Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200779
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8125200779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu

JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého: M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpený opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., dieťa matky: W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. a
otca: L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., o návrhu navrhovateľky: T. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. XXX, právne zastúpená JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Slovenská 69 o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
24P/23/2025-22 zo dňa 28.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je zvýšenie výživného na mal. M. zo strany matky.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozhodol cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 27P/173/2017 - 63 zo dňa 29.05.2018 v časti výživného

na mal. M. M. nar. XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje výživné zo strany matky zo sumy 70 eur mesačne na
sumu 230 eur mesačne, ktorú bude poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. vždy
do 25. dňa v mesiaci vopred, opakovane do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od 17.01.2024 do 28.02.2025 vo výške 2157,40 eur p o v
o ľ u j e súd matke zaplatiť v mesačných splátkach po 80 eur splatných spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia splátky riadne a včas.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania..“

3. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov
č. k. 27P/173/2017-63 zo dňa 29.05.2018 bol mal. M. M. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky - navrhovateľky s tým, že táto je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať
jeho majetok iba v bežných veciach. Súd uložil matke povinnosť prispievať na výživu mal. M. sumou 70

eur mesačne a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. M. sumou 50 eur mesačne. Súd zamietol
návrh otca na zverenie mal. M. do jeho osobnej starostlivosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 11.07.2018 a vykonateľnosť dňa 26.07.2018. Pri určení výšky výživného vychádzal jednak z
odôvodnených potrieb maloletého, ktorý bude mať X roky ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov,ktorí pracujú pre toho istého zamestnávateľa, pričom príjem na strane matky je o niečo vyšší a zo svojho
príjmu neplatí žiadne iné výdavky. Obaja rodičia boli zamestnaní vo firme Y. N. F.., kde čistý mesačný
príjem otca bol za mesiac apríl 2018 vo výške 516,01 eur. Okrem uvedeného nemal žiadny príjem, ani

žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 600 až 650
eur. Z výplatnej pásky matky vyplýva, že jej čistý mesačný príjem za november 2024 bol 1.459,04
eur, za december 2024 suma 2.021,65 eur a za január 2025 suma 576,73 eurá. Matke boli vykonávané
zrážky za november 2024 v sume 140,98 eur a za december 2024 v sume 127,40 eur. Dňa 03.06.2024
bola na účet navrhovateľky zaslaná suma vo výške 2.919,98 eur s poznámkou G. fur W. X. X. K. - V.

(plat/mzda pre W. od X. K.- V.) a dňa 28.06.2024 suma vo výške 2.724,20 eur taktiež s poznámkou G.
fur W. X. X. K. - betreut. Navrhovateľka tvrdila, že tieto peniaze predstavujú výplatu jej dcéry zo X. a
boli poukázané na jej účet, keďže dcéra má exekúcie. Peniaze dcére vrátila, pričom matka maloletého
uvedené nerozporovala. Na pojednávaní matka uviedla, že v roku 2024 nepoberala žiadne dávky,
pracovala vo X., asi máj-jún, robila opatrovateľku. Potom si našla robotu v O., tak potom išla do O.. Vo X.
mala čistý mesačný príjem asi 2.500 eur v čistom, za bývanie neplatila, ani za stravu, platila si iba cestu

domov cca 100 eur 1x. Skončila tam, lebo sa jej tam nepáčilo, necítila sa tam dobre. Keď v júni skončila
vo X., nemala ešte zabezpečenú ďalšiu prácu. Od júna do novembra bola doma a hľadala si prácu. Dnes
nie je problém nájsť si prácu ako opatrovateľka, na to sa aj spoliehala. V novembri začala pracovať v O..
Teraz 10.03.2025 nastupuje na turnus do práce do O., ide na to isté miesto. Mzdu by mala mať rovnakú,
resp. majú im zvyšovať platy. Tam býva u klienta, náklady na bývanie a stravu nemá. Turnus je dlhý

dva mesiace. Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu s tým, že uviedla, že mal. M.
má XX rokov, navštevuje X. ročník základnej školy, s čím sú prirodzene zvýšené výdavky predovšetkým
na školu, ale aj bežné výdavky, ktoré vzrástli. Maloletý má alergiu a musí s ním chodiť k lekárom, bol
operovaný na jedno ucho, na jedno ucho nepočuje. Chodia aj do M. k lekárovi na kontroly po operácii.
Maloletý má problémy s očami, chodia na očné, jedno oko mu uteká, škúli, nosí okuliare.

4. Na základe zisteného skutočného stavu súd prijal právny záver, že posledná úprava výživného tak
bola realizovaná pred takmer X rokmi, odkedy prirodzene vzrástli potreby mal. M., ktorý nastúpil do
školy (v súčasnosti navštevuje X. ročník základnej školy). Stará matka má v súvislosti s maloletým
M. náklady na bývanie, oblečenie, obuv, hygienu, stravovanie, lieky, školské pomôcky, mimoškolské

aktivity, hračky, zdravotnú starostlivosť, návštevy lekárov a iné. Matka bola v čase poslednej úpravy
výživného zamestnaná, pričom dosahovala príjem cca 600-650 eur. V súčasnej dobe pracuje ako
opatrovateľka v O. s mesačným príjmom cca 2.000 eur mesačne. Náklady na bývanie a stravovanie
nemá, nakoľko býva a stravuje sa u klienta. Náklady má iba v súvislosti s cestou na F.. Pracuje na turnusy
v 2- mesačných intervaloch (2 mesiace v zahraničí, 2 mesiace doma). Predtým pracovala vo X., kde

dosahovala ešte vyšší príjem (podľa vyjadrenia matky priemerne cca 2.500 eur, z výpisu z účtu X., a.s.
vyplýva, že jej bola vyplatená mzda vo výške cca 2.900 eur a cca 2.700 eur), avšak túto prácu zanechala
s odôvodnením, že „sa jej tam nepáčilo, necítila sa tam dobre.“ Matka potvrdila, že v tom čase nemala
zabezpečenú inú vhodnú prácu a tak následne asi 4 mesiace nepracovala, pričom sama potvrdila,
že dnes nie je problém nájsť si prácu ako opatrovateľka. Napriek tomu do zamestnania nastúpila až

v novembri 2024. Konanie matky, kedy svojvoľne bez vážnych objektívnych príčin opustila pracovné
miesto vo X., kde dosahovala príjem minimálne aj podľa jej tvrdení vo výške 2.500 eur mesačne,
súd vyhodnotil ako vysoko nezodpovedné. Vzhľadom k takémuto nezodpovednému a ľahkovážnemu
prístupu zo strany matky nemožno na takéto jej konanie prihliadnuť a súd vychádzal aj za uvedené
obdobie z príjmu matky, ktorý mohla a mala dosahovať nebyť toho, že svojvoľne ukončila pracovný

pomer. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že návrh starej matky na zvýšenie výživného zo
sumy 70 eur mesačne pre maloletého M. zo strany matky súd vyhodnotil ako dôvodný. Od poslednej
úpravy výživného uplynulo takmer X rokov, počas ktorých vzrástli náklady na živobytie a starostlivosť o
maloletého M.. O maloletého sa stará výhradne stará matka, ktorej bol zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti po tom ako súd dospel k záveru, že ani jeden z rodičov sa o mal. M. nedokáže postarať

z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov. Matka maloletého mu nezabezpečuje osobnú
starostlivosť žiadnym spôsobom. Celú starostlivosť o maloletého M. (napr. varenie, pranie, nakupovanie,
príprava do školy, odvoz na krúžky, návšteva lekárov a pod.) zabezpečuje výlučne jeho stará matka. Súd
mal za preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane maloletého M., ktorý má XX
rokov a navštevuje X. ročník základnej školy ako aj na strane matky, ktorej príjem sa viac ako strojnásobil

oproti roku 2018. Súd neprihliadal na to, že matka počas obdobia ako zanechala zamestnanie vo X.
nedosahovala príjem, nakoľko to bolo jej slobodné rozhodnutie, že sa vzdala príjmu, hoci vedela, že má
vyživovaciupovinnosťvočidieťaťu.Zároveňsúdneprihliadalnavýdavkymatky,ktorénebolonevyhnutné
vynaložiť, a to najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky použité na cigarety a alkohol s poukazom na to, žeplnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Súd dospel k záveru, že
je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu mal. M. sumou vo výške 230 eur. Súčasne
súd povolil matke splácať dlžné výživné za obdobie od podania návrhu, t.j. od 17.01.2024 do 28.02.2025

vo výške spolu 2.157,40 eur v mesačných splátkach po 80 eur splatných spolu s bežným výživným pod
následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia splátky riadne a včas. O trovách konania súd
rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku

5. Matka proti rozsudku podala odvolanie v ktorom uviedla, že navrhovateľka ju vyháňa z domu,

preto musí platiť nájom vo výške 500 - 700 Eur mesačne prípadne hotel 40-100 Eur za noc, v roku
2024 pracovala dokopy 2 turnusy, čo predstavuje príjem 450 Eur za mesiac. Má dlhy, ktoré spláca.
Navrhovateľka po príchode z Z. zobrala pôžičku na rekonštrukciu, čo svedčí o tom, že má finančné
prostriedky, keďže zo starobného dôchodku by jej to nevychádzalo. Taktiež vlastní motorové vozidlo.
Mal. M. oblieka staré veci po nej. Navrhla, aby súd zamietol návrh na zvýšenie výživného.

6. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),

oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v

elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.

Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej

stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, čo sa týka ustálenia
výšky vyživovacej povinnosti matky k mal. M.. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

11. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu dospel odvolací súd k záveru, že určená suma
výživného zodpovedá zákonným kritériám pre jeho určenie. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania,

vyživovacia povinnosť bola naposledy určená rozsudkom súdu v roku 2014. V súčasnosti M. má viac
ako XX rokov, navštevuje základnú školu. Odvolací súd po preskúmaní výdavkov oprávneného, tak
ako ich ustálila stará matka dospel k záveru, že tieto sú primerané a zodpovedajúce jeho oprávneným
potrebám.

12. Matka namieta správnosť právneho záveru súdu o aplikácii § 75 Zákona rodine a určenie výšky
vyživovacej povinnosti aplikujúc na možnosti a schopnosti matky zásadu potenciality príjmu. Súd
svoju úvahu o určení výživného vychádzajúc z príjmu matky, ktorý by vzhľadom na jej kvalifikáciu,
pracovné skúsenosti mohla dosahovať, uviedol v bode 15. napadnutého rozsudku. Pri uplatneníprincípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len
na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z
jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na

svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
Súd sa v konaní podrobne zaoberal možnosťami matky dosahovať príjem a uzavrel, že príjem, ktorý
v súčasnosti dosahuje je nižší ako by mohol byť, pričom matka sa bez objektívneho dôvodu vzdala
pracovného miesta vo X., kde dosahovala príjem 2.500 Eur mesačne. Odvolací súd sa s úvahou

súdu prvej inštancie o možnostiach a schopnostiach matky dosahovať príjem v tejto výške stotožňuje.
Nepochybne, je slobodným rozhodnutím matky ukončiť pracovný pomer v prípade, ak sa jej tam nepáčilo
a necítila sa tam dobre, ako uviedla, avšak toto rozhodnutie nemôže byť na úkor výživy dieťaťa, voči
ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť.

13. Matka vo svojom odvolaní poukazuje na výdavky s ubytovaním, ktoré zapríčinila stará matka tým,

že jej odoprela prístup k užívaniu rodinného domu, v ktorom bývala. Ako to vyplýva z vykonaného
dokazovania a ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, matka sa o mal. M. nedokáže postarať z
dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov. Matka pod vplyvom alkoholu napadla starú matku
a spôsobila škody na dome. Takého konania sa dopustila v prítomnosti mal. M.. Je preto dôvodné mať za
to, že matka sa o možnosť bývať v rodinnom dome starej matky pripravila sama svojim nezodpovedným

konaním, nie zavinením starej matky. Táto odvolacia námietka matky je rovnako nedôvodná a nemá
vplyv na správnosť záveru súdu o výške vyživovacej povinnosti matky.

14. Za daného stavu teda odvolací súd zhŕňa, že odvolacie námietky matky nie sú dôvodné, rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho odvolací súd potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. §

387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov podľa § 55 CMP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).