Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325201025
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325201025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom
Partizánska 1057, 069 01 Snina, proti žalovaným: 1. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX,
XXX XX E., zast. JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou so sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, 2.
E. I., E., so sídlom J. X, XXX XX K. – Staré Mesto, IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária
VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 33, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres E.,

obec E., katastrálne územie E., a to k parcele registra L. č. XXXX/XX – orná pôda o výmere XXXX m2.

Spoluvlastnícky podiel žalovaného v 1. rade F. D. o veľkosti 1/5 k parcele registra L. č. XXXX/XX - orná
pôda o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres E., obec E., katastrálne územie E. prikazuje
do výlučného vlastníctva žalobkyni A. B..

Spoluvlastnícky podiel žalovaného v 2. rade E. I. o veľkosti 1/15 k parcele registra L. č. XXXX/XX - orná

pôda o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres E., obec E., katastrálne územie E. prikazuje
do výlučného vlastníctva žalobkyni A. B..

Žalobkyňa je povinná na náhradu prikázaného spoluvlastníckeho podielu zaplatiť žalovanému v 1. rade
F. D. peňažnú sumu vo výške 1 092,60 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa je povinná na náhradu prikázaného spoluvlastníckeho podielu zaplatiť žalovanému v 2. rade
E. I. E. peňažnú sumu vo výške 363,60 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam: parcela registra
L. č. XXXX/XX – orná pôda o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie E..
V priebehu súdneho konania ustálila výšku náhrady za stratu spoluvlastníckych podielov na sumu 1,80
eur/m2.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového vlastníctva, s prikázaním ich
podielov do výlučného vlastníctva žalobkyne a tiež súhlasili s výškou náhrady za stratu spoluvlastníctva
a to 1,80 eur/m2.3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to najmä výpisom z LV č.
XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich prílohami, prednesmi právnych zástupcov strán sporu

a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., vyplýva, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/XX o výmere XXXX m2. Jedná sa o ornú. Žalobkyňa má podiel
11/15, žalovaný v 1. rade podiel 1/5 a žalovaný v 2. rade podiel 1/15. Pozemok je umiestnený mimo

zastavaného územia obce, teda v extraviláne.

5. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej
novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

6. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Tohto práva sa nemôžu spoluvlastníci vopred vzdať a akákoľvek dohoda by
bola v tomto smere neplatná. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší
spoluvlastníctvo súd, ktorý vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Právo

na zrušenie spoluvlastníctva nie ja viazané na žiadnu lehotu. Preto i žalobu na zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva možno podať bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Vychádzame z
toho, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je viazaný

žalobným návrhom strán sporu; súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vysporiadať iným
spôsobom, ako navrhujú (iudicium duplex).

V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk

výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom
výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je
vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R 37/2012).

7. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 uvádza pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva len dve
kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany sporu
rovnocenne, záleží len na súde, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť a
včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej-
ktorej strany.

8. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností žiadala podielové
spoluvlastníctvo so žalovanými zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými
spoluvlastníkmi nedošlo. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych právzaloženého na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže
kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Keďže nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre

zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

Strany sporu sa na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodli, teda všetci súhlasili
s tým, aby podiely žalovaných boli prikázané žalobkyni a tiež sa zhodli na výške náhrady za stratu
spoluvlastníckych podielov žalovaných a to 1,80 eur/m2. Súd preto žalobe vyhovel tak ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 ods. 1 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP. Uvedené zákonné ustanovenie
predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní,
v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Uplatnenie tejto výnimky je však možné len z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej
nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov,
by mali všeobecné súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný

postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov.

Súd má za to, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobkyňu nemožno nútiť, aby zotrvala v
spoluvlastníckom zväzku so žalovanými. Žalovaní pred podaním žaloby so zrušením podielového
spoluvlastníctva nesúhlasili a preto nebolo možné medzi stranami sporu uzatvoriť mimosúdnu dohodu.

Súd vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na aplikáciu § 257 CSP v samotnom predmete sporu,
prihliadalnadôvodyaokolnostizaktorýchbolažalobapodaná,napostojstránsporuvpriebehusúdneho
konania a s poukazom na uvedené žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 31/2015 zo dňa 27.01.2015 v ktorom

uviedol: ,, Je totiž potrebné si uvedomiť, že prípadný postup podľ§ 142 ods. 3 OSP (čoho sa dožadujú
sťažovatelia) by znamenal, že trovy zaplatené sťažovateľmi by im museli nahradiť žalovaní, ktorí v
konaní s ohľadom na jeho výsledok stelesnený vo výroku prvostupňového rozsudku, ako aj s ohľadom
na ich postoj k žalobe sťažovateľov neboli o nič menej úspešní než sťažovatelia. Celkom správne preto
okresný súd uzavrel, že je „spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy ním v konaní vynaložené

sám“. Práve takto vymedzené spravodlivostné kritérium je pre posúdenie ústavnej akceptovateľnosti
výroku okresného súdu v otázke trov konania, ako aj potvrdzujúceho výroku krajského súdu dôležitejšie
než detailné skúmanie doslovného znenia zákonného textu v § 142 ods. 2 a 3 OSP.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.