Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/268/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8507202345
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8507202345.5

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Majetkový holding, a.s., so sídlom
Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 823 364, právne zastúpeného: Mgr. Marianna Viglaská,
advokátka, so sídlom Šteberlova 83, 902 01 Pezinok, proti povinným: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom A. XXXX/XXX, XXX XX C. D., 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, XXX XX C.
D., v konaní o zaplatenie 3.189,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinnému 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súdnemu exekútorovi Mgr. Róbertovi Segľovi, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom Baštová 44, 080
01 Prešov p r i z n á v a trovy exekúcie vo výške 40,82 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy

uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19.7.2007 doručeného súdnemu exekútorovi
dňa 26.7.2007 začalo exekučné konanie proti povinným. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3 Zm
449/06-32 zo dňa 21.11.2006. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia

pohľadávky vo výške 3.189,11 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa udelil súdnemu exekútorovi dňa 28.8.2007 poverenie pod číslom 5710
* 011684.

3. Uznesením č. k. 4Er/268/2007 – 60 zo dňa 13.4.2010 tunajší súd pripustil zmenu účastníka konania

na strane oprávneného tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného vstupuje spoločnosť
Majetkový Holding, a.s., Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.5.2010.

4. Dňa 19.1.2016 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. §
243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 438/2015 Z. z., v ktorom oprávnený uviedol,

že základný zmluvný vzťah, zabezpečený zmenkou, nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.
Zabezpečovaný úver sa podľa názoru oprávneného spravuje zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník a zákonom č. 210/1992 Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení dotknutej zabezpečovacej
zmenky a jej prijatí veriteľom neboli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach a ani iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť

zmenky vo vzťahu so spotrebiteľom, platné ku dňu vystavenia zmenky. V prílohe tohto podaniapredložil oprávnený Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 11.9.2006 a Zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 8.7.2005.

5. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 4Er/268/2007 - 74 zo dňa 10.2.2022 zastavil exekúciu,
povinným náhradu trov exekučného konania nepriznal a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávneného
trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č. k. 3CoE/7/2022 - 103 zo
dňa 18.7.2022 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd opätovne posúdi splnenie podmienok na zastavenie exekúcie,
a to buď v celosti, prípadne v tej časti, ktorá je reálne oddeliteľná a svojou povahou spĺňa neprijateľnú
zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

6. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku pristúpil
k opätovnému prieskumu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku.

7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti
tohto zákona odkladajú.

10. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže
opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

11. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie

doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

12. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené
niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58

ods. 5 a § 243f.

13. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej

vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo

zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere

(ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

19. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.

24. Oprávnený zaslal súdu doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v zákonnej
lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci sa exekúcia vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorým
sapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickouosobou,došlokodloženiuexekúcieexlege
podľa § 243f ods.3 Exekučného poriadku. Povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť podľa § 243 ods.
6 Exekučného poriadku o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) alebo o pokračovaní exekúcie.

25. Po posúdením doplnenia návrhu a predložených listín je podľa názoru súdu nepochybné, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 OZ,), pretože jej predmetom
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 2 OZ - banka je podnikateľ a medzi
predmety jej činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov) spotrebiteľovi (§ 52 ods.

3 OZ - povinní sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo
podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ (banka) používal
pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli
vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich

obsah. Zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou.

26. Na právny vzťah založený zmluvou je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z.).27. Nepochybne zmluva uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

28. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii Exekučného poriadku,
ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej
právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti

týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť
má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného
poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30
dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.01.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých
sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej
novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu

na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m/ EP, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP). Účelom
citovaného zákona je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť,
aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom.
Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu

so spotrebiteľom. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom
v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať
sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o
ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach,

v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

29. Dôvodová správa k zákonu č. 438/2015 Z. z. uvádza, že napriek tomu, že doterajšia právna
úprava, ako aj legislatíva EÚ a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z
úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť

častokrát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo dňa
14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení
práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia
v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS
a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje

v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia
jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských
zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa
názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/
EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany

spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné
chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako to vyplýva z predpisov práva Európskej únie a
judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne
upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z. z.). V dôsledku toho

mali súdy na uvedenú vec rôzne právne názory, a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu
nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa nijako
neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok a dokonca boli
priznávané úroky presahujúce 90 % p. a. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že cieľom právnej úpravy
zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a

kvalite predpokladanom právom EÚ s reflektovaním aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ.

30. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky,
ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.
j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné

podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t. j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný
spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je vo svetle judikatúry Súdneho
dvora neprijateľné. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifikásúdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebododávateľom
a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14

Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je

možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie

je závislá od zavinenia veriteľa.

31. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. (Rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon).

32. Keďže v predmetnej exekučnej veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom
stanovenú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 EP v
znení účinnom do 31.3.2017), pričom doplnením návrhu mal preukázať, že vymáhaný nárok zo
zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že sa síce vymáha nárok súvisiaci so

spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul (ďalej aj základné konanie),
bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky alebo rozpor s dobrým mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.3.2017.

33. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že právny predchodca oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa,
a. s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 uzatvoril s povinným 1/ ako stavebným
sporiteľom - dlžníkom a povinným 2/ ako spoludlžníkmi - ďalším dlžníkom zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo
výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení,

na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver
zmení na stavebný úver pod číslom 2561587 4 02 vo výške cca 50.000,- Sk (1.659,70 eur) s tým,
že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Predmetnú zmluvu povinní podpísali dňa 18.7.2005.

Na zabezpečenie poskytnutého medziúveru vystavil povinný 1/ vlastnú zmenku dňa 18.7.2005, ktorú
povinný 2/ podpísal ako zmenkový ručiteľ. Zmenka bola vystavená ako biankozmenka, vyplnenie ktorej
je upravené v Dohode o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 8.7.2005, podpísanej povinnými
dňa 18.7.2005, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými. Z dôvodu
omeškania so splácaním, právny predchodca oprávneného v súlade s čl. VI. a VII. odstúpil od zmluvy

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa vyzval povinných na vrátenie zostatku poskytnutých
úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Právny predchodca
oprávneného v súlade s dohodou o vydaní a vyplnení biankozmenky vyplnil biankozmenku v údajoch
splatnosti a výšky zmenkovej sumy, ktorú povinní neuhradili, preto bola uplatnená žalobou v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava V., ktorého zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 3Zm/449/06 zo

dňa 21.11.2006 je exekučným titulom v predmetnej exekúcii.

34. Z pripojeného spisu zmenkového súdu sp. zn. 3Zm/449/2006 vyplýva, že zmenkový súd sa
nezaoberalobsahomspotrebiteľskejzmluvyvsúvislostisktorouvznikolvymáhanýnárok.Spotrebiteľskú
zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení právneho

predchodcu oprávneného, a to na podklade predloženého originálu zmenky na sumu 96.075,- Sk
(3.189,11 eur) k zmluve. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej
bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na
prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpors dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej
osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje
(predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že
by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že

by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V
posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto
súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).

35. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie ani z pripojeného spisu zmenkového súdu zároveň

nemožno vyvodiť z akých konkrétnych súm zmenková suma vymáhaná v predmetnej exekúcii vo
výške 3.189,11 eur pozostáva. Nie je možné preto posúdiť, či súčasťou zmenkovej sumy sú aj nároky
vyplývajúce z konkrétne pomenovateľných a definovateľných neprijateľných zmluvných podmienok, na
základe čoho by súd mohol konštatovať zastavenie exekúcie v konkrétnej časti, prípadne v celosti. Nie
je zrejmé aké nároky, a v akých výškach, vymáhaná zmenková suma v sebe zahŕňa, či jej súčasťou

nie sú okrem nároku na zaplatenie istiny úveru, resp. úrokov z úveru, aj ďalšie nároky, napr. na úhradu
rôznych poplatkov, či sankcií spojených s nesplnením záväzku riadne a včas.

36.Súdpoukazujenasúčasnúsúdnuprax,ktorázastávanázor,žeprávnaúpravachrániacaspotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu toho zákona, ustanovenia ktorého by mohli byť pre spotrebiteľa v určitej konkrétnej

situácii výhodnejšie.

37. Z Oznámenia o vyplnení zmenky č. 2519791 0 01/20050708 zo dňa 27.7.2006 priloženého v spise
zmenkového súdu sp. zn. 3Zm/449/2006 vyplýva, že právny predchodca oprávneného v súlade s čl.
III. Dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky uzatvorenej medzi ním a povinným 1/ ako vystaviteľom

zmenky pristúpil dňa 18.7.2005 k vyplneniu zmenky v chýbajúcich náležitostiach, ktorými sú údaj
o zmenkovej sume a údaj o splatnosti zmenky. Vystavenie takej zmenky bolo zároveň podľa čl.
IV. zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere podmienkou poskytnutia/vyplatenia úveru
povinnému. Súd túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa

práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa. Dohoda o vydaní a vyplnení zmenky umožňuje vystaviť
povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a údaj o splatnosti zmenky, pričom tieto
údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený, ako remitent. Takéto zmluvné dojednanie o
vyplnení zmenky, ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky,
ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinný „prázdnu“ zmenku podpísal pri uzavretí úverovej zmluvy,
preto je nepochybné, že jej účelom je zabezpečovať pre veriteľa úverovej zmluvy zjednodušené
vymáhanie nárokov z tejto úverovej zmluvy. Podľa názoru súdu preto spôsob, akým oprávnený
predložilspotrebiteľovizmluvnépodmienkyzakladánekalúobchodnúpraktiku,ktorousledovalvylúčenie
zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

38. Súčasťou zmluvy boli dojednania, ktoré povinný nemohol ovplyvniť, ak by s nimi nesúhlasil, teda
nevyjadril súhlas podpisom na zmluve, nebol by mu poskytnutý požadovaný úver. V čl. IV. Podmienky
vyplatenia, je uvedená povinnosť: „Zároveň sa musia predložiť nasledovné podklady, resp. splniť
nasledovné podmienky: notárska zápisnica ako exekučný titul spísaná dlžníkom a spoludlžníkom, s tým,

že sa musí vzťahovať na všetok ich majetok, t.j. hnuteľný aj nehnuteľný alebo dlžníkom ako výstavcom
biankozmenky vystavená a podpísaná biankozmenka, podpísaná spoludlžníkom ako zmenkovým
ručiteľom a podpísaná Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky s úradne overenými podpismi
vystaviteľa biankozmenky a zmenkovými ručiteľmi“. Túto povinnosť súd vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Jej znenie je priamo zakomponované v zmluve bez možnosti individuálneho

dojednania a bez ich akceptácie by nedošlo k poskytnutiu úveru. Dohoda o vydaní a vyplnení
biankozmenky zmenka č. 2619791 0 01/20050708 je síce uzavretá na samostatnom dokumente,
ale z dátumu jej uzavretia 18.7.2005 je zrejmé, že bola vyplnená automaticky spolu zo zmluvou o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.39. Ak má byť dohoda o vyplňovacom práve zmenky právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje

informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Oprávnený sa svojej zodpovednosti
za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť. Kým rešpektovanie tohto princípu
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,
jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych

súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a
teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu
nemôže byť na ujmu.

40. V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky boli dojednané jednostranne
zo strany dodávateľa a povinný ako spotrebiteľ ich obsah nemohol ovplyvniť. Ak podmienky platenia
zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať
právnu ochranu. Oprávnený sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
nemôže zbaviť. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplývajú žiadne informácie o dôsledkoch

vystavenia zmenky pre povinného. Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať
v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore so zákonom a nebola
s povinným individuálne dojednaná, keďže je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy, do
ktorej obsahu spotrebiteľ pred podpisom zmluvy nemal možnosť zasiahnuť. Bežný spotrebiteľ nemá
predstavu o fungovaní a právnych dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne

dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou ako aj zmluvy o zmenkovom
vyplňovacom práve, ktorým je posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho
úkor. Neinformovaný spotrebiteľ bez odborných znalostí nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená
podpísanie zmenky a ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je
preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach

v neprospech dlžníka (spotrebiteľa) a je absolútne neplatná. Predtlačená dohoda o vyplnení zmenky
stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej
sumy, je len na ňom, aby určil výšku jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Veriteľ môže
jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je

abstraktný právny úkon. Vymáhaný nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a oprávnený nepreukázal
opak.

41. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola uzavretá individuálne a spôsobovala nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, takže v zmysle Občianskeho zákonníka
bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú spotrebiteľská zmluva nesmie v zmysle ustanovenia §
53 ods. 1 OZ obsahovať. Dohodu o vyplnení zmenky preto súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon
(§ 39 OZ).

42. Zo vzájomnej súvislosti citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca
stanovil oprávnenému povinnosť v prípade, ak sa vedie exekučné konanie proti fyzickej osobe na
podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v prípade, ak sa jedná o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou preukázať, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z § 243f
ods.4 Exekučného poriadku vyplýva, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) sa
prezumujú (predpokladajú), ak sa nepreukáže opak, pričom dôkazné bremeno preukázať neexistenciu
dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku má oprávnený.

V danom prípade však podľa názoru súdu oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a

nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi, preto súd exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na ust. § 243f ods. 4 a 6 EP v znení účinnom do
31.03.2017.

44. V súvislosti so zamýšľaným právnym posúdením súd uvádza, že v predmetnej veci nepovažoval za

potrebné uvádzať predbežné právne posúdenie a vytvoriť priestor účastníkom konania na vyjadrenie
a uplatnenie argumentov k nemu, nakoľko vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania. V súvislosti
s uvedeným súd poukazuje na prechádzajúce body odôvodnenia tohto rozhodnutia, najmä body 35,
40 a násl. odôvodnenia, kde súd vyhodnotil, že už Dohoda o uzavretí zmenky bola neplatným právnym
úkonom, pretože nebola individuálne dojednaná a bez jej akceptácie by nedošlo ani k poskytnutiu úveru.
Naviac súd opakovane uvádza, že exekúciu zastavil v celosti, nakoľko nie je možné reálne oddeliť

niektorú časť zmluvy v súvislosti s jej neprijateľnými zmluvnými podmienkami, keďže nemožno zistiť
z akých konkrétnych súm zmenková suma vymáhaná v predmetnej exekúcii vo výške 3.189,11 eur
pozostáva /viď bod 35 odôvodnenia tohto uznesenia/.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

47. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

48. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje
predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak

súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti
neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči
strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

49. V tomto prípade súd dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol, preto o náhrade trov konania
medzi účastníkmi tohto konania rozhodol postupom podľa vyššie citovaného ustanovenia § 9a ods.
1 EP a § 256 ods. 1 CSP tak, že povinným náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený procesne
zavinil zastavenie exekučného konania tým, že podal nedôvodný návrh na začatie exekúcie, keďže

nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie a rovnako nebol v konečnom dôsledku
úspešný ani v odvolacom konaní, keďže súd rozhodol v jeho neprospech, zastavením exekúcie. Za
uvedeného stavu platí, že oprávnený by v zásade mal nahradiť trovy konania povinným. Povinní si však
žiadne trovy konania neuplatňovali a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by im vôbec nejaké trovy
v tomto konaní vznikli, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. Ak podľa obsahu

spisustranevkonanížiadnetrovynevzniklijevsúladesčl.17základnýchprincípovCivilnéhosporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania
nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).

50. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

51. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok nanáhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam
vyhovelo (§ 50).

52. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

53. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

54. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

55. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) v znení účinnom do 31.03.2017, ak je súdny
exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora
zavýkonexekučnejčinnostisaurčujepaušálnousumouzajednotlivéúkonyexekučnejčinnostinajmenej

33,19 eura.

56. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 5 EP
v znení účinnom do 31.3.2017, pričom na ich náhradu súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 EP v znení
účinnom do 31.3.2017 oprávneného.

57. Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 10.2.2022 oznámil, že si v predmetnej exekučnej
veci uplatňuje trovy exekúcie v minimálnej výške vrátane DPH.

58. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:

1/ odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 eur. Keďže si súdny exekútor
uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.

2/ 23 % DPH z priznanej odmeny vo výške 33,19 eur (§ 196 EP) t. j. 7,63 eur.

59. Keďže súdny exekútor je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte
prirátať DPH, pričom základom pre výpočet je suma 33,19 eur a DPH predstavuje sumu 7,63 eur. Súd
priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 40,82 eur (33,19 eur + 7,63 eur).

Poučenie:

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.