Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321203305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2321203305.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: A. B., narodená XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/X, D. A., o zaplatenie 1.952,04 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15Csp/34/2021-363 zo dňa 12. septembra 2023 a proti
dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 15Csp/34/2021-389 zo dňa 7. novembra 2023,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej
inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
1.952,04 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.1.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie prvej inštancie výrokom I. priznal štátu proti
žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100 % a výrokom II. rozhodol, že týmto sa dopĺňa

rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 15Csp/34/2021-363 zo dňa 12.9.2023, ktorý zostáva vo zvyšnej
časti nezmenený.

3. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 497 Obchodného
zákonníka, § 1 ods. 2 veta prvá, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 písm. a) až l), s), z) a aa), § 11 ods. 1, 2,
§ 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, 9, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 4, §
1a ods. 1, 4, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

4. Napadnutý dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou Článku 4 ods. 2,

ustanovení § 225 ods. 1, 2, § 259, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca
žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 14.9.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
- Zmluvu o pôžičke č. 7187849/1720027775, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový
spotrebiteľskýúversnasledovnoušpecifikáciou:celkovávýškaúveru2.500eur,celkovávýškamesačnej

splátky 86,11 eura, počet splátok 36, ročná úroková sadzba 15,90 %, RPMN 15,90 %, odplata 15,90 %,
priemernáhodnotaRPMN15,90%,celkováčiastkasplatnáspotrebiteľom3.099,96eur,spôsobčerpaniapôžičky: prevodom na účet spotrebiteľa, dátum prvej splátky 20.10.2017, ďalšie splátky splatné vždy:
20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti 20.9.2020. Súčasťou zmluvy boli zmluvné podmienky,
pričom žalovaná svojim podpisom potvrdila, že po prečítaní bola zmluva zo strany žalovanej uzatvorená

slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní zmluvných strán, pričom zmluva je výrazom jej vôle, jej
obsahu riadne porozumela a na dôkaz týchto skutočností zmluvu podpísala. Podľa prehľadu splátok a
úhrad žalovaná uhradila do 24.7.2018 celkovo sumu vo výške 947,21 eur. Listom zo dňa 28.11.2018
označeným ako predžalobná upomienka právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k úhrade dlžných
splátok vo výške 258,33 eur, pričom ju aj upozornil, že ak do 5.1.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej

v mesiaci 9/2018, bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaná svoj
dlh nezaplatila, právny predchodca žalobcu dňa 19.1.2019 úver zosplatnil. Listom z 23.2.2022 právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok k 18.2.2022
postúpil pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní na žalobcu. Žalovaná úver v celom rozsahu vyčerpala
a celkovo na úver uhradila sumu 947,21 eur.

6. V napadnutom rozsudku vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zmluva obsahuje všetky
zákonom vyžadované náležitosti vrátene tých (§ 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa)), ktorých
neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie spôsobuje, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zmluva tiež obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet na RPMN, nakoľko v zmluve je jasne
uvedené, že RPMN bola vypočítaná na základe údajov vyplývajúcich zo splátkového kalendára a ten

je obsahom samotnej zmluvy. Súd prvej inštancie nezistil ani inú skutočnosť v zmysle § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá by mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Žalobca má teda nárok na úroky, ako aj poplatky spojené s poskytnutým úverom. Žalobca postupoval
pri poskytnutí úveru žalovanej v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda s
odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver. Nakoľko bola žalovaná

preukázateľne v omeškaní s úhradou dlžnej sumy viac ako 90 dní, právny predchodca žalobcu ju formou
predžalobnej upomienky upozornil na možnosť zosplatnenia pohľadávky, pričom táto upomienka jej bola
doručená doporučenou zásielkou, o čom svedčí priložená doručenka. Keďže u žalovanej nedošlo k
nápravefinančnejdisciplíny,právnypredchodcažalobcupristúpilkvyhláseniuokamžitejsplatnostiúveru
v celosti. Dlh žalovanej predstavuje zostatok neuhradenej istiny spolu s úrokmi z úveru do vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti vo výške 1.952,04 eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
svojho dlhu, súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z
dlžnej sumy 1.952,04 eur odo dňa požadovaného žalobcom, t. j. 26.1.2019 do zaplatenia.

7. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú

náhradu trov konania voči žalovanej.

8. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej vo výške 100%, keďže nerozhodol o nároku na náhradu trov, ktoré v konaní vznikli
štátu. Civilný sporový poriadok náhradu trov štátu výslovne neupravuje, avšak štát musí mať naďalej

nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. Z unesenia súdu prvej inštancie č. k. 15Csp/34/2021-314 zo
dňa 21.12.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2022, vyplýva, že štátu vznikli trovy konania
titulom náhrady nákladov vzniknutých v súvislosti s podaním informácie zo strany banky. Návrh na
vykonanie tohto dôkazu navrhla žalovaná, ktorá však nebola v danom spore úspešná. Podľa názoru
súdu prvej inštancie by bolo nespravodlivé, keby mal štát znášať trovy neúspešnej strany sporu.

9. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 7.11.2023 z dôvodov podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní
uviedla, že úvahy a názory súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v
zákone, súd prvej inštancie rozhodol svojvoľne, pretože sa v súdnom spise nenachádzajú dôkazy

o čerpaní úveru, žalobca neosvedčil poskytnutie úveru, absentuje žiadosť o poskytnutie úveru, v
priloženej zmluve absentuje údaj o príjmoch a reálnych výdavkoch žalovanej, žalobca neosvedčil
dôkazmi vznik poistenia, pričom v priloženej zmluve je uvedená splátka s poistením, v spise sa
nenachádza poistná zmluva, priložená zmluva nie je riadne podpísaná a v záhlaví priloženej zmluvy
nie je riadne uvedený dodávateľ. Hodnota RPMN 15,90% v priloženej zmluve je v neprospech

spotrebiteľa, pretože podľa súhrnných informácii úverov poskytovanými bankami bola 10,28%. Zmluva
nie je podpísaná štatutárnym orgánom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., k priloženej zmluve
nie je priložené plnomocenstvo E. E. na uzavretie zmluvy, zmluva obsahuje neplatné neprijateľné
podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa, ktoré súd prvej inštancie ignoroval. Súd prvej inštancie neprihliadal na údaje uvedené
v priloženej zmluve. V časti Údaje Klienta o zamestnaní a finančnej situácii sa nenachádza príjem
žalovanej, teda právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. ako dodávateľ neskúmal

s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čím zanedbal túto svoju
povinnosťaztohodôvoduneboloprávnenýžiadaťozaplatenieceléhoúveru.Žalovanánapodporutohto
tvrdenia uviedla, že pred podpísaním zmluvy mala tieto úvery: 8.3.2002 Štátny fond rozvoja bývania
405/270/2002, úver 23.235,74 eur, splátka 99,25 eur x 359; 16.12.2016 Consumer Finance Holding, a.s.
7620502768, úver 10.000 eur, splátka 182,58 eur x 120; 6.3.2017 A. A., F. 5126742213, úver 13.900

eur, splátka 263,50 eur x 96; 27.6.2017 A. A., F. 5131788021, úver 6.000 eur, splátka 109,53 eur x 96;
5.9.2017 G. H., F.. I. 3500241412, úver 5.950 eur, splátka 110,67 eur x 96; spolu mesačné splátky na
úhradu úverov 765,53 eur. Následne boli ešte spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. podpísané
zmluvy na úvery: 3.11.2017 Consumer Finance Holding, a.s. 8610500097/7189589, úver 10.000 eur,
splátka 175,66 eur x 108; 10.01.2018 Consumer Finance Holding, a.s. 9510500659, úver 10.000 eur,
splátka 185,61 eur x 96. Žalovaná ďalej uviedla, že neprijateľnými podmienkami v priloženej zmluve sú

všetkypredformulovanépodmienky,ktoréspôsobujúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, je nepresvedčivé
a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil
svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie nespĺňajúce kvalitatívne ústavné požiadavky
na súdnu ochranu. Rozhodnutie je v rozpore s konceptom spravodlivého konania, pretože súd prvej

inštancie nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené a odôvodnenie
predmetného rozhodnutia nespĺňa podmienky podľa § 220 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku. Súd
prvej inštancie v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená interpretácia je v extrémnom
rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade a
odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený (§ 220 ods. 3

Civilného sporového poriadku). Súd prvej inštancie značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia
vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje na predloženú
argumentáciu a zároveň ani nie je možné dovodiť z argumentácie súdu prvej inštancie, že by sa vôbec
touto argumentáciou v podaniach zaoberal, čím dostatočne neposúdil všetky predložené argumenty.
Podľa žalovanej súd prvej inštancie rozhodol formálne neprihliadajúc na princípy materiálneho štátu.

Žalovaná ďalej namietala, že postúpenie bankovej pohľadávky na nebankovú spoločnosť je podľa
zákona neplatné. Postúpenie pohľadávky nebolo urobené podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z
čoho vyplýva, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore. Proti sebe stoja dve právne normy,
a to právna norma vyjadrená v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), ktorá pripúšťa postúpenie pohľadávky banky aj na

inú osobu ako banku, a norma vyjadrená v § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá nepripúšťa
postúpenie pohľadávky banky na inú osobu ako banku (nakoľko by sa jej obsah zmenou veriteľa zmenil)
v spojení s § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právna norma vyjadrená v § 92 ods.
8 zákona o bankách zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti právnej norme vyjadrenej v § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko umožňuje postúpiť pohľadávku aj takým spôsobom, že jej obsah by

sa zmenou veriteľa zmenil. Z toho vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy
na inú osobu, ktorá nie je bankou, je neplatné. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej
zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči
spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska.
Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a

ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Žalovaný nárok je sporný
v celom rozsahu a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore. Žalovaná navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, prípadne zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

10. K odvolaniu žalovanej zo dňa 7.11.2023 proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalobca

podaním zo dňa 20.11.2023. Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu
za vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou
stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. V spore
bolo preukázané, že žalovaná poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatila, preto v súlade so
zákonom a princípom spravodlivosti bola žalovaná zaviazaná súdom prvej inštancie na zaplatenie sumy

nevráteného úveru. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Žalovaná podala proti dopĺňaciemu rozsudku odvolania zo dňa 10.12.2023, zo dňa 12.3.2024 z
dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku.V odvolaniach uviedla, že súd prvej inštancie nevyhlásil dopĺňací rozsudok verejne v jej prítomnosti,
ani jej neoznámil verejné vyhlásenie rozsudku, odňal jej právo uplatniť prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany a porušil jej právo na spravodlivý proces, pretože napadnuté rozhodnutie nie je

riadne odôvodnené, je nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Žalovaná ďalej uviedla, že nemala možnosť
oboznámiť sa s tým, o aké trovy sa jedná. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok zrušil,
prípadne zmenil tak, že žalobu zamietne.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania

boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech boli
rozhodnutia vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolateľka v odvolaniach
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania

(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušiť (§ 389
ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

13. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 1.952,04 eur s príslušenstvom
titulom Zmluvy o úvere zo dňa 14.9.2017. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď
dospel k záveru, že zmluva bola platne uzatvorená, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti,

že žalobca pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovanej splácať úver
a nemal preukázané, že by pohľadávka bola žalovanou uhradená. Vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolaní žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie došlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

14. Žalovaná podala odvolania z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g),
h) Civilného sporového poriadku. Žiada sa dodať, že i keď žalobkyňa v odvolaniach výslovne uviedla,
že odvolania podáva zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, z obsahu odvolaní žalovanej vyplýva, že
z použitých odvolacích dôvodov zdôvodnila len odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.

b), f), h) Civilného sporového poriadku, vo vzťahu k ostatným použitým dôvodom žalovaná neuviedla,
aké konkrétne nedostatky súdu prvej inštancie vytýka a bolo by porušením princípu rovnosti strán, pokiaľ
byodvolacísúdzastranu-defactozúradnejmoci-vyhľadávalvšeobecnevytknuté(údajné)pochybenia
súdu prvej inštancie.

15. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

16. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil strane
realizáciu jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva a v dôsledku takéhotonesprávneho postupu súdu bola strana vylúčená z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred
súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným
rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil starne vykonať v priebehu konania práva priznané

jej procesným predpisom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť
svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom
zvolenéhozástupcu,právonapresvedčivéodôvodnenierozhodnutiaapod..Vtejtosúvislostijepotrebné
poznamenať, že súdy musia poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu zákonnosti

tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých subjektov
zúčastnených na konaní.

19.Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žežalovanádňa12.4.2022udelilaplnomocenstvoCentrusprávnej
pomoci Galanta, IČO 51 41 28 02, so sídlom Staničná 1702/10, Galanta na zastupovanie na Okresnom
súde Galanta na deň 12.4.2022, ktoré splnomocnenie prijala za Centrum správnej pomoci Galanta D. J.

a žalovaná dňa 12.9.2023 udelila plnomocenstvo CSP NITRA, IČO 54 96 58 37, so sídlom Gemerská
906/2, Bratislava na zastupovanie na súdnom pojednávaní na deň 12.9.2023, ktoré splnomocnenie
prijala za CSP NITRA K. K. L.. Súd prvej inštancie doručil Výzvu zo dňa 26.4.2022 na doplnenie podania
žalovanej Centru správnej pomoci Galanta, Odpoveď banky zo dňa 11.7.2022 a Výzvu zo dňa 22.7.2022
na preukázanie úhrad žalovanej sumy Centru správnej pomoci Galanta, Vyjadrenie žalobcu zo dňa

5.9.2022 Centru správnej pomoci Galanta. Súd prvej inštancie uskutočnil pojednávania dňa 7.6.2022,
dňa 13.9.2022 v neprítomnosti žalovanej, žalovanú na pojednávanie nariadené na deň 13.9.2022
nepredvolal. Súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie dňa 12.9.2023 v neprítomnosti žalovanej.
Z verejne dostupného registra mimovládnych neziskových organizácií na webovej stránke Ministerstva
vnútra SR dňa 15.8.2024 a zo zverejnených Stanov zo dňa 30.1.2018 Centra správnej pomoci Galanta

na uvedenej webovej stránke vyplýva, že štatutárnym orgánom občianskeho združenia je predseda
Mgr. Kristína Ulmanová. Z listín predložených žalovanou na pojednávaní dňa 12.9.2023 – Zápisnica
z Valného zhromaždenia zo dňa 5.12.2022, Stanovy občianskeho združenia zo dňa 25.8.2022 vyplýva,
že štatutárnym orgánom CSP NITRA je predseda Mgr. Kristína Ulmanová a K. K. L. bola odsúhlasená za
sekretára občianskeho združenia, ktorý sekretár riadi administratívne záležitosti a vykonáva neodkladné

rozhodnutia v čase medzi zasadnutiami správnej rady.

20.PodľaČl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

21. Podľa § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 92 ods. 1 Civilného sporového poriadku zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne

splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.

23. Právo strany zvoliť si zástupcu je vo všeobecnosti neodňateľné, každá strana je oprávnená dať
sa v konaní pred súdom zastupovať. Z hľadiska rozsahu zastúpenia je rozhodujúci obsah písomného
splnomocnenia vymedzujúceho okruh úkonov, na ktoré je splnomocnenec oprávnený. Strana môže

zástupcovi udeliť splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Pokiaľ z textu
písomného splnomocnenia nevyplýva, že je obmedzené len na určité úkony, ide o splnomocnenie bez
obmedzenia. Ak nie je zástupcom strany advokát, môže byť rozsah splnomocnenia obmedzený iba na
niektoré úkony, tzv. jednoduché splnomocnenie. Z jednoduchého splnomocnenia musí byť s náležitou
určitosťou zrejmé, na aké konkrétne úkony je zástupca oprávnený. Z obsahu plnomocenstiev zo dňa

12.4.2022 a zo dňa 12.9.2023 vyplýva, že žalovaná splnomocnila občianske združenia výlučne na
zastupovanie na pojednávaní dňa 12.4.2022 a dňa 12.9.2023 na Okresnom súde Galanta, teda jednalo
sa o splnomocnenie len na jeden úkon, a to zastupovanie na určitom pojednávaní. Z predloženého
plnomocenstva udeleného žalovanou Centru správnej pomoci Galanta je zrejmé, že splnomocnenie
neprijal štatutárny orgán občianskeho združenia predseda Mgr. Kristína Ulmanová, ale pani J., ktorej

oprávnenie konať za Centrum správnej pomoci Galanta nebolo preukázané, preto nemožno Centrum
správnej pomoci považovať za zástupcu žalovanej, ktorého si zvolila na zastupovanie na pojednávaní
dňa 12.4.2022. Z predloženého plnomocenstva udeleného žalovanou CSP NITRA je zrejmé, že
splnomocnenie neprijal štatutárny orgán občianskeho združenia predseda Mgr. Kristína Ulmanová, alesekretár K. K. L., ktorá osoba nie je oprávnená konať za občianske združenie, preto nemožno ani
CSP NITRA považovať za zástupcu žalovanej, ktorého si zvolila na zastupovanie na pojednávaní dňa
12.9.2023.

24. Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti strany na súdnom konaní sa
zabezpečuje tak, že súdu ukladá povinnosť nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá
strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je strana v konaní zastúpená zástupcom na celé
konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; strana sa na pojednávanie predvolá len

v takom prípade, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie na pojednávanie musí byť stranám
doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu. Je potom na strane, či svoje právo využije, alebo nie.

25. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti strany treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti
daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že účasť na prejednaní veci pred súdom je neodňateľným
právom strany, a to v každom štádiu konania, pokiaľ strana na ňom trvá a zákon neustanovuje inak.

V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie nariadil a uskutočnil pojednávania bez prítomnosti
žalovanej, konal s Centrom správnej pomoci Galanta a CSP NITRA ako so zástupcom žalovanej, hoci
nemal splnenú podmienku riadneho jednoduchého alebo všeobecného plnomocenstva na zastupovanie
žalovanej v konaní. Týmto procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanej osobne sa
zúčastniť na pojednávaní, čím porušil jej ústavné právo na prerokovanie veci v prítomnosti strany a týmto

jej znemožnil realizáciu aj ďalších procesných práv vyplývajúcich z procesného predpisu. Odvolací súd
preto konštatuje, že možnosť konať pred súdom bola žalovanej odňatá. Postupom súdu prvej inštancie
dozaista došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý súdny proces, keďže jej bolo znemožnené
realizovať jej procesné práva.

26. Podľa Článku 6 Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha sporu prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s
cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

27. Podľa Článku 9 Civilného sporového poriadku strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami,
návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
28. Konkrétne sa zásada rovnosti zbraní v Civilnom sporovom poriadku premieta okrem iného do
ustanovení upravujúcich postup súdu pri doručovaní žaloby a vyjadrení v konaní. Právo strany na
doručenie procesných vyjadrení opačnej strany treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces.

Nedoručenie vyjadrení strany opačnej strane vytvára stav nerovnosti strán v konaní pred súdom, čo
je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasť práva na spravodlivý
proces.

29. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie opakovane konal s Centrom správnej pomoci Galanta

akosozástupcomžalovanej,hocinatonemalsplnenépodmienky,nakoľkomudoručovallistinnédôkazy,
výzvy, podania žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné potom opäť konštatovať, že nie je možné konanie
pred súdom prvej inštancie považovať za spravodlivé. Preto odvolací súd dospel záveru, že i týmto
postupom došlo k porušeniu práva žalovanej na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v dôsledku čoho bola

žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom.

30. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.952,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
od 26.1.2019 do zaplatenia, keď dospel k záveru, že žalovaná nesplácala úver poskytnutý jej

žalobcom riadne a včas, pričom súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o úvere obsahuje všetky
zákonom vyžadované náležitosti, že nezistil skutočnosť, ktorá by mala za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru, že žalobca pri poskytnutí úveru žalovanej s odbornou starostlivosťou posúdil
schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, že boli splnené podmienky k vyhláseniu okamžitej
splatnosti úveru v celosti. Žalovaná nesúhlasila s vyhovujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení

s dopĺňacím rozsudkom, v odvolaniach namietala, že právny predchodca žalobcu neskúmal s odbornou
starostlivosťou jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver, že zmluva o úvere je absolútne neplatná, že
postúpenie bankovej pohľadávky na nebankovú spoločnosť je neplatné a napadnutý rozsudok v spojení
s dopĺňacím rozsudkom je arbitrárny a nepreskúmateľný.31. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť

rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o
zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa Článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí

byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

32. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

33. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav

a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby

sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

34. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že
súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku s poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy
a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k zvolenému spôsobu rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku nie
sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú

nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovým zisteniam opisuje obsah štyroch listinných dôkazov (ods. 9., 10., 11., 12. rozsudku
súdu prvej inštancie), pričom obsahom spisu sú aj ďalšie listinné dôkazy, ktorými sa súd prvej inštancie
nezaoberá bez akéhokoľvek zdôvodnenia, pričom absentuje úvaha súdu prvej inštancie, ktoré dôkazy
neboli vykonané a z akého dôvodu. Čiastkové skutkové zistenia sa týkajú len selektívne vybraných

listinných dôkazov, súd prvej inštancie nevyhodnocuje dôkaznú situáciu komplexne a nevytvára ucelený
záver o skutkovom deji. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach
formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah
dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na dokazovanie, čo v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný rozsudok neobsahuje presvedčivé hodnotenie

dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových
okolností boli preukázané a ktoré nie, absentuje v ňom opísanie úvahy súdu prvej inštancie o tom, ktorý
z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie a prečo, aké zistenia vyvodil z dôkazov,
ktoré si odporujú alebo sa vylučujú.

35. Preskúmavaný rozsudok nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a závery prijaté
súdom prvej inštancie dostatočne nerezultujú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaná vo
svojich vyjadreniach poukazovala na to, že zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti, zvlášť
zdôrazňovala, že žalobca dokonca predložil zmluvu bez označenia veriteľa, že zmluva o úvere nebolapodpísaná za veriteľa na to oprávnenou osobou, tiež tvrdila, že veriteľ nepostupoval s odbornou
starostlivosťou pri skúmaní jej platobnej schopnosti. Vo vzťahu k zvolenému spôsobu rozhodnutia súd
prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia len konštatuje, že zmluva o úvere bola platne uzatvorená

a obsahuje všetky zákonné náležitosti, že žalobca má nárok na úroky, ako aj všetky poplatky spojené
s úverom, že žaloba s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver.
Žalovaná vo svojich vyjadreniach namietala, že neboli splnené podmienky pre zosplatnenie úveru,
avšak súd prvej inštancie jej obranu odmietol znova bez akéhokoľvek zdôvodnenia, že žalovaná mala
vedomosť, aké dôsledky bude mať pre ňu nezaplatenie splatnej splátky, hoci žalobca nepredložil doklad

preukazujúci odoslanie listiny na poštovú prepravu. Vo vzťahu k námietke žalovanej o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd prvej inštancie tiež nevyjadril. Súd prvej inštancie konštatoval,
že dlh žalovanej predstavuje zostatok neuhradenej istiny spolu s úrokmi z úveru do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, avšak neuviedol výpočet priznaných úrokov v nadväznosti na ich výšku,
sumu, z ktorej boli priznané a obdobie, za ktoré boli priznané. Napokon z obsahu preskúmavaného
rozsudku nie je ani zrejmé, prečo súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej

sumy práve vo výške 5,00 % ročne a od 26.1.2019, teda súd prvej inštancie neobjasnil, kedy
a s akou sumou sa dostala žalovaná do omeškania. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani vada
pri písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie nerozlišuje
medzi právnym predchodcom žalobcu (veriteľom zo zmluvy o úvere) a žalobcom, keď z obsahu
spisu a z vyjadrení žalobcu je zjavné, že pohľadávka zo zmluvy o úvere bola postúpená. Vo vzťahu

k postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu opomenul súd prvej inštancie zaoberať sa splnením
podmienok na postúpenie bankovej pohľadávky. Za týchto okolností preskúmavaný rozsudok súdu
prvej inštancie nie je vyhotovený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal stranám
možnosť konať pred súdom a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, ako už bolo

konštatované vyššie. Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť
a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie
a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

36. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu
avďalšejčastiodôvodneniavysvetlí,ktorézoskutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciuprávetejtonormy.
Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku taktiež absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom
rozsudkusícevodsekoch13.–26.citujemnožstvoprávnychnoriem,avšaknevyjadrujesakinterpretácii

ním citovaných právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o
skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil
právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku neobsahuje vo svojom súhrne skutkovú situáciu
predvídanú hypotézou právnej normy v nadväznosti na vyhodnotenie dôkaznej situácie a už vôbec
neobsahuje žiadne úvahy o hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej,

je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Nepostačujúcim je tak konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná
nesplácala úver riadne a včas, dostala sa do omeškania pri splátke č. 12 a jej dlh predstavuje zostatok
neuhradenej istiny spolu s úrokmi z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a to bez náležitého
odôvodnenia majúceho logickú postupnosť splňujúceho požiadavku nadväznosti medzi skutkovými

zisteniami získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho
právnymi závermi.

37. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie a procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací
súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené, keď súd prvej inštancie svojim

postupom porušil právo strán na spravodlivý súdny proces, vychádzal zjavne z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, z ktorých dôvodov sú jeho závery predčasné. Uvedené nedostatky odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý súd prvej inštancie dostatočným spôsobom neodôvodnil zvolený
spôsob rozhodnutia v prejednávanej veci, viedli k nesplneniu požiadavky obsiahnutej v ustanovení
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho

došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie
neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho
postupu, na základe ktorého žalobe v celom v celom rozsahu vyhovel. Len dodržiavanie povinnosti
odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiťľubovôľu,lebolenvecnesprávnerozhodnutieanáležiteodôvodnenérozhodnutienapĺňaústavnékritéria
vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tak odvolací súd konštatuje, že napadnuté
rozhodnutie nespĺňalo zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku. V nadväznosti na to
ďalej súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vytvoril skutkový základ
bez náležitého odôvodnenia, pričom neuviedol myšlienkový postup, na základe ktorého relevantné
skutkové zistenia podradil pod hypotézu ním aplikovaných právnych noriem. Tu potom nemôže byť

žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo
prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

39. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku odvolací súd preto
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie
a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

40. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie najskôr odstrániť procesné pochybenie,
ktoré (mimo iného) spôsobilo nutnosť zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom, teda doručiť podania žalobcu s prílohami žalovanej a zopakovať dokazovanie za prítomnosti
žalovanej na pojednávaní, prípadne v jej neprítomnosti za splnenia podmienok konať v neprítomnosti
strany sporu. Súd prvej inštancie si zabezpečí dostatočný skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti

základu a výšky uplatneného nároku. K tomu vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných
dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi ktoré strany navrhli alebo ešte navrhnú v
nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je
možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku, súd

prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy
len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 Civilného sporového poriadku)
procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní veci je viazaný
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku) tak, ako ho vyjadril v tomto
uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo

vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi
strán sporu a zároveň, aby odôvodnenie spĺňalo náležitosti požadované ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku. Vyhne sa pritom formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení
rozhodujúcich skutočností a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na dodržanie formy
zmluvy, konkrétny obsah zmluvných dojednaní a tiež aj ich reálny dopad na vyváženosť posudzovaného

právneho vzťahu strán, v záujme dosiahnutia podstaty procesným poriadkom sledovaného cieľa
civilného sporového konania, ktorým je ochrana zákonnosti, spotrebiteľské právo nevynímajúc, nie ale
ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami porušenia jeho právnych povinností. Bude mať tiež na zreteli,
že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa
Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa Článku 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potreba vysporiadať sa v dôvodoch
rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi strán sporu a preto neopomenie dať odpoveď mimo iného
tiež na žalovanou prezentovanú argumentáciu a ňou predložené otázky týkajúce platnosti zmluvy
z pohľadu dodržania formy a obligatórnych náležitostí zmluvy, splnenia povinnosti veriteľa posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pre prípad, že súd prvej

inštancie dospeje k záveru o ich splnení, bude sa ďalej zaoberať splnením podmienok pre zosplatnenie
úveru a omeškania žalovanej. Súd prvej inštancie neopomenie sa zaoberať platnosťou postúpenia
pohľadávky medzi bankou a žalobcom. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu
aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve
týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite

v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

41. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).