Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123316616
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123316616.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX B., právne zast.: JUDr. Dušan Remeta, Masarykova
2713/2, 080 01 Prešov, IČO: 420 39 720, proti žalovanému: D. E. F. G., H. H. H. XX/XX, I. J., XXX XX F.
X, E. K., L.: XXX XX XXX, F. I. H. F. H. M. N. D. F., F. F. N. L. E. O. H. H.: B. P. X/X, XXX XX Q., L.: XX

XXX XXX, právne zast.: JUDr. Jozef Barabás, advokát, Letná 45, 05201 Spišská Nová Ves, IČO: 500
76 477, o zaplatenie 12.180,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 15Csp/75/2023-231 zo dňa 10.04.2025, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy vo výške 12.180,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
12.180,49 € odo dňa 02.10.2022 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 12 180,49 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00

% ročne zo sumy 12 180,49 Eur od 2.10.2022 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na náhradu trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“.

3. Vec právne posúdil podľa ust. § 40a, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, § 49a, § 516, § 517 ods.
1 a 2, § 788, § 792 zákona č. 40/64 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“)., § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.XX.XXXX navrhol žalobca žalovanému uzatvorenie

poistenia písomným návrhom na uzatvorenie poistenia. Z listiny označenej ako poistná zmluva číslo
XXXXXXXXXX (F.) N. R. XX.XX.XXXX vyhotovenej žalovaným vyplýva, že žalovaný prijíma návrh a na
jeho základe uzatvára podľa platných všeobecných poistných podmienok zmluvu na životné poistenie -
tarif Z2B. Z uvedeného vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol doručením poistky žalobcovi
poistný právny vzťah, a to poistná zmluva. Počas platnosti poistnej požiadal žalobca žalovaného o
vyplatenie čiastočnej výplaty k 01.10.2012.Listom z 07.09.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že vykonal

požadovanú zmenu. Týmto listom žalovaný deklaroval, že mal v úmysle vykonať zmenu v poistnej
zmluve spočívajúcu vo výplate poistnej sumy 8.434,38 € k 1.10.2012, ktorú žalobca požadoval listom z29.06.2012. V rozpore s prejavenou vôľou žalovaného, však žalovaný v prílohe poistky uviedol aj údaj
25.437,17 ktorý mal byť vyplatený v prípade dožitia 01.10.2022. V tejto sume nemohli byť zahrnuté
podiely na výnosoch žalovaného, nakoľko v uvedenej listine - prílohe k poistke bolo výslovne uvedené,

že okrem uvedenej sumy 25.437,17 € budú žalobcovi vyplatené aj podiely na výnosoch z rezerv, pričom
výška výnosov závisí od vývoja pomerov na kapitálových trhoch. To, že suma 25.437,17 € bola uvedená
nesprávne, ako výsledok chyby softvéru u žalovaného vyplynulo aj z výpovede svedka F. S.. Takáto
chyba sa žalovanému stala aj vo vzťahu k iným poistencom, ako to vyplýva z vyjadrenia NBS a svedka
F. O.. Za daného stavu súd prvej inštancie hodnotil právny úkon žalovaného - vydanie poistky dňa

07.09.2012 ako nový návrh na uzatvorenie dohody o zmene poistnej zmluvy, avšak zaťažený omylom
v preje vôle žalovaného v rozpore s jeho skutočnou voľou. Žalovaný nie je oprávnený domáhať sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu z tohto dôvodu, keďže pri koncipovaní poistky zo dňa 07.09.2012
konal v omyle, ktorý sám spôsobil. V tejto poistke bola navrhnutá aj splátka poistného 863,04 € polročne,
ktorú žalobca riadne uhradil, čím došlo konkludentne k prijatiu nového návrhu na zmenu poistnej zmluvy
zo strany žalovaného, a teda k zmene poistnej zmluvy, čím žalobcovi vznikol nárok na výplatu poistného

plnenia zo strany žalovaného v prípade dožitia sa 01.10.2022. Nakoľko táto poistná udalosť - dožitie sa
01.10.2022 nastala a v zmysle vykonaného dokazovania žalovaný vyplatil žalobcovi iba sumu 13.256,68
€, žalobca má právo na úhradu zvyšných 12.180,49 €, ktorých splatnosť nastala 02.10.2022, teda deň
po tom čo nastala poistná udalosť dožitie sa 01.10.2022. PZ uvedených dôvodov súd prvej inštancie
zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy žalobcovi. Žalobcovi priznal aj na úrok z omeškania

vo výške 5 % ročne sumy 12.180,49 € od 02.10.2022 (dohodnutá doba splatnosti poslednej výplaty
bola 1.10.2022) do zaplatenia. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že v plnej miere úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne skutkové
zistenia a nesprávne právne posúdenie. Podrobne sa vyjadril k tvrdeniam žalobcu o prisľúbených
výnosoch zo životného poistenia ako aj celkovo k predmetnému poistnému produktu. Mal za to, že
z výsluchu svedka zamestnanca žalovaného jednoznačne vyplynulo, že žalobcom tvrdené skutočnosti
o tom, že na základe poistného vzťahu so žalovaným mal dosiahnuť okrem dohodnutého poistného

plnenia v prípade dožitia určitého veku alebo pre prípad smrti, aj iné výnosy – zhodnotenie poistného,
neboli založené na relevantných a preukázateľných dôkazoch, jedlo sa len o tvrdenia žalobcu, ktoré
si odvodil od nezáväzných letákov a tabuliek, z ktorých však nevyplýva o akú výšku výnosov sa malo
jednať. Zároveň poukázal na záverečné ustanovenia poistnej zmluvy (druhý odsek, veta piata a šiesta),
z ktorého vyplýva, že číselné údaje o výške výnosov sú odhady stanovené na základe súčasných

pomerov a sú nezáväzné. Záväzne dojednané mal žalobca poistnú sumu a hodnotu odkupov v 10.,
15. a 20. roku. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti určenia – kvantifikovania
výšky výnosov, ktoré by mali žalobcovi v zmysle poistnej zmluvy patriť, no aj napriek tomu súd prvej
inštancie žalobcovi priznal v plnom rozsahu žalobcom uplatnenú sumu. Pokiaľ ide o závery súdu prvej
inštancie, ktorý list žalovaného zo dňa 07.09.2012 posúdil ako nový návrh na uzatvorenie zmluvy, tieto

považuje za nesprávne. Poukázal na ust. § 43a a § 49a Občianskeho zákonníka, uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7 MCdo 12/2011 zo dňa 20.06.2012, jednotlivé listy, ktoré si strany sporu v priebehu
trvania poistného vzťahu adresovali ako aj druh životného poistenia, ktoré si žalobca so žalovaným
dojednal (kapitálové). Trvá na tom, že na jeho list zo dňa 07.09.2012 nemožno hľadieť ako na zmenu
samotnej poistnej zmluvy. Ak by tomu tak malo byť, v žiadosti žalobcu z júna 2012 by musela byť

prejavenávôľanazmenupoistnejzmluvyvčastivýškypoistnéhoplnenia,resp.natonadväzujúcezmeny
výšky poistného, ktoré by platil žalobca. Žalovaný ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, keďže nikde z jeho odôvodnenia nevyplýva prepojenie medzi údajnými výnosmi z poistenia
a zmenou poistnej zmluvy listom zo dňa 07.09.2012. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu
v plnom rozsahu zamietnuť.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Odvolanie žalovaného nepovažuje za dôvodné, podľa
žalovaného slúži len na oddialenie splnenia jeho nepochybného záväzku voči žalobcovi. Žalovaný
v podstate opakuje a zhrňuje svoju doterajšiu neopodstatnenú procesnú obranu a nepreukázané
tvrdenia, s ktorými sa náležite a podrobne vysporiadal súd prvej inštancie. V celom rozsahu odkázal na

svoje písomné podania a ústne prednesy zdôrazňujúc, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským.
Poukázal na skutočnosť, že z výsluchu svedka vyplynulo, že nešlo o administratívnu, ale technickú
chybu, ktorá nastala v dôsledku migrácie databáz do nového softvérového systému, pričom zároveň
potvrdil, že u žalovaného tieto listy boli niekým administratívne kontrolované. Na záver výpovede svedokuviedol, že po tejto technickej chybe bol klientom zaslaný list, kde boli sumy uvedené správne. Na to
reagovala aj právna zástupkyňa žalovaného, ktorá uviedla, že sumy boli správne uvedené v roku 2017
pri ďalšej čiastočnej výplate, kde boli oznámené už len sumy čiastočnej výplaty. Toto podľa žalobcu nie je

pravda minimálne vo vzťahu k žalobcovi a svedkovi, pretože im v roku 2012 nebol od žalovaného v tejto
súvislosti doručený žiadny list, oznámenie, či upozornenie na chybu a ani iná poistka. Žalovaný o tejto
skutočnosti ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia. Následne sa podrobne
vyjadril k tvrdeniam žalovaného ohľadne „sľúbených“ výnosov, jednotlivým sumám uvedeným na poistke
z roku 2012. Pokiaľ ide o výšku nároku, tento v rámci koncentrácie konania a vlastne počas celého

prvoinštančného konania žalovaný nesporoval. Má za to, že preukazovanie „výšky výnosov“ nebolo zo
strany žalobcu potrebné, keďže výšku výplatnej sumy pre prípad dožitia žalobcu rozhodného okamihu
v návrhu na zmenu poistnej zmluvy úplne presne určil samotný žalovaný. Ani prípadné matematické
nezrovnalosti v poistke, ktorých zisťovanie nie je dôvodné očakávať od žalobcu ako spotrebiteľa by
neboli dôvodom na to, aby žalobca čo len tušil, že sa nejedná o prejavenú vôľu žalovaného. Napokon
sa žalobca vyjadril k jednotlivým listom, ktoré si strany sporu v priebehu trvania poistného vzťahu

vymenili a k skutočnostiam, ktoré z nich žalobca odvodzuje ako aj k otázke danosti vôle v prípade omylu
žalovaného. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť ako vecne správny a zákonný.

7. Replika ani duplika v súdom stanovenej lehote a ani do skončenia odvolacieho konania odvolaciemu
súdu zaslaná nebola.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1
CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený
na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam

dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový
stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu
právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne
zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je
základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný

však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré
je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah

opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke
nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané

dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.
2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následnesúd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky. Podľa odvolacieho súdu k naplneniu tejto odvolacej námietky došlo. Skutkové

zistenia súdu prvej inštancie možno považovať za nedostatočné a neúplné, neumožňujúce prijať právny
záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie.

11. K námietke nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7
Cdo7/2010).Vovzťahukaplikáciiprávavšeobecnýmisúdmimáodvolacísúdzato,ževýkladaaplikácia
zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť

preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.
Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV.
ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012). S ohľadom na záver odvolacieho súdu

o neúplných a nedostatočných skutkových zisteniach zo strany súdu prvej inštancie, je potrebné právne
posúdenie súdu prvej inštancie považovať za predčasné, a predovšetkým nepreskúmateľné, čo odvolací
súd odôvodňuje nasledovne.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 25.06.2002 navrhol právnemu predchodcovi

žalovaného uzatvorenie poistenia písomným návrhom na uzatvorenie poistenia. Právny predchodca
žalovaného prijal návrh žalobcu a na jeho základe uzatvoril zmluvu na životné poistenie – tarif Z2B
(F. N. E. XXXXXXXXXX), kde poistníkom a poistenou osobou je žalobca. Medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalovaného vznikol poistný právny vzťah, ktorý súd prvej inštancie správne posúdil ako
vzťah spotrebiteľský.

13. V zmysle Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX mal žalobca nárok na čiastočné vyplatenie poistnej sumy
vo výške 8.434,38 EUR (254.094,- SK) v prípade dožitia po 01.10.2012 (teda po 10 rokoch trvania
poistného vzťahu), sumy vo výške 8.434,38 EUR (254.094,- SK) v prípade dožitia po 01.10.2017 (po
15 rokoch trvania poistného vzťahu) a napokon sumy vo výške 13.253,99 EUR (399.290,- SK) a ďalej

podielov na výnosoch z rezerv, pričom výška výnosu závisí na vývoji pomerov na kapitálových trhoch
počas doby trvania poistenia v prípade dožitia po 01.10.2022 (teda po 20 rokoch trvania poistného
vzťahu). Dobu trvania poistenia si zmluvné strany dohodli od 01.10.2002 do 01.10.2022, teda 20 rokov
(č. l. 24 rub).

14. V konaní nebolo sporné, že žalobca požiadal právneho predchodcu žalovaného o čiastočné
vyplatenie poistnej sumy k 01.10.2012 (po 10 rokoch zmluvného vzťahu), ďalej k 01.10.2017 (po 15
rokoch zmluvného vzťahu) a napokon k ukončeniu poistenia poistnou udalosťou, a to dožitím konca
poistenia (po 20 rokoch zmluvného vzťahu). Žalovaný, príp. jeho právny predchodca žalobcovi vyplatil
požadované čiastkové výplaty, a to vo výške 8.434,38 EUR, ďalej vo výške 8.434,38 EUR a napokon

vo výške 13.253,99 EUR + podiel na výnosoch z rezerv poistného vo výške 2,69 EUR. Výšku čiastkovej
výplaty, ktorá bola žalobcovi vyplatená ku koncu poistenia, žalobca namietal tvrdiac, že pri ukončení
poistného vzťahu dožitím má nárok na vyplatenie poistnej sumy vo výške 25.437,17 EUR. Svoje
tvrdenie odvodzoval od listu označeného ako „Príloha k poistke č. X/XX/XXXXXXX“ (č. l. 31 rub) ktorý
mu zaslal právnych predchodca žalovaného a v ktorom bolo uvedené, že v prípade dožitia sa dňa

01.10.2022 sa vyplatí suma 25.437,17 EUR (766.320,18 SK). Žalovaný s tvrdením žalobcu nesúhlasil,
listom zo dňa 05.10.2022 mu oznámil, že v zmysle dojední poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX došlo
k ukončeniu poistenia poistnou udalosťou, a to dožitím konca poistenia s tým, že poistná čiastka pre
dožitie konca poistenia predstavuje sumu 13.256,68 EUR a podiel na výnosoch z rezerv poistného vo
výške 2,69 EUR (č. l. 66). Vo vzťahu k žalobcom uvádzanej sume 25.437,17 EUR (766.320,18 SK),

ktorú požadoval vyplatiť pri ukončení poistného vzťahu dožitím, uviedol, že sa jednalo o technickú
chybu v softvéri, v dôsledku ktorej počítač vygeneroval chybnú sumu poistného plnenia, ktorá mala byť
vyplatená žalobcovi pri ukončení poistného vzťahu dožitím, pričom listina so spomínanými chybnýmiúdajmi bola žalobcovi aj doručená, no má za to, že tento omyl spôsobený technickou chybou softvéru
nezakladá nárok žalobcu na vyplatenie požadovanej sumy, t. j. 25.437,17 EUR.

15. Súd prvej inštancie právny úkon žalovaného – vydanie poistky zo dňa 07.09.2012 posúdil ako
nový návrh na uzatvorenie dohody o zmene poistnej zmluvy, avšak zaťažený omylom v prejave vôle
žalovaného v rozpore s jeho skutočnou voľou. Uvedené závery prvoinštančného súdu považuje odvolací
súd za predčasné a predovšetkým nepreskúmateľné. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé na základe akých
skutočností a logických postupov si súd prvej inštancie dal do súvisu Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX

(č. l. 24 rub) s listinou označenou ako „Zmena poistky č. X/XX/XXXXXXX N. XX.XX.XXXX“ (č. l.
30) a listinu „Príloha k poistke č. X/XX/XXXXXXX“ (č. l. 31 rub), z ktorej nie je zrejmé k akému
dátumu bola vyhotovená a či sa jedná skutočne o „aktuálnu poistku“, na ktorú právny predchodca
žalovaného odkazoval v spomínanom liste z 07.09.2012. Odvolací súd súčasne poukazuje na rôzne
čísla poistnej zmluvy. Kým Poistná zmluva z XX.XX.XXXX (č. l. 24 rub) mala pridelené evidenčné E.
XXXXXXXXXX, Zmena poistky z 07.09.2012 (č. l. 30) a Príloha k poistke (č. l. 31 rub) bola označená

č. X/XX/XXXXXXX. Súd prvej inštancie k týmto nejasnostiam nezaujal žiadne stanovisko a ani sa
k nim čo i len okrajovo nevyjadril. V kontexte uvedeného tak vznikajú dôvodné pochybnosti o tom, či
sa súd prvej inštancie spomínanými skutočnosťami zaoberal, prípadne, či ich vôbec zobral na zreteľ
pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, čím zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou
nepreskúmateľnosti.

16. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou týkajúcou sa nedostatku vôle žalovaného
na zmenu poistnej zmluvy v časti výšky poistného plnenia, resp. na to nadväzujúce zmeny výšky
poistného, ktoré by platil žalobca.

17. Ustanovenie § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahuje legálnu definíciu návrhu na uzavretie
zmluvy. Jedná sa o významnú legálnu definíciu, keďže návrh na uzavretie zmluvy je esenciálnou
súčasťou v procese vzniku zmluvy. Bez návrhu nevznikne zmluva (§ 44 ods. 1 prvá veta). Nie každý
prejav vôle osoby vykazuje znaky návrhu na uzavretie zmluvy. Aby subjekty boli po vzniku zmluvou aj
reálne viazaní, a preto mohli dôverovať (legitímne očakávať), že vznikom zmluvy budú môcť realizovať

svoje ekonomické potreby, musia ich prejavy vôle spĺňať znaky návrhu na uzavretie zmluvy.

18. Návrh na uzavretie zmluvy sa považuje za adresovaný a jednostranný právny úkon, ktorý je
smerovaný k uzatvoreniu zmluvy. Znaky návrhu, ktoré možno abstrahovať z legálnej definície a ktoré
sú podmienkou perfektnosti návrhu sú nasledovné: a) prejav vôle, b) návrh na uzavretie zmluvy musí

byť určený jednej či viacerým individuálne určeným osobám, c) návrh musí byť dostatočne určitý a d) z
návrhu musí vyplývať vôľa navrhovateľa byť návrhom v prípade prijatia viazaný.

19. Podstatným znakom návrhu je, že ide o prejav vôle. Prejav vôle znamená, že je vonkajšou
manifestáciou vôle navrhovateľa byť návrhom v prípade prijatia viazaný. Návrh možno prejaviť

akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje poznanie jeho obsahu. To, že zákonodarca obmedzuje znak
návrhu len na prejav vôle, ktorý právna civilistika považuje za jeden z pojmových znakov právneho
úkonu (§ 34), nevylučuje požiadavky kladené na právne úkony normami Občianskeho zákonníka. Preto
aj prejav vôle ako jeden zo znakov návrhu sa spravuje požiadavkami Občianskeho zákonníka na
perfektnosť a bezvadnosť právneho úkonu.

20. Podmienkou vzniku návrhu ako jednostranného právneho úkonu je skutočnosť, že musí
byť adresovaný. Táto podmienka je samozrejmá, a to z dôvodu, že pojmové znaky každej
zmluvy predpokladajú minimálne dve zmluvné strany (kupujúci/predávajúci, objednávateľ/zhotoviteľ,
prenajímateľ/nájomca, spotrebiteľ/dodávateľ a pod.). Podmienka adresnosti vyplýva aj zo skutočnosti,

že očakávaný právny osud návrhu je, že bude prijatý a vyústi do vzniku zmluvy.

21. Zákon ďalej vyžaduje, aby návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý. Požiadavka určitosti
návrhu vychádza z konceptu určitosti ako náležitosťou prejavu vôle vo všeobecnosti (§ 37 ods. 1).
Požiadavka určitosti nie je len znak návrhu, ale týka sa všeobecne všetkých právnych úkonov. S

neurčitosťouprávnehoúkonu(vtomtoprípadenávrhuakojednostrannéhoprávnehoúkonu)zákonspája
jeho absolútnu neplatnosť. Určitosť sa musí týkať určenia zmluvných strán, podstatných zložiek obsahu
právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka.22. Pokiaľ ide o požiadavku „záväznosti návrhu“, z návrhu musí „vyplývať vôľa navrhovateľa, aby bol
viazaný v prípade jeho prijatia“. Inak povedané, z návrhu musí byť zjavná vôľa definitívne zmluvu
uzatvoriť. Od záväzného návrhu je potrebné odlišovať nezáväzné vyjadrenia a prísľuby v procese tvorby

zmluvy alebo od jednoduchej informácie o možnosti uzatvoriť zmluvu. Preto je potrebné každú jednu
situáciu posudzovať individuálne. Preto ak by v návrhu bola obsiahnutá výhrada, že ju navrhovateľ robí
nezáväzne, že si vyhradzuje kedykoľvek ho odvolať, pozmeniť a pod., nešlo by o návrh, ale len o návrh
na začatie procesu tvorby zmluvy.

23.Sohľadomnavyjadreniažalovanéhopodľaodvolaciehosúduvznikajúdôvodnépochybnostiotom,či
žalovaný v spomínanej listine označenej ako „Príloha k poistke č. X/XX/XXXXXXX“ (č. l. 31 rub) skutočne
prejavil vôľu zmeniť poistnú zmluvu v časti výšky poistného plnenia a mal teda aj reálne záujem byť touto
zmenou v prípade jej prijatia žalobcom viazaný. Súd prvej inštancie sa však ani k týmto skutočnostiam
a námietkam žalovaného nijako nevyjadril

24. Za danej situácie, keď sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec
nevysporiadal s vyššie uvádzanými zásadnými skutočnosťami, odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti. Súd prvej inštancie týmto nesprávnym
procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. A nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v

konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom vyššie. V prvom rade posúdiť, či sa listina označená ako „Zmena poistky č. X/XX/XXXXXXX

N. XX.XX.XXXX“ vzťahuje k Poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, aj napriek ich odlišnému číselnému
označeniu. V prípade kladného záveru taktiež uvedie konkrétne dôvody prečo sa táto listina má
vzťahovať k Poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí taktiež
uvedením konkrétnych dôvodov vysvetlí či je listina označená ako „Príloha k poistke č. X/XX/XXXXXXX“
tou „aktuálnou poistkou“, na ktorú právny predchodca žalovaného odkazoval v liste z 07.09.2012.

V druhom rade, pre prípad predchádzajúcich kladných záverov, bude úlohou súdu prvej inštancie sa
osobitne vysporiadať s tým, či žalovaný skutočne prejavil vôľu zmeniť poistnú zmluvu v časti výšky
poistného plnenia a mal aj reálne záujem byť touto zmenou v prípade jej prijatia žalobcom viazaný a
následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP
aj náležite odôvodniť.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).