Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/183/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125206265
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125206265.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.
Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
A. XXXX/X, D., zast. splnomocnenkyňou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: C. E., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, F., zast.
splnomocnenkyňou: METIS Legal s.r.o., IČO: 47 242 159, Karadžičova 10, Bratislava, o určenie, že

nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava ( ďalej aj ,, súd prvej
inštancie“ ) č. k. 27C/68/2025-79 zo dňa 10.9.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému

povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva k nehnuteľnosti žalobkyne formou dražby,
priameho predaja alebo iným predajom zálohu, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného
pod sp. zn. 27C/68/2025.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d ), § 326
ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a § 330 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok ( ďalej aj ,, C.s.p. “ ).

3. Súd prvej inštancie vecne dôvodil tým, že žalobkyňa osvedčila existenciu reálne hroziaceho výkonu
záložného práva ( poznámka v katastri, oznámenie z 31.7.2025 ), riziko vzniku nenahraditeľnej ujmy
spočívajúcej v strate jej jediného obydlia, relevantné právne tvrdenia o neexistencii zabezpečenej
pohľadávky, resp. o jej premlčaní, potrebu poskytnutia predbežnej ochrany vzhľadom na to, že meritórne

posúdenie veci si vyžaduje rozsiahle dokazovanie.

4. Žalovaný podal proti nariadenému neodkladnému opatreniu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h)
C.s.p., namietal nesprávne skutkové zistenia, keď súd údajne bez dôkazov prevzal tvrdenia žalobkyne,
nesprávneprávneposúdenie,najmäneexistenciunaliehavostianepreukázanienároku.Uviedol,žejeho
pohľadávka je nespochybniteľná a nesporná ( dohoda o uznaní dlhu, zabezpečenie záložným právom ),

že pohľadávka nie je premlčaná a že neodkladným opatrením dochádza k neprimeranému zásahu do
jeho práv, preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §

362 ods. 1 C.s.p. ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( §
359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods.2 v spojení s § 357 písm. d) C.s.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( §
127 a § 363 C.s.p. ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. f),
h) C.s.p. ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( § 379

C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom,
ako ho zistil súd prvej inštancie ( § 383 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie

( § 387 ods. 1 C.s.p. ).

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti nariadeného neodkladného opatrenia,
ktorým bol žalovaný dočasne obmedzený v realizácii výkonu záložného práva k nehnuteľnosti žalobkyne
– jej bytu slúžiaceho ako obydlie. Meritórne konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
27C/68/2025 smeruje k určeniu, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom.

7. V zmysle § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. V zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. V zmysle § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý),
nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

11. V zmysle § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. V zmysle § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenievdvochprípadoch,ato,akjepotrebnébezodkladneupraviť
pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená ( pričom ich vzájomná

kumulácianiejevylúčená),atojednakvštádiupredzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončení.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo

pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

14. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva

jeho charakter a zásada „ neodkladnosti “ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych
následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom
do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia
súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali
relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste

len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä
vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.15. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že bolo na žalobkyni, aby preukázala
pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana t. j., že žalobkyňa má hmotnoprávny nárok,
ktorý bude predmetom meritórneho rozhodovania a aby osvedčila tvrdenia o reálnej hrozbe ujmy. Tu

je potrebné uviesť, že osvedčenie, nie dokazovanie, je štandardom rozhodovania pri neodkladných
opatreniach.

16. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa preukázala tak pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť v merite veci ochrana, ako aj osvedčila tvrdenia o reálnej hrozbe ujmy.

17. Námietka žalovaného, týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie, nie je
dôvodná, pretože súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
z listín, notárskej zápisnice, oznámenia o začatí výkonu záložného práva, zápisu poznámky o výkone
záložného práva v katastri, žaloby o určenie neexistencie záložného práva, zmluvy o zriadení záložného
práva, ktoré dostatočne osvedčovali tvrdenia o hroziacej ujme a potrebe ochrany ( pozn. neodkladné

opatrenie neslúži na prejudikovanie výsledku sporu; súd posudzuje len to, či tvrdenia žalobkyne sú ,,
prima facie “ relevantné ).

18.Aninámietkaodvolateľatýkajúcasanesprávnehoprávnehoposúdeniaveciniejedôvodná.Žalovaný
začal výkon záložného práva a tento stav bol vyznačený aj v katastri. Bez zásahu súdu tak reálne

hrozí speňaženie nehnuteľnosti, čo je zásah nevratného charakteru. Za relevantné pre osvedčenie treba
považovať tvrdenie o investičnom charaktere poskytnutých plnení, tvrdenie o omyle pri uznaní dlhu,
tvrdenie o neexistencii priamej pôžičky žalobkyni, tvrdenie o premlčaní záväzku, tvrdenie o zabezpečení
neexistujúcej či nevymáhateľnej pohľadávky. Uvedené skutočnosti nie je možné v štádiu neodkladného
opatrenia vyvrátiť ani potvrdiť bez vykonania dôkazov – ich existencia však postačuje na záver o potrebe

ochrany, ak by výkon záložného práva mohol natrvalo znemožniť účel meritórneho konania.

19. Odvolací súd má za to, že ani námietka neprimeranosti zásahu nie je opodstatnená. Žalobkyňa
riskuje stratu jediného obydlia a žalovaný je obmedzený len dočasne, nie natrvalo. V prípade zamietnutia
žaloby bude môcť výkon záložného práva bez obmedzenia uskutočniť. Neodkladné opatrenie teda nemá

povahu nenávratného zásahu do jeho práv.

20. Aj keby pohľadávka bola nesporná ( čo žalobkyňa tvrdí, že nie je ), neznamená to, že
výkon záložného práva má prednosť pred právom žalobkyne domáhať sa určenia neexistencie či
nevymáhateľnosti zabezpečenej pohľadávky. Podstatné je či existuje naliehavá potreba dočasnej

ochrany, nie výsledok meritórneho sporu.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že tu osvedčenie ? dokázanie, dôkazné bremeno je omnoho miernejšie.
Žalobkyňa doložila listiny umožňujúce záver o pravdepodobnosti existencie nároku. Je potrebné
stotožniť sa aj so záverom súdu prvej inštancie, že ujma žalobkyne – strata bytu – je neporovnateľne

vyššia, ako ujma žalovaného – oddialenie výkonu práva – je dočasná a nahraditeľná, preto zásah spĺňa
kritériá primeranosti ( pozn. test proporcionality ).

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, keď bolo možné jednoznačne

konštatovať, že výkon záložného práva bol reálne iniciovaný, hrozí zánik držby obydlia žalobkyne
pred preskúmaním platnosti a vymáhateľnosti pohľadávky, predmetom sporu je samotný právny titul
existencie záložného práva, a to na základe tvrdených dôvodov omylu, účelu zriadenia záložného
práva, povahy plnení, premlčania, prípadne bezdôvodnosti zabezpečenia. Uvedené otázky nie je
možné rozhodnúť bez riadneho dokazovania, ktoré povahou prekračuje rámec konania o neodkladnom

opatrení.

23. Zásah do oprávnenia žalovaného ( veriteľa ) speňažiť záloh je dočasný a zanikne rozhodnutím
vo veci samej. Potenciálna ujma žalobkyne – strata jediného obydlia – je neporovnateľne vyššia, než
dočasné obmedzenie výkonu práv žalovaného. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu rizika

nenávratnej ujmy a osvedčenie potreby preventívnej ochrany pričom odvolanie žalovaného neobsahuje
argument, ktorým by bolo možné spochybniť zákonnosť alebo proporcionalitu zásahu.24. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť
konanie vo veci samej ( § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. ).

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §

426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.

s. p. ).