Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 1T/77/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109010570
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1109010570.53

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Valenta a členiek senátu

JUDr. Nataše Nikitinovej a JUDr. Slávky Danišovej, v trestnej veci obžalovaného H. D. pre prečin
poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c) ods. 5 písm. a) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Tr. zák. účinného od 06.08.2024 a iné, na hlavnom pojednávaní konaní konanom dňa 01. apríla 2025,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný H. D., Q.. XX.XX.XXXX T. Š.Z.,

sa uznáva za vinného, že:

1/ v dobe od 13. 04. 2004 do dňa 28. 06. 2004 na notárskom úrade v Bratislave na Q. J. U. Č..X u
notára H.. Ľ.I. T., v reštaurácii U. D. R., T. O. Č.. XX/XX T. R. U. a ďalších presne nezistených miestach,
ako člen predstavenstva spoločnosti O. G.. Y.., Bratislava, uznal prostredníctvom notárskej zápisnice
Q. XXX/XXXX, Q. XXXXX/XXXX neexistujúci dlh spoločnosti O. G.. Y.., Bratislava T. Y.Q. N. Y.. N.. K..,
Bratislava, vo výške 35.000.000,-Sk v dôsledku čoho bol dňa 28. 05. 2004 na majetok úpadcu O. G.. Y..,
Bratislava T. na Q. Y. N. Y..N..K.., Bratislava konkurz a v úmysle legalizovať neexistujúcu pohľadávku

spoločnosti N. Y..N..K.., Bratislava, tak, aby tejto spoločnosti uznala v konkurznom konaní správkyňa
konkurznej podstaty spoločnosti O. G.. Y.., Bratislava H.. G. X. pohľadávku vo výške 35.000.000,-Sk.
predložil tejto fiktívnu zmluvu o budúcej zmluve a notársku zápisnicu Q. XXX/XXXX, Q. XXXXX/XXXX o
uznaní neexistujúceho dlhu vo výške 35.000.000,-Sk spoločností O. G.. Y.., Bratislava T. Y. N. Y..N..K..,
Bratislava, hoci vedel, že v prípade uznania dlhu, vzhľadom k jeho výške, nebudú uspokojení veritelia,
zaradení do zoznamu konkurzných prihlášok s celkovo priznanými nárokmi vo výške 56.105.520,- Sk a
spol. N. Y..N..K.., Bratislava získa neoprávnene 1.161.000,16 Euro (35.000.000,- Sk), čo však H.. G. X.
neakceptovala a preto k uznaniu dlhu a uspokojeniu v konkurznom konaní v skutočnosti nedošlo,

2/ dňa 11. 05. 2004 v priestoroch spoločnosti R. Y. Y.. Y.. N.. K.., na Š. I. Č.. XX v Bratislave, ako
štatutárny zástupca spoločnosti O. G.. Y.., Bratislava, prevzal od konateľa spoločnosti R. Y. Y.. Y.. N.. K..,
Bratislava Z.. A. H. sumu 5.000.000,-Sk, ako protihodnotu za postúpenie pohľadávky v zmysle Zmluvy
o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami O., G.. Y.. Bratislava G. R. Y. Y.. Y.. N.. K.., Bratislava,
ktorú však na účet, ani do pokladne spoločnosti O. G.. Y.., Bratislava na O. I. Č.. X neodviedol, ale si ju
ponechalprevlastnúpotrebu,čímspoločnostiO.G..Y..,Bratislavaspôsobilškoduvovýške165.969,59,-

Euro(5.000.000,-Sk)

t e d a

1/ dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil
v úmysle, čo aj len čiastočne zmariť uspokojenie svojho veriteľa tým, že uznal neexistujúci záväzok a
spôsobil by tak škodu veľkého rozsahu,

2/ prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škoduč í m s p á c h a l

1/ prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c) ods. 5 písm. a) v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Tr. zák. účinného od 06.08.2024

2/ prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného od 06.08.2024.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 56 ods. 1 ods. 3 Tr. zák., § 57 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému
peňažnému trestu 8 000 € (osem tisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 1 rok.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný H. D. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. 04. 2025, po poučení podľa § 257 ods.
1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 8 Tr. por., s poučením o následkoch vyhlásenia
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. v rozsahu podľa § 257 ods. 4 až ods. 8 Tr. por., urobil

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. teda, že je vinný zo skutkov uvedených v obžalobe
Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 2Kv/149/2004 zo dňa 15. 06. 2009.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného D., súd tomuto položil otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Tr. por. s tým, že obžalovaný na všetky otázky odpovedal „áno“.

KeďžeprokurátorOkresnejprokuratúryBratislavaInavrholprijaťvyhlásenieobžalovanéhoD.,súdpodľa
§ 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 2Kv/149/2004 zo dňa 15. 06. 2009 a
vyhlásil,žedokazovanievrozsahu,vakomobžalovanýpriznalspáchanieskutkov,sanevykonáavykoná

dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

* * *

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, majúc na zreteli
zásadu individuálnej a generálnej prevencie. Napokon súd prihliadol aj na to, do akej miery sa konanie
páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu
trestného činu nedošlo.

Súd u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a to, že viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život a že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúca
okolnosť bola zistená jedna a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov.

K osobe obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní zistené, že v súčasnosti je pracujúcim dôchodcom,
pričom je konateľom spoločnosti a súčasne poberá starobný dôchodok vo výške 860,00 €. V spoločnosti
má nevyplatený zisk z minulých rokov, ktorý by som si chcel vyplatiť, pričom ide o cca 3 000,- €. V
súčasnosti sa voči nemu nevedú žiadne trestné stíhania. je ženatý a má 15 ročné dieťa s ktorým žije v
spoločnej domácnosti. Vlastní rodinný dom a dlhy a exekúcie sa voči nemu nevedú.

Primárne je nevyhnutné uviesť, že osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom
nemožno opomenúť možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o
prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenieprognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie

pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uložením trestu
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným
pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu treba zároveň vychádzať zo spojenia
a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie

trestu.Trestmusíbyťúmernýkspáchanémutrestnémučinu(zásadaproporcionálnostitrestu),úmernosť
trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Konajúci senát, riadiac sa zhora uvedenými východiskami teórie trestného práva, osvojenými si
aplikačnou praxou, považuje peňažný trest, z pohľadu druhu trestu, za účelný pre naplnenie spomínanej
individuálnej a generálnej prevencie a odzrkadľujúci individualitu prípadu a osobu obžalovaného D.. U

obžalovaného bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie a o vine, no najmä od spáchania skutku uplynulo ku dňu vyhlásenia rozsudku skoro 21
rokov. Novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinnou od 06. 08. 2024 bola expressis verbis
zakomponovaná povinnosť súdu obligatórne prihliadať aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného
činu (§ 34 ods. 4 Tr. zák.).

V tomto kontexte konajúci súd zdôrazňuje, že časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva
konečné rozhodnutie vo veci, je neoddeliteľnou súčasťou merania celkovej spravodlivosti konania. Čím
je tento časový horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry spravodlivosti ako v očiach priamych
účastníkov konania, tak aj vo všeobecnom ponímaní verejnosti a verejnej mienky. Európsky súd

pre ľudské práva poznamenal, že v zásade nemožno vylúčiť, že vo výnimočných prípadoch môže
byť prehnané odďaľovanie rozhodnutia súdu považované za zásah do práva na prístup k súdu,
pretože by vlastne bolo odopieraním spravodlivosti (rozsudok vo veci Vassilios Athanasiou a ďalší
proti Grécku, z 21.12.2010, § 52) a v situáciách, v ktorých už prieťahy v konaní vznikli, tak ako je
tomu v svetle prerokúvaného prípadu, a ani pri urýchlenom postupe súdu v ďalších fázach nemožno

dĺžku predmetného konania považovať za primeranú, môže byť účinným len prostriedok nápravy
kompenzačnej povahy (rozsudky ESĽP vo veciach Finger proti Bulharsku, z 10.5.2011, § 87 - 88;
Kupriny proti Rusku, z 25.2.2010, § 51). Dĺžka konania presahujúca 8 rokov (v prejednávanom prípade
presahujúca 20 rokov) sa považuje za extrémny prípad. Štát, ktorý je garantom základných práv a
slobôd, je povinný odstrániť, resp. kompenzovať porušenie práva obvineného na prerokovanie veci

v primeranej lehote, a je neprípustné, aby bol pokračujúcim porušovateľom tohto práva. Pre úplnosť
konajúcisúddopĺňa,žedoba10rokovodspáchaniaobžalobnéhoskutkumôženadobudnúťažcharakter
odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tost 12/2012
zo 16.5.2012). Ústavný súd v uznesení sp. zn. I. ÚS 236/2011 zo dňa 16. 06. 2011 výslovne uviedol,
že súd disponuje celým radom prostriedkov, ktoré mu ponúkajú trestné či ústavnoprávne predpisy na

uplatnenie možnosti kompenzácie porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, a
že relevantná judikatúra ESĽP takúto formu kompenzácie považuje za dostatočnú nápravu porušenia
práva, ak ju národný súd použije s výslovným uvedením toho, že k tomuto opatreniu pristupuje preto,
že bolo porušené právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote a pokiaľ ide o zmiernenie
trestu, uvedie v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (porov. § 8 a 9 uznesenia).

S poukazom na práve načrtnuté skutočnosti by nebolo v súlade s doktrínou spravodlivého a účelného
trestu ukladanie trestu nepodmienečného, či jeho odklonu vo forme trestu podmienečne odloženého.
V osobe obžalovaného D. sa nejedná o notorického páchateľa protiprávnej činnosti na ktorom by bolo
nevyhnutne potrebné vykonávať „dohľad“ v skúšobnej dobe, ako jednej z foriem štátnej kontroly nad

páchateľmi trestných činov. Nejde o skúseného kriminálnika, ale o osobu s „nepoškvrnenou“ minulosťou,
pričom jeho prospech z preukázanej trestnej činnosti bol v bode 1/ žiadny a v bode 2/ väčší. V svetle
prerokúvanéhoprípadusatedajaviloakonajvhodnejšieukladaniejednéhozalternatívnychtrestov,ktorý
by zároveň napĺňal definičnú klauzulu trestu, teda, že trest je ujma na osobnej slobode, majetkových
alebo iných právach odsúdeného. Peňažný trest vo výške 8.000,- Eur podľa názoru súdu takéto kritériá

vo vzťahu k majetkovým právam obžalovaného D. spĺňa. Výška peňažného trestu vzhľadom na u
obžalovaného zistené majetkové pomery je adekvátnou a obžalovaný ju bude pociťovať ako ujmu, no
zároveň takto zvolený druh trestu v dostatočnej miere kompenzuje už spomínané časové obdobie, ktoré
uplynulo od spáchania skutku. Napokon obžalovanému uložený druh trestu a jeho výmera zodpovedajúaj zákonnému ustanoveniu § 33a Tr. zák., podľa ktorého tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej
páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.
Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak

možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa názoru súdu je tak uložený trest dostatočným a spravodlivým obrazom potrieb a účelu trestu
ako z hľadiska generálnej, tak aj individuálnej prevencie a samozrejme morálneho odsúdenia páchateľa
spoločnosťou.

Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, keďže ho odsudzoval za dva trestné činy.

Pokiaľ sa týka náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka, na tomto mieste súd vychádzal
jednak z výšky vymeraného peňažného trestu, ako aj zo skutočnosti, že obžalovaný spáchal viac
trestných činov s tým, že v prípade, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bude
1 rok adekvátnym trestom za spáchanú trestnú činnosť e nevyužitia alternatívneho odklonu trestania

obžalovaným.

* * *

Pokiaľ sa týka obhajobného návrhu obžalovaného na zastavenie trestného stíhania z dôvodu

neprimeranej dĺžky konania s poukazom na čl. 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru k § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por.
konajúci súd tomuto nevyhovel s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (najmä na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.03.2012, sp. zn. 5To/14/2009 uverejnený v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 10 v čiastke 1/2011), podľa
ktorej neprípustnosť trestného stíhania pre neprimeranú dĺžku konania nie je zakotvená v článku 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, inom ustanovení tohto dohovoru, ani v inej
medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná. Dohovor síce zakotvuje, že neprimeraná
dĺžka konania je zásahom do práv obvineného na spravodlivý proces, ako už bolo podrobne zmienené
vyššie, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania. Konajúci senát
dáva obhajobe do pozornosti, že v zmysle naposledy uvedeného článku je možné vyvodiť, že porušenie

práva na prejednanie veci v primeranej lehote je sankcionované vyvodením zodpovednosti štátu voči
obžalovanému vo forme peňažnej náhrady, zmiernením trestu, nie však zastavením trestného stíhania.
Napokon na tomto svojom názore zotrváva najvyšší súd aj naďalej. Napríklad v novšom kasačnom
uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tost/11/2020 zo dňa 05.08.2020 bol posudzovaný prípad, v
ktorom od vznesenia obvinenia uplynula doba takmer 19 rokov a od podania obžaloby doba 17 rokov,

pričom najvyšší súd skonštatoval, s poukazom na vyššie citovanú judikatúru, že zastavenie trestného
stíhania tu neprichádza do úvahy, s tým, že v prípade uznania viny, má byť neprimeraná dĺžka trestného
stíhania kompenzovaná prostredníctvom ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Najvyšší súd SR v tomto uznesení zdôraznil
aj to, že je nutné prihliadnuť nielen na práva obžalovaných na spravodlivý proces, ale tiež na záujmy

spoločnosti a ostatných subjektov trestného konania, záujmy verejnosti na spravodlivé potrestanie
páchateľov, aby bol naplnený účel trestného konania s tým, že zastavenie trestného stíhania z dôvodu
spôsobených prieťahov vo veci v podstate znamená navodenie beztrestnosti konania obvinených, čo
je neprijateľné.

K uvedenému je potrebné ešte dodať, že žiadna medzinárodná zmluva neobsahuje výslovné
ustanovenie, z ktorého by sa dala vyvodiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní, či súdu zastaviť
trestné stíhanie z dôvodu neprimeraných prieťahov vo veci spôsobených nečinnosťou orgánov verejnej
moci.

Vzhľadom k uvedenej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, ktorú si osvojil vo viacerých rozhodnutiach
i Krajský súd v Bratislave (príkladmo: uznesenie 2To/90/2021 zo dňa 08. 12. 2021, uznesenie sp. zn.
1To/24/2022 zo dňa 30. 03. 2022 a ďalšie), nebolo možné akceptovať prieťahy spôsobené v danej
trestnej veci ako dôvod na zastavenie trestného stíhania obžalovaného D..

* * *

Onáhradeškodysúdnerozhodol,keďžesplnomocnenázástupkyňapoškodenejspoločnostinahlavnom
pojednávaní prehlásila, že náhradu škody si neuplatňuje,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Mestského súdu Bratislava I.