Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823232597
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5823232597.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci určenia rodičovstva k maloletým deťom:
A.B.,nar.XX.XX.XXXXaC.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpené:Ústrediepráce,sociálnych
vecí a rodiny, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov
– matka: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XXX, G. a otec: C. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom H. XXX/X, G., zastúpený opatrovníkom: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX,
G. a splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom Klinec II 215/29, Zubrohlava,
za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina, o návrhu navrhovateľa: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Námestovo, o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva deťmi, o odvolaní prokurátorky
Okresnej prokuratúry Námestovo proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/120/2023-61 zo
dňa 19. februára 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 3P/120/2023-80 zo dňa 20. marca 2024,

takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.

3P/120/2023-61 zo dňa 19.02.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 3P/120/2023-80 zo dňa
20.03.2024 rozhodol tak, že: I. Súd pripúšťa zapretie otcovstva maloletým dieťaťom A. B., nar.
XX.XX.XXXX pochádzajúcim z matky D. E., nar. XX.XX.XXXX proti C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorému
svedčí zápis v knihe narodení matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX,
poradové číslo XXX. II. Súd pripúšťa zapretie otcovstva maloletým dieťaťom C. B., nar. XX.XX.XXXX
pochádzajúcim z matky D. E., nar. XX.XX.XXXX proti C. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorému svedčí zápis

v knihe narodení matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX. III.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie
podľa § 90, § 91 ods. 1, 2, § 93 ods. 1, 3, § 88 ods. 1, § 96 ods. 1, 2 zákona č. 36/2015 Z. z. o rodine
(ďalej len „Zákon o rodine“) a poukázal aj na článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vychádzal
z toho, že matke ako aj otcovi maloletých detí uplynula zákonná trojročná lehota na zapretie otcovstva,
ktorá začala plynúť súhlasným vyhlásením rodičov zo dňa 20.06.2019. U otca bola dokazovaním

zistená existencia duševnej poruchy, ktorou trpí od svojho narodenia, ktorá nie je liečiteľná a jeho
rozumové schopnosti sú na úrovni desaťročného dieťaťa. Týmto trpel aj v čase písania zápisnice
o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov zo dňa 20.06.2019. Z dokazovania ďalej vyplynulo,
že v prípade otcovstva maloletých detí existujú dôvodné pochybnosti vyplývajúce z výpovede svedkýň
ako aj nepriamych súvislostí uvedených matkou o tom, že matka mala pred narodením maloletých detí
vzťah s bratom otca maloletých detí. Tento sa o deti od ich narodenia stará, poskytuje im starostlivosť

vo väčšom rozsahu ako ich otec. Okresný súd tak mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby mali
v rodnom liste zapísaného svojho biologického otca a došlo k zosúladeniu matričného a biologickéhootcovstva, ak by sa ďalším dokazovaním vyvrátilo otcovstvo zapísaného otca. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nemal za to, že by bolo by možné

priznať náhradu trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu.

2. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu dňa
13.03.2024. Žiadala zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
Namietala, že prokurátorke bolo odňaté právo konať pred súdom, keď nemala možnosť vyjadriť

na pojednávaní svoje stanovisko vo veci, pretože nebola upovedomená o nariadenom termíne
pojednávania. Napriek tejto skutočnosti okresný súd konal bez jej prítomnosti a meritórne rozhodol.
Ďalej vytýkala okresnému súdu, že sa bližšie nezaoberal, či je pripustenie zapretia otcovstva v záujme
maloletého dieťaťa. Mal za to, že nemožno za záujem dieťaťa považovať revidovanie otcovstva len
z dôvodu pochybnosti o otcovstve. Poukázala na to, že z výsluchu vyplynulo, že motívom na podanie
návrhu bol záujem súrodencov otca na zistenie kto je otcom maloletých detí. Taktiež nie je jasné či

bude nasledovať konanie o určení otcovstva. Ak maloleté deti nebudú mať v rodných listoch uvedeného
otca dôjde k zhoršeniu a nie zlepšeniu ich právneho postavenia, nakoľko prídu o sociálne dávky
spojené s otcovstvom. Ohľadom legitimácie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo uviedla,
že v súdnom spise nebolo založené uznesenie o ustanovení za kolízneho opatrovníka.

3. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry dňa 26.03.2024. Navrhol
rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na nové prejednania, pokiaľ došlo pri splnení procesných
podmienok k pochybeniu. Zároveň mal za to, že vzhľadom na Dohovor o právach dieťaťa je v najlepšom
záujme maloletých detí, aby poznali svojich biologických rodičov – biologického otca.

4. Navrhovateľ (Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo) sa vyjadril k odvolaniu dňa 27.03.2024.
Uviedol, že nemá nové dôkazy a návrhy na zmenu rozhodnutia. Zotrval na tom, že prvoradý je záujem
dieťaťa definovaný v Dohovore o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvené, že každé dieťa má právo
poznať svoj pôvod, svojich rodičov a má právo na ich starostlivosť.

5. Otec sa vyjadril prostredníctvom splnomocneného zástupcu k odvolaniu dňa 04.04.2024. Žiadal
odvolací súd, aby potvrdil rozsudok okresného súdu nakoľko tento je podľa neho zákonný. Námietky
prokurátorky považoval za nedôvodné a hypotetické. Poprel že by jediným záujmom na podanie návrhu
bol záujem na strane súrodencov. Uviedol, že je potrebné zohľadniť jeho zdravotný stav keď od
narodenia trpí duševnou poruchou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že môže prichádzať do úvahy

biologické otcovstvo jeho brata, preto boli splnené hmotnoprávne podmienky na vyslovenie prípustnosti
zapretia otcovstva.

6. Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina dňa 10.04.2024 oznámil prebratie vstupu do predmetného
konania.

7. Prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina sa vyjadril k odvolaniu dňa 15.04.2024. Stotožnil sa
s argumentáciou prokurátorky Okresnej prokuratúry Námestovo. Poukázal nato, že v prípade
nepredvolania prokurátorky okresnej prokuratúry na pojednávanie do ktorého riadne vstúpila, nejde
o prvý prípad takéhoto pochybenia súdu.

8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
účastníkom konania (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 CMP, § 108 ods. 3 CMP, ) proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto právnym prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu

viazaný rozsahom (§ 65 CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) s prihliadnutím na vady
konania, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) a postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389
ods. 1 písm. a/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP konanie zastavil.

9. Odvolací súd udáva, že aby konajúci súd mohol vôbec vec prejednať musí v prvom rade skúmať
tzv. procesné podmienky. Ide o súbor predpokladov, ktoré musia byť splnené, aby súd mohol konať a
rozhodnúť vo veci samej. Ak niektorá z procesných podmienok chýba, súd je povinný konanie zastaviť
alebo odmietnuť návrh. Jednou z procesných podmienok je aj procesná spôsobilosť a účastníctvo.10. Konanie o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva s dieťaťom podľa § 105 písm.
d/ CMP patrí medzi konania vo veciach určenia rodičovstva. Takéto konanie možno podľa § 107 CMP

začať len na návrh. V súlade s § 108 ods. 4 CMP je účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu
na zapretie otcovstva - maloleté dieťa a len tento subjekt môže podať návrh na začatie konania.

11. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
Spôsobilosť na právne úkony súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej

len „Občiansky zákonník“) vzniká spôsobilosť fyzickej osoby v plnom rozsahu až plnoletosťou, ktorú
možno nadobudnúť dovŕšením veku 18 rokov alebo uzavretím manželstva (viď § 8 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony
konajú za ne ich zákonní zástupcovia. Kto je zákonným zástupcom maloletých detí upravuje Zákon
orodine(§27ods.1Občianskehozákonníka).Týmsúprimárneichrodičia(§31ods.1Zákonaorodine).
Pri úkonoch, kde by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a deťmi podľa § 31 ods. 2 Zákona

o rodine, nemôže žiaden z rodičov zastupovať maloleté dieťa. V takomto prípade mu musí súd ustanoviť
opatrovníka, ktorí ho bude zastupovať pri určitom právnom úkone.

12. V danom prípade mohli podať návrh na začatie konania len maloleté deti (§ 107 a § 108 ods. 4
CMP). Obe však nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu podľa § 8 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Z tohto dôvodu nemajú ani odvodenú tzv. procesnú spôsobilosť podľa § 67 CSP, ktorou
by boli oprávnené podať samotný návrh vo veci samej. Keďže sa jedná o vec, kde by mohlo dôjsť
k rozporu záujmov medzi rodičmi a deťmi, nemôže ich pri tomto úkone zastupovať žiaden z rodičov.
Návrh za maloleté deti tak môže podať len súdom ustanovený opatrovník (§ 31 ods. 2 Zákona o rodine)
na podanie návrhu.

13. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ktorý návrh podal nebol ustanovený v osobitnom
opatrovníckom konaní podľa § 272 CMP a nasledovne, aby ako opatrovník za obe maloleté deti mohol
podať návrh na konanie o prípustnosti zapretia otcovstva. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to,
že podaný návrh v mene maloletých detí nebol podaný zákonným zástupcom maloletých detí a zároveň

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo nie je oprávneným subjektom na podanie takéhoto
návrhu.

14. Keďže nejde o úkon zákonného zástupcu maloletých detí a navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo
vo veci, jedná sa o nesplnenú podmienku účastníctva, ktorú nemožno napraviť v samotnom konaní.

Vzhľadomnato,ženeboliodpočiatkusplnenéprocesnépodmienkynazačatiekonania,t.j.nebolpodaný
návrh oprávnenou osobou, odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. a/ CSP preto rozsudok okresného
súdu musel zrušiť a konanie v súlade s § 391 ods. 1 CSP zastaviť.

15. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu

trov konania (prvoinštančných aj odvolacích) nanovo a to podľa § 2 ods. 1 CMP a § 396 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie. Podľa § 52, § 57 CMP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania nakoľko návrh na náhradu trov konania nebol podaný a
neboli zistené ani dôvody pre použitie výnimky v zmysle ust. § 55 CMP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).