Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Cb/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316210302
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2316210302.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcu: Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny SR, IČO: 00 681 156, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, zastúpený: Martin
Pavles.r.o.,Advokátskakancelária,Pribinova4,81109Bratislava,IČO:36860450,protižalovanému:P.
V. - U.-Z., IČO: XX XXX XXX, B. XXX, XXX XX Y., právne zastúpený: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o.,
IČO: 47 251 506, so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, o zaplatenie 118.447,05 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 118.447,05 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
118.447,05 Eur od 16.04.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude
rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 3. júna 2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadal vydať platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného žalobcovi zaplatiť 118.447,05 Eur s 8,05 %
ročným úrokom z omeškania od 16. apríla 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že strany uzavreli Zmluvu č. K. o poskytnutí nenávratného

finančného príspevku /ďalej len zmluvu/, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol finančný
príspevok v žalovanej výške v 10-tich platbách. Žalobca listom z 13. februára 2015 oznámil odstúpenie
od zmluvy a požiadal žalovaného o vrátenie príspevku z dôvodu porušenie zmluvných podmienok, ktorú
povinnosť si žalovaný nesplnil.

3. Žalobca spolu so žalobou súdu doručil zmluvu, výpis z účtu, žiadosť o nenávratný finančný príspevok,
správu z kontroly, odstúpenie od zmluvy s doručenkou, žiadosť o vrátenie finančného príspevku.

4. Tunajší súd 10. júna 2016 č. k. 10Cb/29/2016-95 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu
vyhovel. Proti platobnému rozkazu žalovaný v zákonnej lehote podal odpor s vecným odôvodnením.
V odpore poukázal na to, že porušenie finančnej disciplíny môže konštatovať len príslušný orgán
štátnej správy rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Okrem toho žalovaný poprel opodstatnenosť
argumentácie žalobcu, ktorý vznik svojho nároku spája s porušením ustanovení živnostenského zákona.
Tiež poprel platnosť odstúpenia od zmluvy a že by svojim konaní porušil ustanovenia zmluvy. Žiadal,

aby súd konanie zastavil a vec postúpil príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

5. Na základe podaného odporu súd uznesením z 20. júla 2016 č. k. 10Cb/29/2016-111 vydaný platobný
rozkaz zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. augusta 2016.6. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy nemusí byť viazané na existenciu
nejakého dôvodu. Obchodný zákonník v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom

právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia a prípadné uvedenie
dôvodu neznamená viazanosť týmito dôvodmi. V danom prípade žalobca porušil zmluvné ustanovenia
zmluvy, a to nerealizoval financovaný projekt riadne a včas, neposkytol informácie a písomné podklady
kontrole, neposkytol súčinnosť, na ktorú sa zmluvne zaviazal, účel poskytnutia finančného príspevku
nebol naplnený. Poukázal na to, že žalobca odstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu a na časový sled

udalostí od kontroly po odstúpenie od zmluvy a na mechanizmus žalobcu pri schvaľovaní odstúpenia
od zmluvy a na odlišné zmluvné dojednanie, ktorým sa odchýlil od ustanovenia § 345 Obchodného
zákonníka /ďalej len ObZ/. Podľa názoru žalobcu žalobca nemal povinnosť žalovanému poskytnúť
dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti z dôvodu, že odstupoval od zmluvy z dôvodu podstatných
porušení zmluvy. Žalovaný nepreukázal udržanie novovytvorených pracovných miest do roku 2015 a
ani nevytvoril ich v zmysle zmluvy. Zamestnanci žalovaného nevykonávali činnosti v oblasti cestovného

ruchu a ani v zmysle projektu zmluvy. Žalobca v konaní má aktívnu legitimáciu, ktorou sa zaoberali
súdy Slovenskej republiky, napr. Krajský súd v Prešove sp. zn. 3Cob/18/2019. K započítaniu pohľadávky
žalobca uviedol, že sa jedná o domnelú pohľadávku na započítanie a žalovaný žalobcovi v zmysle
zmluvy nič neplnil, z ktorého dôvodu žalobca žalovanému nemá nič vracať. V trestnom konaní vedenom
na Špecializovanom trestnom súd v Pezinku žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 28.915,59 Eur

a nie v žalovanej sume.

7. Žalovaný nepoprel prostredníctvom svojho právneho zástupcu uzavretie zmluvy, vyplatenie
finančného príspevku, doručenie odstúpenia od zmluvy. Podľa jeho názoru odstúpenie od zmluvy je
neplatné z dôvodu, že žalobca žalovanému neposkytol primeranú lehotu na splnenie povinnosti. Okrem

toho žalobca doplňuje dôvody odstúpenia od zmluvy oproti dôvodom uvedených v odstúpení od zmluvy.
Poukázal na to, že žalobca schválil projekt a bol oboznámený s predmetom podnikania žalovaného.
V roku 2003 žalobca inicioval kontrolné konanie u živnostenského úradu Šaľa, ktorý informoval
žalobcu, že došlo k porušeniu živnostenského zákona zo strany žalovaného, avšak právomoc na
vykonanie kontroly prislúcha Obvodnému úradu Nitra. Následne na to Obvodný úradu Nitra oznámil, že

žalovaný sa nedopustil neoprávneného podnikania. Nie je sporné medzi stranami, že žalovaný v zmysle
projektu zamestnal 5 zamestnancov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dvaja z týchto zamestnancov nespĺňali
požiadavky na novovytvorené miesta, tak v tomto prípade žalovaný poukázal na to, že kontrolná skupina
posudzovala pracovné zmluvy podľa interného predpisu vytvoreného žalobcom, ktorý bol zverejnený po
tom, ako boli zmluvy uzavreté. V danom prípade žalobca nepreukázal podstatné porušenie zmluvy, ktoré

jenevyhnutnýmpredpokladompreodstúpenieodzmluvy.Ztohtodôvodunemohlonastranežalovaného
vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Okrem toho namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu kogentnej
právnej úpravy zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, účinného od 1. januára 2015. Žalovaný si
uplatnilnámietkuzapočítaniavovýške89.350,46Eurapoukázalnauplatnenieškodyžalobcuvtrestnom
konaní.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie:
- systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007
- 2013, str. 1, 34-40
- Zmluva č. K., Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve

- Výpisy z výdavkového účtu navrhovateľa za obdobie 19.08.2010 - 17.05.2012
- Rozhodnutie č. XX/XXXX o zrušení Sociálnej implementačnej agentúry
- Dodatok č. 3 z 19.03.2014 k Zriaďovacej listine Fondu sociálneho rozvoja
- Dodatok č. 4 z 09.03.2015 k Zriaďovacej listine Fondu sociálneho rozvoja
- List č. C.-XXXX z 13.02.2015 o odstúpení od Zmluvy, Doručenka z 24.02.2015, Správa z kontroly na

mieste č. XXXX/XXXX, XXXX/XXXX-U.
- Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z 10.05.2010
- Žiadosť č. XXXXXXXXXXX/ZXX o vrátenie sumy 18.326,85 Eur zo 06.02.2015
- Žiadosť č. XXXXXXXXXXX/ZXX o vrátenie sumy 28.916,57 Eur zo 06.02.2015
- Žiadosť č. XXXXXXXXXXX/ZXX o vrátenie sumy 3.507,88 Eur z 05.02.2015

- Žiadosť č. XXXXXXXXXXX/ZXX o vrátenie sumy 67.695,75 Eur z 13.02.2015
- Žiadosť č. XXXXXXXXXXX/ZXX o vrátenie sumy 67.695,75 Eur z 24.04.2015
- Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu zo dňa 30.07.2020 sp. zn. PK-2T/10/2017
- Výsluchom svedkov L. V. R. C.. L. X..9. Žalovaný žalobcovi predložil žiadosť o nenávratný finančný príspevok na programové obdobie
2007 - 2013. V zmysle tejto žiadosti žalovaný sa zaviazal vytvoriť novovytvorené pracovné miesta,

a to sprievodca cestovného ruchu, organizátor cestovného ruchu v regióne, organizátor kongresov,
medzinárodných festivalov a manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu s
opisom ich činnosti. Strany uzavreli zmluvu 2. júla 2010, ktorej predmet bol označený v bode 2.
zmluvy ako úprava zmluvných podmienok práv a povinností medzi stranami po poskytnutí nenávratného
finančného príspevku zo strany žalobcu na realizáciu projektu žalovaného, ktorý tvoril predmet

schválenej žiadosti. Na základe zmluvy žalobca žalovanému vyplatil 118.447,05 Eur. Žalobca v priebehu
platnosti zmluvy vykonal kontrolu na mieste a zistil neoprávnené podnikanie, v rozhodnom období rokov
2010 až 2013. Žalovaný si vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu ako sú školenia,
semináre, sprievodcovská činnosť, organizovanie kongresov, zájazdov a pod. Vystavené faktúry, ako aj
priame platby cez ERP boli iba za činnosť v oblasti ubytovania a stravovania. Ďalej bolo žalovanému
vytýkané nezabezpečenie prítomnosti osôb pri kontrole, ktorí zodpovedajú za realizáciu projektu a

že prijímateľovi poskytol nepravdivé a zavadzajúce informácie ohľadne zamestnancov prijatých na
novovytvorené pracovné miesta, a to sprievodca cestovného ruchu, organizátor cestovného ruchu v
regióne, organizátor kongresov, medzinárodných festivalov, a manažér pre tvorbu a predaj produktov a
balíkov cestovného ruchu, recepčná. Títo pracovníci si vykazovali činnosť „starostlivosť o zákazníkov,
resp. o ubytovaných hostí“, ktorá činnosť však nekorešpondovala s evidenciou v knihe ubytovaných

hostí. Na základe uvedených skutočností komisia konštatovala neoprávnené výdavky vo výške 62,80
% z kontrolovanej vzorky.

10. Na základe vykonanej kontroly žalobca žalovanému zaslal 13. februára 2015 odstúpenie od zmluvy
z dôvodu závažného porušenia zmluvy /I. nenaplnil účel zmluvy a poskytnutie nenávratného finančného

príspevku, II. uplatňoval si voči žalobcovi neoprávnené výdavky, III. dopustil sa nezrovnalosti, ktoré
znamenajú akékoľvek porušenie práva Európskej únie vyplývajúce z konania alebo opomenutia konania
hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by mohlo byť poškodenie všeobecného rozpočtu
Európskej únie alebo rozpočtov nimi spravovaných, a to buď znížením alebo stratou výnosov plynúcich
z vlastných zdrojov vyberaných v mene Európskej únie alebo započítaním neoprávnenej výdavkovej

položky do rozpočtu európskej únie, IV. nevrátil nenávratný finančný príspevok/, čím porušil článok 1
ods. 1, článok 7 ods. 1, článok 9 bod 2, odsek 2.4 písm. j, článok 10 ods. 2 Všeobecných zmluvných
podmienok a požiadal žalovaného o vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, ktorú povinnosť si
žalovaný nesplnil.

11. Žalovaný je zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Šaľa od 12. augusta 2008
predmetom podnikania ubytovacie služby bez prevádzkovania pohostinných služieb, pohostinská
činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne, prevádzkareň: kúpa tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi /maloobchod/ alebo iným prevádzkovateľom živnosti /veľkoobchod/ od 15.
septembra 2008 a od 8. decembra 2009 poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s

predajom na priamu konzumáciu.

12. Okresný úrad Šaľa odbor živnostenskej kontroly oznámil mailom žalobcovi 17. decembra 2013, že
na základe kontroly a na základe predloženia účtovných dokladov za obdobie rokov 2010 - 2013 bolo
zistené, že žalovaný vôbec neúčtoval žiadne služby v oblasti cestovného ruchu. Svojich zamestnancov,

ktorých má na základe zmluvy využíva iba v oblasti stravovania, ubytovania a im iba pripravuje
a zabezpečuje podmienky na odbornú prípravu a ani žiadne služby v oblasti cestovného ruchu si
neúčtoval.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku vyhlásil rozsudok 30. júla 2020 č. k. PK-2T/10/2017-2035,
ktorým uznal obžalovaného P. V. vinným z prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskych

spoločenstiev podľa § 261 os. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom
subvenčného podvodu, pretože ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným
menom P. V. - U. Z. so sídlom Y. XXX, Y., IČO: XX XXX XXX /ďalej len „prijímateľ príspevku“/ dňa
02.07.2010 uzatvoril Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. K. /ďalej len Zmluva/,
predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi prijímateľom príspevku a

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava /
ďalej len „poškodený“/, konajúcim prostredníctvom Sociálnej implementačnej agentúry so sídlom
Špitálska 6, Bratislava, ako poskytovateľom príspevku za účelom poskytnutia nenávratného finančného
príspevku do výšky 167.996,13 Eur, čo predstavovalo 95% z celkových oprávnených výdavkov vo výške176.838,03 Eur na realizáciu aktivít projektu pod názvom „Nové služby CR v penzióne Y.“, s kódom C.
XXXXXXXXXXX v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaného
z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v pomere 95% z celkových

oprávnených výdavkov a 5% z vlastných zdrojov, pričom v sledovanom úmysle neoprávnene vylákať od
poskytovateľa príspevku finančné prostriedky vo forme peňažných výdavkov na mzdy zamestnancov
za aktivitu 2 - Udržanie novovytvorených pracovných miest, konal tak, že pri deklarovaní oprávnenosti
vzniknutýchvýdavkovspomocoupracovnýchvýkazovč.X,X,X,XX,XX,XX,XX,XXR.XXzaobdobieapríl
až december 2011, ktoré zahrnul do žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXX,

predstieral reálny výkon pracovnej činnosti svojich zamestnancov podľa ich pracovného zaradenia, a to:
- R.C. V. - organizátor cestovného ruchu v regióne
- R. V. - manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruku,
- G. X. - sprievodca cestovného ruchu,
- Z. Y. - organizátor kongresov medzinárodných festivalov,
- P. P. - manažér publicity,

hoci vedel, že zamestnancov R. V., R. V., G. X. R. Z. Y. v skutočnosti pracovne využíval výhradne len na
poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb, a že prostredníctvom P. P. tiež len predstieral riadny
výkon činnosti - zmluvnej povinnosti v oblasti zabezpečenia publicity projektu, čím P. V. konal v rozpore s
- bodom č. 2.4, 3.3, 5.5., 6.5. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
- článkom 1 bod 1, 7 bod 1, 9 bod 2.4 písm. b/, c/, d/, g/, h/, j/ Všeobecných zmluvných podmienok a

článkom 14 bod 1 písm. c/, j/ Všeobecných zmluvných podmienok k § 24b ods. 2 písm. c/ zákona č.
528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom
do 30.04.2011,
- § 19 ods. 3 a § 31 ods. 1 písm. a/, j/, k/, n/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.10.2010,

vdôsledkučohobolaprijímateľovipríspevkuneoprávnenevyplatenásumavovýške28.916,59Eur,ktorá
nebola použitá v súlade so Zmluvou a doposiaľ tento neoprávnene vyplatený príspevok nevrátil, naďalej
ho neoprávnene prechováva, čím poškodenému svojim konaním spôsobil škodu vo výške 28.916,59
Eur, z ktorej 85% predstavuje príspevok poskytnutý z Európskeho sociálneho fondu vo výške 24.579,10
Eur a 15% predstavuje príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 4.337,49 Eur, teda

- predložil nesprávny výkaz a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev
a iný účel ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie
prostriedkov z uvedeného rozpočtu a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu, a zároveň
- vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu

v otázke ich splnenia a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu.

13.SvedokL.V.-otecžalovanéhopotvrdil,žebolprítomnýprikontrolevykonávanejžalobcom.Kontrolnú
komisiu vykonávali traja členovia. Uviedol, že predmetom projektu bolo rozšírenie činnosti v oblasti
cestovného ruchu. Nevedel uviesť pracovnú náplň pracovníkov, ktorí pracovali v rámci projektu. Šesť

pracovníkov robilo v rámci projektu, pričom dvaja alebo traja robili čašníkov, jedna upratovačku a traja
robili v cestovnom ruchu, ktorí rozširovali činnosť cestovného ruchu. Z týchto pracovníkov u žalovaného
robia ešte štyria alebo piati zamestnanci, v pozícii kuchára, upratovačky a čašníka. Títo pracovníci sa
zúčastňovali školenia, ale v čom spočívali, nevedel uviesť.

14. Svedok C.. L. X. sa zúčastnil kontroly, ktorá bola iniciovaná treťou osobou. Odstupom času svedok
nevedel presne potvrdiť predmet kontroly, ale pamätal si, že kontrola bola zameraná na výdavky v
rámci žiadosti zo strany žalovaného a kontrolovala sa ich opodstatnenosť. Povinnosťou žalovaného
bolo predložiť doklady na základe, ktorých by sa zistila oprávnenosť vynaložených výdavkov. Predmetná
kontrola bola zmarená z dôvodu nepredloženia podkladov zo strany žalovaného a preto mal poskytnutú

lehotu, do ktorej žalovaný mal predložiť podklady na vykonanie kontroly. Ani po poskytnutí lehoty
žalovaný kontrolnej komisii nepreložil žiadne doklady. Z tohto dôvodu komisia napísala správu so
záverom, že výdavky boli považované za neoprávnené. Svedok potvrdil, že počas kontroly nemali
prístup k účtovníctvu, ku knihe ubytovaných. Žalovaný mal možnosť sa k správe vyjadriť a mohol komisii
po doručení správy predložiť požadované doklady. Pri vykonaní kontroly bolo povinnosťou žalovaného

predložiť projektovú a účtovnú dokumentáciu. Okrem toho mal pripraviť pracovné výkazy, kde nenašli
žiadnu auditnú stopu. Táto povinnosť vyplýva jednak z príručky pre prijímateľa a jednak z kontextu
zmluvy. Na základe projektu žalovaný mal vytvoriť pracovné miesta. Povinnosťou žalovaného bolo v
čase prijímania zamestnancov v zmysle projektu mať v živnostenskom oprávnení v predmete činnostivykonávanie činnosti ohľadne jednotlivých zamestnancov, pričom žalovaný nevedel preukázať činnosti
v oblasti cestovného ruchu. Je pravdou, že žalovaný kontrole predložil knihu ubytovaných, ale nie za
relevantné obdobie.

15. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne uzatvára:

16. Podľa § 351 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy ani

zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262 riešenia sporu
medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

17. Podľa § 351 ods. 2 ObZ strana, ktorej pred odstúpením zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto
plnenie vráti, pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak

ustanovenej podľa § 502 ak sa vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy má nárok na úhradu
nákladov s tým spojených.

18. Podľa § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento
alebo iný zákon.

19. Žalovaný v spore namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalovaný v konaní namietal nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu na podaní žaloby a uplatnil námietku premlčania. Vecnou legitimáciou je
stav, vyplývajúci z hmotného práva, kedy je jedna strana súdneho konania (žalobca) subjektom hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej

strane (žalovaný) je subjektom hmotno-právnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný), (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2011 č. k. 3ÚS/517/2011-9). V danom prípade
žalobca konal vo svojom mene a nie ako správca. Žalobca vo svojom mene uzavrel zmluvu. V danom
prípade sa jedná o pohľadávku zo záväzkového vzťahu, do ktorého žalobca vstúpil vo svojom mene,
z ktorého dôvodu podľa názoru súdu žalobca má aktívnu legitimáciu. Žalovaný okrem toho uvádzal,

že daný spor sa má riešiť v správnom konaní a nie pred občiansko-právnym súdom. K tejto námietke
súd uvádza, že uzavretím zmluvy medzi stranami vznikol súkromno-právny vzťahy a prípadné nároky
zo zmluvy medzi stranami je možné uplatniť v civilnom konaní. Zmluva uzavretá medzi stranami bola
uzavretá podľa § 269 ods. 2 ObZ, ktorá má charakter relatívneho obchodu a svojou povahou spadá do
oblasti súkromného práva.

Podľa § 135 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje
uvedením názvu tohto štátneho orgánu. Podľa ZSP 4/2006 štát, ako spôsobilého účastníka konania
nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú v
právnych vzťahoch vo svojom mene.

20. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/8/2023, rozhodnutie NS SR
sp. zn. 4Obdo/3/2022, sp. zn. 5 Obdo/30/2022, ktoré hovoria o aktívnej legitimácii Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR.

21. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne

očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Základným atribútom právnej istoty podľa čl. 2 Civilného sporového poriadku je požiadavka zásadnej
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Tá je zase ontologicky spätá s postulátom, že zásadne právne

rovnaké (obdobné) prípady sa skrátka majú posudzovať rovnako. Medzi najvyššie súdne autority patrí
Ústavný súd SR, Najvyšší súd SR, Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie (viď
Veľký komentár k CSP Nakladateľstvo C. H. BECK 2016).

22. Krajský súd Trnava v rozhodnutí zo dňa 28.06.2022, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej
inštancie v bode 7 a 7.1 uviedol:
Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu na konanie o ním uplatnených pohľadávkach, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, IČO: 00 681 156,Špitálska 4, 6, 8, Bratislava je aktívne legitimované na vymáhanie v konaní uplatnenej pohľadávky
s jej príslušenstvom. Odvolací súd sa s takýmto názorom súdu prvej inštancie plne stotožňuje. V
tejto súvislosti odvolací súd (tak, ako aj súd prvej inštancie) zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať

medzi konaním štátu a konaním ministerstva ako rozpočtovej organizácie s právnou subjektivitou vo
svojom mene. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR je rozpočtovou organizáciou s vlastnou
právnou subjektivitou. Zároveň je správcom majetku štátu, ktorý vykonáva právne úkony pri správe
majetku štátu v mene štátu. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR uzavrelo predmetnú Zmluvu
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo svojom mene ako subjekt s vlastnou právnou

subjektivitou. Štát nebol zmluvnou stranou, preto v tomto prípade nie je aktívne legitimovaným na
vymáhanie nenávratného príspevku. V zmysle aj žalovaným namietaného § 2 písm. a) zákona číslo
374/2014Z.z.(zákončíslo374/2014Z.z.opohľadávkachštátuaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení k 24.2.2015) sa na účely tohto zákona za pohľadávku štátu považuje právo štátu na peňažné
plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na
základe činnosti správcu pohľadávky štátu. V konaní bolo jednoznačným, že pohľadávka z odstúpenia

od obchodnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania nevznikla zo zákona, na základe zákona, ale ani
z činnosti správcu pohľadávky štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, keďže nárok na
vrátenie finančného príspevku vznikol ku dňu odstúpenia poskytovateľa príspevku od obchodnej zmluvy
uzatvorenej s prijímateľom príspevku. Ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy teda vznikla pohľadávka
poskytovateľa na vrátenie príspevku a nie pohľadávka štátu a pokiaľ aj poskytovateľ príspevku túto

pohľadávku vymáha, nemožno takúto jeho činnosť stotožniť s činnosťou správcu pohľadávky štátu
(práve z toho dôvodu, že nevymáha pohľadávku štátu, ale vlastnú pohľadávku). Jedná sa totiž o
uplatnenie vlastnej pohľadávky poskytovateľa príspevku z obchodnej zmluvy. Odstúpením od obchodnej
zmluvy sa totiž zmluvný nárok na vrátenie príspevku nestáva pohľadávkou štátu, ktorú by spravoval
žalobca, ako sa to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu súdu žalovaný. Obdobný záver je možné

dovodiť aj z § 24 ods. 1 zákona číslo 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov
Európskeho spoločenstva, v zmysle ktorého prijímateľ je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť
podľa osobitného predpisu za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve (čo bol aj prípad práve
prejednávanej veci, keďže nešlo o nárok na vrátenie príspevku z dôvodu vytvorenia príjmov počas
realizácie projektu v súvislosti s rozhodnutím o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1 (podľa § 24 ods. 2

práve citovaného zákona), prípadne o nárok na vrátenie príspevku pre porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania cudzinca (podľa § 24 ods. 3) alebo príjmu uvedeného v rozhodnutí o schválení žiadosti
podľa § 12 ods. 1. V zmysle § 15 ods. 3 a ods. 4 predmetného zákona, práve zmluva upravuje práva
a povinnosti prijímateľa a riadiaceho orgánu pri realizácií pomoci a podpory, ako aj právo riadiaceho
orgánu od zmluvy odstúpiť. Obdobne neobstojí ani argumentácia žalovaného, že § 2 písm. l) zákona

číslo 528/2008 Z.z. v jeho znení ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému uvádza, že
na účely tohto zákona je pohľadávka z príspevku pohľadávka štátu v správe riadiaceho orgánu na
vrátenie príspevku alebo jeho časti na základe riadiacim orgánom zisteného porušenia všeobecne
záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia o schválení žiadosti podľa § 12 ods. 1
zo strany prijímateľa alebo partnera, a to pre jej nepravdivosť, nakoľko ku dňu vzniku vymáhanej

pohľadávky(24.2.2015-deňdoručeniaodstúpeniažalobcuodzmluvyžalovanému)§2namietanépísm.
l) neobsahoval. Toto bolo zavedené do predmetného ustanovenia až zákonom č. 93/2017 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a
investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.6.2017.

Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na vymáhanie uplatnenej pohľadávky (z
dôvodu že aktívne legitimovanou na vymáhanie takejto pohľadávky je len Slovenská republika, nakoľko
zákon číslo 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu jednoznačne stanovuje, že nositeľom pohľadávky z
príspevku je štát a riadiaci orgán (žalobca) je iba správcom pohľadávky, nie jej nositeľom) preto nemohla
obstáť.

23.Podľa§193Civilnéhosporovéhoporiadkusúdjeviazanýrozhodnutímpríslušnýchorgánovotom,že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

24. Viazanosť civilného súdu sa vzťahuje na výrok trestného rozsudku, nie však na odôvodnenie tohto
rozsudku. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú
časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah
viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je daný tým, do akejmiery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku.

25. Z trestného rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. PK-2T/10/2017, z jeho
výroku vyplýva, že žalovaný bol uznaný za vinného z toho, že predložil nesprávny výkaz a použil
prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené,
a tým umožnil spôsobenie sprenevery a protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu a
spôsobil týmto činom väčšiu škodu a zároveň vylákal od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého

poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré
nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia a spôsobil týmto činom väčšiu škodu.
Súd v prebiehajúcom konaní je viazaný tým, že žalovaný spáchal trestný čin, a akého skutku sa dopustil.

26. Krajský súd Trnava vo svojom zrušujúcom rozhodnutí súdu prvej inštancie nariadil posúdiť
odstúpenie od zmluvy, či je toto odstúpenie od zmluvy možno považovať za platný právny úkon, či

žalobca v odstúpení od zmluvy uviedol dôvody zakladajúce jeho právo od zmluvy odstúpiť, či k naplneniu
týchto dôvodov došlo pred odstúpením od zmluvy, či vznikol nárok žalobcu na vrátenie príspevku.

27. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý je adresovaný druhej strane a je účinný
okamihom doručenia druhej strane Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj zánik práv

a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. Tieto účinky v obchodných vzťahoch
nastávajú okamihom odstúpenia /ex nunc/. Odstúpenie od zmluvy má zodpovednostný / sankčný /
charakter.Stranamôžeodstúpiťodzmluvylenvprípade,aktakétoprávojednejstranyvyplývazozmluvy
alebo, keď to určuje zákon.

28. Porušenie povinností žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v projekte „Nové služby cestovného ruchu
v penzióne Y.“ boli zistené na tvári miesta kontrolou dňa 06.02.2014. Pracovníkmi žalobcu z predmetnej
kontroly bol vyhotovený záznam. V tomto zázname boli špecifikované nedostatky a pochybenia na
strane prijímateľa. Prijímateľ sa zaviazal poskytovať služby: sprievodca cestovného ruchu, organizátor
cestovného ruchu v regióne, organizátor kongresov medzinárodných festivalov, manažér pre tvorbu a

predaj produktov a balíka cestovného ruchu.

29. Žalobca v čl. III v druhom a piatom odseku odstúpenia od zmluvy o NFP uviedol, že jediná oblasť,
v ktorej žalovaný poskytoval služby, respektíve v ktorej boli jeho pracovníci zamestnaní, sú ubytovacie
a stravovacie služby.

Žalovaný predstieral reálny výkon pracovnej činnosti svojich zamestnancov podľa ich pracovného
zaradenia, a to:
- R. V. - organizátor cestovného ruchu v regióne,
- R. V. - manažér pre tvorbu a predaj produktov a balíkov cestovného ruchu,
- G. X. - sprievodca cestovného ruchu,

- Z. Y. - organizátor kongresov medzinárodných festivalov,
- P. P. - manažér publicity,
hoci vedel, že zamestnancov R. V., R. V., G. X. R. Z. Y. v skutočnosti pracovne využíval výhradne len
na poskytovanie ubytovacích a stravovacích služieb.

30. Vykonanou kontrolou sa zistilo pochybenie na strane prijímateľa, ktoré spočívalo v tom, že
v pracovných výkazoch novoprijatých zamestnancov boli vykazované činnosti, ktoré nezodpovedali
skutočnosti a prijímateľ nevedel preukázať ich reálnosť a oprávnenosť. Žalovaný nevytvoril pracovné
miesta, na ktorých vytvorenie sa zaviazal, a preto nesplnil podmienky stanovené výzvou na predkladanie
ŽoNFP. Svojim konaním porušil ustanovenia čl. 3 ods. 7 Všeobecných zmluvných podmienok, čo je

podstatným porušením zmluvy a zakladá právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy.

31. Súd okrem toho mal za preukázané, že žalovaný nemal živnostenské oprávnenie na pracovnú
činnosť osôb od momentu realizovania projektu, to znamená, že vykonával neoprávnenú pracovnú
činnosť a od začiatku nebol oprávneným žiadateľom, pretože oprávneným žiadateľom môže byť len

živnostník, keby mal príslušné živnosti podľa príručky pre žiadateľa. Táto skutočnosť bola zistená aj v
rámci trestného konania pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku sp. zn. PK-2T/10/2017.

32. Žalobca v čl. VI. v prvom odseku (4. strana) Odstúpenia od Zmluvy o NFP uviedol:„V zmysle vyššie uvedeného si dovoľujeme konštatovať, že konaním Prijímateľa došlo k viacnásobnému
podstatnému porušeniu ustanovení Zmluvy. Prijímateľ sa svojím konaním dopustil porušenia ust. čl.
2 bod 2.4 Zmluvy „Prijímateľ sa zaväzuje prijať poskytnutý NFP a použiť ho v súlade s podmienkami

stanovenými v tejto Zmluve v spojení s ustanoveniami čl. 9 ods. 2 bod 2.4. písm. m), čl. 9 ods. 2 bod 2.4.
písm. h), čl. 9 ods. 2 bod 2.4. písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy.“

33. Žalovaný porušil záväzky z vecnej realizácie aktivít Projektu (čl. 9 bod 2.4 písm. d) VZP k Zmluve

o NFP). Tu sa hovorí, že za podstatné porušenie zmluvy zo strany prijímateľa sa považuje porušenie
záväzkov vyplývajúcich z vecnej alebo časovej realizácie aktivít Projektu alebo nesplnenie podmienok
a povinností, ktoré prijímateľovi vyplývajú zo zmluvy. Žalobca z čl. IV. odcitoval čl. 9 ods. 2.4 písm. d)
VZP Odstúpenia od zmluvy o NFP.

34. Zistenia z kontroly zo dňa 06.02.2014 boli potvrdené rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu,

ako aj uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.07.2013 sp. zn. 3To/13/2020.

35. Žalobca v čl. III. Odstúpenia od zmluvy uviedol, že vykonanou kontrolou sa zistilo pochybenie, ktoré
spočívalo v tom, že v pracovných výkazoch novoprijatých zamestnancov boli vykazované činnosti, ktoré
nezodpovedali skutočnosti a Prijímateľ nevedel preukázať ich reálnosť a oprávnenosť. Žalobca v čl. VI.

v prvom odseku Odstúpenia od zmluvy uviedol: „V zmysle vyššie uvedeného si dovoľujeme konštatovať,
že konaním Prijímateľa došlo k viacnásobnému podstatnému porušeniu ustanovení Zmluvy. Prijímateľ
sa svojím konaním dopustil porušenia ust. čl. 2 bod 2.4 Zmluvy „Prijímateľ sa zaväzuje prijať poskytnutý
NFP a použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v tejto Zmluve“ v spojení s ustanoveniami čl.
9 ods. 2 bod 2.4. písm. m), čl. 9 ods. 2 bod 2.4. písm. h), čl. 9 ods. 2 bod 2.4. písm. d) Všeobecných

zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy.“

36. V spore bolo preukázané, že žalovaný poskytoval žalobcovi nepravdivé údaje a to tým, že predkladal
nepravdivé pracovné výkazy zamestnancov. Týmto jeho konaním došlo k podstatnému porušeniu
zmluvy o NFP. O tom hovorí čl. 9 bod 2.4 písm. h) VZP.

37. Žalobca bez zbytočného odkladu odstúpil od Zmluvy o NFP. Správa z kontroly bola spísaná dňa
16.04.2014. Žalovaný odmietol potvrdiť, že sa s touto správou oboznámil. Žalovaný dňa 02.05.2014
podal námietky k správe. Listom zo dňa 26.06.2014 dal žalobca stanovisko k námietkam.

38. Žalovaný v spore si započítal pohľadávku voči žalobcovi v sume 89.530,46 Eur. V spore sa
nepreukázalo, z čoho táto suma pozostáva, akým spôsobom ju žalovaný určil. Na druhej strane žalovaný
tvrdí, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, z čoho vyplýva, že žalovaný by si mal údajnú pohľadávku
započítať voči Slovenskej republike. Žalobca rozporoval uvedenú námietku ako neodôvodnenú bez
skutkového a právneho základu. Žalobcovi nebolo poskytnuté akékoľvek plnenie zo strany žalovaného.

39. Z dokazovania bolo preukázané, že projekt „Nové služby cestovného ruchu v penzióne Y.“
sa neuskutočnil riadne a realizácia projektu obsahujúca pracovnú činnosť zamestnancov bola iba
predstieraná. Taktiež bolo preukázané, že v odstúpení od zmluvy boli uvedené dôvody, pre ktoré sa od
zmluvy odstupuje, a že tieto dôvody sa zakladajú na reálom základe. Tým vznikol nárok na vrátenie

príspevku.

40. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré preukázali opodstatnenosť nároku
žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Za účelovú obranu žalovanej strany súd považoval tvrdenia o
demencii otca žalovaného.

41. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Úroková sadzba je určená ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky zvýšená o 8
percentuálnych bodov v zmysle Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Žalovaný sa dostal do omeškania
16.04.2015. Oznámenie o odstúpení, ktorým žalobca požiadal žalovaného o vrátenie finančnéhopríspevku, žalovaný prevzal dňa 24.02.2015. Podľa čl. 10 ods. 6 Všeobecných zmluvných podmienok
je prijímateľ povinný vrátiť finančný príspevok do 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie. Lehota
na vrátenie márne uplynula, a preto je žalovaný v omeškaní od 16.04.2015.

42. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na to, že žalobca mal v
spore plný úspech, súd mu priznal 100% náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.