Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 10, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/174/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625206389
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2625206389.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: LEA INTERIÉR, s.r.o., IČO 47 487 887,
so sídlom Sasinkova 681/4, Holíč, zastúpený: Mgr. Mário Arbet, advokát, so sídlom Námestie sv.
Martina 3A, Holíč, proti žalovanej: A. B., narodená X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, B., o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k.

11C/48/2025-46 zo dňa 3. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej sa nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia zamietol a výrokom II. žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 343 ods. 1, 2, 3,
§ 344, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie mal z predloženej Žiadosti o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel - odpoveď

Okresného dopravného inšpektorátu v Skalici zo dňa 23.6.2025 preukázané, že žalovaná je ku dňu
20.6.2025 vlastníčkou/držiteľkou motorových vozidiel, na ktoré žiadal žalobca zriadiť záložné právo.
Všetky vozidlá boli prihlásené dňa 7.7.2023. Vlastníkom/držiteľom ďalších dvoch vozidiel, ktoré sú
evidované ako vozidlá taxislužby D. C., E. F. G. s rovnakým trvalým pobytom, ako má H. B. I. C. B.
J. C., J.: XX XXX XXX, ktorej konateľom a spoločníkom je H. B.. Podľa predloženého inzerátu zo dňa
8.7.2025 sa motorové vozidlo BMW 535d xDrive Gran Turismo A s rokom výroby 2016 ponúka na predaj

za 21.500, eur. Faktúrou č. 2240004 zo dňa 1.2.2024 bol žalobcovi vyfakturovaný nájom vozidla za
obdobieod23.11.2023do1.2.2024vcelkovejvýške1.363,20eur.Zároveňžalobcapredložilpokladničný
doklad na sumu 200 eur, ktorý má preukazovať úhradu zábezpeky za prenajaté motorové vozidlo. Z
rozhodnutiaOkresnéhoúraduTrnava,odborcestnejdopravyapozemnýchkomunikácii,č.spisuOU-TT-
OCDPK-2023/077800 zo dňa 29.11.2023 vyplynulo, že prevádzkovateľ taxislužby D. C. mal evidované
ako vozidlá taxislužby okrem iných aj vozidlá, ktorých vlastníčkou je žalovaná, EČV: C., I. a vozidlá,

ktorých vlastníkom je F. G. a C. B. J. C. (J.: XX XXX XXX). Z rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácii, č. spisu OU-TT-OCDPK-2023/023032 zo dňa 11.4.2023
vyplynulo, že prevádzkovateľ taxislužby D. C. mal evidované ako vozidlo taxislužby vozidlo s EČV: C.,
teda vozidlo, ktoré narazilo do vozidla žalobcu a spôsobilo dopravnú nehodu. Z predloženej Žiadosti o
poskytnutie údajov z evidencie vozidiel - odpoveď Okresného dopravného inšpektorátu v Skalici zo dňa
19.6.2025 bolo preukázané, že žalovaná od 8.10.2023 nenadobudla žiadne motorové vozidlo. V období

do 8.10.2023 je vlastníčkou a držiteľkou viacerých motorových vozidiel. Z oznámenia o poistnom plnení
zo dňa 22.3.2024 mal súd prvej inštancie osvedčené, že spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.Vienna Insurance Group vyplatila žalobcovi poistné plnenie v celkovej výške 12.308,21 eur a poistnú
udalosť, ktorú zavinilo vozidlo žalovanej dňa 5.10.2023 (dátum hlásenia udalosti 8.10.2023) uzatvorila
ako totálnu škodu na vozidle žalobcu. Poisťovňa určila všeobecnú hodnotu vozidla (bez DPH) na sumu

18.491,04 eur, náklady na zaobstaranie vozidla 33 eur, hodnotu predajných zvyškov vozidla (bez DPH)
na sumu 6.215,83 eur. Podľa Prehľadu koncesií na taxislužbu vozidlá patriace žalovanej (EČV: C. a I.)
sú evidované ako vozidlá taxislužby, ktorej prevádzkovateľom je H. C., J.: XX XXX XXX. Spoločníkom
a konateľom tejto spoločnosti je H. B..

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by žalovaná
vykonávala akékoľvek úkony (právne alebo faktické, t. j. smerujúce napr. k zmene vlastníka), ktorými by
chcela tieto motorové vozidlá, príp. iné hodnotnejšie veci previesť na iné osoby alebo že by s nimi mienila
akokoľvek disponovať. Žalovaná je vlastníčkou motorových vozidiel, ku ktorým žalobca žiada zriadiť
záložné právo, od 7.7.2023. Podľa odpovede Okresného dopravného inšpektorátu v Skalici zo dňa

19.6.2025 žalovaná od 8.10.2023 nenadobudla už žiadne motorové vozidlo. Skutočnosť, že žalovaná
nenadobúda žiadne motorové vozidlá, nebolo možné vyhodnotiť tým spôsobom, že sa žalovaná zbavuje
majetku a tým znižuje svoje majetkové pomery. Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že žalovaná je
dôchodkyňa a nevlastní okrem uvedených vozidiel iný pre konanie relevantný majetok. Toto tvrdenie
žalobcu si ale odporuje s jeho tvrdením, ktoré obsahuje jeho predžalobná výzva - urgencia zo dňa

4.6.2025 adresovaná žalovanej. Žalobca v tejto predžalobnej výzve uviedol, že: „Vy sama vlastníte
2 byty a ďalšie pozemky, teda s ohľadom na výšku škody dostatočný majetok, a to aj pre prípadný
regres.“ Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opieral o úkony, ktoré vykonával
syn žalovanej so svojim majetkom (prevod koncesií taxislužby, prevod obchodného podielu v C. D.
C.). Súd prvej inštancie podotkol, že uvedené úkony sa netýkali majetku patriaceho žalovanej a preto

nemohli byť dôvodom, pre ktorý by zriadil záložné právo na motorových vozidlách patriacich žalovanej.
Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol
osvedčený objektívny stav ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko nebolo hodnoverne osvedčené, že
žalovaná realizuje akékoľvek úkony smerujúce k zmareniu alebo k výraznému sťaženiu prípadnej
exekúcie, a preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

5. Súd prvej inštancie žalovanej, ktorá síce bola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keďže tejto žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods.

1 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie
je arbitrárne, nezákonné a nesprávne, súd prvej inštancie samotnú právnu úpravu zabezpečovacieho
opatrenia vnímal neprípustne formalisticky a de facto znefunkčnil celý inštitút zabezpečovacieho
opatrenia, keďže pre jeho nariadenie vyžaduje splnenie prakticky nesplniteľných podmienok. V návrhu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia žalobca opísal vznik pohľadávky, ktorá má právny pôvod v

náhrade škody, ktorá bola spôsobená žalovanou ako prevádzkovateľom osobného vozidla zn. Škoda
Octavia EČV: C.. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že budúca
exekúcia bude ohrozená, a to z dôvodu, že žalovaná má aj iný majetok ako len vozidlá. V tomto prípade
ide o majetok s výrazne asymetrickou hodnotou k vymáhanej pohľadávke, ktorá je vo výške 5.063,20
eur, pričom hodnota bytu žalovanej je viac ako 100.000 eur, resp. 300.000 eur v prípade rodinného

domu vlastneného žalovanou. Každá z nehnuteľností má tak nepomerne vyššiu hodnotu ako samotná
pohľadávka, navyše v byte býva žalovaná a v rodinnom dome zasa býva syn žalovanej s rodinou.
Vymožiteľnosť pohľadávky zákon neviaže iba na neexistenciu majetku povinného (de iure) ale aj na
nemožnosť, či zhoršenie praktickej vymožiteľnosti pohľadávky (de facto). Prakticky nevymožiteľným je
majetok, ktorý nepodlieha exekúcii alebo majetok, ktorého hodnota je devalvovaná. Ad absurdum by v

takom prípade totiž nemal veriteľ možnosť účinnej obrany/ochrany a súd by len konštatoval, že majetok
(hoci aj nepodliehajúci exekúcii) povinný vlastní a teda nie je dôvod na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Ak teda žalovaná scudzí aj vozidlá, zostanú v jej vlastníctve už len nehnuteľnosti, ktoré
využíva na bývanie ona alebo jej blízke osoby s rodinou. Práve zabezpečovacie opatrenie voči vozidlám
žalovanej pozíciu žalobcu posilní, a to s ohľadom na zásadu proporcionality. V návrhu žalobca poukázal

na niekoľko skutočností, z ktorých je možné vyvodiť zjavnú snahu preskupiť majetkové pomery; či
priamo špekulácie na vyhnutie sa postihu za nezákonné konanie. Uvedené síce nenastalo priamo u
žalovanej, avšak zjavne ide o kooperáciu žalovanej a jej blízkych osôb, spolu tvoria akúsi skupinu, kde
každý člen zastáva konkrétnu úlohu. K preskupeniu majetku tak síce formálne prišlo u syna žalovanej,avšak bez tohto preskupenia by nebolo efektívne (z hľadiska zachovania vplyvu na majetok) pre
žalovanú ani scudzenie samotných vozidiel v jej vlastníctve. V priamej súvislosti s výzvou žalobcu tak
jednoznačne prišlo ku konaniu, ktoré je časovo a najmä právne náročnejšie ako scudzenie vozidiel

vlastnených žalovanou. A práve toto konanie má logicky význam len, ak smeruje k predaju vozidiel. Bez
zaujímavosti nie je ani to, že od vzniku škody žalovaná nenadobudla do vlastníctva už žiadne vozidlo.
Aj uvedená náhla zmena v dlhodobom správaní žalobkyne po vzniku pohľadávky pôsobí podozrivo a
ešte výraznejšie posilňuje obavu zo snahy žalovanej o uspokojenie veriteľa mariť. Žalobca navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

vyhovie v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357

písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalobca použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie
je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods.

1 Civilného sporového poriadku).

8. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu nesplnenia
podmienok na zriadenie sudcovského záložného práva k nehnuteľnostiam, keď nemal za osvedčený
objektívny stav ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko nebolo hodnoverne osvedčené, že žalovaná

realizuje akékoľvek úkony smerujúce k zmareniu alebo k výraznému sťaženiu prípadnej exekúcie.
Žalobca nesúhlasil so zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v odvolaní
namietal, že zo skutočností v návrhu je možné vyvodiť zjavnú snahu žalovanej preskupiť majetkové
pomery, súd prvej inštancie nebral do úvahy vzájomné prepojenie žalovanej a jej syna a od vzniku škody
žalovaná nenadobudla do vlastníctva žiadne vozidlo.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým
súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením
záložného práva na troch motorových vozidlách vo vlastníctve žalovanej.

10. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím
treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia
totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým

(ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s
výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo
možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2
Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami
a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:

11. V zmysle § 343 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje
vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra

(ods. 2). Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná
súdnym rozhodnutím (ods. 3).12. V zmysle § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

13. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14.Odvolaciemusúdubolavecpredloženánarozhodnutieoodvolanížalobcuprotiuzneseniusúduprvej
inštancie, ktorým návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. V prípade, ak odvolací súd

rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí zabezpečovacieho opatrenia, má podľa ustanovenia
§ 329 ods. 1 v spojení s ustanovením § 344 Civilného sporového poriadku umožniť protistrane vyjadriť
sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uvedené ustanovenie v spojení
s ustanovením § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku si odvolací súd vykladá tak, že protistrane má
doručiť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a uznesenie o zamietnutí tohto návrhu v tom
prípade,akuvažujeozmenerozhodnutiasúduprvejinštancievzmysle,ženávrhumienivyhovieť.Pokiaľ

považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a potvrdzuje toto rozhodnutie,
doručenie návrhu a zamietajúceho uznesenia súdu prvej inštancie protistrane význam nemá, z tohto
dôvodu nepostupoval podľa ustanovenia § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku a prejednal vec bez
vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §

387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil, stotožňujúc sa v plnom rozsahu
s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) návrh na jeho
nariadenie, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové
hodnoty, c) okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť
reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho
opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by

v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu
možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti,
alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje
za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť
splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno

usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere
zbavenia sa ho).

18. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva, ale súd, ktorý
rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Na

rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je
to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia

ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní by mal žalobca z hľadiska relevantných skutočností
osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnostinároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že
exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Žalobca sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáhal ochrany zabezpečenia svojej
peňažnej pohľadávky v sume 5.063,20 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody uplatňovanej voči
žalovanej, ktorá škoda mu mala byť spôsobená na jeho motorovom vozidle pri dopravnej nehode
zapríčinenej motorovým vozidlo vo vlastníctve žalovanej.

20. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí žalobca aspoň
osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
zabezpečovacím opatrením ochrana, ako i obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobca svojou argumentáciou
podoprel svoj právny názor o dôvodnosti takejto požiadavky na náhradu škody, hoci z listín priložených
k návrhu vyplýva, že žalovaná popiera nárok žalobcu na náhradu škody čo do základu a výšky.

Úspešnosť prípadnej žaloby na zaplatenie náhrady škody v sume 5.063,20 eur nie je v tomto štádiu
konania dosiaľ očividne vylúčená. V danom prípade vychádzajúc zo skutočností uvedených v návrhu
by bolo predčasné tvrdiť, že nárok na náhradu škody, na zabezpečenie ktorého má slúžiť navrhované
zabezpečovacie opatrenie, je očividne vylúčený. Tiež je nepochybné, že žalobca požaduje zriadiť
záložné právo na spôsobilý predmet – hnuteľné veci vo výlučnom vlastníctve žalovanej.

21. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so súdom prvej inštancie, že žalobca v danom prípade
neosvedčil splnenie ďalšej zo základných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to
obavuzbudúcehozmareniaexekúcie.Ipodľaodvolaciehosúdutvrdeniažalobcuvnávrhunanariadenie
zabezpečovacieho opatrenia (zopakované aj v odvolaní) nie sú spôsobilé na vyvodenie obavy zo

zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v rámci exekúcie pre prípadný úspech žalobcu v konaní vo
veci samej. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil
tým, že žalovaná od vzniku škody už nenadobudla žiadne ďalšie motorové vozidlá, po výzve na náhradu
škody došlo k preneseniu koncesií viažucich sa k motorovým vozidlám z prevádzkovateľa taxislužby
D., C., ktorej spoločníkom bol syn žalovanej H. B., na H., C. a relevantná schopnosť žalovanej ako

starobnej dôchodkyne uhradiť dlh je značne znížená. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za
potrebné uviesť, že konanie syna žalovanej týkajúce sa jeho podnikania v oblasti taxi služby nemôže
byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. osvedčením konania žalovanej, ktoré by
mohlo zmariť exekúciu. Rovnako nenadobúdanie ďalších vozidiel žalovanou nie je osvedčením, že sa
žalovaná zbaví aj majetku, ktorý vlastní. Žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu neuviedol žiadne

skutočnosti objektívne odôvodňujúce obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. Samotné
ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o ohrození výkonu exekúcie na vymoženie jeho pohľadávky, resp.
tvrdenia o konaní syna žalovanej, nie sú dostatočným osvedčením existencie eventuálnej ujmy mu
hroziacej s tým, že samotná pohľadávka, ktorej existencia je navyše medzi stranami sporná, nemôže
byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

22. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutia iných krajských súdov, tak tieto nepredstavujú ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá by bola záväzná.

23. Vychádzajúc z dosiaľ osvedčeného tvoriaceho obsah spisu, odvolací súd v zhode so súdom prvej

inštancie dospel k záveru, že základná podmienka pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (obava,
že exekúcia bude ohrozená) v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie v danom prípade nebola
splnená, v dôsledku čoho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné vyhovieť.
Vedený opísanými úvahami preto odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením
rozhodol správne, ak ním návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom

rozsahu.

24. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnej žalovanej
nepriznal voči žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania, keďže žalovanej žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli.26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).