Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 1, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205634
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4214205634.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD., v právnej veci žalobkýň: 1./

C. Č., X.. XX.XX.XXXX, X. H. XXXX/X, P., v konaní zastúpená: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o.,
Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky, IČO: 47 237 023, 2./ H. J., X.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, P., , v
konaní zastúpená: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky, IČO:
47 237 023, 3./. H. Z., X.. XX.XX.XXXX, M. XXXX/X, P., v konaní zastúpená: JUDr. Ema Zacharová,
advokát s.r.o., Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky, IČO: 47 237 023 a Mgr. RNDr. Mária Zacharová,
PhD.,Forgáchovabašta5676/7,NovéZámky,IČO:52864910aX./.H.S.,X..XX.XX.XXXX,Š.XXX/XX,
P., v konaní zastúpená: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., Forgáchova bašta 5676/7, Nové Zámky,

IČO:47237023,protižalovanej:F.K.,X..XX.XX.XXXX,P.XX,F.-Ď.G.,vkonanízastúpená:LMHLegal,
s.r.o., Moyzesova 314/39, Modra, IČO: 55 137 652 , v konaní o nároky z pracovnoprávneho vzťahu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1./ rade C. Č. celkom sumu 4.570,96 € s 5,5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 4.570,96 € od 20.3.2014 do zaplatenia.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 2./ rade H. J. celkom sumu 4.570,99 € s 5,5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 4.570,99 € od 20.3.2014 do zaplatenia.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 3./ rade H. Z. celkom sumu 4.488,49 € s 5,5 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 4.488,49 € od 20.3.2014 do zaplatenia.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 4./ rade H. S. celkom sumu 4.581,78 € s 5,5 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.581,78 € od 20.3.2014 do zaplatenia , všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobkyne 1./ až 4./ rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne 1./ až 4./ sa žalobou doručenou súdu 24.03.2014 domáhali zaplatenia nárokov z
pracovnoprávnych vzťahov, na tom skutkovom základe, že žalovaná bola živnostníčkou pod obchodným

nemom F. K., IČO: 35 048 298, miesto podnikania 945 01 F., Ď. G., P. XX. Podnikateľskú činnosť začala
01.02.1998 a ukončila 31.12.2013. Predmetom jej činnosti bola maloobchodná a veľkoobchodná činnosť
v rozsahu voľnej živnosti, ktorú činnosť vykonávala aj v prevádzkami 947 01 Hurbanovo, Komárňanská
56. Žalovaná bola zamestnávateľkou, žalobkýň 1./ až 4./ Pracovali u nej v pracovnom pomere a to
žalobkyňa 1./ C. Č. od 05.01.1998, žalobkyňa 2./ H. J. od 08.12.2007, žalobkyňa 3./ H. Z. od 01.12.2004
žalobkyňa 4./ H. S. od 01.06.2006. Obchod, v ktorom vykonávali prácu bol otvorený 7 dní v týždni. V
jednej zmene pracovali vždy dve. Otváracie hodiny boli pondelok až sobota od 6.00 hod. do 22.00 hod

(striedali sa dve po 8 hod. a dve po 8 hod.), pondelok až piatok od 6.00 hod. do 22.00 hod. (striedali
sa dve 8 hod. a dve 8 hod.), plus nedeľa v zimnom období od 8.00 hod. do 14.00 hod. Dvojice sa
striedali v letnom období od 8.00 hod. do 16.00. hod. Pracovali teda jeden týždeň 48 hodín a druhý
týždeň 46 hodín v zimnom období, alebo 48 hodín v letnom období. Odo dňa 07.10.2013 žalobkyniamžalovaná neprideľovala prácu, nikdy im nezabezpečovala stravovanie a neodmeňovala ich za prácu v
sobotu a v sviatok a za nadčasovú prácu tak, ako jej to ukladá Zákonník práce. Žalovaná sa pokúsila
žalobkyniam dňa 08.10.2013 doručiť výpoveď dohodou ku dnu 06.10.2013, ktoré to odmietli prevziať,

pretože dohodnúť s ňou o skončení pracovného pomeru bez nároku na odstupné nechceli. Prípisom
z 07.10.2013, ktorý žalobkyniam zaslala žalovaná poštou v obálke 30.10.2013 im žalovaná oznámila,
že sa dohodla s O. M., že práva a povinnosti z ich pracovných zmlúv prejdú naňho, takáto dohoda
však uzatvorená nebola. Pán M.i im oznámil, že kúpi zásoby a uzatvoril nájomnú zmluvu na nebytové
priestory a ponúkol im uzatvorenie dohody o vykonaní práce. Dohodu s ním uzatvorili s tým, že pokiaľ im

prácu neprideľovala žalovaná, tak chceli uňho pracovať na dohodu od 07.10.2013 do skončenia sporu
s predošlou zamestnávateľkou. Na O.Š. M. neprešli práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov,
ako na preberajúceho zamestnávateľa. Vyplýva to z kúpnej zmluvy z 10.10.2013, ktorú medzi sebou
uzatvorili. Predmet kúpnej zmluvy je vymedzený v čl. I. Podľa jeho bodu 1.4. tejto zmluvy prechádza
na kupujúceho vlastnícke právo k hnuteľnostiam podľa inventárneho súpisu, ktorý tvorí prílohu č. I
tejto zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou. Po preštudovaní inventárneho súpisu zistili, že tento

obsahuje súpis zásob v hodnote 7.333,- € a toto bola podľa čl. II bod 2.1. aj dohodnutá kúpna cena
za hnuteľné veci podľa inventárneho súpisu. Podľa čl. IV. bod 4.1. kupujúci nadobúda vlastnícke práva
k hnuteľným veciam dňom podpisu tejto zmluvy, ako aj práva s nimi nakladať. Nič iné ani predmetom
zmluvy nebolo. Ako žalobkyne informoval O. M., k delimitácii pracovníkov neprišlo, pretože sa na
tom nedohodli, preto mu ani žalovaná neodovzdala žiadnu personálnu agendu, zoznam pracovníkov,

osobné spisy, mzdové listy. Kúpna zmluva uzatvorená podľa § 409 Obch. zák. z 10.10.2013 medzi
žalovanou a O. M. je dôkazom toho, že neprišlo k nástupníctvu, ako to tvrdí žalovaná. Keďže žalovaná
žalobkyniamprácuneprideľovalaapánCselediichinformoval,žekuzatvoreniuzmluvyopredajipodniku
neprišlo, neprišlo ani k inému nástupníctvu, tak vznikli prekážky v práci na strane žalovanej, za čo
je povinná poskytnúť žalobkyniam náhradu mzdy v sume priemerného zárobku podľa § 142 ods. 3

ZP. Svoje nároky žalobkyne žalovanej oznámili prípisom z 11.11.2013. Keďže im žalovaná nevyplatila
náhradu mzdy za mesiac október 2013 do 25 dní od jej splatnosti, tak okamžite skončili pracovný
pomer, každá prípisom z 17.12.2013, všetky žalovaná prevzala 19.12.2013. Výplatný termín určený
nemali.Žalovanážalobkyniamneposkytovalastravnéaanihonezabezpečovalanapriektomu,žejejtúto
povinnosť ukladá zákonník práce. Keďže žalovaná neposkytovala a ani nezabezpečovala stravu, mala

žalobkyniam poskytnúť finančný príspevok podľa § 152 ods. 6 ZP. Ani tento im neposkytla, pritom však
mohli chodiť na stravovanie do stravovacieho zariadenia neďaleko pracoviska, v ktorom je poskytované
denné menu. Prípisom z 08.01.2014 vyzvali žalovanú na náhradu stravného a to pre žalobkyňu 1./
C. Č.C. v roku 2011 za 225 odpracovaných dní mala nárok na stravné 855,- € v roku 2012 za 225
odpracovaných dní má nárok na stravné 869,40 € v roku 2013 za 170 odpracovaných dní má nárok na

stravné 680,- € x 2= 404,40 € v roku 2013 nevyčerpala celú dovolenku, žiadala preplatiť 3 dni za čo jej
patrí náhrada mzdy v sume cca 15,51 €/deň, teda 46,53 €. Pre žalobkyňu 2./ H. J.: v roku 2011 za 224
odpracovaných dní má nárok na stravné 851,20 € v roku 2012 za 217 odpracovaných dní má nárok na
stravné 837,40 € v roku 2013 za 167 odpracovaných dni má nárok na stravné 668,- € x2= 356,60 €. Pre
žalobkyňu 3./ H. Z.: v roku 2011 za 225 odpracovaných dní má nárok na stravné 855,- € v roku 2012 za

168 odpracovaných dní má nárok na stravné 747,80 € v roku 2013 za 168 odpracovaných dní má nárok
na stravné 672,- € x 2 = 274,80 €, v roku 2013 nevyčerpala celú dovolenku, žiada preplatiť 5 dní, za čo
jej patrí náhrada mzdy v sume cca 15,51 €/deň, teda 77,55 €. Pre žalobkyňu 4./ H. S. v roku 2011 za
225 odpracovaných dní má nárok na stravné 855,- € v roku 2012 za 225 odpracovaných dní má nárok
na stravné 869,40 € v roku 2013 za 173 odpracovaných dní má nárok na stravné 692,- € x 2 = 416,40

€. Keďže žalobkyne nemali k dispozícii dochádzku, ktorú je zamestnávateľ povinný viesť a archivovať,
tak zatiaľ nárok vypočítali na počet pracovných dní, pričom v ňom nie sú zahrnuté soboty a nedele,
ktoré tiež pracovali. Dĺžku pracovného času určuje § 85 ods. 5 ZP. Keďže žalobkyne robili na zmeny,
tak jeho dĺžka bola podľa zákona 38 a 3/4hod. Všetka práca nad tento čas bola prácou nadčas. Mzdu
za prácu nadčas určuje § 121 ZP. Podľa tohto ustanovenia nám patrila za prácu nadčas dosiahnutá

mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie za
prácu vo sviatok určuje § 122 ZP. Za túto prácu im patrila dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie
vo výške najmenej 50 % priemerného zárobku. Takáto mzda im patrila aj za prácu vykonávanú počas
nepretržitého odpočinku - ten upravuje § 93 ZP. Každú sobotu, každú druhú nedeľu a každý pondelok
pracovali. Za prácu v nedeľu im platila žalovaná príplatok v sume 8,- € za soboty a sviatky im príplatok

neplatila. Vo sviatky zvykli mať pracovnú dobu od 6.00 hod. do 14.00 hod., vtedy sa striedali - jedna
dvojica pracovala jeden sviatok a druhá dvojica pracovala druhý sviatok. Ak vyšiel sviatok na sobotu,
alebo piatok tak pracovali do 22.00 hod. Teda pracovali obe dvojice na zmeny. Náhradne voľno za
prácu vo sviatok nikdy nečerpali. Na základe uvedeného žalobkyne žiadali priznať: 1. Nárok na náhradumzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 ZP od 07.10.2013 do 19.12.2013 (53
pracovných dní) a nárok na výplatu za výpovednú dobu 2 mesiace (40 pracovných dní) vo výške a nárok
na preplatenie nevyčerpanej dovolenky: žalobkyňa 1./ C. Č. pri priemernej čistej dennej mzde 15,51 € je

to suma 1.488,96 €, žalobkyňa 2./. H. J. pri priemernej čistej dennej mzde 14,90 € je to suma 1.385,70
€, žalobkyňa 3./ H. Z. pri priemernej čistej dennej mzde 15,51 € je to suma 1.519,98 €, žalobkyňa 4./ H.
S. pri priemernej čistej dennej mzde 14,99 € je to suma 1.394,07 €. 2. Nárok na náhradu stravného za
obdobie od 01.01.2011 do 06.10.2013: žalobkyňa 1./ C. M. 2.404,40 €, žalobkyňa 2./ H. J. 2.356,60 €,
žalobkyňa 3./ H. Z. 2.274,80 €, žalobkyňa 4./ H. S. 2.416,40 €. Nárok na mzdové zvýhodnenie za soboty

a sviatky a práca nadčas - tá bola priemerne týždenne 8,25 hod.: žalobkyňa 1./ C. Č. za obdobie od
01.04.2011 do 06.10.2013 je to za 30 mesiacov 480,30 € (počítané z 33 hod. mesačne nadčas, hodinová
mzda 1,94 €, príplatok 25 %), žalobkyňa 2./ H. J. za obdobie od 01.04.2011 do 06.10.2013 je to za 30
mesiacov 460,50 €, žalobkyňa 3./ H. Z. za obdobie od 01.04.2011 do 06.10.2013 je to za 30 mesiacov
480,30 €, žalobkyňa 4./ H. S. za obdobie od 01.04.2011 do 06.10.2013 je to za 30 mesiacov 462,90 €.

2. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 09.05.2014. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu dňa 21.05.2014, v ktorom uviedla, že žalobkyne
si podanou žalobou na súd uplatnili voči žalovanej nároky na náhradu mzdy pre prekážky na strane
zamestnávateľa, na výplatu za výpovednú dobu 2 mesiace, na preplatenie nevyčerpanej dovolenky
na náhradu stravného za obdobie od 01.01.2011 do 06.10.2013 na mzdové zvýhodnenie za soboty

a sviatky a prácu nadčas. K uvedeným nárokov si žalovaná dovoľujeme uviesť, že s uplatňovanými
nárokmi nemožno súhlasiť a predovšetkým najmä právne a ani skutkové okolností prípadu neumožňujú
akceptovať uplatňované nároky. Žalovaná si počas pracovného pomeru žalobkýň plnila povinnosti, ktoré
jej ukladá Zákonník práce a povinnosti, ktoré boli dohodnuté v pracovnej zmluve. K nároku na náhradu
mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa, nároku na výplatu za výpovednú dobu 2 mesiace a

nároku na preplatenie nevyčerpanej dovolenky Podľa ust. § 79 ods. 1 OSP: Konanie sa začína na návrh.
Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 ) obsahovať o. i. pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Žalobkyne vo svojej žalobe uvádzajú, že keďže im žalovaná neprideľovala prácu
a pán M. ich informoval, že k uzavretiu zmluvy o predaji podniku neprišlo, vznikli prekážky v práci na

stranežalovanej,akeďžeimžalovanánevyplatilanáhradumzdyzamesiacoktóber,rozhodlisaokamžite
skončiť pracovný pomer prípisom zo dňa 17.12.2013, doručený žalovanej 19.12.2013. Žalovaná
nepovažuje za pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočnosti zo strany žalobkýň. Žalovaná považuje
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobkýň, zo dňa 19.12.2013, do dnešného dňa za
neplatné a nároky, ktoré si zo skončeného pracovného pomeru ich právnym úkonom uplatňujú za právne

a vecne nedôvodné. Na tomto základe a na ochranu svojich práv z neplatného rozviazania pracovného
pomeru žalobkyňami bola, zo strany žalovanej, dňa 11.02.2014 podaná žaloba o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13Cpr/l/2014. Predmetným
konanímsariešipredbežnáotázkavýznamnáprerozhodnutievtomtokonaníapodstatnápreuplatnenie
nárokov uplatňovaných žalobkyňami v konaní pod sp. zn. 15Cpr/2/2014. Návrh bol podaný v zákonnej

lehote. Žalovaná navrhuje, aby súd prerušil konanie v žalovanej veci až do právoplatného rozhodnutia
v súdnej veci sp. zn. 13Cpr/l/2014 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalovaná ďalej
uvádza, že k ukončeniu pracovného pomeru medzi žalobkyňami a žalovanou došlo dňa 06.10.2013
na základe Dohody o skončení pracovného pomeru. Nepravdivé je tvrdenie žalobkýň, že žalovaná sa
pokúsila doručiť výpoveď s dohodou, avšak oni to odmietli prevziať, a tak k žiadnej dohode nedošlo.

Žalobkyne uvádzajú pojem „výpoveď s dohodou". K takémuto ukončeniu pracovného pomeru fakticky
a právne nemôže dôjsť. Pracovný pomer skončil na základe ústnej dohody o skončení pracovného
pomeru. Ustanovenia Zákonníka práce upravujúce dohodu o skončení pracovného pomeru nevylučujú
uzavretie ústnej, resp. konkludentnej dohody o skončení pracovného pomeru. V zmysle ust. § 17 ods.
2 ZP nerešpektovanie písomnej formy dohody nespôsobuje jej neplatnosť. Následne konania zo strany

žalobkýň, ktoré sú opísané i v samotnej žalobe, potvrdzujú uzatvorenie dohody o skončení pracovného
pomeru a i účelovosť tejto žaloby. Dohoda medzi žalobkyňami a žalovanou vyplynula zo zmeny ich
zamestnávateľa, z rozhodnutia žalovanej viacej nepokračovať v prevádzke potravín a ukončiť svoje
živnostenské oprávnenie. Dohoda bola s pracovníkmi prerokovaná a spočívala v ukončení pracovného
vzťahu u zamestnávateľa pani K. a nastúpením k novému zamestnávateľovi, ktorým je pán M., súviselo

to zo zánikom obchodnej prevádzky pani K. a jej postúpením, vrátane hnuteľných vecí a tovaru na
nového prevádzkovateľa pánovi M.. Obchodná prevádzka žalovanej týmto zanikla. Žalovaná žiadnu
ďalšiu prevádzku nemala a akýkoľvek ďalší predmet živnostenského oprávnenia, spôsobilý pre prácu
žalobkýň, nemala a nemá. Uvedené skutočnosti boli opakovane prerokované aj medzi žalobkyňamia novým zamestnávateľom. Neustála komunikácia je preukázaná i tvrdeniami v žalobe. Žalovaná
zdôrazňujeito,žezabezpečilanovézamestnaniežalobkyniamunovéhoprevádzkovateľaobchodu.Dňa
7.10.2013 žalobkyne začali vykonávať prácu u nového prevádzkovateľa obchodu na pozícií predavačka,

tak ako u navrhovateľky. Nastúpenie do práce a vykonávanie práce u nového prevádzkovateľa obchodu
treba nepochybne vykladať ako: 1) úkon potvrdzujúci uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru,
2) úkon vyvolávajúci účinky novej práce v súlade so Zákonníkom práce. Na doplnenie argumentácie
žalovanej o ukončení pracovných pomerov dohodou a ukončenia činnosti žalovanej v prevádzke je
potrebné uviesť a svedecky môže žalovaná dokázať, že dňa 04.10.2013 sa v reštaurácii Kaštieľ v

Hurbanove uskutočnila rozlúčková večera k ukončeniu vzájomnej spolupráce, na ktorej sa zúčastnili
všetky žalobkyne a na ktorú ich pozvala žalovaná. Žalovaná taktiež každú zo žalobkýň obdarovala
drobným darom na rozlúčku. Celá večera sa niesla v priateľskom duchu, čoho dôkazom je osobná
prítomnosť všetkých žalobkýň a ukončenie večere v neskorých večerných hodinách. Uzavretie dohody
o skončení pracovného pomeru medzi žalovanou a žalobkyniam preukazuje predovšetkým i následné
a súčasné fungovanie prevádzky „POTRAVINY 24", kde žalobkyne pokračovali v práci pre nového

zamestnávateľa. Od 7.10.2013 im prácu prideľoval pán M., ktorému od toho dňa vznikli povinnosti,
ako nového zamestnávateľa v súlade s ustanoveniami ZP. Skutkové okolnosti potvrdzujú, že súhlas so
skončením pracovného pomeru bol na obidvoch stranách, a to jednak ústny súhlas uskutočnený pred
dátum06.10.2013,bezktoréhobykskončeniupracovnéhopomeruudoterajšiehozamestnávateľa(pani
K.) a výkonu práce v tej istej prevádzke pôvodnými zamestnancami u nového nadobúdateľa prevádzky

a zamestnávateľa (pána M.) nemohlo dôjsť a jednak konkludentný súhlas vyjadrený prácou pre nového
zamestnávateľa na rovnakom mieste a v rovnakej prevádzke. Pracovný pomer medzi žalobkyňami a
žalovanou,nazákladedohodyakonkludentnéhokonania,skončildňa06.10.2013.Následnesižalovaná
splnila všetky zákonné povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. Zabezpečila a
vyhotovila potvrdenie o zamestnaní, potvrdenie o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkov pre

zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov atď. Vykonala tiež odhlášky zo
Zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne k tomuto dňu. Potvrdením skončenia pracovného pomeru je
i skutočnosť, že Sociálna poisťovňa vydala žalobkyniam zápočtové listy s uvedením dátumu skončenia
pracovného pomeru ku dňu 06.10.2013. Predmetné potvrdenia žalobkyne prevzali, s ich obsahom sa
oboznámili a k vzhľadom ich konaniu, ako práca pre druhého zamestnávateľa, poberanie odmeny u

druhého zamestnávateľa, môžeme jednoznačne usudzovať, že ku skončeniu pracovného pomeru u pani
K.j nemali žiadne námietky. To znamená, že ak žalobkyne, po prevzatí potvrdenia o zamestnaní, napriek
ich konaniu, mali za to, že pracovný pomer ukončený nebol, mohli si určenie v neplatnosti skončenia
pracovného pomeru uplatniť na súde v zákonnej lehote dvoch mesiacov. Žalobkyne si však predmetné
právo v prekluzívnej lehote neuplatnili, a preto im právo uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo. Žalovaná

poukazuje na jednotnú judikatúru slovenských a českých súdov podľa ktorej: „Neplatnosť skončenia
pracovného pomeru právnymi úkonmi sa môže ktorákoľvek zo zmluvných strán domáhať na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď mal pracovný pomer skončiť týmto rozviazaním. Pokiaľ
v tejto lehote nie je podaná žaloba na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nemožno sa
jehoneplatnosťouďalejzaoberať,skončeniepracovnéhopomerujeúčinné"(5Cdo36/2000).Akoaj:„Ak

žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru dohodou nebola podaná v lehote podľa § 77 ZP,
pracovný pomer skončil účastník dohodou o jeho rozviazaní. Platnosť rozviazania pracovného pomeru
dohodu nemôže neskôr posudzovať súd" ( R 6/1987) Vo vzťahu k skončeniu pracovného pomeru a ich
následným konaním má žalovaná za to, že ho treba vykladať v súlade s ust. § 15 ZP: „Prejav vôle treba
vykladaťtak,akotosozreteľomnaokolnosti,zaktorýchsaurobil,zodpovedádobrýmmravom.Žalovaná

poukazuje na závažnú skutočnosť, a to, že žalobkyne začali popierať skončenie pracovného pomeru a
uplatňovať nároky opísané v žalobe až 05.11.2013, čo je až mesiac od skončenia pracovného pomeru
zo dňa 06.10.2013 a taktiež mesiac od vykonávania práce pre druhého zamestnávateľa a poberania
odmeny od nového zamestnávateľa. Predmetné konanie žalobkýň vyznieva, ako účelové, využívajúce
príležitosť získať finančné prostriedky a rozpore s dobrými mravmi. Najmä s prihliadnutím na skutočnosť,

že žalobkyne žiadajú náhradu mzdy z dôvodu neprideľovania práce i napriek skutočnosti, že im práca
od 7.10.2013 bola prideľovaná a odmena za vykonanú prácu vyplácaná novým zamestnávateľom.
Zamestnankyne si tak chcú uplatňovať nároky, ktoré už požívali od iného zamestnávateľa, majú ich
žiadať od zamestnávateľa, ktorý im predeľuje prácu, a preto predmetné nároky vo vzťahu k pôvodnej
zamestnávateľke nemohli vzniknúť a sú právne nedôvodné. Žalobkyne konajú a uplatňujú nároky v

rozpore s ust. § 13 ZP v zmysle ktorého: „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov". Zároveň si žalovaná dovoľuje
uviesť, že výzvy a nároky, ktoré žalobkyne, zastúpené svojou právnou zástupkyňou, spísali vo svojichpodaniach adresovaných žalovanej, i pred podaním žaloby, sú nevykonateľné a protirečia si. Na jednej
strane právna zástupkyňa, v mene žalobkýň, vyzývala pani K., aby im prideľovala prácu a na strane
druhej odporučila žalobkyniam, „aby zavolali políciu v prípade, že žalovaná vstúpi do potravín inak, ako

zákazník". Prideľovanie práce tak nebolo a nemohlo byť ani prakticky možné, a to jednak pre prekážky
na strane žalobkýň a jednak pre skutočnosť, že žalobkyne už pracovali v prevádzke prevádzkovanej
inou osobou pána CR., u ktorého vykonávali činnosť na základe jeho pokynov. Z uvedeného vyplýva, že
žalobkyne ani nemali reálny a skutočný úmysel mať prideľovanú prácu od žalovanej, ale išlo o účelové
konanie ku žalovanej z dôvodu naplnenia právnych podmienok pre uplatňovanie nárokov podľa § 142

ods. 3 ZP a § 69 ods. 4 ZP. K nároku na náhradu stravného: Žalobkyne vo svojej žalobe uvádzajú:
„že im žalovaná neposkytovala stravné a ani ho nezabezpečovala napriek tomu, že jej túto povinnosť
ukladá Zákonník práce". S uvádzanými tvrdeniami žalovaná nemôže súhlasiť. Žalovaná zabezpečovala
stravovanie žalobkýň v súlade s ust. § 152 ods. l, ods. 2 ZP. Strava bola zabezpečená priamo v
prevádzke potravín v priebehu pracovnej zmeny. Prevádzka potravín je samotná stravovacia jednotka a
pre zabezpečenie stravovania sa v prevádzke nachádzala mikrovlnná trúba a iné elektrické spotrebiče,

v ktorej sa zohrievali polotovarové produkty z potravín, alebo jedlo prinesené priamo žalovanou pre
zamestnancov. Navyše žalovaná, i keď jej to neukladalo žiadne ustanovenie Zákonníka práce a iného
právne predpisu, poskytovala žalobkyniam mnohé benefity, ktoré zvýhodňovali žalobkyne, a ktoré by
im neboli poskytnuté pre prácu u iného zamestnávateľa. Žalovaná poskytovala každej zamestnankyne
zľavy na kúpu tovaru v potravinách aj na účely zabezpečenia stravovania. Taktiež žalovaná poskytovala

žalobkyniam priestor, v prevádzke potravín, na predaj ich vlastného vypestovaného ovocia a zeleniny
počas sezóny. Žalovaná zdôrazňuje, že forma stravovania bola navrhnutá priamo žalobkyňami, ktoré
počas trvania celého pracovného pomeru nepožiadali o zmenu v systéme stravovania a nikdy ani
predtým nežiadali, alebo neuplatňovali zavedenie systému zabezpečenia stravovania stravovacími
poukážkami. Žalovaná považuje uplatňovaný nárok na náhradu stravného za účelový a v rozpore s

ustanovením § 15 ZP. Zároveň žalovaná vznáša námietku premlčania na uplatňovanie si, podľa žaloby
žalobkýň, nároku na náhradu stravného od 01.01.2011. Pre pracovnoprávne vzťahy sa subsidiárne
použije zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, t.j. na premlčanie v pracovnoprávnych vzťahov sa
použije ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého je daná 3-ročná premlčacia
lehota, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. K nároku na mzdové zvýhodnenie

za soboty a sviatky a prácu nadčas: Žalobkyne uvádzajú, že žalovaná im nevyplácala mzdové
zvýhodnenie za prácu vo sviatok, a že nikdy nečerpali náhradne voľno za prácu. Žalobkyne ďalej
uvádzajú že mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 50 % priemerného zárobku im patrilo aj za
prácu počas nepretržitého odpočinku. V zmysle ust. § 122 ods. 1 ZP však: „Mzdové zvýhodnenie
patrí za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v

týždni". Žalovaná poukazuje na ustanovenia Zákonníka práce, ktorý napriek všeobecne rozšírenému
názoru nedeľu a sobotu nepovažuje za sviatok. Preto Zákonník práce ani nepozná príplatky za výkon
práce počas soboty a nedele, keď v ten deň nebol „skutočný" sviatok podľa zákonných ustanovení.
Žalovaná odmieta tvrdenie žalobkýň, že porušovala zákon a za prácu vo sviatok im nevyplácala mzdové
zvýhodnenie a ani neposkytovala náhradné voľno. Žalovaná si všetky zákonné povinnosti viažuce

sa k mzdovému zvýhodneniu za prácu vo sviatok plnila, čo preukáže listinnými dôkazmi, účtovnými
knihami a pod. na nariadenom ústnom pojednávaní. Navyše zdôrazňuje, že žalobkyne v žalobe ani
žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia, teda ani to, že za prácu vo sviatok nikdy nečerpali
voľno. O otázke nevyčerpaných dovoleniek žalovaná uvádza, že tie boli všetky k 06.10.2013 preplatené
žalobkyniam. Žalovaná si dovoľuje požiadať súd, aby prerušil predmetné súdne konanie v zmysle ust. §

109 ods. 2 písm. c) OSP, a to až do právoplatnosti rozhodnutia v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 13Cpr/l/2014. Žalovaná následne navrhuje, aby súd samotný žalobný návrh,
na základe vyššie uvedených skutočností a vznesenú námietku premlčania, zamietol v plnom rozsahu
a bola žalovanej priznaná náhrada trov konania v plnej výške.

3. Súd uznesením č.k.: 15Cpr/2/2014-328 zo dňa 23.05.2018, právoplatného dňa 08.06.2018 rozhodol
o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod
spisovou značkou 13Cpr/1/2014.

4. Okresný súd rozhodol vo veci sp.zn.: 13Cpr/1/2014 o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa- v tomto konaní žalovanej voči zamestnankyniam - v tomto konaní
žalobkyniam 1./až 4./ rade rozsudkom č.k. 13Cpr/1/2014-276 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre č.k. 9CoPr/7/2016-327 tak, že žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 17.12.2013 žalovanými v 1. až v 4. rade, ktoré boli žalobkyni doručené dňa 19.12.2013zamietol. V tejto veci bolo podané dovolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp.zn. 4Cdo/89/2018 zo dňa 27.06.2019 tak, že dovolanie zamietol.

5. Súd vytýčil vo veci pojednávanie dňa 20.05.2020. Právna zástupkyňa žalobkýň, na pojednávaní
uviedla, že žalobkyne trvajú na podanej žalobe, niektoré nároky budú spresnené potom ako žalovaná
predloží účtovníctvo a evidenciu dochádzky. Pracovný pomer žalobkýň trval do 19.12.2013, pracovali
7 dní v týždni, 1 deň dve na zmeny, počas pracovného týždňa a soboty od 6.00 hod. do 22:00 hod.
a v nedeľu počas zimného obdobia od 8:00 hod. do 14:00 hod. a počas letného obdobie od 8:00 hod.

do 16:00 hod.. Pracovali tak, že každá pracovala jeden týždeň 48 hodín a druhý týždeň 46 hodín
zimnom a 48 v letnom období. V konaní 13Cpr/1/2014 sa potvrdilo, že pracovný pomer skončil dňa
19.12.2013 pričom dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnankýň, bolo
že žalovaná im nevyplatila náhradu mzdy za mesiac október. Toto rozhodnutie potvrdil NS SR a zároveň
potvrdil, že konania žalobkýň bolo v súlade so zákonom a teda nemohlo byť v rozpore s dobrými mravmi.
Od 7.10.2013 do skončenia pracovného pomeru žalovaná žalobkyniam neprideľovala prácu, nikdy im

nezabezpečovala stravu normálne a neodmeňovala ich ani za prácu sobotu, sviatky a za nadčasovú
prácu, tak ako jej to ukladá zákonník práce. Keďže žalovaná neprideľovala prácu je povinná poskytnúť
žalobkyniam náhradu mzdy od 7.10.2013 do 19.12.2013, náhradu mzdy za výpovednú dobu. Čo sa
týka stravného žalovaná žalobkyniam nikdy neposkytovala a ani nezabezpečovala stravovanie napriek
tomu, že jej túto povinnosť ukladá zákonník práce. Ani neposkytovala ani finančný príspevok podľa

§ 152 ods. 6 Zákonníka práce. Na náhradu stravného vyzvali žalobkyne žalovanú prípisom zo dňa
8.1.2014, v ktorom tento nárok aj vyčíslili. Keďže žalobkyne za uplynulé obdobie nemajú k dispozícii
dochádzku, ktorú je zamestnávateľ povinný viesť a archivovať tak zatiaľ tento nárok vypočítali na
počet pracovných dní pričom nie sú v ňom zahrnuté soboty a nedele pričom pracovali. Podľa odhadu
žalobkýň sa pri predložení dochádzky a možnosti upresniť tento nárok tento zvýši u každej zo žalobkýň

o sumu asi 600,- €. Žalobkyne popierajú tvrdenie žalovanej v jej vyjadrení zo dňa 16.5.2014, že
by im bola zabezpečená strava priamo v prevádzka formou zohrievania polotovarov, alebo z jedla
prinesenéžalovanou.Žalobkynenemaližiadnepovinnosťžalovanúvyzývaťnasplneniesitejtozákonnej
povinnosti povinnosť zabezpečiť stravovanie žalovanej vyplynula zo zákona. Čo sa týka mzdového
zvýhodnenia za soboty, nedele a sviatky a prácu nadčas, tak mzdové zvýhodnenie na prácu nadčas

žalobkyne vyčíslili v žalobe, čo sa týka mzdového zvýhodnenia za prácu cez sviatky toto nude možné
vyčísliť po predložení dochádzky žalovanou a žalovaná podobne, ako v konaní o skončenie pracovného
pomeru doklady nepredloží súd bude musieť vychádzať z tvrdenia žalobkýň, ako pracovali, a ako sa
striedali v prevádzke potravy. Podľa odhadu žalobkýň sa tento nárok na mzdové zvýhodnenie u každej
so žalobkýň navýši ešte o sumu približne 660,- €. Právna zástupkyňa žalobkýň navrhla, aby súd vyzval

žalobkyňu na predloženie listín, ktorej je ako zamestnávateľ povinná archivovať a poprípade zvážil
nariadenieznaleckéhodokazovanianavyčíslenienárokovžalobkýňapovykonanídokazovaniavžalobe
vyhovel. Žalobkyne si zároveň uplatnili nárok na náhradu trov konania a to každá samostatne, keďže
ide o uplatnenie individuálnych nárokov prostredníctvom jednej žaloby. Právna zástupkyňa žalovanej,
na pojednávaní uviedol, že nárok nie je preukázaný. Žalovaná popiera, čo do právneho dôvodu aj výšky

nároky uplatňované žalobkyňami. Žalovaná nebola súdom vyzvaná po predloženiu žiadnych listín, nemá
s tým problém avšak v prípade, že by tak súd vykonal žiadame o poskytnutie dostatočne dlhej lehoty
vzhľadom na značný časový odstup. Čo sa týka náhrady mzdy a odstupného žalovaná bola uvedená
do omylu pánom M., ktorý mal prevziať jej záväzky z pracovnoprávnych vzťahov ten, avšak tak neurobil
a z toho vznikol tento spor ako aj spor 13Cpr/1/2014. Žalobkyne poberali odmenu za prácu na dohodu

u pána M. a z týchto intenciách pokladajú ich nárok na náhradu mzdy a odstupného za totožné obdobie
za nárok v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná ukončila svoju podnikateľskú činnosť fakticky ku dňu
6.10.2013, aj keď živnosť ukončila neskôr a teda nemala žalobkyniam, kde poskytovať prácu a ide o
objektívny dôvod, prečo im neprideľovala prácu. V písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2014 sa vyjadrili k
nárokom týkajúcich sa stravného popierame, že by stravné nebolo zabezpečované, toto zabezpečované

bolo, a preto žalobkyniam nebol poskytovaný príspevok na stravovanie. Ak by súd nemal za dostatočne
preukázané poskytovanie stravného poukázali aj na skutočnosť, že žalobkyne si kupovali tovar zo
zľavou, ktorej výška je niekoľko násobne vyššia ako príspevok na stravovanie. Spôsob stravovania bol
navrhnutý priamo žalobkyňami dlhoročne im vyhovoval a akúsi neadekvátnosť namietali až potom ako
boli narušené vzťahy z dôvodu sporu o skončení pracovného poveru. Prácu vo sviatok a nadčas, resp.

mzdové zvýhodnenie bolo zamestnankyniam zo strany žalovanej riadne vyplácané a aktuálny výpočet
logicky nesedí. Ak bude v konaní preukázané, ktorá zamestnankyňa a aké sviatky odpracovala bude
možné skúmať, či mali za tieto dni mzdové zvýhodnenie. Právny zástupca žalovanej sa pridržal námietky
premlčania jednotlivých nárokov, resp. ich časti a to v zmysle vyjadrenia zo dňa 16.5.2014.6. Právna zástupkyňa žalobkýň doručila súdu dňa 18.06.2020 vyjadrenie v ktorom uviedla, že žiaľ
nevie predložiť súdu pracovnú zmluvu uzatvorenú žalobkyňou 1./ so žalovanou, keďže v pracovnom

pomere so žalovanou bola od roku 1998 a pracovnú zmluvu už nevie nájsť. Ako zamestnanec v
pracovnom pomere so žalovanou, ako zamestnávateľom bola od 01.04.1998 do 19.12.2013, čo bolo
preukázané a potvrdzujú to nasledovné: oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 08.09.2014 zaslané
na vyžiadanie súdu v konaní Okresného súdku Komárno sp. zn. 13Cpr/1/2014 (čl. 59 v súdnom
spise 13Cpr/1/2014) - zápočtový list zo dňa 07.10.2013 vystavený žalovanou a zaslaný žalobkyni v

1./ rade zásielkou zo dňa 30.10.2013 - príloha žaloby - priebeh konania Okresného súdu Komárno
sp.zn. 13Cpr/1/2014 - vrátanie odvolacieho a dovolacieho konania, v ktorých F. K. sama tvrdila a
preukázala, že C. Č. bola jej zamestnankyňou od 01.04.1998, sporný bol iba deň ukončenia pracovného
pomeru. Pracovný pomer sa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 19.12.2013, čo
bolo potvrdené aj právoplatným rozhodnutím súdu. Doterajší priebeh súdneho konania, keď žalovaná
nepopierala, že C. Č. bola jej zamestnankyňou. V zmysle § 186 ods. 1 CSP sa skutočnosti známe

súdu z jeho činnosti nedokazujú. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak
neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada. Súdu predložila pracovnú zmluvu uzatvorenú s J. K.Á. - potraviny
24. Najskôr (05.01.1998) začala pracovať pre J. K. - manžela žalovanej, keďže žalovaná v tom čase
ešte nemala oprávnenie prevádzkovať obchod. Ako to vyplýva z úplného výpisu zo živnostenského

registra, žalovaná toto oprávnenie získala až 01.02.1998. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa
17.06.2020 pracovný pomer u J. K. skončil dňa 31.03.1998 a následne ma 01.04.1998 zamestnávala
F. K.. Obdobné potvrdenie zo dňa 22.10.2013 sa nachádza aj súdnom spise Okresného súdu Komárno
sp.zn. 13Cpr/1/2014 - ako súčasť podkladov zaslaných súdu ÚPSVaR Komárno v odpovedi zo dňa
20.05.2014. Už si nepamätá, ako skončila pracovný R. J. K., či to bolo dohodou a hneď uzatvorila

pracovnú zmluvu so žalovanou, alebo išlo o nástupníctvo medzi nimi. Aj keby sa nepodarilo preukázať
písomné uzatvorenie pracovnej zmluvy so žalovanou, nie je sporné, že pracovný pomer vznikol a
bola som jej zamestnancom v období od 01.04.1998 do 19.12.2013, keďže to vyplýva z iných listín
predložených v tomto konaní, z dokazovania a rozhodnutia v konaní Okresného súdu Komárno sp.zn.
13Cpr/1/2014, ako aj zo zhodných tvrdení strán sporu. Zákonník práce nesankcionuje nedodržanie

písomnej formy pracovnej zmluvy neplatnosťou.

7. Právny zástupca žalovanej doručil súdu dňa 24.06.2020 vyjadrenie v prílohe ktorého zaslal mzdové
listyavýplatnépáskyzamestnankýň-žalobkýň1./až4./zaobdobie1/2011až8/2013,ktorésažalovanej
podarilo dohľadať v účtovníctve. Inými listinnými dôkazmi žalovaná nedisponuje.

8. Právna zástupkyňa žalobkýň doručila súdu dňa 31.03.2021 znalecké posudky č. 4/2021, 5/2021,
6/2021 a 7/2021 znaleckej organizácie Inštitút znalcov súdneho inžinierstva, družstvo evidenčné číslo
900267, sídlo Hroncova 3, Košice - Staré Mesto, IČO: 47 619 694, znalca v odbore ekonómia
a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, kontroling, a to za jednotlivé žalobkyne

nasledovne: 1./ C. Č. - Znalecký posudok č. 5/2021, 2./ H. J. - Znalecký posudok č. 4/2021, 3./ H. Z.
- Znalecký posudok č. 7/2021, 4./ H. S. - Znalecký posudok č. 6/2021. V rámci odpovede na otázku
č. 4 Znaleckého posudku znalec uviedol, že žalobkyne počas celej doby pracovnoprávneho vzťahu so
žalovanou vo funkcii predavačky boli nesprávne zaradené do I. stupňa náročnosti. Stupeň náročnosti
práce príslušného pracovného miesta je dôležitým faktorom pri určení konkrétnej mzdy zamestnanca,

pričom Prílohu č.1 Zákonníka práce tvoria - Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest. Do
konkrétneho stupňa náročnosti zaraďuje zamestnanca zamestnávateľ podľa charakteristík uvedených
v Prílohe č.1, pričom je povinný brať do úvahy najnáročnejšiu pracovnú činnosť, ktorú od zamestnanca
vyžaduje. Stupeň náročnosti nie je potrebné uvádzať v pracovnej zmluve. Znalec konštatoval, že pri
jednotlivých žalobkyniach ide o nesprávne zaradenie do I. stupňa náročnosti, pri ich výkone práce ide

o jednoduché práce s vyšším stupňom zodpovednosti (vedenie pokladnice, manipulácia s hotovosťou),
ktorý predstavuje II. stupeň náročnosti. Na základe zistení znalca a záverov jednotlivých znaleckých
posudkov žalobkyne upravili uplatnené nároky tak, aby zahŕňali iba obdobie troch rokov pred podaním
žaloby, a to napriek tomu, že konanie žalovanej bolo úmyselné, a aj úroky z omeškania si uplatnili až od
podania žaloby, teda od 20.03.2014. 1. Nárok na náhradu mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa

podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce za obdobie od 07.10.2013 do 19.12.2013. Konečný nárok bol
v znaleckom posudku vyčíslený v rámci odpovede na otázku č.4 v sume priemerného zárobku na
pracovnoprávne účely (ako hrubá mzda) pri II. stupni náročnosti za dané obdobie, z ktorého bol
následným odčítaním odvodovej povinnosti do zdravotnej a sociálnej poisťovne vypočítaný čistý nárok,ktorý mala žalovaná povinnosť žalobkyniam vyplatiť (tabuľka č. 22), tento nárok vyplýva priamo zo
zákona, teda nie je sporný a jeho výšku vyčíslil znalec. 2. Nárok na náhradu mzdy pri okamžitom
skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce konečný nárok bol v znaleckom

posudku vyčíslený v rámci odpovede na otázku č.4 v sume priemerného mesačného zárobku pri
II. stupni náročnosti za výpovednú dobu dvoch mesiacov, ako hrubá mzda, z ktorej bol následným
odčítaním odvodovej povinnosti do zdravotnej a sociálnej poisťovne vypočítaný čistý nárok, ktorý mala
žalovaná žalobkyniam vyplatiť (tabuľka č.23), tento nárok vyplýva priamo zo zákona, teda nie je sporný
a jeho výšku vyčíslil znalec. 3. Nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za obdobie od

01.01.2013 do 19.12.2013 konečný nárok bol v znaleckom posudku vyčíslený v rámci odpovede na
otázku č.2 na základe evidencie dochádzky za rok 2013 v sume priemerného hodinového zárobku
pri II. stupni náročnosti za 7,5 hodín za každý deň nevyčerpanej dovolenky, z ktorého bol následným
odčítaním odvodovej povinnosti do zdravotnej a sociálnej poisťovne vypočítaný čistý nárok, ktorý mala
žalovaná žalobkyniam vyplatiť, tento nárok vznikol iba žalobkyni 1./ C. Č.. 4. Nárok na doplatok čistej
mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 20.03.2011 do

06.10.2013, konečný nárok bol vyčíslený v znaleckom posudku v rámci odpovede na otázku č.4 zvlášť
za rok 2011 (tabuľka č.13), za rok 2012 (tabuľka č.16) a za rok 2013 (tabuľka č.19) v sume rozdielu
medzi dohodnutou mzdou a mzdou minimálneho mzdového nároku (teda bez mzdy za prácu nadčas
a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a prácu vo sviatok) pre II. stupeň náročnosti patriacemu
pracovnému miestu predavačky, keďže žalovaná vyplácala minimálnu mzdu pri zaradení do I. stupňa

náročnosti, tieto však mali byť zaradené do II. stupňa náročnosti, výpočet čistej mzdy pri I. stupni
náročnosti sa nachádza v znaleckom posudku v rámci odpovede na otázku č.1. 5. Nárok na 25 %
mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa § 121 ods.1 a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo
sviatok podľa § 122 Zákonníka práce za obdobie od 20.03.2011 do 06.10.2013, konečný nárok bol
vyčíslený v znaleckom posudku v rámci odpovede na otázku č.4 zvlášť za rok 2011 (tabuľka č.14),

za rok 2012 (tabuľka č.17) a za rok 2013 (tabuľka č.20) ako súčet rozdielu mzdy za prácu nadčas
pri zaradení do I. stupňa náročnosti a II. stupňa náročnosti, 25 % mzdového zvýhodnenia za prácu
nadčas pri II. stupni náročnosti, 50 % mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, keďže žalovaná
vyplácala žalobkyniam za prácu nadčas iba mzdu pri zaradení do I. stupňa náročnosti, tieto však mali
byť zaradené do II. stupňa náročnosti, 25% mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50% mzdové

zvýhodnenie za prácu nadčas žalovaná žalobkyniam nevyplácala, výpočet mzdy za prácu nadčas, 25 %
mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a 50 % mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok pri I. stupni
náročnosti sa nachádza v znaleckom posudku v rámci odpovede na otázku č.1. 6. Nárok na finančný
príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a ods. 6 Zákonníka práce za obdobie od 20.03.2011 do
19.12.2013, nárok bol vyčíslený v znaleckom posudku v rámci odpovede na otázku č. 3 ako 55 % zo

sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín pre jednotlivé roky za každý
odpracovaný deň podľa evidencie dochádzky, výška stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v
trvaní 5 až 12 hodín bola v jednotlivých obdobiach nasledovná: od 20.03.2011 do 31.08.2012 v sume
2,85 €, z toho 55% je v sume 1,57 €, od 01.09.2012 do 19.12.2013 v sume 3,- €, z toho 55% je v
sume 1,65 €, tento nárok je v znaleckom posudku vyčíslený, ako netto hodnota, ktorú mala žalovaná

žalobkyniam vyplatiť. Vyčíslenie jednotlivých nárokov pre jednotlivé žalobkyne je na základov záverov
znaleckých posudkov nasledovné: 1./ Ž. C. Č. - Znalecký posudok č. 5/2021, uplatnený nárok pri II.
stupni náročnosti vyčíslenie podľa znaleckého posudku v €. 1. Nárok na náhradu mzdy pre prekážky
na strane zamestnávateľa za obdobie od 07.10.2013 do 19.12.2013 vo výške 816,92 €. 2. Nárok na
náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru vo výške 701,88 €. 3. Nárok na náhradu

mzdy za nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 01.01.2013 do 19.12.2013 vo výške 15,13 €. 4. Nárok
na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie
od 20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 452,68 €. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri
zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške 602,52
€. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za

obdobie od 01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 352,58 €. 5. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za
prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od 20.03.2011 do 31.12.2011
vo výške 160,53 €. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie
za prácu vo sviatok za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške 210,33 €. Nárok na 25 %
mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od

01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 117,80 €. 6. Nárok na finančný príspevok na stravovanie za obdobie
od 20.03.2011 do 19.12.2013 vo výške 1.140,59 €, teda spolu 4.570,96 €. V Znaleckom posudku 5/2021
je v tabuľke Zhrnutie na str. 37 a 45 nesprávny súčet stotín - nesprávne je uvedený súčet 4.570,90
€, správny uviedla v tabuľke. 2./ Ž. H. J. - Znalecký posudok č. 4/2021. Uplatnený nárok pri II. stupnináročnosti Vyčíslenie podľa znaleckého posudku v €. 1. Nárok na náhradu mzdy pre prekážky na strane
zamestnávateľa za obdobie od 07.10.2013 do 19.12.2013 vo výške 816,92 €. 2. Nárok na náhradu
mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru vo výške 701,88 €. 3. Nárok na náhradu mzdy za

nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 01.01.2013 do 19.12.2013 nevznikol. 4. Nárok na doplatok čistej
mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 20.03.2011 do
31.12.2011 vo výške 448,- €. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa
a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške 590,80 €. Nárok na doplatok
čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2013 do

06.10.2013 vo výške 347,10 €. 5. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové
zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od 20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 180,87 €. Nárok
na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za
obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške 209,68 €. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu
nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od 01.01.2013 do 06.10.2013 vo
výške 163,17 €. 6. Nárok na finančný príspevok na stravovanie za obdobie od 20.03.2011 do 19.12.2013

vo výške 1.112,57 €. Spolu vo výške 4.570,99 €. 3./ žalobkyňa H. Z. - Znalecký posudok č. 7/2021.
Uplatnený nárok pri II. stupni náročnosti. Vyčíslenie podľa znaleckého posudku v €. 1. Nárok na náhradu
mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa za obdobie od 07.10.2013 do 19.12.2013 vo výške 816,92
€. 2. Nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru vo výške 701,88 € 3. Nárok na
náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 01.01.2013 do 19.12.2013 nevznikol. 4. Nárok

na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od
20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 451,12 €. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení
do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške 574,98 €. Nárok
na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od
01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 352,58 €. 5. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a

50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od 20.03.2011 do 31.12.2011vo výške 184,19
€. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo
sviatokzaobdobieod01.01.2012do31.12.2012vovýške194,12€.Nárokna25%mzdovézvýhodnenie
za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od 01.01.2013 do
06.10.2013 vo výške 130,07 €. 6. Nárok na finančný príspevok na stravovanie za obdobie od 20.03.2011

do 19.12.2013 vo výške 1.082,63 €. Spolu vo výške 4.488,49 €.V Znaleckom posudku č. 7/2021 je v
tabuľke Zhrnutie na str. 38 a 46 nesprávny súčet desatín - nesprávne je uvedený súčet 4.488,59 €,
správny uviedla v tabuľke. 4./ žalobkyňa H. S. - Znalecký posudok č. 6/2021. Uplatnený nárok pri II.
stupni náročnosti. Vyčíslenie podľa znaleckého posudku v €. 1. Nárok na náhradu mzdy pre prekážky na
stranezamestnávateľazaobdobieod07.10.2013do19.12.2013vovýške816,92€.2.Nároknanáhradu

mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru vo výške 701,88 €. 3. Nárok na náhradu mzdy za
nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 01.01.2013 do 19.12.2013 nevznikol. 4. Nárok na doplatok čistej
mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 20.03.2011 do
31.12.2011 vo výške 451,12 €. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa
a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške 602,52 €. Nárok na doplatok

čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2013 do
06.10.2013 vo výške 352,58 €. 5. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové
zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od 20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 156,74 €. Nárok na
25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie
od01.01.2012do31.12.2012vovýške194,75€.Nárokna25%mzdovézvýhodneniezaprácunadčasa

50%mzdovézvýhodneniezaprácuvosviatokzaobdobieod01.01.2013do06.10.2013vovýške169,23
€. 6. Nárok na finančný príspevok na stravovanie za obdobie od 20.03.2011 do 19.12.2013 vo výške
1.136,04 €. Spolu vo výške 4.581,78 €. Súdu zároveň predložili faktúry za jednotlivé znalecké posudky.
Keďžežalobkynenemajúfinančnéprostriedkynaichúhraduvcelosti,začaliichsplácať,jetovšakichdlh
voči znaleckej organizácii, ktorý budú povinné postupne splatiť. Žiadali, aby tieto boli pri rozhodovaní o

výšketrovkonaniaposudzované, akopreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavkyžalobkýň,
ktoré im vznikli v konaní. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 27.01.2021 spolu s kópiami šiestich listín
označených,akočestnéprehlásenieopakovaneuviedli,žežalovanáimnikdyneposkytovalastravovanie
v zmysle zákonníka práce a to v žiadnej alternatíve, ktorú zákonník práce umožňuje, toto nepreukazujú
ani čestné prehlásenia predložené žalovanou. Pri jednotlivých osobách, ktoré žalovaná označuje, ako

iné zamestnankyne, ktoré mali pracovať v totožnej prevádzke, absentuje údaj o tom, v akom období
tam pracovali, oni nemali vedomosť a teda popierajú, že by boli prítomné, keď žalovaná poskytovala
stravu uvedeným osobám. Dané osoby prehlasujú, každá za seba, že jej bola zo strany J. F. K., ako
zamestnávateľa v obchodnej prevádzke POTRAVINY 24, zabezpečovaná strava počas jej pracovnejčinnosti, čo žalobkyne nemôžu potvrdiť, keďže nikdy neboli pri tom prítomné. Ak by súd bral dané čestné
prehlásenia, ako dôkaz vo vzťahu k žalobkyniam, žiadali, aby žalovaná preukázala účtovnými listinami,
kedy ktorá z nich pracovala u žalovanej, aby preukázala zabezpečovanie stravovania daným osobám

účtovnýmidokladmi,ktorétobudúpotvrdzovať,aakýmspôsobombolototostravovaniezabezpečované.
To, že by žalovaná poskytovala stravovanie žalobkyniam nikdy nepreukázala a žalobkyne poskytovanie
stravy im popierajú.

9. Právny zástupca žalovanej doručil súdu dňa 18.05.2021 podanie, v ktorom uviedol, že v žalobe zo

dňa 20.3.2014 doručenej 1. Inštančnému súdu dňa 24.3.2014 (ako aj s poukazom na všetky nasledovné
písomné Vyjadrenia žalobkýň) si žalobkyne v 1./ až 4./ rade uplatnili voči žalovanej nárok na zaplatenie
konkrétnej žalovanej sumy s príslušenstvom, ktorá mala pozostávať z: náhrady mzdy za výpovednú
lehotu (§ 69 ods. 4 ZP), náhrady mzdy za prekážky v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 ZP),
mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, prácu nadčas a nároku na náhradu mzdy za nevyčerpanú
dovolenku (§ 121 a § 122 ZP), finančného príspevku na stravovanie (§ 152 ods. 6 ZP). Žalobkyne vo

vyjadrení zo dňa 30.03.2021 (t.j. viac ako po 7-mich rokoch od podania žaloby) si uplatnili ďalší nárok,
a to v podobe nároku na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa
náročnosti práce za obdobie 20.3.2011 až 6.10.2013. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, Ak tento zákon
v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach

uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Žalovaná v kontexte vyššie uvedeného vzniesla k uplatnenému nároku jednotlivých žalobkýň
námietku premlčania, a to v celom uplatňovanom rozsahu. Žalovaná v rámci procesnej obrany okrem
iného od začiatku sporového konania popierala dôvodnosť žalobného nároku (finančného príspevku
na stravovanie podľa § 152 ods. 6 ZP), čo do právneho dôvodu, ako aj výšky. Na preukázanie svojich

tvrdení predložila konkrétne listinné dôkazy, ktorých vykonanie a následne hodnotenie je vecou činnosti
súdu. Predložené čestné vyhlásenia iných zamestnankýň, ktoré pracovali v rovnakej prevádzke a v
rovnakom čase, ako žalobkyne relevantne preukazujú skutočnosť, ktorú žalovaná tvrdí od začiatku,
t.j. že žalobkyniam nevznikol nárok na príspevok na stravovanie, nakoľko im bolo stravovanie počas
ich pracovnej činnosti zabezpečené. To, že túto skutočnosť s odstupom času vo vzťahu k žalovanej

účelovo popierajú na veci nič nemení. K predloženým Znaleckým posudkom č. 4 až 7/2021 právny
zástupca uviedol, že napriek tomu, že pre individuálne pracovnoprávne spory zákon v ust. § 316 až
§ 323 CSP ustanovuje určité výnimky z bežného (štandardného) procesného postupu súdu vo vzťahu
k strane sporu (zamestnancovi), uvedené sa nijako nepremieta do základnej povinnosti žalobcu (v ich
prípade žalobkýň) uniesť dôkazné bremeno. Podľa § 209 ods. 1 CSP, Súkromný znalecký posudok je

znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Podľa § 209
ods. 3 CSP, Ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi
nahliadnuť do spisu, alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého
posudku. Podľa § 207 ods. 2 CSP, v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky;
nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. Pretože Znalecké posudky č. 4 až 7/2021 sú po obsahovej

stránke úplne totožné, nebude sa žalovaná z dôvodu hospodárnosti vyjadrovať jednotlivo ku každému
z nich, ale súhrnne naraz. Napriek tomu, že medzi žalobkyňou v 1/ až 4/ rade a žalovanou sú jednotlivé
nárokyvzmysležalobnéhonávrhusporné,čodoprávnehodôvodu,absolútnenehospodárneaneúčelne
si dali z vlastnej iniciatívy vypracovať tzv. súkromné Znalecké posudky č. 4 až 7/2021 znaleckou
organizáciou INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, so sídlom v Košiciach, ev. č. 900267, o

ktorých odbornoznaleckej stránke možno mať skutočne dôvodné (objektívne) pochybnosti. Tento postup
žalobkyne zvolili z dôvodu, kedy by konajúci súd pravdepodobne nenariadil znalecké dokazovanie,
pretože za prvé: Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
zakonanianebolipreukázanéjehotvrdenia,žeztohodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjeho
neprospech. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24 júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Úlohou znalca

nie je právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu v danej veci vôbec nezávisí od posúdenia skutočností,
ktoré by si vyžadovali odborné (vedecké) poznatky. Žalovaná teda popierala, že by rozhodnutie súdu
v danej právnej veci reálne záviselo od posúdenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a
akékoľvek náklady v tomto smere nespadajú pod zákonom stanovený normatív účelne vynaložené
výdavky (§ 251 CSP), čo si žalobkyne prípadne ich právna zástupkyňa mali vopred dôslednejšie zvážiť.

Obsahom predložených súkromných znaleckých posudkov vôbec nebola objednávka zadávateľa, z
ktorej by vyplývalo, kto, kedy, prečo a s akými otázkami sa obrátil na konkrétneho znalca (či napr.
skutočne súhlasia s tými, ktoré sú uvedené na str. 3 týchto znaleckých posudkov). Tak v prípade
znaleckého dokazovania na základe ustanovenia súdom, ako aj pri súkromných znaleckých posudkochz iniciatívy strany sporu platí, že otázky na znalca musia byť formulované presne, jasne, určito a
zrozumiteľne. Presnosť pri vyjadrovaní a formulácia otázok má kardinálny význam, pretože odpovede
na tieto otázky majú súdu slúžiť, ako podklad pre neskoršie rozhodnutie. Musí ísť v zásade o také otázky,

ktoré pomôžu objasniť skutkový stav. V záujme plynulosti a hospodárnosti konania je vhodné ustanoviť
znalca, až po zistení skutkových okolností, ktoré sú relevantné pre vykonanie znaleckého dokazovania.
Teda predovšetkým po vypočutí strán, svedkov, po vykonaní dokazovania listinami, prípadne ďalších
dôkazov v súdnom spise, aby tak mohol konkrétny znalec, čo najpresnejšie sa odborne vyjadriť k
otázkam, ktoré je potrebné po odbornej stránky posúdiť (pozn. v danej sporovej veci takmer k žiadnemu

dokazovaniu ešte ani len nedošlo). Znalec môže odpovedať a vyjadrovať sa len ku skutkovým otázkam,
nie k otázkam právnym. Je potrebné dbať na to, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a
ani riešiť právne otázky. Žalovaná popierala akúkoľvek právnu relevanciu Znaleckých posudkov č. 4 až
7/2021, jednak z pohľadu zjavných nesprávnosti záverov znalca, absencie známok potrebnej odbornosti
a objektívnosti a v neposlednom rade vo vzťahu k hodnoteniu právnych otázok (zaradenia stupňa
náročnosti práce žalobkýň), z čoho následne dospel znalec k nesprávnym a nezákonným číselným

vyjadreniam a táto nezákonnosť poznamenala celý obsah týchto posudkov. Vo všeobecnosti možno
uviesť, že formálny obsah znaleckého posudku musí byť vždy výsledkom špecializovanej odbornej
činnosti vykonávanej za podmienok ustanovených v osobitnom zákone č. 382/2004 Z.z. znalcom
pre zadávateľa, tvoria ho viaceré časti (§ 17 ods. 3 zákona 382/2004 Z.z.), ktoré vo vzájomných
súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmateľnosť jeho obsahu a overenia odôvodnenosti

postupov znalca. Legálnu (zákonnú) definíciu pojmu znalecká činnosť obsahuje ustanovenie § 16
ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., podľa ktorého znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v ZZTP znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti
sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, doplnok, odborné stanovisko, alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie. Žalovaná si dovolila poukázať v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP na názor ustálenej

rozhodovacej praxe, napríklad Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr 31/2013, podľa ktorého
znalecký posudok môže mať nedostatky - formálneho vyhotovenia, nedostatky preskúmateľnosti,
nedostatky odborného zistenia. Z ustálenej judikatúry a názorov súdnej praxe ohľadom znaleckých
posudkov tiež vyplýva, že každý znalecký posudok musí byť výsledkom vysoko erudovaného posúdenia.
Predložené súkromné znalecké posudky č. 4 až 7/2021 nie sú výsledkom žiadnej erudovanej a odbornej

znaleckej činnosti vyžadovanej zákonom v § 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., keď napríklad niektoré
výpočty jednotlivých nárokov boli ustálené ako vidno z obsahu týchto posudkov z tzv. internetovej
kalkulačky na webstránke www.epi.sk . O absolútnej neobjektívnosti týchto listinných
dôkazov (znaleckých posudkov) nemožno mať rozumnej pochybnosti, keď boli účelovo a jednostranne
vypracované len na základe podkladov žalobkýň (ak sa ich slovom podklady vôbec dá nazvať), ktoré

nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Napriek tomu, že znalecká organizácia deklaruje nestranný účel
znaleckých posudkov pre toto súdne konanie, s listinnými dôkazmi v súdnom spise sa nehodlala bližšie
oboznámiť, čo nie je vzhľadom na vyššie citované ust. § 209 ods. 3 CSP vôbec štandardný postup,
práve naopak. Ako vyplýva z obsahu znaleckých posudkov, podkladmi na jeho vypracovanie boli v
zásade: evidencia dochádzky za roky 2011 a 2012, ktorú si svojvoľne, zavádzajúco a v rozpore so

zákonom sami vypracovali žalobkyne pred objednávkou znaleckých posudkov, evidencia dochádzky za
rok 2013, ktorá nie je nikým podpísaná (zamestnávateľom ani zamestnancom), čestným vyhlásením
žalobkýň v 1/ až 4/ rade, osobné stretnutie so zadávateľom. V zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. je
akýkoľvek znalec, alebo znalecká organizácia povinná vykonávať znaleckú činnosť osobne, riadne a
v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne, čo sa evidentne v tejto veci nestalo. Žalovaná si

vzhľadom na vyššie uvedené dovolila požiadať konajúci súd, aby predložené znalecké posudky č. 4
až 7/2021 posudzoval, ako akýkoľvek iný listinný dôkaz už založený v súdnom spise a nepripisoval
im žiadnu zvýšenú relevanciu, pretože po obsahovej stránke, ako aj vzhľadom k tomu, z čoho (akých
podkladov) boli tieto vyhotovené, nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a de facto z pohľadu namietaných
skutočností vôbec nič nepreukazujú. Žalovaná vzhľadom k tomu, že považuje predložené súkromné

znalecké posudky z viacerých vyššie uvedených dôvodov za v rozpore so zákonom, navrhla v súlade
s § 208 ods. 3 CSP vypočuť osobu, ktorá ich vypracovala a je pod uvedenými posudkami podpísaná
ako zodpovedná osoba.

10. Právna zástupkyňa žalobkýň súdu dňa 3.6.2021 doručila podanie, v ktorom uviedla, že už v
žalobe žiadali, aby súd uložil žalovanej, aby predložila listiny, na základe ktorých by mohli spresniť
uplatnený nárok a zároveň navrhovali nariadiť znalecké dokazovanie, s tým že uplatnený nárok upravia
podľa vyčíslenia znalcom. Medzi iným žiadali, aby žalovaná uviedla, do ktorého stupňa náročnostiboli žalobkyne zaradené, a to práve z dôvodu, že vzhľadom na druh a náročnosť vykonávanej
práce sme mali byť zaradené minimálne do II. stupňa náročnosti. Znalec v predložených znaleckých
posudkoch konštatoval, že žalobkyne počas celej doby pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou vo

funkcii predavačky boli nesprávne zaradené do I. stupňa náročnosti. Žalovaná žiadnym spôsobom
nespochybnila toto tvrdenie žalobkýň a zistenie znalca, takže si je vedomá, že žalobkyne úmyselne
zaradila do nižšieho stupňa náročnosti, a vyplácala im mzdové nároky v sumách nižších, ako mala.
Žalovaná nepoprela nárok žalobkýň na doplatok v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa
náročnosti, účelovo však tvrdí, že tento nárok je premlčaný. Ich nároky z pracovnoprávneho vzťahu

so žalovanou si uplatnili žalobou zo dňa 20.3.2014 a nárok podaním zo dňa 30.03.2021 upravili tak,
aby zahŕňal iba obdobie troch rokov pred podaním žaloby, a to napriek tomu, že konanie žalovanej
bolo úmyselné, čo potvrdila. Popierali, že by hoci aj časť nároku, tak ako ho spresnili podaní zo dňa
30.03.2021 bola premlčaná. V čase podania žaloby nepoznali presnú výšku nároku, túto chceli upresniť
potom, ako bude vykonané dokazovanie, vrátane oboznámenia sa s listinami, ktoré žiadali predložiť
žalovanou, ako zamestnávateľom, ako aj na základe výsledkov znaleckého dokazovania. Zo strany

žalobkýň teda nejde o uplatnenie ďalšieho nároku, a teda ani o zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP.
Pridržiavali sa ich vyjadrenia k listinám označeným, ako čestné prehlásenie zo dňa 20.01.2021, ktoré
súdu predložila žalovaná. Žalovaná im nikdy neposkytovala stravovanie v zmysle zákonníka práce,
a to v žiadnej alternatíve, ktorú zákonník práce umožňuje, toto nepreukazujú ani čestné prehlásenia
predložené žalovanou. Žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o tom, že ňou uvádzané zamestnankyne

pracovali v rovnakej prevádzke v rovnakom čase, ako žalobkyne, tak, ako teraz tvrdí vo vyjadrení,
toto jej tvrdenie nie je pravdivé. Opätovne popierali, že by boli prítomné, keď žalovaná poskytovala
stravu uvedeným osobám. Dané osoby prehlasujú, každá za seba, že im bola zo strany pani F.
K., ako zamestnávateľa v obchodnej prevádzke POTRAVINY 24, zabezpečovaná strava počas jej
pracovnej činnosti, čo žalobkyne nemôžu potvrdiť, keďže nikdy neboli pri tom prítomné. Žalovaná

súdu nepredložila žiadne relevantné dôkazy (napr. účtovné doklady), že žalobkyniam, alebo iným
osobám zabezpečovala stravovanie, a akým spôsobom bolo stravovanie zabezpečované. Zákonná
úprava zakotvuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť súdu súčinnosť. Žalovaná súdu požadovanú
súčinnosť neposkytla a nepredložila súdom a nimi požadované dôkazy (evidenciu dochádzky a iné),
na základe ktorých chceli upresniť požadovaný nárok. K účelovo vyhotoveným, nikým nepodpísaným

mzdovým listom a výplatným páskam predloženým žalovanou podaním zo dňa 24.06.2020, sa podrobne
vyjadrili podaním zo dňa 14.08.2020, pričom popreli, že by išlo o listiny, ktoré zodpovedali nimi
vykonanej práci pre žalovanú, žalovaná im nikdy nedávala výplatné pásky. V podaní sme zároveň
uviedli, aké dôkazy sú potrebné na presné vyčíslenie uplatnených nárokov a žiadali vo veci ustanoviť
znalca. Popierali tvrdenie žalovanej, že by v konaní neuniesli dôkazné bremeno. Nie je sporné kedy

a akým spôsobom skončil ich pracovný pomer u žalovanej. Všetky nimi uplatnené nároky z daného
pracovnoprávneho pomeru vyplývajú zo zákona a otázne bolo iba ich presné vyčíslenie. Toto vyčíslenie
je vecou odborných znalostí minimálne z odboru účtovníctva a personalistiky, preto žiadali, aby súd
vo veci ustanovil znalca. Vzhľadom na plynutie času a nesúčinnosť žalovanej využili svoju zákonnú
možnosť a súdu predložili súkromné znalecké posudky. Popierali tvrdenie žalovanej, že by zadanie

vypracovania znaleckých posudkov z ich strany bolo absolútne nehospodárne a neúčelné, práve
naopak, mali za to, že iba na základe predložených znaleckých posudkov bolo možné presne vyčísliť
všetky nároky uplatnené žalobkyňami. Nevedia z čoho žalovaná vychádza, keď tvrdí, že súd by znalecké
dokazovanie nenariadil. Samotný právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 16.09.2020 uviedol,
že ak žalobkyne trvajú na znaleckom dokazovaní, majú možnosť predložiť súkromné znalecké posudky

a aj súd dal žalobkyniam na zváženie túto možnosť. V zmysle § 209 ods. 2 CSP ak má súkromný
znalecký posudok všetky zákonné náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý
vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonaní tohto dôkazu, ako by išlo o
znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA,
družstvo, ev. č. 900267 je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom

spravodlivosti SR a to aj v odbore Ekonómia a manažment a odvetviach: účtovníctvo a daňovníctvo,
personalistika a kontroling, nie je preto dôvod pochybovať o jeho odbornosti. Písomná objednávka
nie je nevyhnutnou zákonnou náležitosťou znaleckého posudku. Znalec v jednotlivých posudkoch
uviedol, kto je zadávateľom, ako aj dátum objednávky 26.11.2020. V úvodnej časti každého znaleckého
posudku je vyjadrená úloha znalca, ako aj účel znaleckého posudku. Tieto sú formulované jasne a

zrozumiteľne. Žalobkyne poskytli znalcovi všetky podklady, ktoré mali k dispozícii, a ktoré boli do
toho času súčasťou súdneho spisu. Súd na základe požiadavky právnej zástupkyne žalobkýň zo dňa
26.11.2020 oznámil, že od posledného pojednávania (konaného16.09.2020) neboli zo strany žalovanej
predložené žiadne doklady a ani vyjadrenia. Neobstojí teda tvrdenie žalovanej, že znalec sa nehodlalbližšie oboznámiť s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Žalovaná ani neuviedla, ktoré
z dôkazov znalec nezobral pri vypracovaní znaleckých posudkov do úvahy, alebo ktoré by mohli
mať podľa neho vplyv na závery znaleckého dokazovania. Námietka žalovanej, že mal byť znalec

ustanovený, až po vykonanom dokazovaní a výpovedi strán a svedkov, je irelevantná, keďže súkromný
znalecký posudok je možné predložiť už spolu so žalobou. Je to žalovaná, ktorá do dnešného dňa
súdu nepredložila požadované dôkazy. Úlohou znalca bolo vyčíslenie jednotlivých nárokov žalobkýň z
dostupnýchažalovanounevyvrátenýchdôkazov.Znalecnehodnotilprávneotázky,tak,akotonaznačuje
žalovaná. Žalovaná ani neuviedla v čom by malo spočívať právne hodnotenie znalcom. Popierali

tvrdenie žalovanej, že predložené znalecké posudky nie sú výsledkom erudovanej a odbornej činnosti
vyžadovanej zákonom o znalcoch a tlmočníkoch. Hodnotenie odbornosti znalca neprináleží žalovanej.
Znalec v znaleckých posudkoch presne uviedol z akých podkladov vychádzal, a aké postupy pri ich
spracovaní použil. Použitie internetovej kalkulačky na odbornom právnom a ekonomickom portály epi.sk
nie je známkou neodbornosti znaleckých posudkov. Iba preto, že zadávateľmi vypracovania posudkov
boli iba žalobkyne, nie je dôvod pochybovať o ich objektívnosti. Žalovaná nekonkretizovala, v čom by

mala podľa nej spočívať nejaká neodbornosť, nepreukázala nesprávnosť podkladov a tvrdení, ktoré
poskytli znalcovi, nespochybnila závery znaleckého dokazovania, ani sa k nim nevyjadrila a neuviedla
ani svoje tvrdenia. Znalecké posudky boli vypracované odborne v súlade so zákonom a sú v nich presne
vyčíslené nároky uplatnené žalobkyňami, ak to však súd považuje za účelné, má právo vyslúchnuť
znalca o skutočnostiach v znaleckom posudku uvádzaných a to aj bez toho, že by to navrhovala jedna

zo sporových strán.

11. Súd vytýčil pojednávanie na 23.08.2021, na ktorom právna zástupkyňa žalobkýň uviedla k námietke
premlčania, že v tomto prípade sa musí posudzovať predmetná námietka v zmysle Občianskeho
zákonníka a vzhľadom na okolnosti prípadu považuje za premlčaciu lehotu, lehotu 10 rokov, vzhľadom

na úmyselnosť konania žalovanej spočívajúcu v nesprávnom uvedení zaradenia stupňa náročnosti.
Nárok vyčíslený, ako rozdiel v zaradení do stupňa náročnosti bol uvedený už v pôvodnej žalobe,
avšak nebol vyčíslený, preto mali za to, že nebol vznesený, až v upravenom petite žaloby. V zmysle
§ 319 CSP zamestnávateľ je povinný byť súčinný a vzhľadom na to, že žalovaná ani na opakovanú
výzvu súdu nepredložila požadované doklady, právna zástupkyňa poukázala na zákonnú koncentráciu

konania v zmysle CSP. Konanie žalovanej predlžuje súdny proces a vzhľadom na jej nesúčinnosť
predkladania listinných dôkazov, žalobkyne nemali inú možnosť, ako si nechať vypracovať súkromný
znaleckýposudok,ktorýbyšpecifikovalvýškunárokuvzhľadomnato,žežalobabolapodaná,akožaloba
nanárokyzpracovno-právnehovzťahuavýškunárokubolomožnéšpecifikovať,ažnazákladelistinných
dôkazov, ktoré však žalovaná nepredložila. Súd by mal žalobu posudzovať podľa obsahu a nie podľa

formulácie petitu. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že čo sa týka zaradenia žalobkýň
do druhej skupiny stupňa náročnosti, tento záver pokladá predtým, ako budú samotné žalobkyne
vypočuté za predčasný vzhľadom na to, že nevie, čo bolo náplňou ich práce. Mal za to, že nárok
nebol uplatnený riadne a včas. Čo sa týka koncentrácie konania, žalovaná reagovala na všetky výzvy
včas. V podaní zo dňa 24.6.2020 boli predložené mzdové listy a výplatné pásky. Čo sa týka evidencie

dochádzky, ktoré žalobkyne predložili znalcovi namietal, že túto evidenciu vyhotovili svojvoľne 8 rokov
po ukončení pracovného pomeru a mal pochybnosť o tom, že si mohli pamätať údaje uvádzané v
evidencii a táto dochádzka nebola predložená ani do súdneho spisu. Nenamietal formálne nedostatky
znaleckého posudku, ale nedostatky preskúmateľnosti odborného zistenia znaleckého posudku. Vo
vzťahu k znaleckému posudku poukázal na § 209 ods. 3 CSP, kedy už z tohto samého vyplýva, že je

podľa názoru žalovanej spochybnená jeho objektívnosť a znalec sa ani len neoboznámil so súdnym
spisom a všetkými listinami v ňom založenými. Súd na návrh právnej zástupkyne žalobkýň pripustil
zmenu petitu v znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1./ rade C. Č. celkom sumu 4.570,96
€ s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.570,96 € od 20.3.2014 do zaplatenia, žalovaná je
povinná zaplatiť žalobkyni v 2./ rade H. J. celkom sumu 4.570,99 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 4.570,99 € od 20.3.2014 do zaplatenia, žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 3./ rade H.
Z. celkom sumu 4.488,49 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.488,49 € od 20.3.2014
do zaplatenia, žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 4./ rade H. S. celkom sumu 4.581,78 € s 5,5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.581,78 € od 20.3.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia a žalobkyne 1. / až 4./ rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

12. Súdu dňa 24.05.2022 doručil Inštitút súdneho inžinierstva, družstvo odpoveď na doplňujúce otázky
právneho zástupcu žalovanej k znaleckému posudku. Právny zástupca žalovanej sa k doplneniuznaleckého posudku vyjadril podaním doručenom súdu dňa 10.10.2022, v ktorom uviedol, že trvá na
všetkých vznesených námietkach vo vzťahu k listinnému dôkazu -súkromnému znaleckému posudku
č. 4/2021 až 7/2021 vypracovaný INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, ktoré predložili

žalobkyne do konania. Uvedený súkromný znalecký posudok je nezákonný (v rozpore s ust. CSP
ako aj osobitným zákonom č. 382/2004 Z.z.), vykazuje vady preskúmateľnosti, ako aj vady, resp.
nedostatky odborného zistenia. Z tohto dôvodu žalovaná navrhla v súlade s ust. § 208 ods. 3 CSP
vypočuť znalca priamo pred súdom, nakoľko množstvo odpovedí znalca je vyhýbavého a úskočného
charakteru. Písomná odpoveď na položené otázky znalcom vady súkromného znaleckého posudku

vôbec neobjasnila, naopak, zmätočné a nepreskúmateľné závery ešte viac prehĺbila. Závery obsiahnuté
v SZP č. 4/2021 až 7/2021 sú absolútne nepreskúmateľné, neodborné a neobjektívne, ustálené boli
výlučne na základe zmätočne a neúplne predložených podkladov jednou zo strán sporu namiesto toho,
aby sa znalec riadne oboznámil so všetkými relevantnými listinami v súdnom spise, čo samo o sebe len
umocňuje fakt, že predložené súkromné znalecké posudky nemajú z pohľadu dôkaznej hodnoty žiadnu
relevanciu.

13. Súd vytýčil pojednávanie na 10.10.2022, na ktorom boli vykonané výsluchy žalobkýň v 1/ až 4/ rade.

14. Žalobkyňa v 1./ rade C. Č., pracovala pôvodne u pána K., manžela žalovanej a následne prešla do
pracovného pomeru pani K.. Akým spôsobom to si už nepamätala, bolo to v tej istej prevádzke a nič sa

nezmenilo. Žalovaná jej nedala novú pracovnú zmluvu, alebo dodatky k pracovnej zmluve. Pracovala
tak, ako hovorili kolegyne, na smeny, vo sviatok aj v nedeľu podľa rozvrhu, ktorý vypracovala žalovaná, V
práci vykonávala tak isto, ako spomínala kolegyňa, preberanie tovaru, objednávanie, všetko, pracovala
aj s pokladňou a hotovosťou. Žalovaná im nedávala nijaké výplatné pásky. Vyplácala ich podľa toho
rozvrhu, hodinovej mzdy. V hotovosti. Stravovanie si zabezpečovala tak, že si kupovala tam jedlo, za

plnú cenu. Písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti na prácu s pokladňou nemali.

15. Žalobkyňa v 2./ rade H. J., uviedla, že u žalovanej pracovala od roku 2007 do roku 2013 do
19.12.2013, kedy podali okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko im žalovaná od októbra 2013
prestala prideľovaťprácuavtedysavedelidaťzaevidovaťnaúradpráce.Naúradepráceboliajpredtým,

avšak tam im povedali, že žalovaná je ešte stále ich zamestnávateľkou. Skúšali sa s ňou skontaktovať
ale nezdvíhala telefón a osobne sa tam už neobjavila. Na zmenách v pracovnom pomere sa dohodli
ústne. Žalovaná určovala, ako sa bude pracovať. Pracovali tak, ako ona povedala od 6.00 hod. do 14.00,
alebo od 14.00 do 22.00 hod. od pondelka do soboty, každú druhú nedeľu. Ak pracovali v sobotu, vtedy
mali nedeľu voľno. Pracovali aj cez sviatky, jedna smena od 6.00 hod. do 14.00 hod. Pracovnou náplňou

bolo preberať tovar, kontrolovať záručné doby, pracovať s pokladňou, oceňovať, uhrádzať cenu za tovar,
upratovať, všetko. Robili aj uzávierky pokladne. Žalovaná žalobkyniam nedávala nijaké výplatné pásky.
Výplatu vypočítavala žalovaná, mali evidenčnú listinu, koľko pracovali a na jej základe. Stravu si buď
doniesli z domu, alebo si ju zakúpili. Žalovaná im nijakú stravu nezabezpečovala. Za sviatok žiadne
príplatky neplatila a za nedeľu 8,- € za celý deň. Evidencia dochádzky bola vedená na evidenčnej listine

a mali ešte jeden zošit, kde bola uvádzaný odpracovaný počet hodín, hodinová sadzba a vypočítaná
mzda. Tento zošit mala žalovaná u seba.

16. Žalobkyňa v 3./ rade H. Z., uviedla, že pracovala u žalovanej od roku 2004 až do roku 2014,
jej náplňou práce tak isto, bola práca s pokladňu, vyplácali tovar, objednávali tovar, sledovali záruky.

Žalovaná im nezabezpečovala nijaké stravovanie. Stravu si doniesli z domu, alebo si tam nakúpili.

17. Žalobkyňa v 4./ rade H. S. uviedla, že pracovala u žalovanej od roku 2006 do roku 2013. Pracovný
pomer skončil tak, že nedostala žiaden papier o tom, žalovaná jej nedala žiaden papier o skončení
pracovného pomeru. Žalobkyňa nepodala výpoveď, ale ani žalovaná im. Keď išli pracovať po 7-mom

októbri 2013, tak už nie ona bola ich šéfka, ale už pán M.. Pracovný pomer so žalovanou sa skončil
okamžitým skončením pracovného pomeru, aspoň tak im to oznámil pán M.. Pracovná doba bola cez
pracovné dni ráno od 6.00 do 22.00 hod. na dve smeny, jedna smena trvala 8 hodín, dve pracovali
pred obedom a dve poobede, soboty tiež na dve smeny. V nedeľu v lete od 8.00 do 16.00 hod., a
v zime od 8.00 do 14.00 hod., a dve a dve sa striedali. Žalovaná, keď pracovali, niekedy sa prišla

pozrieť, či je všetko v poriadku. S peniazmi narábali žalobkyne, platili za tovar, objednávali tovar.
Dochádzku evidovali tak, že mali jeden zošit do ktorého zapisovali hodiny, koľko odpracovali. Mzda bola
vyplácaná na ruku v hotovosti. Mzdu vypočítala žalobkyňa. Výplatnú pásku nedostali, mzdu dostávali
podľa toho, koľko mali odpracované podľa zošitu. Výpočet mzdy im v listinnej podobe predkladaný nebol.Odmeňované boli tak, že na začiatku dostávali 1,80 € za hodinu potom sa to zvýšilo na 1,90 €, na sviatky
nedostali žiadny príplatok, keď robili v nedeľu každý druhý týždeň, tak dostali 8,- € príplatok. K pracovnej
zmluve nemali žiadne dodatky. Jedlo si nosili z domu a ohrievali v mikrovlnke, alebo si kúpili jedlo v

obchode. Žalovaná im stravu nijakou formou nezabezpečovala. Po 7.10.2013 im žalovaná prácu nijakým
spôsobom neprideľovala. Chceli sa zaregistrovať na Úrade práce, ale nevedeli sa zaregistrovať, lebo
nemali v rukách žiaden papier. Celá výška mzdy sa odvíjala od počtu odpracovaných hodín uvedených v
dochádzke. Viedla sa iba jedna evidencia dochádzky, evidencia práce nadčas vedená nebola, pracovnú
dobu určovala žalovaná. Žalobkyne nemali uzavretú nejakú osobitnú dohodu o hmotnej zodpovednosti

na prácu s pokladňou a finančnou hotovosťou. Všetci robili pri pokladni, keď prišiel tovar tak zaň zaplatili.
Žalobkyne žiadali od žalovanej po dátume 7.10.2013 o prideľovanie práce ústne. Po 7.10.2013 prišiel
J. M., tak im povedal, že tam môžu zostať. Telefonicky sa snažili skontaktovať so žalovanou, avšak
nepodarilo sa im to, preto mali úmysel požiadať o prideľovanie práce, avšak nepodarilo sa im to.

18. Žalovaná F. K., uviedla, že mali prevádzku predmetných potravín asi od roku 2008, prípadne od roku

2007. na otázku kto mal pred ňou túto prevádzku, odpovedala, že nikto.

19. Uviedla, že od roku 2007 prevádzku viedol manžel, a neskôr v roku 2008 prevádzku prevzala ona.
Pred nimi prevádzku neviedol nikto. Na otázku ako je možné, že s pani Z. uzatvorila pracovnú zmluvu
v roku 2004, a ako je to možné? Odpovedala, že sa ospravedlňuje, že si pomýlila si roky, tak že

manžel začal prevádzku v roku 1997 a v roku 1998 ona. Uviedla, že prítomných žalobkýň pracovala
pani C. Č. v prevádzke, keď ste ju prevzala od manžela a pokračovala vo výkone práce u nej aj
naďalej. Žalobkyne mali pridelenú prácu na predajni, vykladanie, dokladanie, preberanie tovaru, prácu
s pokladňou, objednávanie tovaru.

20. Viedla si evidenciu dochádzky, tú odovzdávala účtovníčke, a ona potom ďalšie riešila. Potvrdila, že
listiny založené na č.l. 549 až 554 sú jej poznámky a evidencie výpočtov mzdy. Podpisy na predmetných
listinách patria pracovníčkam. Touto formou boli evidované odpracované hodiny a vyplácané mzdy aj
v predchádzajúcich rokoch. Žalobkyne pracovali na smeny, pracovali v doobedňajšej a poobedňajšej
smene, striedali sa. Od 6.00 hod. do 14.00 hod. bola jedna smena a od 14.00 do 22.00 hod. bola druhá

smena. A v nedeľu bola skrátená a striedali sa tak, ako uvádzali. Na začiatku im nosievala obedy z
Hurbanova, ale nakoľko veľa jedla zostávalo, tak s tým prestali a buď im doniesla z domu, alebo sa ich
spýtala na čo majú chuť, neskôr mi sami navrhli, že by si nakupovali potraviny, a tak im poskytovala
tovar za nákupné ceny, bez marže a DPH. Nikdy nemali niekde vlastné stravovacie zariadenie. Ďalej
uviedla, že žalobkyne pracovali aj s hotovosťou. Na otázky právneho zástupcu uvidela, že po 7.10.2013

nejakú inú prevádzku okrem predajne potravín nemala. Po tomto dátume nevykonávala nijakú inú
podnikateľskú činnosť. Žalobkyne ju po 7.10.2013 za účelom prideľovania ďalšej práce neoslovili. S
pánom M. rokovali, že okrem prevádzky preberie aj zamestnankyne, navrhla mu, že aby si ich nechal,
nakoľko sú šikovné a oplatí sa mu to, a on povedal, že ich preberie. So žalobkyňami mali formálne
ukončenie dlhoročnej spolupráce, 4 dni pred 7.10.2013 boli na spoločnej večeri, ktorá bola rozlúčková,

na tejto večeri dostali od nej pohár s ich menami. Povedala im, že prevádzku preberá pán M., a oni
de facto s ním, už aj vtedy rokovali. Čo sa týka formy stravovania, tak uviedla, že zamestnankyne, už
nevie konkrétne ktorá, oni prišli s nápadom, aby si mohli v prevádzke nakupovať potraviny bez marže,
že to by im viacej vyhovovalo. Boli to stále zľavy, každý deň, čo si robili nákupy, mali základnú cenu, za
ktorú to ona nakúpila. Nikdy ju následne neoslovili zamestnankyne, že by chceli túto formu zmeniť. Z

akých dôvodov formálne neukončila pracovný pomer so žalobkyňami odpovedala, že im brala výpovede
dohodou, ktoré odmietli prevziať. Následne sa to pokúšala riešiť, avšak nechceli so ňou komunikovať,
a bola žalobkyňami vykázaná z obchodu.

21. Súd vytýčil pojednávanie na 06.02.2023, na ktorom vykonal výsluch svedka H.. D. Š. - znalkyne z

organizácie INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo, ev. č. 900267, ktorá uviedla, že
vo svojich znaleckých posudkoch sa zamerala na výpočet vysporiadania z pracovných vzťahov počas
trvania pracovného pomeru, a po jeho ukončení žalobkýň 1/ až 4/ rade, ktoré písomne vypracovala v
znaleckých posudkoch č. 4/ až č. 7/2021. Tieto znalecké posudky vypracovala vzhľadom na ukončenie
pracovného pomeru ku dňu 19.12.2013, ako jej bolo oznámené zo strany žalobkýň, a následne

vypočítavala nároky žalobkýň vyplývajúce z neplatného skončenia pracovného pomeru. Uviedla, že
nevyhotovovala nikdy znalecké posudky pre právne zástupkyne žalobkýň v iných veciach. K otázkam zo
dňa 17.5.2022 v časti k stretnutiam na ktorých mali byť do vysvetľované všetky nejasnosti k spracovaniu
znaleckých posudkov uviedla, že si vyžiadala od žalobkýň doloženie výplatných pások, ktoré jej nebolipredložené a v zmysle zákonníka práce je povinnosť zamestnávateľa zamestnancom odovzdať výplatnú
pásku. Nemala vedomosť o tom, že požadované výplatné pásky boli v čase vyhotovovania súkromných
znaleckých posudkov obsahom súdneho spisu, vychádzala len z čestných vyhlásení. Z akého dôvodu

sa pri spracovaní súkromných znaleckých posudkov neoboznámila s listinami v súdnom spise, a to
buď v listinnej alebo elektronickej podobe uviedla, že to bolo to v období čase covidu a obmedzeného
stretávania sa a zamestnankyne v čestnom prehlásení prehlásili, že údaje, ktoré poskytli sú správne.
V prílohe znaleckého posudku na str. 79 je čestné vyhlásenie žalobkyne o tom, že nikdy nedostávali
výplatné pásky ani len k nahliadnutiu. ( napr. u žalobkyne C. Č.) Ak by boli tieto výplatné pásky k

dispozícii je možné spraviť doplnenie znaleckého posudku, v ktorom by bolo posúdené, či by došlo k
zmene záverov pôvodného znaleckého posudku, alebo nie. Na dotaz právneho zástupcu žalovanej,
že či ak ide o znalecký posudok vyhotovený v priebehu súdneho konania, či považuje jej postup v
podobe neoboznámenia sa so súdnym spisom za v súlade s CSP a Zákonom o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch, uviedla, že vzhľadom na to, že zadávateľom znaleckých posudkov boli žalobkyne a
mala všetky podklady na vypracovanie znaleckých posudkov a išlo o covidové obdobie nemala potrebu

získať ďalšie doklady zo súdneho spisu, alebo sa oboznámiť so súdnym spisom. Ak by v ňom boli
údaje, ktoré by mohli zmeniť záver je možné vypracovať doplnenie znaleckých posudkov. Uviedla, že
nevidí rozdiel medzi tým, či si vypracovanie súkromného znaleckého posudku zadáva zadávateľ v
rámci trestného, alebo súdneho konania, je jedno či ho zadáva súd alebo zadávateľ. Na objasnenie
rozporu v medzi znaleckými závermi súkromnými znaleckými posudkami č. 4/21 až 7/21 v časti doby

pracovného pomeru, keď pri znaleckých záveroch uviedla, že pomer bol na dobu neurčitú, v prílohách
súkromného znaleckého posudku sú pracovné zmluvy kde boli dojednané pomery na dobu určitú,
uviedla, že predmetom znaleckého posudku sú tri zúčtovacie obdobia rok 2011, 2012 a rok 2013 a podľa
§ 48 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer možno dohodnúť na pracovnú dobu určitú na dva roky,
keďže išlo o tri roky pracovného pomeru, takže zo strany zamestnávateľa mal byť posledný rok pokrytý

dodatkom k pracovnej zmluve. Na objasnenie rozporu v jej súkromných znaleckých posudkoch , keď
pri znaleckých záveroch vychádzala z hodinovej sadzby, pričom z príloh jej súkromných znaleckých
posudkoch je jasne uvedená mesačná sadzba mzdy, uviedla, že k znaleckému skúmaniu jej bola
predložená evidencia dochádzky za rok 2013, ktorú viedol zamestnávateľ a v tejto evidencii dochádzky
zamestnávateľ udáva hodinovú sadzbu, ako odmenu za jednu hodinu odpracovanú. K znaleckému

skúmaniu boli doložené čestné prehlásenia, že zamestnávateľ pri vyčíslení mzdy použil hodinovú mzdu,
a z toho dôvodu bola použitá aj pri výpočtoch mzdy a jej náhrady hodinová mzda. Táto hodinová
mzda sa v konečnom dôsledku nelíši od mzdy, ktorá je v Zákonníku práce uvedená, ako minimálna
mzda. Pre objasnenia, ako znalec z príslušného odboru, aký je rozdiel medzi dohodnutou hodinovou
mzdou a mesačnou mzdou, uviedla, že hodinová mzda je za jednu odpracovanú hodinu. Mesačná mzda

je dohodnutá medzi zamestnávateľom a zamestnancom za jeden mesiac. V znaleckých posudkoch
nedošlo k porušeniu tým, že by nebol dodržaný výpočet hodinovej mzdy, resp. mzdy za mesiac. Na
dotaz, že na základe čoho v súkromnom znaleckom posudku č. 5/21 v časti 2 bod 1 uviedla druh práce,
miesto výkonu práce, doba pracovného pomeru, výška mzdy, výplatný termín, spôsob vyplácania mzdy,
ak nemala podľa príloh k tomuto súkromnému znaleckému posudku pracovnú zmluvu zadávateľky

a v čase vypracovania súkromných znaleckých posudkov zadávateľka nebola ani vypočutá k týmto
skutočnostiam pred súdom, z čoho vychádza opis predmetu znaleckého skúmania uviedla, že opis
predmetu znaleckého skúmania vychádza z toho, že C. Č. ju oboznámila s tým, že mala uzatvorenú
pracovnú zmluvu s F. K., pracovnú zmluvu nevedela predložiť k znaleckému skúmaniu, bolo predložené
iba potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, že zamestnankyňa nastúpila 1.4.1998, ako predavačka, na dobu

neurčitú a ona uviedla miesto výkonu práce prevádzku zamestnávateľa - Hurbanovo, Komárňanská
56. Ďalej uviedla, že výplatný termín nebol určený, mzda sa bude vyplácať v hotovosti na proti
podpis zamestnancovi, alebo inej splnomocnenej osobe. Tak isto zamestnankyňa odovzdala podpísané
evidencie dochádzky za rok 2011 a 2012 preukazujúce, koľko práce vykonala, koľko každý deň
odpracovala, preukazovali prácu počas sviatkov a víkendov, koľko odpracovala hodín každý deň a za

daný kalendárny mesiac. Ako predavačka uviedla, že bola aj za pokladňou, takže tam bola manipulácia
s peňažnou hotovosťou. Ona sa so zadávateľkami osobne rozprávala na stretnutí. Z akého dôvodu
nie sú zápisy so zadávateľkami súčasťou jednotlivých súkromných znaleckých posudkov uviedla, že
v prílohách znaleckých posudkov sa nachádzajú všetky tie najdôležitejšie prílohy, ktoré boli potrebné
na vypracovanie znaleckých posudkov. Či malo vplyv to, čo uviedli zadávateľky na obsah súkromných

znaleckých posudkov, odpovedala, že áno, to má vždy vplyv na znalecký posudok. Obsahom bolo
aj to, že jej odovzdávali tieto listinné dôkazy. Na otázku právnej zástupkyne žalobkýň, či sa vie
vyjadriť k výplatným páskam žalobkýň (ktoré sú založené na č.l. 387), ktoré boli založené do spisu
žalovanou, či ich videla a ak áno, ako ich posúdila, odpovedala, že tieto predmetné pásky mala kdispozícii, avšak nezohľadnila ich pri vypracovaní súkromných znaleckých posudkov, z dôvodu, že
neboli verifikované zamestnancom, teda ich podpisom, a v zmysle Zákonníka práce je výplatná páska
verifikovaná iba v prípade, že zamestnanec svojim podpisom potvrdí, že daná čiastka mu bola vyplatená

na účet, alebo odovzdaná v hotovosti. Je bežnou praxou medzi zamestnávateľmi a zamestnancom,
že výplatná páska je autorizovaná podpisom zamestnanca, aby sa v prípade nezrovnalostí mohol
preukázať zamestnávateľovi a vyplýva to aj zo zákona. Právny zástupca žalovanej uviedol, že vzhľadom
na ich vyjadrenia zo dňa 14.5.2021 kde boli žalovanou vytknuté konkrétne vady znaleckých posudkov
formálneho vyhotovenia, preskúmateľnosti a odborného zistenia, napriek písomnému dopytu uvedenej

znalkyne, ako aj výsluchu na pojednávaní sa tieto vytknuté vady potvrdili, resp. ešte viac prehĺbili,
kedy aj z výsluchu vyplýva, že znalkyňa nepovažovala k prijatiu odborných záverov za relevantné
sa oboznámiť s listinami v súdnom spise, napriek tomu, že mala vedomosť, že tento listinný dôkaz
bude použitý na účely súdneho konania. A za relevantnejšie považovala ústne výpovede zadávateľok,
ktoré nie sú nikde bližšie zachytené a ku ktorým znalkyňa sama zmätočne ani len nevie ustáliť, či
mali, alebo nemali vplyv na obsah súkromných znaleckých posudkov. V rámci ustanovenia znalca je

bežnou praxou súdu, že pre zadaním, resp. ustanovením znalca oboznámi s premetom skúmania a
predbežne súd zistí, či takýto znalec vôbec odborne vie danú problematiku zodpovedať. Je na ťarchu
žalobkýň, akého znalca oslovili a s akým zadaním, keď z výsluchu podľa žalovanej vyplýva, že závery v
súkromných znaleckých posudkoch nemajú žiadnu odbornú rovinu a zväčša ide dokonca o hodnotenie
dôkazov, čo nie je úlohou znalca. V ostatnom sa pridržiaval písomne vytknutých vád a žiadal aby súd

vyhodnotil vierohodnosť listinných dôkazov v spojitosti s dnešnou výpoveďou predmetnej znalkyne. Nad
rámec uvedeného žalovaná popiera nárok, čo do právneho dôvodu, preukazovanie výšky uplatnených
nárokovbolaotázkadruhoradákuktorejvôbecnemuselodôjsť. Právnazástupkyňažalobkýňuviedla,že
znalkyňa v čase vyhotovovania znaleckých posudkov mala k dispozícii listinné dôkazy, ktoré do súdneho
spisu jednak založili žalobkyne, tu mala na mysli evidenciu dochádzky žalobkyňami a výpočet mzdy

žalovanou za rok 2013, a tiež mala k dispozícii výplatné pásky za rok 2011,2012,2013, ktoré založila
do súdneho spisu žalovaná. Znalkyňa mala k dispozícii čestné vyhlásenia žalobkýň, z ktorých okrem
iného vyplynulo, že nikdy nedostali žiadne výplatné pásky a to ani k nahliadnutiu. Keďže výplatné pásky,
ktoré predložila žalovaná, znalkyňa pokladala za nepreukazujúce skutočnosť, nemala žiadny zákonný
dôvod, aby sa nimi zaoberala. Do dnešného dňa žalovaná, resp. jej právny zástupca neuviedli, ktoré

dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise by mali vplyv na znalkyňou spracované znalecké posudky,
ktoré nemala ani k nahliadnutiu. Právny zástupca vytýka znalkyni, že sa neoboznámila so súdnym
spisom, avšak povinnosť oboznámiť sa z ničoho nevyplýva. Sú to len akési zvyklosti a sú prípady
kedy je to naozaj nevyhnutné. Nejde však o ich prípad, kedy navyše bez ohľadu na to kedy, kto bol
vypočutý, ako žalobkyne, tak aj žalovaná zhodne potvrdili, že v danom období žalobkyne u žalovanej

pracovali, čo napokon bolo predmetom skúmania predchádzajúceho súdneho konania. Ďalej zhodne
žalobkyne aj žalovaná potvrdili, že evidencia dochádzky, ktorú žalobkyne založili znalkyni do znaleckého
posudku, a ktorú popísali na výsluchu na pojednávaní, tak žalovaná uviedla, že áno, žalobkyne takto
pracovali. Jediný spor ktorý ostal v tejto rovine medzi žalobkyňami a žalovanou bola otázka stravného.
Dnes by znalkyňa ani nevedela vypracovať žiadny dodatok k znaleckým posudkom, pretože ten je

absolútne zhodný s tvrdeniami účastníkov konania, okrem stravného, v ktorom sa nezhodli a bola
toho názoru, že žalovaná poskytovanie stravy nepreukázala. Právna zástupkyňa žalobkyne v 3./
rade uviedla, že za to, že námietky k znaleckému posudku boli vo veľmi všeobecnej rovine k otázke
nesprávnosti záverov, alebo nesprávnosti výpočtov požadovaných nároky. Ani pri výsluchu znalkyne
sa nedopracovali ku žiadnym konkrétnym pochybeniam, alebo nesprávnostiam. Neprináleží právnemu

zástupcovi posudzovať odbornosť znalca, pričom ide o znaleckú organizáciu inštitút znalcov, ktorý
spĺňa všetky zákonné požiadavky k vypracovaniu takýchto znaleckých posudkov ustanovenia zákona.
Žalovaná tiež mala možnosť predložiť znalecké posudky, alebo doklady vyvracajúce závery znaleckých
posudkov, táto však neposkytla súdu požadovanú súčinnosť, napriek tomu, že potvrdila, že viedla
evidenciu a záznamy o vyplácaní mzdy pre jednotlivé zamestnankyne, a takáto nesúčinnosť žalovanej

nemôže byť ukladaná na ťarchu žalobkýň. Jednotlivé uplatnené nároky vyplývajú zo zákona a vyčíslil
ich znalec v znaleckých posudkoch.

22. Súd vytýčil pojednávanie na 03.05.2023, na ktorom právna zástupkyňa žalobkýň titulom záverečnej
reči uviedla, že nie je sporné, že všetky žalobkyne boli do 19.12.2013 zamestnankyňami žalovanej, kedy

svoj pracovný pomer u nej ukončili okamžitým skončením pracovného pomeru. Žalobkyne si podanou
žalobou uplatnili nároky z daného pracovného pomeru a jeho skončenia, ktoré im žalovanou neboli
vyplatené. Už v podanej žalobe žalobkyne upozorňovali, že výšku uplatneného nároku spresnia potom,
ako súd vykoná dokazovanie. V rámci dokazovania žalobkyne žiadali, aby žalovaná predložila evidenciudochádzky, mzdové listy a výplatné pásky (ktoré zamestnankyniam nikdy nedávala) a zároveň žiadali,
aby žalovaná uviedla, v ktorom stupni náročnosti práce boli žalobkyne zaradené. Keďže vyčíslenie
jednotlivých nárokov z pracovnoprávneho vzťahu je vecou odborných znalostí, žalobkyne žiadali, aby

súd vo veci ustanovil znalca. Podľa § 319 CSP Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec
nenavrhol, ak to je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará a zabezpečí taký
dôkaz, na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo
žiadať. Zákonná úprava zakotvuje povinnosť zamestnávateľa poskytnúť súdu súčinnosť. Žalovaná súdu
požadovanú súčinnosť neposkytla a nepredložila žalobkyňami a súdom požadované dôkazy. Vzhľadom

na plynutie času a nesúčinnosť žalovanej žalobkyne využili svoju zákonnú možnosť a súdu predložili
súkromné znalecké posudky. Žalobkyňami uplatnené nároky vyplývajú zo zákona. Jednotlivé nároky
boli vyčíslené v súkromných znaleckých posudkoch predložených žalobkyňami. Na základe vyčíslenia
jednotlivých nárokov upravili žalobkyne požadovaný petit podaním zo dňa 30.03.2021. Súd zmenu petitu
pripustil na pojednávaní dňa 23.08.2021. Nároky žalobkýň boli vyčíslené v znaleckých posudkoch č.
4-7/2021,ktorévypracovalINŠTITÚTZNALCOVSÚDNEHOINŽINIERSTVA,družstvo.Uplatnenýnárok

pozostáva z nasledovných položiek: Nárok na náhradu mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa
podľa § 142 ods.3 Zákonníka práce za obdobie od 07.10.2013 do 19.12.2013. Tento nárok vyplýva
priamo zo zákona, nie je sporný a jeho výšku vyčíslil znalec v tab. 22 znaleckého posudku. Nárok na
náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods.4 Zákonníka práce tento
nárok vyplýva priamo zo zákona, nie je sporný a jeho výšku vyčíslil znalec v tab. 23 znaleckého posudku.

Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyne boli počas celej doby pracovnoprávneho pomeru so
žalovanou úmyselne nesprávne zaradené do I. stupňa náročnosti, mali však byt' v II. stupni konečný
nárok bol vyčíslený v znaleckých posudkoch v rámci odpovede na otázku č.4 zvlášť za rok 2011
(tabuľka č. 13), za rok 2012 (tabuľka č. 16) a za rok 2013 (tabuľka č. 19) Nárok na 25 % mzdové

zvýhodnenie za prácu nadčas podľa §121 ods. l a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
podľa § 122 Zákonníka práce za obdobie od 20.03.2011 do 06.10.2013 konečný nárok bol vyčíslený
v znaleckých posudkoch v rámci odpovede na otázku č.4 zvlášť za rok 2011 (tabuľka č. 14), za rok
2012 (tabuľka č. 17) a za rok 2013 (tabuľka č.20). Nárok na finančný príspevok na stravovanie podľa
§ 152 ods. 3 a ods. 6 Zákonníka práce za obdobie od 20.03.2011 do 19.12.2013. Nárok bol vyčíslený v

znaleckých posudkoch v rámci odpovede na otázku č.3 ako 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri
pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín pre jednotlivé roky za každý odpracovaný deň podľa evidencie
dochádzky Žalobkyňa 1./ C. Č. si uplatnila aj nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za
obdobie od 01.01.2013 do 19.12.2013. Všetky nároky sú v znaleckých posudkoch vyčíslené, ako netto
hodnota, ktorú mala žalovaná žalobkyniam vyplatiť. Žalovaná nevyvrátila závery súkromných znalecký

posudkov, nepreukázala nesprávnosť podkladov a tvrdení, ktoré žalobkyne poskytli znalcovi, neuviedla
k predloženým posudkom žiadne svoje konkrétne tvrdenia, ktoré by tieto mohli spochybniť. Žalovaná
tiež mala zákonnú možnosť predložiť v konaní súkromný znalecký posudok, túto však nevyužila.
Právny zástupca žalovanej sa snažil spochybniť závery znaleckých posudkov útokmi na odbornosť
znalca, neuviedol však, v čom konkrétne by mal pochybiť, alebo ktoré skutočnosti by mali v znaleckých

posudkoch absentovať. Tvrdil, že znalec nemal k dispozícii všetky podklady, lebo nepožiadal o súčinnosť
žalovanú, pričom neuviedol, čo mu táto chcela predložiť, alebo aký by to mohlo mať vplyv na závery
posudku. Žalovaná opakovane súdu neposkytla súčinnosť a nepredložila mu dôkazy a listiny, ktoré má
ako zamestnávateľ povinnosť vyhotovovať a archivovať. Právny zástupca žalovanej sa na ostatnom
pojednávaníkonanomdňa06.02.2023vyjadril,žeužnemáďalšienávrhynadoplneniedokazovaniaana

otázku súdu, či strany majú záujem o doplnenie znaleckých posudkov, uviedol nie. V zmysle § 209 ods. 2
CSP ak má súkromný znalecký posudok všetky zákonné náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonaní tohto
dôkazu, ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO
INŽINIERSTVA, družstvo, ev. č. 900267 je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov vedenom

Ministerstvom spravodlivosti SR a to v odbore Ekonómia a manažment a odvetviach: účtovníctvo a
daňovníctvo, personalistika a kontroling, nie je preto dôvod pochybovať o jeho odbornosti. Hodnotenie
odbornosti znalca neprináleží žalovanej. Úlohou znalca bolo vyčíslenie jednotlivých nárokov žalobkýň
z dostupných a žalovanou nevyvrátených dôkazov. Znalec nehodnotil právne otázky tak, ako to
naznačovala žalovaná. Žalovaná ani neuviedla v čom by malo spočívať právne hodnotenie znalcom.

Znalec v znaleckých posudkoch presne uviedol z akých podkladov vychádzal, a aké postupy pri ich
spracovaní použil. Znalecké posudky boli vypracované odborne v súlade so zákonom a sú v nich presne
vyčíslené nároky uplatnené žalobkyňami. Keďže námietky žalovanej voči predloženým súkromným
znaleckým posudkom boli veľmi všeobecné, súd jej umožnil položiť znalcovi doplňujúce otázky písomne.Súd následne znalcovi položil všetky otázky, ktoré právny zástupca žalovanej predložil súdu. Keďže
ani to nebolo pre žalovanú dostačujúce, súd znalca predvolal a vypočul. V rámci výsluchu znalkyne
právny zástupca žalovanej kládol tie isté otázky, ktoré už položil písomne. Znalkyňa potvrdila svoju

nestrannosť a všetky položené otázky zodpovedala. Právny zástupca sa snažil znalkyňu zmiasť, napr.
tým, že sa jej pýtal, či mala vedomosť o tom, že v čase vypracovania znaleckých posudkov sa v
súdnom spise nachádzali výplatné pásky, na čo ona odpovedala, že nie, ale zároveň dodala, že
ak by boli výplatné pásky, alebo iné listiny, ktoré by mohli zmeniť závery znaleckého dokazovania
k dispozícii, je možné znalecké posudky doplniť. Keď boli na žiadosť právnej zástupkyne žalobkýň

znalkyni predložené „výplatné pásky“ predložené žalovanou do konania, znalkyňa k nim uviedla, že
tieto mala k dispozícii a zároveň vysvetlila prečo sa nimi nezaoberala. Znalkyňa mala k dispozícii
čestné vyhlásenia žalobkýň, z ktorých okrem iného vyplynulo, že nikdy nedostávali žiadne výplatné
pásky, a to ani k nahliadnutiu. Účelne vyhotovené nikým nepodpísané mzdové listy a výplatné pásky
predložené žalovanou znalkyňa pokladala za nepreukazujúce skutočnosť, preto nemala žiadny dôvod
sa nimi zaoberať. Žalovaná ani výsluchom znalkyne nepreukázala jej neodbornosť, alebo nestrannosť,

zároveň nepreukázala ani to, že by jej žalobkyne nepredložili všetky podklady nachádzajúce sa v
súdnom spise. Keď dal súd právnemu zástupcovi žalovanej možnosť žiadať doplnenie znaleckých
posudkovpotom,akobysaznalkyňaoboznámilascelýmsúdnymspisom,tútomožnosťodmietol.Právny
zástupca žalovanej v rámci konania ani raz neuviedol, čo v znaleckom posudku absentuje, alebo v
čom konkrétnom by mala spočívať jeho nesprávnosť a aký by to mohlo mať vplyv na jeho závery.

Navyše v rámci svojich výpovedí žalobkyne, ako aj žalovaná potvrdili, že všetky žalobkyne (vrátane C.
Č.) u žalovanej pracovali v období a v rozsahu uvedenom v žalobe, viedla sa evidencia, ktorej časť
žalovaná predložila súdu v predchádzajúcom konaní, žalovaná žalobkyne vyplácala spôsobom, ako
uviedližalobkyne,žalobkynevykonávalipracovnúčinnosť,ktoráichzaraďujedoII.stupňanáročnosti.Pri
absolútne zhodných tvrdeniach účastníkov konania by sa vypracovanie nejakého doplnenia znaleckých

posudkov ani nedalo uskutočniť. Strany sporu sa nezhodli iba vo veci stravného, pričom žalovaná
poskytovanie stravy v zmysle zákonníka práce v konaní nepreukázala. Jednotlivé nároky žalobkýň sú
danézákonom,pričomtietoodbornevyčíslilznalec.UžvkonaníOkresnéhosúduKomárno13Cpr/l/2014
bolo preukázané, že žalovaná žalobkyniam za obdobie od 07.10.2013 do 19.12.2013 neprideľovala
prácu, čiže žalobkyniam vznikol nárok na náhradu mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa, tento

nárok vyplýva priamo zo zákona, rovnako je zákonníkom práce garantovaný nárok na náhradu mzdy
pri okamžitom skončení pracovného pomeru. Tieto nároky sa stali nespornými najneskôr právoplatným
rozhodnutím v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré iniciovala žalovaná. Zákonník
práce upravuje aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a prácu vo sviatok. Žalovaná žalobkyniam
toto nikdy nevyplácala (okrem 8,- € za každú odpracovanú nedeľu, čo bolo v znaleckých posudkoch

zohľadnené), a to napriek tomu, že pravidelne pracovali 48 hodín týždenne, pracovali počas víkendov
a sviatkov. Rozsah tohto nároku bol vyčíslený v jednotlivých znaleckých posudkoch a to podľa
dochádzky. Dochádzku za rok 2013 predložila žalovaná, dochádzka za rok 2011 a 2012 bola vytvorená
podľa podkladov žalobkýň, žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala nesprávnosť dochádzky. Na
pojednávaní dňa 10.10.2022 žalovaná potvrdila, že, žalobkyne pracovali tak, ako uviedli v žalobe a

vo svojich výpovediach. Zároveň potvrdila, že evidencia dochádzky za rok 2013 je evidencia, ktorú
vyhotovovala ona, pričom rovnakým spôsobom bola vedené aj evidencia v rokoch 2011 a 2012. Napriek
viacerým výzvam zo strany súdu, žalovaná evidenciu za rok 2011 a 2012 súdu nikdy nepredložila.
K účelovo vyhotoveným, nikým nepodpísaným mzdovým listom a výplatným páskam predloženým
žalovanou podaním zo dňa 24.06.2020, sa žalobkyne podrobne vyjadrili podaním zo dňa 14.08.2020,

pričom popreli, že by išlo o listiny, ktoré zodpovedali nimi vykonanej práci pre žalovanú, žalovaná im
nikdy nedávala výplatné pásky. Toto potvrdili žalobkyne aj vo svojich výpovediach. Žalovaná ohľadom
zabezpečovania stravovania neustále menila svoje tvrdenia, jej tvrdenia nie sú pravdivé a okrem
toho ani jeden zo spôsobov jej tvrdeného zabezpečovania stravovania nezodpovedá tomu, čo pod
zabezpečením stravovania uvádza zákonník práce. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by

žalobkyniam, ako svojim zamestnancom zabezpečovala stravovanie v zmysle zákonníka práce alebo,
že by im vyplácala finančný príspevok na stavovanie. Tento nárok bol presne vyčíslený v jednotlivých
znaleckých posudkoch. Všetky žalobkyne boli počas celej doby pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou
vo funkcii predavačky nesprávne zaradené do I. stupňa náročnosti namiesto II. stupňa. Žalovaná
žiadnym spôsobom nespochybnila toto tvrdenie žalobkýň a zistenie znalca, takže si je vedomá, že

žalobkyne úmyselne zaradila do nižšieho stupňa náročnosti, a vyplácala im mzdové nároky v sumách
nižších, ako mala. Žalovaná nepoprela nárok žalobkýň na doplatok v sume rozdielu pri zaradení do I.
stupňa a II. stupňa náročnosti, účelovo však tvrdí, že tento nárok je premlčaný. Takéto konanie žalovanej
je nemorálne a neetické, a ako také nemá nárok na súdnu ochranu. Spresnením petitu na základeodborných zistení znalca neprišlo k zmene žaloby. To, že žalobkyne vykonávali v rámci svojej pracovnej
náplne činnosti, ktoré ich zaraďujú do II. stupňa náročnosti potvrdila aj žalovaná na pojednávaní
dňa 10.10.2022. Z opatrnosti však uviedli, že nárok nie je premlčaný, keďže zo strany žalovanej,

ako zamestnávateľa išlo o úmyselné zaradenie žalobkýň do najnižšieho stupňa náročnosti, čím ich
ukracovala na mzde a iných mzdových nárokoch, čím prišlo k zmenšeniu ich majetku, teda ku škode.
V súlade s §1 ods.4 Zákonníka práce je potrebné v oblasti premlčania uplatniť subsidiáme ustanovenia
Občianskeho zákonníka, kedy sa pri škode spôsobenej úmyselne uplatní 10 ročná premlčacia lehota
(Sankcie v pracovnom práve, M. Dolobáč a spol. 2019). Všetky nároky uplatnené žalobkyňami vyplývajú

zo zákonníka práce, žalobkyne upravili časové rozpätie, za aké obdobie si tieto uplatňujú a ich výšku
vyčíslil znalec. Žalovaná mala možnosť v rámci konania využiť prostriedky procesnej obrany a tieto
podoprieť dôkazmi. Žalovaná však skutkové tvrdenia žalobkýň nevyvrátila a to ani s poukazom na
koncentráciu súdneho konania, ako aj na povinnosť zamestnávateľa byť v konaní súčinný. Pasivita
a nesúčinnosť žalovanej nemôže byť na škodu žalobkýň. Na základe uvedeného a vykonaného
dokazovania žiadali, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, priznal žalobkyniam v konaní uplatnený

nárok a zároveň žalovanú zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právny zástupca žalovanej
titulom záverečnej reči uviedol, že už na prvom pojednávaní dňa 20.5.2020 bol zo strany 1. Inštančného
súdu vyslovený v zmysle § 181 ods. 2 CSP predbežný právny názor ohľadom spornej aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne v 1/ rade, dôvod bol predloženie pracovnej zmluvy s J. K. a nie so žalovanou. Vznik
a zánik pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne v 1/ rade nie je skutočnosťou súdu všeobecne známou,

ktorú by nebolo potrebné skúmať a preukazovať. Žalobkyňa v l/ rade neuniesla bremeno tvrdenia a
následne dôkazné bremeno k podstatným skutkovým okolnostiam vzniku jej pracovno-právneho vzťahu
so žalovanou, a to kedy a ako bol/nebol ukončený pracovný pomer s J. K. (bez platného ukončenia tohto
pracovného pomeru nemohol platne vzniknúť následný, ďalší, nový pracovný pomer so žalovanou), v
prípade ak by išlo medzi J. K. C. F. K. o prechod zamestnanca (zamestnancov) bolo by potrebné skúmať,

na základe akého právneho úkonu (či tento úkon spĺňa zákonné náležitosti a je platný). Napriek tomu,
že v danej veci ide o spor s ochranou slabšej strany (tzv. individuálny pracovnoprávny spor podľa § 316
a nasl. CSP), pre ktorý platia určité procesné špecifiká (súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré zamestnanec
nenavrhol, neplatí tzv. sudcovská koncentrácia konania a pod.), žalobkyňa v 1./ rade v zásade nemá
žiadne osobitné postavenie v spore, a ako každý iný žalobca v civilnom sporovom konaní musí uniesť

bremeno tvrdenia a následne dôkazné bremeno (o to viac, ako je v konaní zastúpená advokátom).
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nemožno svojvoľne a v celej miere prenášať na protistranu
(žalovanú). V prípade neuzavretia pracovnej zmluvy v písomnej forme by mohol vzniknúť tzv. faktický
pracovný pomer, pri ktorom je však potrebné rovnako, ako pri písomnej zmluve preukázať dohodu na
podstatných obsahových náležitostiach (druh práce, miesto výkonu, výška mzdy a deň nástupu do

práce), k čomu na základe vykonaného dokazovania nedošlo. Aj keď v zmysle ustálenej judikatúry
nemusí byť uzavretá pracovná zmluva písomnou formou (môže ísť o uzavretie tzv. konkludentne),
prejavy vôle účastníkov sa musia uskutočniť takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom,
čo chceli účastníci prejaviť, čo nie je prípad tohto sporu. K žalobou uplatneným nárokom žalobkyne v
zmysle podanej žaloby zo dňa 20.3.2014 žalobný nárok odôvodnili a vymedzili tak, že si uplatňujú: a)

náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov (§ 69 ods.
4 ZP), b) náhradu mzdy v sume priemerného zárobku pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa za
obdobie neprideľovania (§ 142 ods. 3 ZP), c) nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a prácu
nadčas (§ 122 ZP a § 121 ZP), d) finančný príspevok na stravovanie (§ 152 ods. 6 ZP). K nároku a) Medzi
žalovanou a pánom O. M. boli v roku 2013 viaceré rokovania o prevzatí prevádzky potravín žalovanej,

pri ktorom bolo predbežne dohodnuté, že dôjde rovnako tak aj k prechodu zamestnancov. Len z dôvodu
formálnych nedostatkov (absencie úradne overeného podpisu na zmluve) k prechodu zamestnancov
nedošlo, pričom žalovaná bola pri dohadovaní odovzdania prevádzky potravín po celý čas uvádzaná do
omylu, že nový majiteľ prevádzky má záujem a prevezme aj jej zamestnankyne. Nakoľko tento právny
stav nevyvolala žalovaná, dohodla sa s jej zamestnankyňami na skončení pracovného pomeru ku dňu

6.10.2013 ústnou dohodou. Akceptácia skončenia pracovného pomeru týmto spôsobom vyplývala z
faktického a nespochybniteľného konania samotných žalobkýň, keď sa všetky zúčastnili na vykonaní
inventúry pred odovzdaním prevádzky (inventúra sa vykonávala vždy štandardne ku koncu roka, nie
v jeho priebehu) ku dňu 6.10.2013 prevzali mzdu za mesiac september 2013, ako aj časť mesiaca
október 2013 (bez namietania, alebo uplatnenia akýchkoľvek ďalších nárokov a prípadného sporovania

ukončenia pracovného pomeru) zúčastnili sa na spoločnej rozlúčkovej večeri, na ktorej im žalovaná
poďakovala za dlhoročnú spoluprácu a odovzdala vecné dary. V rozpore s vyššie uvedeným žalovaná
ani len netušila, že žalobkyne sa dohodli “poza jej chrbát“ s novým majiteľom prevádzky, že u neho
nastúpia na dohodu o vykonaní práce (dohody podpísané už 4.10.2013, t.j. o 3 dni skôr, ako malo dôjsťk samotnému odovzdaniu prevádzky!) a žalovaná rovnako ani len netušila, že po takmer 2 mesiacoch
po tom, ako fakticky ukončili žalobkyne pracovný pomer zo žalovanou ústnou dohodou, budú následne
prezentovaťklamlivétvrdeniaotom,žežalovanáimúdajneneprideľujeprácu,odošlújejlistookamžitom

skončení pracovného pomeru zo strany zamestnanca, aby si mohli uplatňovať nároky, ktoré sa viažu
k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Žalovaná vzhľadom na celkový kontext skutkového
stavu, ktorý žalobkyne v žalobe zámerne neuviedli poprela dôvodnosť nároku na náhradu mzdy podľa
§ 69 ods. 4 ZP, ktorý vzhľadom na skutkové okolnosti je možné považovať evidentne za v rozpore
s dobrými mravmi podľa § 15 ZP. K nároku b) Na strane žalovanej, ako zamestnávateľa od dňa

7.10.2013 žiadne prekážky v práci nevznikli, keď: žalovaná podnikateľskú činnosť k tomu dňu fakticky
ukončila a ďalej žiadnu inú už nevykonávala, nemala žiadnu inú prevádzku a žiadnu inú prácu, ktorú by
mohla poskytovať zamestnancom, žalobkyne počas konania ani len netvrdili, že o prideľovanie práce
po dátume 6.10.2013 žiadali, žalobkyne ani len netvrdili, že by sa dostavovali na miesto pôvodného
výkonu práce za účelom stretnutia so žalovanou, alebo sa dostavili na adresu jej bydliska, kde by
žiadali prideľovanie práce a pokračovanie v pracovnom pomere. Žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené

poprela dôvodnosť nároku na náhradu mzdy za obdobie údajného neprideľovania práce podľa § 142
ods. 3 ZP, keď žalobkyne o prideľovanie práce nežiadali, do práce ku žalovanej sa nedostavovali a
žalovaná im reálne ani nemala kde, a akú inú prácu poskytnúť, uvedený nárok preto tiež považujú
za v rozpore s dobrými mravmi podľa § 15 ZP. K nároku c) Žalobkyniam boli vyplácané v ich mzde
za príslušné žalované obdobie všetky súvisiace nároky ako príplatky za prácu vo sviatok a pod.,

uplatnené nároky podľa § 122 a § 121 ZP sú nedôvodné a žalovaná ich popiera. Ako dôkazy boli v
konaní predložené a vykonaní výplatné pásky jednotlivých zamestnankýň s tým, že všetky tam uvedené
nároky im boli riadne vyplatené. K nároku d) V súlade s účelom a zmyslom ustanovení § 152 a nasl.
Zákonníka práce o stravovaní je otázka stravovania zamestnancov a jeho zabezpečovanie plne v réžií
zamestnávateľa, ktorému zákon dáva v tomto smere niekoľko alternatív viď. 152 ods. 1 ZP. Nárok na

finančný príspevok podľa § 152 ods. 6 ZP by mohol žalobkyniam vzniknúť iba v prípade, ak by im
žalovaná nezabezpečovala stravovanie, čo nie je ich prípad, žalovaná im stravovanie zabezpečovala.
Ako dôkazy v konaní boli vykonané 6 x čestné prehlásenia (priložené k podaniu žalovanej zo dňa
27.01.2021) a výsluch žalovanej ako strany sporu. Žalovaná preto nárok na finančný príspevok na
stravovanie podľa § 152 ods. 6 ZP považuje za nedôvodný a popiera ho. K nároku na doplatok čistej

mzdy (rozdiel v stupňoch náročnosti) žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 30.03.2021 (t.j. viac ako po 7-
mich rokoch od podania žaloby) si uplatnili ďalší nárok, a to v podobe nároku na doplatok čistej mzdy
v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti práce za obdobie 20.3.2011 až
6.10.2013. Voči uvedenému žalovaná podala námietku premlčania v zmysle písomného podania zo dňa
14.05.2021. Aj uvedený nárok je preto nedôvodný. Žalovaná poukazuje na zásadu „vigilantibus iura

seripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,
aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Začatie súdneho konania nespôsobuje zastavenie ani prerušenia

plynutia premlčacej lehoty k nárokom žalobkýň (ktoré ani neboli pôvodne uplatnené), čo žalobkyne
zastúpené právnym zástupcom mali a mohli vedieť. K znaleckému dokazovaniu žalovaná v rámci
procesnej obrany prioritne popierala počas celého konania uplatnený žalobný nárok, čo do právneho
dôvodu, aj preto z dôvodu hospodárnosti namietala vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k
výške nároku. Vo vzťahu k súdu nebol žalobkyňami žiadny návrh na vykonanie znaleckého dokazovania

ustanovenímznalcasúdomnavrhnutýanikdyuplatnený.Žalobkynesavtomtosmererozhodlinavlastné
náklady prevziať iniciatívu a predložili do sporového konania (ako prílohy k písomnému podaniu zo dňa
30.3.2021) znalecké posudky č. 4 až 7/2021 vypracované znaleckou organizáciou INŠTITÚT ZNALCOV
SÚDNEHO INŽINIERSTVA, so sídlom v Košiciach, ev. č. 900267, o ktorých odborno-znaleckej stránke
a zachovania elementárnej objektivity mala žalovaná od ich predloženia do súdneho spisu dôvodné

pochybnosti, ktoré sa aj následne doplnením dokazovania v tomto smere (písomné zodpovedanie
otázok znalca zo dňa 17.05.2022, vypočutie znalca pred súdom dňa 6.2.2023) bez pochybností iba
potvrdili. Žalovaná poprela akúkoľvek právnu relevanciu znaleckých posudkov č. 4 až 7/2021, jednak z
pohľadu zjavných nesprávnosti záverov znalca, absencie známok potrebnej odbornosti a objektívnosti a
v neposlednom rade vo vzťahu k hodnoteniu právnych otázok (napr. zaradenia stupňa náročnosti práce

žalobkýň), z čoho následne dospel znalec k nesprávnym a nezákonným číselným vyjadreniam a táto
nezákonnosť poznamenala celý obsah týchto posudkov. Závery obsiahnuté v súkromných znaleckých
posudkoch č. 4/2021 až 7/2021 sú absolútne nepreskúmateľné, neodborné a neobjektívne, ustálené boli
výlučne na základe zmätočne a neúplne predložených podkladov jednou zo strán sporu namiesto toho,aby sa znalec riadne oboznámil so všetkými relevantnými listinami v súdnom spise, čo samo o sebe len
umocňuje fakt, že predložené súkromné znalecké posudky nemajú z pohľadu dôkaznej hodnoty žiadnu
objektívnu relevanciu. V neposlednom rade na umocnenie týchto nezákonných dôkazov poukázali

priamo na odpovede pri výsluchu znalca v zmysle zápisnice zo dňa 6.2.2023, z ktorých vyplývajú tak
závažné pochybenia zákona o znalcoch, ako aj ustanovení CSP, že súd na tieto nezákonné listinné
dôkazy nemôže prihliadať, alebo ich kardinálne obsahové pochybenia jednoducho iba bagatelizovať.
Ide o pochybenia tak zásadného významu, že vykazujú viaceré znaky spáchania tzv. iného správneho
deliktuatýmajmožnúdôvodnosťpodnetunazačatiesprávnehokonania/výkonudohľadunadčinnosťou

znalca, ktorého podanie na MS SR ako príslušný orgán dodatočne žalovaná zváži.

23. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to najmä: Okresného súdu
Komárno 13Cpr/1/2014 z neho najmä žalobu, rozsudok zo dňa 8.8.2016, KS v Nitre 9Copr/7/2016-227,
rozhodnutie NS SR 4CDo/89/2018-410, odpoveď na podanie z 11.12.2013 na č.l. 6, poštové doručenky
na č.l. 8, 204, okamžité skončenie pracovného pomeru na č.l. 9 až 12, oznámenie na č.l. 13,18, odpoveď

na oznámenie na č.l. 15, kúpna zmluva na č.l. 20, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby
zo závislej činnosti na č.l. 23, 25, 27, 29, 118 až 121, zápočtový list na č.l. 24, 26, 28, 30, 103 až 106,
114 až 117, odpoveď žalovanej na č.l. 31, 32, poštová zásielka na č.l. 33,34, pracovné zmluvy na č.l.
35 až 38, výpis zo živnostenského registra na č.l. 39, registračný list FO na č.l. 107 až 110, 131 až
134, podacie lístky na č.l. 112, 113, čiastočný výpis z listu vlastníctva na č.l. 171 až 174, spisový obal

spisu 1108/15 Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor na č.l. 179, návrh na vklad vlastníckeho
práva na č.l. 180,181, darovacia zmluva na č.l. 182, rozhodnutie OÚ Komárno, katastrálny odbor na č.l.
187, poštové doručenky na č.l. 189, vyhlásenie SBD Komárno na č.l. 190, Rozsudok Okresného súdu
Komárno č.k. 9P/208/2014-28 na č.l. 191, spisový obal 1700/15 OÚ Komárno na č.l. 196, návrh na
vklad vlastníckeho práva na č.l. 187, darovacia zmluva na č.l. 199, potvrdenie o trvalom pobyte na č.l.

205,206, výpisy z katastra nehnuteľností na č.l. 208 až 221, 224, spisový obal V-3402/14 OÚ Levice na
č.l. 225, odpoveď zo Sociálnej poisťovne na č.l. 372 až 374, výplatné listiny na č.l. 387 až 505, evidencia
dochádzky na č.l. 543, 547, poskytnutie informácie Mesta Hurbanovo na č.l. 548, záznamy žalovanej
o vyplácaní miezd žalobkyniam na č.l. 549, faktúra Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva na č.l. 631,
znalecký posudok Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva č. 4/2021 na č.l. 635, prílohová obálka na č.l.

820, znalecký posudok Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva č. 5/2021 na č.l. 908, znalecký posudok
Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva č. 6/2021 na č.l. 994, znalecký posudok Inštitútu znalcov súdneho
inžinierstva č. 7/2021 na č.l. 1080, odpoveď Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva na č.l. 1249 a iné a
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

24. Podľa výpisu zo živnostenského registra svedka, tomuto dňa 25.9.2013 vzniklo oprávnenie podnikať
v predmete kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným
prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v prevádzkarni P., F.Á. XX.

25. Podľa Registračného listu FO - odhlášky zamestnanca, žalobkyňa dňa 6.10.2013 označila za deň

zániku poistenia každej zo žalovaných dátum 6.10.2013 s tým, že pracovný pomer každej zo žalovaných
bol dohodnutý na dobu neurčitú.

26. Z vykonaného dokazovania, predložených listiných dôkazov ako aj z oboznámenia spisu Okresného
súdu Komárno č.k. 13Cpr/1/2014 mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalobkýň 1./ - 4./ ako

zamestnankýň u žalovanej ako zamestnávateľke, sa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru
v zmysle § 69 ods. 1 písm b) Zákonníka práce zo dňa 17.12.2013, jeho doručením žalovanej, teda dňom
19.12.2013. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo stranu žalobkýň bola skutočnosť,
že žalovaná ako zamestnávateľka, nevyplatila zamestnankyniam- žalobkyniam mzdu za obdobie od
07.10.2013 do 19.12.2013. Platnosť predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany

žalobkýň ku dňu 19.12.2013 bolo predmetom konania Okresného súdu Komárno č.k. 13Cpr/1/2014.
Súd rozsudkom sp.zn. 13Cpr/1/2014-276 zo dňa 08.08.2016, právoplaného v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoPr/7/2016-327 zo dňa 28.09.2017, právoplatným dňa 11.12.2017
zamietol žalobu o učenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnankýň dňom
19.12.2013 a uviedol, že žalobkyňa pri svojich úkonoch robených po 6.10.2013 tvrdila, že práva

a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov žalovaných prešli na jej nástupcu podľa § 27 ZP, avšak
existenciu takéhoto nástupcu žalobkyňa nepreukázala, keďže kupujúci zmluvou z 10.10.2013 odkúpil
súbor hnuteľných vecí a podnikal pod vlastným IČO. Navyše je nelogické, aby kupujúci bol počnúc
dňom 10.10.2013, teda dňom uzavretia kúpnej zmluvy so žalobkyňou, ako právny nástupca žalobkynezamestnávateľom v zmluve nijako nešpecifikovaných žalovaných, ktorým však na základe odhlášky
žalobkyne z 6.10.2013 zaniklo poistenie zamestnanca v Sociálnej poisťovni dňom 6.10.2013, a od
7.10.2013 neboli v Sociálnej poisťovni poistené. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa ani 10.10.2013,

kedy podpísala kúpnu zmluvu s kupujúcim pánom Cseledim, ale ani 22.10.2013, kedy vyhotovila
písomnú odpoveď pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, nemala vedomosť o skončení
pracovného pomeru žalovaných u nej dohodou, či už ústne alebo konkludentne. Aj svedok Cseledi
poprel, že by sa so žalobkyňou dohodol o svojom právnom nástupníctve vo vzťahu k pracovnoprávnym
veciam žalovaných. Poprel, že by žalobkyňa v jeho prítomnosti oznámila žalovaným, že ona končí s

nimi pracovný pomer dohodou. Svedok uviedol, že raz mu žalobkyňa zatelefonovala, aby prevzal jej
predavačky a ona nemusela platiť. Svedok podľa svojej výpovede žalobkyni oznámil, že v žiadnom
prípade. Uviedol, že so žalobkyňou sa bavil len o tovare a regáloch. Taktiež uviedol, že pracovníčky
prišli za ním, chceli pracovať. Svedok, ale nevedel povedať či prišli za ním s tým, že prišli na svoje
pracovisko alebo prišli s tým, aby ich zamestnal. On s nimi uzavrel len dohodu na 40 hodín mesačne.
Do 7.10.2013 so žalovanými nerokoval o ich zamestnaní u neho. Pokiaľ sú tieto dohody datované

dňom 4.10.2013, pomýlil sa v dátume. Dohody uzatváral so zamestnankyňami žalobkyne 7.10.2013. On
chcel otvoriť dňa 7.10.2013 predajňu spolu so svojou priateľkou. Svedok vo svojej výpovedi uviedol,
že zamestnankyne nemali dňa 7.10.2013 kľúče od predajne, lebo on vymenil zámok. Pokiaľ žalobkyňa
v októbri 2013 nemala vedomosť o skončení pracovného pomeru so žalovanými dňom 6.10.2013
dohodou, ako to vyplýva zo zápočtových listov žalovaných, resp. prípisu žalobkyne adresovanom Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, je vylúčené, aby k takémuto skončeniu pracovného pomeru
žalovaných došlo zo strany žalovaných konkludentne dňom 6.10.2013. Žalobkyňa totižto neuniesla
dôkazné bremeno, že skončenie pracovného pomeru žalovaných dohodou dňom 6.10.2013 žalovaným
najneskôr dňa 6.10.2013 navrhla, aby žalované mohli takýto návrh konkludentne prijať. Žalované
výslovne popreli, že by im žalobkyňa oznámila ukončenie prevádzkovania predajne potravín a popreli,

že by im žalobkyňa navrhla skončenie ich pracovných pomerov u nej dohodou dňom 6.10.2013.
To, že žalované v 2./ až v 4./ rade sa dňom 7.10.2013 zamestnali na dohodu o vykonaní práce u
svedka O. M., čo vyplýva z prípisu Sociálnej poisťovne, nie je dôkazom o konkludentnom uzavretí
dohody o skončení pracovného pomeru žalovaných u žalobkyne dňom 6.10.2013, najmä keď takáto
dohoda je systematicky zaradená v deviatej časti Zákonníka práce označenej ako Dohody o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru. Teda takúto dohodu mohli žalované uzavrieť aj popri už
existujúcom pracovnom pomere u žalobkyne na základe pracovných zmúv. Navyše, žalovaná v 1./ rade
dohodu o vykonaní práce so svedkom O. M. ani neuzavrela, čo uviedla nielen žalovaná v 1./ rade vo
svojej výpovedi, ale vyplýva to aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne. Keďže žalobkyňa nepreukázala
existenciu tvrdenej dohody o skončení pracovného pomeru žalovaných dňom 6.10.2013, žalované

nemali ani dôvod postupom podľa § 77 ZP žalovať prípadnú neplatnosť skončenia pracovného pomeru
dohodou dňom 6.10.2013 v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane konštatoval, že neplatným môže byť totiž len jestvujúci
právny úkon (5Cdo 90/2010, 5Cdo 36/2000, 1MCdo/5/2010). Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala existenciu
dohody o skončení pracovných pomerov žalovaných u nej dňom 6.10.2013 a žalované tvrdili, že

takútodohodusožalobkyňouneuzavreli,žalobkyňanepreukázala,žebydohodaoskončenípracovného
pomeru žalovaných k 6.10.2013 jestvovala. Preto ani nemohla nastať fikcia platnosti nejestvujúceho
právneho úkonu - dohody o skončení pracovného pomeru, ako následok neuplatnenia jej neplatnosti na
súde žalovanými postupom podľa § 77 ZP. Súd poznamenáva, že v prípade preukázania jestvovania
žalobkyňou tvrdenej dohody o skončení pracovného pomeru žalovaných by žalobkyňa už nebola aktívne

legitimovaná na podanie žaloby podľa § 77 ZP v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru
žalovanýchichlistamizo17.12.2013.Vtakomprípadebytotižtonastalafikciaplatnostidohôdoskončení
pracovného pomeru dňom 6.10.2013 z dôvodu márneho uplynutia prekluzívnej lehoty na žalovanie
prípadnej neplatnosti uvedených dohôd podľa § 77 ZP. Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu
domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 ZP zaniká totižto márnym

uplynutím dvojmesačnej lehoty odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Z uvedených dôvodov
podľa názoru súdu pracovný pomer žalovaných u žalobkyne trval aj po 6.10.2013. Každá zo žalovaných
v danom prípade vyhotovila listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru písomne dňa 17.12.2013
a doručila ju žalobkyni ako zamestnávateľovi dňa 19.12.2013. V písomnom vyhotovení okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalované v súlade s § 70 ZP skutkovo vymedzili dôvod skončenia

pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ ZP tým, že im žalobkyňa nevyplatila náhradu mzdy
za mesiac október 2013 ani do 15 dní od splatnosti. Taktiež uviedli, že od 7.10.2013 im žalobkyňa
neprideľovala prácu, a preto má povinnosť poskytnúť im náhradu mzdy z titulu prekážok v práci
na strane zamestnávateľa. Každá zo žalovaných v závere listiny okamžitého skončenia pracovnéhopomeru konštatuje, že žalobkyňa jej náhradu mzdy za mesiac október nevyplatila. Mzda je podľa § 129
ods. 1 ZP splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Žalobkyňa v danom

prípade nepreukázala pravdivosť svojho tvrdenia, že mzda žalovaných bola splatná na konci daného
mesiaca. Splatnosť mzdy žalovaných nebola riešená ani v pracovných zmluvách žalovaných, či v
kolektívnej zmluve. Tvrdenie žalobkyne o splatnosti mzdy na konci daného mesiaca nevyplýva ani z
pokladničných dokladov o výberoch, predložených žalobkyňou. Na pokladničnom doklade zo 16.8.2013,
resp. z 3.8.2013, resp. z 1.8.2013 o výbere sumy vo výške 100,- eur, resp. 172,25 eur, resp. 50,-

eur je rukou dopísané, že je to výplata za júl, resp. jún, resp. jún a tieto paragony sú opatrené
podpisom žalovanej v 3. rade. Aj na základe týchto dokladov možno dospieť k záveru, že mzda
zamestnancom žalobkyne sa vyplácala pozadu, a to na konci nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Vykonaným dokazovaním, či už z výpovedí strán sporu, alebo z evidencie dochádzky žalovaných,
resp. skutkových tvrdení uvedených v žalobe, mal súd za preukázané, že žalobkyňa po 6.10.2013
neevidovala ani dochádzku žalovaných do zamestnania a ani im neprideľovala prácu, a to napriek

tomu, že nedošlo k skončeniu pracovného pomeru žalovaných a ani k skončeniu podnikateľskej činnosti
žalobkyne, či zrušeniu prevádzkárne žalovanej v Hurbanove. Preto s poukazom na § 142 ods. 3
ZP z dôvodu, že žalované ako zamestnanci žalobkyne nemohli vykonávať prácu pre iné prekážky
na strane zamestnávateľa, žalobkyňa ako zamestnávateľ mala žalovaným poskytnúť náhradu mzdy
v sume ich priemerných zárobkov. Žalobkyňa netvrdila, že by žalovaným za október 2013, a to od

7.10.2013, vyplatila náhradu mzdy, ktorá podľa názoru súdu je splatná v rovnakých termínoch ako mzda.
Preto žalované v súlade s § 69 ods. 1 písm. b/ ZP dôvodne skončili pracovný pomer so žalobkyňou
okamžite, a to v prekluzívnej lehote určenej v § 69 ods. 3 ZP, keď podľa názoru súdu náhrada mzdy
žalovaných za október 2013 bola splatná na konci nasledujúceho mesiaca, a to 30.11.2013. Listina
o okamžitom skončení pracovného pomeru každej zo žalovaných má všetky hmotnoprávne náležitosti

predpokladané v § 69 ods. 1 písm. b/ ZP, § 69 ods. 3 ZP, § 70 ZP. Súd uvedený zrušovací prejav vôle
žalovaných nepovažuje za rozporný s dobrými mravmi, ako to tvrdila žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, ale o dovolený a zákonom predpokladaný spôsob skončenia pracovného pomeru
zamestnancom, teda považuje ho za platný právny úkon.

27. Súd ďalej na základe výsluchu strán sporu a to predovšetkým žalobkýň 1./ až 4./ mal za preukázané,
že žalobkyne ako zamestnankyne žalovanej vykonávali pracovnú činnosť - predavačky u žalovanej.
Ich pracovná doba bola na základe rozvrhu vypracovaného resp. určeného žalovanou cez pracovné
dni ráno od 6.00 do 22.00 hod., kde pracovali dve predavačky na dve smeny, s tým, že jedna smena
trvala 8 hodín, teda dve pracovali pred obedom a dve poobede. V soboty pracovali taktiež v rovnakom

režime, dve na dve smeny. V nedeľu pracovali, v lete od 8.00 do 16.00 hod., a v zime od 8.00
do 14.00 hod., a v tento deň sa sa striedali, tak že každú nedeľu pracovali dve zamestnankyne a v
rovnakom režime pracovali aj cez sviatky. Z výsluchu strán bolo preukázané, že žalovaná žalobkyniam
za prácu cez víkend a vo sviatok žiadne príplatky neplatila a za nedeľu im platila sumu 8,- € za celý
deň, teda vrátane bežnej mzdy. Pracovnou náplňou žalobkýň bolo preberať tovar, kontrolovať záručné

doby, predávať, pracovať s pokladňou, oceňovať, uhrádzať cenu za tovar, upratovať, všetko. Robili aj
uzávierky pokladne. Výška mzdy bola vypočítavala žalovanou na základe evidenčnej listiny. Evidencia
dochádzky bola vedená na evidenčnej listine ešte v jednom zošite, kde bol uvádzaný odpracovaný počet
hodín, hodinová sadzba a vypočítaná mzda. Týmto zošitom disponovala žalovaná, bol súčasťou spisu
tunajšieho súdu č.k. 13Cpr/1/2014, kde bol uložený v prílohovej obálke. Po právoplatnom skončení tejto

veci bol vrátený žalovanej, avšak pre potreby konania v tejto veci ho už žalovaná predložiť nevedela,
z dôvodu, že nevedela, kde sa nachádza. Stravovanie žalobkýň zo strany žalovanej zabezpečované
nebolo, žalobkyne si stravu buď doniesli z domu, alebo si ju zakúpili. Žalobkyne zhodne popreli tvrdenie
žalovanej, že sa im stravu poskytovala takým spôsobom, že si mohli z predajne potravín, kde pracovali
vziať potraviny resp. nakúpiť potraviny za symbolické ceny, čo malo pokryť povinnosť zamestnávateľa

poskytovať zamestnancom stravné.

28.Súdmalzvýsluchovsporovýchstránpreukázané,žepracovnáčinnosťžalobkýňspĺňalapredpoklady
na zaradenie do pracovnej činnosti so zaradením do 2.stupňa náročnosti.

29. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho
stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), c) deň
nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.30. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c)
okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

31. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti.

32. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok
na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

33. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

34. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

35. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

36. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

37. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

38. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a

mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva
rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 %
jeho priemerného zárobku.

39. Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a

mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu
vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.40. Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

41. Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo
všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo
v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou
zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac

ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

42. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä
poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu
pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa

alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby
alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy
má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná
zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného

jedla.

43. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume
najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri
pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje

príspevok podľa osobitného predpisu.

44. Podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok
v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom
stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže

zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia
od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania
zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

45. Podľa § 319 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak to je

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará a zabezpečí taký dôkaz, na tento účel
je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

46. Podľa § 320 CSP zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o

sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

47. Podlˇa § 100 ods. 1 Obcˇianskeho zákonníka, právo sa premlcˇí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlcˇanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlcˇania
dovolá, nemožno premlcˇané právo veritelˇovi priznatˇ.

48. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

49. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok

stane zročným celý dlh (§ 565),začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.51. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. V zmysle § 262 ods. 1 Zákonníka práce si právo na náhradu nárokov z pracovných vzťahov možno
uplatniť od času kedy sa tento nárok stane splatným. Splatnosťou sa toto právo stáva vymáhateľným
právom, teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia lehota v zmysle
§ 263 ods. 1 Zákonníka práce na uplatnenie tohto nároku.

53. Znalec na základe záverov znaleckých posudkov znaleckej organizácie Inštitút znalcov súdneho
inžinierstva, družstvo evidenčné číslo 900267, sídlo Hroncova 3, Košice - Staré Mesto, IČO: 47 619
694, znalca v odbore ekonómia a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, kontroling,
a to za jednotlivé žalobkyne 1./ C. Č. - Znalecký posudok č.5/2021, 2./ H. J. - Znalecký posudok
č.4/2021, 3./ H. Z. - Znalecký posudok č.7/2021, 4./ H. S. - Znalecký posudok č.6/2021 dospel k záverom,

že žalobkyne majú voči žalovanej neuspokojené nároky nasledovné: 1./ žalobkyňa C. Č. - Znalecký
posudok č. 5/2021, uplatnený nárok pri II. stupni náročnosti vyčíslenie podľa znaleckého posudku v
€. 1. Nárok na náhradu mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa za obdobie od 07.10.2013 do
19.12.2013 vo výške 816,92 €. 2. Nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru
vo výške 701,88 €. 3. Nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 01.01.2013 do

19.12.2013 vo výške 15,13 €. 4. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa
a II. stupňa náročnosti za obdobie od 20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 452,68 €. Nárok na doplatok
čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2012
do 31.12.2012 vo výške 602,52 €. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I.
stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 352,58 €. 5. Nárok

na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za
obdobie od 20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 160,53 €. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu
nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo
výške 210,33 €. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie
za prácu vo sviatok za obdobie od 01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 117,80 €. 6. Nárok na finančný

príspevok na stravovanie za obdobie od 20.03.2011 do 19.12.2013 vo výške 1.140,59 €, teda spolu
4.570,96 €. V Znaleckom posudku 5/2021 je v tabuľke Zhrnutie na str. 37 a 45 nesprávny súčet stotín
- nesprávne je uvedený súčet 4.570,90 €, správny uviedla v tabuľke. 2./ žalobkyňa H. J. - Znalecký
posudok č. 4/2021. Uplatnený nárok pri II. stupni náročnosti Vyčíslenie podľa znaleckého posudku v
€. 1. Nárok na náhradu mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa za obdobie od 07.10.2013 do

19.12.2013 vo výške 816,92 €. 2. Nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru
vo výške 701,88 €. 3. Nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 01.01.2013 do
19.12.2013 nevznikol. 4. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II.
stupňa náročnosti za obdobie od 20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 448,- €. Nárok na doplatok čistej
mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2012 do

31.12.2012 vo výške 590,80 €. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa
a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 347,10 €. 5. Nárok na 25 %
mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od
20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 180,87 €. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške

209,68 €. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu
vo sviatok za obdobie od 01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 163,17 €. 6. Nárok na finančný príspevok
na stravovanie za obdobie od 20.03.2011 do 19.12.2013 vo výške 1.112,57 €. Spolu vo výške 4.570,99
€. 3./ žalobkyňa H. Z. - Znalecký posudok č. 7/2021. Uplatnený nárok pri II. stupni náročnosti. Vyčíslenie
podľa znaleckého posudku v €. 1. Nárok na náhradu mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa za

obdobie od 07.10.2013 do 19.12.2013 vo výške 816,92 €. 2. Nárok na náhradu mzdy pri okamžitom
skončení pracovného pomeru vo výške 701,88 € 3. Nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku
za obdobie od 01.01.2013 do 19.12.2013 nevznikol. 4. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri
zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 451,12 €.
NároknadoplatokčistejmzdyvsumerozdieluprizaradenídoI.stupňaaII.stupňanáročnostizaobdobie

od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške 574,98 €. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri
zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 352,58 €.
5.Nárokna25%mzdovézvýhodneniezaprácunadčasa50%mzdovézvýhodneniezaprácuvosviatok
za obdobie od 20.03.2011 do 31.12.2011vo výške 184,19 €. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie zaprácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012
vo výške 194,12 €. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie
za prácu vo sviatok za obdobie od 01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 130,07 €. 6. Nárok na finančný

príspevok na stravovanie za obdobie od 20.03.2011 do 19.12.2013 vo výške 1.082,63 €. Spolu vo výške
4.488,49 €.V Znaleckom posudku č. 7/2021 je v tabuľke Zhrnutie na str. 38 a 46 nesprávny súčet desatín
- nesprávne je uvedený súčet 4.488,59 €, správny uviedla v tabuľke. 4./ žalobkyňa H. S. - Znalecký
posudok č. 6/2021. Uplatnený nárok pri II. stupni náročnosti. Vyčíslenie podľa znaleckého posudku v
€. 1. Nárok na náhradu mzdy pre prekážky na strane zamestnávateľa za obdobie od 07.10.2013 do

19.12.2013 vo výške 816,92 €. 2. Nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru
vo výške 701,88 €. 3. Nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 01.01.2013 do
19.12.2013 nevznikol. 4. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II.
stupňa náročnosti za obdobie od 20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 451,12 €. Nárok na doplatok čistej
mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2012 do
31.12.2012 vo výške 602,52 €. Nárok na doplatok čistej mzdy v sume rozdielu pri zaradení do I. stupňa

a II. stupňa náročnosti za obdobie od 01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 352,58 €. 5. Nárok na 25 %
mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od
20.03.2011 do 31.12.2011 vo výške 156,74 €. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50
% mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vo výške 194,75
€. Nárok na 25 % mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a 50 % mzdové zvýhodnenie za prácu vo

sviatok za obdobie od 01.01.2013 do 06.10.2013 vo výške 169,23 €. 6. Nárok na finančný príspevok na
stravovanie za obdobie od 20.03.2011 do 19.12.2013 vo výške 1.136,04 €. Spolu vo výške 4.581,78 €.

54. Právny zástupca žalovanej počas konania a ako aj vo svojej záverečnej reči namietal, že medzi
žalovanou a pánom O. M. boli v roku 2013 viaceré rokovania o prevzatí prevádzky potravín žalovanej,

pri ktorom bolo predbežne dohodnuté, že dôjde rovnako, tak aj k prechodu zamestnancov a len
administratívnou chybu k tomuto prechodu nedošlo. Táto skutočnosť bola predmetom dokazovania
v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 13Cpr/1/2014, v ktorom bolo ustálené, že táto teória bola
vyvrátená, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.12.2013 je platné a pracovný pomer
žalobkýňsožalovanoutedanespornetrvaldo19.12.2013.Súdpretoďalejpreskúmavalnárokyžalobkýň

z pracovného pomeru so žalovanou vyplývajúce z ich pracovných pomerov, ku dňu 19.12.2013.

55. Z vykonaného dokazovania, predložených listiných dôkazov, ako aj z oboznámenia spisu Okresného
súdu Komárno č.k. 13Cpr/1/2014 mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalobkýň 1./ až 4./, ako

zamestnankýň u žalovanej, ako zamestnávateľke, sa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru
v zmysle § 69 ods. 1 písm b) Zákonníka práce zo dňa 17.12.2013, jeho doručením žalovanej, teda dňom
19.12.2013. Dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo stranu žalobkýň bola skutočnosť,
že žalovaná ako zamestnávateľka, nevyplatila zamestnankyniam- žalobkyniam mzdu za obdobie od
07.10.2013 do 19.12.2013. Platnosť predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany

žalobkýň ku dňu 19.12.2013 bolo predmetom konania Okresného súdu Komárno č.k. 13Cpr/1/2014.
Na základe uvedeného, súd mal za nesporné a preukázané, že žalobkyne 1./ až 4./ mali nárok na
náhradu mzdy za obdobie 07.10.2013 do 19.12.2013, počas ktorého ich pracovný pomer nesporne trval
a zamestnávateľka im prácu neprideľovala. Žalovaná ako zamestnávateľa mala povinnosť prideľovať
prácužalobkyniamvzmysleustanovenia§47ods.1písm.a)Zákonníkapráceaždoplatnéhoskončenia

pracovnéhopomeru,tedado19.12.2013.Nakoľkovšakprácuzamestnankyniam-žalobkyniamžalovanú
prácuneprideľovala,vzniklinajejstraneododňa07.10.2013(tentodeňbolvkonanínespornýaustálený
stranami sporu) neprideľovala, vznikli na strane žalovanej prekážky v práci na strane zamestnávateľa
v zmysle §142 ods. 3 Zákonníka práce, za ktoré patrila žalobkyniam náhrada mzdy v sume jeho
priemerného zárobku. Súd preto priznal žalobkyniam 1./až 4./ nárok na jeho náhradu za obdobie

07.10.2013 do 06.10.2013, teda za obdobie kedy zamestnávateľka prestala prácu zamestnankyniam
prideľovať až do dňa skončenia ich pracovného pomeru, vo výške vyššie uvedeného vyčíslenia podľa
znaleckých posudkov 04/2021, 05/2021, 06/2021 a 07/2021.

56. Ako bolo preukázané a ustálené v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 13Cpr/1/2014, okamžité

skončenie pracovného pomeru žalobkýň zo dňa 17.12.2013 v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce bolo platné a pracovný pomer žalobkýň so žalovanou nesporne skončil jeho doručením žalovanej
dňa 19.12.2013. V zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý, okamžite skončil pracovný
pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobudvoch mesiacov. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalobkyniam tento nárok patrí a
preto priznal žalobkyniam 1./ až 4./ nárok, preto nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, vo výške vyššie uvedeného vyčíslenia podľa

znaleckých posudkov 04/2021, 05/2021, 06/2021 a 07/2021.

57. V súlade s § 152 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať
zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na
pracoviskách alebo v ich blízkosti, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavého jedla vrátane

vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny a to vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom
zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečením stravovania pre svojich zamestnancov
prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie
služby.Nároknaposkytnutiestravymázamestnanec,akodpracujeviacako4hodiny.Žalobkynezhodne
popreli tvrdenie žalovanej, že sa im stravu poskytovala takým spôsobom, že si mohli z predajne potravín,
kde pracovali vziať potraviny resp. nakúpiť potraviny za symbolické ceny, čo malo pokryť povinnosť

zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravné. Súd preto priznal žalobkyniam 1. /až 4./ nárok na
finančný príspevok za stravovanie v zmysle § 151 ods. 2 a ods. 6 Zákonníka práce, vo výške vyššie
uvedeného vyčíslenia podľa znaleckých posudkov 04/2021, 05/2021, 06/2021 a 07/2021 a to za obdobie
od 20.03.2011 (obdobie troch rokov od podania žaloby o nároky z pracovných vzťahov na tunajší súd
zo dňa 20.03.2014 vedené pod sp.zn. 15Cpr/2/2014, v súlade z § 100 a §101 Občianskeho zákonníka)

do 19.12.2013 (okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkýň).

58. Podľa § 121 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové
zvýhodnenie vo výške najmenej 25 % priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
určuje § 122 ZP. Za túto prácu patrila žalobkyniam dosiahnutá mzda, ktorá bola na základe predložených

výplatných listín žalobkyniam vyplatená, avšak z predmetných výplatných listín nevyplýva, že by
žalobkyniam bolo poskytnuté aj mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 50 % priemerného zárobku.
Takáto mzda im patrila aj za prácu vykonávanú počas nepretržitého odpočinku - ten upravuje §
93 Zákonníka práce. Pracovali každú sobotu, každú druhú nedeľu a každý sviatok v zmysle vyššie
uvedených rozvrhov práce. Definícia pojmu štátny sviatok je upravená v zákone č. 241/1993 Z.z. o

štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Súd
vyhodnotil, na základe vykonaného dokazovanie, ako dôvodný nárok žalobkýň na náhrady mzdy sa
za sviatok za dni pracovného pokoja v rozsahu 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi) Veľký piatok,
1. máj - Sviatok práce, 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom, 15. september - Sedembolestná Panna
Mária, 1. november sviatok všetkých svätých, 24. december - Štedrý deň od 6.00 hod. do 12.00

hod., 25. december - prvý sviatok vianočný. Zároveň patrí žalobkyniam mzdové zvýhodnenie za prácu
vykonávanú počas nepretržitého odpočinku v zmysle § 93 Zákonníka práce. Nakoľko z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že by žalobkyniam žalovaná takéto mzdové zvýhodnenie vyplatila,
súd priznal žalobkyniam 1./-až 4./ nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % za prácu nadčas podľa
§ 121 ods. 1 Zákonníka práce a vo výške 50 % za prácu vo sviatok v zmysle § 122 Zákonníka práce, vo

výške vyššie uvedeného vyčíslenia podľa znaleckých posudkov 04/2021, 05/2021, 06/2021 a 07/2021 a
to za obdobie od 20.03.2011 (obdobie troch rokov od podania žaloby o nároky z pracovných vzťahov na
tunajší súd zo dňa 20.03.2014 vedené pod sp.zn. 15Cpr/2/2014, v súlade z § 100 a §101 Občianskeho
zákonníka) do 19.12.2013 (okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkýň).

59.Súdmalzvýsluchovsporovýchstránpreukázané,žepracovnáčinnosťžalobkýňspĺňalapredpoklady
na zaradenie do pracovnej činnosti so zaradením do II. stupňa náročnosti. Nakoľko z listinných dôkazov-
predovšetkým pracovných zmlúv a výške dohodnutej odmeny za prácu, ako aj z výsluchu strán sporu
preukázané, že žalovaná zaradila žalobkyne do práce so zaradením do I. stupňa náročnosti, v zmysle
ktorej by však neboli oprávnené pracovať s finančnou hotovosťou ani byť hmotne zodpovedné za

zverenýtovarahodnotyanáplňprácezamestnankýňpozostávalazvyššieuvedenýchčinností,vzmysle
zaradenia práce do II. stupňa náročnosti im za prácu patrila mzda vo výške 1,2-násobku mzdy určenej
pre stupeň náročnosti I. Nakoľko súd pokladal tento nárok za dôvodný a nesporne nevyplácaný, priznal
žalobkyniam 1./až 4./ nárok na jeho náhradu za obdobie 20.03.2011 do 06.10.2013 (obdobie troch rokov
od podania žaloby o nároky z pracovných vzťahov na tunajší súd zo dňa 20.03.2014 vedené pod sp.zn.

15Cpr/2/2014, v súlade z § 100 a §101 Občianskeho zákonníka) do 06.10.2013 (obdobia, kedy fakticky
zamestnankyne prestali vykonávať prácu ) v zmysle vyššie uvedeného vyčíslenia podľa znaleckých
posudkov 04/2021, 05/2021, 06/2021 a 07/2021.60. V prípade žalobkyne v rade 1./ C. Č. vznikol tejto žalobkyni nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú
dovolenku za obdobie od 01.01.2013 do 19.12.2013. Žalovaná tento nárok počas konania nepoprela,
iba rozporovala skutočnosť, že nebol uplatnený v presnej výške pri podaní žaloby, ale bol špecifikovaný,

až po vykonaní znaleckého dokazovania pri zmene petitu žaloby zo strany žalobkýň. Súd vzhľadom
na uvedené pokladá tento nárok za nesporný, námietku žalovanej vyhodnotil, ako nedôvodnú, nakoľko
nárok ako taký žalobkyňa 1./ uviedla už v pôvodnej žalobe zo dňa 20.03.2014. Nakoľko tento nárok
vyhodnotil súd na základe dokazovania, ako nesporný, priznal žalobkyni 1./ nárok na náhradu mzdy za
nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 01.01.2013 do 19.12.2013 v zmysle vyššie uvedeného vyčíslenia

podľa znaleckého posudku č. 05/2021.

61. Súd ďalej na základe výsluchu strán sporu a to predovšetkým žalobkýň 1./až 4./ mal za preukázané,
že žalobkyne, ako zamestnankyne žalovanej vykonávali pracovnú činnosť - predavačky u žalovanej.
Ich pracovná doba bola na základe rozvrhu vypracovaného, resp. určeného žalovanou cez pracovné
dni ráno od 6.00 hod. do 22.00 hod., kde pracovali dve predavačky na dve smeny, s tým, že jedna

smena trvala 8 hodín, teda dve pracovali pred obedom a dve poobede. V soboty pracovali, taktiež v
rovnakom režime, dve na dve smeny. V nedeľu pracovali, v lete od 8.00 do 16.00 hod., a v zime od
8.00 do 14.00 hod., a v tento deň sa striedali, tak že každú nedeľu pracovali dve zamestnankyne a v
rovnakom režime pracovali aj cez sviatky. Z výsluchu strán bolo preukázané, že žalovaná žalobkyniam
za prácu cez víkend a vo sviatok žiadne príplatky neplatila a za nedeľu im platila sumu 8,- € za celý

deň, teda vrátane bežnej mzdy. Pracovnou náplňou žalobkýň bolo preberať tovar, kontrolovať záručné
doby, predávať, pracovať s pokladňou, oceňovať, uhrádzať cenu za tovar, upratovať, všetko. Robili aj
uzávierky pokladne. Výška mzdy bola vypočítavala žalovanou na základe evidenčnej listiny. Evidencia
dochádzky bola vedená na evidenčnej listine ešte v jednom zošite, kde bol uvádzaný odpracovaný počet
hodín, hodinová sadzba a vypočítaná mzda. Týmto zošitom disponovala žalovaná, bol súčasťou spisu

tunajšieho súdu č.k. 13Cpr/1/2014, kde bol uložený v prílohovej obálke. Po právoplatnom skončení tejto
veci bol vrátený žalovanej, avšak pre potreby konania v tejto veci ho už žalovaná predložiť nevedela,
z dôvodu, že nevedela, kde sa nachádza.

62. V zmysle § 150 CSP povinnosť tvrdiť je jednou zo základných procesných povinností strán sporu.

Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s
dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve
nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávny sankciu v podobe prehry
sporu. Povinnosť strany sporu tvrdiť je základným princípom civilného procesu v zmysle článku 8
CSP. Súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami sporových strán. Keďže žalovaná

neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 150 a 151 CSP a počas celého konania neposkytla súdu
žiaden dôkaz o skutočnostiach, ktoré tvrdila na svoju obranu súd. Žalovaná počas celého konania
neprodukovala žiadne dôkazy a účinne sa jej nepodarilo poprieť skutočnosti tvrdené žalobkyňami, ktoré
bolipodporenélistinnýmidôkazmiaichvýsluchmi.Žalovanánamietalapočasceléhokonaniapremlčanie
nárokov žalobkýň a vierohodnosť a odborné zistenia znaleckých posudkov organizácie INŠTITÚT

ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo, ev. č. 900267, ktoré žalobkyne v konaní predložili,
avšak nijako konkrétne nepreukázala nesprávnosť týchto tvrdení, neuviedla aké nároky žalobkýň boli
uspokojené, v ktorých konkrétnych výpočtoch sú znalecké posudky nepresné a v čom spočíva ich
omyl. Žalovaná nepredložila v konaní vlastný znalecký posudok a zároveň nesúhlasila s vykonaním
znaleckého dokazovania súdom. Žalovaná mala možnosť predložiť listiny a uviesť skutočnosti, ktoré v

zmysle jej námietok v znaleckých posudkoch neboli zohľadnené a ktoré by boli následne dopracované
a na ich základe prehodnotené možné závery posudkov, avšak neurobila tak a preto vyhodnotil súd
námietku a obranu žalovanej týkajúcu sa znaleckých posudkov ako neúčinnú a znalecké posudky
organizáciou INŠTITÚT ZNALCOV SÚDNEHO INŽINIERSTVA, družstvo, ev. č. 900267 súd vyhodnotil
ako vypracovaný v súlade s § 209 ods. 2 CSP.

63. Súd sa taktiež zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovanej. Žalobkyne si svoje nároky,
čo do dôvodu a z časti aj čo do výšky uplatnili v žalobe zo dňa 20.3.2014. V pracovnom práve sa
nároky z pracovno-právnych vzťahov premlčujú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmysle
§ 100 Obcˇianskeho zákonníka, sa právo premlcˇí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej. Túto

dobu ustanovuje § 101 Obcˇianskeho zákonníka tak, že premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V zmysle uvedeného, premlčacia lehota začala plynúť dňa
20.03.2014. Nakoľko žalobkyne všetky svoje nároky špecifikovali na základe znaleckých posudkov č.
04/2021, 05/2021, 06/2021 a 07/2021, v ktorých boli nároky vyčíslené odo dňa 20.03.2011 až do dňauplynutia nároku na jednotlivé špecifikované nároky, súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako
nedôvodnú.

64. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru o odôvodnenosti žaloby v plnom rozsahu a preto
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1/ rade C. Č. celkom sumu 4.570,96 € s 5,5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 4.570,96 € od 20.3.2014 do zaplatenia, žalobkyni v 2./ rade H. J. celkom sumu
4.570,99 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.570,99 € od 20.3.2014 do zaplatenia,
žalobkyni v 3./ rade H. Z. celkom sumu 4.488,49 € s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

4.488,49 € od 20.3.2014 do zaplatenia, v 4./ rade H. S. celkom sumu 4.581,78 € s 5,5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 4.581,78 € od 20.3.2014 do zaplatenia, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v
konaní úspešnejšou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v

zmysle § 262 ods. 2 CSP.

66. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.