Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Viktória Ladičkovská

Legislation area – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 33Cb/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125219068
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Ladičkovská
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125219068.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu 1/ Flexi Transport s. r. o., so sídlom Fábryho 842/9, 040 22 Košice
- mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 56 548 028, žalobkyne 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D., E. XXX/XX a žalobkyne 3/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX F. – G., právne
zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Filip Balla s.r.o., so sídlom Hlavná 15/24, 040 01 Košice, IČO:
56 101 716, proti žalovanému 1/ IPS Logistics s.r.o., so sídlom Moldavská cesta 10/B, 040 11 Košice -

mestská časť Juh, IČO: 36 191 426 a žalovanému 2/ H. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I. D. XXX/XX,
XXX XX F. – K. B. A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalobcovia 1/, 2/ a 3/
n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia návrhom doručeným súdu dňa 04.11.2025 žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie
v tomto znení:
,,I. Žalovaní sú povinní zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného alebo iného
kontaktu so žalobkyňou v II. rade a žalobkyňou v III. rade, s výnimkou kontaktu v priestoroch budovy
súdualebokontaktuvrámciprocesnýchúkonovvsúdnychkonaniach,ktorýchbudeúčastníkomniektorý

so žalovaných a niektorý so žalobcov.

II. Žalovaní sú povinní zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v písomnom, telefonickom,
elektronickom alebo osobnom rozširovaní nepravdivých informácii o tom, že žalobca v I. rade, konatelia
žalobcu v I. rade, žalobkyňa v II. rade a žalobkyňa v III. rade sú členmi organizovanej zločineckej skupiny.

III. Žalovaní sú povinní zdržať sa oslovovania a odvádzania potenciálnych zákazníkov žalobcu v I. rade,
ktorí už prejavili záujem o služby žalobcu v I. rade, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

IV. Žalovaní sú povinní zdržať sa akýchkoľvek nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách
žalobcu v I. rade a na adresu žalobcu v I. rade alebo jeho zamestnancov, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

V. Žalovaní sú povinní zdržať sa akýchkoľvek nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách
žalobcu a na adresu žalobkyne v II. rade a žalobkyne v III. rade, a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej.

VI. Žalobcom sa ukladá povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovaným

žalobu vo veci samej.VII. Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Podaný návrh odôvodnili tým, že žalovaný 1/ je obchodnou spoločnosťou, ktorého spoločníkom

a súčasne konateľom je žalovaný 2/. Hlavným predmetom činnosti žalovaného 1/ je poskytovanie
vnútroštátnej a medzinárodnej prepravy pre podniky, zahŕňajúc široké portfólio prepravných a
logistických služieb naprieč mnohými sektormi priemyslu. Žalobca 1/ je obchodnou spoločnosťou,
ktorého spoločníkmi a zároveň konateľmi sú K. C., adresa trvalého pobytu: L. XXX/X, XXX XX F.
- K. B. M. s obchodným podielom v spoločnosti vo výške 50% a N. K., adresa trvalého pobytu:

B. XXX, XXX XX B., s obchodným podielom v spoločnosti vo výške 50%. Hlavným predmetom
činnosti žalobcu 1/ je zabezpečovanie vnútroštátnej, medzinárodnej a expresnej prepravy pre podniky, s
primárnymzameranímnaposkytovanieprepravnýchalogistickýchriešení,ktorékombinujúvnútroštátnu
a medzinárodnú prepravu s komplexnými logistickými operáciami. Žalobca 1/ bol zapísaný do
Obchodného registra Mestského súdu Košice dňa 01.10.2024, preto ide relatívne o začínajúcu (mladú)
spoločnosť, ktorá si „ešte len“ buduje (dostáva do povedomia) svoje obchodné meno na trhu, v

snahe získať relevantnú pozíciu a konkurencieschopnosť medzi spoločnosťami s obdobným predmetom
podnikania. Vo vzťahu žalobcu 1/ a žalovaného 2/ je nespochybniteľné, že ide o konkurenčné
spoločnosti, ktoré pôsobia v rovnakej oblasti podnikania, sú v štandardnom legálnom súťažnom vzťahu
a sú teda účastníkmi obdobných hospodárskych súťaži.

Žalobkyňa 2/ je bývalým spolupracovníkom žalovaného 1/, pričom u žalovaného 1/ pôsobila ako
samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) na základe mandátnej zmluvy, podľa ktorej vykonávala
„špedičnú a obchodnú činnosť“. Žalobkyňa 2/ je v súčasnosti v pracovnoprávnom pomere so žalobcom
1/, a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.05.2025, podľa ktorej vykonáva „zástupcu odborného
garanta špedičnej služby“. Zároveň, na podklade mandátnej zmluvy zo dňa 01.09.2025, je poverená

vykonávať u žalobcu I aj dohodnuté „obchodné a špedičné činnosti“.

Žalobkyňa 3/ je bývalým zamestnancom žalovaného 1/, pričom bola so žalovaným 1/ v
pracovnoprávnom pomere na základe pracovnej zmluvy definujúcej jej pracovnú pozíciu ako „Agent a
disponent prepravy/špeditéra“. Žalobkyňa 3/ je v súčasnosti zamestnancom žalobcu 1/, a to na základe

dohody o pracovnej činnosti zo dňa 18.08.2025, definujúcej povinnosti žalobkyne 3/ vykonávať práce
ako „dispečer - vyťažovanie vozidiel spoločnosti Flexi Transport s. r. o.“.
Žalovaní dňa 15.08.2025 podali na Okresnej prokuratúre Košice II Trestné oznámenie na Žalobcu 1/, vo
veci podozrenia zo spáchania trestných činov. Žalovaní dňa 13.08.2025 podali na Okresnej prokuratúre
Košice okolie Trestné oznámenie na žalobkyňu 2/, vo veci podozrenia zo spáchania trestných činov.

Žalovaní dňa 14.08.2025 podali na Okresnej prokuratúre Košice I Trestné oznámenie na žalobkyňu 3/,
vo veci podozrenia zo spáchania trestných činov. Žalovaní uvádzajú najmä to, že Trestné oznámenia
podávajú za účelom domnelej ochrany pred zásahom do integrity žalovaného 1/, v záujme ochrany jeho
majetkových a obchodných práv, s cieľom zabezpečiť ochranu jeho hospodárskych záujmov.

Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaní dňa 19.08.2025 formou elektronickej (mailovej) komunikácie
kontaktovali spoločnosť Metal Container, a. s., so sídlom Sovietskych hrdinov 629/113, 089 01
Svidník SR (ďalej aj ako „klient I“), za účelom informovať ho o vážnej situácií týkajúcej sa bývalej
spolupracovníčky - žalobkyne 2/ a spoločnosti - žalobcu 1/, a to tým spôsobom, že žalovaní s
predmetným obsahom e-mailu doručili klientovi I ako prílohu aj nimi podané Trestné oznámenia na

žalobcu 1/ a žalobkyňu 2/. Žalobcovia upriamili pozornosť súdu na textáciu žalovaných v citovanom
znení (cit.) „..považovali sme však za našu povinnosť upozorniť Vás, aby ste mali k dispozícii všetky
relevantné informácie“, ktorou sa žalovaní, podľa názoru žalobcov, účelovo snažili, nerešpektujúc
zásadu prezumpcie neviny, akoby navodiť, resp. presvedčiť klienta I o pravdivosti ich tvrdení v trestných
oznámeniach, teda cielene vytvoriť o žalobcoch prizmu nebezpečnej a organizovanej skupiny zločincov,

a tým vyvolať u klienta I opodstatnené obavy zo vzájomnej spolupráce so žalobcom 1/ a žalobkyňou 2/.
Totožný „modus operandi“ žalovaní vykonali dňa 20.08.2025 prostredníctvom elektronickej (mailovej)
komunikácie, kedy kontaktovali pána N. D. zo spoločnosti HORTI s. r. o., so sídlom Južná trieda 1591/66,
040 01 Košice SR, s cieľom upozorniť ho na rizikové osoby a spoločnosti, konkrétne na žalobcu 1/,
žalobkyňu 2/ a žalobkyňu 3/ ako na subjekty, „pri ktorých je namieste zvýšená obozretnosť“ a to takým

spôsobom, že žalovaní s predmetným e-mailom doručili ako prílohu aj nimi podané Trestné oznámenia
na žalobcu 1/, žalobkyňu 2/ a žalobkyňu 3/. Následne dňa 26.08.2025 žalobcovia kontaktovali pána K.
F. zo spoločnosti Anton Jance AUTODOPRAVA, so sídlom Pružina 251, 018 22 Pružina SR (ďalej aj
ako „klient II“), a to s rovnakým cieľom, oboznámiť tohto adresáta o podaných Trestných oznámeniachna žalobcu 1/ a žalobkyňu 2/, za účelom odradenia vzájomnej spolupráce klienta II so žalobcom1/, viď.
citácia z e-mailu poslanému zákazníkovi (cit.): „máme si dávať pozor, či zoberieme od Vás1 dajakú
prepravu, že budete určite v blízkej dobe insolventní“ a „dokonca zaznelo aj niečo v tom zmysle, že

si bola2 súčasťou organizovanej skupiny“ . V kontexte tvrdení žalovaných o „insolventnosti“, pritom
žalobcovi 1/ nie je zrejmé, odkiaľ by žalovaní mohli mať legálne prístup k informáciám o ekonomickej
situácii žalobcu 1/.

Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný 2/ formou zaslanej SMS správy zo dňa 03.09.2025 adresovanej

konateľovižalobcu1/scitovanýmznením(cit.):„Ahojty“chlap“.Eštezvládaš?:)Kariérnesichcelvyrásť,
ale nevybral si si správnu firmu. Teším sa na najbližšie obdobie, ktoré bude určite zaujímavé. Drž sa :)“,
provokatívne naznačil, že proti nemu vedie rozbroje. Z uvedenej SMS textácie je následne možné, podľa
názoru žalobcov, vyvodzovať, že žalovaný 2/ už cez takto formulované nepriame vyhrážky, upozorňoval
a pripravoval žalobcu 1/ na následok sledovaný žalovanými, ktorým sa javí práve nekalé a protiprávne
poškodzovanie žalobcu 1/.

Tvrdili, že dňa 10.09.2025, konateľ žalobcu 1/ - K. C. stretol žalovaného 2/ pri kamióne žalobcu 1/,
zaparkovanom na mieste I. XX O. F., a to bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu, ktorý by opodstatňoval
prítomnosť žalovaného 2/ práve pri kamióne žalobcu 1/. Žalovaný 2/ bol na tomto mieste opätovne
vyzvaný konateľom žalobcu 1/ - K. C., aby upustil od šírenia nepravdivých skutočnosti o žalobcovi 1/ a

jeho zamestnancoch, a následne, žalobca 1/ z vlastnej obavy a predvídavosti vo vzťahu k doterajšiemu
konaniu žalovaných, pristúpil k preparkovaniu predmetného kamióna na iné miesto. V súvislosti s
predmetným incidentom sa žalovaný 2/ po slovnej konfrontácií s oboma konateľmi žalobcu 1/ priznal k
tomu, že má k dispozícií a už mesiac úmyselne online lustruje súkromné správy v aplikáciách Messenger
a Viber, uložené a zobrazované na notebooku žalobkyne 2/ ako bývalého spolupracovníka žalovaného

1/, ktorá síce pracovný notebook po skončení spolupráce so žalovaným 1/ odovzdala, ale údaje v ňom
obsiahnuté neboli IT technikom žalovaného 1/ zresetované. Žalovaný 2/ naďalej, kontinuálne pokračoval
v zjavnom elektronickom upozorňovaní, tentokrát konateľa žalobcu 1/ - N. K., a to formou telefonického
kontaktu zo dňa 12.09.2025 s obsahovým znením (cit.): „že do piatich minút musí vymazať nejaké
ponuky na prepravu, ktorá bola nahodená v dopravnom systéme Trans.eu“ a s následným zaslaním

SMS správy s citovaným znením (cit.): „Ahoj N.. K zmene nedošlo, pokračujeme teda v ochrane našich
práv našej spoločnosti. Nebudem ťa už kontaktovať a ani ty mňa ani K. A. nekontaktuj. Ďakujem za
pochopenie“. V tejto súvislosti žalobca 1/ doplnil, že periodicky dochádza k vypisovaniu a telefonovaniu
právezostranyžalovanýchsmeromkžalobcom,nazákladeosvedčenéhoobsahutelefonickýchhovorov
a SMS správ, a nie naopak.

Ďalej žalobcovi dôvodili že dňa 25.09.2025 žalovaný 2/ telefonicky kontaktoval žalobkyňu 2/ s
vyhrážajúcim sa prejavom v nasledovnom znení (cit.): „Čau, ešte raz nahodíš nejakú prepravu, pošlem
fotky tvojmu manželovi. Už nebudem mať trpezlivosť“. Žalobkyňa 2/ po tomto incidente podala Trestné
oznámenie za ohováranie. Z obsahu žalobkyňou 2/ uvádzanej telefonickej komunikácie je zrejmé,

že žalovaný 2/ sa úmyselne snažil formou psychického vydierania zasiahnuť do duševnej integrity
žalobkyne 2/, a to prostredníctvom vyhrážania sa, že pošle fotky jej manželovi. Žalobkyňa 2/ ako
žena v dlhodobom a harmonicky fungujúcom manželstve, vníma takéto konanie zo strany žalobcu 2/,
obzvlášť citlivo a chúlostivo, v dôsledkoch (aj) s opodstatnenou obavou o svoje manželstvo. V prípade
reálneho naplnenia vyhrážok žalovaného 2/, môže dôjsť k narušeniu, resp. ohrozeniu manželského

zväzku žalobkyne 2/. Žalobcovia upriamili pozornosť na to, že žalovaný 2/ na svoje protiprávne a nekalé
praktiky využíva aj neopravené špehovanie online komunikácie žalobkyne 2/ s konateľmi žalobcu 1/, a
to prostredníctvom lustrovania pracovného notebooku žalobkyne 2/, ktorý po skončení jej spolupráce so
žalovaným 1/ a odovzdaní mu, nebol riadne vyresetovaný.
Zdôraznili, že žalovaný 2/ sa práve týmto spôsobom neoprávnene dozvedal aj o obchodných

informáciách a obchodných tajomstvách týkajúcich sa fungovania spoločnosti - žalobcu 1/. Žalovaní tak
svoje nekalé konanie zintenzívňujú práve tým, že ho cielene a úmyselne smerujú k spoločnostiam, s
ktorými aktívne obchodne spolupracuje žalobca 1/.

Obťažujúce prejavy žalovaného 2/ je podľa názoru žalobcov možné vyvodzovať aj z pokračujúcej SMS

komunikácie smerujúcej voči žalobkyni 2/, zo dňa 14.10.2025 v citovanom znení (cit.): „len pracuj
pracuj...., pozdravujem pani P.“, ktorou sa žalovaný 2/ opätovne snažil, s prvkami nepriamych vyhrážok
v nadväznosti na jeho predchádzajúce konanie, navodiť u žalobkyni 2/ pocity negatívneho vplyvu, teda
strachu, napätia a stresu. V tejto súvislosti uviedli, že pani P. je logistická pracovníčka pre spoločnosťSynthoTec, so sídlom Kysucká cesta 3 v Žiline, s ktorou má žalobca 1/ ako spoločnosť v ktorej pracuje aj
žalobkyňa 2/, vytvorenú vzájomnú obchodnú spoluprácu. Rovnako, má aj žalobkyňa 3/ vedomosť o tom,
že žalovaný 2/ rozširuje o jej osobe nepravdivé a znevažujúce informácie medzi inými osobami, vrátane

rodičov deti, ktoré spolu so synom žalovaného 2/ navštevujú rovnaký futbalový klub ako deti žalobkyne 3/
(FC Košice). Žalovaný 2/ pravidelne rozposiela k tretím osobám e-mailové správy s prílohami trestných
oznámení podaných žalovanými aj na osobu žalobkyne 3/, v ktorých ju označuje za člena organizovanej
zločineckej skupiny. Žalovaný 2/, taktiež prostredníctvom verbálnej a SMS komunikácie osočuje a
označuje žalobkyňu 3/ za zlodejku v očiach verejnosti, ale najmä v prostredí mládežníckeho futbalového

klubu, medzi rodičmi detí navštevujúcich rovnaký klub s deťmi žalobkyne 3/ a žalovaného 2/.
Vyhrážajúce prejavy žalovaného 2/, pociťovala žalobkyňa 3/ (aj) pri odchode z spoločnosti žalovaného
1/, a to formou zaslanej SMS správy s obsahovým prejavom (cit.) „Čau. Vzhľadom na to, že viem, že
ideš do inej špedičky, ťa upozorňujem, aby si ani len neskúsila osloviť hocijakého klienta z našej firmy.
Ja by som sa to dozvedel a v tom momente by si skončila na súde!“ Žalovaný 2/ sa už v počiatkoch
týmto spôsobom vyhrážal žalobkyni 3/ podaním žaloby na súd, čo v konečnom dôsledku žalovaný 2/

i zrealizoval, a to prostredníctvom podaných Trestných oznámení v trestnom konaní, ktoré účelovo a
úmyselne zneužíva na poškodzujúce konanie proti žalobcom.

Pokiaľ ide o následky konania žalovaných, žalobcovia upriamili pozornosť súdu na nenávratné
ekonomické následky, vyplývajúce z nekalého konania žalovaných, ktoré žalobcovi 1/ spôsobujú

značnú majetkovú ujmu, prejavujúcu sa jednak v strate obchodných partnerov, zákazníkov a dôvery
v podnikateľskom prostredí, ale aj v podobe zásahu do ekonomickej stability žalobcu 1/, a s ňou
spojenej straty na ušlom zisku, s následným prejavom výrazného poklesu tržieb spoločnosti - žalobcu
1/. Žalobca 1/ predložil súdu zoznam spoločností, s ktorými spolupracoval v oblasti prepravy, a u
ktorých má vedomosti o tom, že tie s ním následne ukončili alebo prerušili vzájomnú spoluprácu,

a to na základe nekalosúťažného konania žalovaných, formou poškodzovania obchodného mena a
dobrej povesti spoločnosti (žalobcu 1/), v konkrétnostiach tým, že zo strany žalovaných periodicky a
permanentne dochádza smerom k potencionálnym, ale aj súčasným obchodným partnerom a klientom,
k rozposielaniu Trestných oznámení na žalobcov a šíreniu fabulovaných skutočností o žalobcoch,
pričom ide o tieto spoločnosti: 1) spoločnosť GrenFarm, 2) spoločnosť METAL CONTAINER, a. s., a 3)

spoločnosť Anton Jance AUTODOPRAVA. Popisované konanie žalovaných má v príčinnej súvislosti s
ujmou žalobcu 1/ za následok majetkovú škodu (aj) v podobe poklesu tržieb spoločnosti - žalobcu 1/ v
mesačnom hrubom odhade 50 - 60 tisíc Eur a poklesu čistom zisku spoločnosti - žalobcu 1/ v mesačnom
odhade 8 -10 tisíc eur.

Žalobcovia ďalej citovali ustanovenia § 44 ods. 1, § 44 ods. 2, § 50 ods. 1 Obchodného zákonníka
a ust. § 11 Občianskeho zákonníka a tiež z judikatúry súdov vo veciach ochrany pred nekalou súťažou
a vo veciach ochrany osobnosti. Vyslovili presvedčenie, že popísané konanie žalovaných má dlhodobý
a cielený charakter, smeruje k diskreditácií a poškodzovaniu obchodného mena a dobrej povesti
spoločnosti (právnickej osoby) z pohľadu podnikateľského pôsobenia žalobcu11/ medzi obchodnými

partnermi, ale aj v konkurenčnom hospodárskom prostredí (voči verejnosti). Žalovaní sa opakovane
dopúšťajú šírenia nepravdivých a zavádzajúcich informácií o žalobcoch, s týmto obsahom zasielajú
tretím osobám e-maily s prílohami Trestných oznámení na žalobcov, ktoré sami podali, pričom týmto
spôsobom úmyselne poškodzujú dobrú povesť žalobcov. Súčasne, žalovaní svojím konaním vyvíjajú
aj nátlak na žalobcov prostredníctvom zasielania nepriamo vyhrážajúcich sa SMS správ k adresátom

- žalobcom, čím bezprostredne ohrozujú podnikateľskú činnosť žalobcu 1/, ako aj súkromie a osobnú
integritu žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/. Z konania žalovaných v hospodárskej súťaží tiež vyplýva značný
rozpor s dobrými mravmi súťaže. Zhrnuli, že konanie žalovaných voči žalobcovi 1/ týmto napĺňa všetky
znaky nekalosúťažného konania podľa § 44 ods. 1 OBZ, formou zľahčovania podľa § 44 ods. 2 písm.
f) a § 50 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Tiež namietali, že konaním žalovaných dochádza k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu 1/
tým, že žalovaní pravidelne rozširujú o žalobcovi 1/ diskreditujúce vyjadrenia a informácie (okrem iného
aj žalovanými podané Trestné oznámenia na žalobcov), ktoré spochybňujú dôveryhodnosť a postavenie
žalobcu 1/ v očiach jeho zmluvných partnerov a verejnosti, následkom čoho dochádza k intenzívnemu a

nezvratnému rušeniu spolupráce medzi spoločnosťou žalobcu 1/ a jeho klientmi, obchodnými partnermi.
Podstatná je aj skutočnosť, že žalobca1/ je relatívne mladá, začínajúca spoločnosť, ktorá si od počiatku
buduje korektné vzťahy a dobrú povesť v hospodárskej súťaži v súlade s dobrými mravmi, a práve preto
možno konanie žalovaných vnímať ako o to viac intenzívnejšie a poškodzujúce dobrú povesť začínajúcejspoločnosti žalobcu 1/. Z tohto dôvodu, konanie žalovaných voči žalobcovi 1/ neoprávnene zasahuje aj
do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k neoprávneným zásahom do ochrany osobnosti žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/ dôvodili tým, že
žalovaní svojím konaním zámerne rozširujú k tretím osobám o Žalobcoch klamlivé skutočnosti (najmä
s prezentovaním, že sú členovia organizovanej skupiny), k e-mailovým správam pripájajú i obsahy
ŽalovanýmipodanýchTrestnýchoznámenínaŽalobcov,atozaúčelomvyvolaťuadresátaopodstatnené
obavy zo vzájomnej spolupráce so Žalobcami. Žalovaný II, popritom telefonicky kontaktuje žalobkyňu 2/

s výhražným podmieňujúcim obsahom (cit.) „čau, ešte raz nahodíš nejakú prepravu, pošlem fotky tvojmu
manželovi“, ktorého účelom je u adresáta vyvolať pocity strachu, úzkosti a psychického nátlaku, čím
žalovaný 2/ neoprávnené zasahuje do osobnostnej sféry a súkromného života žalobkyne 2/. Žalobkyňa
2/ a žalobkyňa 3/ majú dôvodné obavy o svoje psychické zdravie, v dôsledku narúšania ich pracovného,
akoisúkromnéhoživota,atoprostredníctvomnevyspytateľnéhosprávaniažalovaných,ktorýsarôznymi
formami násilia snažia naďalej vyvíjať na žalobcov psychický nátlak. Žalovaní preukázateľne narúšajú

psychickú integritu žalobcov tým, že žalobkyňu 2/ a žalobkyňu 3/ písomné aj verbálne osočujú u
tretích osôb, a to zasielaním podaných Trestných oznámení na žalobcov a rozširovaním poškodzujúcich
tvrdení o žalobcoch. Žalovaní zastrašujú a vyvíjajú nátlak na žalobcov prostredníctvom telefonickej, e-
mailovej a SMS komunikácie, ktorej obsahom sú priame aj nepriame slovné vyhrážky a fabulované
skutočnosti o tom, že žalobcovia pôsobia ako organizovaná zločinecká skupina. V uvedenom kontexte

je potrebné obzvlášť citlivo posudzovať osobnostnú integritu žalobkyne 2/, ktorá je súčasne ženou,
manželkou a matkou v harmonicky fungujúcom manželstve, a ktorej duševná integrita je konaním
žalovaného 2/ ohrozovaná prostredníctvom zasielanie vyhrážajúcich sa SMS správ, na ktoré žalovaný
2/ zneužíva aj informácií z online špehovania komunikácie žalobkyne 2/ (aplikácie Viber a Messenger).
Žalobkyňa 2/ ohrozovanie zo strany žalovaného 2/ vníma mimoriadne intenzívne, vzhľadom na to, že

konanie žalovaného 2/ je spôsobilé, v prípade naplnenia vyhrážok, narušiť partnerskú dôveru, a teda
neoprávnene zasiahnuť do dlhodobého manželského zväzku žalobkyne 2/. Upriamili pozornosť súdu
k žalobkyni 3/, ktorá je pôvodom ukrajinskej národnosti, s neskôr získaným slovenským občianstvom.
Žalobkyňa 3/, ako pracujúca žena a starostlivá matka žijúca pre ňu nie v „domovskom prostredí“, vníma
pravidelne ataky a osočovanie zo strany žalovaného 2/, o to intenzívnejším spôsobom tým, že ich

žalovaný 2/ realizuje medzi rodičmi detí, ktoré navštevujú spoločný mládežnícky futbalový klub spolu s
deťmi žalobkyne 3/ a žalovaného 2/. Žalobkyňa 3/ v snahe plnohodnotne sa začleniť v spoločnosti na
Slovensku a vytvoriť si dôstojný rodinný domov, musí o to viac čeliť popisovaným útokom a excesom
zo strany žalovaného 2/, ktorý narúša psychickú integritu žalobkyne 3/. Podľa názoru žalobcov má
popisované konanie žalovaných v príčinnej súvislosti s ujmou žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/ za následok

nemajetkovú škodu v podobe znižovania dôstojnosti, vážnosti, cti a straty postavenia a uplatnenia, a to
tak v pracovnom ako aj súkromnom živote žalobcov, spôsobenú protiprávnym zásahom žalovaných do
nemateriálnych práv žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/. Konanie žalovaných voči žalobkyni 2/ a žalobkyni 3/
týmto neoprávnene zasahuje do osobnostných práv fyzických osôb, a to do práva na ochranu osobnosti
podľa § 11 Občianskeho zákonníka.

K splneniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia uviedli, že existencia
právneho vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalobcom 1/ je zrejmá s ohľadom na to, že sporové
strany sú podnikateľmi - súťažiteľmi, ktorí sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, pričom predmet ich
podnikateľskej činnosti je rovnaký, ide teda o konkurenčné spoločnosti s rovnakým zameraním, ktoré

sú navzájom vo vzťahu konkurenčného súperenia - súťaženia. Súčasne, žalovaný 2/ je konateľom
a spoločníkom žalovaného 1/. Existencia právneho vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou 2/
vyplýva z minulého právneho vzťahu uzavretého medzi sporovými stranami v podobe mandátnej
zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa 2/ pôsobila ako spolupracovník v spoločnosti žalovaného 1/, a
to pre oblasť výkonu „špedičnej a obchodnej činnosti“. Existencia právneho vzťahu medzi žalovaným

1/ a žalobkyňou 3/ je zrejmá z minulého pracovnoprávneho vzťahu uzavretého medzi sporovými
stranami v podobe pracovnej zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa 3/ pôsobila ako zamestnanec v
spoločnosti žalovaného 1/, a to na pozícií „Agent a disponent prepravy“. Potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by
strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma (Uznesenie Krajského súdu Nitra, sp.zn.: 7Co/289/2017,

zo dňa 25. 07. 2017). V tomto prípade hrozí ťažko napraviteľná ujma v podobe neoprávneného
ochromenia podnikateľskej činnosti žalobcu 1, ktorá už teraz, teda v čase podania návrhu, spôsobuje
závažné následky v podobe straty na zisku a tržbách spoločnosti - žalobcu 1/, a to s odôvodneným
predpokladom vzhľadom na vývoj v budúcnosti, aj s likvidačnými následkami pre jeho podnikateľskúčinnosť vrátane nevyhnutného ukončenia pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami, ktorí by v
dôsledku neoprávnených svojvoľných zásahov žalovaných prišli o svoje živobytie. Potreba bezodkladnej
úpravy pomerov je v tomto prípade daná tým, že s ohľadom na nevyspytateľné správanie sa žalovaných

je zrejmé, že z ich strany môže kedykoľvek opätovne dôjsť k šíreniu alebo poskytovaniu informácií,
listín alebo vyjadrení o žalobcoch, ktoré sú samostatne spôsobilé poškodiť ich dobrú povesť a
obchodné meno žalobcu 1/. Uložením povinnosti žalovaným, zdržať sa nekalého a protiprávneho
poškodzovania žalobcov, možno dosiahnuť ochranu obchodného mena a dobrej povesti žalobcu 1/ a
ochranu osobnostných práv a dobrej povesti žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/. Nariadením neodkladného

opatrenia je objektívne možné dosiahnuť ochranu, pričom s poukazom na predchádzajúci úzus medzi
sporovými stranami a na konanie žalovaných v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom
je zrejmé, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k nastoleniu stavu spravodlivej rovnováhy
medzi sporovými stranami až do rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ budú žalovaní povinní zdržať sa
šírenia a poskytovania informácií, listín alebo vyjadrení o žalobcoch, ktoré sú spôsobilé poškodiť ich
dobrú povesť a obchodné meno žalobcu 1/, z povahy veci vyplýva, že žalovaní naďalej budú môcť

vykonávať svoje právo na slobodu prejavu, ale len v medziach zákona a v súlade s dobrými mravmi.
Rovnakou argumentáciou sa vyžaduje posudzovať aj prípad, ak sa žalovaným nariadi, aby sa zdržali
kontaktovania obchodných partnerov, zákazníkov, klientov a spolupracovníkov žalobcu 1/, za účelom
ich odradenia od spolupráce so žalobcom 1/. S ohľadom na povahu uvedeného prípadu, je následne
zrejmé,ženariadenímneodkladnéhoopatreniakvytvoreniunenávratnéhostavunedôjde.Právneúčinky

domáhaného sa neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaných neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah, keďže z povahy veci vyplýva, že žalovaní nebudú nijakým spôsobom obmedzovaní
na svojich právach slobodne sa vyjadrovať v súlade s dobrými mravmi v hospodárskej súťaži. S
poukazom na protiprávne konanie žalovaných v rozpore s dobrými mravy v hospodárskej súťaži, je veľmi
žiadúce súdu pripomenúť, že žalovaní systematicky a účelovo rozširujú (propagujú) k tretím osobám

(najmä obchodným partnerom žalobcu 1/), taký obsah informácií, listín či vyjadrení, ktorý spôsobuje a do
budúcna je spôsobilý privodiť žalobcom ujmu na ich právach, a to najmä v dôsledku ktorých u žalobcu
1/, dochádza aj k obmedzovaniu jeho podnikateľskej činnosti s vážnymi negatívnymi ekonomickými
dôsledkami. Žalobca sa týmto podaním domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v
zdržaní sa žalovaných, akýmkoľvek spôsobom rozširovať alebo poskytovať tretím osobám informácie,

listiny alebo vyjadrenia o žalobcoch, ktoré sú spôsobilé poškodiť ich dobrú povesť a obchodné meno
žalobcu 1/.

3. Za účelom osvedčenia svojho nároku a tvrdených skutočností žalobcovia označili a k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia pripojili nasledovné listiny:

- Úplný výpis žalovaného I z Obchodného registra,
- Úplný výpis žalobcu I z Obchodného registra,
- Pracovná zmluva zo dňa 14.05.2025,
- Mandátna zmluva zo dňa 01.09.2025,
- Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 18.08.2025,

- Trestné oznámenia zo dňa 15.08.2025,
- Trestné oznámenia zo dňa 13.08.2025,
- Trestné oznámenia zo dňa 14.08.2025,
- E-mail s predmetom: „Informácia o vážnej situácii.....“ zo dňa 19.08.2025,
- E-mail s predmetom „Upozornenie na rizikové osoby a spoločnosti“ zo dňa 20.08.2025,

- E-mail s predmetom „Upozornenie od IPS“ zo dňa 26.08.2025,
- SMS komunikácia zo dňa 03.09.2025, 12.09.2025,
- Vyhlásenie konateľa žalobcu 1/ zo dňa 10.09.2025,
- Čestné vyhlásenie konateľa žalobcu 1/ zo dňa 12.09.2025,
- Vyhlásenie žalobkyne 2/ zo dňa 25.09.2025,

- Potvrdenie o podaní Trestného oznámenia na OR PZ v Košiciach zo dňa 05.09.2025,
- SMS komunikácia zo dňa 14.10.2025,
- čestné vyhlásenie žalobkyne 3/ zo dňa 26.10.2025,
- SMS komunikácia zo dňa 20.08.2025,
- SMS komunikácia zo dňa 16.07.2025.

4. Podaním doručeným súdu dňa 14.11.2025 žalobcovia doplnili svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom uviedli, že žalovaný 2/ dňa 03.11.2025 opätovne adresoval žalobkyni 3/ nevhodnú
zastrašujúcu správu (cit.): ,,ze ta hanba nefacka.. na ips cup po tomto uz mozete zabudnut“ a žalovaný 2/naďalej pokračuje vo svojich nevhodných prejavoch na adresu žalovanej 3/. K podaniu priložili Pracovnú
zmluvu zo dňa 15.07.2024, Prílohu č. 1 k Mandátnej zmluve zo dňa 01.02.2023 a SMS komunikáciu zo
dňa 03.11.2025. Žalobcovia vzhľadom na uvedené upravili petit návrhu zo dňa 03.11.2025 a žiadali, aby

súd nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:

,, I. Žalovaní sú povinní zdržať sa akéhokoľvek osobného, telefonického, písomného alebo iného
kontaktu so žalobkyňou v II. rade a žalobkyňou v III. rade, s výnimkou kontaktu v priestoroch budovy
súdualebokontaktuvrámciprocesnýchúkonovvsúdnychkonaniach,ktorýchbudeúčastníkomniektorý

so žalovaných a niektorý so žalobcov.

II. Žalovaní sú povinní zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v písomnom, telefonickom,
elektronickom alebo osobnom rozširovaní informácii o tom, že žalobca v I. rade, konatelia žalobcu v I.
rade, žalobkyňa v II. rade a žalobkyňa v III. rade sú členmi organizovanej zločineckej skupiny.

III. Žalovaní sú povinní zdržať sa oslovovania a odvádzania potenciálnych zákazníkov žalobcu v I. rade,
ktorí už prejavili záujem o služby žalobcu v I. rade, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

IV. Žalovaní sú povinní zdržať sa akýchkoľvek urážlivých tvrdení o službách žalobcu v I. rade a na adresu
žalobcu v I. rade alebo jeho zamestnancov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

V. Žalovaní sú povinní zdržať sa akýchkoľvek urážlivých tvrdení o službách žalobcu a na adresu
žalobkyne v II. rade a žalobkyne v III. rade, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

VI. Žalobcom sa ukladá povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovaným

žalobu vo veci samej.

VII. Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcichdôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

13. Podľa § 13 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,

aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

14. Podľa § 19b zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (1) Právnické osoby majú svoj názov,
ktorý musí byť určený pri ich zriadení. (2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno

domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. (3) Odsek 2
platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

15. Podľa § 44 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obchodný zákonník“) (1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo
spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. (2) Nekalou súťažou podľa odseku 1) je najmä: f) zľahčovanie
(okrem iných, pozn. súdu).

16. Podľa § 50 Obchodného zákonníka (1) Zľahčovaním je konanie, ktorým súťažiteľ uvedie alebo
rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto
súťažiteľovi privodiť ujmu. (2) Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch,
výrobkoch alebo výkonoch iného súťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu.
Nekalou súťažou však nie je, ak bol súťažiteľ k takému konaniu donútený okolnosťami (oprávnená

obrana) alebo ak takéto údaje uviedol v porovnávacej reklame.

17. Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo
ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej
môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a

vydanie bezdôvodného obohatenia.

18. Súd pri obsahovom posúdení návrhu navrhovateľa konštatoval, že ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) a g) CSP, ktorý bol podaný pred začatím konania
vo veci samej.

19. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V
zmysle § 328 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd

primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy
veci tiež vyplýva, že ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne
nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a

bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu
odôvodňujúposkytnutiesúdnejochranyprostredníctvomneodkladnéhoopatrenia,musísúdindividuálnevyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil.
Výsledkom takého osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

20. Súd v otázke nariadenia neodkladného opatrenia v prvom rade posudzoval existenciu a trvanie
hmotnoprávnych nárokov žalobcov, ktorým sa má poskytnúť ochrana. Konštatuje, že táto identifikácia
pre súd vyplýva v danej veci zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a síce,
keď žalobcovia sa domáhajú neodkladnej úpravy pomerov jednak titulom ochrany osobnosti podľa §

11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to vo vzťahu k žalobkyni 2/ a žalobkyni 3/ (výroky I. a V. petitu
návrhu) a tiež titulom ochrany právnickej osoby pred nekalosúťažným konaním podľa § 44 a nasl.
Obchodného zákonníka a titulom ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b Občianskeho
zákonníka (výroky II., III., IV. a V. petitu návrhu).

21. Súd sa v prvom rade zaoberal uplatneným nárokom žalobcov na ochranu pred nekalosúťažným

konaním a ochranu dobrej povesti právnickej osoby (výroky II., III., IV. a V. petitu návrhu). Pre
konštatovanie nekalosúťažného konania musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky
generálnej klauzuly vymedzené v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. musí sa jednať o konanie v
hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom
alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky

musia byť splnené kumulatívne. Zároveň platí, že všetky tieto tri znaky musia byť kumulatívne naplnené
vždy aj v prípadoch, ak konanie súťažiteľa vykazuje znaky niektorej z osobitných skutkových podstát
nekalej súťaže v zmysle § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom ich existencia musí byť ku dňu
podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd osvedčená.

22. Žalobca 1/ je právnickou osobou so sídlom v Košiciach, ktorej predmetmi podnikania sú okrem
iných nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane
pripojeného vozidla, skladové, pomocné a prepravné služby v doprave, činnosť colného deklaranta,
poskytovanie záruk na zabezpečenie colného dlhu, zasielateľstvo, medzinárodná preprava tovaru po
ceste v prenájme alebo za úhradu a tiež výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy

s počtom vozidiel: s hmotnosťou nad 3,5 t: 1, s hmotnosťou do 3,5 t:1. Žalovaný 1/ je právnickou osobou
so sídlom v Košiciach, ktorej predmetmi podnikania sú okrem iného zasielateľstvo, činnosť colného
deklaranta, poskytovanie colného ručenia, poradenská činnosť v oblasti obchodu a zasielateľstva okrem
sprostredkovania práce za úhradu a poradenská činnosť v oblasti obchodu a zasielateľstva okrem
ekonomického, organizačného a účtovného poradenstva. Podľa osvedčených skutočností tak medzi

žalobcom 1/ a žalovaným 1/ ako súťažiteľmi na základe objektívnej povahy ich služieb v oblasti prepravy
v danom prípade nepochybne dochádza na trhu k hospodárskemu stretu.

23. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či bolo v konaní osvedčené, že žalobcom 1/ popísané konanie
žalovaných 1/ a 2/ je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi 1/, iným súťažiteľom, resp. spotrebiteľom

a či bolo na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené konanie
žalovaných 1/ a 2/ v rozpore s dobrými mravmi, resp. naplnenie znakov osobitných skutkových podstát
nekalej súťaže.

24. Žalobcovia navrhovaným neodkladným opatrením požadoval ochranu pred konaním žalovaných,

ktoré podľa názoru žalobcu malo naplňovať základné znaky všeobecnej skutkovej podstaty nekalej
súťaže a osobitnú skutkovú podstatu nekalej súťaže – zľahčovanie (§ 44 ods. 2 písm. f) Obchodného
zákonníka). Podľa skutkových tvrdení žalobcov opísaných v podanom návrhu nekalosúťažné konanie
na strane žalovaných 1/ a 2/ má spočívať v tom, že títo sa dopúšťajú šírenia nepravdivých
a zavádzajúcich informácii o žalobcoch, s týmto obsahom zasielajú tretím osobám e-maily s prílohami

trestných oznámení na žalobcov, ktoré sami žalovaní podali, pričom týmto spôsobom úmyselne
poškodzujú dobrú povesť žalobcov. Následkom konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ má byť podľa
názoru žalobcov majetková ujma na strane žalobcu 1/, spočívajúca jednak v strate zákazníkov a
obchodných partnerov, ktorý v dôsledku šírenia nepravdivých informácii o žalobcoch zrušujú obchodné
spolupráce, a rovnako (aj) v na to nadväzujúcom poklese tržieb a zisku spoločnosti. Na preukázanie

odôvodnenosti nároku v tejto časti žalobcovia predložili e- maily, ktorými žalovaní 1/ a 2/ kontaktovali
obchodnýchpartnerovresp.klientovžalobcu1/(čl.22a23)soznámením,ževočižalobcovi1/,žalobkyni
2/ a žalobkyni 3/ podali trestné oznámenie, ktoré priložili v prílohe (čl. 18 – 21). Zároveň žalobcovia
tvrdili, že žalovaní svojim konaním vyvíjajú aj nátlak na žalobcov prostredníctvom zasielania nepriamovyhrážajúcich sa SMS správ adresátom – žalobcom, čím bezprostredne ohrozujú o.i. podnikateľskú
činnosť žalobcu 1/. V tejto súvislosti žalobcovia predložili SMS komunikáciu zo dňa 03.09.2025 (čl. 25)
a SMS komunikáciu zo dňa 12.09.2025 (čl. 26).

25. Vychádzajúc z obsahu návrhu a k nemu priložených listinných dôkazov dospel súd k záveru,
že v súdenej veci žalobcovia dostatočným spôsobom neosvedčili všetky relevantné okolnosti, z
ktorých možno vyvodiť opodstatnenosť ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto
časti, pretože nebolo osvedčené, že by adresáti predmetných e-mailov boli zákazníkmi žalobcu,

teda obchodovali so žalobcom a následne po prijatí týchto správ ukončili so žalobcom 1/ spoluprácu,
nota bene nebola osvedčená pravdepodobnosť záveru o nekalosúťažnom konaní žalovaných. Za takú
skutočnosť nemožno považovať bez ďalšieho len to, že žalobcovi 1/ klesli tržby a zisk spoločnosti.
V prípade, ak žalobca 1/ tvrdil, že konaním žalovaných stratil klientov, že mu vznikla škoda zahŕňajúca
ušlý zisk, uvedené musí konkretizovať takými skutkovými tvrdeniami, z ktorých to naozaj vyplýva. Iba
konštatovanie, že konkrétne obchodné spoločnosti ukončili alebo prerušili so žalobcom 1/ spoluprácu

po nekalosúťažnom konaní žalovaných, bez bližšej konkretizácie a predovšetkým osvedčenia týchto
skutočností, a to že spolupráca prebiehala a bola ukončená, podľa názoru nepostačuje. Zo žiadneho z
dôkazov priložených k návrhu však nevyplývalo, že by takýto dôsledok doterajšie konanie žalovaného
1/ a žalovaného 2 vo vzťahu k informovaniu o podaných trestných oznámeniach malo. V tejto súvislosti
súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené nebolo osvedčené ani to, že konaním žalovaných

bolo neoprávnene zasiahnuté do dobrej povesti žalovaných. Bez relevancie k tomuto konaniu považuje
súd žalobcami predloženú sms komunikáciu (čl. 25 a 26), ktorú síce možno vnímať ako osvedčenie
osobného konfliktu medzi konateľom žalobcu 1/ a žalovaným 2/, neosvedčuje však nekalosúťažné
konanie žalovaných vo vzťahu k žalobcom.

26. Súd zároveň uvádza, že z petitu návrhu (výrok III.) nie je jednoznačne zrejmý okruh (potenciálnych)
klientov resp. zákazníkov žalobcu 1/, voči ktorým sa majú žalovaní zdržať konania navrhovaného
neodkladným opatrením, keďže takýto zákaz by sa vzťahoval aj na klientov, ktorých žalobca 1/ prípadne
zaeviduje do svojej databázy aj v budúcnosti, teda žalovaní ani reálne nie sú schopní určiť, či ten
ktorý zákazník je klientom aj žalobcu 1/ a na koho sa takýto zákaz má vzťahovať. V prípade uloženia

navrhovanej povinnosti zdržať sa oslovovania a odvádzania zákazníkov žalobcu, by bolo zakázané aj
také konanie žalovaného 1/ ako jen napr. uverejnenie inzercie, reklamy v médiách, resp. na internete
s ponukou svojich služieb, ktoré by sa mohli dostať aj do dispozičnej sféry aj klientom žalobcu 1/ a
podobne. Neurčitosť petitu v tomto smere spôsobuje jeho nevykonateľnosť.

27. Poukazuje na to, že aj v prípade osvedčenia porušenia povinností zo strany žalovaných, toto
nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ nebola osvedčená hrozba vzniku ujmy
na strane žalobcu 1/, ktorá bude takého charakteru alebo rozsahu, že ju nebude možné zhojiť končeným
rozhodnutím vo veci samej a vyžadovala by okamžitú úpravu pomerov. Navrhovateľ v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neosvedčil ani netvrdil, že škoda alebo ujma, ktorá mu

hrozí v prípade, že nebude súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia nariadená okamžitá
úprava pomerov medzi stranami, by bola v prípade úspechu vo veci samej len ťažko napraviteľná alebo
nenapraviteľná, a teda, že by žalovaný 1/ a žalovaný 2/ vzniknutú škodu neboli schopní žalobcovi 1/
nahradiť.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil tvrdenia
uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v časti uplatneného nároku na ochranu pred
nekalosúťažným konaním a ochrany dobrej povesti právnickej osoby (výroky II., III., IV. a V. petitu
návrhu), preto návrh v tejto časti zamietol.

29. V ďalšej časti sa súd zaoberal vyhodnotením predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
vo vzťahu žalobkyni 2/ a žalobkyni 3/.

30. Neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) až h) CSP sú opatrenia v záujme ochrany
jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,

duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby,
protiktorejnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje.Kvalitatívnepožiadavkynaosvedčenie
rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie

telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným
oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou
alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť
podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je jedným z menej závažných zásahov do osobných slobôd povinného
(spomedzi zásahov podľa § 325 ods. 2 písm. e/ až h/) CSP, pričom je podmienený tým, že zakázaným

správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená (podobne viď Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1098-1099).

31. K navrhovanému zákazu kontaktovania súd uvádza, že v tomto smere žalobcovia neosvedčili
bezodkladnú potrebu úpravy práv a povinností medzi stranami, nakoľko v konaní neosvedčili, že

by žalobkyňu 2/ a žalobkyňu 3/ žalovaní nad primeranú mieru písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou, či inými prostriedkami kontaktovali, resp. ich takýmto spôsobom obťažovali. Taktiež sa z
predložených listinných dôkazov, ktoré svedčia o nejakej komunikácii so žalobkyňou 2/ a žalobkyňou 3/,
nejaví, že by šlo o nejakú pohoršujúcu, vulgárnu, či vyslovene obťažujúcu komunikáciu medzi stranami
sporu a že by sa zároveň jednalo o komunikáciu, ktorá nebola jednorazová – boli predložené iba tri

komunikácie, a to z 16.07. zrejme tohto roka (čl. 32), druhá je nedatovaná (čl. 29) a tretia predložené
v prílohe doplnenia návrhu zo dňa 13.11.2025 je tiež nedatovaná. Vychádzajúc z uvedeného je súd toho
názoru, že zo strany žalobcov nebola osvedčená obťažujúca, neprimeraná, vulgárna či dehonestujúca
komunikácia žalovaných voči žalobkyni 2/ a žalobkyni 3/, ktorou by malo dochádzať k zásahom do
telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/ zo strany žalovaných. Totižto intenzita

predloženej SMS komunikácie vôbec nenasvedčuje tomu, že by bolo potrebné súdnym rozhodnutím
ukladať žalovaným zákaz kontaktovania žalobkyňu 2/ a žalobkyňu 3/.

32. K navrhovanému zákazu zdržať sa akýchkoľvek urážlivých tvrdení o službách žalobcu a na adresu
žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/ súd uvádza, že aj v tomto prípade neurčitosť petitu (výrok V.) spôsobuje

jeho nevykonateľnosť. Na tomto mieste poukazuje na to, že v prípade porušenia resp. ohrozenia
osobnostných práv sa môže osoba v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka domáhať najmä zdržania sa
ďalších zásahov, ktorá možnosť prichádza do úvahy najmä pri trvácom charaktere niektorých zásahov
napr. šírenie nepravdivých správ, opakované výroky hrubej povahy atď. Súd má za to, že je nevyhnutné
presne naformulovať, akých činovresp.výrokovnaadresužalobcovsamážalovanýzdržať,všeobecná

formulácia spočívajúca v povinnosti zdržať sa urážlivých výrokov neobstojí. Navyše súd má tiež za to,
že vyhovením návrhu v tejto časti by došlo už k neprimeranému zásahu do práva žalovaných na slobodu
ich vyjadrovania. V tejto súvislosti konštatuje, že hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho
autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti,
a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať,

je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,
či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Ak má byť kritika prípustná,
musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Preto pokiaľ
by súd uložil žalovaným neodkladným opatrením povinnosť zdržať sa akýchkoľvek hodnotiacich

úsudkov a tvrdení resp. tvrdení, ktoré by žalobcovia subjektívne pociťovali ako urážlivé, vo vzťahu
službám žalobcu 1/ a na adresu žalobkyne 2/ a žalobkyne 3/ bez toho, aby boli osvedčené vyššie
uvedené kritéria, bez toho, aby bola zohľadnená konkrétnosť kritiky toho-ktorého hodnotiaceho úsudku
žalovaného, došlo by k obmedzeniu jeho práva na slobodu vyjadrovania nad rozsah, ktorý je nevyhnutný
na dosiahnutie účelu sledovaného navrhovaným neodkladným opatrením. Princíp proporcionality

by tak nebol dodržaný.

33. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobcovia neosvedčili splnenie zákonných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia ani vo vzťahu požadovaným jeho prvým a piatym
petitom. Na podklade vyššie uvedených skutočností súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného

opatrenia ako nedôvodný zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. V prejednávanej veci rozhodol súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a teda bolo jeho
povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, úspech v konaní treba pripísať protistrane. Žalovaní
1/ a 2/ majú teda nárok na náhradu trov konania voči žalobcom, avšak z dôvodu, že žalovaným 1/ a 2/

doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl. 17
základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov
konania samostatnému uzneseniu v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že žalovaným
nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobcovia ako neúspešná strana sporu nemajú na náhradu
trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach [§ 357 písm. a) CSP, § 362 ods. 1 CSP].

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.