Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/159/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124216419
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dubníček
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124216419.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s.,
so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831, právne zast.: JUDr. Ľudmila Jurčová,
advokátka, so sídlom AK Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, IČO 42 171 083, proti povinnému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. o vymoženie 1068,28 eur s príslušenstvom
vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozef Blaško, Exekútorský úrad Michalovce so sídlom Kpt. Nálepku

č. 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 5EX 77/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Blaško,
Exekútorský úrad Michalovce so sídlom Kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 5EX 77/24
z a m i e t a.

II. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie vo výške 56,01 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.01.2024 domáhal od
povinného vymoženia 1068,28 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Okresného súdu Rožňava, č.k. 6C/17/2023-62 zo dňa 13.06.2023 v spojení s uznesením Okresného
súdu Rožňava, č.k. 6C/17/2023-74 zo dňa 05.09.2023.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.01.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Jozef Blaško vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/159/2024 s európskym spisovým identifikačným
číslom: C.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 5EX 77/24.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 17.07.2025, podaným na poštovú prepravu dňa

17.07.2025 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.07.2025 domáhal zastavenia exekúcie. Povinný
vo svojom podaní uviedol, že žiada o odpustenie dlhu z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Jeho
príjem je len dôchodok vo výške 444,- eur a jeho výdavky na mesiac sú spolu 415,07 eur. Na živobytie
mu nezostáva skoro nič. Exekúcia vznikla tým, že mal na ulici epileptický záchvat a na jeho ošetrenie
prišla RZP, ktorá ho odviezla do nemocnice.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho
zástupcuuviedol,žeznávrhupovinnéhonaodpusteniedlhuvyplýva,žepovinnýžiadaoodpusteniedlhu
z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, poukazuje tiež na svoj príjem a svoje výdavky. K časti
výdavkom predložil povinný doklady, k príjmu nepredložil žiaden doklad. Po preskúmaní obsahu návrhu
povinného je potrebné dospieť k záveru, že povinný neuvádza ani jeden dôvod zastavenia exekúcie tak,
akohopredpokladáustanovenie§61kExekučnéhoporiadku.Povinnýneuvádzadôvody,ktorébynastali

po vzniku exekučného titulu (obdobnými dôvodmi sa bránil už v podanom odpore proti platobnému
rozkazu pričom však dôkazné bremeno neuniesol) a ktoré by mali za následok zánik exekučnéhotitulu alebo spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnený je pripravený komunikovať s povinným
o splácaní vymáhanej sumy avšak dôvody na zastavenie exekúcie nevidí. V kontexte uvedeného
oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného ako nedôvodný zamietol a priznal oprávnenému nárok

na náhradu trov exekučného konania.

5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 14.08.2025 na
rozhodnutie. Súdny exekútor sa po obsahovej stránke k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie
exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zameškanie lehôt.

13. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), do plynutia
lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

14. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

15. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

16. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil,
že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 07.02.2024.
Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala povinnému plynúť dňa08.02.2024, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a posledný deň tejto lehoty
pripadol na deň 22.02.2024. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie
bolo odovzdané na poštovú prepravu alebo podané u súdneho exekútora v posledný deň lehoty. Návrh

povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 17.07.2025 a teda po uplynutí
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

17. Vychádzajúc z uvedeného preto nemôže byť sporné, že tento bol podaný po uplynutí zákonnej
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.

Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi
oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom,
v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na
zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, resp.
označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania

návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať
len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh
na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za
situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie
podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho

návrhu. Z obsahu podania povinného však nevyplýva, že povinným namietané skutočnosti, ktoré by
podľa jeho názoru mali odôvodňovať odpustenie dlhu, resp. zastavenie exekúcie, nastali po uplynutí
lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie je totiž
založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania na strane povinného a preto nemožno v
oneskorene podanom návrhu namietať ako dôvod zastavenia exekúcie to, čo nastalo pred začatím

exekučného konania, resp. pred uplynutím lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie.

18. Exekučný súd ďalej uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného,
prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré

Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Súd v súvislosti s podaným návrhom z úradnej
povinnosti skúma v prvom rade to, či návrh bol podaný oprávnenou osobou a či bol podaný v zákonom
stanovenej lehote na jeho podanie, pričom nedostatok niektorej z uvedených zákonných predpokladov
je dôvodom na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd zaoberal vecnými dôvodmi podaného návrhu.

19. Napriek tomu, že súd vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako oneskorene podaný
pre úplnosť dodáva, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na svoj nepriaznivý
zdravotný stav, resp. na nepriaznivú finančnú situáciu ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia
zastavená. Súd v súvislosti s novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti,
že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. §

61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1
Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku
rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol
exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon

cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu. Zmena vykonaná vyššie uvedenou novelou Exekučného poriadku nastala aj v
otázke posudzovania nemajetnosti povinného ako dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie, kým
podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 obligatórne rozhodoval o zastavení exekúcie
v prípadoch nemajetnosti povinného súd, od 01.04.2017 toto rozhodovanie prešlo do kompetencie

súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie. Súdny exekútor tak v zmysle vyššie cit. ust. §
61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak sa v prípade
exekúcie vedenej na majetok fyzickej osoby do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a
ktorébystačiliaspoňnaúhradutrovexekútora.ProtitakémuupovedomeniuExekučnýporiadokpripúšťa

podanie námietok účastníkov konania v zákonnej 15-dňovej lehote od jeho doručenia, pričom exekučné
konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu za predpokladu, že námietky
podané neboli. Posúdenie nemajetnosti povinného a teda dôvodu vedúceho k zastaveniu exekúcie
spadá v zmysle vyššie uvedeného do rozhodovacej činnosti súdneho exekútora povereného vykonanímexekúcie, ktorý po vykonaní všetkých zákonných postupov pre zisťovanie majetku povinného môže
dospieť k záveru, že je tu daný dôvod zastavenia exekúcie a to z dôvodu, že nebol zistený majetok alebo
príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov exekútora,

v čoho dôsledku súdny exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a jeho doručením súdu sa
exekúcia zastavuje.

20. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v
medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej

zákonom súdnemu exekútorovi a preto v predmetnej veci mu neprináleží rozhodovať o zastavení
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Vychádzajúc z uvedeného a zo skutočnosti, že zo strany
súdneho exekútora nemajetnosť povinného nebola preukázaná a to jednak aj z dôvodu, že zákonná
lehota piatich rokov odo dňa začatia exekúcie, t.j. odo dňa 30.01.2024, kedy bolo poverenie na
vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi, ani objektívne uplynúť nemohla, súd nemohol
návrhu povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť.

21.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,

odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

28. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách
exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex
upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento
upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v

pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny
výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení
oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,
ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.

§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové
výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho
zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právnehozastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí
základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí
trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením

trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť
o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a
v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený
voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok

na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie
exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom
konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy
právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného
ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci
súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať,

že úspech vo veci mal oprávnený.

29. Vzhľadom k uvedenému a vzhľadom na to, že oprávnený si v rámci vyjadrenia k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, súd v zmysle ust. § 199a
ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného

konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 1068,28
eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 30,70 eur. Trovy právneho zastúpenia v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon

právnej služby (1 x 30,70 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2025 (1 x 14,84 eur) a po
pripočítaní príslušnej DPH (rok 2025 – 23% DPH vo výške 10,47 eur) tak predstavujú celkovo sumu
56,01 eur.

30.Súdpoprávoplatnostitohtouzneseniavydádodatokkpovereniuvzmysle§199dods.1Exekučného

poriadku.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o
zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom

neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v
súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.