Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/136/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121206875
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121206875.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
D. XXX/XX, E. a 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. D. XXX/XX, E., obaja zastúpení G.: H. I. J., K. K. L.
XX, J., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151
653, zastúpený splnomocnencom: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B,

Martin, IČO: 36 865 036, 2/ HeyPay, s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 44 842 414, 3/ M. N.
E., nar. XX.XX.XXXX, adresa I. XXXX/XX, O., zastúpený advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom
Pribinova 46, Hlohovec, 4/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa O. L. XX, K., 5/ G. K., nar. XX.XX.XXXX,
adresa D. L. XXXX/XX, J., 6/ C. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa N. XXXX/XX, J. – H. a 7/ G. H., nar.
XX.XX.XXXX, adresa C. G. XXXX/XX, E. - N., o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcov 1/
a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/48/2021-181 zo dňa 31. júla 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

- 14 -
28Co/136/2024
28Co/136/2024-

2121206875

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovaným 1/ až 7/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 písm. a), § 3 ods. 6, § 7 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 12

ods. 1, 2, 3 a 6, § 16 ods. 6, § 21 ods. 2, 4 a 5, § 33 ods. 2, 3, 4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „ZoDD“); ust. § 151a, § 151b ods. 1, §
151j ods. 1, § 151m ods. 4, 6 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali určenia, že
dobrovoľná dražba konaná dňa 24.09.2021 osvedčená notárskou zápisnicou N 893/2021,
NZ 27782/2021, NCRIs 29686/2021 zo dňa 24.09.2021, je neplatná, pričom súd dospel k záveru,
že ich žaloba je nedôvodná. Žalobcovia dôvody neplatnosti formulovali iba všeobecným spôsobom,
bez konkrétnych skutkových tvrdení, tieto neboli podložené listinnými dôkazmi. Záložné právo na
zabezpečenie pohľadávky veriteľa ako žalovaného 1/ vzniklo na zmluvnom základe. Povinnosť žalobcov

ako záložcov (resp. nástupcov záložcov) strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4
veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložca je povinný strpieť výkon záložného práva aje povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Súd uviedol,
že v konaní o neplatnosti dražby skúma iba zákonné podmienky upravujúce konanie dražby, a nie tie,
ktoré so samotnou dražbou priamo nesúvisia (neprijateľné podmienky, výzva na úhradu, podmienky

zosplatnenia...) Ak je namietaná konkrétna výška pohľadávky, táto neplatnosť dobrovoľnej dražby za
daných okolností nespôsobuje, ak je splnená povinnosť navrhovateľa dražby ako záložného veriteľa o
„vyhlásení pravosti, výšky a splatnosti“ v zmysle § 7 ods.2 ZoDD.

4. Žalobcovia spochybnili platnosť dražby z dôvodu rozporu záložnej zmluvy so zákonom a z dôvodu

porušenia zákona o dražbách, avšak uvedené všeobecné tvrdenia nepreukázali. Žalobcovia uviedli len
všeobecné tvrdenia o tom, že pohľadávka vznikla z úverovej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom,
pohľadávka neexistuje, resp. je podstatne nižšia, ako tvrdí veriteľ, prípadne nie je ešte splatná, úverová
zmluva je bezúročná. Dôvodom neplatnosti dražby má byť aj skutočnosť, že znalecký posudok bol
vyhotovený v rozpore so zákonom, príp. že výťažok z dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom. Tieto
tvrdenia žalobcov o neplatnosti úverovej, či záložnej zmluvy, neexistencii pohľadávky, resp. o výške, či

splatnosti pohľadávky však neboli ničím preukázané, zostali iba v rovine všeobecných a nepodložených
tvrdení. Rovnako tak aj tvrdenia ohľadne porušenia zákona o dražbách, resp. o nedoručení písomností
z dražby, či nezákonnosti znaleckého posudku. Žalobcovia neuviedli, ktoré konkrétne ustanovenia
o dražbe boli porušené, ktoré konkrétne listiny im neboli doručené, v čom spočívala nezákonnosť
znaleckého posudku. Nejde tak o hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana prostredníctvom vyhlásenia neplatnosti dražby.

5. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 17.04.2024, pričom zástupca žalobcov sa z uvedeného
termínu len v deň pojednávania ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, súd dôvody odročenia uznal
ako dôležité, ktoré dôvody následne súdu nepreukázal, napriek tomu, že sám deklaroval, že doklad o

prekážke súdu zašle. Obdobná situácia nastala aj pred pojednávaním dňa 31.07.2024, kedy zástupca
žalobcov rovnako bezprostredne pred termínom pojednávania mailom zo dňa 30.07.2024 o 23:30
hod. oznámil opakovane prekážku na jeho strane zo zdravotných dôvodov, pričom opätovne žiadal
konanie odročiť. Ani uvedenú prekážku následne ničím nepreukázal. Súd uvedené skutočnosti neuznal
ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 183 CSP, nakoľko išlo o opakovanú

žiadosť právneho zástupcu z totožných (zdravotných) dôvodov, pričom z predloženej lekárskej správy
ošetrujúceho lekára C. I. G. vyplýva, že ide o chronický stav (pacient odoslaný dermatovenerológom
z dôvodu 3 mesiace trvajúcich zmien farby a veľkosti naevusu končatiny), nejde o akútny stav, ktorý
by sa vyskytol krátko pred pojednávaním. Súd uviedol, že konanie zástupcu žalobcov navodzuje pocit
účelovosti, snahu o predlžovanie konania bez relevantných dôvodov. Pritom nič nebránilo samotným

žalobcom dostaviť sa na pojednávanie a uplatňovať svoje práva. Rovnako aj ich neúčasť a pasivita
je indíciou k predlžovaniu sporu, resp. vytváraniu prekážok vydražiteľovi k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k predmetu dražby.

6. Dôvodom zamietnutia žaloby okrem neunesenia dôkazného bremena bol aj nedostatok aktívnej

legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na podanie danej žaloby. Podľa § 21 odsek 4 zákona č. 527/2002 Z.z.,
sú účastníkmi konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku § 21 odsek 2 uvedeného zákona. Predmetom
dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti v k.ú. H. E. zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve pôvodne
žalobcov, ale aj nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pôvodne vo vlastníctve žalovaných 4/ až 7/, ktorí

žalobu nepodali, k jej podaniu nedali žalobcom súhlas, a teda platnosť dobrovoľnej dražby vo vzťahu
k nehnuteľnosti na LV č. XXX nespochybňujú. V prípade domáhania sa neplatnosti dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. H. E. nesvedčí žalobcom aktívna vecná legitimácia, nakoľko
nie sú vlastníkmi (a ani neboli) nehnuteľností zapísaných na uvedenom LV č. XXX k.ú. H. E..

7. Súd uviedol, že neboli ani špecifikované dôvody, ktoré by údajný rozpor záložnej zmluvy mali
spôsobovať. Súd podrobil zmluvu prieskumu ohľadne jej základných náležitostí, pričom zistil, že
obsahuje náležitosti podľa § 151a OZ - jasne sú vymedzené zmluvné strany - záložný veriteľ a
záložca, pohľadávka, pre ktorú je zriadená zmluva (zabezpečovaná pohľadávka), predmet záložného
práva (záloh), z ktorého bude pohľadávka uspokojená. Predmet záložného práva je zároveň riadne

špecifikovaný v súlade s príslušným LV č. XXX (pôvodne), k.ú H. E.. Nebol tak zistený žiaden nedostatok
záložnej zmluvy, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť.8. Pokiaľ ide o celkovo žalobcami namietanú všeobecnú cenu predmetu dražby, teda žalobcami
tvrdené „podhodnotenie“ ceny, súd uviedol, že z rozsiahlej judikatúry súdov vyplýva, že ak bol pre
určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v

zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti
s ohodnotením predmetu dražby. Ing. Andrejom Gálikom bol riadne vyhotovený znalecký posudok č.
130/2021 zo dňa 24.07.2021. Ide tak primárne o orientačnú cenu pre stanovenie najnižšieho podania.
Dražobník je povinný len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, dražobník
nie je osobou odborne spôsobilou na to, aby sám vykonal odhad ceny predmetu dražby, alebo aby

prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Aj prípadné nesprávne závery súdneho znalca nepredstavujú
porušenie ustanovení ZoDD, a preto nemôžu mať za následok neplatnosť dražby. Indikátorom skutočnej
trhovej ceny je samotná dražba určujúca dopyt po predmete dražby v čase jej konania, obzvlášť v
prípadoch výkonu záložného práva, kedy na výslednú cenu má vplyv skutočnosť spočívajúca v nutnosti
predaja zálohu formou dražby, s čím sú spojené určité právne riziká. Cena dosiahnutá vydražením
predstavuje trhovú cenu draženej nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a ponuky vzťahujúcich sa na

draženú nehnuteľnosť v danom čase a mieste. Navyše žalobcovia voči posudku nevzniesli námietky,
nedisponujú ani iným súkromným posudkom, nie je zrejmé, z čoho nesprávnosť posudku vyvodzujú.

9. Súd uviedol, že je nedôvodná aj argumentácia ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
zabezpečeného záložným právom. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 05.01.2006 uzatvorenej

medzi žalobcami a žalovaným 1/, bolo účelom úveru nadobudnutie nehnuteľnosti. Podľa § 1 odsek
2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006,
sa uvedený zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb
a ich údržbu. Výška úveru bola 750.000,-Sk, t.j. 24.895,44 eura, čo je viac ako najvyššia suma

spotrebiteľského úveru podľa § 1 odsek 2 písm. d ) citovaného zákona, t.j. nad hodnotu v Sk
zodpovedajúcu 20.000 eur. Tento zákon, resp. následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti tak
nie je aplikovateľný na predmetný úver. Pretože žalobcovia uplatnený nárok nepreukázali, súd prvej
inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a vo veci plne úspešným žalovaným
1/ až 7/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v celom jeho rozsahu žalobcovia 1/ a 2/
prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie z dôvodov, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP).

12. Predovšetkým poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 564/2012
z 19. marca 2013, podľa ktorého práceneschopnosť účastníka konania je relevantným dôvodom na
ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaniach pred všeobecnými súdmi. Advokát dňa 30.07.2024

v čase o 14:02 absolvoval vyšetrenia na základe ktorých mu bolo nariadené ošetrujúcim lekárom
hlásiť sa dňa 31.07.2024 na onkologickej ambulancii pred melanómovú komisiu. Jednalo o podozrenie
z onkologického ochorenia, takže závažnosť a priorita zachovania zdravia advokáta musia prevážiť
nad jeho neúčasťou na pojednávaní konanom dňa 31.07.2024. Advokát o tejto skutočnosti ihneď
informoval prvostupňový súd, a to mailom zo dňa 30.07.2024. Advokát riadne a vopred ospravedlnil

svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na čas 08:30 hod. a riadne požiadal o
odročenie pojednávania z uvedeného dôvodu. Len objektívne skutočnosti – teda fakt, že sa advokát
o tomto lekárskom vyšetrení dozvedel až dňa 30.07.2024 mu zabránili v informovaní súdu o tejto
skutočnosti skôr. Za ospravedlniteľný dôvod ohľadom zmeškania lehoty môže súd uznať napríklad
práceneschopnosť, tak ako to uznal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.

zn. 5Obo/142/2010. Samotná účasť na neodkladnom vyšetrení nariadenom lekárom jednoznačne
zapríčinila práceneschopnosť advokáta. Súd ďalej advokátovi vyčíta, že do času kým súd vyniesol
rozsudok, nepredložil súdu lekársku správu. Logicky, vzhľadom na vytýčený skorý ranný termínpojednávania, advokát v čase keď súd vykonával pojednávanie, touto lekárskou správou nedisponoval,
a teda ju ani nemohol predložiť.

13. Ďalej žalobcovia 1/ a 2/ dôvodili, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcichskutočností.Žalobcoviaužvžalobenavrhovali,abysúd 1.vykonalznaleckéohodnotenie
hodnoty predmetných nehnuteľností, 2. pripojil spisový materiál Okresného súdu v Trnave vedený
medzi žalovaným 1/ ako žalobcom a žalobcami 1/ a 2/ ako žalovanými. Žalobcovia namietali, že im
neboli doručované písomnosti tak, ako to požaduje zákon. Súd napriek tomu nevyzval žalovaných

na doloženie dôkazov preukazujúcich doručovanie písomností žalobcom 1/ a 2/. Žalobcovia už v
žalobe namietali hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom a zároveň namietali, že im táto
písomnosť (znalecký posudok) nebola doručovaná a nemohli tak proti znaleckému posudku vzniesť
námietky v dražobnom konaní. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/15/2021 uviedol: „Ak vlastník
predmetu dobrovoľnej dražby nevzniesol u dražobníka do desiatich dní od doručenia znaleckého
posudku námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby alebo nepožiadal o vyhotovenie znaleckého

posudku iným znalcom, nemá prípadné nesprávne určenie ceny predmetu dražby podľa § 12 zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov za následok neplatnosť
dražby. Ohodnotenie draženej nehnuteľnosti môže zakladať neplatnosť dražby iba v prípade, ak sa
neuskutočnilo formou znaleckého posudku alebo ak dražobník zostal pasívny k námietkam vlastníka

predmetu dražby podľa § 12 ods. 5 tohto zákona.“ V danom prípade však žalobcovia 1/ a 2/ nemali aký
posudok namietať, nakoľko im žiaden nebol doručovaný a v konaní sa ani nepreukázalo, že by im bol
doručovaný.

14. Žalobcovia ďalej namietali, že v danom spore bola a stále je otázna aj výška dlžnej čiastky žalobcov

voči žalovanému 1/. Žiadali ako dôkaz pripojiť predmetný súdny spis Okresného súdu Trnava, za účelom
preukázania spornosti dlhu a jeho výšky. Súd však tento dôkaz nevykonal a v odôvodnení rozsudku sa
ním vôbec nezaoberal. Rozhodnutie súdu je zmätočné, nepreskúmateľné. Žalovaný 6/ na pojednávaní
uviedol, že si osobne myslí, že v konaní nemá čo robiť, pána B. nepozná, ani o dražbe nič nevie. Ak
žalovaný 6/ nemá žiadnu vedomosť o dražbe, jednoznačne priznal, že mu neboli doručované žiadne

písomnosti, a to napriek faktu, že je, resp. bol vlastníkom draženej nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ uvádza,
že je nepreskúmateľné tvrdenie, že počas prípravy alebo priebehu dražby došlo k porušeniu zákona o
dražbách; že žalobcom neboli doručované písomnosti. Takáto argumentácia vyznieva absurdne. Súd
sa s týmto tvrdením žalovaného 1/ stotožnil bez ďalšieho skúmania a dokazovania. Pritom to sú práve
žalovaní 1/ a 2/, ktorý jediní vedia preukázať (nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ spochybňujú doručovanie

písomností) kedy konkrétne, aké listiny žalobcom 1/ a 2/ zasielali. V tejto časti súd pochybil, keď sa
uspokojilstvrdenímžalovanýchanežiadalpreukázanieichtvrdenínapriektomu,žesajednáotvrdeniev
rozpore s tvrdeniami žalobcov 1/ a 2/. Žalobcovia 1/ a 2/ nemajú akým relevantným dôkazom preukázať,
že im neboli doručované písomnosti, toto bremeno je výlučne na žalovaných, ktorí tak v konaní neučinili.
V tejto časti práve žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali jednoznačne a nevyvrátiteľne,

že žalobcom doručovali všetky písomnosti v súlade so zákonom. Žalobcovia nesúhlasia so závermi
súdu, že voči posudku nevzniesli námietky, nedisponujú ani iným súkromným posudkom, nie je zrejmé,
z čoho nesprávnosť posudku vyvodzujú a zároveň že cena dosiahnutá vydražením predstavuje trhovú
cenu draženej nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a ponuky vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť
v danom čase a mieste, ako aj že prípadné nesprávne závery súdneho znalca nepredstavujú porušenie

ustanovení ZoDD, a preto nemôžu mať za následok neplatnosť dražby. Žalobcovia logicky nedisponujú
súkromným posudkom na určenie hodnoty nehnuteľností, nakoľko k nehnuteľnostiam nemajú prístup,
a tak nie je z ich strany takýto dôkaz možné súdu predložiť. Rovnako tak nedisponujú ani znaleckým
posudkom vypracovaným Ing. Andrejom Gálikom č. 130/2021 zo dňa 24.07.2021, a preto tento
nemohli dať na posúdenie súkromnému znalcovi. Preto žiadali už v žalobe súd o vykonanie znaleckého

dokazovania za účelom určenia hodnoty predmetných nehnuteľností. Na základe uvedených dôvodov,
najmä vzhľadom na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a že žalobcom bolo odňaté postupom súdu právo na spravodlivý
proces žalobcovia navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

15. Žalovaní 1/ až 7/ sa k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ písomne nevyjadrili.16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok(§380ods.
2 CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, preto bolo potrebné
napadnutý rozsudok zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a

odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcov
domáhajúcich sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietol, keď dospel k záveru, že žalobcovia
uplatnený nárok nepreukázali, dôvody neplatnosti dražby formulovali všeobecne, bez konkrétnych
skutkových tvrdení, ktoré neboli podložené listinnými dôkazmi s tým, že v spore o neplatnosť dražby

súd skúma iba zákonné podmienky upravujúce konanie dražby a nie tie, ktoré so samotnou dražbou
nesúvisia - ako neprijateľné zmluvné podmienky, výzva na úhradu, či podmienky zosplatnenia.
Žalobcovia rozpor záložnej zmluvy so zákonom namietali len všeobecne, uvádzali len všeobecné
tvrdenia o tom, že pohľadávka vznikla z úverovej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, pohľadávka
neexistuje, je podstatne nižšia ako tvrdí veriteľ, prípadne ešte nie je splatná, úverová zmluva je

bezúročná. Rovnako tvrdenia o nedoručení písomností z dražby, či o nezákonnosti znaleckého posudku,
boli len všeobecnej povahy, žalobcovia neuviedli aké listiny im neboli doručené a v čom spočívala
nezákonnosť znaleckého posudku. Súd tiež uviedol, že vo veci vykonal pojednávanie a rozhodol
vneprítomnostižalobcovaichprávnehozástupcu,nakoľkojehozdravotnédôvodyuvedenévžiadostizo
dňa 30.07.2024 o odročenie pojednávania, nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

Dospel tiež k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na podanie žaloby, nakoľko
predmetom dobrovoľnej dražby bola tiež nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pôvodne vo vlastníctve
žalovaných 4/ až 7/, ktorí žalobu nepodali, teda platnosť dobrovoľnej dražby vo vzťahu k nehnuteľnosti
na LV č. XXX títo nespochybňujú. Súd pritom nezistil žiaden nedostatok záložnej zmluvy, ktorý by
spôsoboval jej neplatnosť. Žalobcovia voči znaleckému posudku nevzniesli námietky, nedisponujú iným

posudkom, preto nepreukázali nesprávnosť posudku. Pretože sa na predmetnú zmluvu o splátkovom
úvere zo dňa 05.01.2006 nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je nedôvodná
aj ich argumentácia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

18.Žalobcovia1/a2/snapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancienesúhlasiliavprvomradenamietali,

že súd porušil právo žalobcov na spravodlivý proces tým, že pojednávanie dňa 31.07.2024 na základe
žiadosti právneho zástupcu žalobcov neodročil, pretože dňa 30.07.2024 mu bolo zistené podozrenie
z onkologického ochorenia, pre ktoré mu bolo ošetrujúcim lekárom nariadené hlásiť sa na druhý
deň 31.07.2024 na onkologickej ambulancii pred melanómovú komisiu, takže závažnosť ochorenia
a priorita zdravia advokáta boli dôležitými dôvodmi pre odročenie daného pojednávania, pričom advokát

o tejto skutočnosti ihneď informoval súd mailom zo dňa 30.07.2024, vopred ospravedlnil svoju neúčasť
a požiadal o odročenie pojednávania. Dôvodili, že znalecký posudok nemohli namietať, pretože im nebol
doručovaný, preto voči nemu ani nemohli vzniesť námietky v dražobnom konaní. Poukazovali na to, že je
sporná aj výška pohľadávky, pre ktorú sa dražba viedla, čím sa súd nezaoberal. Pokiaľ ide o preukázanie
skutočnosti, že im neboli doručované písomnosti z dražobného konania, tak túto okolnosť preukázať

nevedia, pričom toto dôkazné bremeno je na žalovaných 1/ a 2/, ktorí tak neučinili a nepreukázali, že
žalobcom doručovali písomnosti v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie tiež nevykonal žalobcami
navrhované dôkazy a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.

19. Prvoradým bolo v predmetnej veci vysporiadať sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcov.

Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej – existencia tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej – existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009) a súd ju skúma v každom štádiu
konania z úradnej povinnosti. Preto hoci žalobcovia v odvolaní závery súdu prvej inštancie v tomto smerev podanom odvolaní sami nenamietali, odvolací súd považoval za potrebné sa s uvedenou otázkou
relevantne vysporiadať.

20. V spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je otázka vecnej legitimácie osobitne upravená v
ust. § 21 ods. 4 ZoDD, ktoré presne vymedzuje, že účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá
na svojich právach a namieta neplatnosť dražby. Cit. ust. tu zakladá nerozlučné procesné spoločenstvo
osôb, čo znamená, že ak niektorý z účastníkov vymenovaných v ust. § 21 ods. 4 ZoDD nevystupuje na

strane žalobcu, musí byť označený za účastníka konania na žalovanej strane.

21. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním
uplatnené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Je
logické, že práve predchádzajúci vlastník bude mať z dôvodu najvýraznejšieho zásahu do jeho práv,
spravidla najväčší záujem na potencionálnom zvrátení dražby a na uplatňovaní dôvodov jej neplatnosti.

Dotknutú osobu bližšie vymedzuje ust. § 21 ods. 2 ZoDD, podľa ktorého ide o osobu, ktorá tvrdí, že bola
dotknutá na svojich právach. Logicky možno odvodiť, že v tomto prípade nepôjde o predchádzajúceho
vlastníka, ale napríklad môže ísť o jeho manžela, druha alebo družku (v prípade fyzických osôb),
prípadne inú blízku osobu, ktorá síce nie je vlastníkom, ale má k predmetu dražby osobitný vzťah,
prípadne právo ho užívať alebo tvrdí, že sa na nadobudnutí predmetu dražby svojimi prostriedkami alebo

iným spôsobom podieľala. Je potom vecou súdu, ako vyhodnotí aktívnu legitimáciu uvedených osôb,
pričom najširší rámec možnej úvahy sa spája práve s osobou, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich
právach, keďže v prípade, ak sa preukáže opak, stratí táto osoba automaticky aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby. Konkrétna aktivita na využitie aktívnej vecnej legitimácie je daná konkrétnym záujmom
osoby na určení neplatnosti dražby.

22. V danej veci súd prvej inštancie v ods. 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uzavrel, že
žalobcovia v časti nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby pretože predmetom dražby boli
jednak nehnuteľnosti v k. ú. H. E. zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcov, ale aj nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. XXX pôvodne vo vlastníctve žalovaných 4/ až 7/, ktorí žalobu nepodali, preto na

domáhaniesaneplatnostidražbynehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXvk.ú.H.E.nesvedčížalobcom
aktívna vecná legitimácia, nakoľko neboli ich vlastníkmi.

23. V predmetnej veci však ide o špecifickú situáciu, ktorú súd prvej inštancie náležite nevyhodnotil.
Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0202188734 zo dňa 05.01.2006 vyplýva, že s veriteľom Slovenskou

sporiteľnou, a.s. ju uzavreli ako dlžníci iba žalobcovia 1/ a 2/. Zmluva o zriadení záložného práva na
zabezpečenie pohľadávky z tejto úverovej zmluvy, bola potom uzavretá samostatne dňa 05.01.2006
medzi záložným veriteľom Slovenskou sporiteľňou a.s. a so záložcami 1. G. H., 2. I. P. a 3. L. O., teda
s osobami odlišnými od úverových dlžníkov, a to k zálohu, ktorý predstavovali v tom čase nehnuteľnosti
zapísané na jednom LV č. XXX pre kat. úz. H. E., a to parc. č. 120/10, parc. č. 120/19 a rodinný dom s. č.

XXX. V zmluve bolo dohodnuté, že zriadenie záložného práva má účinky aj pre právneho nástupcu, príp.
dediča (časť IV bod 1.). V čl. V bod 1. záložnej zmluvy bolo dohodnuté, že ak dlžník nebude riadne a včas
splácať pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí
svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo VOP (ktoré v konaní dosiaľ
predložené neboli, pozn.). Z predložených listov vlastníctva na č. l. 12 – 13 spisu vyplýva, že ku dňu

17.11.2021 bola na LV č. XXX pre kat. úz. H. E. evidovaná už len nehnuteľnosť – parc. č. 120/10 a ako
jej vlastníci 1. G. H., 2. G. K., 3. C. O. a 4. G. H. (t. j. žalovaní 4/ až 7/). Ostatné nehnuteľnosti pôvodne
vedené tiež na LV č. XXX, boli evidované už na LV č. XXX pre kat. úz. H. E., a to parc. č. 120/19 a rodinný
dom s. č. XXX, ktorých vlastníkmi sú žalobcovia 1/ a 2/.

24. Z uvedeného vyplýva, že na zabezpečenie pohľadávky banky voči žalobcom 1/ a 2/, pre uspokojenie
ktorej bola vykonaná predmetná dobrovoľná dražba, bolo zriadené záložné právo k zálohu, ktorý v čase
vykonania dražby bol v časti (parc. č. 120/19 a rodinný dom s. č. XXX) vo vlastníctve žalobcov, ktorí sú
zároveň úverovými dlžníkmi a v časti (parc. č. 120/10) vo vlastníctve záložcov – žalovaných 4/ až 7/,
ktorí však nie sú úverovými dlžníkmi veriteľa. Na dražbe dňa 24.09.2021 bol dražený celý záloh v zmysle

záložnej zmluvy, t. j. tak nehnuteľnosti na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcov, ako aj nehnuteľnosti na LV
č. XXX vo vlastníctve žalovaných 4/ až 7/. Všetky nehnuteľnosti, na ktorých bolo zriadené záložné právo
na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy, tak boli vydražené spoločne na jednej a tej
istej dražbe, preto prípadné dôvody neplatnosti predmetnej dražby, sa môžu vzťahovať aj na vydraženiečasti zálohu vo vlastníctve žalovaných 4/ až 7/. Nejde pritom o spoločnú dražbu v zmysle § 23 ZoDD,
ktoré ust. sa vzťahuje len na hnuteľné veci. Tiež je zrejmé, že žalobcovia v spore namietajú aj platnosť
samotnej záložnej zmluvy, ktorej účastníkmi boli žalovaní 4/ až 7/ resp. ich právni predchodcovia.

25. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXX vo vlastníctve žalovaných 4/ až 7/, treba potom
žalobcov 1/ a 2/ (jednak predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností na LV č. XXX) považovať zároveň
za dotknutú osobu v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD, pretože záložné právo bolo v tomto prípade vykonané
na uspokojenie ich dlhu voči banke, pričom žalobcovia rozporujú tak existenciu, výšku a splatnosť

predmetnej pohľadávky, ako aj platnosť samotnej záložnej zmluvy, teda vzhľadom na uvedené, majú
k predmetu dražby pokiaľ ide o nehnuteľnosti na LV č. XXX (predstavujúcich časť draženého zálohu)
osobitný vzťah. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov pokiaľ ide
o nehnuteľnosti na LV č. XXX, je teda vecne nesprávny.

26. Ustanovenie § 21 ods. 4 ZoDD upravuje nerozlučné procesné spoločenstvo osôb, ktoré musia byť

účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby, a to sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. V zmysle vyššie uvedeného potom
predchádzajúci vlastníci všetkých na danej dražbe spoločne dražených nehnuteľností predstavujúcich
záloh v zmysle záložnej zmluvy na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o splátkovom
úvere, musia byť nevyhnutne účastníkom tohto sporového konania, t. j. aj žalovaní 4/ až 7/, ktorí pokiaľ

sa k podanej žalobe nepripojili, musia nevyhnutne vystupovať na žalovanej strane.

27. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcov bolo, že súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov
a ich právneho zástupcu, hoci existoval dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

28. Podľa § 183 ods. 1 až 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť (ods. 1). Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom

zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu (ods. 2). Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (ods. 3). Ak súd zistí,

že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí
stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť
telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu
na odročenie pojednávania (ods. 4).

29. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia je odročenie pojednávania na návrh strany sporu, alebo
jej zástupcu možné len z dôležitého dôvodu. Cieľom ust. § 183 a § 184 CSP je predovšetkým zabrániť
obštrukciám, ktoré strany využívajú na opakované nedôvodné odročovania pojednávaní. Právna úprava
zakotvuje, že od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním vždy
spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie

termínu pojednávania posudzuje súd vždy podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len
zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Primárny
je záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a záujem strany,
nielen žalujúcej, ale aj žalovanej. V zásade platí, že dôvody na strane advokáta, môžu byť akceptované
ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo výnimočných prípadoch. Pôjde predovšetkým o

situácie, ak objektívna prekážka na strane advokáta nastala deň predchádzajúci alebo v deň termínu
pojednávania, t. j. v takom krátkom časovom okamihu, že nebolo možné, aby si advokát na základe
substitučného plnomocenstva ustanovil zástupcu.

30. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že deň pred stanoveným termínom pojednávania, doručil

advokát žalobcov dňa 30.07.2027 o 23:30 hod. e-mailové podanie, v ktorom požiadal o odročenie
pojednávania dňa 31.07.2024, pretože sa deň pred pojednávaním dozvedel, že sa nasledujúci deň
musí dostaviť na onkologickú ambulanciu o čom pripojil lekársku správu. Zároveň uviedol, že žalobcovia
nesúhlasia s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a nesúhlasia, aby si za seba zvolil iného zástupcu.Z pripojenej lekárskej správy vyplýva, že dňa 30.07.2024 o 14:02 bol advokát žalobcov na odbornom
vyšetrení, kde mu bolo odporúčané hlásiť sa dňa 31.07.2024 na onkologickej ambulancii.

31. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že v danom prípade na strane
advokáta žalobcov nastali krátko pre pojednávaním závažné okolnosti, týkajúce sa jeho zdravotného
stavu, ktoré boli dôležitým dôvodom, pre vyhovenie jeho žiadosti o odročenie pojednávania, keďže
deň pred termínom pojednávania mu bolo lekárom uložené sa nasledujúci deň dostaviť na onkologickú
ambulanciu, čiže mohlo ísť o závažné zdravotné dôvody na jeho strane a vzhľadom na krátkosť času

ani nebolo možné od advokáta spravodlivo požadovať, aby sa nechal zastúpiť iným advokátom. Súd
prvej inštancie mal síce za to, že malo ísť o chronický a nie akútny stav, avšak túto otázku nebol
kompetentný v danom prípade posúdiť, keďže ošetrujúci lekár advokátovi naopak uložil sa už hneď
na druhý deň hlásiť na onkologickej ambulancii. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na to, že už
predtým bolo pojednávanie dňa 17.04.2024 z dôvodu zdravotného stavu advokáta žalobcov odročené,
tak podľa žiadosti o odročenie na č. l. 172 spisu, išlo o iné zdravotné dôvody, konkrétne alergická reakcia

a anafylaktický šok. Hoci dôvody pre odročenie pojednávania dňa 17.04.2025 advokát nepreukázal,
v prípade žiadosti o odročenie pojednávania dňa 31.07.2024, predložil už k žiadosti lekársku správu
na č. l. 178 spisu. Pokiaľ teda súd prvej inštancie napriek preukázanej objektívnej okolnosti na strane
advokáta žalobcov, ktorá nastala deň pred pojednávaním a ktorá mu z vážnych zdravotných dôvodov
bránila v účasti na nariadenom pojednávaní, vykonal jediné pojednávanie vo veci dňa 31.07.2024

v neprítomnosti žalobcov 1/ a 2/ a ich právneho zástupcu a na tomto pojednávaní zároveň vo veci
rozhodol, znemožnil svojim nesprávnym procesným postupom žalobcom uskutočňovať im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Už len samotná táto
okolnosť bola dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

32. Ďalej bolo potrebné sa vysporiadať aj s ďalšími relevantnými odvolacími argumentmi žalobcov
1/ a 2/, ktorí dôvodili tiež tým, že pokiaľ išlo o dôvod neplatnosti dražby uvádzaný v žalobe, že im
neboli doručované písomnosti z predmetnej dražby, tak v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo
žalovaných 1/ a 2/, ktorí jedine vedia preukázať, kedy a aké listiny žalobcom 1/ a 2/ zasielali. Z rovnakých
dôvodov nemohli namietať znalecký posudok na ohodnotenie predmetu dražby, pretože im nebol

doručovaný. Naďalej tiež rozporovali existenciu, výšku a splatnosť pohľadávky pre ktorú sa viedol výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

33. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred

neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom
naosobu,ktoráurobínajvyššiuponuku,prejdepríklepomlicitátoravlastníckealeboinéprávokpredmetu
dražby,aleboverejnékonanie,ktorébololicitátoromukončenézdôvodu,ženebolourobenéaninajnižšie
podanie (§ 2 písm. a) ZoDD). V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo

zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu (§ 21 ods. 2 ZDD).

34. Žalobcovia v žalobe tvrdili rozpor záložnej zmluvy a úverovej zmluvy so zákonom, tvrdili, že
pohľadávka neexistuje, resp. je podstatne nižšia, prípadne ešte nie je splatná, úverová zmluva je
bezúročná. Súd prvej inštancie uzavrel, že tieto ich tvrdenia neboli konkretizované, ani ničím preukázané

a tiež uviedol, že súd v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby neskúma skutočnosti, ktoré so samotnou
dražbou nesúvisia, teda neprijateľné podmienky, výzvu na úhradu, či podmienky zosplatnenia a že
ak je namietaná výška pohľadávky, táto neplatnosť dražby nespôsobuje, ak je splnená povinnosť
navrhovateľa dražby ako záložného veriteľa o vyhlásení pravosti výšky a splatnosti v zmysle § 7 ods.
2 ZoDD. Odhliadnuc od toho, že v predmetnom konaní takéto vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti,

výške a splatnosti pohľadávky predložené nebolo, resp. ho súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuvádza, sú závery súdu prvej inštancie o tom, že v konaní o neplatnosť dobrovoľnej
dražby (ak je dlžníkom spotrebiteľ) súd neskúma okolnosti týkajúce sa samotnej pohľadávky pre ktorú
sa dražba viedla, celkom nesprávne.

35. Predmetná dražba sa viedla pre uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej
dňa 05.01.2006, pričom bol správny záver súdu prvej inštancie, že na túto zmluvu (išlo o úver na
bývanie) sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, avšak ide
o zmluvu spotrebiteľskú, a to jednak s poukazom na znenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochranespotrebiteľa v znení účinnom k 05.01.2006, ako aj ust. § 52 ods. 1 OZ, ktoré hoci v znení účinnom
k 05.01.2006 obsahovalo vymedzenie, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy; tak išlo v tom čase
o nesprávnu transpozíciu smernice rady 93/13/EHS, pokiaľ ide o výpočet typov spotrebiteľských zmlúv
v tomto ustanovení, preto neobstojí iba gramatický a doslovný výklad ustanovenia § 52 ods. 1 OZ v znení
účinnom od 01.05.2004, ale na definíciu spotrebiteľskej zmluvy v tom období je potrebné aplikovať ust.

§ 23a zák. č. 634/1992 Zb., ktorú skutočnosť zákonodarca následne potvrdil novelizáciou ust. § 52 OZ
zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorou s účinnosťou od 01.01.2008 upravil, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uzavretá zmluva
o splátkovom úvere je teda zmluvou spotrebiteľskou, hoci nejde o spotrebiteľský úver (pretože išlo o úver
na bývanie, za účelom nadobudnutia nehnuteľností), ale jej režim sa spravuje tiež ustanoveniami § 52
a nasl. OZ, ako aj ust. § 67 a nasl. zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, v znení účinnom k 05.01.2006, ktoré ustanovenia súd prvej inštancie vo veci neaplikoval.

36.NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvrozsudkusp.zn.6Cdo/159/2020zodňa07.12.2022uviedol(bod
71.), že výkonu dražby nepredchádza žiadna predbežná kontrola a ani iné preskúmanie pohľadávky a
preverenie splnenia podmienok, preto je nevyhnutné dikciu prvej vety § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.

z. vykladať extenzívne tak, že dôvodom neplatnosti dražby môže byť porušenie akýchkoľvek procesných
alebo hmotnoprávnych podmienok výkonu záložného práva a výkonu dražby, ktoré vedú k spochybneniu
platnosti zmluvy, platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva, pravosti a splatnosti pohľadávky,
jej výšky a charakteru pohľadávky, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore s dobrými mravmi, či z
neprijateľných zmluvných podmienok (pozri tiež uznesenie Ústavného súdu SR z 21.06.2023 sp. zn.

II. ÚS 329/2023).

37. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/149/2020 zo dňa 23.02.2022,
publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2023 pod R 75/2023 (v ktorej
veci sa súdy nižších inštancií odmietli zaoberať neprijateľnými zmluvnými podmienkami, splatnosťou

pohľadávky a neexistenciou dlhu, pozn.) uviedol, že (bod 17.) pokiaľ ide o neskúmanie žalobkyňou
namietaných neprijateľných podmienok, dovolací súd konštatuje, ak by žalovaná 1/ v rámci dobrovoľnej
dražby uplatnila plnenia majúce svoj základ v niektorých zo žalobkyňou označených neprijateľných
zmluvných podmienok, prieskumu ich oprávnenosti sa môže žalobkyňa domáhať žalobou na určenie
neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.), pretože ak záložný veriteľ (žalovaná 1/)

vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude
spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný
veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č. 527/2002
Z.z. (o dobrovoľných dražbách) zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby
podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv

dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez
právneho základu. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v konaní o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby nie sú súdy nižších inštancií zbavené povinnosti dôsledne skúmať neprijateľné
zmluvné podmienky namietané žalobkyňou a výsledné rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť
(pozri aj nález Ústavného súdu SR z 13.07.2023 sp. zn. III. ÚS 416/2022).

38. Na vyššie uvedené závery nadviazala aj ďalšia prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v uznesení z
27.11.2023 sp. zn. 9Cdo/187/2022 uviedol (bod 17.), že je povinnosťou súdov v konaní o neplatnosť
dobrovoľnej dražby preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať
podstatný vplyv na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva, a v konečnom dôsledku

aj na (ne)platnosť samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy sú povinné zaoberať sa otázkami pravosti
a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku „zosplatnenia“ úveru), jej výšky
(osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru
pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore
s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako

spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez toho,
aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom.39. Odvolací súd pripomína aj ďalšiu judikatúru, podľa ktorej sa ex offo prieskum neprijateľnosti
zmluvných podmienok má vykonať aj v konaniach vymáhacej povahy, napr. v insolvenčnom konaní
(rozsudok Q. a Q., C-377/14) či v exekučnom konaní (EOS KSI Slovensko, C-448/17), (alebo tiež

uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2022).

40. Na pozadí vyššie citovanej judikatúry je jasné, že súd rozhodujúci o žalobe o neplatnosť dražby
podľa § 21 ods. 2 ZoDD je povinný ex offo preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok úverovej
spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej vznikla zabezpečená pohľadávka, ak takéto preskúmanie

nevykonal (ani dostatočne) súd v konaní o žalobe o zaplatenie zabezpečenej pohľadávky alebo ak
rozhodnutie súdu v takomto konaní nie je dostatočne odôvodnené na to, aby umožnilo identifikovať
podmienky skúmané pri tejto príležitosti a aspoň stručné dôvody, pre ktoré sa súd domnieval, že tieto
podmienky nie sú nekalé.

41. V predmetnej veci zo zmluvy o splátkovom úvere predovšetkým vyplýva, že konečná splatnosť

úveru bola dohodnutá na deň 20.12.2030. Súd prvej inštancie sa pritom v rozpore s vyššie uvedenou
judikatúrou odmietol zaoberať žalobcami v konaní namietanou splatnosťou pohľadávky žalovaného 1/,
t. j. nevyhnutne otázkou, akým spôsobom, na základe akého dojednania, v súlade s akými právnymi
ustanoveniami a či v súlade s princípom proporcionality, došlo v danom prípade k zosplatneniu
uvedeného hypotekárneho úveru.

42. Keďže ide v predmetnej veci o spotrebiteľský právny vzťah, je na tomto mieste potrebné poukázať
na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2023 vo veci C-598/21 (Sp, Cl proti Všeobecnej úverovej banke
a.s.), ktorý rozhodol, že: „Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle,
že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly
o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu
možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly,
s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany

spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke
trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo
dodávateľmôžepristúpiťkvymáhaniusúmdlžnýchnazákladetejtoklauzulypredajomrodinnéhoobydlia
spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.

43. V súvislosti s proporcionalitou je potrebné poukázať aj na neprimeraný rozdiel medzi hodnotou
draženej veci a výškou pohľadávky, pričom Súdny dvor EÚ v rozsudku z 10. septembra 2014 vo veci
C-34/13, H. P. proti Smart Capital, a.s. poukázal na to, že je na súde, aby princíp proporcionality
naplnil. Neprimeranosť dražby sa posudzuje s ohľadom na ust. § 3 ods. 1 a 6 OZ a s poukazom
na ústavný princíp primeranosti plynúci z čl. 1 Ústavy SR. V zmysle súdnej praxe je neprimeraný

výkon záložného práva pritom aktuálny, ak hodnota zálohu prevyšuje viac ako dvojnásobok hodnoty
pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 17.12.2012, sp. zn. 17 Co 108/2013), resp. keď
hodnota zabezpečenia prevyšuje 140 % pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7
Co 63/2009). Rovnako ďalším faktorom primeranosti je možnosť s menšími dopadmi na práva osoby
povinnej zo záložného práva vymôcť splatnú pohľadávku v exekúcii (rovnako ohľadom proporcionality

viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 24. septembra 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014). V predmetnej
právnej veci však súd prvej inštancie test proporcionality nevykonal, nakoľko neustálil, aká bola hodnota
pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu
záložného práva, v pomere k hodnote draženej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
aj v tomto smere vec nesprávne právne posúdil.

44. Pokiaľ ide o odvolací dôvod o nesprávnom závere súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno o tom, že im neboli doručované písomnosti ohľadom dražby, je potrebné uviesť,
že skutočne v tomto ohľade v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, nebolo dôkazné bremeno
na strane žalobcov, ktorí nemohli preukazovať, že sa niečo nestalo, t. j. preukazovať nedoručenie im

písomností, čo je v podstate požiadavka nemožná, ale naopak bolo na žalovaných 1/ a 2/ preukazovať
doručenie zákonom určených písomností v zmysle ZoDD žalobcom. V tomto smere je pre danú vec
podstatné aj preukázanie skutočnosti doručenia znaleckého posudku vypracovaného pre účely dražby
žalobcom, ktorí namietajú jednak nedoručenie im posudku a jednak jeho nesprávnosť.45. Napokon považuje odvolací súd z hľadiska stabilnej judikatúry za potrebné poukázať aj na uznesenie
Najvyššieho súdu z 31. mája 2021 sp. zn. 5Cdo 220/2018, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021 pod R 89/2021, z ktorého vyplýva
právna veta v znení ,,lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s
koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale
tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti

dražby“. Výkladom ustanovenia § 21 ods. 2 vety prvej zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.
mája 2014 možno dospieť k záveru, že zákon stanovuje iba lehotu na podanie žaloby, nestanovuje však
žiadnu lehotu na uplatnenie jednotlivých dôvodov neplatnosti dražby, do uplynutia ktorej je možné na ne
prihliadnuť. Zákon totiž stanovuje lehotu na uplatnenie si práva prostredníctvom podania žaloby, nie na
prednes skutkových okolností týkajúcich sa dobrovoľnej dražby a ich dopĺňanie v priebehu konania.

46. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Cdo/58/2018 zo dňa 05.06.2019 uviedol
že: „..aj keď neplatnosť dražby môže byť vyslovená len z dôvodov uvedených v cit. ustanovení (t.
j. z dôvodov porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách), zákon pre ich uplatnenie na
súde žiadnu lehotu neustanovuje. Ak bolo v stanovenej (3 mesačnej) lehote začaté konanie o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, môže žalobca dôvody, pre ktoré považuje dražbu za neplatnú, označiť

(tvrdiť) nielen v žalobe, prípadne pred uplynutím 3 mesačnej lehoty uvedenej v § 21 ods. 2 ZDD, ale
aj kedykoľvek počas konania (samozrejme len vtedy, ak tomu nebráni koncentrácia konania alebo v
odvolacom konaní systém neúplnej apelácie), a súd môže vysloviť (určiť) neplatnosť dobrovoľnej dražby
nielen z dôvodov, ktoré boli v priebehu konania tvrdené, ale i ktoré vyšli v konaní inak najavo, aj keď
ich žiadna zo strán sporu neoznačila (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. apríla 2006, sp.

zn. 21 Cdo 1679/2005). V konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 ZDD tak súdu nič nebráni
vysloviť neplatnosť dražby na základe i takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol,
hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby;
takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti strán sporu, súd tu
nepomáha jednej zo strán sporu v uplatňovaní jej práv (nedopĺňa jej žalobný "prednes" a nevyhľadáva

za ňu "rozhodujúce skutočnosti", ani nemení ňou uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou
úlohou, teda aplikáciu práva na zistený skutkový stav. Lehota uvedená v § 21 ods. 2 ZDD teda slúži
k uplatneniu práva na vyslovenie (určenie) neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj na vymedzenie
jednotlivých dôvodov tejto neplatnosti. Ak teda došlo v stanovenej lehote k začatiu konania o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca môže aj po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty namietať

i ďalšie dôvody jej neplatnosti.“

47. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, pretože hoci primárny vzťah medzi žalobcami a žalovaným 1/ bol vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy, súd pri výklade ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD odmietol podrobiť kontrole

základnú úverovú, ako aj záložnú zmluvu z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok,
nevykonal prieskum pravosti, výšky a splatnosti zabezpečovanej pohľadávky záložného veriteľa (ust.
§ 7 ods. 2 ZoDD) a nezaoberal sa ani otázkou splnenia podmienok zosplatnenia predmetného
hypotekárneho úveru, proporcionalitou výkonu práva úver zosplatniť ako ani proporcionalitou medzi
hodnotou zálohu a výškou pohľadávky.

48.Vzhľadomnavyššieuvedené,keďževdanomprípadedošlonesprávnymprocesnýmpostupomsúdu
prvej inštancie (prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalobcov napriek dôležitému dôvodu
pre odročenie pojednávania) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred

odvolacím súdom; ako aj z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci (ohľadom
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, ohľadom charakteru právneho vzťahu medzi žalobcami
ažalovaným1/,ohľadomvýkladuustanovenia§21ods.2ZoDDvsúladesustálenoujudikatúrouvyšších
súdnych autorít a v dôsledku toho nepreskúmania neprijateľných zmluvných podmienok predmetnej
úverovej a záložnej zmluvy, ako ani pravosti, výšky a splatnosti zabezpečovanej pohľadávky záložného

veriteľa, ako i posúdenia vykonania dražby z hľadiska princípu proporcionality a nesprávnom posúdení
dôkazného bremena o preukázaní doručenia relevantných písomností o dražbe na strane žalobcov) súd
nevykonal nielen navrhované, ani ex offo nevyhnutné dôkazy, pričom vzhľadom na rozsah potrebného
dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súduprvej inštancie v celom rozsahu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods.
1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

49. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude riadne vykonať pre vec relevantné dôkazy, vrátane
dôkazov, ktoré je v tomto spotrebiteľskom spore v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ povinný
vykonať ex offo (§ 295 CSP), zistený skutkový stav následne opätovne komplexne vyhodnotiť, na
zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, predovšetkým vec podrobiť

právnemu posúdeniu podľa § 21 ods. 2 ZoDD v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou najvyšších
súdnych autorít, vrátane Súdneho dvora EÚ, najmä sa vysporiadať jednoznačne s otázkou pravosti,
výšky a splatnosti pohľadávky žalovaného 1/, ako aj s proporcionalitou výkonu práva úver zosplatniť
ako aj s proporcionalitou vykonanej dražby pokiaľ ide o pomer medzi hodnotou zálohu a hodnotou
pohľadávky; potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade
s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť, teda uviesť, aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal, prečo

niektoré navrhované dôkazy nevykonal, ako jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, k
akým skutkovým zisteniam na základe takto vykonaného dokazovania dospel a ako vec právne posúdil.

50. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

51. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
28Co/136/2024

28Co/136/2024-
2121206875

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).