Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/263/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925203418
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6925203418.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Námestovo, dieťa rodičov:
matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E., F. G. XX/XX, právne zastúpená: JUDr. Marta Bojo

Vevurková, advokátka so sídlom Námestovo, Mieru 312/13, IČO: 42217075, a
otec H. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. J. XX, právne zastúpený: JUDr. Jana Ježíková,
advokátka so sídlom Revúca, Kúpeľná 487/19, IČO: 42378397, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu
Okresného súdu Námestovo č. k. 18P/108/2025 - 114 zo dňa 24.10.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledujúceho

znenia:

Maloletého A. z v e r u j edo osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 100 € mesačne, vždy 25. dňa vopred

k rukám matky, počnúc doručením tohto rozhodnutia.

Toto neodkladné opatrenie p l a t í v časti zverenia do osobnej starostlivosti do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej a v časti výživného do rozhodnutia vo veci samej, vedenej na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 18P/108/2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový

súd“) návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 2 ods. 1 a § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj z návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, návrhu vo veci samej, návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej
starostlivosti, vyjadrení účastníkov a správ kolízneho opatrovníka.

Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil tým, že matka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa. Zistil, že matka spolu s maloletým žije v rodinnom dome v E., ktorý je plne
zariadený a vyhovuje potrebám dieťaťa. Matka je na materskej dovolenke, má zabezpečené bývanie
a príjem z materského príspevku a prídavku na dieťa. Kolízny opatrovník konštatoval, že matka je
schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť, pričom jej v prípade potreby pomáhajú príbuzní. Otec býva v
rodinnom dome v I. J., má samostatnú izbu pre seba a dieťa, pracuje, s príjmom približne 1 000 eur

mesačne. Kontakt otca s maloletým prebieha pravidelne, odovzdávanie sa realizuje na dohodnutom
mieste, intenzita stretávania je približne desať dní mesačne.Súd prvej inštancie si vyžiadal správy o zdravotnom stave matky, z ktorých vyplynulo, že bola
hospitalizovaná od 14.07.2025 do 05.08.2025 pre bipolárnu afektívnu poruchu, avšak po prepustení bol
jej stav stabilizovaný a ochorenie nevylučuje starostlivosť o dieťa. Ambulantná psychiatrička potvrdila,

že matka je v stabilizovanom stave, pričom je potrebné pokračovať v liečbe. Prvostupňový súd preto
dospel k záveru, podľa ktorého tvrdenia otca o nespôsobilosti matky neboli osvedčené. Maloletý bol
od prepustenia matky z hospitalizácie v jej starostlivosti, okrem pravidelných pobytov u otca. Otec sa
nepokúša vyňať dieťa zo starostlivosti matky, stretávanie prebieha pravidelne a otec sa dokáže riadne
o dieťa postarať.

Súd prvej inštancie konštatoval, že výživa maloletého nie je ohrozená, keďže matka má zabezpečené
bývanie a príjem a otec počas pobytov dieťaťa u neho zabezpečuje všetky potreby. Nezistil
preto naliehavú potrebu zásahu formou neodkladného opatrenia. Zároveň apeloval na rodičov, aby
uprednostnili záujem maloletého pred vlastnými spormi, rešpektovali svoje práva a povinnosti a vytvárali
podmienky pre zdravý vývin dieťaťa. Upozornil, že vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie a
rozhodnutie bude prijaté až na jeho základe.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodila tým, že napadnuté
uznesenie považuje za vecne nesprávne a v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, ako aj so
základnými právami matky. Uviedla, že sa návrhom domáhala dočasného zverenia maloletého A. do
svojej osobnej starostlivosti, keďže po ukončení spoločného spolužitia s otcom presťahovala dieťa do

rodičovského domu v E., kde mu poskytuje každodennú osobnú starostlivosť. Zdôraznila, že otec jej v
presťahovaní nebránil.
Matka poukázala na to, že rodičia od júna 2024 bývali v dome rodičov otca v I. J., neskôr v prenajatom
byte v H., avšak po ďalších konfliktoch a zhoršení jej zdravotného stavu sa v auguste 2025 vrátila do E.
spolusmaloletým.Tvrdila,žespoločnéspolužitiebolopreňunáročné,otecjukontroloval,žiarlilavytýkal

jej kontakt s jeho rodinou, čo viedlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Po prekonaní psychiatrickej
hospitalizácie je podľa nej v stabilizovanom stave a plnohodnotne sa stará o dieťa. Otec podľa matky vo
svojich vyjadreniach zneužíva jej zdravotné problémy vo svoj prospech a uvádza nepravdivé informácie.
Matka zdôraznila, že maloletý má šesť mesiacov, potrebuje každodenný kontakt, blízkosť a emocionálnu
istotu matky. Kritizovala otca za to, že odmieta súhlas so zmenou pediatra, čo spôsobuje zbytočné

premiestňovanie dieťaťa na veľké vzdialenosti, ktoré považuje za ohrozujúce. Uviedla, že má stabilné
bývanie, zabezpečený príjem a hradí všetky potreby dieťaťa, zatiaľ čo otec si neplní vyživovaciu
povinnosť riadne a pravidelne.
Podľa názoru matky sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže pomery
rodičov a dieťaťa nie sú upravené, čo spôsobuje napätie a neistotu, a existuje riziko narušenia

vývinu dieťaťa v dôsledku častého premiestňovania a nestability prostredia. Súd prvej inštancie podľa
nej nesprávne vyhodnotil situáciu formálne, bez prihliadnutia na psychologické a vývinové potreby
maloletého podľa § 5 Zákona o rodine a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Matka poukázala aj na správu
kolízneho opatrovníka zo dňa 10.10.2025, ktorý súhlasil s návrhom matky na nariadenie neodkladného
opatrenia.

Navrhla odvolaciemu súdu zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že maloletého A. dočasne zverí do jej
osobnej starostlivosti a otcovi určí vyživovaciu povinnosť vo výške 150 eur mesačne.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky sa s napadnutým uznesením stotožnil. Zdôraznil, že výrok aj
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie chránia záujem maloletého dieťaťa, keďže obaja rodičia

prejavili záujem osobne sa o dieťa starať. Podľa jeho názoru matka v odvolaní neuvádza žiadne nové
skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie už nezvážil.
Otec poprel tvrdenia matky, podľa ktorých sa odsťahovala do E. z dôvodu nezhôd. Tvrdil, že rodičia
mali v pláne sobáš, bývali spolu v prenajatom byte a spoločne sa starali o dieťa, ktoré bolo plánované.
Podľa neho matka otca a dieťa opustila a nastúpila na liečenie, pričom o dieťa sa v tom čase staral on.

Uviedol, že matka mu zatajila riziká tehotenstva a pôrodu spojené s jej duševným zdravím. Zdôraznil,
že nesúhlasil s tým, aby sa matka so synom odsťahovala, avšak keď po troch týždňoch prišla pre dieťa,
súhlasil, aby bola s dieťaťom aj matka, lebo obaja sú rodičia. Otec odmietol tvrdenia, podľa ktorých
zneužíva zdravotný stav matky, avšak vyjadril obavy, keďže matka opakovane bezdôvodne vysadila
lieky, čo by podľa neho mohlo ohroziť dieťa.

Podľa jeho názoru maloletý potrebuje oboch rodičov a má právo na rovnomerný kontakt s oboma.
Uviedol, že dieťa je u neho pokojné, šťastné a cestu znáša bez problémov, pričom premiestňovanie
dvakrát mesačne nepovažuje za rizikové. Poprel, že by odmietal súhlas so zmenou pediatra, ak by bola
výsledkom dohody, avšak matka podľa neho koná svojvoľne a nerešpektuje jeho rodičovské práva.Otec spochybnil objektívnosť správy kolízneho opatrovníka, ktorá podľa neho vyznieva jednoznačne v
prospech matky. Namietal, že opatrovník neposúdil pomery u oboch rodičov rovnako, keďže nenavštívil
jeho domácnosť v čase, keď sa staral o dieťa. Zdôraznil, že nie je v záujme maloletého, aby bol kontakt

s otcom obmedzený na niekoľko hodín mesačne, najmä keď aj on podal návrh na zverenie dieťaťa do
svojej osobnej starostlivosti.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal uznesenie

súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 66 CMP a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil podľa § 388 CSP.

7. V prejednávanej veci sa na základe návrhu oboch rodičov vedie konanie o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému A..

8. Spolu s návrhom vo veci samej matka podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa do rozhodnutia vo veci samej domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti a určenia
vyživovacej povinnosti otcovi vo výške 180 € mesačne.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia v zásade nie je potvrdenie existujúceho

(faktického) stavu; môžem ním však ale byť predchádzanie vzniku nežiaducich situácií, najmä vo vzťahu
k výchove a vývinu maloletých detí. V prejednávanej veci, vzhľadom na zrejmý záujem oboch rodičov o
starostlivosť a skutočnosť, že ide o dieťa vo veľmi útlom veku, považoval odvolací súd za vhodné citlivo
zvážiť, či za daných okolností možno návrh zamietnuť z čisto formálnych (procesných) dôvodov, resp. či
je potrebné preventívne chrániť stabilitu výchovného prostredia maloletého. Dospel následne k záveru,

podľa ktorého je potrebné dieťa dočasne zveriť do osobnej starostlivosti matky s poukazom na to, že
táto je na materskej dovolenke, od ukončenia hospitalizácie mu zabezpečuje každodennú starostlivosť,
jej zdravotný stav je podľa odborných správ stabilizovaný a má aj vytvorené vhodné podmienky. Táto
úprava nijako neobmedzuje právo otca na styk s maloletým, ktorý sa môže realizovať podľa doterajšej
dohody rodičov v rozsahu približne desiatich dní mesačne. V prípade, ak by matka začala styku otca

s maloletým brániť, môže dôjsť k dočasnej úprave prostredníctvom neodkladného opatrenia aj v tomto
smere.

10. Odvolací súd považuje ďalej za osvedčené, že matka nesie prevažnú časť každodennej starostlivosti
omaloletéhoakoajnákladovstýmspojených,zatiaľčootecprispelmatkepeňažnelenraz(sumou100€

vauguste2025)aďalšieplneniauvádzabezpredloženiadôkazov.Otecmápritomvyššípríjem(približne
1 000 € mesačne) než matka (asi 710 € mesačne) a jeho povinnosť podieľať sa na výžive dieťaťa je
nepochybná. Vzhľadom na vek maloletého (šesť mesiacov) a jeho potreby je nevyhnutné zabezpečiť
aspoň minimálnu finančnú podporu matke. Odvolací súd preto zmenil napadnuté uznesenie aj v časti
výroku o výživnom a pristúpil k nariadeniu dočasnej vyživovacej povinnosti otcovi. Nakoľko podľa § 366

CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, vzhľadom na vyššie
opísané skutkové okolnosti prípadu ako primerané dočasné výživné vyhodnotil sumu 100 eur mesačne
(10 % z príjmu otca). Otec bude povinný hradiť toto výživné od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

11. Vzhľadom k tomu, že sa aktuálne vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

vo veci samej, platnosť nariadeného neodkladného opatrenia odvolací súd ustálil do právoplatného
skončenia tohto konania, resp. v prípade výživného do rozhodnutia vo veci samej s poukazom na to, že
rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

12.Odvolacísúdzdôrazňuje,žejehorozhodnutiejedočasnomúpravou,ktoráneprejudikujerozhodnutie

vo veci samej, t. j. ako bude v konečnom rozhodnutí - po riadne vykonanom dokazovaní, upravený výkon
rodičovských práv a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

13. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí (§ 58 CMP).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).