Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722205144
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6722205144.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/X, B., právne zastúpený advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, IČO: 45 028
559, so sídlom M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno, proti žalovanému: 1/ KOMPAS reality s.r.o., IČO:
52 300 757, so sídlom Nám. SNP 2010/43, 960 01 Zvolen, právne zastúpený advokátom JUDr. Ivanom
Hegerom, Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 002 044, proti žalovanému: 2/ D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. G. XXX/XX, H. a žalovanej: 3/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. -
K., adresa pre doručovanie J., A. E. L. XX, E. M., obidvaja zastúpení právnym zástupcom JUDr. Martin

Dianiška, LL.M., Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, o zaplatenie 3.000,- EUR s
prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 13C/79/2022-315
zo dňa 17.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca a žalovaný 1/ nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
III. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie, o nároku žalobcu na zaplatenie 3.000,- EUR s prísl.

proti žalovaným 1/ až 3/ rozhodol tak, že:
„1. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 3.000 Eur od 11.07.2020 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
2. Súd žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade z a m i e t a .
3. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

4. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 2. a 3. rade trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.“

2. Okresný súd nárok žalobcu právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov). Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca – ako kupujúci so žalovanými 2/ a 3/ - ako
predávajúcimi a tiež so žalovaným 1/ - ako sprostredkovateľom uzatvoril zmluvu o zložení zálohy podľa §

51 Občianskeho zákonníka s tým, že žalovaný 1/ sa ako sprostredkovateľ zaviazal sprostredkovať medzi
kupujúcim a predávajúcimi prevod vlastníctva rodinného domu za kúpnu cenu nehnuteľnosti 110.000,-
EUR, a to zmluvou, ktorá mala byť uzavretá dňa 11.04.2020. V zmluve bolo upravené vyplatenie kúpnej
ceny tak, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- EUR zaplatí kupujúci ako zálohu po podpisezmluvy a zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 107.000,- uhradí kupujúci kombináciou alebo samostatne
z vlastných finančných prostriedkov a hypotekárneho úveru poskytnutého financujúcou bankou. Pokiaľ
zmluva nebude uzavretá do 11.07.2020 z akýchkoľvek dôvodov, na strane kupujúceho zložená záloha

vo výške 3.000,- EUR prepadá v prospech sprostredkovateľa a predávajúcich. Žalobca, ako kupujúci,
dňa 14.04.2020 zo svojho účtu uhradil bezhotovostným prevodom sumu 3.000,- EUR v prospech
sprostredkovateľa. Následne dňa 16.06.2020 písomne odstúpil od zmluvy o zložení zálohy a upozornil,
že v dôsledku tohto odstúpenia sa zmluva zrušuje od začiatku a zálohu za kúpnu cenu vo výške 3.000,-
EUR žiadal vrátiť. Okresný súd nárok žalobcu na vrátenie 3.000,- EUR posudzoval aj z hľadiska ust. §

544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako nárok na zmluvnú pokutu. Nakoľko zmluvnú pokutu v zmysle
§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno dojednať len písomne a z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že predmetná zmluva o zložení zálohy nebola podpísaná všetkými účastníkmi predmetného
zmluvného vzťahu, okresný súd vyhodnotil predmetnú písomnú zmluvu o zložení zálohy ako neplatný
právny úkon v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu preto okresný súd posúdil
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom

k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť len na strane žalovaného 1/. Okresný súd zamietol žalobu
voči žalovaným 2/ a 3/ z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko osobou povinnou vydať
plnenie získané bez právneho dôvodu je adresát plnenia, teda žalovaný 1/. Čo sa týka vznesených
námietok premlčania, okresný súd ustálil, že k bezdôvodnému obohateniu u žalovaného 1/ došlo dňa
14.04.2020, kedy došlo k plneniu finančných prostriedkov vo výške 3.000,- EUR zo strany žalobcu na

účet žalovaného 1/ bez právneho dôvodu. Podľa názoru súdu týmto dňom sa žalobca dozvedel, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a že na jeho úkor sa obohatil práve žalovaný 1/. Prihliadol na zákon
č. 62/2020 Z. z., na základe ktorého v rokoch 2020 až 2021 neplynuli hmotnoprávne lehoty, v rámci
prvej vlny COVID-19 - 35 dní a druhej vlny - 41 dní, čo je dokopy 76 dní. Premlčacia subjektívna
dvojročná lehota pri bezdôvodnom obohatení v danom prípade preto neuplynula dňa 14.04.2022, ale

bolapredĺženáo76dní,atedauplynula29.06.2022,pričomžalobabolapodanánasúd15.06.2022,teda
v lehote. Z uvedených dôvodov na námietku premlčania neprihliadol a vyhodnotil ju ako bezdôvodnú.
Na základe uvedených skutočností zaviazal žalovaného 1/ ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti na
zaplatenie sumy vo výške 3.000,- EUR, ako aj úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5 % ročne od 11.07.2020

tak, ako to požadoval žalobca. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok) s prihliadnutím na úspech strán v konaní.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobca, ako aj žalovaný 1/.

4. Žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu vo výroku 2., ktorým bola žaloba voči
žalovaným 2/ a 3/ zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania - výrok 4. Vo vzťahu k žalovaným 2/
a 3/ považoval za nesporné, že žalobca poukázal časť kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť vo výške
3.000,- EUR na účet žalovaného 1/ dňa 14.04.2020, a takisto v konaní nebolo hodnoverným spôsobom
preukázané, že žalovaný 1/ z tejto sumy poukázal sumu 1.500,- EUR na účet označený žalovaným 2/

dňa 27.07.2020, pričom žalovaní 2/ a 3/ vystupujú ako predávajúci – manželia. Rozhodujúcou je preto
otázka, či žalovaným 2/ a 3/ vznikol majetkový prospech na úkor žalobcu, pričom právny vzťah závisí
od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 458 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal za to, že aj žalovaní 2/ a 3/ sa bezdôvodne obohatili a
žaloba voči nim preto nemohla byť zamietnutá. Žalobca tiež namietol, že okresný súd sa nezaoberal

otázkou, že vzťah žalobcu a žalovaného 1/ je vzťahom spotrebiteľským, a preto sa žalobca v žiadnom
prípade nemohol dozvedieť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu už 14.04.2020. V prípade
subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jej úkor obohatila. Na základe uvedených
skutočností preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a zaviazal žalovaných 1/,

2/, 3/ na povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- EUR s príslušenstvom, ako
aj priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný 1/ sa odvolal proti rozsudku okresného súdu vo výroku 1., ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť sumu 3.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania žalobcovi a závislom výroku (3. výrok

rozsudku) o trovách konania. Podľa názoru žalovaného 1/ došlo k ustáleniu dátumu, kedy malo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného 1/, a to 14.04.2020, pričom tento dátum bol medzi
stranami nesporný. S prihliadnutím na zák. č. 62/2020 Z .z. by počas prvej vlny COVID-19 premlčacia
doba neplynula výlučne od 15.04.2020 (deň nasledujúci po dni kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu)do 30.04.2020, a teda premlčacia doba by začala plynúť až k 01.05.2020. Po zohľadnení dvojročnej
premlčacej doby a jej neplynutie počas druhej vlny COVID-19 (49 dní) by tak koniec premlčacej doby
pripadol na 11.06.2022, čo bola sobota, teda by skončila v najbližší pracovný deň - pondelok 13.06.2022.

Žaloba bola podaná 15.06.2022, teda po uplynutí premlčacej doby. V rámci prvej vlny COVID-19
okresný súd nesprávne posunul dobu premlčania aj o čas, po ktorý nemohla premlčacia doba spočívať,
nakoľko ešte ani nedošlo k úkonu, ktorý by inak zakladal začatie jej plynutia. Aplikácia zákona zo
strany okresného súdu bola nesprávna, čo má za následok nesprávne posúdenie námietky premlčania
vznesenej žalovaným 1/, a preto žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného

súdu zmenil a žalobu zamietol, žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

6. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že s odôvodnením odvolania žalobcu
nesúhlasia a rozsudok okresného súdu považujú za vecne správny a zákonný. Žalovaní 2/ a 3/ nie
sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie, preto nemali byť žalovaní v tomto spore. Žalobca finančné
prostriedky,ktorésúpredmetomtohtosporuuhradildňa14.04.2020výlučnenaúčetžalovaného1/,ktorý

vystupovalakosprostredkovateľ.Správnejepretokonštatovaniesúduprvejinštancie,žejenepodstatné,
či žalovaný 1/ z týchto finančných prostriedkov niekomu poukazoval tieto finančné prostriedky a z tohto
dôvodu ustálil, že k bezdôvodnému obohateniu došlo len na strane žalovaného 1/. Čo sa týka dátumu
14.04.2020, kedy malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného 1/, tento bol medzi
stranami nesporný, čo vyplývalo jednak s prednesov strán na samotnom pojednávaní konanom dňa

17.02.2025 a uvedený dátum potvrdil aj konajúci súd. Na základe uvedených skutočností preto žalovaní
2/ a 3/ navrhli odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a
priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2022 k vyjadreniu žalovaných 2/ a 3/ zo dňa 16.06.2025

zotrval na svojich tvrdeniach a skutočnostiach, ktoré uviedol v odvolaní. Poukázal na to, že dostatočne
zdôvodnil pasívnu legitimáciu žalovaných 2/ a 3/ a rovnako vyvrátil prvoinštančným súdom nesprávne
určený dátum vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných 1/, 2/ a 3/. Zotrval aj na petite
odvolania, a teda návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a IV. zrušil a sám zmenil
rozsudok okresného súdu tak, že zaviaže žalovaných 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

sumu 3.000,- EUR spolu s príslušenstvom, ako aj prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

8. Ďalšie písomné podania stranami konania v odvolacom konaní predložené neboli.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolania žalobcu a žalovaného 1/ bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, došiel k správnemu právnemu záveru, keď nárok žalobcu
na zaplatenie 3.000,- EUR posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Správne posúdil,

že Zmluva o zložení zálohy podľa § 51 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov, ktorú uzavreli dňa 11.04.2020 strany konania, žalobca - ako kupujúci, že žalovaní 2/ a 3/ - ako
predávajúci a žalovaný 1/ - ako sprostredkovateľ v časti zloženia prvej časti kúpnej ceny vo výške 3.000,-
EUR s tým, že ak kupujúci s predávajúcim neuzavrú zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti v lehote
do 11.07.2020 z akýchkoľvek dôvodov na strane kupujúceho, táto zložená záloha vo výške 3.000,- EUR

prepadá v prospech sprostredkovateľa a predávajúceho rovným dielom, je neplatná. Uvedený nárok
predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú v zmysle § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka možno dojednať len písomne. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že zmluva
o zložení zálohy zo dňa 11.04.2020 bola uzavretá písomne, nakoľko nebolo preukázané, že by uvedenú
zmluvupodpísalivšetkystranyzmluvynapísomnomvyhotovenízmluvy,uvedenédojednanieozmluvnej

pokute je neplatné podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo v konečnom dôsledku nenamietali ani
strany konania.12. Právny predpis, a to konkrétne ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia. Pokiaľ právny predpis predpokladá písomnú formu pri dojednaní zmluvnej pokuty, podpisy

všetkých konajúcich osôb musia byť na tej istej listine. Pokiaľ podpisy konajúcich osôb nie sú na tej istej
listine, takýto právny úkon je neplatný v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

13. Nárok žalobcu na zaplatenie 3.000,- EUR preto správne okresný súd považoval za nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako plnenie z neplatného
právneho úkonu.

14. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. V konaní bola vznesená námietka premlčania žalovanými 1/ a 2/. Okresný súd správne poukázal na
to,ževtakomtoprípadepremlčaciudobujepotrebnéposudzovaťvzmysle§107ods.1a2Občianskeho
zákonníka.

16. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

18. V danom konkrétnom prípade nie je možné postupovať podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo

podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať. Ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž dopadá len na prípady, kde
vznikol synalagmatický vzťah zo zákona. V tomto prípade však synalagmatický vzťah nevznikol, pretože
žalobcovi nevznikla žiadna povinnosť oproti požadovanej povinnosti od žalovaných vrátiť 3.000,- EUR.

19. Čo sa týka posúdenia premlčacej doby, ust. § 107 Občianskeho zákonníka upravuje odlišne
od všeobecnej právnej úpravy subjektívnu aj objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

20. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je 2 roky a začína plynúť odo

dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor a kto sa na
jeho úkor obohatil.

21. Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je 3 roky (mimo prípadu zavineného úmyselného bezdôvodného obohatenia), kedy začiatok

plynutia objektívnej premlčacej doby sa určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.

22. Okresný súd napriek tomu, že ide o druhé rozhodnutie sa nevysporiadal so začatím plynutia
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby v rámci práva žalobcu na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohateniadostatočne,pričomsanezaoberalkonkrétnymiatribútmipredpokladanýmizákonomohľadne

začatia plynutia premlčacích dôb.

23.Zmluvaozloženízálohybolauzavretástranamikonaniadňa11.04.2020,pričomtýmtodňomokresný
súdustálilajvedomosťžalobcu,žedošlokbezdôvodnémuobohateniuaktosanajehoúkorbezdôvodne
obohatil, teda týmto dňom malo dôjsť k začatiu plynutia nielen objektívnej premlčacej doby (v deň, kedy k

bezdôvodnému obohateniu došlo), ale súčasne aj k začatiu plynutia subjektívnej premlčacej doby (teda
ide o deň, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil).24. V rámci I. vlny pandémie bol prijatý zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, kde podľa § 1 citovaného zákona lehoty ustanovené právnymi predpismi v

súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

25. Uvedený zákon č. 62/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 27.03.2020. V zmysle § 1 písm. a) zákona č.
62/2020 Z. z. tak neplynuli premlčacie lehoty od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020 (spolu 35 dní).

26. V rámci II. vlny pandémie bol prijatý zákon číslo 9/2021 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v súvislosti s II. vlnou pandémie ochorenia COVID-19, ktorým sa v Čl. XIII. menil a dopĺňal
zákon č. 62/2020 Z. z., okrem iného aj o § 8, podľa ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v

súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021
neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako
za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

27. Zákon č. 9/2021 Z. z. nadobudol účinnosť 19.01.2021. V zmysle citovaného zákona v rámci II. vlny
pandémie COVID-19 neplynuli premlčacie lehoty od 19.01.2021 do 28. februára 2021 (spolu 41 dní).

28. K plynutiu premlčacích lehôt v rozhodných obdobiach bol vydaný aj nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky III. ÚS 249/2025 - 34 zo dňa 17. júna 2025, ktorého záverom je, že zmyslom

sporných ustanovení bolo reagovať na obmedzené možnosti domáhať sa práv na súde v dôsledku
protipandemických opatrení. Obmedzené možnosti nemali len tí, ktorých práva sa v rozhodnom období
premlčali, ale rovnako aj tí, ktorých práva sa premlčali až po rozhodnom období.

29. Vzhľadom na to, že zák. č. 62/2020 Z. z. nadobudol účinnosť 27. marca 2020, v zmysle § 1

písm. a) tohto zákona neplynuli premlčacie lehoty od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020. Pokiaľ
na základe zmluvy o zložení zálohy zo dňa 11.04.2020 došlo zo strany žalobcu, ako kupujúceho, k
vyplateniu prvej časti kúpnej ceny vo výške 3.000,- EUR na účet žalovaného 1/ dňa 14.04.2020, dátum
14.04.2020 spadá do lehoty (od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020), kedy v zmysle zák. č. 62/2020
Z. z. v rámci prvej vlny pandémie COVID-19 premlčacie lehoty neplynuli. Keďže zákon č. 62/2020

Z. z. nerozlišuje plynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty, týmto dátumom nemohla začať
plynúť tak objektívna, ani subjektívna premlčacia lehota. Najskôr tak mohla začať plynúť premlčacia
lehota 01. mája 2020, a teda právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa mohlo v rámci
objektívnej premlčacej lehoty premlčať najneskôr za 3 roky od 01. mája 2020, s predĺžením o ďalších 41
dní pre neplynutie premlčacích lehôt od 19.01.2021 do 28. februára 2021 v rámci druhej vlny pandémie

COVID-19 podľa zák. č. 9/2021 Z. z. Rovnako tak subjektívna premlčacia lehota preto nemohla začať
plynúť od 14.04.2020 tak, ako na to poukázal okresný súd. Pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty
na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôležité ustáliť deň, kedy sa oprávnený reálne mohol dozvedieť
o tom, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Vyžaduje
sa skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného a nestačí, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti

dozvedieť aj skôr. Ide o zistenie konkrétnej skutkovej okolnosti, z ktorej možno zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie vyvodiť, teda kedy má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohateniaaoosobeobohateného,pričomniejerozhodujúce,žeužpredtýmmalmožnosťsadozvedieť
skutočnosti, na základe, ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške

(pozri aj rozsudok NS ČR 28Cdo/3914/2012). Je teda nutné vychádzať z preukázanej skutočnej, nie
len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného
obohatenia. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty v žiadnom prípade nemožno spájať s okamihom, kedy
k nemu došlo, v prípade žalobcu poukázaním prvej časti kúpnej ceny vo výške 3.000,- EUR na účet
žalovaného 1/ na základe zmluvy o zložení zálohy zo dňa 11.04.2020 dňom 14.04.2020, pretože týmto

dňom nebolo zrejmé, že ide o bezdôvodné obohatenie, ale išlo o plnenie na základe zmluvy článok
II. bod 4 písm. a). To, že na strane žalovaného 1/ vzniklo bezdôvodného obohatenie, žalobca, ako
oprávnený, sa mal možnosť dozvedieť, až keď nedošlo k realizácii zmluvy o zložení zálohy zo dňa
11.04.2020 v celom jej rozsahu, čo je nespochybniteľne preukázané až nasledujúcim úkonom zo dňa12.06.2020 adresovaným zo strany žalobcu žalovaným 1/, 2/, 3/ ako odstúpenie od zmluvy o zložení
zálohy. Najneskôr preto tento deň - 12.06.2020 možno považovať za deň, kedy sa oprávnený reálne
dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, teda až týmto dňom

je možné začať počítať začatie plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorá by uplynula 12.06.2022, avšak sa predlžuje o 41 dní v zmysle neplynutia
premlčacích lehôt v rámci zákona č. 9/2021 v rámci druhej vlny pandémie COVID-19 (od 19.01.2021 do
28. februára 2021), teda dvojročná subjektívna premlčacia lehota tak uplynula 26.06.2022. Vzhľadom
na to, že žaloba bola podaná 15.06.2020, bola podaná včas.

30.Okresnýsúdsícepoužilsprávneprávnepredpisy,ktorévšaknesprávneaplikovalnazistenýskutkový
stav, preto odvolací súd korigoval posúdenie plynutia premlčacích lehôt, čo však nemalo vplyv na
správny vecný záver okresného súdu o nepremlčateľnosti nároku žalobcu. Odvolanie žalovaného 1/
preto nie je dôvodné.

31. Odvolací súd považuje aj odvolanie žalobcu za nedôvodné. Žalobca považoval žalovaných 1/ až 3/
za spoločne a nerozdielne pasívne legitimovaných, s čím sa odvolací súd nestotožňuje.

32. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

33. Právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že priamo ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je uložená povinnosť bezdôvodné
obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať
bezdôvodné obohatenie vzniká. Povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie, a to za

súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. V konečnom dôsledku
to znamená, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany
a majetkovou ujmou druhej strany. Pri plnení z neplatnej zmluvy, ktorým došlo k bezdôvodnému
obohateniu, sa stáva pohľadávkou veriteľa voči dlžníkovi. Dlžníkom je ten, ktorý plnenie z bezdôvodného
obohatenia prijal (pozri rozhodnutie NS ČR 21Cdo/2253/2013). Pokiaľ preto žalobca plnil žalovanému

1/ na jeho účet, k bezdôvodnému obohateniu došlo len na strane žalovaného 1/. Následný vzťah medzi
žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a jeho manželkou, nemá vplyv na vznik bezdôvodného obohatenia medzi
žalobcom a žalovaným 1/. Uvedený záver prezentoval v rozsudku aj okresný súd a s týmto záverom
okresného súdu sa odvolací súd stotožňuje. Správne preto okresný súd zamietol žalobu voči žalovaným
2/ a 3/ s odôvodnením, že im nesvedčí pasívna legitimácia.

34. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti potvrdil rozsudok okresného súdu vo výrokoch 1. a
2. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj závislých výrokoch o trovách konania (výroky 3.,
4.) s prihliadnutím na pomer úspechu strán konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

35. V odvolacom konaní odvolatelia - žalobca a žalovaný 1/ vzájomne nemali úspech. O trovách
odvolacieho konania preto odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na § 255 ods. 2
CSP (ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo). Žalobca a žalovaný 1/ vzájomne mali

úspech len čiastočný, preto vo vzťahu k týmto stranám konania odvolací súd o trovách odvolacieho
konania rozhodol tak, že žiadna z uvedených strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

36. V odvolacom konaní však boli úspešní žalovaní 2/ a 3/, preto im odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci) ako úspešnej strane voči žalobcovi.

37. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje ae) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.