Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoCsp/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722202588
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8722202588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.,
I. XXX/X, proti žalovanému: SHOE BOX Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 8, IČO: 43
836 666, o zaplatenie 71,95 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
zo dňa 04.11.2024 č. k. 20Csp/69/2022-214 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.05.2025 č. k.
20Csp/69/2022-247 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.“
2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, cit.:
„Slovenská republika má voči žalobcovi právo na náhradu trov štátu v rozsahu 100%, o ktorých súd

rozhodne samostatným uznesením.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 612 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
§ 615 ods. 1, 2, § 616, § 617 ods. 1, § 618, § 619 ods. 1, § 620 ods. 1, § 621 ods. 1, § 622 ods. 1, 4,
§ 624 ods. 1, 2, 3, 4 OZ a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 19.09.2020

zakúpil v predajni žalovaného športovú obuv značky D. za kúpnu cenu 71,95 eur. Po dvoch mesiacoch
užívania zakúpenej veci sa na nej začali vyskytovať vady (obuv sa rozlepovala, rozpadala). Právny
predchodca žalobcu vadu reklamoval dňa 11.12.2020, pričom žalovaný listom zo dňa 05.01.2021
reklamáciu neuznal poukazujúc na odborné stanovisko č. XXXX/XXXX. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.09.2021 právny predchodca žalobcu W. I. nárok z titulu reklamácie postúpil
žalobcovi. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v súvislosti s neuznaním reklamácie
poukázal na odborné stanovisko Y.. M. A. č. XXXX/XXXX, v ktorom znalec konštatoval, že obuv, ktorá

bola predmetom reklamácie, bola výrazne zaťažovaná vlhkosťou. Agresivitou údržby došlo podľa znalca
nielen k pnutiu medzi spojmi súčasti obuvi, ale i k jej aktivácii a následného porušenia súdržnosti.
U obuvi podľa znalca absentuje prirodzený čuchový vnem zodpovedajúci dobe užívania (po rozklade
organických látok baktériami) a v kontexte s nevhodnosťou údržby obuvi, agresivita údržby limitovalapostupnú zmenu na obuvi. Uvedené negatívnym spôsobom podmienilo funkčnosť obuvi (porušenie
adhéznych spojov, deštrukcia zvrškových materiálov, deštrukcia nosného dielca obuvi, znefunkčnenie
šitých spojov) a vzhľadom na zmeny (deformita a zmrštenie obuvi, úbytky farby v zmene aplikácii na

obuvi, zmeny vo flexibilite dielcov), znalec skonštatoval, že uvedené skutočnosti ovplyvnili vznik i rozsah
poškodení, ktoré opravou ako celok nie je možné odstrániť, pričom podiel žalobcu na znehodnotení
obuvi jej poškodením bol primárny.

5. Žalobca nesúhlasil so závermi odborného stanoviska znalca Y.. A., a preto súd na návrh žalobcu

pribral do konania znalkyňu Y.. N. O. v odbore kožiarske a kožušnícke výrobky, obuv. Znalkyňa v
znaleckom posudku č. X/XXXX uviedla, že vznik i rozsah poškodenia obuvi boli ovplyvnené spôsobom
užívania, údržbou obuvi, resp. stavom obuvi, v akom bola reklamácia uplatnená. Hodnotená obuv
vykazuje znaky, ktoré pri dodržaní zásad správnej údržby a pri užívaní obuvi obvyklým spôsobom, a
ani pri bežnom premočení obuvi, napr. za dažďa a po následnom správnom vysušení, k účelu, na
ktorý je obuv určená (bez ohľadu či je obuv definovaná ako módna alebo vychádzková), samovoľne

nevznikajú. Znaky obuvi aké vykazuje aj reklamovaná obuv sú charakteristické pri neadekvátnej údržbe
obuvi akou je pranie obuvi v práčke alebo pri nesprávnom sušení obuvi po jej nadmernom premáčaní
(napr. ručnom praní) a následnom prudkom sušení pri zdroji sálavého tepla, tzn. súčasným pôsobením
zvýšenej teploty a vlhkosti. Poškodenie technologických spojov, ktoré bolo predmetom reklamácie bolo
zistené nie v obvyklom rozsahu a nie v obvyklej dobe používania obuvi od jej zakúpenia po reklamáciu.

Podľa názoru znalkyne, vznik reklamovanej chyby, neprimeraným zásahom pri užívaní, resp. pri údržbe
obuvi zapríčinil, ovplyvnil žalobca.

6. Ďalej súd uviedol, že právny predchodca žalobcu bol v záručnom liste dostatočným spôsobom
informovaní o správnom spôsobe údržby obuvi, ako aj o nevhodnosti premočenia, ale tieto upozornenia

nerešpektoval. V konaní bolo nielen odborným stanoviskom znalca Y. A. č. XXXX/XXXX, aj znaleckým
posudkom znalkyne Y.. O. č. X/XXXX preukázané, že zo strany žalobcu došlo k neadekvátnej údržbe
obuvi. Predmetná obuv bola nadmerne zaťažovaná vlhkosťou, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu jej
jednotlivých spojov a častí, pričom poškodenie obuvi primárne zapríčinil právny predchodca žalobcu
a toto poškodenie nemalo žiadnu súvislosť so zlou kvalitou, resp. nesprávnym výrobným postupom,

čo spôsobilo neuznanie reklamácie. Keďže žalovaný nie je zodpovedný za vzniknuté vady obuvi, súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Dopĺňacím rozsudkom súd rozhodol o trovách štátu, na ktorých náhradu

zaviazal neúspešného žalobcu. Trovy štátu pozostávajú z odmeny, ktorá bola vyplatená znalkyni.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených
v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že predajca obuvi - žalovaný, účelovo označil obuv ako
módnu, pretože na takúto obuv sú nižšie nároky na kvalitu materiálov a uvedené možno považovať

za nekalú obchodnú praktiku. Ide o jednoduchý spôsob obchodníka ako sa vyhnúť zodpovednosti za
reklamáciu. Ďalej uviedol, že topánky sú vyrobené z vysoko nekvalitných materiálov a napriek tomu, že
obuv bola využívaná v súlade s návodom, t. j. ako tzv. módna, aj tak došlo k jej odlepeniu. Znalec v
posudku uviedol, že technologické spoje obuvi sú veľmi slabé, čo spôsobilo, že po tak krátkom čase boli
značnepoškodené.Podľaodvolateľaideošportovúobuvaniemódnuobuv,apretožiada,abysúdurobil

revízny posudok u iného znalca, pričom žalobca navrhuje pribrať do konania znalca pre obuv - Y.. A.
N., evidenčné č. XXXXXX. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 71,95 eur oproti povinnosti vydať poškodené topánky a priznať žalobcovi náhradu
trov konania. Alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zároveň žiadal, aby odvolací súd zrušil aj dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj zo zlého hodnotenia dôkazov.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie je vecne správne. Súd správne vychádzal
z odborného stanoviska a znaleckého posudku. Podľa predložených dôkazov bola reklamácia žalobcu
neopodstatnená, poškodenie obuvi nebolo spôsobené výrobnou chybou. Navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v rozsahu listín predložených sporovými stranami
a znaleckým posudkom vypracovaným Y.. N. O., znalkyňou z odboru kožiarske a kožušníckej výroby,
obuv, odvetvie usne a výrobky z usní, obuv, dospel súd prvej inštancie k správnemu skutkovému
záveru, že žalovaný sa v reklamačnom konaní zaoberal žalobcom vytýkanými vadami, ktoré odborným
posúdením súd vyhodnotil, že vznik reklamovanej chyby na obuvi bol spôsobený neprimeraným

zásahom pri užívaní, resp. pri údržbe obuvi, pričom podiel žalobcu na znehodnotení obuvi jej
poškodením bol primárny.17. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť

významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a
keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto
skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

18. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o
nedôvodnosti žaloby uplatňovaného nároku voči žalovanému na zaplatenie sumy 71,95 eur. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku spoľahlivým spôsobom vysvetlil neopodstatnenosť nároku žalobcu na
zaplatenie sumy 71,95 eur s príslušenstvom a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby, keď mal za

to, že žalobca v spore nepreukázal opodstatnenosť reklamovaných vád na predmete kúpy aj riadne v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP rozhodnutie odôvodnil.

19. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je odvolací súd viazaný. Súd prvej inštancie
správne zistil, že žalobca zakúpil dňa XX.XX.XXXX topánky značky D. N., na základe kúpnej zmluvy

uzatvorenej so žalovaným za kúpnu cenu 71,95 eur, na ktorú sa vzťahovala dvojročná záručná doba
v zmysle § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V spore žalobca preukázal, že v dôsledku vád na
zakúpenej obuvi (topánky sa po dvoch mesiacoch od začatia užívania začali rozlepovať, rozpadli
sa), jeho právny predchodca si uplatnil u žalovaného v zákonom stanovenej lehote reklamáciu dňa
11.12.2020. Listom zo dňa 05.01.2021 žalovaný právnemu predchodcovi žalobcovi oznámil, že jeho

reklamáciu neuznáva, a to na základe odborného písomného stanoviska znalca Y. M. A. č. XXXX/XXXX
(č. l. 4 spisu). Na základe návrhu žalobcu súd pribral v konaní znalkyňu z odboru kožiarske a kožušnícke
výrobky, obuv, odvetvie usne a výrobky z usní, obuv Y.. N. O., ktorá vo veci reklamovanej obuvi
konštatovala, že obuv nebola užívaná, udržiavaná štandardným spôsobom, pričom vznik reklamovanej
chyby primárne zapríčinil právny predchodca žalobcu neprimeraným zásahom pri užívaní, resp. údržbe

obuvi. Právnemu predchodcovi žalobcu pri zakúpení obuvi bol odovzdaný aj návod na údržbu obuvi
so zvrškami vyhotovenými z textilných materiálov, pričom tento nepostupoval pri užívaní zakúpenej
veci v súlade s pokynmi v záručnom liste uvedenými. Aj keď bol uzoruzmený, že bolo potrebné sa
vyvarovať nadmernému premočeniu obuvi, že obuv v žiadnom prípade nemôže byť praná, zo stavu
obuvi v čase jej hodnotenia znalkyňa zistila, že obuv bola neprimerane premáčaná. Znalkyňa zároveň

uviedla, že v danom prípade išlo o módnu obuv, na ktorú sú kladené oveľa nižšie nároky týkajúce sa
dodržiavania povinných parametrov použitých materiálov ako u obuvi vychádzkovej. Konštatovala, že
za poškodenie reklamovaných topánok nezodpovedá výrobca, nakoľko zo stavu obuvi je zrejmé, že táto
nebola užívaná, udržiavaná štandardným spôsobom napriek tomu, že žalobca mal návod na údržbu
obuvi so zvrškami vyhotovenými z textilných materiálov k dispozícii pri jej zakúpení. Reklamovaná

obuv sa mala čistiť len za sucha kefovaním, prípadne za použitia na takúto obuv materiálov určených
špeciálnych prostriedkov (napr. čistiaca pena), pričom žalobca bol v záručnom liste upozornený, že je
potrebné sa vyvarovať nadmernému premočeniu takejto obuvi a že obuv v žiadnom prípade nemôže byť
praná. Zo stavu obuvi v čase jej hodnotenia bolo zrejmé, že obuv musela byť neprimerane premáčaná.

20. Z odborného posudku (č. l. 3), ktorý bol podkladom pre vyhovenie reklamácie, ako aj zo znaleckého
posudku vypracovaného v konaní (č. l. 106) vyplýva nedôvodnosť žalobcom uplatnenej reklamácie.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pravdivé zistenie rozhodujúcich skutočností sa
dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán.

Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korigovaná opačnou aktivitou druhej strany. Každá zo
strán má záujem na tom, aby jej skutkové prednesy boli prehľadné, jednoznačné a obsahovali racionálne
informácie. Subjektívny prístup strán k uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a voľnosť ich
skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradiktórnom spore, ovládanou zásadou prejednacou,
slúži predovšetkým ku zhromažďovaniu dostačujúceho materiálu k objektívnemu a nestrannému

posúdeniu skutkového stavu súdom. Zásada prejednacia predovšetkým charakterizuje a vymedzuje
spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom súdnom konaní. Strany nesú zodpovednosť za
dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na
základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebnéinformácie o rozhodujúcich skutočnostiach. Dôkazné bremeno ohľadne rozhodujúcich skutočností leží
len na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (uznesenie NS SR sp.

zn. 7Cdo 1/2017 zo dňa 23.2.2017).

22. Pokiaľ žalobca v odvolaní navrhuje vykonať ďalší dôkaz - revízny posudok z dôvodu, aby znalec
vyhodnotil či reklamovaná obuv je obuvou športovou alebo modernou, odvolací súd uvádza že
dokazovanie v zmysle Civilného sporového poriadku sa výrazne odlišuje od právnej úpravy účinnej

do 30.06.2016 obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku. Odvolací súd poukazuje na ust. § 185
CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd pri vykonávaní dôkazov je
povinný postupovať v zmysle článku 17 CSP tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťaženia
strán sporu a iných osôb.

23. Z obsahu predloženého súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, že na poslednom
pojednávaní konanom dňa 04.11.2024 žalobca nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, navrhol,
aby sa súd pridržiaval žaloby a vo veci rozhodol (č. l. 213 spisu). Pri zdôraznení postavenia žalobcu
(spotrebiteľa) ako slabšej strany v spore je potrebné podotknúť, že aj napriek tomu, že v sporoch s
ochranou slabšej strany môže súd aj bez návrhu zaobstarať a vykonať aj taký dôkaz, ktorý slabšia

strana nenavrhovala, neznamená to zároveň povinnosť súdu vykonať každý do úvahy prichádzajúci
dôkaz, pretože stále platí, že súd rozhoduje, ktorý z dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP) a či ide o taký
dôkaz, ktorého vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 311 a § 319 CSP). Súd v sporoch s
ochranou slabšej strany vyvíja zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných prostriedkov až v
prípade, keď to je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej (pričom rozhodnutie vo veci samej zároveň

neznamená aj rozhodnutie v prospech slabšej strany). Ak ale súdu postačia na meritórne rozhodnutie
tvrdenia strán a dôkazy získané z dôkazných prostriedkov, ktoré súdu strany predložili (v danom prípade
odborné stanovisko znalca č. XXXX/XXXX, ktorý dôkaz predložil žalovaný a znalecký posudok č. X/
XXXX, ktorý dôkaz navrhol v konaní vykonať žalobca), súd nie je povinný obstarávať ďalšie dôkazné
prostriedky, ale rozhodne na základe takto zisteného skutkového stavu.

24. Uvedený vyšetrovací princíp v sporoch s ochranou slabšej strany, ktorý je zvýraznením princípu
rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces, bol do Civilného sporového poriadku zakotvený
predovšetkým v tej súvislosti, že slabšia strana v mnohých prípadoch nemá objektívnu možnosť prístupu
k dôkazným prostriedkom a nedisponuje dostatkom informácií, na základe ktorých by mohla bezpochyby

preukázať svoje tvrdenia, ktorými sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v
súdnom konaní, čo ale nebol daný prípad. Revízny posudok, ktorý žiada žalobca vykonať u znalca
zapísaného v zozname znalcov pre obuv Y. A. N. z dôvodu, aby znalec vyhodnotil či reklamovaná obuv
je obuvou športovou alebo obuvou módnou, vykonanie tohto navrhovaného dôkazu vzhľadom na už
vykonané dôkazy v konaní, je právne irelevantné.

25. Odvolací súd pripomína, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a
posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti považoval zistený
skutkový stav súdom prvej inštancie pre potreby rozhodnutia tohto sporu za dostatočný, preto žiadne

ďalšie dokazovanie vo veci už nevykonal. Takýto postup súdu je plne v súlade s jeho postavením
v civilnom procese. Určujúcim kritériom je v danom prípade ustálenie skutkového stavu tak, ako ho
správne zistil súd prvej inštancie, odvolaciemu súdu postačovali dôkazy vykonané súdom prvej inštancie
na rozhodnutie v predmetnej veci čo znamená, že ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania neboli
spôsobilé naštrbiť záver o zamietnutí žaloby žalobcu.

26. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,III.ÚS
209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniťposúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

27.Súdprvejinštanciepretorozhodolsprávne,aknazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,
že žaloba je nedôvodná. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

28. Žalobca bol v konaní neúspešnou stranou v spore, a preto je povinný platiť trovy, ktoré vznikli štátu.

Žalobca nepreukázal, aby na jeho strane existovali predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
a preto trovy konania, ktoré vznikli štátu je povinný zaplatiť žalobca ako neúspešný účastník konania.
Trovy štátu pozostávajú z odmeny vyplatenej znalkyni, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov
tamojšieho súdu. Za takéhoto stavu správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobcu zaviazal zaplatiť
trovy, ktoré vznikli štátu. Pretože súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách štátu, odvolací súd
napadnutý dopĺňací rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP spojení s § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol aj v odvolacom
konaní úspešný. V priebehu odvolacieho konania žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a
žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).