Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123463413
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123463413.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, adresa A. C., o zaplatenie sumy 4.415,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. novembra 2024, č.k. 18Csp/27/2024-72,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. r u š í a vec mu v zrušenom
rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 3.964,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.964,60 eur

od 27.10.2023 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku
žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanej voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 57,56 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 290, § 295, § 297, § 232 ods. 2 a 3, §
251, § 255 ods. 1 a 2, § 257 a § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len „CSP“), § 37, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 2, § 54 ods. 1, § 488, § 489, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 2, § 19 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca sa svojou žalobou domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.415,- eur, úrok vo výške
617,75 eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.348,10 eur od 27.10.2023 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako
dlžníkom - spotrebiteľom dňa 18.10.2022 Úverovú zmluvu č. 7210089818 o poskytnutí revolvingového
úveru vo výške 4.350,- eur, ktorý žalovaná čerpala prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná bola

informovaná o podmienkach a stave úveru mesačnými výpismi. Žalovaná sa dostala do omeškania so
splácaním úveru splátkou splatnou dňa 20.06.2023 a dlžné splátky nedoplatila ani po opakovaných
upozorneniach. Z tohto dôvodu žalobca dňa 11.10.2023 pristúpil k uplatneniu budúcich splátok úveru a
vyzval žalovanú na splatenie celého zostatku a dlžných splátok v lehote 15 dní. Keďže žalovaná dlžnú
sumu neuhradila, žalobca si v žalobe uplatnil okrem dlžnej sumy aj zákonné úroky z omeškania vo výške
9,50 % ročne, stanovené k prvému dňu omeškania 27.10.2023. Celkovo žalovaná čerpala 4.560,- eur

a uhradila 595,40 eur. Žalovaná suma 5.032,75 eur pozostáva z istiny (4 348,10 eur), úroku, úroku za
hotovostné transakcie, úroku za poistné a poistenia CPI. Pred podaním žaloby bola žalovaná opakovanevyzvaná na úhradu dlhu. Žalobca zároveň uviedol, že pred poskytnutím úveru preveril bonitu žalovanej,
pričom neposkytuje úvery rizikovým skupinám (napr. nezamestnaným, s nízkym príjmom, osobám v
databáze SOLUS). Žalobca ako dôkazy predložil úverovú zmluvu a podmienky, výzvy na zaplatenie

dlhu a zosplatnenie úveru, úverovú správu, výpisy z čerpania, Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere a iné dokumenty. Žalovaná si po doručení žaloby dňa 07.05.2024 neprevzala,
nevyjadrila sa k nej, skutkové tvrdenia nepoprela a neoznačila dôkazy.

4. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci mal súd prvej inštancie

za preukázané, žalobca a žalovaná uzavreli dňa 18. októbra 2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úver -
revolvingový úver č. 7210089818, na základe ktorej bol žalovanej ako dlžníčke poskytnutý úverový
rámec (kreditný limit) vo výške 1.000 eur. Zmluva špecifikovala ročnú úrokovú sadzbu 29,90 %, RPMN
34,36 %, celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom 1 161,96 Eur, minimálnu mesačnú splátku 3,455 %
z úverového rámca, čo predstavuje 34,55 eur, a frekvenciu splátok stanovenú na 20. deň v mesiaci,
pričom bolo dohodnuté aj poistenie MAXIM+ vo výške 8,9 % z minimálnej splátky úveru. Podľa tvrdenia

žalobcu žalovaná čerpala revolvingový úver vo výške 4.560 eur a doposiaľ uhradila 595,40 eur. Žalobca
uplatňuje žalobou nárok vo výške 5.032,75 eur s príslušenstvom ako dlh vyplývajúci z tohto úveru
(istina, úroky, poplatky) podľa výpisu splátok a úhrad, pričom žalovanú najprv výzvou z 11. októbra 2023
vyzval na splatenie celého prečerpaného úveru do 15 dní od spísania výzvy a následne predžalobnou
výzvou z 2. novembra 2023 na zaplatenie dlžnej sumy, avšak úhrada nebola vykonaná. Súd konštatoval,

že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľský. Hoci súd považoval za nesporné
uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere a poskytnutie úveru, spornou zostala otázka, či zmluva
obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, resp. či je úver bezúročný a bez poplatkov. Súd
dospel k záveru, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, konkrétne údaj o
dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ), ktorý musí byť presne označený konkrétnym dátumom,

nielen do splatenia záväzkov. Ďalej súd považoval za spornú výšku RPMN ktorá je podľa názoru
súdu vypočítaná na základe nepreskúmateľných parametrov. Povinnou náležitosťou zmluvy v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ okrem uvedenia RPMN je aj uvedenie všetkých predpokladov, ktoré boli na
výpočet RPMN použité. V zmluve nepostačuje uviesť len výšku RPMN, v zmluve musí byť uvedené, z
akých predpokladov sa vychádzalo pri výpočte RPMN (že je to výška úveru, výška mesačnej splátky,

počet splátok, interval splácania a pod.), a to bez ohľadu na to, že tieto atribúty by boli v zmluve
uvedené. Nakoľko súdu nie je zrejmé, z akých parametrov vychádzal žalobca, keď v zmluve uviedol
pri RPMN údaj 34,36 %, nie je možné uvedený údaj podrobiť preskúmaniu správnosti. Do kategórie
týchto predpokladov je potrebné zaradiť aj matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k
určitej výške RPMN. Ako nesprávny sa súdu prvej inštancie javil aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť ako náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. h) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy), keď tento údaj pri výške úverového rámca (kreditného limitu 1.000,- eur) je v zmluve uvedený v
sume 1.161,96 eur. Ak výška minimálnej splátky je 34,55 eur, nie je absolútne zrejmé, akým spôsobom
veriteľ uvedenú celkovú čiastku vypočítal, keď v zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru,
počet splátok, pričom uvedené nesedí ani pri uvedenej úrokovej sadzbe 29,90 %. Počet mesiacov

splácania pri splátke 34,55 eur pri uvedenej celkovej sume 1.161,96 eur by tak bol cca 33,63 mesiacov,
čo však z ničoho zo zmluvy nevyplýva. Súd prvej inštancie posudzoval aj dohodnutú ročnú úrokovú
sadzbu. Pokiaľ ide o výšku dohodnutého úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala
údaj 29,90 % ročne. Súd zistil, že trojnásobne až päťnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných
bankami pri porovnateľnom spotrebiteľskom úvere v danom období (III. štvrťrok 2022: 8 % p.a. pre

splatnosť 1-5 rokov, 5,53 % p.a. pre splatnosť nad 5 rokov). S poukazom na rozsudok NS SR 1MCdo
1/2009 z 31. júla 2009 a na rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZF) súd konštatoval, že úroky prevyšujúce
priemer o viac ako 100 % sú neprijateľné, a preto je dohoda o výške úrokov absolútne neplatná (§ 41
OZ). Z tohto dôvodu súd opätovne vyvodil, že v zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g)
ZoSÚ, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ).Na základe

absencie povinných náležitostí podľa § 11 ods. 1 písm. b), c) a d) ZoSÚ súd rozhodol, že žalobca
má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru, nie na úroky ani poplatky (vrátane poistného). Súd
vychádzal z tvrdenia žalobcu, že poskytol úver vo výške 4 560 eur a žalovaná uhradila 595,40 eur.
Rozdiel, predstavujúci nedoplatok na bezúročnom úvere, je 3.964,60 Eur (4.560 - 595,40). Súd zaviazal
žalovanú zaplatiť túto sumu spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.964,60

Eur od 27. októbra 2023 (deň nasledujúci po uplynutí 15-dňovej lehoty na splatenie po výzve), a vo
zvyšku žalobu zamietol. Súd podporne poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave (napr. č.k.
11Co/113/2018-91 a 11Co/215/2017-84), ktoré potvrdzujú aplikáciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti aj
pri revolvingovom úvere. Súd zistil, že žalobca si riadne splnil povinnosť posúdenia bonity dlžníka.5.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniasúdkonštatoval,žezosumyuplatnenejistinyspríslušenstvom
nebola žalobcovi priznaná suma 1.068,15 eur, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 78,78 % a hrubý

úspech žalovanej 21,22 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 57,56 % (78,78 % - 21,22 %). To
v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov
celéhokonaniavrozsahu57,56%trovkonania,očomsúdrozhodolvovýrokuIII.rozsudku,keďvkonaní
neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku voči výroku II. a III. podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže žalovanú do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 4.415,- Eur, úrok vo výške 617,75
Eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4.348,10 Eur od 27.10.2023 do zaplatenia a

žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

7. V odvolaní žalobca namieta, že predmetný údaj o dobe trvania zmluvy je v skutočnosti v zmluve
uvedený na strane 3 úverovej zmluvy, v časti „Zákonné informácie k vašej zmluve o úvere,“ konkrétne

v bode 1, ktorý znie: „Zmluva o úvere a zmluva o platobných službách sa uzatvára na dobu neurčitú.“
Z charakteru revolvingového úveru vyplýva, že predmetná úverová zmluva je uzatvorená na dobu
neurčitú a preto nie je možné v úverovej zmluve určiť presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Túto náležitosť však v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon ani nevyžadoval
vzhľadom na novelu zákona č. 129/2010 Z.z. vykonanú zákonom č. 279/2017 Z.z. (článok XII. týkajúci

sa zákona č. 129/2010 Z.z. účinného od 1.1.2019), na základe ktorého došlo k vypusteniu niektorých
právnych viet náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených v § 9 ods. 2 ZoSÚ, okrem iného,
aj k vypusteniu termínu v § 9 ods. 2 písm. f) v platnom znení do 30.4.2018 - „termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru“. Neznamená to však, že veriteľ by túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere opomenul. Ukončenie zmluvy je uvedené v úverových zmluvných podmienkach Hlavy 7 § 1 v

znení: „Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je možné ju písomne vypovedať. Ak ju vypoviete
vy, je výpovedná lehota 1 mesiac. Ak ju vypovieme my, je výpovedná lehota 2 mesiace. Výpovedná
lehota začína plynúť dňom doručenia výpovede druhej zmluvnej strane. V prípade vypovedania
zmluvy musíte aj naďalej hradiť všetky svoje záväzky podľa úverových podmienok a Sadzobníka,
až do ich úplného uhradenia. Preto žalobca nesúhlasí s právnym posúdením súdu, podľa ktorého

zmluva neobsahuje náležitosť týkajúcu sa doby trvania zmluvy. Žalobca tiež nesúhlasí s právnym
posúdením súdu, podľa ktorého výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) je vypočítaná na
základe nepreskúmateľných parametrov. Žalobca poukazuje na to, že všetky predpoklady použité pri
výpočte RPMN sú v zmluve jasne uvedené. Na prvej strane úverovej zmluvy sú výslovne uvedené
tieto predpoklady: čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších

poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v
dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny. Žalobca ďalej nesúhlasí s názorom súdu,
podľa ktorého je v zmluve potrebné uviesť matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN). V tejto súvislosti žalobca poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa
24. februára 2021, v ktorom sa k tejto otázke uvádza, že „zo znenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.

129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v
zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť
gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia.
Zákonodarca formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité

na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť
uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone,
v jeho prílohe č. 2.“ Ďalej žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie v časti, kde súd odôvodňuje
svoje rozhodnutie aj kategóriou dobrých mravov, ktoré aplikuje na zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu
29,90 %. Žalobca k právnemu názoru súdu prvej inštancie o neplatnosti časti právneho úkonu pre

rozpor odplaty (úroku) s dobrými mravmi uvádza, že nie je správny s ohľadom na to, že nemá oporu v
ustanoveniach právneho poriadku SR a poukázal na ust.§ 53 ods. 6 OZ ku dňu 18. 10. 2022 a ust. § 1
ods. 2 a 4 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., ust §1 ods. 2 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. S ohľadom
na uvedené, maximálnu výšku odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou hodnotou preKreditné karty (2 x 23,43 = 46,86 % ) a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvným dojednaniami
v úverovej zmluve (RPMN 34.36 %). Pripojil tiež - Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2022. K Rozsudku NS

SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, na ktorý poukazuje súd prvej inšancie, žalobca uvádza,
že menovaný rozsudok zohľadňuje platný právaný stav do 1.9.2014, a teda právny názor, ktorý je v
ňom vyjadrený je pre tento spor obsolentný. Súd prvej inštancie opomenul aplikovať uvedené zákonné
ustanovenia o výške odplaty v spotrebiteľských úverových zmluvách, a teda napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia danej veci.

8. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu sa nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II. a III. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. a III. v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, a to so zameraním na posúdenie,
či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom posúdenia úveru ako bezúročného a bez

poplatkov. Výrok I., ktorým súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 3.964,60 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3.964,60 eur od 27.10.2023 do zaplatenia,
odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť a nepodliehal odvolaciemu prieskumu.

11. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) a h) ZoSÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 1a ods. 1 a 4 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ak odseky 2 a
3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo

pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
podľa predchádzajúcej vety. (ods. 1) Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel
uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. (ods. 4)

13. Podľa § 1 ods. 4 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.15. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

16. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli

tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

17. Odvolateľ namietal, že závery súdu prvej inštancie o tom, že v zmluve absentuje údaj o dobe trvania
zmluvy nie je správny, keďže tento sa nachádza na str. 3 zmluvy a navyše, znenie ust. § 9 ods. 2
ZoSÚ účinné v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval uvedenie tento náležitosti v zmluve. Odvolací súd
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj obsah spisu a dospel k záveru, že je čiastočne potrebné dať za

pravdu odvolateľovi.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že na posúdenie toho, či zmluva o úvere obsahuje náležitosti
predpísané zákonom je potrebné vychádzať z právnej úpravy, ktorá bola účinná v čase uzavretia zmluvy.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, strany uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový

úver č. 7210089818 dňa 18. októbra 2022. Súd prvej inštancie aplikoval vo veci správne ustanovenie
ust. § 9 ods. 2 písm. d) ZoSÚ a vychádzal pritom zo znenia, ktoré bolo účinné v čase uzavretia zmluvy,
teda účinného do 29.02.2024, podľa ktorého náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj doba
trvania zmluvy, avšak nedostatočne sa vysporiadal so znením samotnej úverovej zmluvy. Odvolateľ
správne poukázal na str. 3 zmluvy – časť: zákonné informácie vašej zmluvy o úvere – bod 1, kde je

výslovne ucedené, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú (č. l. 8 rub). Pokiaľ súd prvej inštancie v bode
30. odôvodnenia rozsudku uviedol, že údaj sa v zmluve nenachádza, jeho závery sú nezrozumiteľné
a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Ďalšou absentujúcou náležitosťou podľa súdu prvej inštancie sú nepreskúmateľné parametre pre

výpočet RPMN, ktoré musia byť v zmluve podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZoSÚ uvedené. Do tejto kategórie
je podľa súdu prvej inštancie potrebné zaradiť aj matematický výpočet RPMN. Odvolateľ uvedené
závery súdu prvej inštancie namieta s poukazom závery Najvyššieho súdu SR týkajúce sa uvedenej
problematiky. Odvolací súd musí dať opätovne za pravdu odvolateľovi a dáva do pozornosti závery NS
SR v rozhodnutí sp. zn.: 7Cdo/183/2020 (R 86/2021 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7/2021), kde uviedol, že z ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy § 9 ods. 2
písm. h) ZoSÚ – pozn. odvolacieho súdu) nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej
zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady

pre jej výpočet. Zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať
ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je možné vyvodiť gramatickým
(jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného ustanovenia. Zákonodarca
pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť

uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone,
v jeho prílohe č. 2. Uvedené rozhodnutie NS SR reprezentuje vo vzťahu k posudzovanému problému
ustálenú judikatúru dovolacieho súdu – por. napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.: 6Cdo/30/2022. Napodkladeuvedenéhoodvolacíkonštatuje,žezáverysúduprvejinštanciepredstavujúodklonodustálenej
rozhodovacej praxe, ktorý súd prvej inštancie nijako neodôvodnil.

20. Ďalej odvolateľ nesúhlasí s tým, že by dohodnutý úrok vo výške 29,9 % ročne bol v rozpore s dobrými
mravmi, ako to ustálil súd prvej inštancie, a to z dôvodu, že prekračuje maximálnu prípustnú hranicu.
Vychádzajúc z bodu 33. odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie vychádzal z podkladov o výške
úrokovej sadzby podobného úveru so splatnosťou 1 – 5 rokov. Odvolací súd má za to, že hoci súd prvej
inštancie postupoval správne, keď zameral svoju pozornosť na kontrolu výšky úrokovej sadzby tak, aby

neprekročila zákonom prípustnú hranicu podľa vyššie citovaných ustanovení § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1
a 4 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., avšak opomenul, že v danom prípade ide revolvingový úver, kde sa
žalovaná čerpala úver formou čerpania kreditného limitu na karte, nešlo teda o bežný splátkový úver,
ktorý je poskytnutý dlžníkovi jednorazovo. Podľa údajov zverejnených na stránke Ministerstva financií
SR, a to najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2022,
platné pre zmluvy uzavreté od 21.08.2022 do 20.11.2022, je uvedená najvyššia prípustná výška odplaty

pre kreditné karty vo výške 46,84 %. Odvolaciemu súdu teda neostalo nič iné, ako vyhodnotiť závery
súdu prvej inštancie aj v tomto smere ako zmätočné.

21. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym

posúdením veci) k znemožneniu žalobcovi realizovať jeho procesné právo na vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na to,
že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch o tom, že úver je potrebné hodnotiť
ako bezúročný a bez poplatkov neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento nedostatok
napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté

rozhodnutievzamietajúcomvýrokuII.azávislomvýrokuIII.otrováchkonaniapodľa§389ods.1písm.b)
CSPzrušilavecpodľa§391ods.1CSPvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o zostávajúcom nároku žalobcu, pričom je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Je potrebné dôsledne pristúpiť k

posúdeniu skutkových tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov najmä so zameraním na posúdenie,
či došlo k naplneniu niektorej zo zákonných podmienok na posúdenie úveru ako bezúročného a bez
poplatkov. Súd prvej inštancie starostlivo posúdi aj argumenty protistrany, všetko čo v konaní vyšlo
najavo, vrátane listinných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky. Rozhodnutie je

potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery
súdu boli vyčerpávajúco a logicky vysvetlené, nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného
rozhodnutia.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania

pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho a dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového
poriadku).

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).