Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/298/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316219113

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4316219113.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 -
12C/298/2016

Okresný súd Levice v spore žalobcu: A. B., XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, C. D., zastúpený Mgr.
Petrom Senovským, advokátom so sídlom Tekovská 22, Levice, IČO: 42210291, proti žalovanému: Píla
Zbrojníky, s.r.o., Zbrojníky 334, IČO: 36540510, zastúpený JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom
so sídlom Ul. J. Hollého 11, Levice, IČO: 31140114, o vydanie bezdôvodného obohatenia, sudkyňou
JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

- 2 -
12C/298/2016

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.025 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 03.06.2017
do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,06%.

IV. Štátu sa priznáva nárok na náhradu trov štátu voči žalobcovi v rozsahu 87,03% a voči žalovanému
v rozsahu 12,97%.

o d ô v o d n e n i e :

- 16 -
12C/298/2016

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 12C/298/2016 vedie konanie v spore žalobcu: A. B.,
XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, C. D., zastúpený Mgr. Petrom Senovským, advokátom so sídlom Tekovská

22, Levice, IČO: 42210291, proti žalovanému: Píla Zbrojníky, s.r.o., Zbrojníky 334, IČO: 36540510,
zastúpený JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Ul. J. Hollého 11, Levice, IČO:
31140114, o vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto súdne konanie začalo dňa 24.11.2016, kedy bola
žaloba pôvodným žalobcom doručená Okresnému súdu Levice.2. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 200,00 eur mesačne za
obdobie od novembra 2014 vrátane, až do času vypratania parcely reg. „E.“ č. XX/X nachádzajúcej sa v
obci F., k. ú. G. F., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX. Zároveň žiadal, aby bol žalovaný povinný zaplatiť

žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.01.2015 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.02.2015 do zaplatenia, úroky z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.03.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.04.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.05.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 200,00 eur od 01.06.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 200,00 eur od 01.07.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
200,00 eur od 01.08.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00
eur od 01.09.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od
01.10.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.01.2016
do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.02.2016 do

zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.03.2016 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.04.2016 do zaplatenia, úroky z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.06.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.07.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 %

ročne zo sumy 200,00 eur od 01.08.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 200,00 eur od 01.09.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
200,00 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur
od 01.11.2016 do zaplatenia. Taktiež žalobca žiadal zaviazať žalovaného k náhrade trov konania.

3. V písomnej žalobe uviedol, že Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci F., k. ú.
G. F. a to parcela registra „E.“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo: XX/X o výmere XXXX m2,
druh pozemku: F. zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom Levice, katastrálny
odbor (ďalej len „parcela H. XX/X“). Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci F.,
k. ú. G. F. a to parcela registra „E.“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné číslo: XX o výmere XXX

m2, druh pozemku: F. I. J. K. a A. G. L.. H.: XX všetko zapísané na liste vlastníctva č.XXX, vedený
Okresným úradom Levice, katastrálny odbor (ďalej len „parcela H. XX“). Žalobca na základe dohody s
predchádzajúcimvlastníkom-právnympredchodcomžalovanéhoužívalparceluH.XX.Akoprotihodnotu
za užívanie parcely H. XX žalovaný užíval na podnikateľské účely a aj v čase podania žaloby
užíval žalobcovu nehnuteľnosť- parcelu H. XX/X. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje faktické správanie

oboch zúčastnených strán, keď po dobu niekoľkých rokov navzájom užívali predmetné parcely. Medzi
účastníkmi konania ani ich právnymi predchodcami však nebola platne uzatvorená nájomná zmluva.
Túto skutočnosť potvrdzuje právny názor Okresného súdu Levice vyjadrený v rozhodnutí sp. zn.
16C/85/2014 o vypratanie žalobcovej nehnuteľnosti žalovaným. Napriek uvedenému účastníci konania
uvedené nehnuteľnosti vzájomne užívali. Žalovaný na Okresnom súde Levice podal súdnu žalobu

na vypratanie parcely H. XX vedenou pod sp. zn. 9C/26/2014. V tomto konaní došlo k uzatvoreniu
súdneho zmieru, v ktorom sa žalobca (v predmetnom konaní v postavení žalovaného zaviazal k
vyprataniu parcely H. XX najneskôr do 30 od právoplatnosti uznesenia. Žalobca parcelu H. XX ku koncu
mesiaca október 2014 aj vypratal. Zároveň sa žalovaný (v konaní v postavení žalobcu) zaviazal umožniť
žalobcovi prechod cez parcely H. XX J. XX vedené na LV XXX, k.ú. G. F.. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 06.10.2014. Žalobca odporcovu nehnuteľnosť vypratal a ďalej ju nevyužíva. Na
druhej strane žalovaný žalobcovu nehnuteľnosť, parcelu H. XX/X nevypratal a naďalej ju využíva vrámci
svojej podnikateľskej činnosti. Žalobcovi ako vlastníkovi tým znemožňuje jej ďalšie využitie. Žalovaný
na parcele H. XX/X skladuje zásoby dreva, na parcelu opakovane vstupujú zamestnanci žalovaného,
stroje a mechanizmy určené na manipuláciu s drevom, pričom za užívanie cudzej nehnuteľnosti

neposkytuje odporca peňažné ani iné plnenie. Hoci právny dôvod na základe ktorého žalovaný užíva
žalobcovu nehnuteľnosť neexistuje, žalovaný predmetnú parcelu do dňa podania žaloby dobrovoľne
nevypratal. Z týchto dôvodov bol žalobca nútený domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou a
na Okresný súd Levice podal návrh na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Konanie je vedené pod
sp. zn. 16C/85/2014. Vo veci bolo rozhodnuté- žalovaný je povinný vypratať žalobcovu nehnuteľnosť,

avšak rozhodnutie v čase podania žaloby nebolo právoplatné. Žalovaný odmietol ponuky na zmierne
vyriešenie veci, bol mu predložený písomný návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa podmienok
požadovaných žalovaným. Tak isto odmietol aj ponuku na odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti hoci
mu žalobca vyšiel v ústrety a súhlasil s podmienkami predaja navrhnutými žalovaným. Napriekuvedenému žalovaný, v rozpore s vôľou vlastníka, naďalej nepretržite využíva žalovaného nehnuteľnosť
na prevádzkovanie svojho podniku- píly. Za využívanie cudzej nehnuteľnosti neposkytuje vlastníkovi
nehnuteľnosti finančné ani iné plnenie. Podľa žalobcu sa tým žalovaný bezdôvodne obohacuje na

úkor žalobcu. Táto situácia trvá počnúc mesiacom november 2014, kedy žalobca vypratal žalovaného
nehnuteľnosť - parcelu H. XX. Jedná sa o trvalý a nepretržitý stav, ktorý bude trvať až do doby vypratania
žalobcovej nehnuteľnosti žalovaným. Podľa žalobcu, vychádzajúc z postojov účastníkov konania,
možno s určitosťou predpokladať, že do právoplatného skončenia konania o vypratanie nehnuteľnosti,
sp. zn. 9C/26/2014 a následného exekučného výkonu rozhodnutia, žalovaný dobrovoľne predmetnú

nehnuteľnosť nevyprace. Do tohto času bude dochádzať aj k bezdôvodnému obohacovaniu odporcu na
úrok žalobcu.

4. Žalobca požiadal o odborné vyjadrenie ohľadom ceny za užívanie žalobcovej nehnuteľnosti. Oslovené
realitné kancelárie ako subjekty dlhodobo podnikajúce v oblasti predaja a prenájmu nehnuteľností v
regióne Levice, podľa ich vyjadrení nie sú schopné určiť presnú cenu za užívanie tejto parcely. V

takýchto prípadoch sa jedná vždy o individuálne dojednanú cenu ako výsledok rokovaní zmluvných
strán. Žalovaného tržby z hospodárskej činnosti za rok 2014 predstavovali sumu 83.756,00 eur, v
roku 2015 boli tržby 70.812,00 eur. Tento obrat dosiahol odporca aj za využitia žalobcovej parcely H.
XX/X, ako jedného z nevyhnutných výrobných prostriedkov. Žalobca požaduje peňažnú náhradu vo
výške 200,00 eur mesačne, t.j. 2.400,00 eur/ročne. Táto suma predstavuje 2,865 % z dosiahnutých

ročných tržieb žalovaného v roku 2014 a 3,389 % z ročných tržieb v roku 2015. Žalobca chcel
poukázať na to, že jeho nehnuteľnosť tvorí približne 1/3 z plochy, na ktorej vykonáva žalovaný
svoju podnikateľskú činnosť. S prihliadnutím na ekonomickú hodnotu získanú užívaním nehnuteľnosti
žalovaným považuje žalobca svoju požiadavku ohľadom výšky mesačnej odplaty za viac ako primeranú.
K bezdôvodnému obohateniu dochádza tak, že žalovaný fakticky užíva žalobcovu nehnuteľnosť bez

poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia. Takéto využívanie nehnuteľnosti spĺňa znaky nájomného vzťahu,
avšak v tomto prípade absentuje dohoda účastníkov o využívaní nehnuteľnosti žalovaným. Žalovaný
využíva nehnuteľnosť proti vôli jej vlastníka a podľa presvedčenia žalobcu protiprávne. Nehnuteľnosť je
využívaná nepretržite a trvale čo opäť napĺňa znaky nájomného vzťahu.

5. Žalobca požiadal o odborné vyjadrenie ohľadom ceny za užívanie žalobcovej nehnuteľnosti. Oslovené
realitné kancelárie ako subjekty dlhodobo podnikajúce v oblasti predaja a prenájmu nehnuteľností v
regióne Levice, podľa ich vyjadrení nie sú schopné určiť presnú cenu za užívanie tejto parcely. V
takýchto prípadoch sa jedná vždy o individuálne dojednanú cenu ako výsledok rokovaní zmluvných
strán. Žalovaného tržby z hospodárskej činnosti za rok 2014 predstavovali sumu 83.756,00 eur, v

roku 2015 boli tržby 70.812,00 eur. Tento obrat dosiahol odporca aj za využitia žalobcovej parcely H.
XX/X, ako jedného z nevyhnutných výrobných prostriedkov. Žalobca požaduje peňažnú náhradu vo
výške 200,00 eur mesačne, t.j. 2.400,00 eur/ročne. Táto suma predstavuje 2,865% z dosiahnutých
ročných tržieb žalovaného v roku 2014 a 3,389% z ročných tržieb v roku 2015. Žalobca chcel
poukázať na to, že jeho nehnuteľnosť tvorí približne 1/3 z plochy, na ktorej vykonáva žalovaný

svoju podnikateľskú činnosť. S prihliadnutím na ekonomickú hodnotu získanú užívaním nehnuteľnosti
žalovaným považuje žalobca svoju požiadavku ohľadom výšky mesačnej odplaty za viac ako primeranú.
K bezdôvodnému obohateniu dochádza tak, že žalovaný fakticky užíva žalobcovu nehnuteľnosť bez
poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia. Takéto využívanie nehnuteľnosti spĺňa znaky nájomného vzťahu,
avšak v tomto prípade absentuje dohoda účastníkov o využívaní nehnuteľnosti žalovaným. Žalovaný

využíva nehnuteľnosť proti vôli jej vlastníka a podľa presvedčenia žalobcu protiprávne. Nehnuteľnosť
je využívaná nepretržite a trvale čo opäť napĺňa znaky nájomného vzťahu. V tomto prípade možno,
podľa žalobcu, využiť pre posúdenie splatnosti bezdôvodného obohatenia vo výške 200,00 eur/mesiac
právny argument- a to analógia legis podľa ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na
ust. § 671 ods. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu 200,00 eur mesačne, a to najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom k
bezdôvodnému obohateniu došlo.

6. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje užívaním žalobcovej nehnuteľnosti, a to každý
mesiac najmenej v hodnote 200,00 eur počnúc novembrom 2014. Tento stav pretrváva už skoro

dva roky (v čase podania žaloby). Vzhľadom na postoj účastníkov konania, vyťaženosť súdov SR a
celkovú vymožiteľnosť práva možno predpokladať že tento stav sa po dobu niekoľkých najbližších rokov
nezmení. Zároveň nie je možné odhadnúť kedy dôjde k skončeniu bezdôvodného obohacovania sa zo
strany žalovaného.7. Žalovaný bol vyzvaným v zmysle § 167 ods. 2 CSP na vyjadrenie sa k žalobe vo veci samej.
Požadované vyjadrenie doručil súdu dňa 9.6.2017 a uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným v konaní

vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9C/26/2014 bol schválený súdom súdny zmier, na
základe ktorého v tomto konaní vystupujúci žalobca sa zaviazal ako odporca vypratať nehnuteľnosť
vedenú na Okresnom úrade Levice, Katastrálny odbor, na LV č. XXX, kat. úz. G. F., A. G. L. L.. H. XX na
parc. H. XX do 30 dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia. Citované uznesenie nadobudlo
právoplatnosťdňa06.10.2014,nonapriektomupredmetnánehnuteľnosťzostranyžalobcudodnešného

dňa nebola vyprataná, a preto žalovaný je nútený viesť voči žalobcovi exekučné konanie na vypratanie
predmetnej nehnuteľnosti a to Exekútorským úradom JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM. so sídlom Levice.
Ku Bratke 3, pod sp. zn. EX 11334/16. Tvrdenie žalobcu, že žalobca v bode špecifikovanú nehnuteľnosť
vypratal a ďalej ju neužíva sa nezakladá na pravde, nakoľko na dvore domovej nehnuteľnosti sa
nachádza: asfaltový nános zhruba za 2 traktorové vlečky, nahádzaná rozbitá škridla, rozbité okná s
rozbitou sklenenou výplňou, drevená stavba, smeti nahádzané na pozemku oprávneného, rozbité veci,

špina, smeti a pod nimi maštaľný hnoj o hrúbke cca 50-60 cm po hospodárskych zvieratách, ktoré tam
choval žalobca, pričom celkové nevypratané veci na nehnuteľnostiach žalovaného patriace žalobcovi
objemovo predstavujú množstvo cca za 4-5 kontajnerov, ktoré žiada žalovaný vypratať. Zo skutočností
uvedených vyššie, podľa žalovaného vyplýva, že recipročne má právo žalovaný využívať nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobcu (parcela H. XX/X), pričom žalovaný z parc. H. XX/X sporadicky užíva ani nie 1/3-

inu nehnuteľnosti. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdivé ani to tvrdenie žalobcu, že žalovaný súhlasil
s podmienkami predaja predmetnej nehnuteľnosti, ktoré mal stanoviť žalovaný, pretože bol to práve
žalobca, ktorý permanentne svoje finančné nároky a skresľoval výšku svojej dlžoby voči banke, a preto
nedošlo medzi sporovými stranami k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalovaný je stále pripravený predmetnú
pozemkovú nehnuteľnosť žalobcu odkúpiť za 5.000,00 eur. Žalovaný tiež uviedol, že žalobcova parc.

H. XX/X sa nachádza medzi parcelami vo vlastníctve žalovaného, a teda žalobca nevyužíva svoju parc.
H. XX/X aj z toho dôvodu, že sa na ňu nevie dostať, čiže pri túto parcelu do dnešného dňa nemá
vyriešený. Tvrdenie právneho zástupcu, že sa žalovaný v Uznesení Okresného súdu Levice sp. zn.
9C/26/2014 zaviazal umožniť žalobcovi prechod cez svoje parc. č. vedené na LV č. XXX, kat. úz. G. F.,
je zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko žalovaný sa zaviazal umožniť prechod žalobcovi cez tieto parcely

len za účelom vypratania nehnuteľnosti patriacej žalovanému. Čo sa týka spôsobu stanovenia výšky
bezdôvodného obohatenia je nutné uviesť, že toto považuje žalovaný za absurdné a nemajúce oporu v
žiadnej právnej norme a ani v zaužívanej súdnej praxi. Keď si žalobca svojím právnym zástupcom zistili
na FINSTATe tržby žalovaného za roky 2014 a 2015, zároveň museli vidieť aj rozhodujúcu skutočnosť,
že žalovaný rok 2014 ukončil so stratou 9.114,00 eur a rok 2015 dokonca so stratou 23.783,00 eur,

čo ale pre určenie výšky nájomného právne nie je podstatné. Požadovaná výška peňažnej náhrady
vo výške 200,00 eur mesačne je absurdná a neakceptovateľná, nakoľko prenájom poľnohospodárskej
pôdy v extraviláne Obce F. sa pohybuje v rozmedzí 80,00 eur-120,00 eur/ročne za 1 ha pôdy, pričom
pozemkové nehnuteľnosti v intraviláne sa vôbec neprenajímajú, lebo nemá o ne absolútne nikto záujem.
Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostinavrholžalovanýžalobužalobcuzamietnuťazaviazaťžalobcu

na zaplatenie trov konania v plnej výške.

8. Následne bol žalobca vyzvaným v zmysle § 167 ods. 3 CSP na vyjadrenie sa k vyjadreniu podanému
žalovaným. Požadované vyjadrenie doručil súdu dňa 11.8.2017 a uviedol, že žalovaný vo svojom
vyjadrení uvádza, že do dnešného dňa nedošlo zo strany žalobcu k vyprataniu nehnuteľnosti žalovaného

(parc. H. XX, k. ú. G. F.) na čo sa zaviazal v schválenom súdnom zmieri v konaní vedenom na OS
Levice9C/26/2014.Tototvrdeniežalovanéhosanezakladánapravde.Žalobcapredmetnúnehnuteľnosť
vypratal v zmysle schváleného zmieru a od jesene roku 2014 ju neužíva. Tento fakt potvrdzuje aj
skutočnosť, že žalovaný podal návrh na exekučný výkon rozhodnutia až koncom roka 2016, ako
reakciu na to, že žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaným predložená

fotodokumentácia je neaktuálna, pravdepodobne pochádza ešte z roku 2014. Nehnuteľnosť je od roku
2014 opustená, nikto sa o ňu nestará. Žalobca predložil fotodokumentáciu z mája 2017, z ktorej,
podľa jeho názoru, jednoznačne vidno, že pozemok je zarastený burinou a náletovými drevinami.
Zoznam odpadu, ktorý žiada žalovaný vypratať je neaktuálny. Pozemok nie je oplotený takže odpad
nachádzajúci sa na žalovaného nehnuteľnosti tam mohol ktokoľvek a kedykoľvek v priebehu bezmála

3 rokov vyhodiť. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný sám potvrdzuje, len sporadicky že užíva parcelu
H. XX/X, ktorá je vlastníctve žalobcu, čo podľa žalobcu nie je pravda. Parcela H. XX/X je súčasťou
výrobného areálu žalovaného. Žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, bez súhlasu jej
majiteľa a proti jeho vôli o čom svedčí aj prebiehajúce konanie o vypratanie nehnuteľnosti (OSLevice, 9C/26/2014). Za užívanie nehnuteľnosti neplatí žalobcovi žiadnu odplatu ani neposkytuje iné
protiplnenie. Žalobca ďalej uviedol, že k dohode o predaji nehnuteľnosti žalobcu nedošlo avšak z
dôvodov na strane žalovaného. Žalobca tiež uviedol, že údaje o tržbách žalovaného mali slúžiť na

porovnanie tržieb žalovaného za jednotlivé roky a žalobcom požadovanej sumy. Nakoľko nehnuteľnosť
žalobcu je nevyhnutným výrobným faktorom žalovaného, bez ktorého by svoje podnikanie v danej
lokalite nemohol reálne prevádzkovať. K vyjadreniu žalovaného, že žalobcom požadovaná suma je
neakceptovateľná, pretože prenájom poľnohospodárskej pôdy v extraviláne obce F. sa pohybuje na
úrovni 80,00 eur-120,00 eur/ročne za 1ha, žalobca argumentoval, že jeho pozemok sa nachádza

v intraviláne obce. Tiež uviedol, že sa nejedná o poľnohospodárske využite pôdy na pestovanie
poľnohospodárskych plodín, ale o prevádzku drevospracujúceho priemyslu. Pozemok žalobcu nie je v
súčasnosti vhodný na jeho ďalšie poľnohospodárske využitie. Žalobca je presvedčený, že aj cenu za
využívanie pozemku podniku drevospracujúceho priemyslu nemožno porovnávať za prenájom pozemku
na poľnohospodársku produkciu. Žalobca hodnotu užívacieho práva k parcele H. XX/X v sume 200,00
eur/mesačne považuje za primeranú. Táto nepredstavuje ani 3% ročných tržieb žalovaného. Avšak pre

samotnú prevádzku podniku žalovaného je užívanie parcely H. XX/X nevyhnutné, čo cenu za jej užívanie
na komerčnom trhu zvyšuje podstatne vyššie ako sú požiadavky žalovaného. Podľa žalobcu svedčí o
tom aj fakt, že žalovaný túto nehnuteľnosť do dnešného dňa (dňa podania vyjadrenia) nevypratal.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 17.4.2018, na ktorom vec v prítomnosti strán sporu

a ich právnych zástupcov prejednal. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca
do dnešného dňa (deň pojedn.) užíva pozemok žalovaného pod parc. H. XX v kat. úz. G. F.. Na
vyprataniepredmetnejnehnuteľnostijevedenéexekučnékonaniepodsp.zn.11Er/1191/2016.Tvrdenie,
že žalovaný by užíval celý pozemok žalobcu vedený pod parc. H. XX/X kat. úz. G. F. sa nezakladá
na pravde, z tejto parcely sporadicky užíva len časť vo výmere XXXXX, na základe rozhodnutia

Obvodného pozemkového úradu LV zo dňa 19.3.2008. Žalovaný mal záujem o mimosúdne vyriešenie
veci, na základe čoho 7.12.2017 naposledy vyzval žalobcu na odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti
za 200,00 eur. Na túto ponuku žalovaného žalobca reagoval listom zo dňa 12.12.2017, ktorým túto
ponuku odmietol. Následne žalobca 13.3.2018 žiadal žalovaného o zakúpenie rodinného domu v C.
D. za 30.000,00 eur, na základe tejto skutočnosti by bol ochotný zameniť pozemok nachádzajúci sa

v kat. území G. F.. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zastáva žalovaný názor, že na jeho
strane nedochádza k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, je to práve žalobca, ktorý profituje na
úkor žalovaného, vzhľadom na to, že žalovaný sporadicky užíva pozemok žalobcu o výmere XXX
m2, pričom o zvyšnú časť parcely XX/X sa stará a dáva túto parcelu kosiť, aby nezarástla. Okrem
toho, že žalobca užíva parcelu XX vo vlastníctve žalovaného, v súčasnej dobe rozoberá aj svoju

ruinu, z ktorej všetku sutinu hádže na pozemok parc. H. XX, využíva naďalej parcelu XX. Žalovaný je
názoru,žejepovinnosťoužalobcupreukázaťvýškubezdôvodnéhoobohateniavsúladesustálenousúd.
praxou, k čomu nedošlo do dnešného dňa, a preto navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať
žalovanému trovy konania v plnej výške.

10. Zo znaleckého posudku č. 32/2018 o stanovení výšky odplaty za užívanie nehnuteľnosti zo dňa
14.11.2018, ktorý vypracovala M. N. O., J. X, D., znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie: odhad
hodnoty nehnuteľností vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci F.,
katastrálne územie G. F., parcela registra „E.“ H. XX/X o výmere X.XXX m2 vo vlastníctve žalobcu za
obdobie rokov 2014 až 2018 je 1.025,00 eur.

11. Z vyjadrenia žalobcu k znaleckému posudku č. 32/2018 vyplýva, že nesúhlasí so záverom
predloženého znaleckého posudku, pretože suma niečo cez 300 eur za kalendárny rok za užívanie
jeho pozemku je podľa neho neadekvátna. Zo znaleckého posudku sa žalobca dozvedel, že suma
na určenie výšky nájomného bola určená podľa vzorca, nakoľko znalkyňa nemala podklady pre

porovnávame ceny nájomného. Zámerom žalobcu je využívať pozemok na podnikateľskú činnosť
v chove a hlavne vo výcviku jazdeckých a záprahových koní, avšak svoju nehnuteľnosť nemôže
využívať podľa svojho zámeru. Žalobca sa domnieva, že znalkyňa nekonala svedomito pri určení
výšky nájomného. Pre preukázanie výšky nájomného žalobca argumentoval tým, že nemožnosťou
vykonávania jeho podnikateľského plánu (chov koní) prichádza o peniaze, ktorých výšku stotožňuje

s bezdôvodným obohatením, ktoré je predmetom tohto sporu. Keďže sa žalobca celý život venuje chovu
koní, mohol tak pozemok využiť napr. na chov, ustajnenie a výcvik koní, pričom za túto činnosť mohol
poberať odplatu 200,00 eur mesačne za jedného koňa. Pričom na pozemku o veľkosti X.XXX m2 by
potenciálne mohol využiť pre 8 koní, čím chcel len demonštrovať možný hospodársky prínos pozemkužalobcu pokiaľ by ho nevyužíval žalovaný. Žalobca zastáva názor, že v znaleckom posudku malo byť
zohľadnené i to, že žalovaný využíva žalobcov pozemok na pre vykladanie drevnej guľatiny z kamiónov,
ďalej pre nakladanie drevnej guľatiny do haly, kde sa nachádza zariadenie pre rezanie guľatiny, pre

nakladanie reziva do vozidiel, či už ľahších nákladných dodávok prípadne do prívesných vozíkov
zákazníkov, pre transport elektrickej energie priamo do pracovnej haly, v mieste kde sa pohybujú ťažké
stroje a mechanizmy je na pozemku vysypaný štrk a makadam. Žalobca tiež uviedol, že hoci je pozemok
evidovaný ako záhrada, jeho skutočné využitie je odlišné. Nedochádza na ňom k poľnohospodárskej
činnosti, ale slúži ako manipulačná a odkladacia plocha pre výkon podnikateľskej činnosti žalovaného,

a to prevádzku píly. Znalkyňa v posudku určila výšku nájmu určením všeobecnej hodnoty pozemku
polohovou diferenciáciou. Žalobca je však presvedčený, že daný postup výpočtu neodráža skutočný
hospodársky prínos nehnuteľnosti pre žalovaného. Je zrejmé že pozemok žalobcu je pre podnikanie
žalovaného nevyhnutne potrebný a bez neho by v danej lokalite nemohol ďalej podnikať. Žalobca má za
to, že výška bezdôvodného obohatenia žalovaného za užívanie pozemku žalobcu má odzrkadľovať jeho
hospodársky a finančný význam v konkrétnom prípade. Žalobca mohol potenciálne pozemok využiť na

iný hospodársky účel ako prevádzku píly žalovaného.

12. Z vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku č. 32/2018 vyplýva, že nesúhlasí so záverom
predloženého znaleckého posudku, nakoľko tento záver nezodpovedá reálnemu stavu, na základe
čoho zo strany znalca došlo k nadhodnoteniu ceny nájmu. Tento svoj názor odôvodnil najmä tým, že

v bode 1.1. str. 6 znaleckého posudku, čo sa týka koeficientu povyšujúcich faktorov, znalkyňa uviedla
koeficient 1,95 z dôvodu, že pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v
súčasnosti (napríklad nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.) sú v príkrom
rozpore so skutkovým stavom, pretože tieto pozemky nie sú stavebnými pozemkami, ale sú určené
na plochy drobného priemyslu, čo v danom prípade je maximálne limitované aj skutočnosťou, že na

parc. H. XX/X je postavená píla a z bezpečnostných dôvodov je využitie pozemku na parc. H. XX/X
týmto faktom obmedzené a limitované. Podľa žalovaného tu neprichádza do úvahy ani zmena funkcie
zóny sídla v budúcnosti, a preto nie je zrejmé, že na základe akých podkladov a informácií znalkyňa
dospela k vyššie uvedenému záveru. Tiež má za to, že v danom prípade sa koeficient povyšujúcich
faktorovnevyskytuje,apretomalbyťpoužitýsprávnekoeficient1,00.Čosatýkakoeficienturedukujúcich

faktorov, znalkyňa opäť vychádzala z nereálneho stavu, nakoľko koeficient ňou použitý 0,95 odôvodnila
inými faktormi (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby a pod.), čo tiež je
v rozpore s reálnym stavom, nakoľko pre akékoľvek využitie pozemku žalobcu je absolútne limitujúci
fakt, že žalobca nemá žiadny prístup na tento pozemok, nakoľko všetky parcely nachádzajúce sa
okolo parcely H. XX/X vo vlastníctve žalobcu, sú obklopené pozemkami vo vlastníctve žalovaného

alebo spoločníka a konateľa žalovanej spoločnosti, čo je podľa môjho názoru závažným redukujúcim
faktorom. Podľa žalovaného, okrem v bode 5 uvedených skutočností, je veľmi dôležitá aj skutočnosť,
že na pozemok žalobcu nie je prístup ani z verejnej komunikácie, nakoľko komunikácia prechádzajúca
popri areálu Píly je komunikáciou poľnohospodárskeho podniku POĽNO s.r.o. Zbrojníky a nie verejnou
komunikáciou. Z uvedených skutočností vyplýva, že koeficient redukujúcich faktorov sa môže reálne

pohybovať maximálne medzi koeficientom 0,20 až 0,40. Žalovanému vyplýva, že jednotlivé koeficienty
stanovuje znalec podľa svojej úvahy, no táto úvaha nesmie byť založená na ľubovôli, ale musí vychádzať
z reálneho stavu. Evidentne koeficienty povyšujúcich faktorov a redukujúcich faktorov sú v rozpore
aj s koeficientom intenzity využitia, v ktorom sama znalkyňa konštatuje, že u predmetného pozemku
je možnosť veľmi malého využitia a aj preto považujem znalecký posudok za posudok bez logických

súvislostí a rozporuplný, tak ako to vyplýva z vyššie uvedených námietok. Na základe uvedeného
skutočnosti navrhol žalovaný znalecký posudok dopracovať a zosúladiť s reálnym stavom tak, aby
nebolo potrebným vyhotovovať súkromný znalecký posudok a rozpory, ktoré by medzi nimi vznikli
riešiť ešte kontrolným znaleckým posudkom, čo by z dôvodu hospodárnosti konania bolo podľa názoru
žalovaného zbytočne finančne náročné už aj vzhľadom na reálnu výšku pohľadávky žalobcu.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 14.3.2019, na ktorom vec v prítomnosti žalobcu a
právnych zástupcov strán sporu prejednal. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada,
aby bola určená hodnota bezdôvodného obohatenia vo výške 200,00 eur mesačne. Pri určení hodnoty
nájmu vychádza z hospodárskeho účelu nehnuteľnosti a jej možného využitia, je to jeden z výrobných

faktorov pre žalovaného, zaberá 1/3 výrobného areálu žalovaného, pričom hodnota požadovaného
nájmu predstavuje približne 3 % z ročných tržieb žalovaného. Podľa žalobcu v danej lokalite neexistuje
realitný trh na užívanie takéhoto pozemku, pričom predložil na porovnanie ponuku nájmu pohostinstva
Zbrojníky, kde je nájom 350,00 eur mesačne, čo by odzrkadľovalo hodnotu nájmu nehnuteľnosti, ktoráje predmetom sporu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť
spoukazomnarozhodnutieNSČR30Cdo199/2007,zktoréhojasnevyplýva,ževydaniebezdôvodného
obohatenia sa určuje zodpovedajúcej výške nájomného obvyklého v danom mieste a v danom čase.

Zamieňať reálnu výšku nájomného na holom pozemku v extraviláne obce s pohostinstvom v obci
Zbrojníky, považuje žalovaný za právne absurdné, pričom pohostinstvo za 350,00 eur nie je prenajaté do
dnešného dňa a preto túto informáciu zo strany práv. zást. žalobcu považuje žalovaný za zavádzajúcu
a nekorektnú. Poukázal na to, že vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku, na rozdiel od žalobcu,
namietal konkrétne koeficienty- a to koeficient povyšujúcich faktorov a koeficient redukujúcich faktorov.

14. Z výsluchu znalkyne M. N. O., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 32/2018, ktorý sa konal na
súdnom pojednávaní dňa 12.12.2019 sa zistilo, že trvá na odôvodnení a záveroch podaného znaleckého
posudku. Uviedla tiež, že ku koeficientu povyšujúcich faktorov (pre pozemky určené územným plánom
na vyššie využitie, než aké slúžia v súčasnosti) vo výške 1,95 dospela tým, že platným územným plánom
obce je pozemok určený pre drobný priemysel, t.j. že je tam využitie vyššie ako v súčasnosti, keďže pri

východiskovejhodnoteneuvažovalastoutoskutočnosťou,keďprivýchodiskovejhodnotecenypozemku
neuvažovala so zvýšením z tohto dôvodu, tak použila koeficient povyšujúcich faktorov. Tento koeficient
mohla zaradiť aj ako priemyselná zóna, vychádzala z toho, že sa jedná o pozemok- záhrada, podľa
súčasného stavu. V zmysle územného plánu je tam možné stavať stavby drobného priemyslu, preto
stanovila koeficient povyšujúcich faktorov, ktorý je podľa jej názoru použitý správne. Ku skutočnosti,

že koeficient redukujúcich faktorov neznížila skoro vôbec znalkyňa uviedla, že toto je zohľadnené
v ostatných faktoroch, koeficientoch, takže táto skutočnosť bola zohľadnená pri ostatných koeficientoch,
koeficient všeobecnej situácie a koeficient polohy. Taktiež uviedla, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti
5.079,90 eura je reálna. Pri jej stanovení vychádzala zo všeobecnej hodnoty v zmysle vyhlášky MS SR č.
492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v zmysle ktorej bol vypracovaný znalecký posudok.

V citovanej vyhláške je uvedené, ako sa určuje všeobecná hodnota, a preto podľa nej postupovala
v tomto prípade. Čo sa týka určenia hodnoty nájmu, uviedla, že v obci Zbrojníky nie sú uzatvorené
nájomné zmluvy, z ktorých by bola mohla vychádzať, a preto vychádzala pri určení hodnoty nájmu
výpočtomvzmyslevyhláškyMSSRč.492/2004ostanovenívšeobecnejhodnotymajetkuzovšeobecnej
hodnoty nehnuteľností. Znalkyňa taktiež uviedla, že na to, aby mohla použiť výpočet porovnávacou

metódou, musí mať k dispozícii minimálne 3 nájomné zmluvy na porovnateľný nájom, prípadne na
porovnateľné pozemky, čo je zrejmé v zmysle už uvedenej vyhlášky. Pre znalcov nie je záväzná hodnota
poľ. pozemkov bez dlhodobého nájmu ako to stanovuje usmernenie Pozemkového fondu, kde je určená
hodnota poľ. pozemkov bez dlhodobého nájmu vo výške 0,03 eura/m2 ročne, pretože musia posudzovať
každý pozemok individuálne. Usmernenie Pozemkového fondu je len všeobecné usmernenie, nie je

záväzné, jedná sa o interné usmernenie. Znalkyňa zohľadnila reálny skutkový stav, že žalobca na svoj
pozemok nemá žiadny prístup, vzhľadom na to, že sú všetky okolité pozemky okolo jeho pozemku vo
vlastníctvecudzíchtretíchosôb,atoprikoeficienteredukujúcichfaktorov–strana6znaleckéhoposudku.
Vychádzala zo všeobecnej hodnoty vec. bremena, ktoré by sa tam malo zriadiť. Počíta sa tak, že sa urobí
kapitalizácia odčerpateľných zdrojov rozdielu pred zriadením vecného bremena a so zriadením vecného

bremena. Znamená to, že je to rozdiel nájmu, ktorý sa môže určiť bez vecného bremena a s vecným
bremenom.Znalkyňatourčila,vznaleckomposudkuvbode1.,1.1konkrétneakokoeficientredukujúcich
faktorov 0,95 (znížila koeficient 1 na 0,95).

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 18.6.2020, na ktorom vec v prítomnosti strán sporu

a ich právnych zástupcov prejednal. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v zmysle § 147 CSP si
žalovaný uplatňuje ako prostriedok procesnej obrany pohľadávku žalovaného voči žalobcovi vo výške
1.025,00 eur, a to za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného za to isté obdobie,
ako si uplatňuje svoj nárok žalobca, za roky 2014-2018, pričom uvedenú sumu 1.025,00 eur určil
zo znaleckého poriadku M. O.. V reakcii na vznesenú obranu žalovaného, právny zástupca žalobcu

uviedol, že uplatnenú pohľadávku, ktorú predniesol právny zástupca žalovaného, považuje žalobca
za nedôvodnú, nakoľko skutočnosti uvádzané žalovaným sa nezakladajú na pravde, pretože žalobca
uvedenú nehnuteľnosť neužíva, a to od roku 2014. Túto nehnuteľnosť vypratal, a preto túto námietku
žalovaného považuje za nedôvodnú.

16. Okresný súd Levice uznesením č.k. 12C/298/2016-520 zo dňa 18.6.2020 (právoplatné 17.7.2020)
prerušil konanie v tomto spore, a to až do právoplatného skončenia exekučného konania vedeného
na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11Er/1191/2016. Okresný súd Levice uznesením č.k.12C/298/2016-580 zo dňa 16.9.2024 (právoplatné 18.10.2024) rozhodol o pokračovaní konania v tomto
spore.

17. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 30.1.2025 rozhodol v prítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, no zúčastnil sa ho jeho právny zástupca. Právny
zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na predmetnej žalobe, žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a za túto
neplatí žiadnu odplatu. Na druhej strane žalovaný ako prostriedok procesnej obrany uplatnil si svoj

nárok voči žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti žalovaného žalobcom, urobil tak 18.06.2020 na súdnom
pojednávaní, kde si vyčíslil svoj nárok v rovnakej výške, ako bola vypočítaná odplata podľa znaleckého
posudku, nárok sa mal týkať obdobia rokov 2014-2018. Žalobca má za to, že tento nárok žalovaného
nebol riadne zdôvodnený a špecifikovaný a zároveň ho žalobca považuje za uplatnený neskoro,
nakoľko v čase uplatnenia už bol premlčaný. Vznáša tak námietku premlčania voči uplatnenému nároku
žalovaného. Z týchto dôvodov žiada, aby súd žalovaným uplatnený nárok nepriznal a naopak nárok

žalobcu priznal v plnom rozsahu. Zároveň žiada o zaviazanie žalovaného na náhradu trov konania.
Právny zástupca žalovaného uviedol, že Okresným súdom Banská Bystrica bolo exekučné konanie sp.
zn. 1Ek/469/2018 zastavené vo veci vypratania nehnuteľnosti vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný
túto nehnuteľnosť neužíva a bola vyprataná. Okrem toho poukazázal aj na uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/916/2021, kde bol tiež podaný návrh na exekúciu na základe nariadeného

neodkladného opatrenia, táto exekúcia tak isto bola zastavená vzhľadom na to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a žalovaný predmetnú nehnuteľnosť neužíva. Okrem toho súd konštatoval a uviedol
aj uznesenie 11Er/1191/2016, z ktorého jasne vyplýva, dokedy užíval recipročne žalobca pozemok
žalovaného, v tomto prípade sa čaká už len na výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností. Na základe
uvedených skutočností zastáva právny názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jednoznačne

z rozhodnutí súdov vyplýva, že táto žaloba je nedôvodná, a preto ju navrhol v celom rozsahu zamietnuť
a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

18. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

19. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v
žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

20. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označené dôkazy.

21. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

22. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

25. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

26. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.27. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

28.Podľa§195ods.1CSP,nanávrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktoré
v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

29. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z

právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z
iných skutočností uvedených v zákone.

30. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

33. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

35. Podľa § 633 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

36. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

37.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

39. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

44. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi, súd zistil
tento skutkový a právny stav:45. Skutkovým a právnym základom podanej žaloby bolo neoprávnené užívanie predmetných
nehnuteľností žalovaným, z čoho jednoznačne vyplývalo, že išlo o užívanie nehnuteľností bez právneho

dôvodu, čomu zodpovedal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v podanej žaloby
vymedzil svoj nárok voči žalovanému veľmi neurčito, a to tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
k zaplateniu 200,00 eur mesačne za obdobie od novembra 2014 vrátane, až do času vypratania parcely
reg. „E.“ H. XX/X nachádzajúcej sa v obci F., k. ú. G. F., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX. Zároveň
žiadal, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

200,00 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00
eur od 01.02.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od
01.03.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.04.2015
do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.05.2015 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.06.2015 do zaplatenia,
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.07.2015 do zaplatenia, úroky z

omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.08.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.09.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.10.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 200,00 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 200,00 eur od 01.02.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy

200,00 eur od 01.03.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00
eur od 01.04.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od
01.05.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.06.2016
do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.07.2016 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.08.2016 do zaplatenia,

úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.09.2016 do zaplatenia, úroky z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,00 eur od 01.11.2016 do zaplatenia. Taktiež žalobca žiadal zaviazať
žalovaného k náhrade trov konania.

46. V predmetnom konaní zo strany žalovaného v rámci procesnej obrany, okrem skutočností týkajúcich
sa užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu žalovaným a užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného žalobcom, bola relevantnou iba námietka týkajúca sa výšky bezdôvodného obohatenia
s tým, že súd sa stotožňuje a vyjadrením právneho zástupcu žalovaného, že nie je možné určiť
výšku bezdôvodného obohatenia v rámci ďalších námietok žalobcu, že treba vychádzať z nejakých

hospodárskych výsledkov na strane žalovaného, jeho podnikateľských aktivít, pretože je zrejmé, že
užívaním predmetných nehnuteľností sa výška bezdôvodného obohatenia určuje podľa výšky obvyklého
nájmu.Vpredmetnomsporenanávrhžalobcubolvypracovanýznaleckýposudokč.32/2018ostanovení
výšky odplaty za užívanie nehnuteľnosti zo dňa 14.11.2018, ktorý vypracovala M. N. O., J. X, D.,
znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností. Znalkyňa vyčíslila celkovú

výšku nájomného za obdobie rokov 2014 až do 15.2.2018 v sume 1.025,00 eur. Voči tomuto znaleckému
posudku vzniesli obe strany sporu námietky, no ani jedna z nich nijakým relevantným spôsobom a ani
relevantnými dôkazmi nepreukázala výšku nájmu. Ďalšia skutočnosť, ktorá je zrejmá, že celková suma
žalobcom uplatneného nájmu za obdobie od novembra 2014 do 15.2.2018 bola vo výške 7.900,00 eur.
V predmetnom spore strany sporu vzhľadom na ďalšie skutočnosti týkajúce sa ich nevysporiadaných

vzťahov, poukazovali na exekučné konania.

47. Žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú námietku, ktorá je námietkou hmotnoprávnou, táto sa
dostala do dispozície žalobcu, pretože bol prítomným na súdnom pojednávaní, na ktorom ju žalovaný
vzniesol. Súd poukazuje na to, že tento právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý, inak sa naň

neprihliada. Žalobca vzniesol voči tejto kompenzačnej námietke námietku premlčania. Vzhľadom na
to, že časové obdobie, za ktoré si žalovaný uplatnil nárok kompenzačnou námietkou sa časovo
zhoduje s obdobím, za ktoré si žalobca uplatnil svoj nárok za bezdôvodné obohatenie, je zjavné,
že uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto
pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je premlčaná a premlčané pohľadávky nie je možné započítať

voči pohľadávke žalobcu voči žalovanému. Pre tento dôvod súd na kompenzačnú námietku žalovaného
neprihliadol.48. Subjektívna premlčacia lehota pri bezdôvodnom obohatení sa týka obdobia, v ktorom môže
oprávnená osoba uplatniť nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia lehota
je tá, ktorá začína plynúť od momentu, keď sa oprávnená osoba dozvie o tom, že jej bolo spôsobené

obohatenie na úkor jej majetku, a to v rozsahu, v akom sa jej právo na vrátenie obohatenia uplatňuje.
Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou
dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia
doba, a to subjektívna, ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je
stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho
začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu
dobu (ak je vznesená námietka premlčania). V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv.

subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto
dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je vznesená námietka premlčania, právo
sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva, bráni však jeho vymožiteľnosti.
Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia

a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho
získal, je vždy rozhodujúce zistenie skutkového stavu v konkrétnom prípade.“

49. Čo sa týka merita tohto sporu: V rámci produkovania dôkazov bolo množstvo skutočností sporných.
Čo sa týka vypratania nehnuteľnosti žalobcu, súd má za to, že táto nebola vypratanou za uvedené

obdobie s poukazom na listinné dôkazy predložené do konania, pretože od novembra 2014 minimálne
do 15.2.2018 žalovaný užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a to bez právneho dôvodu. Súd má
teda za to, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu, avšak nie v takej výške ako uvádzal žalobca, ale
vo výške 1.025,00 eur za obdobie od novembra 2014 do 15.2.2018.

50. Podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že obohatený sa obohatí na úkor majetku
inej osoby o majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch, pričom predmetom bezdôvodného
obohatenia môžu byť jednak veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v
peniazoch.Vtomtokonkrétnomsporejepodstatoubezdôvodnéhoobohateniasaužívanienehnuteľnosti
žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu, za čo vznikla žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné

obohatenie žalobcovi v peniazoch. Dané znamená, že osoba, ktorá nehnuteľnosť užívala, musí
vlastníkovi zaplatiť sumu zodpovedajúcu obvyklému nájomnému v danej lokalite.
51. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia zákonom vymedzených
predpokladov, a síce: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peniazoch na
strane obohateného, b) k získaniu tohto prospechu na strane obohateného došlo na základe niektorej

právnej skutočnosti, ktorú predpokladá Občiansky zákonník v § 451 ods. 2 alebo § 454, c) vznik
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje oprávneného z bezdôvodného obohatenia,
pričom táto majetková ujma zároveň zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. Po
splnení uvedených predpokladov tak vzniká v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka jednak povinnosť
obohateného vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo,

požadovať vydanie tohto plnenia.

52. Ako už súd uviedol, jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú obsiahnuté v
§ 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného
obohatenia patrí: plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z

právneho dôvodu, ktorý odpadol, majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a tiež poskytnuté
plnenie za povinného, čo mal povinný podľa práva mal plniť sám.

53. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 132 CSP, podľa ktorého je žalobca povinný
pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, keďže pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich

skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za
procesný následok v podobe prehry sporu. Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať
to, čo strany tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili. Dokazovanie neslúži strane sporu na to, aby
prostredníctvom neho zistila, či existujú skutočnosti v jeho prospech. Povinnosť tvrdiť podstatné arozhodujúce skutočnosti je základnou procesnou povinnosťou strany sporu a zahŕňa povinnosť uviesť
všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Povinnosť tvrdiť podstatné a
rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, pričom

túto povinnosť si strana sporu splní, ak uvedie také skutkové tvrdenia, ktoré je možné subsumovať
pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je potom možné k takémuto skutkovému tvrdeniu vykonať
aj dokazovanie. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu
(iura novit curia), ktorý posudzuje, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného
skutkového stavu, mohlo byť nároku, ktorý žalobca uplatňuje, vyhovené. Strana sporu je tak povinná

uviesť substancované skutkové tvrdenia úplne a pravdivo tak, aby bolo zrejmé, o čom a na akom
podklade má súd rozhodnúť. Žalobca má tak v sporovom konaní v prvom rade povinnosť tvrdenia a
následne je povinný uniesť dôkazné bremeno, pričom už nesplnenie povinnosti tvrdenia, má za následok
v podobe prehry sporu. V súvislosti s tým súd zdôrazňuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
teda dôkaznú povinnosť čo sa týka výšky uplatneného nároku, a preto súd vychádzajúc z výsledkov
znaleckého dokazovania priznal žalobcovi iba takú sumu bezdôvodného obohatenia, ktorú ako obvyklé

nájomné v danej lokalite stanovila znalkyňa. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

54. Čo sa týka návrhu na doplnenie dôkazov:
Vzhľadom na koncentráciu konania a vzhľadom na to, že pred konaním pojednávania dňa 30.1.2025
návrh na doplnenie dokazovania nebol podaný, súd jeho návrhu nevyhovel a zamietol ho, pretože tieto

ďalšie nároky si môže uplatniť v novom spore.

55. Čo sa týka úroku z omeškania:
Z listinných dôkazov tvoriacich súdny spis v tomto spore vyplýva, že žalovaný nebol vyzvaným na
vydanie bezdôvodného obohatenia samostatnou výzvou. Súd má za to, že žalovaný sa dostal do

omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby vo veci samej, ktorá iniciovala tento súdny spor. Žaloba
bola žalovanému doručená dňa 2.6.2017. Preto pri aplikácii § 517 ods. 1, 2 OZ sa žalovaný dostal do
omeškania dňa 3.6.2017, a preto súd určil výšku úroku z omeškania ako platil v zmysle § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5% ročne zo sumy 1.025,00 eur od 3.6.2017 do zaplatenia.
Z uvedených dôvodov súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

56. K nároku na náhradu trov konania:
Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v tretej výrokovej vete tohto
rozhodnutia, a to v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Súd za predmet konania
považoval sumu 7.900,00 eur. Súd v prvom výroku tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v časti

o zaplatenie priznal 1.025,00 eur, pričom v tejto časti žaloby bol úspešnou stranou sporu žalobca.
Súd v druhom výroku tohto rozsudku zamietol žalobu žalobcu vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie
6.875,00 eur, a preto v tejto časti žaloby bol úspešnou stranou sporu žalovaný v rozsahu 87,03%. Súd
preto vypočítal pomer úspechu oboch strán sporu tak, že od úspechu žalovaného 87,03% odpočítal
úspech žalobcu 12,97%, a tak žalovanému (ktorý bol menej úspešnou stranou sporu) priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 74,06% voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

57.Vsúlades§232ods.3CSPsúdzaviazalžalovanéhonaplnenievlehote3dníododňaprávoplatnosti

tohto rozsudku.

58. K nároku na náhradu trov konania štátu:
Tunajší súd uznesením č.k. 12C/298/2016-253 zo dňa 27.02.2019 priznal ustanovenej znalkyni M. N.
O., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 32/2018, odmenu za vykonané znalecké dokazovanie v sume

228,50 eura, ktorá bola vyplatená v plnom rozsahu zo štátnych prostriedkov.

59. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu a súd sa teda s uvedenou situáciou vysporiadal
tak, že aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov konania,
ktoré mu reálne vznikli. Priznanie tohto nároku štátu si súd volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by sám

bol zákonodarcom, s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
CSP tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (priznávajúcich v doterajšej praxi náhradu trov konania).Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v CSP súd aplikoval ust.§ 259 CSP, nakoľko trovy
štátu vznikli v súvislosti s dokazovaním.

60. V konaní vznikli trovy štátu v súvislosti výkonom dôkazu- odmena ustanovenej znalkyne za vykonané
znalecké dokazovanie v celkovej sume 228,50 eura, pričom tieto trovy neboli pokryté preddavkom na
trovy dôkazu a boli hradené zo štátneho rozpočtu. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku
štátu na náhradu týchto trov. Súd priznal štátu, ako tretej osobe, ktorej pri dokazovaní vznikla povinnosť
spojená s výdavkami (vyplatené prostriedky z rozpočtových prostriedkov v sume 228,50 eura) podľa §

259 CSP, a to voči žalovanému.

61.Súdprisaprirozhodovaníonárokuštátunanáhradutrov,ktorévynaložilvtomtosporeriadilzásadou
úspechu, resp. neúspechu v tomto spore, a preto rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov štátu voči
žalobcovi v rozsahu 87,03% a voči žalovanému v rozsahu 12,97% podľa ich úspechu v tomto spore (viď.
bod 56. odôvodnenia) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

- 2 -
12C/298/2016

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení– Exekučný
poriadok).