Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Iveta Slebodníková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 15C/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125218889
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125218889.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/X, F.,
proti odporcovi: C. B., nar. XX.XX.XXXX bytom F. A., XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e ta .

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd zakázal
odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, vstupovať do obydlia
navrhovateľky, do miesta jej pracoviska a miesta kde sa zdržiava a kontaktovať navrhovateľku, jej
rodinných príslušníkov a známych či už telefonicky alebo akýmkoľvek iným spôsobom.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v minulosti mala s odporcom
nepríjemné skúsenosti, pričom uviedla, že ju odporca obťažoval. Zdôraznila, že odporca sa v súčasnosti
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho jej aktuálne nemôže spôsobovať žiadnu
ujmu,avšakvzhľadomnablížiacisapredpokladanýkoniecvýkonujehotrestusaobávaohrozeniasvojho
života a zdravia. Uviedla, že je občanom so zdravotným postihnutím a má zníženú schopnosť akejkoľvek

obrany, preto sa obáva prípadného kontaktu zo strany odporcu po jeho prepustení.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k návrhu kópiu preukazu osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím a listinu označenú ako Hodnotenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody vypracovanú v
súvislosti s konaním o podmienečné prepustenie odporcu.

4. Podľa ust. § 324 ods. 1 až 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

5. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševnáintegrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

7. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa ust. § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa ust. § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. §
325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

9. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa ust. § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

12. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným

stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné
odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

13. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní
slúžiaci na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, pričom
jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia
prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov

uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy
medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) neprimeraným
spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom
neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov

alebo tretích osôb, t.j. ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného
opatrenia získa navrhovateľ. Neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len
v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký
stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie
je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo

veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť
návrhu, čo sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich
vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Osvedčenie (na rozdiel
od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

14. Súd v prvom rade skúmal podmienku uvedenú v ustanovení § 324 ods. 3 CSP a mal za to, že daný
cieľ sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP a preto následne posudzoval daný návrh z hľadísk uvedených v§ 325 ods. 1 CSP. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných
Ústavou SR je právo, ktoré má absolútnu povahu, tzn. že aj keď vlastníctvo a právo na obydlie je tiež
právo ústavné, chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom

silnejším a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potláčaní druhého práva brať na
zreteľ.

15. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP je
skutočnosť, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo

sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť navrhovateľa. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za osvedčené
ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) do
určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy
determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc.

16. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná

istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa,

zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v
nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,

ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.

17. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania,
t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich

pri rozhodovaní vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je
navrhovateľ povinný osvedčiť hodnovernosť nároku. Potreba úpravy pomerov sporových strán musí
byť bezodkladná, čo v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Právne pomery, ktoré žiada
navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť, posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia.

18. V danom prípade súd konštatuje, že navrhovateľka k svojmu návrhu nepredložila žiadne dôkazy,
na základe ktorých by si bolo možné utvoriť záver, že zo strany odporcu aktuálne dochádza k ohrozeniu
telesnej alebo duševnej integrity, ani že by bolo potrebné bezodkladne upraviť ich pomery.

19. Navrhovateľka v návrhu nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval ňou tvrdenú skutočnosť, že

jej zo strany odporcu hrozí bezprostredné nebezpečenstvo alebo že by odporca po svojom prípadnom
prepustení z výkonu trestu podnikol kroky smerujúce k jej obťažovaniu či ohrozovaniu. Vo svojom
návrhu neuviedla ani nekonkretizovala, v čom konkrétne mali spočívať „nepríjemnosti“, ktoré mala v
minulosti s odporcom a akým spôsobom ju mal odporca obťažovať. Z návrhu taktiež nie je zrejmé
či sa malo jednať o verbálne, fyzické, alebo iné formy neprimeraného správania. Síce uviedla,

že odporca sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody avšak neuviedla za aký
trestný čin bol odsúdený a teda nie je možné posúdiť, či jeho trestná činnosť akokoľvek súvisela
s jej osobou alebo so správaním, ktoré by zakladalo dôvodnú obavu z jeho ďalšieho konania voči
nej. Súd z priloženého listinného dôkazu - Hodnotenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporca počas výkonu trestu prejavuje znaky

agresívneho alebo nebezpečného správania, z ktorého by bolo možné odvodiť hrozbu jeho budúceho
protiprávneho konania voči navrhovateľke, práve naopak na základe kladného stanoviska riaditeľa
ústavu bol preradení do diferenciačnej skupiny „B“, jeho správanie a vystupovanie je bez evidovaných
nedostatkov, nedovolenej činnosti sa nedopúšťa a v interpersonálnej oblasti sa konfliktom vyhýba.Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení aktivít súvisiacich so všeobecným rozvojom
osobnosti odsúdeného bol dokonca disciplinárne odmenený. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu
nijako neosvedčujú dôvodnosť obavy navrhovateľky z bezprostredného ohrozenia jej života alebo

zdravia zo strany odporcu po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu.

20. Súd zároveň vyhodnotil, že vzhľadom na skutočnosť, že odporca sa ku dňu podania návrhu ako aj
rozhodnutia súdu nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, objektívne nie je možné, aby v súčasnosti
akokoľvek zasahoval do práv navrhovateľky, kontaktoval ju, obťažoval alebo jej iným spôsobom ublížil.

Aktuálne tak neexistuje žiadna reálna, bezprostredná ani preukázaná hrozba, ktorá by odôvodňovala
potrebu okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Obava navrhovateľky z možného
budúcehosprávaniaodporcupojehoprípadnomprepustenízvýkonutrestumálensubjektívnycharakter
a nie je podložená konkrétnymi okolnosťami ani dôkazmi, z ktorých by bolo možné usudzovať na
existenciu hrozby bezprostrednej ujmy.

21. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila existenciu
okolností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného zásahu formou nariadenia neodkladného
opatrenia. Samotné tvrdenia, nepodložené žiadnymi dôkazmi, nemôžu postačovať na rozhodnutie,
ktorým by došlo k zásahu do práv odporcu. Keďže v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti
nasvedčujúce bezprostrednej hrozbe zásahu do telesnej či duševnej integrity navrhovateľky, preto súdu

neostávalo iné, než návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle § 255 ods.
1 CSP a navrhovateľke, ktorá vo veci nemala úspech, nepriznal náhradu trov konania. Súd nepriznal
náhradu trov konania ani úspešnému odporcovi, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli a ktorému
sa uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 331 ods. 1 veta
druhá CSP ani nedoručuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods.1 CSP).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.