Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoPr/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718203037
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8718203037.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: H.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X. XX, XXX XX O., právne zastúpený advokátom JUDr. Vlastimil Klepáč, so sídlom Krmanova
16, 040 01 Košice, IČO: 50 901 028, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k.
17Cpr/17/2018-428 zo dňa 14.10.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalobu o určenie neplatnosti, že výpoveď zo

štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z 13.02.2018 zamieta.

II. Mení uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 17 Cpr 17/2018 - 639 zo dňa 19.12.2024 vo výroku
II. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá z a s t a v u j e.

II. U r č u j e , že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z XX.XX.XXXX
je neplatná.

III. Nárok na náhradu funkčného platu v y l u č u j e na samostatné konanie.

IV. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 1, 3, § 171 , § 71 ods. 1 písm. b), § 73 ods. 1, 2, § 75 ods.
1 písm. f), g) zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, § 166 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca bol štátnym zamestnancom na základe rozhodnutia o vymenovaní
do štátnej služby zo dňa XX.XX.XXXX v znení neskorších rozhodnutí, ktoré sa považuje za služobnú

zmluvu v znení neskorších dodatkov. Vznikom štátnozamestnaneckého pomeru žalobca zo strany
Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX nastúpil na pracovnú pozíciu kontrolór
dani právnických osôb za Daňový úrad v O.. Dňa XX.XX.XXXX zložil žalobca sľub v zmysle zákona oštátnej službe a dňom XX.XX.XXXX bol menovaný do dočasnej štátnej služby, následne počnúc dňom
XX.XX.XXXX bol menovaný do stálej štátnej služby.

4. Daňový úrad Prešov listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k získaným
poznatkom pri výkone inšpekčnej činnosti vykonanej sekciou inšpekcie vnútornej kontroly Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky. Na výzvu odpovedal žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX. Následne
zo strany žalovaného bolo vydané upozornenie na porušenie služobnej disciplíny, v ktorom bolo
namietané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu služobnej disciplíny, a to že v priebehu trvania

dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezdržiaval na adrese uvedenej lekárom v potvrdení o dočasnej
pracovnej neschopnosti, ďalej že opakovane v priebehu roka XXXX použil vlastné súkromné pamäťové
médium USB kľúč bez povolenia vedúceho zamestnanca s predchádzajúcim súhlasom zamestnanca
povereného správou IT a pripojil ho prostredníctvom pracovnej stanice do počítačovej siete Finančnej
správy, čím porušil služobný poriadok žalovaného, s ktorým bol preukázateľne oboznámený na porade
dňa XX.XX.XXXX. Týmto bol žalobca upozornený na menej závažné porušenie služobnej disciplíny.

5. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že
sa dňa XX.XX.XXXX nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu
s osobnými záujmami a v služobnom čase na pracovisku neoprávnene používal internet a služobný
počítač určený výlučne na plnenie služobných úloh na výkon činnosti v prospech tretích osôb, ktoré

nijako nesúviseli s výkonom štátnej správy. Na základe uvedeného bola daná žalobcovi výpoveď,
pretože u žalobcu je daný dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, keďže mu
bolo doručené upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny. Zo zápisu z pracovnej porady
pracovníkov oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu V. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že táto
pracovná porada sa uskutočnila a žalobca potvrdil na prezenčnej listine, že bol oboznámený so školením

s predpismi v oblasti ochrany pred požiarmi a bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci. Žalovaný uviedol,
že z menného zoznamu štátnych zamestnancov oboznámených so služobným poriadkom vyplýva, že
dňa XX.XX.XXXX bol žalobca oboznámený so služobným poriadkom. Z úradného záznamu písaného
za prítomnosti Q. X. J. vyplýva, že pod jeho vedením sa dňa XX.XX.XXXX konala pracovná porada
kontrolórov Daňového úradu O., pričom uviedol, že na porade dostatočne oboznámil kontrolórov okrem

iného aj s obsahom interného riadiaceho aktu č. X/XXXX, služobným poriadkom žalovaného.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca bol štátnym zamestnancom
na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný dal žalobcovi
výpoveď, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti, nebol sporný ani skutok považovaný žalovaným

za závažné porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca a teda jeho konanie bolo z hľadiska
výkonu štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste kontrolór, absolútne neprijateľné a v rozpore
s ideovými princípmi, ako sú princíp zákonnosti, nestrannosti a profesionality na ktorých je budovaná
štátna služba a takéto počínanie ohrozuje dôveru verejnosti a služobného úradu v nestrannosť a
objektívnosť konania a rozhodovania, čím žalobca porušil ustanovenia Služobného poriadku. Sporné

bolo,čidanýskutokmožnopovažovaťzazávažnéporušenieslužobnejdisciplínyodôvodňujúciokamžité
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

7. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany dospel súd k záveru, že
skutok žalobcu nemožno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Pri posúdení intenzity

porušenia služobnej disciplíny prihliadol súd na konkrétne okolnosti prípadu, osobu zamestnanca,
doterajší postoj k plneniu služobných povinností, spôsob, intenzitu porušenia konkrétnych pracovných
povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu disciplíny došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či
konanie spôsobilo škodu. Žalobca sa uvedeného skutku dopustil, uvedené priznal, oľutoval, dopustil
sa ho na naliehanie manželky, ktorá má vážne zdravotné problémy, nie za účelom činnosti žalobcu,

napr. tretích osôb. Žalobca tiež nebol zo strany žalovaného upozornený na porušenie služobnej
disciplíny za obdobný alebo iný skutok. Zo strany žalovaného bol hodnotený kladne a pri využití
informačného systému Finančnej správy DWH nedošlo k narušeniu systému DWH, žalobca využil zo
systému iba informácie verejne dostupné, nedošlo k zneužitiu údajov a uvedeným konaním žalobcu
nevznikla žalovanému žiadna škoda. Dané konanie žalobcu teda nemožno kvalifikovať ako závažné

porušenie služobnej disciplíny, spĺňa znaky menej závažného porušenia služobnej disciplíny, teda nebol
naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre platnosť výpovede bolo potrebné,
aby sa žalobca dopustil dvoch a viacerých porušení služobnej disciplíny. Súd je toho názoru, že aj
iní štátni zamestnanci u žalovaného využívali počítač na iné ako služobné účely, uvedené doposiaľnebolo vytýkané zo strany žalovaného. Za daných okolností bolo posúdenie skutku žalobcu ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny za neprimerane prísne a neadekvátne k postupu k iným
štátnym zamestnancom. Pri rozhodovaní prihliadol tiež na pozíciu kontrolóra a na postavenie štátneho

zamestnanca v porovnaní so zamestnancom v zmysle Zákonníka práce. Podľa názoru súdu bola daná
výpoveď neprimeranou sankciou za konanie žalobcu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Nie je
podstatné, či daný skutok podľa služobného poriadku žalovaného je považovaný za závažné porušenie
služobnej disciplíny, súd posudzuje intenzitu porušenia nezávisle od obsahu interných predpisov
zamestnávateľa.

8. Následne uviedol, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu žalovaného skončil dohodou k
XX.XX.XXXX, no predmetom konania bolo určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého
pomeru. Súd pri posúdení, či skutok zamestnanca možno považovať za závažné porušenie služobnej
disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dospel k záveru, že tento
predpoklad nie je naplnený. Žalobca sa skutku dopustil, no priznal ho, oľutoval a odôvodnil prečo tak

konal, a to pre vážnu chorobu manželky, ktorá registráciu daňových subjektov ako zmluvná účtovníčka
nemohla vykonať. Tento čin žalobca vykonal nie za účelom podnikania či obohatenia tretích subjektov.
Zároveň týmto konaním žalovanému škoda nevznikla, pričom potencionálne mohla vzniknúť škoda
žalovanému za funkčný plat, ktorý vyplatil žalobcovi za čas, kedy sa nevenoval svojej práci, pričom aj
keď bol žalobca pripojený k systému DWH nevyplýva to z toho, že v tomto systéme pracoval počas celej

doby. Ak by tomu aj tak bolo pri funkčnom plate žalobcu by škoda predstavovala 56,88 eur brutto, čo nie
je vyššou škodou, no vo všeobecnosti nemožno skonštatovať vznik škody u žalobcu. Zároveň žalobca
nezneužil údaje zo systému DWH, nakoľko všetky tieto informácie sú verejne dostupné okrem rodných
čísiel, ktoré mal k dispozícií od svojej manželky. Je pravdou, že žalobca tieto údaje použil zo systému
daňovej správy v záujme rýchlejšej registrácie subjektu, čo je možné hodnotiť ako využitie systému,

nie však jeho zneužitie. Preto dané konanie nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie služobnej
disciplíny, ale spĺňa znaky menej závažného porušenia služobnej disciplíny, kedy nebol naplnený dôvod
pre aplikáciu § 75 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 55/2017 Z.z..

9. Súd uviedol, že žalobca nebol zo strany žalovaného upozornený na porušenie služobnej disciplíny v

súvislosti s využívaním počítačovej siete a takéto konanie zo strany zamestnancov žalovaného nebolo
výnimočné. Rovnako tak súd poukázal na to, že oboznamovanie sa so služobným poriadkom zo strany
žalovaného bolo skôr formálnym.

10. Súd prvej inštancie vylúčil nárok na náhradu funkčného platu na samostatné konanie a o trovách

konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365
ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol,
že so závermi súdu prvej inštancie sa nemôže stotožniť v žiadnom prípade. Poukázal na to, že je

orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, má v porovnaní so zamestnávateľmi
v súkromnom práve zákonnú obligatórnu povinnosť vydať služobný poriadok. Mal za to, že konanie
žalobcu je jednoznačne konaním, ktoré vedie ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými
záujmami štátneho zamestnanca a je v rozpore s princípmi zákonnosti, nestrannosti a profesionality,
na ktorých je štátna služba budovaná. Poukázal na to, že žalobca sa snažil svoje konanie zľahčovať

a bagatelizovať, keď uvádzal, že elektronické dokumenty rôznych používateľov zasielal na požiadanie
svojej manželky, keďže portál žalovaného uvádzal, že formulár nie je možné odoslať. Na argument
žalobcu, že išlo v podstate o výpomoc v tom čase chorej manželke a dcére a táto skutočnosť mala
byť poľahčujúcou okolnosťou, nie je možné v žiadnom prípade prihliadnuť. Uviedol, že nemožnosť
vykonávať práce nesúvisiace s opisom štátnozamestnaneckého miesta pre svoju vlastnú potrebu alebo

potrebu inej osoby ako i zákaz používať majetok žalovaného a povinnosť zdržať s a konania, ktoré by
mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami jasne vyplýva z ustanovenia
§ 111 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z.. Ďalej poukázal na to, že žalobca konal v rozpore s povinnosťami
a obmedzeniami štátneho zamestnanca nielen dňa XX.XX.XXXX, ale i v predchádzajúcom období, čo
okrem iného vyvolalo nevyhnutnosť preveriť jeho výkon štátnej služby, využívanie času výkonu štátnej

služby a dodržiavanie služobnej disciplíny zo strany zamestnancov odboru inšpekcie.

12. Súd v rozsudku síce uviedol, že prihliadol na služobnú pozíciu kontrolóra, no toto tvrdenie nijako
ani právne ani skutkovo nezdôvodnil. Prísne a svedomité dodržiavanie vnútorných predpisov žalobcomje odôvodnené charakterom žalovaného, ktorý je orgánom štátnej správy Slovenskej republiky a musí
poskytovať istotu, že peniaze daňových poplatníkov Slovenskej republiky, ktoré vyberá sa vynakladajú
a využívajú správne a efektívne. Žalobca v služobnom čase na pracovisku neoprávnene používal

internet a služobný počítač určený k plneniu služobných úloh v prospech tretích osôb, čo nesúviselo
s výkonom jeho štátnej služby. Toto konanie, kedy vykonával registráciu prostredníctvom systému
DWH je zneužitím tohto systému pre jeho potreby a je konfliktom medzi záujmami služobného úradu
a záujmami zamestnanca. Odvolateľ poukázal na služobný poriadok, podľa ktorého je závažným
porušením služobnej disciplíny to, ak sa zneužijú informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej

služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, ak sa vykonáva činnosť, ktorá ohrozuje dôveru
verejnosti a služobného úradu v nestrannosť, ak sú spreneverené finančné prostriedky, porušená
povinnosť mlčanlivosti a s tým spôsobené škody ako aj konanie, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu
záujmu služobného úradu s jeho osobnými záujmami. Odvolateľ namietol, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal skutkovými podstatami závažného porušenia služobnej disciplíny pod písmenami e/,
j/ q/ a s/ služobného poriadku. Poukázal na to, že žalobca sa snaží bagatelizovať svoju činnosť,

pričom jeho pohnútka je neakceptovateľná a zavinenie žalobcu bolo úmyselné a vedomé, ktorý sa
nevenoval výkonu štátnej služby, ale riešil vlastné záujmy. Z časovej náročnosti registrácie daňových
subjektov vyplýva, že tejto aktivite sa venoval žalobca minimálne jeden deň. Zároveň poukázal na to,
že ústavná súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny aj výkon práce pre seba,
či pre iné osoby v pracovnom čase ako aj úmyselné zneužívanie majetku zamestnávateľa. Rovnako

tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvej inštancie, že
žalovanémunevzniklaškoda,nakoľkovyplatenýplat,spotrebaenergie,zneužitiemajetkujenepochybne
škodou na strane žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že v rozhodnutí absentuje úvaha vo vzťahu
postavenia žalobcu ako kontrolóra ako aj posúdenie potencionality konfliktu záujmov služobného úradu
s osobnými záujmami zamestnanca. Rovnako tak nesprávne súd prvej inštancie posúdil zastavenie

konania vo vzťahu k určeniu, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu trvá, nakoľko v takomto prípade
by mal súd rozhodnúť, kedy tento pomer skončil. Rovnako nie je dôvod vylúčiť náhradu mzdy na
samostatné konanie. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a navrhol
žalobu zamietnuť respektíve zrušiť vec súdu prvej inštancie a vrátiť na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal náhradu trov odvolacieho konania s tým, že súd
vykonal rozsiahle dokazovanie, v ktorom sa zaoberal námietkami a argumentami a dôkaznými návrhmi
oboch strán, objasnil podstatné skutočnosti a z nich vyvodil správny právny záver. Uviedol, že ohľadom
vylúčenia nároku na náhradu funkčného platu na samostatné konanie sa jedná o nadbytočný výrok, čo

ale nemá vplyv na samotné konanie a o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
nakoľko o tomto už bolo rozhodnuté v inom konaní.

14. Žalovaný vo svojej replike k podaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie
rozhodolsprávnespoukazomnato,žekonaniežalobcu,ktorýneoprávnenepoužívalinternetaslužobný

počítač na výkon činnosti v prospech tretej osoby a zároveň týmto spôsobom narábal s interným
informačným systémom, kde sa nachádzajú údaje tvoriace daňové tajomstvo, je jednoznačne konaním,
ktoré vedie ku konfliktu záujmov služobného úradu a osobného záujmu zamestnanca, čo treba hodnotiť
ako závažné porušenie disciplíny. S poukazom na dĺžku registrácie jedného subjektu je zrejmé, že musel
venovať tejto činnosti dlhšiu dobu než ako uviedol súd prvej inštancie a ďalej zdôraznil svoje dôvody

uvedené v podanom odvolaní s dôrazom na to, že u žalobcu nebolo dané povolenie pre používanie
služobného počítača na súkromné účely.

15. K uvedenému žalobca podaním z XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca sa nesnažil zľahčovať ani
bagatelizovať svoje konanie, práve naopak, toto oľutoval a priznal ho a poukázal aj na rozdielny

prístup žalovaného pri posudzovaní porušenia pracovnej disciplíny, kedy u niektorých zamestnancov sa
ponecháva porušenie pracovnej disciplíny bez postihu a u iných sa toto sankcionuje najvyšším možným
spôsobom. Zdôraznil, že informácie na registráciu daňových subjektov mal k dispozícií od oprávnenej
osoby.

16. Odvolací súd v prejednávanej veci rozhodnutím pod sp. zn. 13 CoPr 1/2023 z 22. februára 2023
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým určil, že výpoveď daná žalobcovi je neplatná.17. Na základe dovolania podaného žalovaným, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím pod
sp. zn. 8 Cdo Pr 6/2023 zo dňa 15.05.2024 zrušil uvedený rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

18. Dovolací súd zistil nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktoré sa týka nevysporiadania sa so
skutkovýmipodstatamizávažnéhoporušeniaslužobnejdisciplíny,vyplývajúcimizoSlužobnéhoporiadku
číslo X/XXXX, v kontexte aj namietaného porušenia daňového tajomstva a potencionalitu konfliktu
záujmov služobného úradu s osobnými záujmami žalobcu v pozícii kontrolóra daňových subjektov.

Bez tohoto nemožno ustáliť intenzitu porušenia služobných povinností, a tým aj namietanú neplatnosť
výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru v danej veci.

19. Dovolací súd rovnako tak považoval za dôvodné aj dovolanie proti výroku o zastavení konania o
určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej
inštancie, nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby sčasti.

20. Odvolací súd rozhodnutím pod sp. zn. 13 CoPr 3/2024 - 592 zo dňa 10.09.2024 potvrdil rozsudok v
určení, že výpoveď daná žalobcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, zároveň odmietol odvolanie
proti výroku III. o vylúčení náhrady funkčného platu na samostatné konanie, zrušil rozsudok vo výroku
I. a výroku IV. o trovách konania.

21. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu bolo podané dovolanie zo strany žalovaného, na základe
ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím pod sp. zn. 8 CdoPr 3/2025 zo dňa 30.09.2025
zrušil rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku o určení neplatnosti výpovede žalovaného
danej žalobcovi listom z XX.XX.XXXX a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň odmietol

dovolanie proti výroku o odmietnutí odvolania o vylúčení nároku na náhradu funkčného platu na
samostatné konanie.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že
pri posúdení intenzity porušenia služobnej disciplíny štátnym zamestnancom je zákon č. 55/2017

Z.z. zákonom lex specialis, preto nie je možné porovnávať disciplinárnu zodpovednosť štátneho
zamestnanca s porušením pracovnej disciplíny pracovníka, ktorého činnosť je založená na zmluvnom
vzťahu a posudzuje sa podľa Zákonníka práce. Dovolací súd poukázal na obsah zákona č. 55/2017 Z.z.
s dôrazom na skutočnosť, že štátny zamestnanec sa priamo zúčastňuje na tvorbe a realizácii výkonu
štátnej správy, ako aj na základné princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Poukázal na to,

že plnenie služobných úloh štátneho zamestnanca je definované na základe kvalitatívnych kritérií v
zmysle jeho služobných úloh. Rovnako tak poukázal na to, že štátny zamestnanec okrem iného nemôže
zneužívať svoje postavenie v štátnej službe na získanie výhody pre seba či pre inú osobu, pričom je
na zvážení služobného úradu či pre porušenie služobnej disciplíny bude štátnozamestnanecký pomer
ukončený výpoveďou alebo okamžitým skončením.

23. Zdôraznil skutočnosť, že v preskúmavanej veci súdy nižších inštancií nesprávne posúdili intenzitu
porušenia služobnej disciplíny, a to nenáležitým vyhodnotením povinnosti štátneho zamestnanca,
ktoré sú upravené ako v zákone, tak aj v služobnom poriadku. Rozhodujúcou skutočnosťou je to,
že žalobca v rámci pracovnej doby reálne neplnil úlohy štátnej služby, vykonával práce nesúvisiace

s jeho štátnozamestnaneckým miestom a využíval údaje z informačného systému žalovaného. Toto
neoprávnené využitie informácií určených výlučne na plnenie služobných úloh je neprípustné bez
ohľadu na skutkové okolnosti týkajúce sa jeho rodinných príslušníkov, ich nepriaznivý zdravotný stav,
ktorýmžalobcaospravedlňovalsvojekonanie.Použitieúdajovtvoriacichdaňovétajomstvoaobsahujúce
osobné údaje z informačného systému, ktorý mal zamestnanec pridelený za účelom plnenia služobných

úloh vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb vrátane blízkych na účel nesúvisiaci s plnením
služobných úloh je možné považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Sám žalobca si bol
vedomý týchto skutočností a do úvahy neprichádza ani zohľadnenie neplnenia služobných povinností
plnením povinnosti v zmysle zákona č. 36/2005 Z.z.

24. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd viazaný záverom dovolacieho súdu v
zmysle § 455 CSP v súlade s princípom právnej istoty postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že zamietol žalobu o určenie, že výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z 13.02.2018 je neplatná.25. V prejednávanej veci po rozhodnutí odvolacieho súdu, po doručení vyjadrenia žalovaného k
späťvzatiu žaloby v časti o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá, súd

prvej inštancie uznesením č. k. 17 Cpr 17/2018 - 639 zo dňa 19.12.2024 zastavil konanie o určenie,
že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá a zároveň vo výroku II. priznal žalobcovi
voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z bodu 14 odôvodnenia uznesenia vyplýva,
že bolo dôvodné priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania, keď podstatným pre meritum veci bolo
rozhodnutie o neplatnosti výpovede. Petit ohľadom určenia trvania štátnozamestnaneckého pomeru bol

nadväzujúcim petitom po posúdení neplatnosti výpovede, a preto nie je spravodlivé skonštatovať u strán
sporu úspech ohľadne tohto petitu.

26. Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách celého konania týmto
uznesením. V tejto časti odvolací súd zmenil tento výrok o trovách konania s poukazom na skutočnosť,
že došlo k zmene žaloby vo veci samej, pričom v zmysle poučenia dovolacieho súdu v bode 38 rozhodol

o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania v zmysle § 453 ods. 3 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 CSP.

27. § 367 CSP

Účinky odvolania
(1)
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
(2)

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu.

28. Uvedenú skutočnosť odvolací súd posudzoval v zmysle § 367 CSP, ktorý upravuje účinky podaného
odvolania, pričom podľa odseku 1 citovaného ustanovenia, ak podá ten, kto je na to oprávnený včas
odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací

súd.Podľaodseku2citovanéhoparagrafuvetydruhej,aksaodvolanievýslovnevzťahujelennaniektoré
právaalebonaniektorésubjekty,niejeprávoplatnosťvýroku,ktorýniejenapadnutýodvolanímdotknutá.
To však neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne
dotknutý alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

29. V prejednávanej veci žalovaným podané odvolanie sa výslovne netýkalo výroku o trovách konania,
ktorý je súvisiacim výrokom z dôvodu, že o trovách konania v čase podania odvolania žalovaným
súd prvej inštancie ešte nerozhodoval, nakoľko predmetom konania bol ešte iný výrok. Následne po
rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k späťvzatiu návrhu v tejto časti a v rozhodnutí, ktorým súd prvej
inštancie zastavil konanie o späťvzatej časti rozhodol o trovách konania. Nepochybne rozhodnutie o

trovách konania je vedľajším výrokom k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, preto odvolací súd preskúmal
aj toto rozhodnutie a zmenil ho, nakoľko sa jedná o vedľajší výrok vo vzťahu k hlavnému nároku.
Suspenzívny účinok odvolania podaného žalovaným sa preto týkal aj výroku o trovách konania.

30. Vedľajšími výrokmi v tejto súvislosti rozumieme výroky o náhrade trov konania, o príslušenstve

pohľadávky, o splatnosti pohľadávky a o predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia. Ak sa odvolaním
napádajú len tieto výroky, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá. (MOLNÁR, Peter. § 367
[Účinky odvolania]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 1403, marg. č. 7.)

31. Tento postup je v súlade s článkom 4 CSP pri zachovaní princípu všeobecnej spravodlivosti a
rozumne usporiadava procesné vzťahy. Odvolací súd vychádzal aj zo skutočnosti, že súd prvej inštancierozhodoval o trovách konania v čase, kedy už bolo podané dovolanie vo veci samej, pričom výrok o
trovách konania je nepochybne nadväzujúci na výrok vo veci samej.

32. Postupom podľa § 396 ods. 2 CSP, odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie tak, že úspešnému žalovanému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania
proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100% podľa § 255 ods.1 CSP.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. Postupom podľa § 453 ods. 3 CSP
bol úspešnému žalovanému priznaný aj nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

34. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

35.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú

voľnúúvahusúdu.Vzmyslednesužustálenejjudikatúry(pozriktomunapr.uzneseniaNajvyššiehosúdu
SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť.

36. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru

hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.

37. V prejednávanej veci neboli z obsahu spisu zistené dôvody hodné osobitného zreteľa a nebol dôvod
pre porušenie zásady, podľa ktorej znáša trovy konania neúspešná strana sporu.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).