz výsluchom starostky a v súdnom spise sa nenachádza ani správa o povesti. Je
zarážajúce, že súd ani prokurátor vôbec nepotrebujú zisťovať jej povesť, ako žije a aké je jej správanie.
Nesúhlasila ani s druhom a výškou uloženého trestu, pričom podmienečný trest, podľa jej názoru, nebol

uložený v súlade so zásadami ukladania trestov. Nie je žiadnym spôsobom zdôvodnené, prečo súd
nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu a z akého dôvodu považuje uložený trest za adekvátny.
Záverom navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu, alternatívne,
aby ju krajský súd sám spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor okresnej prokuratúry vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolanie
obžalovanej v celom rozsahu zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné, nakoľko
súd podrobne odôvodnil, na základe akých dôkazov a skutočností vychádzal pri preukázaní viny
obžalovanej. Súd pri odôvodnení rozsudku na hlavnom pojednávaní poukázal na tú skutočnosť, že pri
profesionálnom rodičovi musia byť kladené vyššie požiadavky a nároky na zvládanie obdobnej situácie,

v akej sa ocitla obžalovaná a táto by mala vedieť danú situáciu riešiť tak, aby nedošlo k fyzickému
napadnutiu zvereného dieťaťa, ale použiť iné výchovné prostriedky. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť
s vyjadrením obžalovanej uvedenom v odvolaní. Dôkazy z prípravného konania, ktoré obžalovaná
spochybňuje na hlavnom pojednávaní neboli vykonané a zároveň neboli ani navrhnuté na vykonaniev rámci obžaloby, preto je bezpredmetné sa ku nim vyjadrovať. Okresný súd sa zároveň v rozsudku
vysporiadalajsotázkouposúdeniamieryzávažnostikonaniaobžalovanejstzv.materiálnymkorektívom,
s ktorým sa stotožňuje. Napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 20. 10. 2025.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v prítomnosti obžalovanej, obhajkyne a prokurátora
krajskej prokuratúry. Poškodená sa na verejné zasadnutie nedostavila, hoci bola o jeho termíne riadne

a včas upovedomená. Krajský súd preto vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti poškodenej.

Obhajkyňa na verejnom zasadnutí mala za to, že sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého
rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu, alternatívne na to, aby bola obžalovaná oslobodená spod
obžaloby krajským súdom.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí považoval napadnutý rozsudok za zákonný,
uložený trest za spravodlivý a preto navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaná sa v rámci konečného návrhu pripojila ku konečnému návrhu svojej obhajkyne.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317
ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej
je čiastočne dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný
súd v napadnutom rozsudku uložil obžalovanej neprimeraný trest.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal
dňa 17. 04. 2025 na Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno pod sp. zn.: 2Pv 259/24/6603
obžalobu na obvinenú A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Trestného
zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vyhlásila, že je nevinná zo spáchania
žalovaného skutku, na základe čoho potom okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej
A. B., výsluchom poškodenej L. I. B., oboznámil listinné dôkazy, najmä anonymné oznámenie
na obžalovanú, evidenčnú kartu vodiča, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn.: 5P/49/2022,

plnomocenstvo,správuÚradupráce,sociálnychvecíarodinyLučenec,správuCDRM.,správyopovesti
obce B., odpis registra trestov a oboznámil aj kamerové záznamy.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal
všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného

poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu § 2
ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) § 2 ods. 14 Trestného poriadku.

Krajskýsúdpreskúmanímvecizistil,žerozhodnutieokresnéhosúduvčastiprávnehoposúdeniakonania

obžalovanej zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil, keď
konanie obžalovanej, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané posúdil ako prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. d) Trestného zákona, keďže pre aplikáciu tejto skutkovej podstaty
boli naplnené všetky zákonom požadované predpoklady.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadiac sa ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež
zrejmé ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými úvahami sa spravoval, keď posudzovaldokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch
stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Vina obžalovanej bola jednoznačne preukázaná z prehratých kamerových záznamov, ktoré zachytávajú
celý priebeh konania obžalovanej, ktorá opakovane udierala maloletého sediaceho v autosedačke za
miestom vodičovho spolujazdca a to cez otvorené okno, po hlave peňaženkou aj rukou, pričom po tom,
ako sa vzdialila od zadného okna a prešla k prednej časti vozidla na strane vodiča a neúspešne sa
pokúsila zatvoriť okno, opäť sa vrátila k pravej zadnej časti a maloletého opäť trikrát udrela peňaženkou

do oblasti hlavy.

K odlišnému odôvodneniu napadnutého rozsudku okresným súdom, krajský súd poukazuje na to, že
odôvodnenieokresnéhosúdu,čiužprivyhlásenírozsudkualebovjehopísomnomvyhotovenívpodstate
rovnako dôvodí, že u profesionálneho náhradného rodiča sa vyžaduje vyššia miera frustračnej tolerancie
pri výchove detí.

K procesnému pochybeniu orgánov činných v trestnom konaní týkajúceho sa vykonania obhliadky tela
nanesprávnomdieťatijepotrebnépoukázať,žeokresnýsúdnatentodôkazneprihliadal,nebolvykonaný
na hlavnom pojednávaní a nebol ani navrhnutý v návrhovej časti obžaloby, preto túto odvolaciu námietku
krajský súd vyhodnotil ako bezpredmetnú.

Vo vzťahu k úradnému záznamu zo dňa 18. 11. 2024, ktorý okresný súd čítal na hlavnom pojednávaní
je potrebné uviesť, že úradné záznamy nie sú listinnými dôkazmi preto ich okresný súd nemal čítať a
vykonávať ich ako dôkaz. Keďže takéto úradné záznamy nemožno považovať za dôkaz uplatniteľný v
konaní pred súdom, potom z toho plynie záver o tom, že ani súd ani žiadna procesná strana nimi ako

„ dôkazmi“ argumentovať nemôžu, a pokiaľ tak urobia sú námietky, ako aj právne závery z toho plynú-
ce právne irelevantné.

S otázkou materiálneho korektívu sa dostatočne vysporiadal okresný súd v rámci svojho odôvodnenia
v napadnutom rozsudku na strane 9 a 10, preto tu krajský súd odkazuje na správne a dostatočné

odôvodnenie okresného súdu. Nie je preto pravdou tvrdenie obžalovanej v podanom odvolaní, že
okresný súd opomenul aplikovať materiálny korektív. Pre aplikáciu ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného
zákona neboli splnené podmienky čo okresný súd dostatočne vysvetlil a s čím sa stotožnil aj krajský
súd ako už bolo vyššie uvedené.

K námietke spáchania skutku na verejne prístupnom mieste krajský súd uvádza, že miesto verejne
prístupné je miesto, ktoré je voľne dostupné verejnosti, t.j. bližšie nešpecifikovanému okruhu osôb.
Typicky pôjde o zastávky MHD, nákupné centrá, ulice, námestia a pod. V danom prípade ku skutku
došlo na verejne prístupnom mieste, na ulici, kde sa pohybovali ľudia a je bez právneho významu, že
v tom momente nešiel okolo žiadny svedok. Ku skutku došlo na ulici, medzi zaparkovanými autami

a hoci išlo o interiér vozidla, obžalovaná sa pri skutku nachádzala pri aute, na aute bolo otvorené pravé
zadné okno a v istom momente aj pravé zadné dvere. Konanie obžalovanej bolo preto viditeľné osobami,
ktoré sa v blízkosti miesta činu nachádzali, prípadne mohli nachádzať. Zároveň je potrebné uviesť aj
skutočnosť, že trestné stíhanie bolo začaté na podklade oznámenia podaného osobou, ktorá videla
konanie obžalovanej. O tom, že išlo o miesto verejnosti prístupné neboli žiadne pochybnosti.

K hrubej neslušnosti je potrebné uviesť, že Pojem "hrubá neslušnosť" je nevyhnutné vykladať tak, že ide
o také konanie jednotlivca, ktoré zásadným spôsobom narúša zaužívané pravidlá slušného správania
sa. Narušenie zaužívaných pravidiel slušného správania musí byť intenzívnejšieho charakteru, nepôjde
o akékoľvek neslušné správanie sa. Opakované útoky na dieťa sediace v aute cez otvorené okno

bezpochyby narúšajú pravidlá slušného správania sa.

Okresný súd dostatočne odôvodnil aj zamietnutie návrhu obžalovanej na doplnenie dokazovania
výsluchom starostky, ktoré považoval za neúčelné a nepodstatné pre rozhodnutie, s čím sa stotožnil
aj krajský súd. Rovnako ani krajský súd nevzhliadol dôvod na opätovné vypracovanie správy o povesti

obžalovanej z rovnakých dôvodov ako okresný súd.

Okresný súd pri rozhodovaní o treste vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona
a zároveň hodnotil pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.2 Trestného zákona, pričom u obžalovanej správne vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život (pozn.: v odôvodnení rozsudku
na strane 11 je nesprávne uvedený § 36 písm. l/ Trestného zákona). Zároveň u obžalovanej nevzhliadol

žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Krajský súd musel prisvedčiť obhajobe v tom smere, že trest uložený okresným súdom je neprimerane
prísny. Naviac uložený druh a výmera trestu okresným súdom nie sú dostatočne odôvodnené, čím takto
uloženýtrestvykazujeznakyarbitrárnosti.Preprečinvýtržníctvapodľa §364ods.1písm.a)ods.2písm.

d) Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Okresný súd v
rámci odôvodnenia uloženého trestu uviedol, že musel zohľadniť aj skutočnosť, že skutku sa obžalovaná
dopustila troma po sebe nasledujúcimi útokmi na maloleté dieťa pri výkone práce profesionálneho
náhradného rodiča, čo neumožnilo uložiť trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestu odňatia
slobody. Okresný súd však nevzal do úvahy aj ďalšie relevantné skutočnosti na strane obžalovanej
vyznievajúce v jej prospech, hoci ich zistil, a to že ide o osobu doposiaľ súdom netrestanú, u ktorej

bola z tohto dôvodu vzhliadnutá jedna poľahčujúca okolnosť a zároveň u nej nebola vzhliadnutá žiadna
priťažujúca okolnosť.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä

na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

Krajský súd pri ukladaní trestu vychádzal okrem zásad ukladania trestov aj z osoby obžalovanej, ktorá
v odpise registra trestov nemá žiadny záznam a v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov
má obžalovaná dva záznamy pre priestupky na úseku cestnej premávky spočívajúce v prekročení
rýchlosti v roku 2023 a v roku 2024, ktoré boli vybavené v prvom prípade napomenutím a v druhom

prípade blokovou pokutou 10,- eur. Obžalovaná je rozvedená, má jedno vlastné dieťa a pracuje ako
profesionálny rodič s čistým mesačným príjmom 1 300,- eur. Zo správy N. M. vyplýva, že u oboch
maloletých detí možno konštatovať, že od 01. 06. 2024, odkedy sú umiestnené u obžalovanej došlo k
pokroku z hľadiska zdravého vývinu po fyzickej a psychickej stránke.

Po zavážení všetkých uvedených skutočností krajský súd čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovanej tým,
že jej uložil miernejší trest, a to peňažný trest vo výške 500,- eur, pri ktorom zobral do úvahy aj zárobkové
pomery obžalovanej. Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť zo strany obžalovanej úmyselne
zmarený, krajský súd obligatórne ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace.
Takýto trest je pre obžalovanú primeraný, spravodlivý a zároveň súladný so zásadami ukladania trestov.

Na základe uvedeného krajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a rozhodol vo veci sám.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.