Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/193/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202762
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225202762.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/X, C., bydlisko u matky na adrese D. X/X, C., zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov:
matka E. F., B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/X, C., bydlisko a adresa na doručovanie

písomností D. X/X, C. a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. I. XXX/X, H., bydlisko a adresa
na doručovanie H. XX, J., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti
uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 26.09.2025, č.k. 2P/49/2025-37, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, vylúčeného uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 03.09.2025, č,k, 3P/29/2025-39
podľa § 1, § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), § 166 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) na samostatné konanie, ktorým sa
otec domáhal do právoplatnosti rozhodnutia o jeho návrhu vo veci samej upraviť jeho styk s maloletým

dieťaťom v neprítomnosti matky vždy od piatka od 16:00 hod. do nedele 18:00 hod. v párnom týždni
a každý týždeň v utorok a v stredu od 16:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že matka je povinná odovzdať
maloletú otcovi v stanovenom termíne v mieste jej bydliska, na ktorom otec po ukončení styku dieťa
matke odovzdá. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 360 C.m.p., § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1,

§ 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p., čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a vecne tým, že podaným návrhom
a všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnom spise nateraz nie sú dané zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keď návrh otca na dočasnú úpravu styku s maloletou
nemá charakter neodkladnosti. Po poukázaní na účel neodkladného opatrenia konštatoval, že v tomto
štádiu konania, vychádzajúc iba z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh,
správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.09.2025 zo šetrenia v domácnosti matky a z pohovoru s matkou

nemal osvedčené, že je v najlepšom záujme maloletej neodkladným opatrením dočasne upraviť styk
otca s maloletou. Zo zistených skutočností sa mu v tomto štádiu konania javilo, že maloletá nateraz nie
je pripravená na režim styku navrhnutý otcom. Súd prvej inštancie uviedol, že zo zistených skutočností
nevie nateraz ustáliť, či ide o neprimerané naviazanie na matku dané matkou (nechce maloletú emočne
a citovo pustiť primerane veku maloletej, je možné, že aj k otcovi), alebo samotnou maloletou (maloletá
sa matky emočne a citovo z rôznych dôvodov a veku veľmi drží). Maloletá bola doposiaľ s otcom sama

veľmi málo, styk maloletej s otcom prebiehal väčšinou za prítomnosti matky, maloletá sama bez matky
ešte nespala u otca v jeho byte, ani sama s otcom ešte necestovala mimo C.. Maloletá je zjavneveľmi naviazaná na matku a bez prípravy za „ pomoci oboch rodičov “, by zjavne nezvládla otcom
navrhovanú úpravu styku bez prípadného citového zranenia alebo až traumy. Podľa názoru súdu prvej
inštancie musia obaja rodičia maloletú postupne pripravovať na režim styku navrhovaný otcom, v

záujme maloletej musia prekonať nezhody medzi nimi a musia začať spolupracovať. Rodičov upozornil,
že takáto príprava maloletej môže trvať určitý čas, pričom spoluprácu rodičov v tomto smere bude súd
zisťovať v konaní o veci samej. Mal za nepochybné, že maloletá má k otcovi vrelý vzťah, má ho rada
a chce s ním byť, rovnako otec má veľmi dobrý vzťah s maloletou, chce s ňou byť, chce ju vychovávať
a starať sa o ňu. Súd prvej inštancie na jednej strane nespochybnil potrebu (či už dohodou rodičov

schválenúsúdomaleboautoritatívnymrozhodnutímsúdu)upraviťstykotcasmaloletou,nastranedruhej
vyslovil potrebu ďalším dokazovaním v konaní vo veci samej zistiť, aký režim úpravy styku otca s
maloletou by bol pre dieťa najvhodnejší. Pokiaľ otec namietal starostlivosť matky o maloletú, nežiadal
zveriť maloletú do jeho starostlivosti, ak pochybenia matky v starostlivosti a výchove považuje za tak
vážne ohrozujúce vývin maloletej. Súd prvej inštancie nateraz nezistil ani konzumáciu alkoholu matkou
alebo dokonca konzumáciu alkoholu pred maloletou, pričom námietky otca týkajúce sa spochybnenia

starostlivosti matky o maloletú bude súd overovať rozsiahlym dokazovaním v konaní vo veci samej.

3. Na základe uvedeného následne uzavrel, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
otcom nebolo preukázané (túto skutočnosť nezistil ani súd), že záujem maloletej vyžaduje neodkladnú
úpravu pomerov. Za dôležité pre oboch rodičov považoval zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote

maloletej je nezastupiteľná, záujem maloletej musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a
najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletou? tento záujem v zásade vyžaduje, aby
sa na výchove a starostlivosti o maloletú podieľali obaja rodičia. Na oboch rodičov apeloval, aby prevzali
svoju rodičovskú zodpovednosť za zdravý psychický vývoj svojej maloletej dcéry a pokúsili sa situáciu
riešiť predovšetkým dohodou, s využitím aj odbornej pomoci (napr. kolízneho opatrovníka, detského

psychológa) s cieľom, čo i len dočasne dohodou upraviť styk otca s maloletou a nastaviť styk tak, aby
maloletá po príprave, bez emočného zranenia zvládla separáciu od matky. Rodičom dal napokon do
pozornosti, že v konaní Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 2P/29/2025, kde sa otec domáha návrhom
vo veci samej úpravy styku s maloletou a nariadenia výchovného opatrenia voči matke, bol na deň
20.11.2025 nariadený tzv. informatívny výsluch rodičov, kde budú môcť obaja rodičia za pomoci odbornej

pomoci prostredníctvom koordinátorky súdu hľadať najvhodnejší model úpravy práv a povinností rodičov
voči maloletej, najmä úpravy styku maloletej s otcom s rešpektovaním práv otca a jeho role v živote
maloletej a záujmov maloletej.

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jeho styk s maloletou upravil v neprítomnosti matky vždy od
piatka od 12:00 hod. do nedele 17:00 hod. v párnom kalendárnom týždni a každý týždeň v pondelok,
stredu a piatok od 12:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že matka je povinná odovzdať maloletú
otcovi v stanovenom termíne v mieste bydliska, kde otec po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá,
alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Otec poukázal na neprípustnosť toho, aby bol diskriminovaný na základe skutočnosti, že
nemá bydlisko v C.. Rozhodnutím súdu bola navodená situácia, kedy jeho styk s maloletou nie je naďalej
upravený žiadnym (ani dočasným) súdnym rozhodnutím, o styku rozhoduje iba matka, ktorá mu síce
po začatí súdneho konania umožňuje tráviť s maloletou viac času, vždy je však jeho styk založený
na úplnej svojvôli matky. Matka má nepredvídateľné správanie, stretnutia s ňou sú často vyhrotené,

styk s dieťaťom je bezproblémový väčšinou iba vtedy, keď si matka vybavuje nejaké svoje záležitosti.
Otec vyslovil obavu, že v najbližších dňoch alebo týždňoch mu matka úplne odoprie právo stretávať sa
s dieťaťom. Pokiaľ súd uviedol, že nezistil zanedbávanie starostlivosti o dieťa zo strany matky, vrátane
konzumácie alkoholu otec zdôraznil, že okolnosti z ktorých vyplýva, že matka zanedbáva starostlivosť
o dieťa v návrhu riadne uviedol a fotografiami aj osvedčil (štípance od husí s podliatinami, posadenie

dieťaťa na koňa, konzumácia alkoholu matky v prítomnosti dieťaťa). V tomto prípade matka zároveň
maloletú kojí a alkohol sa z tela matky dostáva cez materské mlieko aj dieťaťu. Podľa otca taktiež nie
je v poriadku, že matka trojročné dieťa, navštevujúce materskú školu, stále kojí. Otec uviedol, že
chce v rámci svojich možností aspoň niekoľkokrát do týždňa maloletú dostať z prostredia, ktoré nie je
vyhovujúce pre jej riadnu výchovu a aspoň čiastočne tak zabrániť morálnemu ohrozeniu dieťaťa a jeho

zanedbávaniu. Ním navrhnuté neodkladné opatrenie by malo byť súčasne prípravou dieťaťa na to,
že s otcom bude tráviť v neprítomnosti matky ešte viac času. Závery súdu o nepripravenosti dieťaťa
na navrhnutý režim je nesprávny , a tento si súd osvojil na základe pohovoru kolízneho opatrovníka s
matkou bez toho, aby ho konfrontoval s výpoveďou otca. Konštatovanie súdu, že navrhnutý režim bymohol dieťaťu spôsobiť traumu je podľa otca iba nepodloženou hypotézou. Otec napokon v odvolaní
poukázal na riadne nevysporiadanie sa s jeho argumentáciou súdom prvej inštancie, a to s poukazom na
listinné dôkazy predložené v prílohe návrhu. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je podľa neho zrejmé, prečo

súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aspoň čiastočne, t.j.
napr. v časti navrhovaného styku v utorok a v stredu od 16:30 hod. do 19:00 hod., alebo mohol upraviť
jeho styk s dieťaťom cez víkendy bez prespávania. Zmenu rozsahu styku v odvolacom návrhu odôvodnil
tým, že je v súčasnosti nezamestnaný, čo mu umožňuje brať dieťa rovno zo škôlky, kde si ešte nenavykla
spávať.

5. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedla, že rodičia sa dňa 20.11.2025 zúčastnili informatívneho výsluchu podľa § 115
C.m.p., ktorého výsledkom je spoločne vytvorený styk, ktorý bude do januára v skúšobnom režime,
a tiež zásadná informácia, že eliminácia času s matkou nie je v elementárnom záujme dieťaťa. V
januári 2026 sa informatívny výsluch zopakuje, aby rodičia spoločne prediskutovali osvedčenie sa a

vhodnosť navrhnutého režimu. Počas októbra dcérka prejavila postupne záujem tráviť čas s otcom
bez prítomnosti matky, čomu matka nebránila, styk sa uskutočňoval z jej plnou podporou po obednom
spánku, na prelome októbra a novembra dcérka počas pobytu otca prejavila záujem o prespanie,
v čom jej matka nebránila. V čase písania vyjadrenia k odvolaniu má otec s dcérou absolvované
dva predĺžené víkendy s prespaním bez jej prítomnosti (od 31.10.2025 - 03.11.2025, od 13.11.2025 –

18.11.2025), ako aj viacero ďalších prenocovaní počas pracovného týždňa. Režim maloletej je od konca
septembra už funkčne ustálený pre jej zdravý vývin a úspešnú dochádzku do materskej školy, ktorý
zahŕňa esenciálny 12 hodinový nočný spánok, ktorý je nevyhnutný pre jej správny rozvoj a zdravie. Kým
je tento režim dodržaný, večerná rutina prebieha bez problémov. Tvrdenia otca o úrovni jej starostlivosti
sú neopodstatnené, jej starostlivosť o dieťa je zodpovedná, riadna a zodpovedajúca veku a potrebám

dieťaťa. Argumentácia otca o alkohole, o dojčení slúžiacom ako zámienka pre obmedzovanie styku
otca a vytvorenie neprimeranej viazanosti, o zlom vplyve na psychiku dieťaťa a o odopieraní styku je
nepravdivá, nepreukázaná a je len súčasťou šikany otca.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65
a § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C. s. p., a dospel
k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného otcom.

8. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 2 ods. 2 C.m.p. na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „ účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy

veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 120 C.m.p. súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý
okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.

11. Podľa § 234 ods. 1,2 C.s.p. súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa primerane ustanovenia o rozsudku.

12. Podľa § 236 C.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal,
označenie strán a zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie

o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

13. Pokiaľ ide o námietky otca, poukazujúceho na porušenie jeho práva na súdnu ochranu
nedostatočnou argumentáciou konajúceho súdu na jeho podstatné argumenty uvedené v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia treba uviesť, že posudzovaný návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia podal otec v konaní o jeho návrhu na úpravu styku s maloletým dieťaťom a o uloženie
výchovnéhoopatreniamatke,vedenomnaMestskomsúdeBratislavaIIpodsp.zn.2P/29/2025,zktorého
bol na samostatné konanie vylúčený uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 03.09.2025, č,k,
3P/29/2025-39. Keďže rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zodňa 31.07.2025 nie je rozhodnutím vo veci samej, jeho formálne náležitosti je nutné posudzovať
v intenciách ust. § 236 C.s.p., v nadväznosti na ktoré sa jedná o jednoduchšiu formu procesného
rozhodovania súdu, obsahujúce zjednodušené formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia, ktoré

však v tomto prípade musí dať odpovede na základné otázky týkajúce sa rozhodovania o osobitnej
procesnej forme návrhu účastníka (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Po oboznámení
sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie v rozhodnutí uviedol, čoho sa otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal,
akými skutočnosťami ho odôvodňoval a osvedčoval, aké skutočnosti zistil z vyžiadanej správy kolízneho

opatrovníka zo dňa 17.09.2025 a následne, po uvedení na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení,
dostatočne a zrozumiteľne v bodoch 26- 30 rozhodnutia odôvodnil prijatú úvahu o tom, že otec
neosvedčil splnenie zákonných procesných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia, t.j. existenciu naliehavosti veci a ani potrebu okamžitej bezodkladnej úpravy pomerov
navrhovaným neodkladným opatrením (vrátane konštatácie o neosvedčení nedostatočnej starostlivosti
matky o maloleté dieťa a tvrdenej konzumácie alkoholu matkou, a to aj v prítomnosti maloletého dieťaťa).

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd konštatuje bezzákladovosť námietky otca o porušení
jeho práva na súdnu ochranu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky).

14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods.2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

17. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

18. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi, alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v § 360 a nasl. C.m.p., za subsidiárneho
použitia § 324 a nasl. C.s.p., je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu
súdu. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje
využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z

ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo
vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady
požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či jeho nariadením
nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd
musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) navrhovaného zásahu. Hlavnými podmienkami, ktorými

sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá, je osvedčenie existencie právneho
vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie
poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením,ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatreniazodpovedajúproporcionálnemuzásahuačisledovanýúčelnemožnodosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť pred neodkladným opatrením.

21. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti súdu o maloletých
treba uviesť, že ich zmyslom, je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno
nariadiť odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti (§ 367 ods. 1 C.m.p.), alebo, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého

dieťaťa (§ 325 ods. 1 C.s.p.), alebo, ak sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho
život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, možno maloletého dočasne zveriť do
starostlivosti fyzickej, alebo právnickej osoby, ktorú určí súd (§ 365 ods. 1 C.m.p.). Inštitút neodkladného
opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva
detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Neodkladné opatrenie rovnako ako každé

rozhodnutie súdu však musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Súd
môže pritom nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie účelu, nesmie voliť
neodkladnéopatrenie,ktorýmbysazbytočne,nevhodnealebonezvratnezasahovalodoprávúčastníkov
konania.

22. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený
postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne
bez výsluchu, bez vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne
dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými
dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a

pripojenímlistinnýchdôkazovhodnovernepresvedčiťsúdopotrebetejtoneodkladnejprocesnejochrany
(spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).
Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, kedy
súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti,
pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené

skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.

23. V prejednávanej veci sa plne zhoduje so záverom prvoinštančného súdu, že v konaní nebola
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dostatočne osvedčená potreba nevyhnutného a okamžitého
zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, upravujúceho do rozhodnutia vo veci samej styk

otca s maloletým dieťaťom. V danej veci bolo totiž obsahom spisu osvedčené, že styk otca s maloletým
dieťaťom sa od času rozpadu spoločnej domácnosti rodičov v roku 2023 realizuje a bol prispôsobovaný
potrebám maloletého dieťaťa v ešte útlom veku, ktoré bolo prirodzene naviazané na matku ako primárnu
vzťahovú osobu. Pokiaľ podľa názoru otca realizácia styku s maloletým dieťaťom závisela od vôle matky,
takýto stav sám osebe nenavodzuje osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov maloletého

dieťaťa, upravením rozsahu a formy jeho styku s otcom. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej
inštancie aj v tom, že otec v návrhu dostatočne neosvedčil ani jeho tvrdenia o nedostatočnej starostlivosti
o maloleté dieťa matkou, a ani, že úroveň starostlivosti matky je ovplyvnená požívaním alkoholických
nápojov, a to aj v prítomnosti maloletého dieťaťa. Otcom predložené fotografie zachytávajúce
v presne neurčený čas maloleté dieťa so „štípancom“ a sediace na koni vedeného dospelou osobou,

a ani fotografie zachytávajúce v presne neurčený čas prázdne fľaše a plechovky od alkoholických
nápojov v byte matky, nie sú samy osebe dôkazným prostriedkom, ktorým by bolo možné aspoň
v pravdepodobnej miere mať tvrdenia otca za osvedčené.

24. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania naviac zistil, že v priebehu informatívneho stretnutia

rodičov, nariadeného Mestským súdom Bratislava II v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/29/2025 na deň
20.11.2025,rodičia uzavrelidohodunaskúšku,ktorúsazaviazalidodržiavaťdoďalšiehoinformatívneho
stretnutia, kde sa vyhodnotí a zvolí ďalší postup. Stretávanie otca podľa dohody rodičov má prebiehať
každý nepárny týždeň od štvrtka od 12:00 hod. do pondelka do 08:00 hod., v každom párnom týždni od
stredy 12:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod. s tým, že prebratie a odovzdanie maloletého dieťaťa bude

v materskej škole. Vianoce budú prebiehať nepárny rok u matky - od 23.12 od 18:00 hod. do 28.12 do
18:00 hod. a u otca párny rok, ďalej párny rok u matky - od 28.12 od 18:00 hod. do 02.01 do 18:00 hod.
a nepárny rok u otca, Veľká noc bude prebiehať párny rok u otca od štvrtka 17:00 hod. do utorka do
08:00 hod. a nepárny u matky, letné prázdniny budú na dohode rodičov. Konajúci Mestský súd BratislavaII zároveň poslal rodičov na referát poradensko-psychologických služieb. Keďže z vyjadrenia matky
k odvolaniu vyplýva, že styk otca s maloletým dieťaťom sa podľa záverov nariadeného informatívneho
stretnutia rodičov realizuje, i z tohto dôvodu v čase rozhodovania odvolacieho nie je osvedčená potreba

nariadenia okamžitej autoritatívnej úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vo výroku vecne a právne správne potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p., § 396 ods. 1 C.s.p..

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).