Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125212309
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125212309.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. C., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Linda Terkaničová, advokátka, so sídlom Žilinská cesta
28/19, 034 01 Ružomberok, proti odporcovi: A. G. C., D. C., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/
XX, XXX XX F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2025 sa navrhovateľka domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť vydať navrhovateľke 1 ks kľúča od
všetkých troch uzamykateľných vstupných dverí polyfunkčného domu so súp. č. XXXX, postavený na

pozemku CKN parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2 a nehnuteľnosti
vedenej ako budova bez označenia súpisným číslom, postavená na pozemku CKN parcela č. XXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 172 m2, od všetkých uzamykateľných vnútorných dverí, od
vstupu do kotolne, od všetkých pivničných priestorov, od garážových dverí a vstupnej brány na H. I.,
polyfunkčného domu zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. F., J. F., J. F., ako polyfunkčný dom so súp. č.
XXXX, postavený na pozemku CKN parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2 a

na pozemku CKN parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 172 m2 a povinnosť zdržať
sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránil navrhovateľke v užívaní nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, k.ú. F., J. F., J. F., ako pozemky CKN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 172
m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2, parc. č. XXX/X - záhrada výmere
363 m2, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 121 m2, polyfunkčný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku CKN parcela č.

XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2 a povinnosť strpieť a umožniť nerušený vstup
a užívanie nehnuteľnosti zo strany navrhovateľky a náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že Uznesením sp. zn. XXX/XXX/XXXX, H. XXX/XXXX K. I. L. M. XXXXX/
XXXX, H. XXX/XXXX (ďalej spoločne len ako „Uznesenia o dedičstve“) nadobudli navrhovateľka a
odporca do podielového spoluvlastníctva (každý v podiele 1/2 k celku) nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v k.ú. F., obec F., J. F., zapísané na LV č. XXXX ako: polyfunkčný dom so súp. č. XXXX, postavený
na pozemku CKN parcela č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2 a nehnuteľnosť
vedená ako budova bez označenia súpisným číslom, postavená na pozemku CKN parcela č. XXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 172 m2 (ďalej spoločne len ako „Dom“). Navrhovateľka a odporca
nebývali v Dome a tento užívali výlučne ich rodičia, až do času ich úmrtia v roku 2015 a 2019. Po
ukončení dedičských konaní užíva Dom výlučne odporca. Navrhovateľka nemá prístup k Domu a ani ku

okolitým pozemkom. Vzájomné vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom sú značne narušené. V rámci
dedičského konania nebola akákoľvek dohoda o tom, že Dom by mal výlučne užívať odporca. Odporcaužíva Dom a okolité nehnuteľnosti (pozemky) výlučne sám pre svoje potreby, pričom ich ďalej využíva na
podnikateľské účely ako sídlo svojich obchodných spoločností. Navrhovateľka od dátumu 26.02.2021,
kedy sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností, nemá prístup k Domu a okolitým nehnuteľnostiam

(pozemkom). Odporca s navrhovateľkou dlhodobo nekomunikuje, odmieta je vydať kľúče od Domu,
vedome sa zatajuje a nereaguje na snahy o tel. komunikáciu zo strany navrhovateľky. Navrhovateľka je
tak vylúčená z užívania Domu a nemôže vykonávať svoje vlastnícke práva k nehnuteľnostiam t.j. právo
nehnuteľnosti mať v držbe, užívať nehnuteľnosti a brať z nich plody a úžitky. Odporca svojím konaním tak
vyvolal nutnosť postupu navrhovateľky domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Navrhovateľka listom

zo dňa 11.09.2025, doručeným dňa 12.09.2025 vyzvala odporcu na umožnenie prístupu do Domu a
odovzdanie kľúčov od všetkých miestností. Odporca na list nereagoval vôbec. Keďže odporca svojvoľne
a dlhodobo bráni navrhovateľke v prístupe k Domu, hrozí ďalšia a pokračujúca ujma na jej právach.
Navrhovateľka nemá možnosť vykonávať údržbu Domu, kontrolovať jeho stav ani ho využívať, čím
vzniká riziko znehodnotenia nehnuteľnosti. Navrhovateľka náhodnou kontrolou výpisu listu z vlastníctva
č. XXXX, k.ú. F. zistila, že k spoluvlastníckemu podielu odporcu bolo zriadené záložné právo pre H.

N. F., O. C. X, F. (Rozhodnutie o zriadení záložného práva č. XXXXXXXXX/XXXX), pričom následne
môžu byť nehnuteľnosti postihnuté výkonom exekučného konania až po vyhlásenie dražby, čím môže
byť navrhovateľka negatívne dotknutá na svojich právach. Navrhovateľa sa prostredníctvom sms správ
(posledná zo dňa 23.10.2025) a viacerých telefonátov dlhodobo snažila o komunikáciu s odporcom za
účelom zabezpečenie prístupu do Domu a vyriešenia majetkovoprávneho vysporiadania a jeho ďalšieho

užívania. Odporca na sms nereagoval, telefonáty nezdvihol a ani sa nijakým spôsobom neozval späť,
resp. sa inak nevyjadril k požiadavkám navrhovateľky. Navrhovateľka má konaním odporcu obmedzené
právo na vstup do Domu v jej podielovom spoluvlastníctve a výkon tohto práva nie je možné dosiahnuť
inými prostriedkami. Navrhovateľka má za to, že za účelom výkonu vlastníckeho práva je potrebné, aby
mala kľúče od všetkých 3 vonkajších vchodových dverí do Domu, od všetkých vnútorných miestností

Domu, voľne stojacej garáže, od všetkých pivničných priestorov, kotolne so samostatným vstupom a
bráničky, ktorá sa nachádza pred vstupom do Domu z H. I.. Vzhľadom k uvedenému, je preto daný
naliehavý právny záujem navrhovateľky na nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko v súčasnosti
je jej vstup do Domu obmedzený, čím je negatívne zasiahnuté do jej vlastníckeho práva. Podstatou
inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv. Účelom

neodkladného opatrenia je vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu
ochranu požaduje, nebude dochádzať. Existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že
nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo
nezvratný stav a ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej
úpravypomerovsúdnariadineodkladnéopatreniespravidlavtakejsituácii,kedystranehrozívznikalebo

rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery,
že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľka
osvedčila a preukázala vo vyššie uvedenom odôvodnení tohto návrhu.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v platnom znení (ďalej len

„CSP“),predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné
opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých
situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom

nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné
opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď
o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán
sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre
možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

11. Súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že strany sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností (LV č. XXXX pre kat. úz. F.. - čl. 9). Odporca nehnuteľnosti
užíva sám. Navrhovateľka od dátumu 26.02.2021, kedy sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností, nemá
prístup k domu a okolitým nehnuteľnostiam. Navrhovateľka listom zo dňa 11.09.2025, doručeným

dňa 12.09.2025 vyzvala odporcu na umožnenie prístupu do Domu a odovzdanie kľúčov od všetkých
miestností. Odporca na list nereagoval vôbec.

12. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

13. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie
existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp
opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 29.07.2022).

14. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp
opodstatnenosti,asícenaliehavosťanevyhnutnosťzásahudovzťahovsporovýchstránprostredníctvom
neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho
nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri
rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez

osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie
v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv,
teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu
nevhodné.

15. Súd mal za to, že navrhovateľka opísaním rozhodujúcich skutočností súd nepresvedčila
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, keď jej požadovanej úprave pomerov chýba prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti, keďže navrhovateľka neosvedčila bezprostrednosť hroziaceho zásahu.
Zároveň,navrhovateľkouosvedčenéokolnostiprejednávanejveciniesútakzávažné,abynaichzáklade
bolo potrebné pristúpiť k použitiu inštitútu neodkladného opatrenia.

16. Súd poukazuje tiež na to, že výlučné užívanie nehnuteľností odporcom a bránenie v užívaní
nehnuteľností navrhovateľke trvá už dlhší čas, a síce od septembra roku 2025, resp. problematický
vzťah medzi sporovými stranami i ohľadne užívania nehnuteľností existoval už dlhšie (od roku 2021- odkedy sa navrhovateľka stala podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností). Vzhľadom na
uvedený časový odstup od rozhodujúcich skutočností, na ktorých navrhovateľka stavia svoj návrh,
tu nepochybne nejde o bezprostredne hroziacu ujmu navrhovateľky uvedenou situáciou, a preto

tu nemožno konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP, keď
zásah do práv navrhovateľky už trvá a to dlhšiu dobu. Navrhovateľka totiž mala už počas uplynulých
mesiacov možnosť domáhať sa žalobou vo veci samej riešenia uvedenej situácie (napr. žalobou o
určenie spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, vydania vecí, bezdôvodného obohatenia atď.).

17. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 12.10.2022, v ktorom odvolací súd v obdobnom prípade uviedol, že:
„S poukazom na obsah predmetného spisu, odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu sa jedná
o dlhodobejší (nie práve ideálny) vzťah ohľadom užívania predmetných nehnuteľností a od 23.9.2021
(právoplatné uznesenie č. k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 23.9.2021) nie je sporný spoluvlastnícky vzťah
k predmetným nehnuteľnostiam. Posledný kontakt medzi stranami sporu týkajúci sa výmeny kľúčov od

predmetných nehnuteľností (riešenia užívania nehnuteľností) sa uskutočnil v mesiaci v októbri 2021,
pričom žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (spolu so žalobou) na okresný
súd až 3.6.2022, čo jednoznačne popiera nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako to
má na mysli § 325 ods. 1 CSP v kontexte zvolenej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným
opatrením. Odvolací súd má za to, že žalobkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti riešiť spornú

situáciu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo podaním žaloby ohľadom
užívania, domáhania vydania kľúčov, vstupu do nehnuteľností, resp. hospodárenia so spoločnou
vecou (úprava užívania spoločnej veci podľa § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka) oveľa skôr,
keďže vzájomný vzťah strán nie je bez problémov už dlhšie. Teda z časového aspektu nevyplýva
skutočný právny záujem žalobkyne na zabezpečení dosiahnutia účelu súdneho konania, ktoré

„spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to,
aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého
ide, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne
postavenie účastníkov konania“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str.
87 - 88).

18. Zároveň navrhovateľka neosvedčila možnosť vzniku bezprostrednej ujmy takej závažnosti,
ktorá by odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka poukazovala všeobecne na
ochranu jej vlastníckych práv, rovnosť práv spoluvlastníkov a nadužívanie nehnuteľností samotným
odporcom, keď nehnuteľnosti užíva sám. Argumentovala tým, že jej majetkové práva sú výrazným

spôsobom obmedzené, keď nemá žiaden dosah k nehnuteľnostiam, nevie v akom stave je dom.
Navrhovateľka ani netvrdila, že by aktuálne nemala vyriešenú bytovú otázku, a že by sa chcela
do nehnuteľností nasťahovať. Navrhovateľka tiež dôvodila potrebou kontroly stavu nehnuteľností, avšak
žiadne aktuálne riziko obývania domu odporcom, ktorý tam má svoje obydlie, neosvedčila. Súd opätovne
dodáva, že samotná skutočnosť, že dom patrí do podielového spoluvlastníctva strán a navrhovateľka je

vylúčená z jeho užívania pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Vzhľadom na uvedené
sa nariadenie neodkladného opatrenia nejaví ako opodstatnený prostriedok nápravy.

19. Neodkladné opatrenie slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy, a nie na zabezpečenie a
ochranu tých práv, ktoré majú byť chránené v riadnom civilnom sporovom konaní. Navrhovateľke nič

nebráni domáhať sa ochrany svojich práv osobitnou žalobou, ktorou sa bude domáhať či už určenia
spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, vydania bezdôvodného obohatenia, prípadne náhrady
škody.

20. Súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa

17.06.2021,v ktorom odvolací súd vyjadril záver, že „v prvom rade je vecou všetkých podielových
spoluvlastníkov, aby sa na tom, ako budú spoločnú vec užívať dohodli. Ustanovenie § 139
Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa podieloví spoluvlastníci v prípade, že sa nedohodnú
obrátili na súd. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti:
a/ rozdelenie užívania vecí tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti

spoločných vecí, b/ jeden, alebo viacerí podieloví spoluvlastníci budú užívať celú vec a ostatní
dostanú náhradu /peňažnú/, c/ všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových
intervaloch. Tieto spôsoby užívania možno aj kombinovať. Z obsahu spisu žiadna dohoda o užívaní
nevyplýva. Rozdielne sú aj názory strán čo do charakteru nehnuteľností. Odporcovia tvrdia, žesa jedná o ich obydlie a navrhovateľ, že dom je neobývaný. Odpoveď na túto otázku je dôležitá
aj z dôvodu, či možno, alebo nemožno podielovému spoluvlastníkovi vydať kľúče od obydlia iba
preto, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník na liste vlastníctva.“

21. Naviac, súd poskytuje ochranu práv navrhovateľky prostredníctvom neodkladného opatrenia
len v prípade, ak by neodkladným opatrením nebolo porušené žiadne ústavou zaručené právo alebo
sloboda povinného z neodkladného opatrenia. V tu prejednávanej veci ide o obydlie žalovaného
chránené článkom 21 Ústavy SR, pričom je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu

toho, kto v ňom býva. Z návrhu je zrejmé, že odporca považuje nehnuteľnosti za svoje obydlie v ktorom
býva, čo poukazuje práve na ochranu obydlia odporcu. S poukazom na uvedené by právne účinky
neodkladného opatrenia (ktorým by navrhovateľka získala prístup do nehnuteľností, ktoré sú obydlím
žalovaného) obmedzili žalovaného neprimeraným spôsobom, a teda boli by neproporcionálne. V tu
prejednávanej veci dospel súd k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených
v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu

spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán
sporu navrhovaným spôsobom. Navrhovateľka ničím neosvedčila, že je bezodkladne potrebné, aby bolo
nariadené práve neodkladné opatrenie, a prečo nie je namieste, aby sa svojich práv spoluvlastníka
domáhala v riadnom sporovom konaní s riadne vykonaným dokazovaním, v ktorom by mal odporca
možnosť vyjadriť sa k žalobe. Zároveň by nariadené neodkladné opatrenie bolo neproporcionálne tomu,

že predmetný dom je už dlhší čas obydlím odporcu, ktoré je ústavou chránené.

22. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, a preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo výroku tohto uznesenia zamietol.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. V zmysle Civilného sporového poriadku je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v prípade, že ide o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Preto súd o trovách konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nevznikol, lebo vzhľadom na zamietnutie

návrhu v celom rozsahu mal plný úspech odporca, preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania
proti navrhovateľke. Odporca si však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu mu ani žiadne
preukázateľné trovy konania nevyplývajú (návrh ani uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa mu v zmysle § 331 ods. 1 veta druhá CSP ani nedoručujú), preto súd
v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému

uzneseniu, nakoľko by v ňom nebolo o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania priamo
rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.