Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 4, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124201088
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124201088.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/7/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcov: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXX/ X, XXX XX F. G., právne zastúpená Mgr. Martinom Kiricom, advokátom, so sídlom
Mostná 42, 949 01 Nitra, 2/ H. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX F. –
J., právne zastúpený JUDr. Mgr. Máriou Kováčovou, advokátkou, so sídlom Pod Sokolom 12, 951 01
Nitrianske Hrnčiarovce, proti žalovanej: B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/ XXX, XXX XX

F., právne zastúpená Mgr. Erikom Jakubíkom, advokátom, so sídlom Fraňa Mojtu 269/43, 949 01 Nitra,
o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

8C/7/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej priznáva voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

8C/7/2024

1. Žalobcovia sa žalobou voči žalovanej domáhali nahradenia prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnosti v k.ú. F. G., zapísanej na LV
č. XXXX, parcela registra „C“ parc.č. XXXX/X – záhrada o výmere 374 m2, vo výške spoluvlastníckeho

podielu žalovanej 1/6 k celku, a to na žalobkyňu v 1. rade vo výške dve pätiny zo spoluvlastníckeho
podielu žalovanej a na žalobcu v 2.rad vo výške tri pätiny spoluvlastníckeho podielu žalovanej.
Žalobu odôvodnili tým, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej
žalovaná nadobudla spoluvlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti od predávajúcej K. A., bolo
porušené predkupné právo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov, a to žalobcu v 2.rade a neb.
L. D. a neb. B. D.. Predávajúce vedela, že dlhodobým užívateľom pozemkov bol L. D. a jeho rodina.
Napriek evidencii zomrelých osôb na liste vlastníctva predávajúca ako vzdialená príbuzná rodiny D.,

mohla osloviť právnych nástupcov, prípadne počkať do skončenia dedičského konania. K porušeniu
predkupného práva žalobkyne v 1.rade došlo v rozsahu spoluvlastníckeho podielu jej otca neb. L. D.
a prapraotca neb. B. D., s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/209/2010, publ. pod R 26/2011.Žalobcovia písomne vyzvali žalovanú na prevod získaného spoluvlastníckeho podielu, žalovaná návrhu
na uzatvorenie zmluvy nevyhovela.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žaloba je nedôvodná. Uviedla, že žalobca sa listom
zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným žalovanej dňa XX.XX.XXXX, dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy M. XXXX/XXXX, na základe čoho nastala neplatnosť absolútna a žalovaná nie je pasívne
vecne legitimovaná. Žalovaná sa snažila vyriešiť vec mimosúdne a uzatvorila Dohodu o urovnaní, ktorou
vyhovela požiadavke žalobcu a vykonala spätný prevod na pôvodného vlastníka. Konanie o vklade

bolo prerušené na námietku žalobcu v 2.rade pre porušenie jeho predkupného práva a dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Ďalej považovala žalobu za nedôvodnú pre nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie, nakoľko že na strane žalobcov musia byť všetci dedičia po poručiteľovi B. D., v mene
ktorého si uplatňuje nárok len žalobkyňa v 1.rade. Tvrdila, že nemala vedomosť o dedičoch L. D..
Poukázala, že nehnuteľnosť si kúpila za účelom zriadenia prístupovej cesty v dolnej často pozemku.
O zámere vybudovať prístupovú cestu vedeli všetky zúčastnené osoby, preto považuje podanie žaloby

zašikanóznyvýkladprávaakonanievhrubomrozporesdobrýmimravmi.Žalovanákonalavdobrejviere
a jej jediným úmyslom je zabezpečenie prístupovej cesty ku svojím a susedovým pozemkom. Žaloba
nerieši vec, iba vyvoláva neistotu právnych vzťahov a reťazenie následných súdnych sporov. Ďalej mala
s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/131/2020 za to, že si žalobkyňa uplatňuje
nárok vo väčšom rozsahu, ako jej priznáva zákon, keď po podielovom spoluvlastníkovi B. D. neprebehlo

dedičské konanie. Žalobcovia si nemôžu uplatniť i jeho podiel. V prípade, ak by si žalobcovia uplatnili
nárok v takom rozsahu, ako im priznáva zákon, vzhľadom k tomu, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza
mimo zastavaného územia obce, došlo by k drobeniu poľnohospodárskej pôdy v rozpore so zákazom
v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.. Poprela, že by užívateľom spornej nehnuteľnosti bol L.
D., keď tieto nehnuteľnosti užívala N. I..

3. Žalobkyňa v 1.rade v replike k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uviedla, že toto
nebolo doručené všetkým účastníkom kúpnej zmluvy, konkrétne predávajúcej, a preto nemohla nastať
absolútna neplatnosť právneho úkonu. Uviedla, že zo skutkovej situácie nemožno vyvodzovať záver
o nerozlučnom spoločenstve všetkých dedičov na strane žalobcov, nejde o určenie vlastníckeho práva

ku dňu smrti. Podľa žalobkyne sú právne irelevantné tvrdenia žalovanej o vyriešení prístupovej cesty.
Práve postup žalovanej, ktorá porušením predkupného práva nadobudla podiel na nehnuteľnosti, kde si
plánuje budovať prístupovú cestu, je v rozpore s dobrými mravmi a súd by jej nemal poskytnúť ochranu.

4. Žalobca v 2. rade v replike uviedol, že žalovaná nepreukázala účinné dovolanie sa relatívnej

neplatnosti. Predávajúcej nebolo dovolanie sa relatívnej neplatnosti adresované ani doručené. Ďalej
uviedol, že žalovaná ako osoba, ktorá aktívne pôsobí v oblasti nehnuteľností, získala podielové
spoluvlastníctvo porušením predkupného práva a sama plánuje budovať prístupovú cestu proti vôli
ostatnýchspoluvlastníkov,totokonaniejeprotidobrýmmravom.Tvrdil,žepokiaľspoluvlastníkpreukáže,
že ostatní spoluvlastníci o prevedený podiel záujem nemajú, môže sa domáhať prevedenia podielu

v celosti.

5.Duplikapodanánebola.Nariadenépredbežnéprejednaniesporuneviedlokzmierlivémuriešeniuveci.
Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne v 1.rade poukázal na zmenu situácie na strane
žalobkyne, ktorá zdedila celú čiastku po neb. B. D.. Zdôraznil vecnú povahu predkupného práva, ktoré

si žalobkyňa uplatnila. Predkupné právo žalobkyne bolo porušené, pretože aj keď je na liste vlastníctva
zapísaná neznáma osoba, má predávajúci povinnosť zisťovať, kto sú právni nástupcovia prichádzajúci
do úvahy. Aj voči SPF je možné zaslať takúto výzvu. Právny zástupca žalovanej poukázal na to, že
včaseuzatvoreniakúpnejzmluvynebolanalistevlastníctvažalobkyňa,boltamjejnebohýotecanebohý
L. D., ktorý zomrel v roku XXXX a mal niekoľko desiatok dedičov. Nie je možné spravodlivo požadovať,

aby žalovaná vykonala výzvu proti mŕtvej osobe. Čo sa týka SPF, tento nepodal žalobu v trojročnej
premlčacej lehote. V čase podania žaloby nebola zachovaná aktívna vecná legitimácia. Právny zástupca
žalovanej na pojednávaní oznámil, že žalovaná od kúpnej zmluvy odstúpila, odstúpenie následne doručil
súdu a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 725/2016.

6. Žalobcovia vo vzťahu k odstúpeniu namietali, že ide o účelové konanie žalovanej, túto možnosť
mala dávno predtým, ale využila ju až keď malo dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu. Poukázali na
sudcovskú koncentráciu konania. Konanie žalovanej považujú za zneužitie práva a obchádzanie práva.
Odstúpenie považujú za neplatné. Platnosť odstúpenia je potrebné riešiť ako predbežnú otázku. Nato, aby bolo odstúpenie od zmluvy platné, musí byť oznámené druhej strane bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa oprávnená strana dozvedela o podstatnom porušení povinnosti. Tvrdili, že existencia
predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je zjavnou vadou veci (§ 500 ods. 1

Občianskeho zákonníka), ktorá sa dá zistiť z katastra nehnuteľnosti, nemožno preto uplatňovať nárok
zo zodpovednosti za vady veci po uzatvorení kúpnej zmluvy (napr. právo na odstúpenie). Majú za to, že
porušenie predkupného práva je právna skutočnosť a nie vada veci. Pokiaľ ide o vadu veci, táto by sa
mala najprv vytknúť u predávajúceho. Včas neuplatnené nároky z vád zanikajú. Žalovaná obchádzaním
zákona nemá právo odstúpiť od zmluvy, pretože premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo

dňa, kedy bolo možné od zmluvy odstúpiť prvýkrát. Keďže žalovaná pôsobí v oblasti kúpy a predaja
nehnuteľnosti a všetko zariaďovala žalovaná, bola si plne vedomá, aké možnosti sa môžu objaviť.

7.Žalobcoviavkonanínavrhlivydanieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilžalovanejpovinnosť
zdržať sa nakladania a iných právnych úkonov s nehnuteľnosťou a povinnosť vziať späť návrh na
záznam listiny „Odstúpenie od časti kúpnej zmluvy“ v konaní O. P. F., katastrálny odbor, pod č. J./XXXX.

Súd návrh zamietol, keď vo vzťahu ku záznamovému konaniu J./XXXX bolo zistené, že konanie bolo
zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Vo vzťahu k povinnosti zdržať sa nakladania a iných právnych
úkonov s nehnuteľnosťou súd konštatoval, že žalobcovia nepreukázali potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, a to najmä s poukazom na vecnoprávne účinky odstúpenia od zmluvy majúce za následok
obnovenie pôvodného stavu.

8. Žalovaná následne uviedla, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, nakoľko túto previedla na K. A.,
a základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ku ktorej pristúpili preto, že to žiadali žalobcovia
ešte v roku XXXX. Rozhodli sa pre dohodu, pretože predchádzajúce odstúpenie neprešlo na katastri,
nevedela, prečo bolo ukončené Za platné považuje obe odstúpenia, ako aj spätný prevod vlastníctva

na základe kúpnej zmluvy. O skutočnosti, že na nehnuteľnostiach viazne predkupné právo ostatných
spoluvlastníkov sa dozvedela v decembri XXXX alebo v januári XXXX, keď ich kontaktoval p. B.. Na p.
B. sa pri kúpe nehnuteľnosti v roku XXXX neobrátili z dôvodu, že p. I. tvrdil, že ide o jeho nehnuteľnosť,
ktorú XX rokov užíva a ktorú si ohradil. Pred uzatvorením zmluvy sa oboznámili s listom vlastníctva.
Kúpnu zmluvu písali s p. Q.. S tým, že na nehnuteľnostiach viaznu právne vady, kontaktovala p. A. hneď,

ako sa jej ozval p. B., teda koncom roka XXXX alebo začiatkom roka XXXX.

9. V záverečnej reči žalobkyňa v 1. rade nad rámec už predloženej argumentácie uviedla, že dňa
XX.XX.XXXX bola vypočutá svedkyňa A., ktorá sa vôbec nezmienila, že v ten deň prevzala odstúpenie
od časti kúpnej zmluvy, takisto nespomínala komunikáciu so žalovanou ohľadom právnych vád, resp.

Že by vytknutie vady predchádzalo uzatvoreniu dohody o urovnaní. Obsah tejto dohody nesvedčí o tom,
že k urovnaniu došlo z titulu zodpovednosti za vady. K odstúpeniu zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že
pri zákonom predkupnom práve nejde o neodstrániteľnú ťarchu s odkazom na § 605 Občianskeho
zákonníka, čiže táto vada veci sa dá odstrániť. Až porušením predkupného práva vznikli nové nároky,
ktoré nie sú vadou, lebo v momente prevodu na veci neviazli, boli uplatnené žalobcami až následne.

V zmysle § 500 Občianskeho zákonníka ide o „vady, ktoré možno zistiť“. S poukazom na rozhodnutie
R 9/2003 je použitie ust. § 597 Občianskeho zákonníka vylúčené v prípadoch, v ktorých kupujúci
o konkrétnych vadách vedel. Poukázala, že žalovaná sa o vytknutí vady zmienila až na pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX na otázku súdu, pričom možnosť pravdivo a úplne sa vyjadriť mala skôr. Nesúhlasí so
žalovanou, že mohla kedykoľvek od zmluvy odstúpiť, predložené rozhodnutie Okresného súdu Banská

Bystricasp.zn.12C/75/2005vspojenísuznesenímIII.ÚS725/2016riešiloibasituáciu,keďkodstúpeniu
došlo ešte pred podaním žalobkyňa nahradenie prejavu vôle. Poukázala na rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 30Cdo/2366/2016, ktorý konštatoval, že po uplatnení nároku (na nahradenie prejavu vôle na súde),
ak boli splnené všetky predpoklady, nebolo možné účinne odstúpiť od uvedených zmlúv. Nesúhlasí,
že žalovaná nie je viac aktívne vecne legitimovaná, keď nebolo preukázané platné odstúpenie a toto

vyvoláva obligačnoprávne ako aj vecnoprávne účinky len inter partes, pokiaľ sa zmena neprejaví aj
v evidencii. Žalovaná ani predávajúca netvrdili vytknutie vady do 24 mesiacov. Po uplynutí uvedenej
lehoty zanikajú práva zo zodpovednosti, zaniklo teda aj právo kupujúcej od zmluvy odstúpiť.

10. V záverečnej reči žalobca v 2. rade nad rámec už predloženej argumentácie uviedol, že žalovaná

je znalá pomerov týkajúcich sa prevodu spoluvlastníckych podielov, pretože v tejto oblasti pôsobí
a podniká, bola si vedomá, že kupuje podiel na pozemkoch. Považuje jej konanie za účelové s cieľom
získať podiel na pozemku, a to aj nezákonným spôsobom. Má za to, že pri následnom predaji (ak
by bolo obnovené vlastníctvo pôvodnej spoluvlastníčky) by došlo k nadhodnoteniu spoluvlastníckehopodielu tak, aby žalobcovia nemali záujem podiel odkúpiť. Ďalej svedkyňa A. žiadnym spôsobom
nespomenula, že pred pojednávaním podpisovala nejaké dokumenty, ani že jej žalovaná v postavení
kupujúcej vytkla právne vady a že táto skutočnosť mala za následok uzatvorenie dohody o urovnaní.

Poukázala na to, že svedkyňa A. splnomocnila právneho zástupcu v právnej veci vykonania výzvy
na uplatnenie predkupného práva ohľadom nehnuteľností na LV č. XXXX a LV č. XXXX, čo podporuje
tvrdenia o dohodnutom postupe žalovanej so svedkyňou. Tvrdenia svedkyne o dôvodoch, prečo
nepodpísala dohodu so žalobcami o predaju spoluvlastníckeho podielu, sú neopodstatnené, žalobcovia
od začiatku riešili vec spoločne. Dohoda o urovnaní neobsahuje žiadne ustanovenia týkajúce sa

nároku na odstúpenie od kúpnej zmluvy z titulu zodpovednosti za vady veci. Následné odstúpenie
od časti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX považuje rovnako za neplatné. Žalovaná bola prvýkrát
oboznámená,žežalobcovianamietajúporušeniepredkupnéhopráva,užvleteXXXX,kedyjužalobcovia
kontaktovali. Nesúhlasí s tým, že súd nie je oprávnený riešiť platnosť odstúpenia od zmluvy ako
predbežnú otázku. Žalovaná ani predávajúca netvrdili vytknutie vady do 24 mesiacov. Po uplynutí
uvedenej lehoty zanikajú práva zo zodpovednosti, zaniklo teda aj právo kupujúcej od zmluvy odstúpiť.

Zákonné predkupné právo vzniká zo zákona, dá sa zistiť z evidencie nehnuteľností. Z existencie vady,
ktorá sa dá zistiť z katastra nehnuteľností, nemožno uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady.
Pritom má za to, že porušenie predkupného práva je právna skutočnosť, a nie vada veci. Odstúpenie
od zmluvy ďalej považuje za obštrukciu zo strany žalovanej, aby prevedený spoluvlastnícky podiel
nenadobudli žalobcovia. Ďalšia dohoda o odstúpení od zmluvy zo dňa 05.12.2024 neobsahuje vytknutie

vady. Zdôraznil najdôležitejšiu funkciu predkupného práva, a to právnu istotu ostatných spoluvlastníkov
a možnosť znemožniť vstup spoluvlastníkom nepohodlnej osoby do spoluvlastníctva. Konanie žalovanej
považuje za nemorálne, nespravodlivé. Pri uplatnení predmetného nároku je potrebné nazerať cez
prizmu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. V záverečnej reči žalovaná vyjadrila s poukazom na článok 5 CSP názor, že žalobcovia zneužívajú
právo procesným spôsobom. Žalobcovia sa najskôr neperfektným úkonom, dovolaním sa relatívnej
neplatnosti, snažili docieliť vrátenie predmetu prevodu pôvodnému vlastníkovi. Následne bola podaná
žaloba, predmetom ktorej bol celý podiel žalovanej, pričom v čase podania žaloby nebola aktívne
vecne legitimovaná domáhania sa podielu o za nebohého L. D.. Tesne pred podaním žaloby bolo

otvorené dedičské konanie. Akonáhle došlo k zhojeniu tejto procesnej vady a súd považoval žalobu za
dôvodnú, má za to, že až týmto momentom boli nároky uplatnené riadne, avšak nie včas. Následne
došlo k odstúpeniu od zmluvy jednostranným právny úkonom. Platnosť odstúpenia nebola napadnutá
na súde, pričom aktívne vecne legitimovaná na podanie takej žaloby je len p. A.. Následnou dohodou
o odstúpení od zmluvy prejavila vôľu, že takto nemá ani v pláne učiniť. Z toho vyplýva, že žalovaná nie je

vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a v zmysle zásady, že nikto na iného nemôže previesť viac práv,
ako má sám, súd nemôže nahradiť prejav jej vôle na kúpnej zmluve. Má za to, že nepripustením výsluchu
žalobcu v 2. rade, ktorý bol uvedený vo vyjadrení, súd zásadným spôsobom zasiahol do rovnosti zbraní
účastníkov. Zároveň má za to, že kataster nemá právo prerušiť záznamové konanie, čím bolo opätovne
zasiahnuté do práv žalovanej. Poukázal, že žaloba je nevykonateľná, pretože rozsudok sa zapisuje

vkladovým konaním, pričom podľa § 42 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona musí obsahovať podiel
vyjadrený zlomkom k celku, nie k podielu spoluvlastníka. Poukázal na rozhodovaciu prax Krajského
súdu v Nitre vo veci 9co/31/2020-229, podľa ktorého súd nie je oprávnený zasahovať do textu zmluvy
a môže žalobe iba vyhovieť alebo ju zamietnuť.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu, ktoré sú obsahom spisu, najmä kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX,
výpisom z LV č. XXXX, odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o odstúpení
od kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, uznesenia XXX/XX/XXXX-XX, R. XX/XXXX, pripojeným spisom
M. XXXX/XX a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú F. G. zapísanej na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra "C"
parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 374 m2 boli v čase podania žaloby žalobkyňa v 1. rade v podiele
1/6 k celku (vlastnícke právo nadobudla titulom dedenia v dedičskom konaní XXX/XX/XXXX), žalobca v
2.rade v podiele 1/3 k celku, K. A. v podiele 1/6 k celku a zomr. B. D. v podiele 1/3 k celku.

14. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 07.06.2021 medzi K. A. ako predávajúcou a žalovanou ako
kupujúcou nadobudla žalovaná vlastnícke právo k pozemku par.č. XXXX/X v podiele 1/6 k celku
(predmetom zmluvy boli okrem uvedeného prevody vlastníckeho práva aj medzi inými osobami týkajúcesa iných nehnuteľností). Pred uzatvorením kúpnej zmluvy nebola realizovaná ponuka predávajúcej na
odkúpenie spoluvlastníckeho podielu voči ostatným spoluvlastníkom, ktorými v tom čase boli žalobca
v 2.rade, zomr. B. D. a zomr. L. D. (otec žalobkyne v 1.rade, zomrel dňa XX.XX.XXXX). Vklad kúpnej

zmluvy bol povolený pod M. XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX.

15. Žalobcovia zaslali listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovanej návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy z
titulu porušenia predkupného práva, ktorým žiadali o prevod spoluvlastníckeho podielu za rovnakých
podmienok, ako ho nadobudla od pôvodnej spoluvlastníčky.

16. Medzi stranami následne prebiehali rokovania. Za žalovaného jednal jeho syn, S. B..

17.Žalobcav2.radezaslalžalovanejlistzodňaXX.XX.XXXX-dovolaniesaneplatnostiprávnehoúkonu
- kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s § 140, 602 a
nasl. Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že nebol oslovený p. A. s ponukou na odkúpenie prevádzaného

podielu na dotknutej nehnuteľnosti. Žalobkyňa v 1. rade sa rovnako listom zo dňa XX.XX.XXXX
adresovaným žalovanej dovolávala relatívnej neplatnosti a žiadala o prevod nehnuteľnosti na pôvodnú
spoluvlastníčku. Na základe dovolania sa relatívnej neplatnosti žalobkyňa a pôvodná spoluvlastníčka
uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bol spätný prevod spoluvlastníckeho
podielu k predmetnej nehnuteľnosti na pôvodnú spoluvlastníčku z dôvodu, že žalovanej bolo dňa

XX.XX.XXXX doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti od podielových spoluvlastníkov vedených
na LV č. XXXX (účastníkom dohody bola aj tretia osoba vo vzťahu k inej nehnuteľnosti). Konanie
o vklade dohody o urovnaní prebiehalo pod M. XXXX/XXXX. Do konania podal žalobca v 2.rade
oznámenie, ktorým namietal voči podanému návrhu na vklad z dôvodu porušenia jeho zákonného
predkupného práva a dovolával sa neplatnosti právneho úkonu. O. P. F., katastrálny odbor, rozhodnutím

M./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX návrh na vklad zamietol, a to z dôvodu, že prihliadol na námietku
podielového spoluvlastníka (žalobcu v 2.rade) ohľadne porušenia jeho predkupného práva. Rozhodnutie
napadli odvolaním účastníci dohody o urovnaní. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR napadnuté
rozhodnutie potvrdil (rozhodnutie číslo VoÚ 17/2024/SI zo dňa 03.07.2024).

18. Žalobcovia podali dňa XX.XX.XXXX predmetnú žalobu na nahradenie prejavu vôle.

19. V dedičskom konaní po zomr. spoluvlastníkovi B. D. nadobudla na základe uznesenia Okresného
súdu Nitra č.k. XXX/XX/XXXX-XX, R. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti vo výške 1/3 žalobkyňa v 1. rade. Podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti

sú tak žalobkyňa v podiele 1/6 a 1/3, žalobca v 2.rade 1/3 a žalovaná v podiele 1/6.

20. Žalovaná listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným predávajúcej K. A. odstúpila od časti kúpnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vedenej na LV
č. XXXX (ako aj ďalšia kupujúca L. T. Q. vo vzťahu k inej parcele), z dôvodu, že vyhlásenie predávajúcej

o tom, že na hnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, záložné práva a ani iné právne
povinnosti a záväzky, na ktoré by bolo treba kupujúceho upozorniť, a teda nie sú zaťažené žiadnymi
právami tretích osoby, sa ukázalo ako nepravdivé. Na nehnuteľnosti viazlo zákonné predkupné právo
podielových spoluvlastníkov, o čom svedčí prebiehajúce súdne konanie. K. A. prevzala odstúpenie dňa
XX.XX.XXXX.

21. Na základe návrhu žalovanej bolo vedené na O. P. F., katastrálny odbor, pod J. XXXX/XX, konanie
o vykonanie záznamu odstúpenia od zmluvy. Z dôvodu prebiehajúcich konaní na súde (8C/7/2024 a
52C/6/2024) bolo konanie vo veci záznamu prerušené a z dôvodu späťvzatia návrhu žalovanou bolo
zastavené.

22. Žalovaná, K. A. (a L. T. Q. vo vzťahu k inému pozemku) uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Dohodu
o odstúpení od kúpnej zmluvy, kde spoločne uviedli vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva
k pozemku parc.č. XXXX/X kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, že v čase prevodu nehnuteľnosti
si neuvedomovali právne vady pri spísaní kúpnej zmluvy a tým, že nerešpektovali predkupné

právo, predávajúca neuskutočnila ponukovú povinnosť pred predajom spoluvlastníckych podielov.
Spoluvlastníci podali na O. A. F. žalobu o nahradenie prejavu vôle. Aby predišli súdnym sporom, resp.
aby zastavili súdne konanie, sa dohodli na odstúpení. V rovnaký deň vyhotovili aj písomný právny úkonoznačený ako Písomný prejav vôle účastníkov zmluvy odstúpiť od zmluvy v zmysle § 38 písm. h) bod 1
vyhl. Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z..

23. Konanie vo veci záznamu J. XXXX/XX bolo z dôvodu prebiehajúcich konaní na súde (8C/7/2024 a
52C/6/2024) prerušené do právoplatného skončenia oboch konaní.

24. Svedkyňa K. A., pôvodná vlastníčka parcely č. XXXX/X potvrdila, že prišla za ňou žalovaná, že
chce odkúpiť podiel na pozemku. Ani nevedela, kde sa pozemok nachádza, nepotrebovala ho, nevedela

ani kto ho užíva. Vedela, že ide o podiel, ale nemala vedomosť o ostatných spoluvlastníkoch, ani
o tom, že ich musí osloviť. Žalovaná povedala, že všetko vybaví. V čase podpisu kúpnej zmluvy nemala
vedomosť o ťarchách a lebo bremenách. Zmluvu nečítala, podpisovala sa u notárky. Dva roky bolo
všetko v poriadku, potom sa ozvala žalobkyňa a následne pán B. (syn žalobcu – pozn.), že aj on má
podiel na nehnuteľnosti, s tým, že keď nehnuteľnosť vráti, on ju odkúpi. Jeden večer prišiel a povedal,
že pripraví zmluvy, ktoré jej zaslal e-mailom, odpísala mu, že súhlasí. Zmluvu nevedela ani otvoriť

a nepodpísala ju, pretože nevedela, čo má robiť, nakoľko ju kontaktovala aj žalobkyňa. Opakovane ku
kontaktovali, ona nie je na Slovensku, preto to nechala tak. Potom podpísala zmluvu so žalovanou, že
sa to vráti. V následnom výsluchu na súde k dohode o odstúpení uviedla, že chce, aby podiel prevedený
na žalovanú, prešiel späť na ňu, aby to ostalo, ako predtým. Nevie, prečo odstúpenie od kúpnej zmluvy
z októbra XXXX nebolo zapísané do katastra. Zmluvu v roku XXXX pripravovala žalovaná, svedkyňa

neriešila, že sú tam podielnici. O porušení predkupného práva sa dozvedela od žalobkyne cca pred
dvoma rokmi. Obrátila sa na žalovanú, ktorá jej uviedla, že nebude problém vrátiť jej nehnuteľnosť. Zo
strany žalovanej jej neboli doručované písomnosti. Žalovaná ju kontaktovala, že na nehnuteľnosti viaznu
právne vady približne pred dvoma rokmi.

25. Svedok H. B., syn žalobcu v 2.rade, vypovedal, že vec začali riešiť v roku XXXX, kedy zistil, že na
liste vlastníctva je žalovaná, kontaktoval ju, že porušila predkupné právo, aby im previedla pozemok
alebo vrátila pôvodnej vlastníčke. Koncom roka XXXX alebo XXXX sa stretli so žalovanou a p. Q., ale
sa nedohodli, nakoľko chceli prístupovú cestu 6 metrov. Obrátil sa na p. A., ktorá uviedla, že im vyhovie,
potom prestala komunikovať, začal ju zastupovať právny zástupca žalovanej, s ktorým sa stretli, ale

nedohodli sa. Vie, že pozemok bol prevedený naspäť na p. A., kontaktoval ju, kedy mu uviedla, že ich
bude kontaktovať, za akú cenu predajú pozemok otcovi a žalobkyni. Jeho dojem bol, že im ponúknu
podiel za vysokú cenu, aby si formálne splnili povinnosť predkupného práva. Z uvedeného dôvodu podali
sťažnosť v katastrálnom konaní, nakoľko mali s p. A. dohodu, že im ponúkne podiel za pôvodnú cenu.

26. Svedok H. I. uviedol, že ich rodina užíva susedný pozemok. Potvrdil, že parcelu č. XXXX/X užíval
otec žalobkyne, mal ta vysadený vinohrad. Po ňom na pozemku registroval jeho manželku a žalobkyňu.

27. Čestnými prehláseniami z roku XXXX žalobca v 2.rade a ďalšie osoby na účely vydania notárskeho
osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva prehlásili, že parcelu č. XXXX/X v k.ú F. G. (susedná parcela,

ktorá nie je predmetom konania) užíva p. N. I..

28. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ods. 2 cit ust. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi.

29. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

30. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.

31. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

32. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.33.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Po zhodnotení tvrdení strán sporu a vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Žalobcovia sa domáhali nahradenia prejavu vôle žalovanej uzatvoriť kúpnu zmluvu na prevod
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam na základe toho, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu
na žalovanú došlo k porušeniu ich predkupného práva, keď zo strany predávajúcej nebola realizovaná
ponuka na odkúpenie nehnuteľností ostatnými spoluvlastníkmi.

36. Občiansky zákonník nepožaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas ostatných
spoluvlastníkov, vyžaduje len rešpektovanie predkupného práva. Napriek tomu, že v zákonnej úprave
nie je výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecnú
povahu a pôsobí voči tretím osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej verejnosti zákonnému
predkupnému právu túto povahu prisudzuje. Z tohto záveru vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého

predkupné právo bolo porušené, má nároky vyplývajúce jednak zo všeobecných ustanovení o vecnom
predkupnom práve (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené
v ustanovení § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka.

37. V tomto kontexte sa vyprofilovali nasledujúce právne prostriedky, ktorými sa oprávnený spoluvlastník

môže domáhať nápravy porušenia predkupného práva spoluvlastníkov: a/ možnosť domáhať sa
vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom (zaviazanou osobou) a nadobúdateľom
(treťou osobou) z dôvodu tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka),
b/ možnosť domáhať sa mimosúdne od tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby
mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil

spoluvlastnícky podiel od povinnej osoby (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka); a ak tak tretia
osoba (nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu) neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo
domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle
nadobúdateľa (§ 229 CSP), c/ naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť
odteraz voči novému nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Výber právneho

prostriedku oprávneného vlastníka smerujúceho k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného
práva je plne v jeho autonómii. Aj napriek tomu, že oprávnený spoluvlastník má možnosť výberu
z uvedených právnych možností, ich kumulácia je vylúčená (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/91/2008). V prípade rôznych súdnych žalôb musí súd vždy uprednostniť riešenie neplatnosti
právneho úkonu, s ktorým expressis verbis počíta aj samotný zákonodarca v § 40a Občianskeho

zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2021, sp. zn. 8 Cdo
208/2019).

38. V konaní nebolo sporné, že došlo k porušeniu predkupného práva, keď predávajúca ako podielová
spoluvlastníčke voči ostatným spoluvlastníkom vôbec ponuku na odkúpenie podielu nerealizovala, čo

sama v pozícii svedka uviedla s tým, že o takejto povinnosti vedomosť nemala.

39. Žalovaná v konaní predložila viacero námietok voči žalobe. Argumentovala dovolaním sa relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcami. Súd uvádza, že ak by došlo k účinnému dovolaniu sa relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, žalobe o nahradenie prejavu vôle by už nebolo možné vyhovieť, nakoľko

dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti
(uznesenie NS SR zo dňa 20. októbra 2010, sp. zn.: 4 Cdo 136/2009). Súd však nemá preukázané,
že došlo k účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Právne následky dovolania sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom dôjdenia tohto prejavu vôle do dispozičnej

sféry buď druhému účastníkovi, alebo ak sa dovolá relatívnej neplatnosti tretia osoba všetkým
účastníkom právneho úkonu. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že dovolanie sa neplatnosti
právneho úkonu bolo oboma žalobcami adresované a doručené len žalovanej, nie však druhejúčastníčke zmluvy, predávajúcej. Keďže k nenastali účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy, zmluva je platná so všetkými dôsledkami z nej vyplývajúcimi.

40. Čo sa týka námietok žalovanej uvedených na začiatku konania, týkajúcich sa skutočnosti, že ako
podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti bol vedený na liste vlastníctva nebohý B. D. (a s tým
súvisiace námietky o neúplnom okruhu žalobcov, ktorými majú byť všetci dedičia a námietky, že si
žalobkyňa uplatňuje viac, ako jej zákon priznáva vzhľadom na jej podiel), tieto (pôvodne dôvodné)
stratili svoju opodstatnenosť prejedaním dedičstva po zomr. B. D. a nadobudnutím jeho podielu na

nehnuteľnosti práve žalobkyňou v 1. rade. V tomto kontexte je nedôvodná aj ďalšia (hypotetická)
námietka žalovanej, že (v stave pred prededením podielu po B. D.) by žalobcovia mali nárok na
vykúpenie len pomernej (nie celej) časti podielu žalovanej, čím by v rozpore so zákazom drobenia podľa
§ 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. došlo k drobeniu poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného
územia obce, nakoľko by žalovanej zostal zvyškový spoluvlastnícky podiel. V dôsledku prededenia
podielu pôvodného spoluvlastníka na žalobkyňu si žalobcovia ako jediní ostávajúci spoluvlastníci veci

môžu uplatniť a aj uplatňujú právo na prevod celého podielu žalovanej.

41. V konaní nebolo sporné, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX boli okrem
predávajúcej na liste vlastníctva ako spoluvlastníci evidovaní žalobca v 2. rade, neb. L. D. (otec
žalobkyne v 1. rade) a prapraotca neb. B. D. (prapraotec žalobkyne v 1.rade). V súvislosti s otázkou, či

si môže žalobkyňa uplatňovať nároky z porušeného predkupného práva, aj keď v čase jeho porušenia
nebola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobcov. Najvyšší súd
SR v konaní sp. zn. 6Cdo/386/2012 uviedol, že dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa a
ku dňu smrti právnej predchodkyne sú jej dedičia aj nositeľmi zákonného predkupného práva a
na uvedených záveroch nemení nič ani skutočnosť, že osoby žalobcov v tom čase neboli zapísané

v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníci nehnuteľností. Zápis do Katastra nehnuteľností sa totiž
v takomto prípade uskutočňuje formou záznamu, ktorý má iba deklaratórnu povahu (ním nedochádza
k vzniku, zmene alebo k zániku práva). Až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím
súdu treba dedičov považovať za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Po vydaní
rozhodnutia o dedičstve za osobu v konaní aktívne legitimovanú treba považovať osobu, ktorá konkrétnu

nehnuteľnosť nadobudla (obdobne Krajský súd v Trnave sp. zn. 10Co/116/2017). Ohľadne spätosti
zákonnéhopredkupnéhoprávasospoluvlastníckympodielompozrijevýznamnéajuznesenieNSSRsp.
zn. 3Cdo/239/2012 zo dňa 13.08.2015, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 7/2016, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/209/2010 zo dňa
27.10.2010. Z uvedených rozhodnutí vyplýva ťažiskový záver, že v prípade zákonného predkupného

práva podielového spoluvlastníka ide o vecné právo, ktoré je späté s jeho spoluvlastníckym podielom
a ako také nie je viazané na osobu spoluvlastníka, ale prevodom spoluvlastníckeho podielu prechádza
na nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu. Sumarizujúc uvedené východiská možno konštatovať,
že oprávneným na uplatnenie niektorého z nárokov z porušenia zákonného predkupného práva je
vždy len aktuálny podielový spoluvlastník spoločnej veci bez ohľadu na skutočnosť, že k prípadnému

porušeniu zákonného predkupného práva došlo pred nadobudnutím dotknutého spoluvlastníckeho
podielu od toho predchádzajúceho podielového spoluvlastníka, ktorého zákonné predkupné právo bolo
porušené. Súdna prax dospela súčasne k záveru, že „k porušeniu predkupného práva podielového
spoluvlastníka dochádza už samotným vznikom právneho úkonu (uzavretím kúpnej zmluvy), pretože
vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý je základom porušenia predkupného práva (rozsudok NS

SR sp. zn. 4Cdo/37/2007 zo dňa 30.01.2008 ako aj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. IV. ÚS 361/2003 zo dňa 29.04.2004). Vzhľadom na uvedené je daná aktívna vecná legitimácia
žalobkyne v 1. rade (samozrejme aj žalobcu v 2. rade, táto však spochybnená nebola) a okruh aktívne
legitimovaných osôb je úplný.

42. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že konala v dobrej viere za účelom zabezpečenia prístupovej cesty k svojmu
pozemku, o čom mala žalobkyňa v 1. rade a syn žalobcu v 2. rade vedomosť, odkazujúc na ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že ani legitímny alebo zo subjektívneho pohľadu „spravodlivý“
dôvod nemôže zhojiť cez dobré mravy skutočnosť, že tento cieľ sa dosiahne za súčasného porušenia
subjektívnych práv inej osoby.

43. V priebehu konania došlo k odstúpeniu žalovanej od časti kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, ako aj
k dohode o odstúpení medzi žalovanou a predávajúcou dňa XX.XX.XXXX.44. Vzhľadom na polemiku medzi stranami sporu ohľadom vecnoprávnych účinkov odstúpenia súd
uvádza, že predmetná sporná otázka odstúpenia od zmluvy ako spôsobu zániku vlastníckeho práva
bola opakovane judikovaná súdnymi autoritami, kedy súdy vyslovili k záver, že nakoľko odstúpenie

od zmluvy má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa
obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Týmto právnym úkonom odstúpenia od kúpnej zmluvy nastali
vecnoprávneúčinkymajúcezanásledokobnoveniepôvodnéhostavumedzistranamikúpnejzmluvytak,
ako keby k jej uzavretiu nedošlo, kedy na obnovenie vlastníckeho práva už nie je potrebné konštitutívne
rozhodnutie správy katastra (obdobne rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010, publikovaný pod R

81/2014; uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/99/2020; analogicky rozhodnutie IV. ÚS 4/2021).

45. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že nemôže v tomto konaní predbežne posúdiť platnosť
právneho úkonu odstúpenia od zmluvy. Pre meritórne rozhodnutie sporu je potrebné, aby súd vyhodnotil
skutkové tvrdenia strán (zistil skutkový stav) a právne ich posúdil. Niektoré pre meritum veci rozhodujúce
právne skutočnosti nie sú len jednoduché fakty, ale predstavujú kombináciu skutkového a právneho

posúdenia (tzv. zložené právne skutočnosti). Ak je zložená právna skutočnosť pre dôvodnosť žalobného
nároku relevantná, predstavuje predbežnú otázku. Z doktríny plnej jurisdikcie vyplýva požiadavka, aby
súd sám (nezávisle) posúdil všetky predbežné otázky, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie v merite
veci (z tohto všeobecného pravidla existujú výnimky uvedené najmä v § 193 CSP). Predbežnou
otázkou je najmä otázka súkromnoprávneho charakteru, ktorá spadá do právomoci súdu (platnosť

zmluvy, existencia právneho vzťahu a iné). Súd nezistil dôvody, pre ktoré by nemohol predbežne
posudzovať platnosť úkonov, od ktorých závisí zistenie, komu svedčí aktuálne vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti a s tým aj súvisiace posúdenie pasívnej vecnej legitimácie. Súd sa nestotožňuje s tým,
že neplatnosť by mohol posudzovať len súd na základe žaloby oprávnenej osoby, t.j. druhého účastníka
právneho úkonu. Nič na uvedenom závere nemení ani subjektívna záväznosť rozsudku, teda že

rozsudok v predmetnom konaní o nahradenie prejavu vôle pôsobí len medzi stranami sporu, a nie voči
tretím osobám. Najvyšší súd SR v konaní

46. Od zmluvy možno odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd súhlasí so žalobcami, že kúpna zmluva neobsahovala ustanovenia

o odstúpení od zmluvy. Preto v takomto prípade pre platné odstúpenie musí byť daný zákonný dôvod
odstúpenia zakotvený v Občianskom zákonníku (prípadne v inom právnom predpise).

47. Vo vzťahu k odstúpeniu od časti kúpnej zmluvy z dňa 21.10.2024 žalovaná uvádzala, že išlo
o odstúpenie v zmysle § 507 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť za vady v znení do

30.06.2024), podľa ktorého ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým
spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže
nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo
chýba. Žalovaná v písomnom právnom úkone odstúpenia uviedla, že od zmluvy odstupuje z dôvodu, že
predávajúca vyhlásila, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, záložné práva a ani

iné právne povinnosti a záväzky, na ktoré by bolo treba kupujúcich upozorniť, a teda nie sú zaťažené
žiadnymi právami tretích osôb, pričom toto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, viazlo tu zákonné
predkupné právo podielových spoluvlastníkov, ktoré nebolo uplatnené, o čom svedčí prebiehajúci súdny
spor. Žalovaná tak odstúpila pre právne vady kúpnej veci.

48. Aktuálna právna úprava (účinná od 01.07.2024) v prípade kúpnej zmluvy v § 597 ods. 1 a 2
Občianskehozákonníkastanovuje,žeakdodatočnevyjdenajavovada,naktorúpredávajúcikupujúceho
neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu
vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od
zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti

vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

49. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že od zmluvy odstúpila titulom uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady,
musí zároveň preukázať, že na uplatnenie takéhoto práva boli splnené podmienky a že toto právo v čase
jeho realizácie trvalo, resp. nezaniklo. Je pravdou, že jedným z takýchto práv je právo na odstúpenie

od zmluvy, avšak kupujúci môže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady, len ak vadu vytkol u
predávajúceho bez zbytočného odkladu, najneskôr do uplynutia 24 mesiacov od prevzatia veci. Ak v
tejto lehote vadu nevytkne, práva zo zodpovednosti za vady zaniknú (§ 599 Občianskeho zákonníka).
Uvedenálehotajeprekluzívna,tedamázanásledokzánikprávanaodstúpenieodzmluvy,akvadynebolivytknuté včas, t.j. do 24 mesiacov od prevzatia veci (kúpna zmluva neobsahuje ustanovenia o prevzatí
veci,pretojetrebavychádzaťzdátumunadobudnutiavlastníckehoprávažalovanou–vkladvlastníckeho
práva bol povolený dňa XX.XX.XXXX). Žalovaná nepreukázala, kedy konkrétne predávajúcej právne

vady vytkla a či išlo naozaj o vytknutie právnej vady v zmysle uplatnenia zodpovednosti za vadné
plnenie. Predávajúca v rámci svedeckej výpovede na otázku, kedy ju kontaktovala žalovaná s tým, že na
predmetnej nehnuteľnosti viaznu právne vady, uviedla, že približne pred dvoma rokmi, t.j. bez uvedenia
konkrétneho dátumu. Listinné dôkazy konkrétne vytknutie právnej vady žalovanou voči predávajúcej
nepotvrdzujú. Je preukázané a nesporné, že predávajúcu kontaktovali žalobcovia za účelom riešenia

porušeného predkupného práva, avšak ani vzájomné jednania medzi nimi, resp. vyjadrenie žalovanej,
že nie je problém spätný prevod nehnuteľnosti na predávajúcu, nepreukazujú, že žalovaná vytkla právnu
vadu predávajúcej. Tomuto nenasvedčuje ani obsah dohody o urovnaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol
reakciou na (neúčinné) dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené má
súd za to, že žalovaná nepreukázala, že jej právo na odstúpenie od zmluvy v roku XXXX existovalo,
resp. že z dôvodu preklúzie nezaniklo.

50. Navyše v zmysle § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré
možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za
vady, ibaže scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. Je síce pravdou, že kúpna
zmluva obsahuje vyhlásenie, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, avšak vzhľadom na výsledky

dokazovania nejde o autentické vyhlásenie predávajúcej, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že zmluvu
koncipovala žalovaná ako kupujúca, predávajúca do nej nezasahovala, zmluvu ani nečítala (aj keď mala
tú možnosť), vo všetkom sa poľahla na žalovanú. Zároveň predávajúca uviedla, že prehláseniu, že
nehnuteľnosť nemá právne vady, presne nerozumie. Vyhlásenie scudziteľa o tom, že vec je bez vád,
bololenformálne,nepredstavovaloskutočnévyhláseniesmeromkukupujúcemu(navyšehoformulovala

sama kupujúca), preto sa naň nemožno nazerať ako na vyhlásenie majúce právne následky stanovené
v § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto pokiaľ tvrdenú vadu – predkupné právo ostatných
spoluvlastníkov, bolo možné zistiť z evidencie nehnuteľností, nemôže žalovaná na základe tohto dôvodu
uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. Napokon žalovaná nerozporovala, že sa profesijne venuje
kúpe nehnuteľností, preto o predkupnom práve ostatných spoluvlastníkov a s tým súvisiacich nárokov

si mohla (mala) byť vedomá. Napokon súd sa stotožňuje s tvrdením, že samotné predkupné právo,
ktoré pôsobí zo zákona, nie je právnou vadou veci, touto je až jeho porušenie nerealizovaním ponukovej
povinnosti a následným uplatnením nárokov ostatných spoluvlastníkov z porušeného predkupného
práva. Súd uzatvára, že nemá preukázané platné odstúpenie od kúpnej zmluvy právnym úkonom zo
dňa XX.XX.XXXX.

51. Následne žalovaná a predávajúca ako účastníci kúpnej zmluvy uzatvorili dohodu o odstúpení od
kúpnejzmluvy,reflektujúcporušeniepredkupnéhoprávaostatnýchspoluvlastníkov,zdôvodupredídenia
súdnym sporom, resp. zastavenia predmetného súdneho konania. Dohodu o odstúpení od zmluvy ako
dvojstranný právny úkon platná právna úprava nevylučuje. Dohoda o odstúpení od zmluvy nemusí byť

viazaná na existenciu nejakého dôvodu (Najvyšší súd SR sp. zn. 4Cdo/111/2008). To znamená, že
dohoda o odstúpení od zmluvy uzatvorená účastníkmi danej zmluvy môže byť založená na akomkoľvek
dôvode, dokonca môže byť platne uzatvorená aj bez uvedenia dôvodu.

52. Otázku konkurencie práva na nahradenie prejavu vôle vyplývajúceho z porušenia predkupného

práva a práva na odstúpenie od zmluvy bola v súdne praxi riešená.

53. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 725/2016 zo dňa 25. 10. 2016 konštatoval, že krajský
súd konal v medziach svojej právomoci a v súvislosti s podstatnou argumentáciou sťažovateľov (ktorí
v sťažnosti namietali možnosť odporcov odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu ich skôr

uplatneného práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu z porušeného predkupného práva a v tej súvislosti
považovali napadnuté rozhodnutie krajského súdu za nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé,
keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia sa krajský súd nevenoval sťažovateľmi nastolenej argumentácii
vzťahu konkurencie proti sebe stojacich dvoch práv, a to práva sťažovateľov na nahradenie prejavu
vôle na jednej strane a práva odporcov na odstúpenie od kúpnej zmluvy) postupoval správne. Krajský

súd v danej veci vyvodil, že tým, že navrhovatelia neuplatnili relatívnu neplatnosť právneho úkonu
(predmetnej kúpnej zmluvy), a právny úkon bol teda naďalej platný, nezabránili tomu, že odporcovia
mohli od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť, ak sa dozvedeli o tom, že predkupné právo bolo porušené, a zo
strany predávajúcej boli uistení o tom, že vo vzťahu k predmetu prevodu neviazlo predkupné právo.Za daných okolností tak uplatnené predkupné právo zo strany navrhovateľov vo vzťahu k odporcom na
odkúpenie ich spoluvlastníckeho podielu nemohlo byť v danom prípade nadradené inému zákonnému
právu, ktoré v tom čase mohlo byť použité v zmysle platného zákona na odstránenie závadného stavu.

Tento záver považoval ústavný súd za ústavne konformný.

54. Ústavný súd Slovenskej republiky, v uznesení sp. zn. I. ÚS 131/2018 zo dňa 18.04.2018 uviedol,
že pokiaľ sa sťažovatelia ako oprávnení spoluvlastníci pri porušení predkupného práva nedovolávali
neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka a domáhali sa (len) nadobudnutia

prevedeného spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ide o situáciu,
keď platnosť zmluvy a jej právne účinky zostávajú zachované, čo samo osebe zakladá jednak
právnu možnosť odstúpenia od takejto zmluvy a jednak možnosť uplatňovať zostávajúce nároky
plynúce z porušenia predkupného práva vrátane oprávnenia domáhať sa nadobudnutia (odkúpenia)
spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo k jeho prevodu. Zrušením
(ukončením) zmluvy v dôsledku odstúpenia (obdobne i dovolaním sa jej neplatnosti) ide o stav, keď

zaniká efektívna možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka z porušenia zákonného predkupného v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.
Odstúpenie od zmluvy je totiž jedným z právnych nástrojov na dosiahnutie zrušenia zmluvy. Využitím
práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo zmluvy a k naplneniu jednej z výnimiek
zásady pacta sunt servanda. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci nenachádza žiadne

relevantné dôvody, ktoré by z ústavnoprávneho hľadiska boli spôsobilé spochybniť imanentný záver
krajského súdu, že po navrátení veci do pôvodného stavu („restitutio in integrum“) obnovením pôvodnej
štruktúry vlastníckych (spoluvlastníckych) práv k nehnuteľnostiam spoluvlastníci, ktorých zákonné
predkupné práva boli pôvodne porušené, sa už nemôžu úspešne domáhať na bývalých nadobúdateľoch
predaja spoluvlastníckeho podielu.

55. Najvyššie súdne autority tak vyriešili kolíziu vyššie uvedených práv tak, že ak dôjde k odstúpeniu
od scudzovanej zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva podielových spoluvlastníkov,
obnovuje sa pôvodný vlastnícky stav a nie je možné sa domáhať nahradenia prejavu vôle ako nároku
z porušeného predkupného práva.

56. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/2366/2016,
kde súd posudzoval situáciu, kedy odstúpeniu od prevodných zmlúv zo strany žalovaného predchádzalo
podanie žaloby, ktorou žalobcovia uplatnili svoj nárok plynúci z porušenia predkupného práva, keď sa
postupom v zmysle § 603 ods. 3 obč. zák. domáhali vyhlásenia prejavu vôle žalovaného s uzavretím

predmetnej kúpnej zmluvy. Najvyšší súd konštatoval, že po uplatnení tohto právneho nároku, ak boli
k nemu splnené všetky hmotnoprávne predpoklady, už nebolo možné účinne odstúpiť od uvedených
prevodných zmlúv, pretože tomu bránila v medziobdobí (novo) nastávajúca hmotnoprávna situácia
(vzniknutá tým, že žalobcovia ako dotknutí podieloví spoluvlastníci uplatnili popísaný predmetný nárok).

57. Je pravdou, že Ústavný súd SR sa explicitne sa vo vyššie uvedených rozhodnutiach nezaoberal tým,
či je možné odstúpenie od zmluvy aj po podaní žaloby na nahradenie prejavu vôle. V daných prípadoch
išlo o odstúpenie od zmluvy zrejme pred podaním žalôb na súd, avšak už za situácie, keď si podieloví
spoluvlastníciuplatniliprávonaodkúpeniespoluvlastníckehopodieluzarovnakýchpodmienok,zaakých
došlo k jeho prevodu, pričom ani takto uplatnené právo nebránilo platnému odstúpeniu od zmluvy.

V konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/118/2022 odvolací súd rozsudkom
zo dňa 7. 11. 2023 dokonca zmenil vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie o nahradení prejavu
vôle na zamietajúci, akceptujúc odstúpenie od zmluvy až v odvolacom konaní (po predložení veci
na odvolací súd). Súdna prax tak akceptovala situáciu, že právo na odstúpenie od zmluvy nezaniká
vykonaním voľby konkrétneho prostriedku pri porušení predkúpneho práva, t.j. realizovaním výzvy na

uzatvorenie kúpnej zmluvy, teda sa nevytvorí nový hmotnoprávny stav, kedy už nie je možné od zmluvy
odstúpiť. To znamená, že súdy v Slovenskej republike následne neprijali konštrukciu a závery uvádzané
Najvyšším súdom ČR v rozhodnutí, na ktoré poukazovala žalobkyňa (resp. súdu nie je známe žiadne
také rozhodnutie).

58. Pokiaľ žalobcovia poukazovali v súvislosti s odstúpením od zmluvy na obchádzanie zákona, potom
tu vyvstáva otázka, či je žiadúce, udržateľné a súladné s účelom predkupného práva a jeho ochrany,
aby už vzniknuté nároky z porušenia predkupného práva – povinnosť kupujúceho predať vec za
rovnakýchpodmienokspoluvlastníkom,mohlibyťzmarenérealizovanímprávanaodstúpenieodzmluvy.Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku a obnovuje sa pôvodný stav, t.j. v danom
prípade pôvodný stav pred porušením predkupného práva, pričom predkupné právo zostáva zachované.
Spoluvlastník sa tak nedostane do horšieho postavenia, v akom bol pred porušením predkupného práva,

resp. nevznikne mu žiadna ujma. Preto nemožno konštatovať, že by odstúpením od zmluvy došlo k
obchádzaniu účelu ustanovení zákona o predkupnom práve.

59. Žalobcovia namietali, že konane žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci došlo
k odstúpeniam od zmluvy so značným časovým odstupom niekoľkých rokov nielen od uzatvorenia

zmluvy, ale aj od momentu, čo žalobcovia oznámili predávajúcej a žalovanej porušenie predkupného
práva. Pre posúdenie súladnosti s dobrými mravmi je potrebné zohľadniť konkrétne okolnosti
danej prejednávanej veci. Medzi zainteresovanými osobami prebiehali viaceré jednania s rôznym
obsahom. Koncom roka XXXX vyzvali žalobcovia žalovanú na uzatvorenie kúpnej zmluvy za rovnakých
podmienok, za akých nadobudla podiel žalovaná (nedohodli sa z dôvodu nárokov žalovanej na cestu).
Začiatkom roka XXXX riešil syn žalobcu v 2.rade, p. B. s právnym zástupcom žalovanej zámenu

sporných pozemkov za pozemky žalovanej a L. Q.. Predávajúcu p. A. oslovila najskôr žalobkyňa
anáslednesynžalobcustým,žepodielnadobudnenaspäťanásledneprevedienažalobcov.Žalobcovia
doručili žalovanej odvolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy, na základe čoho bol dohodou o urovnaní
vykonaný spätný prevod na p. A.. K povoleniu vkladu však nedošlo, nakoľko žalobca (za ktorého konal
jeho syn), doručil do konania námietku porušenia jeho predkupného práva a dovolanie sa relatívnej

neplatnosti (súd nie je oprávnený hodnotiť postup správneho orgánu v danej veci, avšak podľa názoru
súdu ak dochádza k spätnému prevodu podielu na pôvodného spoluvlastníka z dôvodu dovolania
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva, reparuje sa porušený
právny stav a v takom prípade nevzniká predkupné právo ostatným spoluvlastníkom, nakoľko by to
bolo v rozpore s účelom prostriedkov ochrany predkupného práva). Uvedený postup odôvodnil tým, že

pôvodná spoluvlastníčka prestala komunikovať, dala sa zastúpiť právnym zástupcom žalovanej a mali
obavu, že pri ponuke navýši cenu. Následne keď žalobcovia podali žalobu a došlo k prededeniu podielu
na žalobkyňu (teda žalobe by bolo možné vyhovieť), žalovaná od zmluvy odstúpila jednostranným
právnym úkonom, pričom potom návrh na vykonanie záznamu na v katastri nehnuteľností vzala späť
– tu nevyznieva dôveryhodne tvrdenie žalovanej na pojednávaní, že nevie, z akého dôvodu kataster

konanie zastavil. Potom uzatvorila dohodu o odstúpení od zmluvy, kde ako účel uviedli účastníci dohody
ukončenie súdneho konania. Je zrejmé, že obe strany (žalobcov a žalovanej) sa snažia vyriešiť situáciu
podľa svojich predstáv a cieľov, niekedy aj neštandardne. Je pravda, že žalovaná chce dosiahnuť tento
cieľ (prístupovú cestu) za stavu, keď došlo k porušeniu právnej normy, avšak odstúpením od zmluvy
žalovaná už (spolu)vlastníčkou byť prestáva, nastalo restitutio in integrum, t.j. práva spoluvlastníka

v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka boli týmto v prospech pôvodného spoluvlastníka opätovne
prinavrátené (obnovené). Ak sa aj žalovaná zjavne snaží navrátiť pôvodný vlastnícky stav (sledujúc
zrejme tvrdený cieľ), nie je možné na základe hypotetických úvah o budúcom konaní žalovanej a p.
A. (ktorá naposledy avizovala, že nemá záujem na žiadnom opätovnom predaji svojho podielu, ak by
jej podielové spoluvlastníctvo obnovilo) konštatovať, že sa prieči dobrým mravom. Súd vie zhodnotiť

len preukázané skutočnosti. Úvaha súdu založená na aplikácii § 3 Občianskeho zákonníka musí
byť podložená konkrétnymi zisteniami, z ktorých vypláva rozpor s dobrými mravmi. Súd zisťuje, či sa
príslušné zmluvné dojednania (resp. jeho výkon) priečia dobrým mravom v danom čase a na danom
mieste podľa objektívneho kritéria, nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva (nezávisle od zavinenia), a v tomto ohľade vykonáva dokazovanie (uznesenie ÚS ČR sp.

zn. III. ÚS 649/05). Ak žalovaná využila zákonný nástroj (dohodu o odstúpení), ktorej výsledkom bude
navrátenie do stavu pred porušením predkupného práva, čím sa postavenie žalobcov oproti stavu pred
porušením ich práva, nezhorší, nemožno kroky žalovanej (aj keď nie úplne štandardné), považovať za
nesúladné so všeobecnou predstavou morálky a spravodlivosti (aj s poukazom na to, že uplatnenie
odstúpenia od zmluvy za súčasného uplatnenia práva na odkúpenie podielu ústavný súd nepovažoval

za ústavne nekonformné). Zhrnúc uvedené súd nezistil v konaní žalovanej prvky takej intenzity, ktoré
by boli v rozpore s dobrými mravmi.

60. Nakoľko kúpna zmluva je platná (dovolanie sa relatívnej neplatnosti nebolo účinné), je možné od
takejto zmluvy odstúpiť. Súd vyhodnotil, že odstúpenie od časti kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX nebolo

platné. Avšak nezistiac dôvody neplatnosti dohody o odstúpení z X.XX.XXXX súd konštatuje, táto
je platná, vzhľadom na vecnoprávne účinky odstúpenia došlo k obnoveniu pôvodných vlastníckych
vzťahov, t.j podielovým spoluvlastníkom je p. A. a nie žalovaná, ktorá tým pádom nemá pasívnu vecnú
legitimáciu. Zohľadniac tieto závery súd žalobu zamietol.61. Ak žalobcovia argumentovali obavou, že pri následnom predaji podielu žalovaná navýši neúmerne
cenu, ide o potencionálnu obavu. Ako podieloví spoluvlastníci majú právne nástroje na vyriešenie

sporných situácií (napr. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva). Ak zároveň tvrdia, že
vyhovením žalobe by sa odstránila následná spornosť medzi stranami, ani toto asi nezodpovedá
aktuálnemu stavu, keďže žalovaná má stále záujem na zriadení prístupovej cesty k svojmu pozemku
a tejto sa môže domáhať aj súdnou cestou.

62. Súd nevykonal výsluchu žalobcu v 2. rade, ktorý navrhovala žalovaná v písomnom vyjadrení
k žalobe. Vzhľadom na zmenu procesnej situácie (ukončenie dedičského konania po B. D.) právny
zástupca žalobcov ospravedlnil účasť žalobcov. Súd preto vyzval žalovanú prostredníctvom jej právneho
zástupcovu (e-mailom aj do elektronickej schránky), aby uviedol, či trvá na výsluchu žalobcov a ak áno,
na preukázanie akých tvrdení. Právny zástupca nereagoval a súd preto neúčasť žalobcov ospravedlnil.
Na pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobcu v 2. rade žiadal vypočuť za účelom

motivácie podať sťažnosť vo vkladovom konaní. Súd vzhľadom na oznámené nepovažoval výsluch
žalobcu za účelný, nakoľko z výpovede svedka S. B., syna žalobcu, vyplývalo, že všetky úkony za otca
v súvislosti so spornou nehnuteľnosťou, realizoval on na základe plnomocenstva, rovnako aj podanie
vo vkladovom konaní. Aj z výpovede svedkyne A. a tvrdení žalovanej vyplýva, že tieto komunikovali
so synom žalobcu (napr. č.l. 51 -vyjadrenie k žalobe). Ku skutočnostiam, ktoré mali byť predmetom

výsluchu žalobcu, bol vypočutý ako svedok jeho syn, ktorý tieto úkony reálne vykonával. Žalobkyňa
mala byť vypočutá k tvrdeniam ohľadom príjazdovej cesty. Skutočnosti ohľadom námietky vo vkladovom
konaní a ani skutočnosti ohľadom vyjadrenia žalobkyne o príjazdovej ceste však neboli podstatnými
pre posúdenie uplatneného nároku, nemali vplyv na konečné rozhodnutie. Nevyhovenie dôkaznému
návrhustranysporumožnozaložiťnadôvode,žetvrdenáskutočnosť,kuktorejovereniualebovyvráteniu

je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania (rozhodnutie NS SR sp. zn.
7Cdo/262/2021 z 13.12.2022). Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodu, že právny zástupca žalovanej na
výzvu súdu, aby oznámil, či na výsluchoch trvá, nereagoval (a to za situácie, keď z pripojeného podania
žalobcov vedel, že požiadali o ospravedlnenie ich účasti na pojednávaní a súd ho vyzýva na vyjadrenie
práve v tejto súvislosti), súd výsluch žalobcov nevykoval.

63. Ak žalovaná namietala nevykonateľnosť žalobného petitu vzhľadom na nevyjadrenie nadobúdaného
podielu žalobcami zlomkom k celku, súd sa s uvedeným nestotožnil. Podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona
č. 162/1995 Z.z, o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie nehnuteľnosti podľa

katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií,
pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená,
čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku,

súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. V zmluve, ktorá je
súčasťou petitu, je uvedený podiel k celku (1/6 k celku), ktorý patrí žalovanej ako predávajúcej a ktorý
je predmetom prevodu, čo podľa názoru súdu spĺňa vyššie uvedenú požiadavku zákona. Podiely, ktoré
nadobúdajú žalobcovia ako kupujúci, sú vyjadrené pomerom každého žalobcu ako kupujúceho k podielu

k celku, čo je jasne a zrozumiteľne vyjadrený predmet prevodu, ktorý sa dá jednoducho identifikovať.

64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bola v konaní úspešná žalovaná, priznal jej súd
voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

65. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/7/2024Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.