Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124220235
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124220235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia

senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so
sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 889,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 66C/8/2024-113 zo dňa 6. augusta 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 66C/8/2024-113 zo dňa 6.

augusta 2025, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 66C/8/2024-113 zo dňa 6. augusta 2025 zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 889,50 eur spolu s úrokom z omeškania 9,50% ročne
zo sumy 889,50 eur od 26.10.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 20.07.2023 došlo v Šali k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v
čase dopravnej nehody bol J. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. XX, XXX XX Š. (poškodený). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 1081/2023 zo
dňa 23.08.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom

náhradného vozidla trval od 23.08.2023 do 19.09.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise,aždoukončeniaopravyadoručeniakrycieholistupoisťovňou,poktorúnemoholpoškodený
s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby
trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 11962023 splatnú dňa
04.10.2023 na sumu 2.270,11 eur s DPH za 28 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Žalovaný
dňa 12.10.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.380,61 eur. Poškodený sa dostal
do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v

dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorovéhovozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať

pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo.

3.Žalovanýuviedol,žeopravaškôdvzniknutýchnapoškodenomvozidlepoškodenéhobolavykonávaná
v autoservise Autoprofit, s.r.o., IČO: 36 239 763. Poškodené vozidlo bolo umiestnené v autoservise

odo dňa 23.8.2023 za účelom opravy. Dňa 19.9.2023 doručil autoservis, prostredníctvom webového
portálu žalovanej, faktúru č. G. zo dňa 19.9.2023, splatnú dňa 3.10.2023. Je teda nesporné, že už
dňa 19.9.2023 bola oprava poškodeného vozidla ukončená a poškodené vozidlo si poškodený mohol
prevziať a ďalej užívať. Na podklade predloženej novej faktúry ukončil likvidáciu poistnej udalosti č. 9
571 826 341 dňa 20.9.2023 a pristúpil k poukázaniu poistného plnenia vo výške 6.587,82 eur na účet
autoservisu; teda uskutočnil likvidáciu poistnej udalosti v najkratšom možnom čase a riadne poskytol

poistné plnenie autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava poškodeného vozidla. Náhradu nájomného
priznal len za 18 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené o neprimeranú dĺžku nájmu v
rozsahu 10 dní. Dĺžka prenájmu bola určená v primeranej dobe, s ohľadom na čas opravy poškodeného
vozidla, zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov,
čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci

s prestojmi zo strany žalovaného pri poskytovaní súčinnosti. Žalovaný nijako nerozporuje rozsah
škôd vzniknutých na motorovom vozidle, avšak s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov je
neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady
na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému. Opravné úkony boli fakturované v trvaní 34,80
normohodín mechanických prác; aj pri zohľadnení dôb obstarania náhradných dielov a vykonania

obhliadok vozidla, je 28 dni neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise za
účelom opravy. Žiadal, aby príslušný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

4. Žalobca v písomnej replike uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného

vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol
poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné
vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného
vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho
opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo.

Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje
vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie
inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu
fungovania. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil so zvoleným postupom pri oprave, či konečnej dĺžke opravy,

či neprimeranosti jej trvania, mali byť z jeho strany zohľadnené a namietané priamo voči autoservisu
pri poskytovaní poistného plnenia za opravu a nie následne v rámci nároku poškodeného. Poškodený
si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu
škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu.
Z oznámenia o poistnom plnení takisto vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o náklady vo výške

75,72 eur ako očakávané zníženie technickej hodnoty vozidla poškodeného a taktiež o tzv. prevádzkové
náklady vo výške 13,78 eur. Tento postup zo strany žalovaného nebol podložený nijakými dôkazmi,
vzhľadom k čomu považoval uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie
žalovaného. Žalobca naviac poukázal na to, že náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním
vlastnéhomotorovéhovozidla,bypodľajehonázorumohlibyťlennákladynaPHM,tietovšakpoškodený

znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného.

5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nájom náhradného vozidla trval od 23.08.2023 do
19.09.2023. Odo dňa 23.08.2023 do 11.09.2023 nepožiadal autoservis o obhliadku vozidla po
jeho odstrojení, odmontovaní krytov a preskúmaní vnútornej časti vozidla; až dňa 12.09.2023 bola

uskutočnená doobhliadka vozidla, po ktorej autoservis objednal potrebné náhradné diely a uskutočňoval
opravné úkony. Žalovaný preto považuje takúto dobu trvania opravy za neprimeranú, keďže zjavne
neboli uskutočňované opravné úkony v stanovenom rozsahu hneď po prijatí vozidla do autoservisu, ale
až so značným odstupom.6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 4, § 11 ods. 7 a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 427 ods. 1 a 2, § 429, § 442 ods. 1, § 524 ods.1 a 2, § 663, § 671, § 517 ods. 2, § 797 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na zaplatenie sumy 899,50
eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla po dobu opravy motorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej
udalosti zapríčinenej klientom žalovaného.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v nákladoch za nájom
náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná, keď napokon žalovaný, vedomý si tejto svojej
zodpovednosti, už čiastočne žalobcovi z tohto titulu plnil (vyplatením sumy 1.380,61 eur). Žalovaný
teda sám uznal, že v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenou dopravnou nehodou bol nevyhnutný nájom
náhradného vozidla. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti na judikatúrne závery súdov v tejto

oblasti, podľa ktorých skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla,
ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v
rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci,
zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu.
Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti (por.

rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1Cz/86/90 zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce
soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, a ďalej napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25Cdo/3911/2007 zo dňa 30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 25Cdo/2703/2006 zo dňa 16.10.2008).

9. Medzi stranami bola sporná otázka dôvodnosti trvania dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla
poškodeným vo vzťahu k nároku na náhradu škody spočívajúcom v nájme náhradného motorového
vozidla, keď žalovaný namietal, že oprava poškodeného motorového vozidla, počas ktorej si poškodený
prenajal náhradné motorové vozidlo, bola neprimeraná, kedy oprava vozidla bola ukončená už dňa

19.09.2023 a poškodené vozidlo si (podľa žalovaného) mohol poškodený prevziať a ďalej užívať.
Žalovaný uznal dobu nájmu len za 18 dní nájmu náhradného motorového vozidla, za ktorú aj priznal a
vyplatil žalobcovi náhradu.

10. Pokiaľ ide o otázku, či nárok na náhradu škody spočívajúci v nájme náhradného motorového

vozidla poškodeným v prípade škody hradenej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je dôvodný iba do okamihu ukončenia opravy
poškodeného motorového vozidla autoservisom alebo až do okamihu vydania opraveného motorového
vozidla poškodenému autoservisom po oprave, resp. do umožnenia užívania opraveného motorového
vozidla poškodeným zo strany autoservisu po úhrade ceny opravy zo strany poisťovne škodcu, príp.

vystavenia tzv. krycieho listu poisťovňou, súd prvej inštancie mal za to, že na strane poškodeného k
zmene jeho postavenia nedochádza už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale
k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t.j. dňom, kedy došlo
k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového
vozidla, aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu, je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania

reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo (porovnaj rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024).

11. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie negatívnych
dôsledkov na poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou

prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac
zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V tomto
kontexte je potom potrebné nazerať aj na podstatu samotného zabezpečenia náhradného motorovéhovozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto
vozidlo užívať. V Súd prvej inštancie poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, tiež na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2019

zo dňa 25.07.2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023 a
sp. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023.

12. Z listiny - potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu súd prvej inštancie
zistil, že po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 19.09.2023 bolo

poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi, a to dňa 20.09.2023. Toto potvrdzovalo aj čestné
vyhlásenie poškodeného. Listina - oznámenie o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti, na základe
ktorej bolo poskytnuté plnenie v sume 1.380,61 eur neobsahuje dôvody, pre ktoré žalovaný pristúpil k
plneniu len sumy 1.380,61 eur. V listine sa len stroho konštatuje, že neprimerané náklady na náhradné
vozidlo boli v sume 800 eur, ktoré žalovaný ako poistné plnenie nevyplatil. Zároveň nebolo priznané ani
plnenie v sume 75,72 eur označené ako zmena technickej hodnoty vozidla (THV) a pevné prevádzkové

náklady 0,01 x 1378 km v sume 13,78 eur. Žalovaný taktiež uvedené bližšie neodôvodnil. Žalovaný je
pritom povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia a tento dôvod nemôže dodatočne meniť
(§ 797 ods. 4 OZ). Tieto dôvody bol povinný žalovaný uviesť už v oznámení o poistnom plnení a nie až
dodatočne v rámci svojej obrany v následnom súdnom konaní.

13. Poškodený mal právo nechať si po nehode, ktorú nezavinil, opraviť poškodené motorové vozidlo.
Poškodený zároveň vyhlásil, že nemá k dispozícii iné vozidlo a nájom náhradného vozidla bol
nevyhnutný. V súvislosti s tým, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného, náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nebolo preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,

aby sa pre protiprávne konanie inej osoby obmedzil v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho
zaužívaného spôsobu fungovania.

14. Poškodený následne, odkedy bolo vozidlo prevzaté do opravy, nemohol ovplyvniť dĺžku opravy
vozidla v autoservise. Autoservis je zmluvným partnerom žalovaného. Z toho potom vyplýva, že v

príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bola aj skutočnosť, že vozidlo poškodeného bolo v oprave.
Nakoľko náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla boli v predmetnej veci neočakávanými
nákladmi a výdavkami, ktoré by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla nebyť
dopravnej nehody, vzhľadom na uvedené skutkové závery z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie
uzavrel, že prenájom náhradného vozidla bol účelný a v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú

zavinil poistenec žalovaného, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalovaný v tomto smere nepreukázal
opak, nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že by zotrvanie vozidla v autoservise po dobu 28 dní nebolo
účelné a bolo neprimerané, ako tvrdil, pričom v tomto smere žalovaný nepredložil žiaden dôkaz ako to
avizoval v priebehu konania.

15. Pokiaľ ide o námietku toho, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa 19.09.2023,
kedy doručil žalovaný autoservisu faktúru a poškodený si mohol prevziať vozidlo už v tento deň a
nie až dňa 20.09.2023, súd prvej inštancie v tejto súvislosti nezistil úmysel poškodeného, resp. jeho
zavinenie, že nedošlo k prevzatiu vozidla už dňa 19.09.2023. Táto skutočnosť pritom nemusela závisieť
len na poškodenom, ale aj na autoservise, kedy tento vyzval poškodeného na prevzatie vozidla, kedy

si tento reálne vzhľadom na otváracie hodiny mohol vozidlo prevziať a pod. Súdu prvej inštancie je
známe z jeho činnosti, že žalovaný sám v iných prípadoch argumentuje a priznáva plnenie až deň
nasledujúci po rozhodnej udalosti. V predmetnej veci v kontexte zistených skutočností nemožno dospieť
k záveru, že by poškodený prevzatím vozidla dňa 20.09.2023 porušil svoju povinnosť podľa § 415 OZ. Z
čestného vyhlásenia poškodeného a potvrdenia autoservisu vyplývalo, že vozidlo bolo v autoservise do

20.09.2023, kedy si poškodený vozidlo bezodkladne prevzal. Účelný je prenájom náhradného vozidla
práve dovtedy, dokedy si poškodený vozidlo neprevezme. Poškodený má povinnosť spravovať sa
ustanoveniami § 415 OZ a snažiť sa o minimalizovanie vzniknutej škody tým, že účelne využíva inštitút
prenájmu náhradného motorového vozidla s prihliadnutím na moment ukončenia opravy vlastného
poškodeného motorového vozidla. V predmetnej veci tak poškodený postupoval. Poškodený nemal

vedomosť o tom, kedy mu bude vozidlo opravené, kedy bude poskytnuté plnenie žalovaným a kedy si
bude môcť previať vozidlo. Nebolo preukázané, že oznámenie servisu bolo uskutočnené v takú hodinu
dňa, kedy bolo ešte možné spravodlivo očakávať, že poškodený si v daný deň aj prevezme vozidlo s
ohľadom na otváracie hodiny servisu a pod.16. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie posúdil predmetnú žalobu ako dôvodnú a žalobe vyhovel
v plnom rozsahu. Žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania tak, ako si tieto uplatnil v podanej

žalobe, vo výške 9,5 % ročne od 26.10.2023, viazaný návrhom žalobcu, keď tieto boli vo výške o 5
percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia
č. 87/1995 Z.z.), a to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia
prešetrovania poistnej udalosti žalovaným (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.).

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu proti žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to z dôvodov
podľa ust. § 365 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol arbitrárne, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia, len
so strohým uvedením svojich záverov a bez vysporiadania sa so všetkými relevantnými námietkami
vznesenými v priebehu konania.
Žalovaný v konaní predložil príslušné dôkazy o skutočnosti, že autoservis odo dňa 23.08.2023 do

11.09.2023 nepožiadal o obhliadku vozidla po jeho odstrojení, odmontovaní krytov a preskúmaní
vnútornej časti vozidla, pričom žalobca tieto okolnosti výslovne nepoprel, čím v zmysle ust. § 151 ods.
1 CSP išlo o nesporné tvrdenie. Až dňa 12.09.2023 bola uskutočnená doobhliadka vozidla, po ktorej
autoservis objednal potrebné náhradné diely a uskutočňoval opravné úkony. Nájom vozidla bol teda odo
dňa odo dňa 23.08.2023 do 11.09.2023 neúčelný. S touto skutočnosťou významnou pre rozhodnutie o

nároku žalobcu sa však konajúci súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím zaťažil rozhodnutie vadou
arbitrárnosti, nejasnosti a nezákonnosti.
Súd prvej inštancie arbitrárnym spôsobom rozhodol o právach a povinnostiach sporných strán, čím
zásadným spôsobom ohrozil právo žalovaného na spravodlivý proces. Z tohto dôvodu má za to, že
súd prvej inštancie nezvolil správny postup pri aplikácii zákonnej úpravy a súdnej praxe na konkrétne

okolnosti prípadu, na podklade čoho nesprávne právne posúdil prejednávanú vec a ohrozil jeho právo
na spravodlivý proces. V danom prípade je zákonom, upravujúcim postup súdu CSP. Pokiaľ súd koná
v rozpore s týmto procesným predpisom do takej miery, že nerešpektuje jeho kogentnú normu a vydá
rozhodnutie, ktoré zjavne odporuje jej interpretácii, porušuje tým princíp legality v zmysle čl. 2 ods. 2
Ústavy SR a princíp právnej istoty účastníka konania. Vzhľadom na ustanovenie čl. 1 ods. 1 Ústavy SR,

definujúce Slovenskú republiku ako právny štát, právo aby všeobecné súdy konali predvídateľné a v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak súd prvej inštancie vydal rozsudok ktorý je v
rozpore s CSP, nie je možné dospieť k záveru, že bolo jeho postupom a rozhodnutím zachované právo
žalovanej na spravodlivý proces a jej základné právo na súdnu ochranu.
Pokiaľ súd prvej inštancie pri odôvodnení rozsudku nepostupoval spôsobom, ktorý mu záväzne určuje

ust. § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že tento rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov ako aj pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že právo na súdnu ochranu nie je naplnené
reálnym obsahom. Súčasťou práva na spravodlivý proces je nevyhnutná spojitosť medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktorá
sa má odzrkadliť v odôvodnení rozhodnutia, pri dodržaní zásad ust. § 220 ods. 2 CSP. Ak tento vzťah

z odôvodnenia nevyplýva, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je pritom aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (uznesenie
ÚS SR, IV. ÚS 115/2003).

Podľa žalovaného odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyššie uvedené atribúty
nespĺňa - nie je presvedčivé, preskúmateľné a ani dostatočné, čím zásadným spôsobom ohrozuje jeho
právo na spravodlivý proces.Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uznal za správny postup autoservisu, ktorý
zadržiaval poškodené motorové vozidlo nečinne v autoservise bez vykonávania opravných úkonov. Súd

prvej inštancie nepochybne nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy predložené v priebehu súdneho
konania, keď celú dobu nájmu náhradného vozidla označil za účelnú a opodstatnenú. Je nesporné,
že vozidlo bolo umiestnené v autoservise bez vykonávania opravných úkonov po dobu až 20 dní. Aj
napriek tejto okolnosti posúdil súd prvej inštancie celú dobu nájmu za opodstatnenú a účelnú, aj keď bol
rozsah zjavne neúčelne predĺžený nečinnosťou autoservisu. Takéto posúdenie je zároveň v rozpore s

právnou úpravou, nakoľko v zmysle zákona o PZP a príslušnej judikatúry má poškodený nárok na nájom
náhradného vozidla len po dobu účelnú a nevyhnutnú. O takúto situáciu nepochybne nešlo v tomto
prípade, kedy autoservis nekonal a tým neúmerne navýšil náklady na nájom náhradného vozidla. Svoje
rozhodnutie teda súd prvej inštancie založil na nesprávnych záveroch vyplývajúcich z predložených
dôkazov, a rovnako nesprávne právne posúdil celú prejednávanú vec.
Neobstojí ani záver, že poškodenému prináleží náhrada prenájmu za nájom náhradného vozidla v

akejkoľvek dĺžke, keďže takýto stav by mohol viesť k neúmernému navyšovaniu nákladov na náhradu
škody. Žalovaný v takomto postupe autopožičovní a autoservisov pozoruje znaky parazitovania na
systéme povinného zmluvného poistenia, kedy sa náklady na nájom vozidla umelo navyšujú o ďalšie
dni nájmu aj napriek tomu, že poškodené vozilo je pojazdné a schopné prevádzky.
Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil príslušnému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo, aby tento rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

20. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný poukazuje na nedostatočné

odôvodnenie rozsudku a tvrdí, že súd prvej inštancie neskúmal námietky žalovaného vo vzťahu
k nečinnosti autoservisu počas doby trvania opravy, keď autoservis odo dňa 23.08.2023 do dňa
11.09.2023 nepožiadal o obhliadku vozidla po jeho odstrojení, odmontovaní krytov a preskúmaní
vnútornej časti vozidla, ktoré skutočnosti žalovaný považoval za nesporné. Podľa názoru žalovaného
nájom náhradného vozidla od 23.08.2023 do 11.09.2023 nebol účelný. Žalobca má za to, že súd

prvej inštancie sa s prostriedkami procesnej obrany uplatnenými žalovaným plne vysporiadal, a to v
súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných sporoch. Motorové vozidlo poškodeného,
ktoré sa vo vyššie uvedenom čase nachádzalo v autoservise, nebolo po jeho odstrojení spôsobilé
prevádzky na pozemných komunikáciách. Žalovaný nepreukázal dôvod, pre ktorý bola doobhliadka
poškodeného vozidla spoločnosťou Slovexperta, s.r.o. vykonaná dňa 12.09.2023. Súd prvej inštancie

správnekonštatoval,žežalovanýnepreukázalsvojetvrdeniaotom,žebyzotrvanievozidlavautoservise
po dobu 28 dní nebolo účelné a bolo neprimerané, pričom v tomto smere ani nepredložil žiaden ním
avizovaný dôkaz. Žalobca podotýka, že vo svojich podaniach navrhoval vykonať dokazovanie ohľadom
priebehu vykonávania opravy, čím dal jednoznačne najavo, že s tvrdeniami žalovaného o prestojoch
autoservisu nesúhlasí. V tejto súvislosti však považuje za zásadné uviesť, že v intenciách nálezu

Ústavného súdu SR zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56, obrana žalovaného založená na
tvrdeniach, či dôkazoch, o neprimeranej dĺžke opravy, resp. prestojoch autoservisu, nie je spôsobilá k
vyvráteniu žalobcom uplatneného nároku na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla počas
celej doby zotrvania poškodeného vozidla v autoservise za účelom vykonania jeho opravy v dôsledku
dopravnej nehody zavinenej poistencom žalovaného.

Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na neuvedenie konkrétneho dôvodu krátenia poistného
plnenia v oznámení o poistnom plnení a nemožnosť jeho dodatočnej zmeny podľa ust. § 797 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný pritom poskytol poistné plnenie za 18 dní nájmu náhradného
vozidla z celkových 28 dní jeho trvania, pričom až v konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval
neprimeranou dĺžkou trvania opravy (v podanom odpore) a následne nevykonaním obhliadky

poškodeného vozidla po jeho odstrojení v priebehu 20 dní (v podanej duplike). Žalovaným uplatnená
obrana je vyslovene neopodstatnená a účelová, keď poistné plnenie krátil o nájomné za 10 dní nájmu
náhradného vozidla a v súdnom konaní argumentuje nedôvodnosťou nájmu náhradného vozidla počas
20 dní, t.j. nájmu trvajúceho viac ako 8 dní.
Žalovaným produkovaná odvolacia argumentácia je v rozpore s Ústavným súdom SR definovaným

účelom náhradného vozidla, a to eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý
zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. Poškodený bol vylúčený z možnosti užívania jeho opravovaného vozidla po celú
dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, ktoré sa dostalo do jeho dispozičnej sféry ažpo vystavení tzv. krycieho listu žalovaným. Dobu, po ktorú bolo vozidlo poškodeného v autoservise,
poškodený nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Zároveň poukazuje na aktuálny záver Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56, ktorý

sa týkal nepriznania náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla nad rámec nevyhnutnej doby
opravy ustálenej odborným vyjadrením predloženým žalovaným. Ústavný súd v ňom konštatoval, že
skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo má pre stanovenie relevantnej
doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Ustálil,
že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie

škodovej udalosti treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania
náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.
Zotrvanie opravovaného vozidla poškodeného v autoservise po celú dobu trvania nájmu náhradného
vozidla bolo dôvodné, poškodený nemal možnosť opravované vozidlo reálne užívať, čo nevyhnutne
a účelne viedlo k nájmu náhradného vozidla, preto sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu
prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že pre poskytnutie náhrady nákladov vynaložených na nájom

náhradného vozidla je potrebné zohľadňovať celkovú dobu, počas ktorej bol poškodený vylúčený z
užívania motorového vozidla z dôvodu jeho opravy. Je to práve poškodený, ktorý protiprávnym konaním
poistenca žalovaného prišiel o možnosť využívať vlastné motorové vozidlo.
Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom
konania poistenca žalovaného, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla,

či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu
umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu
nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná
poisťovňa. Postup autoservisu, ktorý je partnerom žalovaného, pri vykonávaní opravy motorového
vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú

dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a
to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností
poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie
krycieho listu, je povinnosťou poisťovne.
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise

bola pričítateľná poškodenému; práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania
náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovaného
a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že poškodený mohol reálne užívať v ním namietanej dobe jeho
poškodenémotorovévozidlo.Zaťaženiepoisťovnedôkaznýmbremenomopredmetnýchskutočnostiach

vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.07.2025, sp. zn. III. ÚS 322/2025-31,
v zmysle ktorého pri posúdení otázky rozsahu náhrady škody spôsobenej nemožnosťou užívania
poškodeného vozidla dochádza k stretu záujmov poisťovní pri zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla na strane jednej a podnikania, ktoré je založené na prenájme vozidiel
poškodeným osobám, na strane druhej. V centre týchto podnikateľských záujmov je však poškodený,

ktorý nemôže užívať poškodené vozidlo a ktorý je poisťovňami usmerňovaný k opravám vozidiel v ich
zmluvných servisoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje rozsudok pre jeho vecnú správnosť v celom rozsahu
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

21. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

22. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj
náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania

vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd
prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli
pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán,
vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje záveryriadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť; naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie

je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie
na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj
spravodlivé.

23. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného, považuje za potrebné doplniť
ešte nasledovné.

24. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky
poškodeného) sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej sumy vo výške 899,50 eur s

príslušenstvom titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe, že dňa 20.07.2023 došlo v Šali k
dopravnej nehode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného žalovaným a tým k vzniku
škodynamotorovomvozidlepoškodeného,vdôsledkučohonebolomožnépoškodenémotorovévozidlo
užívať v čase jeho opravy po dobu 28 dní (23.8.2023 do 19.9.2023); počas doby nevyhnutnej na opravu

poškodeného motorového vozidla poškodený na základe Zmluvy o nájme vozidla užíval náhradné
motorové vozidlo žalobcu za nájomné. Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového
vozidla poškodeným ako náhradu škody žalovaný čiastočne neuznal a neposkytol v tejto časti poistné
plnenie.

25. V posudzovanej veci bolo medzi stranami sporné, či žalobcovi patrí nárok na náhradu nákladov
vynaložených na prenájom náhradného vozidla po dobu 18 dní a to vzhľadom na rozsah škody a faktický
počet hodín trvania samotnej opravy alebo po celkovú dobu 28 dní, počas ktorej bolo poškodené vozidlo
v autoservise.

26. Z ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému
uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru
všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený
musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku

poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci.
Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky
toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak
aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť,

keď škodová udalosť (poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax
považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov
vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje
vlastné poškodené motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej udalosti) a v konečnom
dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné

poškodené motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a bol povinný uhradiť
cenu za jeho nájom po dobu opravy svojho poškodeného motorového vozidla.

27. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov pre
poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom

motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ust. § 4 ods. 2 a ods. 3
zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravujú právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj
vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku
na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné vnímať aj samotnézabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže poškodený toto vozidlo užívať.

28. Odvolací súd považuje za podstatné v prvom rade uviesť, že je nesporné a aj z ustálenej judikatúry
vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie
nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne.
V prejednávanej veci bolo dostatočne preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne
a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 28 dní, pričom k

jeho zapožičaniu došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 20.07.2023, ktorú zavinil
klient žalovaného. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na dobu trvania opravy poškodeného
motorového vozidla, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodený dĺžku
opravy nijako nemohol ovplyvniť. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného vozidla
je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného.

29. Pre posúdenie opodstatnenosti žalovaným namietanej primeranosti doby prenájmu náhradného
vozidla odvolací súd poukazuje predovšetkým na právne závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 291/2025 zo dňa 06. augusta 2025, v ktorom ústavný súd poukázal na to, že už v skutkovo a
právne obdobných prípadoch konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom
náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý

zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné
motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla,
ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS
602/2022, III. ÚS 476/2024). Vo veci sp. zn. III. ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s
názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu, podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním

náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.
Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval porovnateľnosť
situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda s tou, v rámci ktorej bude
spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti užívať

svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených
nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom
ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o
ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona
o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov) treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne

pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady
(m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024). Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti
užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich
prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval

využívanímpoškodenéhovozidla.KobdobnémuzáverudospelajÚstavnýsúdČeskejrepublikyvnáleze
sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).

30. Vyššie uvedené závery vyslovené Ústavným súdom SR sú plne aplikovateľné aj v prejednávanej
veci. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by sa odvolací

súd mal v danej veci odchýliť od zásad prezentovaných ustálenou rozhodovacou praxou.

31. Ako nedôvodnú teda vyhodnotil odvolací námietku žalovaného o neprimeranosti doby trvania
nájmu náhradného vozidla poškodeným za celé obdobie zotrvania vozidla v autoservise za účelom
jeho vykonania opravy, teda od 23.08.2023 do 19.09.2023 (28 dní), založenú na tom, že oprava

motorového vozidla poškodeného trvala neúmerne dlhú dobu, čo zakladá dôvod na krátenie poistného
plnenia žalobcovi. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
škodovej udalosti, ktorý obmedzuje poškodeného v užívaní jeho vlastného motorového vozidla, až
do momentu, kedy toto môže opätovne užívať. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej
inštancie, že prenájom náhradného vozidla trvajúci 28 dní zodpovedá dobe, pokým sa poškodené

motorové vozidlo nachádzalo v servise. Poškodený pritom nemá žiadnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy
jeho poškodeného vozidla. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nebyť škodovej udalosti,
uplatnené nároky by poškodenému nikdy neboli vznikli, pričom poškodený nemôže ovplyvniť, ako dlho
bude motorové vozidlo v autoservise.32. Uvedenému plne korešponduje priznanie náhrady nákladov za prenájom náhradného motorového
vozidla v období od prijatia poškodeného vozidla do autoservisu do vykonania obhliadky a začatia

opravárenských prác, kedy poškodený nemal možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku
protiprávneho konania poistenca žalovaného a nemal ani možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať
priebeh opravy zo strany autoservisu. Prípadná nečinnosť autoservisu v danom období nemôže byť
vyhodnotená na ťarchu žalobcu, ktorý nijakým spôsobom nemá možnosť ovplyvňovať priebeh a časové
trvanie opravárenských prác. Náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla za

uvedenú dobu nevyplývajú z účelového či nepoctivého navyšovania nákladov poškodeným, ako to
tvrdil žalovaný (s poukazom rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 2043/17). Odvolací súd považuje za
neprijateľné, aby poškodený po prijatí jeho poškodeného motorového vozidla do autoservisu zisťoval
čas, kedy autoservis pristúpi k vykonávaniu opravy a v závislosti od toho poškodené motorové vozidlo
dočasne preberal späť do svojej dispozície (navyše za situácie, keď ako vyplynulo z tvrdení strán sporu
toto bolo odstrojené a čakalo na vykonanie doobhliadky zo strany žalovaného).

33. Odvolací súd má za to, že poškodeného v spore s poisťovňou o náhradu škody krytej povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemožno
zaťažiť dôkazným bremenom vo vzťahu k dobe trvania opravárenských prác autoservisu ovplyvňujúcich
dĺžku trvania nájmu náhradného motorového vozidla. Neopodstatnená je v tomto smere argumentácia

žalovaného o absencii príčinnej súvislosti z dôvodu protiprávneho konania autoservisu, keď je nesporné,
že motorové vozidlo poškodeného sa v autoservise nachádzalo za účelom vykonania opravy výlučne
v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním poistenca žalovaného, ktoré si vyžiadalo aj vynaloženie
nákladov na prenájom náhradného vozidla.

34. V danom prípade preto považoval odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, za dôvodné
vychádzať z dĺžky doby nájmu 28 dní, za ktorú dobu je potrebné považovať náklady na prenájom
náhradného vozidla za účelný a nutný náklad, t.j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody v
dôsledku dopravnej nehody, a to vychádzajúc zo skutočnosti, že tieto boli vynaložené poškodeným na
zabezpečenie náhradného vozidla v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, pre

ktorú nemohol poškodený dočasne užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť
jeho opravu. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodený mohol používať vlastné motorové
vozidlo. Náklady vynaložené poškodeným za nájom náhradného vozidla sú skutočnou škodou, ktorá
poškodenému vznikla v konkrétnej výške, a ktorá by mu nebola vznikla, nebyť poistnej udalosti.

35.Pokiaľideodobuzotrvaniaopravenéhovozidlavautoservisedovystaveniakrycieholistužalovaným,
odvolací súd dospel k záveru, že pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla je potrebné
vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo.
Súd prvej inštancie vecne správne ustálil za primeranú aj dobu nájmu v dĺžke od vystavenia faktúry
za opravu vozidla dňa 19.09.2023 do prevzatia opraveného vozidla poškodeným dňa 20.09.2023, po

tom, ako po opravení vozidla žalovaný dňa 19.09.2023 ukončil likvidáciu poistnej udalosti a doručil
autoservisu krycí list. Správne prihliadol súd prvej inštancie na skutočnosť, kedy sa objektívne dostalo
opravené vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a kedy ho mohol najskôr reálne prevziať. Odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ za opravu vozidla neplatil servisu priamo
poškodený, ale úhrada nákladov bola vykonaná žalovaným na základe jeho dohody so servisom, a

vozidlo bolo po doručení krycieho listu, na ktoré je viazané vydanie opraveného vozidla poškodenému,
bezodkladne odovzdané poškodenému, nemôže znášať tieto náklady za prenájom vozidla poškodený.
Odvolací súd nemal v konaní za preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany
servisu si poškodený mohol vozidlo prevziať a reálne ho užívať a nájom náhradného motorového vozidla
mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu

náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo opravené dňa 19.09.2023 až do momentu jeho
vydania poškodenému dňa 20.09.2023, teda dňa nasledujúceho po doručení krycieho listu žalovaným,
pričom nebolo ani preukázané, že by poškodený dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti predĺžil
svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.

36. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namietal priznanie náhrady nákladov za jeden deň nasledujúci
po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla, ani v tomto smere nemožno konštatovať
opodstatnenosť jeho argumentácie nereflektujúcej prekonanie starších záverov súdnej praxe, ktorá
účelnosť nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla limitovala vykonaním opravy, čioznámením o vzniku totálnej škody na motorovom vozidle. Z ustálenej rozhodovacej činnosti najmä ÚS
SR (napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 602/2022, sp. zn. III. ÚS 476/2024 a ako aj jedno z
posledných rozhodnutí ÚS SR zo dňa 06.08.2025, sp. zn. I. ÚS 291/2025-56 ) jednoznačne vyplýva,

že v záujme eliminovania nepriaznivých následkov škodovej udalosti zasahujúcej do bežného života
poškodeného a jeho potrieb spojených s užívaním motorového vozidla, možno za dôvodný považovať
nárok na refundáciu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla až do možnosti opätovného
užívania vlastného vozidla, čo bolo v prejednávanej veci podmienené ukončením opravy a doručením
krycieho listu. Potrebné je zdôrazniť, že samotné oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti

a poskytnutí poistného plnenia, nezabezpečí vydanie opraveného motorového vozidla autoservisom
poškodenému. Vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu je v praxi podmienené buď úhradou
nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne.

37. Zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového
vozidla, ako jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je tak vybavenie poistnej udalosti v

rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, a to podľa § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001
Z. z. skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v
zákonom stanovenej dobe (obdobne viď nález ÚS ČR zo dňa 14.01.2021, sp. zn. I. ÚS 2932/2020).
Len samotným oznámením poisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej
náhrade škody, v dôsledku čoho poškodený je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou

nehodou. Rozhodujúcim tak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry
poškodeného. Argumentáciu žalovaného o tom, že autoservis nemal zadržiavať motorového vozidlo
poškodeného do vystavenia krycieho listu z dôvodu, že sa jednalo o zmluvný autoservis žalovaného,
vyhodnotil odvolací súd ako hypotetickú a špekulatívnu.

38. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dohovor“), a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp.

Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu
ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu
uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so

zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS
26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a

1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom
súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,
ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom
miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“

možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe
súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho
procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.

39. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah
podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové
tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a
zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými

rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní ani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup,
ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanej ako sporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v
takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký
prípad nešlo.40. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá
právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu
svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a
dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.
ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj

nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019,
IV.ÚS372/2020,1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019,3Cdo/168/2018,4Cdo/3/2019,5Cdo/57/2019,
6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018).

41. Záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010,
sp. zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len

v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda

aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03)“.

42. V podanom odvolaní žalovaný uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, majúc
za to, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací

dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to
tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom, než
zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia

vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu
uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť
výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej
otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Naplnenie tohto
odvolacieho dôvodu odvolací súd v konaní a v napadnutom rozhodnutí nezistil.

43. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP, treba uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretova, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom
prvej inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne
právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky) na náhradu

škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho
zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovaného ako poisťovne,
ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému
(ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou
prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú

bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na základe
Zmluvy o nájme vozidla uzavretej so žalobcom.44. Zároveň vo vzťahu k ďalšej argumentácii žalovaného odvolací súd pripomína, že nie je jeho
povinnosťou zodpovedať všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako
Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi pripomína, že súdne rozhodnutia musia v
dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.01.1999), a
nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument

(Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto
na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

45. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v rámci odvolacieho prieskumu nezistil existenciu žiadneho zo
žalovaným namietaných odvolacích dôvodov. Hodnotenie dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom
nie je v rozpore s § 191 CSP, či pre účely rozhodnutia nedostatočné, selektívne, bez zohľadnenia
vzájomných súvislostí. Navykonaným dokazovaním správne zistený skutkový stav súd prvej inštancie

správne aplikoval ust. § 427, § 442, § 524 OZ a § 4, § 11 a § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. a tieto vyložil v
súlade s ich účelom a v tomto smere ustálenou súdnou praxou, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní
preukázal všetky zákonné podmienky pre úspešne uplatnenie škodového nároku (udalosť vyvolanú
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vzniku škody a existenciu príčinnej súvislosti
medzi spôsobenou škodou a danou udalosťou, to všetko počas trvania poistenia zodpovednosti). Svoje

závery aj riadne, logicky, presvedčivo a v súlade s požiadavkami kladenými ust. § 220 ods. 2 CSP, ako
aj súdnou praxou vyšších súdnych autorít odôvodnil.

46. Nakoľko odvolací súd nezistil ani prítomnosť závažnej meritórnej svojvôle, od existencie ktorej
žalovaný odvíjal aj danosť odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP a porušenie

ústavne chráneného vlastníckeho práva, ani tento odvolací dôvod a argumentáciu nebolo možné
vyhodnotiť ako opodstatnené. Odvolací súd tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

47. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).