Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1Csp/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618204897
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7618204897.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s. r. o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Remedium
Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti
žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom D. XXXX/XX, XXX
XX E. F. G., zastúpení Centrom správnej pomoci Košice, o.z., so sídlom Tomášikova 3, 040 01 Košice,
IČO: 51 847 124, o zaplatenie 93.168,02 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi:
- sumu 93.168,02 Eur,

- úroky vyčíslené do 12.2.2017 vo výške 10.433,63 Eur,
- úroky z omeškania vyčíslené do 26.7.2018 vo výške 7.347,04 Eur,
- 5 % ročné úroky z omeškania zo sumy 93.168,02 Eur od 27.7.2018 do zaplatenia,
a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 14.8.2018 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
vo výške 93.168,02 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.03.2010 (ďalej aj
ako „Zmluva o úvere“), poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej aj „žalovaným“), ako dlžníkom
Úver na bývanie v celkovej výške 95.000,00 €, s dohodnutou fixnou výškou úrokovej sadzby na obdobie
3 rokov vo výške 4,49 % p. a. (Výška úrokovej sadzby sa v priebehu trvania zmluvného vzťahu zmenila

celkom len raz, a to od 26.03.2016 na 1,59 % p. a.).
3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa v Zmluve o úvere, ako to vyplýva z článku I. bod 1., zaviazali
žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom, v 359 -ich
mesačných splátkach po 392,14 €, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka dlhu bola splatná
dňa 20.04.2010. Konečná splatnosť pohľadávky bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na 20.02.2040.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili, aby žalobca pri splácaní pohľadávky vykonával inkaso z ich inkasného
účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien, v súlade so Zmluvou o úvere a

Všeobecnými obchodnými podmienkami a Úverovými podmienkami. Úroky z omeškania boli v zmysle
uzavretej Zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok, dohodnuté vo výške, ktorá bude
zverejnená bankou v Sadzobníku úrokových sadzieb, účinnom ku dňu, kedy sa dlžník dostane do
omeškania so splácaním svojho dlhu.5. V Dodatku zo dňa 12.04.2010 sa zmluvné strany dohodli, že zmenia splatnosť úveru, tak že od prvého
čerpania úveru do 31.03.2010 splátka bude vo výške 74,08 € mesačne k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca, (splátka vo výške úrokov a poplatkov) a od 27.04.2010 vo výške 392,47 € mesačne, k 27. dňu

v kalendárnom mesiaci. Ďalej zmluvné strany menili Inkasný účet: 000000-0524470054/0900.
6. Pohľadávka žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade, bola zabezpečená záložným právom k
nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia E. F. G., v zmysle
uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 26.3.2010.
7. Žalovaní svoj dlh zo Zmluvy o úvere spočiatku splácali riadne, občas s niekoľkodenným omeškaním.

K zhoršeniu platobnej disciplíny žalovaných došlo, keď anuitnú splátku splatnú v mesiaci február 2013
uhradili v menšej sume. Následne jednotlivé zmluvne dohodnuté splátky začali splácať v rôznych
sumách, ale v pravidelných intervaloch. Občas zaplatili vyššie úhrady, ktorými sa snažili omeškaný dlh
doplatiť. Všetky úhrady realizované žalovanými boli žalobcom, v súlade so Zmluvou o úvere a zákonom,
započítané na najstaršie nezaplatené splátky a ich príslušenstvo. Celkom žalovaní zaplatili 66 úhrad v
sumách od 22,60 € do 430,00 €. Poslednú úhradu žalovaní realizovali dňa 25.11.2014 vo výške 430,00

€. Platobná disciplína žalovaných je zrejmá z výpisu z úverového účtu.
8. Z dôvodu riadneho nesplácania zmluvne dohodnutých splátok poskytnutého úveru, žalobca
písomným podaním zo dňa 20.07.2015 vyzval žalovaných, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy,
zaplatili celú sumu omeškaného dlhu, ktorý ku dňu 30.06.2015 dosiahol výšku 30.06.2015 € s tým,
že pokiaľ uvedená suma v určenej lehote nebude zaplatená, žalobca môže pristúpiť k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky a k realizácii výkonu záložného práva.
9. Predmetné výzvy, ktoré boli žalovaným doručované do vlastných rúk, žalovaní prevzali dňa
23.07.2015, čo žalobca preukazuje fotokópiami doručeniek.
10. Pretože na základe zaslanej výzvy k zaplateniu omeškaného dlhu zo strany žalovaných nedošlo,
žalobca v súlade s uzavretou Zmluvou o úvere, vyhlásil ku dňu 27.08.2015 mimoriadnu splatnosť

pohľadávky a písomným podaním zo dňa 27.08.2015, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oznámil
žalovaným. Súčasne ich vyzval, aby mu celú splatnú pohľadávku vo výške 97 369,77 € zaplatili v lehote
do 15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
11. Zaslané oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré boli žalovaným doručované do
vlastných rúk, žalovaní neprevzali v dôsledku čoho pošta neprevzaté listové zásielky vrátila žalobcovi

späť. Vzhľadom na uzavretú Zmluvu o úvere a bod 6.3. Všeobecných obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, a. s., účinných od 01.01.2015, sa uvedené listové zásielky odovzdané k poštovej
preprave dňa 27.08.2015, považujú za doručenú tretím dňom po ich odoslaní t. j. dňom 30.08.2015.
12. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky žalobca pristúpil k výkonu dobrovoľnej dražby
založených nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia E. F. G..

Dražba doposiaľ nebola skončená, ako to vyplýva z poznámky v LV č. XXXX katastrálneho územia E.
F. G..
13. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t. j. 26.07.2018, dosiahla výška splatného dlhu žalovaných
celkom sumu 110 948,69 €. Uvedená suma pozostávala z:
- istiny vo výške 93 168,02 €,

- úrokov vo výške 10 433,63 €, vyčíslených do 12.02.2017, pri úročení dlžnej istiny úrokom vo výške
1,59 % p. a.;
- úrokov z omeškania vo výške 7 347,04 €, vyčíslených do 26.07.2018, pri úročení splatnej istiny, úrokom
z omeškania 5,00 % p. a..
14. Od tohto vyčíslenia pohľadávky vznikol žalobcovi voči žalovaným, v zmysle Zmluvy o úvere, ešte

právny nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 93 168,02 €, od 27.07.2018
do zaplatenia. Žalobca si od žalovaných neuplatňuje riadne úroky vo výške 1,59 % p. a. od 13.02.2017
do zaplatenia dlhu, hoci mu tento nárok vyplýva zo zmluvy o úvere.
15. Žalobca opakovane písomne vyzýval žalovaných na zaplatenie splatného dlhu, naposledy listami
zo dňa 27.08.2015. Na tieto výzvy žalovaní vôbec nereagovali a z dlžnej pohľadávky nezaplatili žiadnu

čiastku. Vzhľadom k uvedenému, pristúpil žalobca k vymáhaniu zostatku dlhu od žalovaných súdnou
cestou.
16. Podľa bodu 8.1. Úverových podmienok zo dňa 31.10.2014, účinných od 01.01.2015, ak nastane
niektorý z prípadov porušenia uvedených pod písmenami a) - h), Banka môže:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky a požadovať splatenie Pohľadávky Banky v lehote,

ktorú Banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti,
b) vypovedať Úverovú zmluvu alebo
c) odstúpiť od Úverovej zmluvy s okamžitou účinnosťou.17. Touto žalobou si žalobca voči žalovaným uplatňuje iba zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z
omeškania vo výške 5 % p. a..
18. Pretože žalovaní žalobcovi dlžnú sumu 93 168,02 € s príslušenstvom nezaplatili, žalobca navrhol,

aby súd na základe ním tvrdených skutočností, vyplývajúcich z listinných dôkazov, vydal tento rozsudok:
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 93 168,02 € a
- úroky vyčíslené do 12.02.2017 vo výške 10 433,63 €,
- úroky z omeškania vyčíslené do 26.07.2018 vo výške 7 347,04 €,
- 5 % ročné úroky z omeškania zo sumy 93 168,02 € od 27.07.2018 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
19.Kuplatnenýmzmluvnýmúrokomvovýške10433,63€žalobcauvádza,žeakoveriteľsiprávnynárok
na zaplatenie zmluvných úrokov uplatňuje iba do 12.02.2017, a to napriek faktu, že ako veriteľ má právo
na úhradu zmluvných úrokov dlžníkmi až do úplného splatenia istiny pohľadávky, a to v súlade s § 503
ods.3Obchodnéhozákonníka,akoajvzmyslebodu7.4.2.VOP,ktorésúsúčasťouZmluvyosplátkovom
úvere a žalovaní svojimi podpismi na zmluve o splátkovom úvere deklarovali, že sa s nimi oboznámili.

Aj keď sa na predmetný zmluvný vzťah nevzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, vyššie uvedenú
skutočnosť potvrdzuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
účinného v čase uzatvorenia zmluvy (obdobne aj § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v aktuálnom znení).
20. Žalobcom uplatnené zmluvné úroky vo výške 10 433,63 €, predstavujú súčet nesplatených

čiastkových úrokov za ten-ktorý mesiac do 12.02.2017, pri úročení aktuálnej dlžnej istiny (zostatku
poskytnutej sumy úveru) úrokom 1,59 % p. a. (do 25.03.2016 úrokovou sadzbou 4,49 % p. a.), čo je
zrejmé aj z výpisov z účtu žalovaných, ktoré boli predložené súdu spolu so žalobou.
21. Žalobcom uplatnené úroky z omeškania vo výške 7 347,04 €, boli vyčíslené ako súčet nesplatených
čiastkových úrokov z omeškania, počítaných zo splatných a neuhradených splátok istiny za ten-ktorý

mesiac, a to do 26.07.2018 (dátum vyčíslenia pohľadávky žalobcu pre potreby podania žaloby na súde),
pri úročení aktuálne splatnej a nesplatenej istiny, úrokom z omeškania vo výške úrokom z omeškania
vo výške 5 % p. a. (do 31.01.2013 bol účtovaný úrok z omeškania vo výške 8 % p. a.) do 26.07.2016.
Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru sa stal splatnou nesplatenou časťou istiny celý nesplatený
zostatok sumy poskytnutého úveru, ktorý predstavuje sumu 93 168,02 €.

22. Úroky z omeškania boli v žalobnom návrhu uplatnené správne, a to s poukazom na ustanovenie §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a bod 7.4.4. Všeobecných obchodných podmienok.
23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti si žalobca v rámci žalobného návrhu uplatňuje nárok aj
na úhrady úrokov z omeškania zo splatnej istiny (93 168,02 €) od 27.07.2018 až do je úplného splatenia
žalovanými.

24. Vzhľadom k čiastočným úhradám dlhu zo strany žalovaných v priebehu trvania zmluvného vzťahu,
sa výška dlžnej istiny v jednotlivých mesiacoch menila, čiže sa menila aj výška výpočtového základu pre
výpočet zmluvného úroku v jednotlivých čiastkových obdobiach a tiež výška výpočtového základu pre
výpočet úroku z omeškania. Tieto výpočtové základy teda v rozhodujúcich obdobiach úročenia neboli
stabilnými sumami, ale ich výška sa menila v závislosti od platobnej disciplíny žalovaných.

25. Odfinancovanie úveru v prospech žalovaných jednoznačne vyplýva z výpisov z účtu, ktoré žalobca
predložil súdu spolu s podanou žalobou. Z nich je zrejmé, že dňa 26.03.2010 bola z úveru čerpaná suma
995,78 €, ktorá predstavuje zmluvne dojednanú splátku spracovateľského poplatku z prostriedkov úveru
a následne bol dňa 29.03.2010 žalovanými bezhotovostne čerpaný zostatok sumy úveru vo výške 94
004,22 €, a to na zmluvne dojednaný inkasný účet žalovaných XXXXXXXXXX/XXXX.

26. V súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou nebol vyhotovený osobitný dokument - splátkový
kalendár, nakoľko takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia ani zo zmluvného
dojednania. Splácanie poskytnutého úveru je upravené výlučne v úverovej zmluve, v ktorej je jasne
uvedená výška, splatnosť a frekvencia splátok úveru. Žalobca vyhotovuje tzv. amortizačnú tabuľku iba
na žiadosť dlžníkov, ako to predpokladá ustanovenie § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý sa síce

nevzťahuje na zmluvný vzťah uzavretý medzi žalobcom a žalovanými, avšak žalobca uvedený postup
z vlastnej vôle realizuje pre všetkých klientov, ktorým poskytuje splátkové úvery. Žalovaní v priebehu
trvania zmluvného vzťahu nikdy nepožiadali o vyhotovenie amortizačnej tabuľky.

27. K žalobe žalobca predložil:

- zmluva o splátkovom úvere zo dňa 26.03.2010;
- Dodatok k Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 12.04.2010;
- zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 26.03.2010;
- Všeobecné obchodné podmienky zo dňa 01.08.2002, v znení účinnom od 01.02.2010;- Obchodné podmienky E. E., H., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom
a MIKRO podnikateľom zo dňa 01.07.2007, v znení účinnom od 15.01.2009;
- Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s., zo dňa 31.10.2014, účinné od

01.01.2015;
- Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s., zo
dňa 31.10.2014, účinné od 01.01.2015;
- špecifikácia stavu pohľadávky žalobcu ku dňu 26.07.2018;
- výpis z účtu;

- 3 výzvy na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 20.07.2015 s kópiou doručeniek;
- 2 oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.08.2015 s kópiou doručeniek;
- LV č. XXXX katastrálneho územia E. F. G..

28. Súd pôvodne rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol následne súdom zrušený kvôli odporu
podanému žalovanými. V tomto odpore žalovaní uviedli, že nesúhlasia s povinnosťou na zaplatenie

žalovanej sumy uloženej v tomto platobnom rozkaze, ktorý si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a Únijným právom a žiada priznať bezdôvodné obohatenie čo
je v demokratickom štáte neprípustné. Vznášajú námietku premlčania podľa §100 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Majú za to, že zmluva nespĺňa zákonné podmienky, obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky a preto nemôže byť platná s poukazom na § 37 a § 39 OZ. Žiadajú, aby súd podrobil zmluvu

súdnej kontrole z úradnej povinnosti a rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ
mal byť zo strany dodávateľa náležite poučený nie sú pre spotrebiteľa záväzné, a aby súd určil, ktoré
povinné zákonné náležitosti absentujú, resp. sú nejasné a nezrozumiteľné.
29. Vznášajú tiež námietku z dôvodu prekážky predtým začatého konania tzv. litispendenciu. Na
Okresnom súde Spišská Nová Ves bolo začaté konanie pod číslom 16Csp/150/2017 o neplatnosť

predmetnej zmluvy, z ktorej nárok si žalobca uplatňuje v tomto konaní.
30. Súd nemal vydať platobný rozkaz s poukazom na ustanovenia § 299 Civilného sporového poriadku,
pretože ide o obchádzanie zákona a zo strany sudcu o zneužitie právomoci verejného činiteľa, ktorý je
viazaný čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky.
31. Tieto tvrdenia zakladajú žalovaní na tom, že aj keby sme sa tohto súdneho procesu nezúčastnili,

súd je povinný z úradnej povinnosti preskúmať žalobcom predloženú Zmluvu, t. z. podrobiť ju súdnej
kontrole a to s poukazom na únijné právo najmä smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
32. Domáhajú sa toho preto, že spotrebiteľovi prislúchajú práva v súlade s Európskou smernicou 90/13
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na spotrebiteľa sa vzťahuje

plná ochrana spotrebiteľa, ktorá hovorí i o tom, že každý je spotrebiteľom, kto si zoberie úver, okrem
toho, kto si požičia na to, aby mohol požičiavať ďalej.
33. Popierajú tvrdenie žalobcu, že celková výška dlhu žalovaných voči žalobcovi je 93 168,02 €.
34. V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovanými uzavretá spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,

ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým

spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľ sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho

plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. 1 veta druhá OZ predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
35. Počas zmluvného vzťahu boli dobromyseľní a verili, že Veriteľ, keďže zmluvy vyhotovuje, jedná
zodpovedne, čestne a dodržiava zákony SR a EÚ a nepredpokladá sa, že môže použiť nekalé
praktiky a neprijateľné podmienky. Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka.
36. Predmetnú zmluvu uzatvorili na základe reklamy v médiách a zároveň na základe toho, že sa
spoliehali na profesionalitu žalobcu ako bankového subjektu dlhodobo pôsobiaceho na našom trhu
v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek. Mali zato, že táto zmluva je bezchybná, poukazujúc na§ 43 Občianskeho zákonníka, pretože strany sú povinné pri úprave zmluvných vzťahov dbať nato,
aby sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Ako bežní spotrebitelia nevedeli a
ani nemohli vedieť, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, nevedeli a nepoznali právnu úpravu

spotrebiteľského práva a dozvedeli sa o tom až keď im žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a
odmietol od nich prijímať platby.
37. Poplatky, zmluvné pokuty sú podľa ich názoru neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože sa jedná
o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia
v skutočnosti len záujmom dodávateľa a zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
38. Poplatok za poskytnutie úveru považujeme za neprijateľnú podmienku, a to z dôvodu, že tento
predstavuje plnenie, za ktoré spotrebiteľ nedostáva žiadne reálne protiplnenie.
39. Vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP, Úverovými podmienkami, Sadzobníkom
de facto prenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s
obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení. Práve skryté prenesenie

dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho
práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej
podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka).
40. Ustanovenia, podľa ktorých zmluvné vzťahy, vyplývajúce z úverovej zmluvy sa riadia Obchodným

zákonníkom sú neprijateľné. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou sa neriadi
podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, ale okrem zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch aj Občianskym zákonníkom, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere ja
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Podmienka je preto neprijateľná
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
41. Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalovaní nemohli jej obsah ovplyvniť, museli zmluvu
podpísať v celku jedným podpisom. Žalobca dňa 27.08.2015 zaslala žalovaným Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti o výške 97 369,77 €, čím použil nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku:
Občiansky zákonník ustanovenie § 53 ods. 4) písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj

záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a
preto ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky.
42. Zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená dňa 26.03.2010, pričom ako žalovaní sa zaviazali
splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 392,14 € po dobu 359 mesiacov.
Vzhľadom na to, že splátky neboli neuhrádzané riadne a včas, žalobca vyzval žalovaných predžalobnou

upomienkou 27.09.2014 na úhradu omeškanej splátky splatnej v júli 2014, pod sankciou straty
výhody splátok a zosplatnenia úveru. Dňa 27.08.2015, z dôvodu neuhradenia splatných splátok
v určenom termíne, došlo k zosplatneniu úveru, teda banka vyhlásila v tento deň mimoriadnu
splatnosť úveru, (dôkazy - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - v spise). Žalobca
listom zo dňa 27.08.2015, pre nezaplatenie splátky splatnej tri mesiace pred zosplatnením, podľa

ustanovení Občianskeho zákonníka (teda splátky splatnej 20.05.2015), vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru. Premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu začala plynúť 21.05.2015, teda odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky podľa ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka a uplynula dňom 20.05.2018. Keďže
žalobca podal žalobu na súd 14.08.2018, stalo sa tak po uplynutí premlčacej doby. Majú za to, že nárok
žalobcu je v celom rozsahu premlčaný.

43. Žalobca vo svojej žalobnej replike uviedol, že ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v časti, ktorá hovorí o „prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva“, nadobudlo účinnosť až 01.04.2014, t. j. viac ako 4 roky po
uzavretí úverovej zmluvy. Aplikácia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka znení účinného od

01.04.2014, je neprípustná na zmluvný vzťah uzavretý v roku 2010, pretože takýto postup by znamenal
retroaktivitu, ktorá je nezlučiteľná s princípmi právneho štátu a jednalo by sa o postup protiústavný a
protizákonný. Uvedené ustanovenia boli zahrnuté do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom
č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku a tento zákon zahŕňal aj
konkrétne prechodné ustanovenia k vtedy novelizovaným predpisom. Občiansky zákonník bol v rámci

novely zákonom č. 102/2014 Z. z. doplnený o § 879p, ktorý uvádza: Ustanoveniami § 53 ods. 4 písm.
s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa
predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.44. Z uvedeného jasne vyplýva, že ak by mal zákonodarca záujem na retroaktívnom pôsobení
novelizovaného § 52 Občianskeho zákonníka, expressis verbis by to uviedol v paragrafovom znení
deviatej časti tohto zákona. Vzhľadom na absenciu takéhoto prechodného ustanovenia, je zrejmé, že §

52 Občianskeho zákonníka novelizovaný zákonom č. 102/2014 Z. z., je aplikovateľný iba na zmluvné
vzťahy, uzavreté po 01.04.2014.
45. Žalobca uvádza, že Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 26.03.2010 obsahuje všetky náležitosti,
ktoré jej ukladali príslušné právne predpisy účinné v čase jej uzavretia (§ 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa). Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa na predmetný zmluvný
vzťah neaplikuje z dôvodu aplikácie ustanovení § 1 ods. 2 písm. a) a e) daného zákona. Zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť 11.06.2010, t. j. až po uzavretí úverovej
zmluvy, pričom s poukazom na jeho ustanovenia § 1 ods. 3 písm. b), c), d), f), by sa nejednalo o
spotrebiteľský úver, ani keby bol zmluvný vzťah uzavretý 12.06.2010.
46. Zároveň je nevyhnutné poznamenať, že aj keby súd zhodnotil niektoré zmluvné podmienky ako

neprijateľné, čo v danej veci nepripadá do úvahy, z formulácie § 53 ods. 5 nevyplýva, že v dôsledku
niektorej zo zmluvných podmienok by mala automaticky nastať neplatnosť celej zmluvy. Spotrebiteľ sa
s úspechom mohol domôcť voči dodávateľovi neplatnosti určitej podmienky a v súvislosti s tým aj toho,
v uplatnení čoho mu táto podmienka bránila, avšak nezakladá spotrebiteľovi právo obohatiť sa na úkor
veriteľa o poskytnuté peňažné prostriedky, najmä keď v prejednávanej veci bola žalovaným poskytnutá

suma 95 000,- €. Inak by došlo k zneužívaniu práva v prospech žalovaných, teda takému konaniu,
ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktorý je v rozpore
s ustálenými dobrými mravmi, vedený priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi zmluvy značnú
ujmu a sebe neoprávnený prospech.
47. Neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy ako celku je možné podľa platnej právnej úpravy vysloviť iba

za splnenia podmienok uvedených v § 53d (v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval), pričom v
prejednávanej veci tieto podmienky naplnené neboli.
48. Žalobca výslovne popiera tvrdenie žalovaných, že niekedy odmietol prijať platbu z ich strany. Aj v
súčasnej chvíli je pôvodný úverový účet žalovaných stále aktívny a aj napriek vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru je stále možné realizovať úhrady na omeškaný dlh žalovaných. Z uvedeného je zrejmé,

že žalovaní podaný odpor založili na zjavne nepravdivých skutkových tvrdeniach, ktorých účelom je
vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov voči žalobcovi.
49. K otázke poplatku za poskytnutie úveru a poplatkov za správu úveru ako neprijateľných podmienok
žalobca uvádza, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu bolo obvyklou obchodnou praxou, že veriteľ,
ktorý poskytuje dlžníkovi úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako bankový subjekt, si v Zmluve

o úvere vymienil poplatok za poskytnutie úveru. Spracovateľský poplatok zahŕňa jednak odplatu za
poskytnutie služby a tiež administratívne náklady banky spojené s poskytnutím úveru. Súčasťou Zmluvy
o splátkovom úvere bol aj Sadzobník poplatkov a náhrad SLSP, a. s., s ktorým boli žalovaní pri podpise
zmluvy oboznámení.
50. K uvedenému poplatku žalobca podotýka, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu existenciu

takéhoto poplatku predpokladal aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ktorý síce nie
je aplikovateľný na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými, ale predstavuje relevantný obraz o
stave spotrebiteľského práva v čase uzavretia zmluvného vzťahu). Z jeho ustanovení je zrejmé, že v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere bol poplatok za poskytnutie úveru pri úverových zmluvách
bežný, právne konformný a teda nepredstavoval rozpor s vtedy platným spotrebiteľským právom.

51.Podľa§2písm.c)bod2.Zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňu
uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského
úveru, s výnimkou poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem
kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb.

52. Okrem uvedeného je nevyhnutné tiež poukázať na skutočnosť, že toto zmluvné ustanovenie o
poplatku za poskytnutie úveru sa jednoznačne týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
čo aj v zmysle aktuálnej (a mimoriadne prísnej) právnej úpravy spotrebiteľského práva, s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Je nepochybné, že oba poplatky boli žalovaným známe pri uzatváraní zmluvy,

nakoľko boli zreteľne a prehľadne uvedené medzi najdôležitejšími údajmi úveru.
53. Podľa § 53 odsek 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, v aktuálnom znení, to neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvnépodmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
54. Zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými, a tiež z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé,

že Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky Sadzobník banky tvoria neoddeliteľnú súčasť
tejto zmluvy a žalovaní svojimi podpismi deklarovali, že sa s nimi oboznámili. Odkaz na ne v jednotlivých
zmluvách je bežnou obchodnou praktikou, ktorá nepredstavuje rozpor so spotrebiteľským právom.
Podpisovanie všeobecných či úverových podmienok klientmi banky nie je bežnou obchodnou praktikou
a uvedené nevyžaduje ani zákon.

55. Pristúpenie k Všeobecným obchodným podmienkam a oboznámenie sa s nimi žalovaní deklarovali
podpisom Zmluvy o úvere, ktorá v čl. II. bode 2. uvádza: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami
Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením,
za ktorých sa Bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasil s nimi a zaviazal
sa ich dodržiavať. Pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky
vydané Bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre

poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom osobám a MIKRO podnikateľom
účinné od 1.7.2007. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37
ods. 2 Zákona o bankách.“
56. V súvislosti so zmluvným ustanovením o režime Obchodného zákonníka, žalobca poukazuje na
znenie ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je zmluva o úvere

uzavretá podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, t. j. na uzavretý
zmluvný vzťah sa vždy použijú ustanovenia Obchodného zákonníka.
57. Aplikácia obchodného práva v tomto prípade, s poukazom na dátum uzavretia Zmluvy o úvere,
s odkazom na § 261 Obchodného zákonníka, neplní účel pôsobiť voči spotrebiteľovi nepriaznivo, ale
predstavuje uplatňovanie kogentnej povahy tohto ustanovenia. Právne predpisy priamo predpokladajú

existenciu spotrebiteľských zmlúv podľa Obchodného zákonníka (napr. § 369 Obchodného zákonníka).
Až novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 102/2014 Z. z., účinným od 01.04.2015 (čiže po
uzavretí úverovej zmluvy), sa ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rozšírilo o klauzulu
upravujúcu prednostné použitie Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách.
58. Ustanovenie čl. II. bodu 4 Zmluvy o splátkovom úvere, teda v čase jej uzavretia, nepredstavovalo

neprijateľnú zmluvnú podmienku a rovnako neznamená, že v predmetnej zmluve nie sú zohľadnené
aj ustanovenia zakotvené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a komunitárnom práve, účinné v čase jej uzavretia.
59. Opodstatnenosť a zákonnosť žalobcom uplatneného nároku však v tomto prípade žiadnym
spôsobom nie je spochybnená a to bez ohľadu na to, či sa na uzavretú zmluvu bude aplikovať Občiansky

alebo Obchodný zákonník.
60. Absurdne vyznieva argumentácia žalovaných ustanovením § 53 ods. 4 písm. k), keď žalobcom
uplatnenú pohľadávku považujú za sankciu. Žalobcom uplatnený nárok primárne pozostáva z
nesplatenej istiny úveru, ktorý bol poskytnutý žalovaným vo výške 95 000,- €. Požadovanie vrátenia
poskytnutých finančných prostriedkov logicky nemôže byť chápané ako sankcia.

61. Žalobca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupoval v súlade s ustanoveniami § 565 a
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok a
Úverových podmienok. Z predmetných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, Úverových
podmienok, ako aj listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, je zrejmé, že z dôvodu
porušovania zmluvných záväzkov zo strany žalovaných, žalobca vyhlásil v súlade so zmluvou a

zákonom mimoriadnu splatnosť, pohľadávka, v dôsledku čoho nastala zročnosť celého záväzku zo
Zmluvy o úvere, ako to predpokladajú § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
62. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru žalovaní vedeli, že poskytnutý úver žalobcovi dlhodobo nesplácajú. Za takýchto okolností je úplne
jasný dôvod vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bankou, a to aj podpriemerne rozumovo zdatnej

osobe, keďže im ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru boli doručené výzvy, že pokiaľ
omeškanésplátkydlhunajneskôrdo15dníoddoručeniauvedenejvýzvynezaplatia,jebankaoprávnená
pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a dražbe založených nehnuteľností.
63. Námietka premlčania vznesená žalovanými v podanom odpore nie je dôvodná. Začiatok premlčacej
doby nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, nie je možné stanoviť na dátum 21.05.2015, ako sa

mylne domnievajú žalovaní. Pri prednostnej aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka na žalobcom
uplatnený nárok, premlčacia doba začala plynúť najskôr odo dňa 15.09.2015, za aplikácie ustanovenia §
101Občianskehozákonníka.Absolútnaaplikácia§565Občianskehozákonníkajetotiždelegevylúčenána základe osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vzhľadom k čomu nemohol
byť aplikovaný ani § 103 Občianskeho zákonníka.
64. Ku dňu 21.05.2015, kedy mala podľa názoru žalovaných začať plynúť premlčacia doba, neboli

splnené zmluvné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky v zmysle bodu 7.6.1.
Všeobecných obchodných podmienok, bodu 8.1. Úverových podmienok. Taktiež neboli splnené ani
zákonné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky.
65. Keďže žalovaní ani po opakovaných výzvach žalobcu nedoplatili omeškané splátky dlhu, úver dlhšiu
dobu nesplácali vôbec, pre žalobcu už bolo neprípustné zotrvávať aj naďalej v zmluvnom vzťahu a

výzvami zo dňa 20.07.2015 začal postupovať v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko už
od žalovaných nemohol dobromyseľne očakávať dobrovoľné naplnenie účelu zmluvy o úvere.
66. Za tohto legislatívneho stavu poslednú vetu § 565 Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských
zmluvách použiť nemožno. To znamená, že dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky až keď sú splnené podmienky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.

67. Z Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 27.08.2015, ktoré žalobca založil do súdneho
spisu je zrejmé, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 27.08.2015, pričom vyzval
žalovaných, aby v lehote 15 dní od prevzatia predmetnej listiny uhradili celú splatnú sumu pohľadávky,
ktorá ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavovala sumu 97 369,77 €.
68. Žalovaní Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti neprevzali a s poukazom na ustanovenie

bodu 6.3 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.01.2015, sa uvedené listové zásielky
odovzdané poštovej preprave dňa 28.08.2015, považujú za doručené tretím dňom po ich odoslaní,
t. j. dňom 30.08.2015. Odo dňa tzv. „fiktívneho doručenia“ zásielok, t. j. od 31.08.2015, žalovaným
začala plynúť 15 dňová lehota na dobrovoľné zaplatenie pohľadávky. Uvedená lehota na zaplatenie
pohľadávky uplynula dňom 14.09.2015, pričom nasledujúcim dňom, t. j. 15.09.2015, oznámenie o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti nadobudlo účinnosť. Márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na úhradu
splatnej pohľadávky žalobcu, t. j. dňom 15.09.2015, si žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku
v súdnom konaní, ako to predpokladá § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k uvedenému je
nevyhnutné subsumovať pod dátum 15.09.2015 aj začiatok plynutia premlčacej doby zosplatnenej
pohľadávky.

69. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca ako veriteľ, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čiže z
jeho strany nedošlo iba k požiadavke o zaplatenie celej dlžnej sumy z dôvodu straty výhody splátok, ale
celý dlh žalovaných voči žalobcovi sa stal splatným.
70. Nie je možné, aby premlčacia doba začala plynúť skôr, ako nastala splatnosť zostatku pohľadávky.
Premlčacia doba plynie spravidla odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom týmto dňom

je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde.
71. Keďže mimoriadna splatnosť pohľadávky bola žalobcom vyhlásená ku dňu 27.08.2015 a lehota na
dobrovoľné plnenie pohľadávky žalovanými uplynula dňom 14.09.2015, pred týmto dátumom si žalobca
logicky nemohol uplatňovať celú zosplatnenú pohľadávku na súde, a teda ani nemohla začať plynúť 3-
ročná premlčacia doba v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

72. Ad absurdum by pri výklade zákona tak, ako to urobili žalovaní v podanom odpore, ak by bola
medzi dlžníkom a veriteľom dohodnutá periodicita splátok každé 4 roky (čo zákon nevylučuje), v prípade
omeškania s plnením jednej splátky zo strany dlžníka, ak by veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť po
troch rokoch od splatnosti poslednej splátky, pohľadávka by sa stala z dôvodu premlčania pre veriteľa
nevymožiteľnou.

73. Na pojednávaní dňa 04.06.2021 žalovaný č. 1 uviedol, že v roku 2010 s manželkou uzatvárali zmluvu
o splátkovom úvere, šlo o úver na bývanie a tento úver brali na sumu 95 000,- €. Z toho úveru splatili
zhruba 22 000,- €, presnú sumu nevie uviesť. Nie je si vedomý toho, žeby mali zaplatiť na tomto úvere
tak vysokú sumu, ako je žalovaná. Je si vedomý, že časť tohto úveru vyplatenú nemajú. Úver prestali

splácať z dôvodu, že prišiel o prácu a snažili sa so žalobcom dohodnúť, vraveli im, že to nemá význam,
naopak zvýšili im ešte úrokovú sadzbu. Pokiaľ sa týka okolností uzatvorenia zmluvy, uzatváralo sa to v
priebehu 1 - 2 dní, išlo o rýchlovku. Iné peňažné ústavy neoslovovali. Čo sa týka jednania v súvislosti s
uzatváraním zmluvy, pamätá si, že bola s nimi dohodnutá úroková sadzba fixná, ktorá mala ísť neskôr
dole a ešte si pamätá, že sa snažili preniesť úver aj do inej banky, alebo znížiť úrokovú sadzbu, v tom

im nebolo vyhovené. Asi v roku 2014 úver prestali splácať, od tej doby žiadnu splátku neuhradili a to
z toho dôvodu, že od tej doby začali viesť s bankou dialóg. Je pravda, že pokiaľ sa týka oznámenia o
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, toto neprebral, nie však preto, aby sa vyhýbal prevzatiu zásielky,
ale z toho dôvodu, že bol pracovne vzdialený v Českej republike, niekedy aj 1 mesiac, domov prišielna 3 dni a niekedy, aj keď mal vedomosť, že je na pošte uložená zásielka, pričom nevedel obsah tejto
zásielky, kým prišiel domov, už si ju nemohol vyzdvihnúť.

74. Na pojednávaní dňa 04.06.2021 žalovaný č. 2 uviedol, že pri podpise obdŕžali samotnú zmluvu
o splátkovom úvere, ešte nejakú inú zmluvu, ktorú nevie definovať, ale neobdŕžali žiadne obchodné
podmienky. Nebolo im ani jasné, čo z toho čo splácajú, tvorí samotnú splátku úveru a čo úrok. Myslí
si, že v zmluve bola uvedená len jedna celková suma s dňom splatnosti v danom mesiaci. Pokiaľ sa
týka nepreberania zásielky, tak je hlásená na adrese trvalého bydliska v E. F. G., ale fyzicky sa zdržiava

v Čadci. Túto skutočnosť však neoznamovala žalobcovi, lebo vždy sa snažila prísť do miesta trvalého
bydliska a vybrať si zásielky a je možné, že pokiaľ sa týka neprebratej zásielky, že bola v tom čase v
zahraničí. Vo vzťahu k neprebratej zásielke, vie zdokladovať, že v tom čase bola v zahraničí.

75. Zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 16.02.2022 uviedol, že majú zato, že v zmysle ustanovení
§ 565 Občianskeho zákonníka v zmluve o úvere možnosť predčasného splatenia úveru jasne, určito a

zrozumiteľne resp. vôbec dohodnutá nebola a s inými súčasťami zmluvy žalovaní neboli oboznámení
a ani im reálne neboli poskytnuté. Žalovaní majú zato, že produktové obchodné podmienky pre
hypotekárne a splátkové úvery, na ktoré je odkaz v "oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti" neboli
platne inkorporované do predmetnej zmluvy a nemôžu byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. K tomu
uvádzajú, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na úverové podmienky, resp. obchodné

podmienky, nemá sa to ale týkať podstatných náležitosti zmluvy, keďže s týmito informáciami musí byť
spotrebiteľ písomne oboznámený už pred podpisom zmluvy o úvere, ale len dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Pričom žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaných s inými
súčasťami zmluvy, okrem tých, ktoré sú opatrené ich podpisom, oboznámil pred podpisom samotnej
úverovej zmluvy resp. že im ich pri podpise zmluvy spolu so zmluvou odovzdal.

76. Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na úverové podmienky resp.
obchodné podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné, t. j. nestačí iba zmienka o úverových
podmienkach resp. obchodných podmienkach, pretože ak má byť súčasťou zmluvy ako prejavu vôle,
platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá, ako aj pre iné právne úkony. Časť
obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje poukazom na úverové podmienky resp. obchodné podmienky,

by sa mala preto stanoviť konkrétne, určito a zrozumiteľne v zmysle § 37 OZ tak, aby bolo zrejmé úpravu
ktorej časti zmluvy, t. j. práv a povinností, treba hľadať a vykladať na inom mieste, písomne a zároveň
aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy. Žalovaní majú zato, že v prípade poctivého prístupu
veriteľa nie je dôvod neuviesť povinné a podstatné náležitosti zmluvy priamo do nej samotnej.
77. Je zrejmé, že predčasné zosplatnenie úveru je podstatným zásahom do práv a povinnosti zmluvných

strán, keď veriteľovi vzniká právo žiadať zaplatenie celého zostatku úveru naraz a na druhej strane
dlžníkovi vzniká povinnosť uhradiť tento zostatok jednorázovo. Vzhľadom na závažnosť následkov
spojených so zosplatnením dlhu je dôvodné požadovať, aby takýto právny úkon bol preukázateľne
dohodnutý s dlžníkom priamo v zmluve o úvere a aby bol dlžník o tejto možnosti svojho postihu v prípade
nesplácania náležite dopredu informovaný. Obzvlášť, ak má byť sankciou výkon záložného práva a

strata jediného obydlia spotrebiteľov.
78. Z vyššie uvedeného majú žalovaní zato, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatný
právny úkon, keďže táto možnosť v zmluve o splátkovom úvere dohodnutá nebola.
79. Žalovaní majú zato, že došlo ku porušeniu bankového tajomstva a Zákona o ochrane osobných
údajov, keďže veriteľ Slovenská sporiteľňa a. s. ako banková spoločnosť dala pohľadávku žalovaných

do mandátnej správy spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o. (ktorá bola bez bankovej licencie) a tá
zasielala žalovaným Výzvu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.07.2015, pričom
žalovaní ako klienti nedali banke súhlas na poskytovanie ich osobných údajov tretej osobe za účelom
vymáhania pohľadávky ani za iným účelom. Dlžníci v predmetnej zmluve o úvere súhlasili s poskytnutím
a sprístupnením ich údajov podniku pomocných bankových služieb, ktorý je prevádzkovateľom

spoločného registra bankových informácií za podmienok ustanovených osobitným zákonom, Národnej
banke Slovenska ako aj bankám a pobočkám zahraničných bánk v zmysle Zákona o bankách, no
nie nejakej súkromnej spoločnosti, ktorá nespadá pod vyššie uvedené, ani pod § 92 ods. 3 Zákona o
bankách. Žalovaní majú zato, že na nepráve nemôže byť postavené právo, a preto z vyššie uvedeného
je zrejmé, že Výzva pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.07.2015 nemôže byť

považovaná za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 OZ (ani § 92 ods. 8 Zákona o bankách) a ide o neplatný
právny úkon.
80. S poukazom na záver uvedený v Zápisnici z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 22.10.2020, že „premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 Občianskehozákonníka) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
až uplynutím 3 mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu“, majú žalovaní zato,
že námietka premlčania celého nároku žalobcu je dôvodná, keďže pre účinné zosplatnenie úveru zo

spotrebiteľskej zmluvy musí byť dlžník v omeškaní 3 mesiace so zaplatením splátky a súčasne ho veriteľ
musí upozorniť na uplatnenie tohto práva, čiže veriteľ mohol vyvolať zosplatnenie dlhu najneskôr pre
splátku splatnú 27.04.2015, kedy omeškanie s ňou 3 mesiace bolo ku 27.07.2015 plus upozornenie na
zosplatnenie s lehotou nie menej ako 15 dní a k samotnému zosplatneniu v zmysle zachovania všetkých
zákonných podmienok a lehôt došlo 27.08.2015, a teda premlčanie sa počíta v zmysle rozhodovacej

praxe odvolacieho súdu 3 mesiace od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, a teda premlčacia
doba začala plynúť 27.07.2015 (splátka splatná 27.04.2015, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu plus 90
dní) a uplynula 26.07.2018, pred podaním žaloby žalobcom (14.08.2018), v zmysle ustanovení § 565,
§ 103 druhá veta v nadväznosti na § 53 ods.9 OZ.

81. Súd vykonal dokazovanie na základe všetkých vyššie uvedených žalobcom predložených listinných

dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

82. Právny predchodca žalobcu a žalovaní uzavreli dňa 26.03.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č.
0524459138, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným účelový spotrebný úver
nabývanievovýške95000€,ktorýsažalovanízaviazalisplácaťv359mesačnýchsplátkachpo392,14€

vždyk20-témudňuvmesiacipočnúcod20.04.2010do20.02.2040.Ročnápercentuálnamieranákladov
poskytnutého úveru nie je v zmluve uvedená, ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 4,49 %
do 26.03.2013 (3 ročná fixácia). Zároveň bol dojednaný spracovateľský poplatok vo výške 995,78 € a
poplatok za správu úveru vo výške 2,99 € mesačne. Celková čiastka na vrátenie je vo výške 9.243,02 €.
83. Následne bol dňa 12.04.2010 uzatvorený dodatok k uvedenej zmluve, v ktorom došlo k zmene výšky

mesačnej splátky na 392,47 € mesačne od 27.04.2010.
84. Zároveň bola dňa 26.03.2010 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a záložcom
uzatvorená záložná zmluva, ktorej predmetom bolo založenie nehnuteľností vo vlastníctve záložcu
(pozn. osoby odlišnej od dlžníkov - žalovaných) na zabezpečenie predmetného úveru z predmetnej
úverovej zmluvy.

85. Právny predchodca žalobcu následne pohľadávku vyplývajúcu z predmetného úveru voči
žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č. 22151000639 zo dňa 10.08.2021 postúpil na
súčasného žalobcu, pričom žalovaný odo dňa 23.11.2021 nevykonal žiadne úhrady, čo vyplynulo z
výpisu z úverového účtu žalovaného.

86. V zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd za nesporné skutočnosti považoval
to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bol uzatvorený úverový vzťah na základe
Zmluvy o splátkovom úvere č. 0524459138 zo dňa 26.03.2010. Je nesporné, že medzi pôvodným
žalobcom (Slovenskou sporiteľňou, a. s.) a žalovanými bola dňa 26.03.2010 uzatvorená zmluva o
splátkovom úvere č. 0524459138, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 95 000,- €

s dojednaným termínom poslednej splátky 20.20.2040. Ďalšou nespornou skutočnosťou je, že žalovaní
tento úver riadne nesplácali - posledná úhrada splátky nastala dňa 25.11.2014 a výzvou zo dňa
20.07.2015 boli žalovaní vyzvaní na zaplatenie dlžných splátok v lehote 15 dní od doručenia. Túto výzvu
prevzali žalovaní dňa 23.07. 2015.

87. Listom zo dňa 27.08.2015 pôvodný žalobca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 27.08.2015.

88. V priebehu súdneho sporu žalobca postúpil svoju pohľadávku na terajšieho žalobcu, o čom súd
rozhodol uznesením dňa 20.04.2022 (č. l. 388 spisu).

89. Vo vzťahu ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 16Csp/150/2017 súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobcovia - žalovaní v tomto konaní vzali svoju žalobu o určenie neplatnosti a
bezúročnosti a bezpoplatkovosoti predmetného úveru späť v celom rozsahu a súd konanie uznesením
zo dňa 03.01.2019 právoplatne zastavil.

90. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.9.2022, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.
Tento rozsudok bol však zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 11CoCsp/75/2022 zo
dňa 5.2.2024. V tomto rozhodnutí odvolací súd, okrem iného, konštatoval, že v konaní nebolo sporné,že právny predchodca žalobcu zásielku s oznámením o zosplatnení úveru doručoval žalovaným
doporučene na adresu ich bydliska uvedenú v zmluve, pričom zásielka sa mu vrátila ako adresátmi
neprevzatá v odbernej lehote, a teda nie s oznámením pošty, že adresát je neznámy, nezdržiava sa v

mieste doručovania a pod. V zmysle záverov právnej praxe a podľa tzv. „teórie dôjdenia" aj zásielka
neprevzatáadresátom(vrátenádoporučenáobálka),pokiaľboladoručovanánaposlednúznámuadresu
dlžníka a dostala sa do dispozičnej sféry adresáta v mieste, kde mal faktickú možnosť zásielku si
prevziať, môže byť dokladom o doručení právnych úkonov, výziev a iných listín, pri uplatnení fikcie
doručenia a možno ich tak v súlade s § 45 ods. 1 OZ považovať za riadne doručené, resp. ich

doručenie za preukázané (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa
15.12.2020, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2021 pod č. 04). Vzhľadom na uvedené
skutočnosti je potrebné za nesprávny považovať záver súdu prvej inštancie ohľadne okolnosti doručenia
prejavu vôle žalobcu zosplatniť celý úver a výzvy na zaplatenie dlhu a že žalobca predloženými
listinnými dôkazmi nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení úveru s výzvou na zaplatenie zo
dňa 27.8.2015 žalovaným, že z tohto dôvodu úver nebol platne zosplatnený a v dôsledku toho neplatným

je aj postúpenie pohľadávky na žalobcu, ktorý nie je v danom spore vecne legitimovaným subjektom.
91. V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho
postupu a rozhodovania a predovšetkým si zabezpečiť pre svoje skutkové a právne závery a posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku, i vo svetle procesnej obrany žalovaných a nimi vznesenej námietky
premlčania úverovej pohľadávky, dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom.

V tomto postupe sa najmä náležíte vysporiada s listinnými dôkazmi, ktoré strany sporu v priebehu
konania už predložili, ktoré strany navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím
§ 295 CSP. Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s
tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo

(Čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom, opätovne preskúma aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu a vysporiada sa so vznesenou námietkou premlčania, pričom neopomenie tiež sa vysporiadať
i s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní, ktoré mali byť predmetom pozornosti súdu
prvej inštancie už v doterajšom konaní. Otázku premlčania zosplatnenej úverovej pohľadávky žalobcu
v riešenom spotrebiteľskom spore (i začiatok plynutia premlčacej doby) súd právne posúdi v súlade

so zákonom, pri interpretácii relevantných hmotnoprávnych noriem podľa kritérií a v súlade so závermi
ustálenej rozhodovacej praxe (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa
29.11.2022, 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022 a ďalšie). Nové rozhodnutie
súd náležíte odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne
relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie

nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo
kritériám spravodlivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

92. Podľa § 52 ods. 1,2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluvy (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

93. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočkezahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

94. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ

uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva..

95. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ

použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

96. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
úverovejzmluvyprávosapremlčí,aksanevykonávdobevtomtozákoneustanovenej(§101až110).Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

97. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo

dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

98. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo
dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť

premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

99. Po vykonanom dokazovaní súd, aj vzhľadom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu,
konštatuje, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.

100. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená vyššie
popísaná zmluva o splátkovom úvere, ktorá je zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných
ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, avšak nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa ustanovení (v tom čase účinného) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, pretože podľa § 1 ods. 2 písm. a) sa tento zákon sa

nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Vzhľadom
na túto skutočnosť, nie je možné predmetnú úverovú zmluvu posudzovať z hľadiska ochrany, ktorú
spotrebiteľským úverom poskytuje právny poriadok Slovenskej republiky, ale iba z hľadiska ochrany
spotrebiteľa ako slabšej strany každej spotrebiteľskej zmluvy.

101. Žalobcom bolo teda jednoznačne preukázané, že jeho právny predchodca so žalovanými dňa
26.3.2010 uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere č. 0524459138 a to v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý účelový úver
na bývanie vo výške 95.000 € na dobu 359 mesiacov, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v dojednaných

mesačných splátkach a dojednaným spôsobom. Následne bol dňa 12.4.2010 uzatvorený Dodatok
k tejto zmluve, ktorým došlo k zmene výšky dátumu splatnosti splátok vrátane zmeny inkasného účtu.
Zároveň bol ešte dňa 26.3.2010 uzatvorená aj Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a mandátna zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a záložným veriteľom (treťou osobou), na
základe ktorej bola pohľadávka vyplývajúca z vyššie uvedenej úverovej zmluvy zabezpečená záložným

právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby – záložného veriteľa.

102. Súd mal za to, že táto predmetná úverová zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky v tejtozmluve. Žalovaní preukázateľne tento predmetný úver riadne a včas nesplácal splátkami dojednanými
v zmluve, kvôli čomu zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti
tohto úveru a to v zmysle dojednaných zmluvných podmienok tohto úveru. Následne pôvodný veriteľ

pohľadávky túto postúpil na súčasného žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.
0880/2021/CE zo dňa 14.12.2021.

103. Základným argumentom – procesnou obranou žalovaných bola vznesená námietka premlčania,
s ktorou sa riadne vysporiadať nariadil súdu prvej inštancie aj odvolací súd vo vyššie citovanom

rozhodnutí.

104. Vo vzťahu k premlčaniu súd uvádza, že rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť
právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku
(dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom,
kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

105. V prejednávanom prípade splatnosť úverovej pohľadávky žalobcu vyplýva z obsahu úverovej
zmluvy, v ktorej si banka (právny predchodca žalobcu) s dlžníkmi (žalovanými) dohodli plnenie v
splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom platných peňažných záväzkov v
termíne, vyhlásiť úver za splatný. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že dohoda v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka o možnosti zosplatniť úver môže byť obsiahnutá aj vo všeobecných

obchodných podmienkach prípadne úverových podmienkach, ktoré sa stali súčasťou zmluvy tak ako
vyplýva z článku II. bod 2. zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.3.2010.
106. Počet mesačných splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok je v zmluve o úvere
(vrátane je dodatku) vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadne omeškanie a premlčanie je pri
plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok; premlčacia doba plynie pri

každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie
niektorého čiastkového plnenia stane splatným celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo
dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t.j. splátky).
107. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto

zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba
celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade
s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu uplatneniu jeho práva
ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní
a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.

5Cdo/224/21 a sp. zn. 4Cdo/146/2008).
108. V danom prípade niet pochýb, že pôvodný veriteľ (právny predchodca žalobcu) vyhlásil listami (vo
vzťahu k obom dlžníkom) zo dňa 27.8.2015 (č.l.104 a 107 spisu) mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo
zmluvy ku dňu 27.8.2015. Rešpektujúc, že ide o spotrebiteľské vzťahy, na ktoré je potrebné aplikovať §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (resp. odsek 8 podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy), teda že zosplatniť úver mohol až po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky, išlo o splátku splatnú dňa 27.5.2015 (v zmysle dodatku
sa zmenila splatnosť splátky na 27. deň v mesiaci). Prvýkrát tak mohol zosplatniť úver pre nezaplatenie
splátky splatnej 27.5.2015 deň nasledujúci po dni 27.8.2015, teda dňa 28.8.2015. Odvtedy najskôr
začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie zosplatneného dlhu, teda prvý deň nasledujúci

po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatným celý dlh, pravdaže za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie. Práve
tento deň je najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka, čo znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého
dlhu. V spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých sa aplikuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (resp. odsek

8 podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy)
začína premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh, pravdaže za podmienky, že v lehote
uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až
vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát.

109. Pokiaľ ide o právo záložného veriteľa na výkon záložného práva tak, ako má na mysli § 151j
Občianskeho zákonníka, toto sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď
sa mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), teda po márnom uplynutí splatnostizabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo je modifikované druhou vetou § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
110. V tomto konkrétnom prípade premlčacia doba začala v danom prípade plynúť dňom 28.8.2015

(viď vyššie bod č. 109 odôvodnenia), t.j. nasledujúci deň po uplynutí trojmesačnej lehoty od splatnosti
splátky, pre ktorú sa stal splatným celý dlh. Pri štandardnej premlčacej dobe v zmysle § 101 OZ by táto
premlčacia doba bola bývala uplynula dňom 28.8.2018. V tejto dobe však zo strany vtedajšieho veriteľa
pohľadávky – právneho predchodcu žalobcu došlo dňa 14.8.2018 k podaniu žaloby, čo má za následok
spočívanie premlčacej doby, a preto pohľadávku žalobcu nemožno považovať za premlčanú.

111. Súd je navyše toho názoru, že začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné posunúť až na deň
1.9.2015, pretože právny úkon právneho predchodcu žalobcu, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť
celej pohľadávky, bol žalovaným doručený až dňa 31.8.2015 v zmysle fikcie doručenia uplatnenej podľa
čl. 10.3. Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu (č.l. 46 spisu). Podľa
tohto ustanovenia sa zásielka pre dlžníka považuje za doručenú na tretí deň po jej odoslaní, pričom
z kópií nedoručených zásielok (č.l. 105 a 108) je zrejmé, že tieto písomnosti boli žalovaným odoslané

dňa 28.8.2015. Trojdňová lehota uplynula dňa 31.8.2015, a preto účinnosť mimoriadnej splatnosti úveru
nastalaažtýmtodňom.Ažnasledovnýmdňom1.9.2015vzniklaprávnemupredchodcovireálnamožnosť
uplatniť svoju pohľadávku na súde, čo má za následok začiatok plynutia premlčacej doby. Súd je v tejto
spojitosti názoru, že právny úkon jednej strany musí dôjsť do sféry poznania druhej strany a až tak
môže vyvolať právny následok, akým je aj začatie plynutia premlčacej doby. Je tiež potrebné zdôrazniť,

že predmetné zásielky obsahujúce vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky boli žalovaným
zasielané na adresu ich trvalého pobytu a to zároveň na adresu uvedenú v predmetnej úverovej zmluve,
pričom nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by bolo bývalo došlo v priebehu zmluvného vzťahu
k zmene doručovacej adresy zo strany žalovaných ako dlžníkov. Zásielky boli navyše vrátené ako
„neprevzaté v odbernej lehote“, z čoho je možné vyvodiť, že odvolacím súdom ale aj sporovými stranami

spomínaná teória dôjdenia bola zo strany právneho predchodcu žalobcu dodržaná a tieto fiktívne
doručenia je možné považovať za účinné.
112. Súd sa však nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
poskytol žalovaným ešte dodatočnú lehotu 15 dní, preto začiatok plynutia premlčacej doby má byť
„posunutý“ ešte o ďalších 15 dní. Poskytnutie takejto dodatočnej lehoty na plnenie totiž pre veriteľa

nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, preto takáto lehota je čisto fakultatívneho charakteru
a sám veriteľ si jej poskytnutím skracuje premlčaciu dobu. Nič samozrejme nebráni veriteľovi takúto
dodatočnú lehotu poskytnúť, avšak nemôže to mať za následok posunutie začiatku plynutia zákonnej
premlčacej doby, pretože argumentom ad absurdum je možné vytvoriť situáciu, kedy by veriteľ mohol
teoretickydlžníkoviposkytnúťešteajdodatočnúlehotudlhšiuakojepremlčaciadoba,čobymalocelkom

zrejme za následok obchádzanie zákonnej úpravy, čo je v právnom štáte neprípustné.

113. Pohľadávka žalobcu tak s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav nemôže byť premlčaná a tým
je námietka premlčania žalovaných nedôvodná.

114.Vovzťahukdoručovaniuvšetkýchpísomnostíprávnympredchodcomžalobcužalovaným-výzvyna
úhradu dlžných splátok zo dňa 20.7.2015 a oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.8.2015,
žalobca súdu preukázal, že všetky tieto písomnosti sa dostali do sféry dispozície žalovaných, pretože
boli žalovaným doručované na adresu nimi oznámenú po uzatvorení predmetnej zmluvy, pričom zásielky
boli vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote, prípadne boli doručené do vlastných rúk žalovaných.

V tejto spojitosti súd ešte odkazuje aj na bod č. 90 odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorom sa k aktívnej
vecnej legitimácii žalobcu vyjadril aj odvolací súd v jeho právne záväznom názore.

115. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v tomto spore súd uvádza, že táto je daná. Jednak
túto deklaroval súd už uznesením zo dňa 20.4.2022, ktorým pripustil žalobcu ako postupníka do konania

namiesto pôvodného žalobcu, pretože mal za jednoznačne preukázané, že v priebehu konania došlo
k postúpeniu pohľadávky, ktorá je uplatnená v tomto súdnom konaní na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok a postúpená pohľadávka bola jednoznačne identifikovaná v prílohe k tejto zmluve. Jednak
však má súd za preukázané, že nakoľko bol dodržaný zákonný postup pri zosplatnení predmetnej
pohľadávky, tak k postúpeniu pôvodne bankovej pohľadávky na nebankový subjekt došlo až po platnom

zosplatnení celej pohľadávky, čím bol dodržaný zároveň aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách. Aj v tejto spojitosti súd odkazuje na bod č. 90 odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorom sa
k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu vyjadril aj odvolací súd v jeho právne záväznom názore.116. Žalobca si žalobou uplatnil žalovanú sumu pozostávajúcu z neuhradenej istiny úveru vo výške
93.168,02 EUR, z neuhradeného riadneho úroku (vyčísleného do 12.2.2017) vo výške 10.433,63 EUR a
z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 7.347,04 EUR (vyčísleného do 26.7.2017). Tieto žalobcom

uplatnené nároky považoval súd za oprávnené, preukázané predovšetkým prehľadom úhrad na č.l. 321,
výpismi z úverového účtu žalovaných na č.l. 327-334 a špecifikáciou dlžnej sumy na účel dražby na č.l.
411-418. Žalobe súd preto v tomto prípade vyhovel v celosti.

117. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

118. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a to zo sumy nesplatenej istiny úveru vo výške 93.168,02 EUR od 27.7.2018,

ako odo dňa nasledujúceho po vyčíslení pohľadávky žalobcom. Výška úroku z omeškania bola určená
poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi a podľa času vzniku omeškania.

119.Podľa§255ods.1C.s.p.,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

120. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal žalobca úspech v celom svojom
uplatnenom nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.