Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/188/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725202977
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:7725202977.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov
JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C.,
nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa matky D. E. F., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpenej advokátom Mgr. Róbertom Baumannom, so sídlom

Lučinská 1/11, 831 03 Bratislava, IČO: 54 393 736 a otca A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/
X, XXX XX H. I., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku
maloletého so starými rodičmi: 1/ J. C., nar. X.XX.XXXX a 2/ K. C., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom
H. XXX, XXX XX, okres Michalovce, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.k.:
37P/126/2025-74 zo dňa 29.9.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), g) a h), § 328 ods. 1, §
329 ods. 1 vety prvej a § 331 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP). Vecne dôvodil, že v predmetnom konaní absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov
a zároveň nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a preto návrh matky ako nedôvodný zamietol.
Konštatoval,ženebolahodnovernýmspôsobompreukázanáaaniosvedčenádôvodnosťpožadovaného
návrhu, na základe ktorého mali byť neodkladne upravené pomery medzi účastníkmi konania. Uviedol,

že tak život ani zdravie maloletého nie sú preukázateľne konaním starých rodičov nijako ohrozené, aby
bol dôvod uložiť starým rodičom povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bola ohrozená
duševná integrita maloletého spočívajúca v uložení povinnosti starým rodičom akýmkoľvek spôsobom
kontaktovať maloletého, približovať sa k maloletému na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a tiež
kontaktovať maloletého prostredníctvom akýchkoľvek tretích osôb. Znamená to, že nebola žiadnym
relevantnýmdôkazompreukázanápríčinnásúvislosť nepriaznivéhovplyvustarýchrodičovna mentálny,

fyzický a mravný rozvoj maloletého. Z priloženej dokumentácie k návrhu mal prvoinštančný súd
preukázané, že v rámci komunikácie nedochádzalo k dlhodobým a opakovaným neželaným interakciám
zo strany starých rodičov a taktiež ani z niektorých priložených vizuálnych dôkazov nebolo možné
vierohodne určiť identitu osoby vykonávajúcej neželanú komunikáciu a ani konflikt lojality podotknutý
maloletým. Z poskytnutého spisového materiálu síce vyplýva, že vzájomné vzťahy medzi maloletým
a starými rodičmi sú dočasne narušené a komunikácia medzi nimi je momentálne na nízkej úrovni, avšak

z dostupnej komunikácie nevyplýva, že by dochádzalo k takej forme manipulácie, na akú poukazuje
matka, ktorá má byť spúšťačom nepriaznivého stavu maloletého dieťaťa, a ani to, že by starí rodičiaopakovanenerešpektovalivôľumaloletéhosniminekomunikovaťakoajto,žebysasnažilikmaloletému
priblížiť s jeho nesúhlasom. V závere prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované, že konflikty medzi
rodičmi nemôžu byť na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré má právo na vytváranie vzťahových väzieb

sobidvomarodičmi,súrodencamiasinýmiblízkymiosobami,pokiaľjetovjehozáujmeaniejeohrozený
jeho život, zdravie a priaznivý vývin. Ak by súd návrhu matky spočívajúcom v zákaze priblíženia sa
a komunikácie starých rodičov maloletému vyhovel, konal by v rozpore s najlepším záujmom maloletého.
V tejto súvislosti ďalej uviedol, že maloletý má zabezpečené podmienky pre stabilný a bezpečný
rozvoj v známom rodinnom prostredí a nemožno svojvoľne narúšať citovú väzbu medzi starými rodičmi

a maloletým, čím by bola spôsobená detoriorácia vzťahov v rodine v neprimeranom rozsahu. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 CMP, keď žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

2.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil skutkový stav, neprihliadal na rozsiahlu a konkrétnu dôkaznú situáciu ňou predloženú, ktorá
má negatívny dopad na psychický stav maloletého, čo bolo opakovane potvrdené odbornými lekárskymi
a psychologickými správami. Za tohto stavu preto nemožno konštatovať, že v konaní absentuje potreba
bezodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vyplýva to z lekárskej
správy klinického psychológa D. G. zo dňa 23.7.2025, v ktorej je uvedené, že nevyžiadaný kontakt

umaloletéhovyvoláva„paralyzujúcihnev,úzkosť“avediekreaktivácii„automutilačnýchtendencií.“Ďalej
zo správy psychiatričky D. L. zo dňa 8.1.2025 vyplýva, že psychický stav maloletého sa v dôsledku
tlaku zo strany rodiny otca zhoršil do takej miery, že si vyžiadal nasadenie farmakoterapie, ktorá nie je
preventívnym opatrením, ale reakciou na akútne zhoršenie zdravotného stavu, ktoré bolo preukázateľne
spôsobené práve konaním, ktorého zamedzenia sa matka domáha. V tejto súvislosti poukázala aj na to,

že starí rodičia maloletého boli opakovane upovedomení, že maloletý si kontakt s nimi neželá, napriek
tomu ho kontaktovali z cudzích čísiel. Uviedla, že lekárskymi správami je zároveň preukázaná príčinná
súvislosť vplyvu konania starých rodičov na zdravotný stav maloletého. Považovala hodnotenie súdu,
pokiaľ ide o nedostatočné dôkazy o neželanej komunikácii za formalistické, pretože zo samotného
vyjadrenia maloletého, podľa vlastných zistení súdu tento „vyslovene uviedol, že on nechce dostávať

takéto správy, že chce mať pokoj, lebo už je z toho unavený.“ Mala za to, že ak súd uzná spôsobilosť
dieťaťa vyjadriť svoj názor, no následne obsah tohto názoru, podložený aj lekárskymi správami o priamej
psychickej ujme úplne odignoruje, porušuje tým nielen zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa ale aj
samotné zisťovanie názoru dieťaťa v súdnom konaní. Najlepším záujmom dieťaťa, ktorý je podľa
lekárskych správ traumatizované a nútené užívať farmakoterapiu v dôsledku nevyžiadaného kontaktu,

je rešpektovanie jeho žiadosti o pokoj a nie je nútené udržiavanie vzťahu, ktorý je pre neho klinicky
preukázateľne deštruktívny. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa dopustil flagrantného porušenia
základných princípov dokazovania a hodnotenia dôkazov, čím zaťažil svoje rozhodnutie nielen vadou
nepreskúmateľnosti, ale aj protiústavnosťou. Namietala, že postup súdu je v príkrom rozpore s ustálenou
judikatúrou Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá kladie

na súdy povinnosť riadne odôvodniť proces dokazovania a vysporiadať sa so všetkými relevantnými
dôkazmi predloženými účastníkmi. V predmetnom konaní došlo k situácii, ktorú ústavné súdy označujú
ako existencia tzv. opomenutých dôkazov. Ide o dôkazy, ktoré boli ňou riadne predložené, avšak súd
sa s nimi bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia nezaoberal, prípadne ich vo svojom odôvodnení
vôbec nespomenul (zvuková nahrávka, konkrétny obsah komunikácie formou sms a správ zo sociálnych

sietí, výslovné a konkrétne závery odborných lekárskych a psychologických správ). Takýto postup, keď
súd berie do úvahy iba časť dôkazov a nezaoberá sa ďalšími navrhovanými dôkazmi, ktoré mohli mať
vplyv na posúdenie skutkového stavu, je podľa Ústavného súdu SR jednostranný a zakladá porušenie
práva na spravodlivý proces (pozri III. ÚS 332/09). Zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená
svojvôľu. Súd je viazaný pravidlami formálnej logiky a nie je prípustný „selekticky a neopodstatnený

výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom“ (III. ÚS 332/09). Takýmto neprípustným postupom
je vytrhnutie jedinej vety zo správy D. L. zo septembra 2025 pri súčasnej odignorovaní kľúčovej správy
z januára 2025, ktorá popisuje akútne zhoršenie stavu a nasadenie antidepresív v priamej reakcii na
konanie odporcov. Súd je povinný konfrontovať navzájom si odporujúce dôkazy a zdôvodniť, prečo
niektoré z nich považuje za nevieryhodné alebo prečo ich odmietol vziať do úvahy (I. ÚS 114/08).

Namietala, že súd prvej inštancie iba všeobecne skonštatoval, že príčinná súvislosť nebola osvedčená
bez toho, aby špecifikoval, na základe akých úvah k tomuto záveru dospel a prečo ignoroval priame
dôkazy o opaku. Takýto postup zakladá nepreskúmateľnosť a je v rozpore so zákonom (I. ÚS 336/2000).
Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby z odôvodnenia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami,úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Ak sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami, ako je to v tomto prípade, rozhodnutie je arbitrárne a protiústavné
(I. ÚS 243/07). Považovala za nepochybné, že záver o neexistencii hrozby ujmy je v extrémnom rozpore

s lekárskymi správami dokladajúcimi reálnu hrozbu sebapoškodzovania, psychický teror a nutnosť
farmakoterapie. Uviedla, že všeobecný súd sa dopúšťa ľubovôle aj vtedy, ak v hodnotení skutkových
zistení absentuje určitá časť skutočnosti, ktorej vyšli v konaní najavo a ktoré účastník namietal bez
toho, aby súd odôvodnil ich bezvýznamnosť či irelevantnosť (I. ÚS 33/2012). Súd prvého stupňa svojim
postupom, kedy bez relevantného zdôvodnenia odignoroval kľúčové dôkazy ňou predložené, zaťažil

svoje rozhodnutie vadami, ktoré podľa konštantnej judikatúry (napr. III. ÚS 139/05, III. ÚS 61/94)
zakladajú nielen jeho nepreskúmateľnosť, ale aj protiústavnosť. Žiadala, aby odvolací súd jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

3.
Otec ako aj starí rodičia maloletého sa v predmetnej veci nevyjadrili.

4.
Kolízny opatrovník v správe o pomeroch zo dňa 19.9.2025 uviedol, že matka maloletého spolu s ním
žijú od apríla 2025 na ubytovni, v ktorej má matka spolu s maloletým k dispozícii jednoizbovú bunku,
v ktorej sa nachádza chodba, toaleta, kúpeľňa a jedna izba spolu s kuchynskou linkou. Poukázal

na to, že podľa vyjadrenia matky táto otcovi nebráni sa s maloletým stretnúť, ale rešpektuje názor
maloletého, ktorý momentálne styk s otcom odmieta. Vzhľadom na nátlakovú komunikáciu otca ako aj
starej matky maloletého, tak matka komunikuje s otcom výhradne e-mailom. Matka maloletého ďalej
uviedla, že správy od starej matky maloletého stresujú, čo priamo ohrozuje jeho psychické prežívanie,
pričom sám maloletý viackrát uviedol, že nechce sa s babkou rozprávať a ani stretnúť. Zo správy

kolízneho opatrovníka ďalej vyplýva, že maloletý má diagnostikovaný autizmus, je telesne postihnutý,
využíva invalidný vozík a je sledovaný v ambulancii psychiatra a klinického psychológa. S maloletým bol
vykonaný aj pohovor bez prítomnosti matky. Maloletý bol počas pohovoru spontánny a aktívny, pričom
uviedol, že ak by stará matka a aj otec rešpektovali čo im hovorí, že by im vedel odpustiť. Tiež uviedol, že
otec pije nadmieru alkohol, čo si ale nechce priznať. Ďalej mu prekáža, keď sa otec nepekne vyjadruje

o matke ako aj skutočnosť, že mu z ničoho nič prichádzajú správy od starej matky, a to aj z cudzích
čísiel. Vyslovene uviedol, že on nechce dostávať takéto správy, že chce mať pokoj, lebo už je z toho
unavený. V závere správy kolízny opatrovník konštatoval, že medzi rodičmi prebieha rodičovský konflikt,
do ktorého je maloletý vtiahnutý a ktorý sa preniesol aj na širšiu rodinu. Maloletý je vzhľadom na jeho vek
a rozumové schopnosti dostatočne schopný vyjadriť svoje pocity a názory. V rodinnom prostredí matky

má vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny
vývin.

5.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na

prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

6.
Predmetom odvolacieho konanie je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči uzneseniu súdu prvej
inštancie, keďže jej návrh na zákaz styku starých rodičov s maloletým bol zamietnutý a odvolací súd
preto posudzoval, či súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol správne.

7.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

8.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9.
Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine (ďalej len „ZoR“), záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a

posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie
dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným
stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho
dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je

dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na
vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami
i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

10.
Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

11.
Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti
súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, a len v prípadoch bezprostredného ohrozenia ich zdravia,

či osvedčenia iného závažného dôvodu je prípustné neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery
účastníkov konania. Je potrebné zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa nie je možné zamieňať so
subjektívnymi predstavami rodičov, či blízkych osôb týkajúcich sa realizácie ich výchovného pôsobenia,
pričom posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nie je otázkou skutkovou ale právnym
posúdením veci. V súlade s § 25 ods. 5 vety prvej Zákona o rodine môže súd upraviť styk dieťaťa s

blízkymi osobami, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň to vyžadujú pomery v rodine.
Zákon pritom odkazuje pri výklade pojmu blízkej osoby na ust. § 116 OZ . Súd je oprávnený o otázke stretávania dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať
len vtedy, ak nie je možné upraviť styk dohodou, pričom musia byť kumulatívne splnené dve podmienky,a síce ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine. Blízke osoby však
nemajú zákonné právo na styk s maloletým dieťaťom na rozdiel od rodičov maloletého dieťaťa, súd však
môže vziať do úvahy záujem dieťaťa a konkrétne pomery v rodine a upraviť styk aj s blízkymi osobami,

vždy však pôjde o výnimočné prípady. Táto výnimočnosť je vyjadrená aj tým, že citované ustanovenie
nemá kogentnú povahu a súdu z dikcie zákona vyplýva len možnosť, nie povinnosť upraviť styk blízkych
osôb s maloletým dieťaťom.....dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj
právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so zákonom.... Zároveň Dohovor o
právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečení orientácie dieťaťa

a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami (článok 5), nota bene je v záujme
dieťaťa, pri zohľadnení individuálnych okolností rodiny, vytvorenie podmienok pre pravidelný kontakt
dieťaťa so svojimi starými rodičmi. Za vytvorenie takýchto podmienok je zodpovedný v prvom rade rodič,
ktorý sa o dieťa osobne stará, preto ak nie je rodič, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti (v
prejednávanom prípade matka) schopný alebo ochotný vytvoriť podmienky pre stretávanie maloletého
dieťaťa s inými blízkymi osobami, čím trpia nielen tieto blízke osoby (starí rodičia, tety, strýkovia, a pod.),

ale takáto situácia je nepochybne aj v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, je intervencia súdu do
vzťahov účastníkov na mieste.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/47/2020 zo dňa
25.03.2020).

12.
Znamená to, že sú to rodičia, ktorí majú rodičovskú zodpovednosť za vývin a výchovu dieťaťa,
a teda primárne rodičovi svedčí právo určenia rozsahu styku s ďalším príbuzenstvom. Na druhej strane
je zasa potrebné konštatovať, že v prípade nariadenia zákazu styku starých rodičov s maloletým

dieťaťom tak tento musí byť odôvodnený. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch
prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená.
V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného
záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník osvedčí potreby nevyhnutnej neodkladnej ochrany
práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného
opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie.
Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že
súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného
rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzil len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých
možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou

úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú
mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia
sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.

13.

V danom prípade skutočne neboli splnené zákonné podmienky na to, aby súd vyhovel návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že doposiaľ nebol
žiadnym spôsobom upravený styk starých rodičov s maloletým a v podstate sa ani žiadnym spôsobom
nerealizuje. Čiastočne možno súhlasiť s námietkou matky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
pomerne stručne odôvodnené, avšak táto skutočnosť, podľa názoru odvolacieho súdu, nemá vplyv na

vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.

14.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel po preskúmaní spisu k záveru, že nie je
nevyhnutné bezodkladne upraviť vzťahy účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia

v zmysle návrhu matky, pretože matkou uvádzané dôvody jednak nepredstavovali také skutočnosti, pre
ktorébybolzdôvoduhroziacejujmynastranemaloletéhonevyhnutnýzásahsúduformouneodkladného
opatrenia a okrem toho styk starých rodičov s maloletým sa ani nerealizuje. Tvrdenia matky o tom, že
kontaktovanie starých rodičov nepriaznivo vplýva na zdravotný stav maloletého nie sú preukázané, tietonevyplývajú ani z obsahu dostupnej komunikácie nachádzajúcej sa v spisovom materiáli (sms správ
adresovaných zo strany starých rodičov matke maloletého).

15.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že zo strany matky
nebola osvedčená naliehavá potreba zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, a preto bolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdené.

16.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1
a 2 CSP a žiadnemu z účastníkov ich nárok na náhradu nepriznal.

17.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zák.

č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).