Uznesenie – Život a zdravie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Roman Hargaš

Legislation area – Trestné právoŽivot a zdravie

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/93/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010759
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010759.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v A.,
trvale bytom C. XXX, toho času vo výkone väzby v D. a D. E., pre čin obžalobou právne posúdený ako
zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona v spojení s § 135b ods. 2, § 135d písm. c) Trestného zákona,

na verejnom zasadnutí dňa 5. novembra 2025 prejednal odvolanie prokurátora a obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. septembra 2025, sp. zn. 26T/59/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch
o uloženom treste prepadnutia vecí, a to osobného motorového vozidla

F. F. F., EČ: A. s kľúčom a mobilného telefónu B. F.,
IMEI: XXX XXX XXX XXX XXX s tým, že ostatné výroky napadnutého rozsudku týmto zrušením nie sú
dotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. septembra 2025, sp. zn. 26T/59/2025, bol obžalovaný
A. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou

látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona v znení zákona
číslo 40/2024 Z. z., zákona číslo 214/2024 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS
3/2024-761 publikovaného pod č. 215/2024 Z. z. účinného od 6.8.2024 (ďalej len „Tr. zák.“) v spojení
s § 135b ods. 2, § 135d písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že „obžalovaný A. B. od presne
nezistenej doby v okrese A. a všade tam kde sa zdržiaval až do dňa 17.04.2025 do 03.07 h kedy
mu bola v G. H., pri reštaurácii I., na odbočke na cestu E. v smere do mesta A. obmedzená osobná

sloboda operatívnymi pracovníkmi odboru kriminálnej polície G. J. A. A. podľa § 85 ods. 2 Trestného
poriadku, v batožinovom priestore osobného motorového vozidla zn. F. F. F., čiernej farby, EČ: A.,
ktoré viedol, neoprávnene prepravoval a prechovával za účelom obchodovania vo veľkej plastovej
nákupnej taške "Kaufland" balíček z plastového priehľadného vrecka, obmotaného potravinovou fóliou
s obsahom sušeného rastlinného materiálu rodu Cannabis (konopa) s celkovou hmotnosťou 492,69 g
z čoho hmotnosť upotrebiteľného materiálu (bez stoniek) bola 485,15 g, s priemernou koncentráciou

účinnej látky ?9- tetrahydrokanabinolu ( ?9-THC) 13,1 % hmotnostných, balíček z plastového čierneho
vrecka, obmotaného potravinovou fóliou s obsahom sušeného rastlinného materiálu rodu Cannabis
(konopa) s celkovou hmotnosťou 496,49 g z čoho hmotnosť upotrebiteľného materiálu (bez stoniek)
bola 493,81 g, s priemernou koncentráciou účinnej látky ?9- tetrahydrokanabinolu (?9-THC) 6,8 %
hmotnostných, v plastovej nákupnej taške "Supermarket Rojal" balíček z plastového priehľadného
vrecka, obmotaného potravinovou fóliou s obsahom sušeného rastlinného materiálu rodu Cannabis

(konopa) s celkovou hmotnosťou 501,34 g z čoho hmotnosť upotrebiteľného materiálu (bez stoniek) bola
493,45 g, s priemernou koncentráciou účinnej látky ?9- tetrahydrokanabinolu (?9-THC)10,9 % hmotnostných a s obsahom zelenohnedej lisovanej hmoty živice rastlín rodu
Cannabis konopa (hašiš) s hmotnosťou 1,971 g s priemernou koncentráciou účinnej látky
?9 - tetrahydrokanabinolu (?9-THC) 3,2 % hmotnostných, balíček z plastového priehľadného vrecka,

obmotaného potravinovou fóliou s obsahom sušeného rastlinného materiálu rodu Cannabis (konopa) s
celkovou hmotnosťou 486,46 g z čoho hmotnosť upotrebiteľného materiálu (bez stoniek) bola 482,84 g,
s priemernou koncentráciou účinnej látky
?9 - tetrahydrokanabinolu (?9-THC) 12,9 % hmotnostných, ktoré omamné a psychotropné látky doviezol
na územie Slovenskej republiky z Českej republiky, kde ich predtým na presne nezistenom mieste, v

nezistenom čase, od nezistenej osoby kúpil za sumu 6000 €, pričom v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z.
o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov rastliny rodu
Cannabis (konopa) a živica z rastlín rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok
a ?9- tetrahydrokanabinol (?9-THC) je zaradený do II. skupiny psychotropných látok.“

Za to bol okresným súdom obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 173

ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého trestu
bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. okresný súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to: osobné
motorové vozidlo zn. F. F. F., čiernej farby, EČ: A., VIN: K., 1 ks kľúč od vozidla a mobilný telefón zn. B. F.,
tmavo modrej farby, IMEI: XXX XXX XXX XXX XXX so SIM kartou G., tel. č. XXXX XXX XXX s plastovým
krytom mobilného telefónu. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor a obžalovaný podali
proti nemu odvolanie čo do výroku o treste ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný A. B. dodatočne písomne prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil podané odvolanie proti
výroku o uloženom treste odňatia slobody nasledovne:

„Mám za to, že uložený trest je v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov, keď súd nedostatočne
zohľadnil moje osobné pomery. Je potrebné uviesť, že zákonodarca novelou Trestného zákona okrem
iných zmien pristúpil k zníženiu trestných sadzieb pri drogových trestných činoch, pričom cieľom
zákonodarcuboltiežväčšídôraznaindividualizáciuukladanéhotrestu.Ajkeďsomsivedomýzávažnosti

spáchaného skutku, poukazujem na moju doterajšiu bezúhonnosť a spôsob vedenia života, ktorý súd
prvého stupňa vyhodnotil ako slušný, ba až príkladný. V spoločnosti som vnímaný ako dobrý človek,
kuchár a tanečník, ktorý v minulosti ako dobrovoľník vyučoval tancovať deti. Pred spáchaním skutku
som sa nedopustil konania, ktoré by malo znaky protiprávnosti. Z týchto skutkových zistení vychádzal
aj súd prvého stupňa, keď za situácie, kedy som urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní,

aplikoval v mojej veci inštitút mimoriadneho zníženia trestu a tento znižoval podľa § 39 ods. 5 Trestného
zákona. Súd prvého stupňa však v odôvodnení uvádza, že aj napriek týmto okolnostiam už podľa
jeho názoru nebolo možné trest znižovať významnejšie. Poukazujem však na znenie ustanovenia §
39 ods. 1 Trestného zákona, ktoré umožňuje mimoriadne znížiť trest za prítomnosti mimoriadnych
skutkových okolností prípadu, alebo v prípade, ak to odôvodňujú pomery páchateľa. Ak súd prvého

stupňa dostatočne zisťoval moje osobné pomery a môj predošlý spôsob života a tento neváhal označiť
prívlastkom „príkladný“, bolo namieste aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a nielen
§ 39 ods. 5 Trestného zákona, ktorého aplikácia prichádza do úvahy prakticky pri každom vyhlásení
o vine na hlavnom pojednávaní. Poukazujem na to, že pre mňa ako osobu bez akejkoľvek trestnej a
priestupkovej minulosti bola dostatočným ponaučením už len samotná skúsenosť s väzobným trestným

stíhaním, ktoré dnes trvá už šiesty mesiac. Už samotnej väzbe nemožno uprieť určitý výchovný účinok,
aj keď z hľadiska svojej funkcie primárne nie je trestom, a to obzvlášť u mňa ako osoby, ktorá doposiaľ
nebola trestaná. Je potrebné uviesť, že aj moje doterajšie správanie počas výkonu väzby nie je možné
označiť inak, ako príkladné. Tiež poukazujem na to, že k spáchanej trestnej činnosti som sa nepriznal až
pod ťarchou dôkazov, ale spolupracoval som už od prvých úkonov proti mojej osobe. Tieto skutočnosti,

najmä však predovšetkým poznatok o mojich osobných pomeroch, podľa môjho názoru odôvodňujú,
aby došlo k významnejšiemu mimoriadnemu zníženiu trestu za aplikácie § 39 ods. 1 Trestného zákona
a uloženiu trestu, ktorý nebude spojený s jeho bezprostredným výkonom.V odvolacom konaní navrhujem, aby odvolací súd vyžiadal od Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
a ústavu na výkon väzby E. aktuálnu správu o výkone väzby týkajúcu sa mojej osoby a túto vykonal ako
dôkaz, a to za účelom preukázania, že aj počas výkonu väzby si príkladne plním svoje povinnosti.

Za nezákonný považujem uložený trest prepadnutia veci - osobného motorového vozidla zn. F. F.
F., čiernej farby, EČ:A., VIN: K. s 1ks kľúču od vozidla. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku
uvádza, že súvis prepadnutej veci s použitím na páchanie trestnej činnosti má byť daný v tom, že
motorové vozidlo malo byť použité na prepravu drog. Považujem za nesprávne, ak má len samotný

fakt, že sa predmetné drogy našli v motorovom vozidle, zakladať dôvod na prepadnutie motorového
vozidla. Na margo predmetného motorového vozidla dodávam, že toto bolo zakúpené ešte v roku 2020
z prostriedkov spotrebného úveru, pričom k dnešnému dňu je v prospech veriteľa L. k motorovému
vozidlu evidované záložné právo v notárskom centrálnom registri záložných práv. Motorové vozidlo aj
naďalej splácam a počas pobytu na slobode ho používam na prepravu do zamestnania a späť a aj v
budúcnosti mám zámer používať ho práve a výlučne na tento účel.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto žiadam, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 08.09.2025, sp. zn. 26T/59/2025-235 v
odvolaním napadnutej časti zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že mi uloží trest odňatia slobody
mimoriadne znížený podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.“

Prokurátor dodatočne písomne odôvodnil podané odvolanie proti výroku o treste odňatia slobody
v neprospech obžalovaného nasledovne:

„Výrok o treste odňatia slobody predmetného rozhodnutia považujem za nesprávny, nakoľko uložený

trest je neprimeraný, v rozpore so zásadami ukladania trestov.

Nesúhlasím s tvrdením súdu obsiahnutým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že pri rozhodovaní
o treste u obžalovaného vychádzal zo zásad pre ukladanie sankcií a trestov uvedených v § 33a, § 34
Trestného zákona, zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj na možnosti jeho nápravy.

Mám za to, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu a určovaní jeho výmery v predmetnej veci dostatočne
nezohľadnil konkrétne okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Prvostupňový súd totiž pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na spôsob spáchania predmetného
trestného činu a jeho následok, ani na zavinenie a pohnútku obžalovaného, keď nezohľadnil, množstvo
zaistenej omamnej a psychotropnej látky - konope o celkovej hmotnosti 1957,221 g s obsahom účinnej
látky ?9- tetrahydrokanabinol (?9-THC), čo predstavuje
977 násobok nepatrného množstva a teda značné množstvo omamnej a psychotropnej látky,

ktoré obžalovaný A. B. prechovával a prepravoval vo svojom vozidle, pričom keď ho policajti zastavili
a kontrolovali v Hradišti, akurát išiel z nákupu tejto marihuany, ktorú kúpil v Českej republike za sumu
6000 € a ktorú chcel predávať, mal stálych odberateľov, ale aj nových, keďže už v minulosti predával
marihuanu. Z následného predaja by mal čistý zisk okolo 14.000 €. Takáto nekontrolovateľná distribúcia
omamných a psychotropných látok v uvedenom množstve bola spôsobilá vážne ohroziť a poškodiť život

a zdravie ľudí, k čomu bol obžalovaný ľahostajný a hľadel len na vidinu rýchleho zárobku peňazí, hoci
bol riadne zamestnaný a z práce mal dostatočný príjem.

Z uvedených dôvodov mám za to, že mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 5 Trestného zákona nezodpovedá všetkým hľadiskám rozhodným

pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, osobu
obžalovaného, jeho zavinenie a pohnútku, ako aj na možnosti jeho nápravy je výmera uloženého trestu
odňatia slobody mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby príliš mierna. Takýto trest nemôže pôsobiť
na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti neprejavuje ako prvok
generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby ostatných členov spoločnosti odradil od páchania
trestných činov. Takýto trest nemôže vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s požiadavkou spravodlivého potrestania
páchateľov trestných činov a povinnosťou pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, t. j. na dôsledné
zachovávanie zákona, aby bola vo vedomí verejnosti upevňovaná viera v spravodlivosť postupu a

rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.

V súlade so zásadami individuálnej a generálnej prevencie a v súlade s účelom trestu, bolo preto
potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku
zrušil napadnutý výrok o treste v časti uloženého trestu odňatia slobody rozsudku Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 26T/59/2025-235 20 dňa 8.9.2025, a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného A. B. odsúdi podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody na dolnej

hranici trestnej sadzby nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon
trestu odňatia slobody zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.“

Obžalovaný dňa 07.10.2025 doplnil dôvody svojho odvolania, pričom uviedol, že ľutuje skutok, ktorý
spáchal a doterajší pobyt vo väzbe považuje za dostatočný na jeho prevýchovu. Uviedol, že už sa

nedopustížiadnehotrestnéhočinuabudežiťvsúladesozákonmiSR.Žiadal,abyodvolacísúdprihliadol
na to, že je prvotrestaný a pred predmetným skutkom viedol riadny život, žiadal preto uloženie nižšieho
trestu, prípadne alternatívneho trestu domáceho väzenia alebo podmienečného trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o trest prepadnutia vecí obžalovaný uviedol, že na auto, ktoré použil na prepravu, je zriadené
záložné právo registrované v centrálnom registri záložných práv a toto sa bude splácať až do februára

2027. Uviedol, že po jeho zadržaní auto spláca jeho sestra, ktorá je ručiteľkou. Na základe vyššie
uvedeného obžalovaný nesúhlasil ani s trestom prepadnutia vecí.

Obžalovaný dňa 27.10.2025 následne doplnil dôvody odvolania aj prostredníctvom svojho obhajcu,
pričom uviedol nasledovné:

„Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal a poukazuje na rozsah trestnej činnosti, akú som páchal
na strane 5. odôvodnenia. Nikto ale neskúmal koľkým ľudom by som mohol drogu reálne predať a
ani sa tak nestalo k predaju nedošlo. Domnievam sa, že takéto úvahy súdu sú nad rámec toho, čo
bolo v prípravnom konaní preukázané a už samotná skutková podstata trestného činu zahŕňa v sebe

obchodovanie a na podklade toho je potom aj trestná sadzba 7 - 15 rokov.

Súd prvého stupňa tak nemal opätovne aj pri ukladaní trestu samotného vychádzať z toho, že som drogu
kupoval za účelom predaja, ale mal skúmať či je možné v mojom prípade trest mimoriadne znižovať a
či je s ohľadom na moju osobu, predchádzajúci život možné uložiť trest s podmienečným odkladom.

V tejto časti rozsudok považujem za nepreskúmateľný, keďže sa neuvádza dôvod, pre ktorý okresný
súd nevidel dôvod na podmienečný odklad výkonu trestu. Pritom sám popisuje dôvody, pre ktoré trest
mimoriadne znižoval, no už sa neuvádza prečo nebolo možné trest podmienečne odložiť s určením
skúšobnej doby, obmedzení ktoré by som bol nútený dodržiavať.

Poukazujem aj na iné rozhodnutia v obdobných prípadoch, kde u mladých prvotrestaných páchateľoch
postupovali súdy inak a s odstupom času sa ukázalo byť správne dať mladým ľudom druhú šancu.

Napríklad: 74T/21/2024,4Tk/1/2024, alebo aj Krajský súd Trenčín 20T/10/2024 a iné.

Mám zázemie, slušnú rodina ktorá za mnou stojí. Moja sestra pracuje niekoľko rokov na G. B. A.. Som
schopný nájsť si ihneď prácu a viesť riadny život. Trest nepodmienečný by sa mal ukladať výnimočne a
ak by som nesplnil to, čo od seba očakávam, sám trestu nepodmienečnému by som sa aj tak nevyhol.
Žiadam ale o šancu, ktorú mi súd prvého stupňa nedal.

Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci mobilného telefónu a motorového vozidla tak by som doplnil,
že v tomto smere sa nevykonalo ani žiadne dokazovanie. Napriek tomu došlo k rozhodnutiu o
treste prepadnutia veci bez bližšieho odôvodnenia. Žiadny dôkaz o komunikácii s predajcom abudúcimi odberateľmi nebol preukázaný. Ide iba o nepodloženú domnienku. Prekladám aj zmluvu o
spotrebiteľskomúveru,ktorýbolpoužitýprávenakúpumotorovéhovozidla.Trestprepadnutiamobilného
telefónu je nezákonný a trest prepadnutia motorového vozidla neprimeraný.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne po zvážení všetkých faktov
a argumentácie zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o uloženom treste a uložil mi trest s
podmienečným odkladom bez uloženia trestu prepadnutia veci.

Mojím postojom samotným sa dosiahol stav, kedy nebolo potrebné vykonanie rozsiahleho dokazovania
a samotné konanie trestné, väzobné stíhanie splnilo svoj účel a chcem a budem viesť riadny život.
Odvolanie okresnej prokuratúry navrhujem ako nedôvodné zamietnuť.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podaných odvolaniach, prítomné procesné strany zotrvali na svojich
písomných návrhoch.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uložených trestoch, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem

vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami napadnutých
výrokovrozsudkuokresnéhosúdu,zobsahuodvolaníaichdôvodovvyplýva,ževpodanýchodvolaniach
nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe
okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný A. B. urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,

ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu
o uloženom treste odňatia slobody vyplýva, že prokurátor namietal použitie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr.

zák. a neprimeranú miernosť uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, teda vadu rozsudku
v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Z odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že obžalovaný
namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody a nezákonnosť a tiež neprimeranú
prísnosť uloženého trestu prepadnutia vecí.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora a obžalovaného napadnutých
výrokovrozsudkuokresnéhosúduotresteodňatiaslobody,uloženomobžalovanému,senátodvolacieho
súdudospelkzáveru,ženapadnutévýrokyrozsudkuokresnéhosúduouloženomtresteodňatiaslobody
a spôsobe jeho výkonu sú správne a zákonné.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia
súdu prvého a druhého stupňa, ktoré zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody
obžalovanému, majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, pričom odvolací súd konštatuje,
že ich správnosť prokurátor a ani obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania ani nenamietali.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v ustanovení § 34. Na jednej strane
má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienkyna výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a

právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu postupoval
v zmysle uvedeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku v
súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. poskytuje jasné a zrozumiteľné odpovede ohľadom všetkých

podstatných skutkových a právnych okolností významných pre rozhodnutie o uloženom treste odňatia
slobody.

Za správny považuje odvolací súd záver okresného súdu, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu
trestného činu a tento čin úprimne oľutoval vzhľadom na jeho postoje pri prejednávaní veci. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu bolo v prejednávanom prípade nevyhnutné zohľadniť, že obžalovaný urobil
úplné vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd prijal,
významným spôsobom napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. S poukazom na to okresný
súd správne a dôvodne použil v prípade obžalovaného pri ukladaní trestu odňatia slobody ustanovenie
§ 39 ods. 5 Tr. zák. Uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a osem mesiacov (teda na samej

spodnej hranici upravenej trestnej sadzby), podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na prejavené
postoje obžalovaného je spôsobilý viesť obžalovaného k náprave, dlhodobo ochráni spoločnosť tým,
že zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a na druhej strane tiež dá aj signál
ďalším páchateľom trestných činov, že má pre nich význam účinne napomáhať príslušným orgánom pri
objasňovaní trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o závažnosť trestného činu obžalovaného na základe zistených skutočností jeho prípadu,
významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd
poukazuje na to, že samotná závažnosť trestného činu neoprávnenej výroby a obchodovania s
omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. je vyjadrená

trestnou sadzbou, zakotvenou v osobitnej časti Trestného zákona. Na základe okresným súdom správne
zistených skutočností, významných pre posúdenie závažnosti trestného činu, spáchaného obžalovaným
v prejednávanom prípade, ani odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k záveru
o zvýšenej závažnosti trestného činu na rámec skutkovou podstatou uvedeného činu predpokladanej
základnej závažnosti činu. Okresný súd správne tiež prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ

nebol súdne trestaný a pred spáchaním činu viedol riadny život.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky prokurátora o nezákonnosti
aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. a neprimeranej miernosti uloženého trestu odňatia slobody
v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného proti výroku o uloženom treste odňatia slobody, tento
namietal jeho neprimeranú prísnosť.

Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujenato,žetrestnésadzby,ustanovenévosobitnejčastiTrestného

zákona za jednotlivé trestné činy, okrem iného vyjadrujú aj stupeň závažnosti v jednotlivých skutkových
podstatách vymedzených konaní. Dolná hranica vymedzených trestných sadzieb tak ustanovuje vôľu
zákonodarcu uložiť páchateľovi toho ktorého trestného činu konkrétny najmenší trest. Základná trestná
sadzba zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa
§ 173 ods. 1,

ods. 3 písm. e) Tr. zák. je 7 až 15 rokov. Z tohto pohľadu ukladanie trestu na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby v zásade nie je spôsobilé odôvodniť záver o neprimerane prísnom treste
v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Napriek tejto zásade, zákonodarca úpravou v ustanovení § 39Tr. zák. pripúšťa, že za určitých odôvodnených okolností môže by uloženie trestu aj na dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby pre páchateľa neprimerane prísne.

Z napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovanému bol uložený trest pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., pričom obžalovaný sa v dôvodoch
odvolania domáha aplikácie § 39 ods. 1 Tr. zák. Na základe argumentácie obžalovaného vo vyššie
citovaných dôvodoch odvolania odvolací súd konštatuje, že postoj obžalovaného, ako aj skutočnosť, že
viedol, pred spáchaním činu riadny život, boli okresným súdom v plnom rozsahu zohľadnené uložením

trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby pri aplikácii ustanovenia §
39 ods. 5 Tr. zák. Ani samotné dobré správanie obžalovaného vo výkone väzby nezakladá dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák. Preto, ak okresný súd uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby za použitia ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák., odvolací súd nepovažuje takto uložený
trest obžalovanému v prejednávanom prípade za neprimerane prísny v zmysle § 321 ods. 1 písm. e)

Tr. por. Pri uloženej výmere trestu odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby (štyri
roky a osem mesiacov) potom zo zákona neprichádzalo do úvahy podmienečné odloženie výkonu tohto
trestu, prípadne aj s probačným dohľadom (§ 49 ods. 1, resp. § 51 ods. 1 Tr. zák.).
Odvolacísúdpovažujezapotrebnédodať,žepokiaľideootázkugenerálnejprevencievzmysle§34ods.
1Tr.zák.,uloženýtrestodňatiaslobodyvovýmereštyrirokyaosemmesiacovzadrogovútrestnúčinnosť

podľa názoru odvolacieho súdu je spôsobilý odradiť tých, čo takúto trestnú činnosť nepáchajú, od toho,
aby ju začali páchať. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hoci trestné
sadzby za drogovú trestnú činnosť, uvedené v Trestnom zákone, sú prísne a samé osebe odstrašujúce
(obzvlášť pri neoprávnenom obchodovaní s omamnými a psychotropnými látkami), napriek tomu tento
druh trestnej činnosti sa v pomerne vysokej miere naďalej vyskytuje na území Slovenskej republiky.

To vedie k logickému záveru, že osoba, ktorá sa rozhodne páchať takúto trestnú činnosť, sa spolieha na
to, že nebude odhalená a potrestaná dlhodobým trestom, ktorým trestom je aj v prejednávanom prípade
uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a osem mesiacov. Preto podľa názoru tohto senátu
odvolacieho súdu okresným súdom uložený trest
odňatia slobody v prejednávanom prípade napĺňa aj účel generálnej prevencie v zmysle § 34 ods. 1

Tr. zák.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v prejednávanej veci citlivo zohľadnil všetky skutočnosti
v prospech aj v neprospech obžalovaného, rozhodné z hľadiska ukladania trestu odňatia slobody,
prihliadajúc i na tie podstatné skutočnosti, ktorými argumentovali strany v dôvodoch svojich odvolaní.

Preto sa odvolací súd nestotožnil ani s opodstatnenosťou odvolacích námietok obžalovaného voči
výrokom o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Pokiaľ ide o výrok o treste prepadnutia vecí, označených v napadnutom rozsudku okresného súdu,
odvolací súd dospel na podklade odvolacích námietok obžalovaného k záveru, že tento výrok

napadnutého rozsudku okresného súdu je v rozpore so zákonom, čo zakladá v tejto časti vadu rozsudku
v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli splnené zákonné
podmienkyustanovenia§60ods.1písm.a)Tr.zák.preuloženiedanéhotrestuobžalovanému.Odvolací

súd k tomu považuje za potrebné uviesť, že z hľadiska aplikácie ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
je rozhodné, že konkrétne použitá vec musí mať význam pre naplnenie zákonných znakov trestného
činu, čo musí vyplývať aj z opisu skutku v skutkovej vete. Použitie konkrétneho mobilného telefónu zn.
B. F. obžalovaným na spáchanie trestného činu v danom prípade nevyplývalo z opisu skutku v skutkovej
vete podanej obžaloby. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo zn. F. F. F., odvolací súd po preskúmaní

veci dospel k záveru o dôvodnosti odvolacej námietky obžalovaného, podľa ktorej skutočnosť, že sa
predmetné omamné a psychotropné látky nachádzali pred zadržaním obžalovaného a ich vydaním
v batožinovom priestore daného motorového vozidla, nezakladá dôvod na rozhodnutie o prepadnutí
tohto vozidla. Na podklade vykonaného dokazovania k tomuto trestu je podľa názoru odvolacieho súdu
možné vyvodiť len záver, že predmetné vozidlo je vo vlastníctve obžalovaného a je miestom, kde bol

spáchaný trestný čin. Naviac je potrebné konštatovať, že k tejto hnuteľnej veci má zriadené vecné právo
tretia osoba.

Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.