Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoEk/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8507202345
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8507202345.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Majetkový
Holding, a.s., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 823 364, právne zastúpený: Mgr.
Mária Viglaská, advokátka so sídlom Šteberlova 83, 902 01 Pezinok, proti povinným: 1./ T. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XXX, XXX XX L. M., 2./ R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

T. XXXX/XXX, XXX XX L. M., o vymoženie 3.189,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4Er/268/2007-124 zo dňa 03. apríla 2025, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Povinnému 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súdnemu exekútorovi Y.. C. L., Exekútorský úrad T., so sídlom F. XX, XXX XX T. p r i z n á v a trovy
exekúcie vo výške 40,82 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v
lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. uzatvoril

s povinným v 1./ rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinnou v 2./ rade ako spoludlžníkmi
- ďalším dlžníkom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorej predmetom bolo
poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 100.000 Sk (3.319,39 eura), pričom po pridelení
cieľovej sumy sa mimoriadny medziúver mal zmeniť na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX
vo výške cca 50.000 Sk (1.659,70 eura). Predmetnú zmluvu povinní podpísali dňa XX.XX.XXXX. Na
zabezpečenie poskytnutého medziúveru vystavil povinný v 1./ rade vlastnú zmenku dňa XX.XX.XXXX,

ktorú povinná v 2./ rade podpísala ako zmenkový ručiteľ. Zmenka bola vystavená ako biankozmenka,
vyplnenie ktorej je upravené v Dohode o vydaní a vyplnení biankozmenky podpísanej povinnými
dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnými. Z dôvodu
omeškania so splácaním, právny predchodca oprávneného odstúpil od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere a vyzval povinných na vrátenie zostatku poskytnutých úverových
prostriedkov. Právny predchodca oprávneného v súlade s dohodou o vydaní a vyplnení biankozmenky

vyplnil biankozmenku v údajoch splatnosti a výšky zmenkovej sumy, ktorú povinní neuhradili, preto bola
uplatnená žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V., ktorého zmenkový platobnýrozkazsp.zn.3Zm/449/06zodňa21.11.2006jeexekučnýmtitulomvpredmetnejexekúcii.Zpripojeného
spisu zmenkového súdu sp. zn. 3Zm/449/2006 mal súd prvej inštancie za to, že zmenkový súd sa
nezaoberalobsahomspotrebiteľskejzmluvyvsúvislostisktorouvznikolvymáhanýnárok.Spotrebiteľskú

zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení právneho
predchodcu oprávneného, a to na podklade predloženého originálu zmenky. Z doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie ani z pripojeného spisu zmenkového súdu zároveň nebolo možné vyvodiť z akých
konkrétnych súm zmenková suma vymáhaná v predmetnej exekúcii vo výške 3.189,11 eura pozostáva.
Dohoda o vydaní a vyplnení zmenky umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená

zmenková suma a údaj o splatnosti zmenky, pričom tieto údaje za určitých podmienok môže vyplniť
oprávnený, ako remitent. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky, ktoré mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva
žiadnu ochranu spotrebiteľa, vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Povinný „prázdnu“ zmenku podpísal pri uzavretí úverovej zmluvy, preto je nepochybné, že jej účelom je
zabezpečovať pre veriteľa úverovej zmluvy zjednodušené vymáhanie nárokov z tejto úverovej zmluvy.

Podľa súdu prvej inštancie preto spôsob, akým oprávnený predložil spotrebiteľovi zmluvné podmienky
zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorou sledoval vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Súčasťou zmluvy boli dojednania, ktoré povinný nemohol
ovplyvniť, ak by s nimi nesúhlasil, teda nevyjadril súhlas podpisom na zmluve, nebol by mu poskytnutý
požadovaný úver. V čl. IV. Podmienky vyplatenia, je uvedená povinnosť: „Zároveň sa musia predložiť

nasledovné podklady, resp. splniť nasledovné podmienky: notárska zápisnica ako exekučný titul spísaná
dlžníkom a spoludlžníkom, s tým, že sa musí vzťahovať na všetok ich majetok, t.j. hnuteľný aj nehnuteľný
alebo dlžníkom ako výstavcom biankozmenky vystavená a podpísaná biankozmenka, podpísaná
spoludlžníkom ako zmenkovým ručiteľom a podpísaná Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky s
úradne overenými podpismi vystaviteľa biankozmenky a zmenkovými ručiteľmi“. Túto povinnosť súd

prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej znenie je priamo zakomponované v
zmluve bez možnosti individuálneho dojednania a bez ich akceptácie by nedošlo k poskytnutiu úveru.
Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky a zmenka č. XXXXXXX X XX/XXXXXXXX je síce uzavretá
na samostatnom dokumente, ale z dátumu jej uzavretia (XX.XX.XXXX) bolo zrejmé, že bola vyplnená
automaticky spolu zo zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Ak má byť dohoda o

vyplňovacomprávezmenkyprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómiemusíbyťvýsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia
zmenky pre spotrebiteľa. Oprávnený sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky nemôže zbaviť. V posudzovanom prípade súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky boli
dojednané jednostranne zo strany dodávateľa a povinný ako spotrebiteľ ich obsah nemohol ovplyvniť.

Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie,
ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore so zákonom a nebola
s povinným individuálne dojednaná, keďže je súčasťou vopred pripravenej formulárovej zmluvy, do
ktorej obsahu spotrebiteľ pred podpisom zmluvy nemal možnosť zasiahnuť. Bežný spotrebiteľ nemá
predstavu o fungovaní a právnych dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne

dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou ako aj zmluvy o zmenkovom
vyplňovacom práve, ktorým je posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho
úkor. Neinformovaný spotrebiteľ bez odborných znalostí nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená
podpísanie zmenky a ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je
preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach

v neprospech dlžníka (spotrebiteľa) a je absolútne neplatná. Predtlačená dohoda o vyplnení zmenky
stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej
sumy, je len na ňom, aby určil výšku jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Veriteľ môže
jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je

abstraktný právny úkon. Vymáhaný nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
a v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a oprávnený nepreukázal
opak. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola uzavretá individuálne a spôsobovala nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, takže v zmysle Občianskeho
zákonníka bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú spotrebiteľská zmluva nesmie v zmysle

ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník obsahovať. Dohodu o vyplnení
zmenky preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Z § 243f ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m) sa prezumujú (predpokladajú), ak sa nepreukáže opak, pričom dôkazné bremeno preukázaťneexistenciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
má oprávnený. V danom prípade však podľa názoru súdu oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného

poriadku. V súvislosti so zamýšľaným právnym posúdením súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej
veci nepovažoval za potrebné uvádzať predbežné právne posúdenie a vytvoriť priestor účastníkom
konania na vyjadrenie a uplatnenie argumentov k nemu, nakoľko vo veci rozhodoval bez nariadenia
pojednávania.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil. Poukázal na bod 23 zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, v ktorom
odvolací súd dal do pozornosti pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v tom, že o zastavení
exekúcie rozhodol takpovediac od stola bez toho, aby k zamýšľanému právnemu posúdeniu o
neprijateľnosti zmluvných podmienok sťažovateľka mohla vyjadriť a poskytnúť svoje právne argumenty.
Napriek uvedenému súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím opäť zastavil exekúciu v celom

rozsahu. Exekučný súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému ako strane v
konaní, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., nakoľko oprávnenému odňal možnosť
konať pred súdom. Podľa názoru oprávneného bolo povinnosťou exekučného súdu vyhodnotiť, v
akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a (len) nad tento rámec vymoženie nároku

nepripustiť. Vzhľadom na uvedenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít podľa čl. 2 Civilného
sporového poriadku je zrejmé, že exekučný súd zastavil exekúciu v celom rozsahu v rozpore so
zákonom ako aj v rozpore s jednou so základných zásad civilného sporového konania - princípom
právnej istoty. Pokiaľ exekučný súd odôvodnil ignorovanie rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít tým, že podľa jeho názoru nemožno zistiť, z akých konkrétnych súm zmenková suma pozostáva,

v tomto ohľade si dovoľujeme dodať, že žiadne ustanovenie zákona nebránilo exekučnému súdu
vyžiadať si od oprávneného špecifikáciu zmenkovej sumy. K absolútnej neplatnosti Dohody o vydaní
a vyplnení biankozmenky zo dňa XX.XX.XXXX, podpísanej povinnými dňa XX.XX.XXXX uviedol, že
uvedená argumentácia exekučného súdu je tak extrémne absurdná, že by spôsobovala absolútnu
neplatnosť akéhokoľvek zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, nakoľko

podstatou zabezpečenia je (najmä pri vyšších peňažných sumách), že veriteľ podmieňuje poskytnutie
finančných prostriedkov dlžníkovi určitou formou zábezpeky zo strany dlžníka. Princípom zabezpečenia
poskytnutého úveru vystavenou zmenkou bola práve zjednodušená vymáhateľnosť nárokov v súdnom
konaní, žiadna iná pridaná hodnota pre veriteľa v tejto forme zabezpečenia nie je. Pokiaľ zákon v
rozhodnom čase pripúšťal zabezpečenie nárokov voči spotrebiteľom vystavením zmenky, je v právnom

štáte vylúčené, aby bolo takéto zabezpečenie bez akéhokoľvek rácia sankcionované neplatnosťou.
Zdôraznil, že v dotknutej veci bol vlastný právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou o
úvere, ktorá má na jednej strane povahu zmluvy spotrebiteľskej podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa,avšakzároveňnejdeospotrebiteľskýúverpodľazákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch, a to s poukazom na negatívne vymedzenie spotrebiteľského úveru v ustanovení § 1 ods. 2

písm.a)tohtozákona.SpotrebiteľsképrávovčasepodpisuZmluvyoúvereadokoncaanivčasevydania
exekučného titulu nevylučovalo možnosť prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ musel svoj nárok zo zmenky (rovnako ako akýkoľvek iný peňažný nárok
zo zmluvy), uplatniť v riadnom súdnom konaní, v ktorom sa dlžník mohol brániť podaním opravného
prostriedku - námietok, a spochybniť tak existenciu zmenkového záväzku, a to tak čo do právneho

dôvodu, čo do výšky, ako aj čo do vyplnenia biankozmenky v rozpore so zmenkovou dohodou.

4. Povinní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z., ďalej len C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote
(§ 362 odsek 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny zaver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančnýmsúdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia ohľadom záveru o absolútne neplatnom právnom úkone akým bola Dohoda
o vydaní a vyplnení biankozmenky (§ 387 odsek 2 C.s.p.), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého

rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

7. Z obsahu spisu vyplýva že dňa XX.XX.XXXX bola medzi právnym predchodcom oprávneného (Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s.) ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi uzatvorená Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“). Z článku IV. Podmienky vyplatenia

bod 2. Zmluvy o úvere vyplýva, cit.: „Zároveň sa musia predložiť nasledovné podklady, resp. splniť
nasledovné podmienky: notárska zápisnica ako exekučný titul spísaná dlžníkom a spoludlžníkom,
s tým, že sa musí vzťahovať na všetok ich majetok, t.j. hnuteľný aj nehnuteľný alebo dlžníkom
ako výstavcom biankozmenky vystavená a podpísaná biankozmenka, podpísaná spoludlžníkom ako
zmenkovým ručiteľom a podpísaná Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky s úradne overenými
podpismi vystaviteľa biankozmenky a zmenkovými ručiteľmi“. V rovnaký deň ako bola uzatvorená

Zmluvaoúvere,totožnézmluvnéstranyuzatvoriliajDohoduovydaníavyplneníbiankozmenky,vzmysle
ktorej vystaviteľ zmenky (povinný v 1./ rade) vystavil a vydal zmenku popísanú v čl. II tejto dohody,
ktorá je pri vydaní neúplná a má byť vyplnená majiteľom zmenky podľa dojednania v tejto dohode. V
rovnaký deň ako bola uzatvorená Zmluva o úvere a Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky bola
povinnýmv1./radeakovystaviteľomzmenkyapovinnouv2./radeakozmenkovýmručiteľompodpísaná

(biankozmenka) zmenka č. XXXXXXX X XX/XXXXXXXX.

8. Dňa XX.XX.XXXX bol Okresnému súdu Bratislava V zo strany veriteľa doručený návrh na vydanie
zmenkového platobného rozkazu, pričom v danej právnej veci Okresný súd Bratislava V vydal Zmenkový
platobný rozkaz sp. zn. 3Zm/449/06-32 zo dňa 21.11.2006.

9. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka").

Podľa ods. 4, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a
5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

13. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,

ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.14. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak
m)rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval

nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa ods. 4, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa ods. 6, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne

o pokračovaní exekúcie.

16. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu. Podľa
právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. platnej a účinnej od 23.12.2015, ktorá je obsiahnutá
v prechodnom ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy povinné ex offo

prihliadať v exekučných konaniach pri vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v
postavení spotrebiteľa v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, poskytnutá ochrana aká mu ako
spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. V prípade pochybností o tom, či ide
o spotrebiteľský vzťah, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru vzťahu
oprávnený (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť tak, že nespotrebiteľský charakter musí byť

preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. Oprávnený nepreukázal, že v danej veci
nejde o vymáhanie nároku, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a že súd pred vydaním
exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, obsah zmluvy a prihliadol na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie, prípadne neprípustnosť použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi
alebo rozpor so zákonom.

17. V zhode so súdom prvej inštancie, teda ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,
že predmetný vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinnými je vzťahom
spotrebiteľským podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

18. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od
23.12.2015, zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek
existencii právoplatného exekučného titulu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom

nebol preukázaný opak. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe
uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi,
pretoženemôžebyťúlohouexekučnéhosúduvrámciexekučnéhokonanianahrádzaťzákladnékonanie.
Exekučné konanie slúži výlučne na nútený výkon dobrovoľne nesplnených povinností uložených

vykonateľnými rozhodnutiami vydanými v základnom konaní, a preto zásadne nie je možné v jeho
rámci pristupovať k hmotnoprávnemu prieskumu exekučných titulov. Rozhodnutie vo veci samej totiž
musí byť vždy vydané v rámci základného konania. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v
ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Novela Exekučného poriadku uskutočnená zákonom č. 438/2015 Z.z. ustanovila jednoznačnú právnu
domnienku, že v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou,
je daný dôvod na zastavenie exekúcie, ak nie je preukázaný opak, k čomu však nedošlo. Exekučný
súd podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listínpredložených oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie a keďže zistil, že domnienka podľa
ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená, postupoval správne, ak exekúciu
zastavil.

19. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu

spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

20. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý
nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby
hodnotilpôvodnúzmluvuospotrebiteľskomúvereaskúmal,čitátoobsahujenekalézmluvnépodmienky.
Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver.

Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora.
Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/

EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide
o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V
takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ
domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť

zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa
(nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle ustanovenia
§ 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky
konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak
dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto

požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od
zavinenia veriteľa.

21. Súd prvej inštancie taktiež správne poukázal na skutočnosť, že samotné vystavenie zmenky, resp.
uzatvorenie Dohody o vydaní a vyplnení zmenky bola podmienka poskytnutia úveru, čo vyplýva, zo

samotnej Zmluvy o úvere, čo vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi, t.j. povinnému predložená, je skôr
o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie
spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú
praktiku.

22. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor
s dobrými mravmi.

23.Vsúvislostisnámietkouodvolateľatýkajúcejsapovinnostiexekučnéhosúduvyhodnotiť,vakejmiere
je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť, odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci III. ÚS 551/2023 zo dňa 31.10.2023, v
zmysle ktorého: „Pokiaľ sťažovateľka namieta s poukazom na príslušnú judikatúru najvyššieho súdu

a ústavného súdu zastavenie exekúcie v celom rozsahu, ústavný súd poukazuje na to, že ak súdy
vyhodnotili, že nárok uplatnený zo zmenky a priznané plnenie je v rozpore s dobrými mravmi (vzhľadom
na rozpor dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky s dobrými mravmi), tak uvedená vada sa nedá
rozdeliť a pôsobí na exekučný titul ako celok. Argumentácia sťažovateľky teda v tomto smere neobstojía nemožno ju aplikovať na prejednávanú vec. V danom prípade totiž nebola identifikovaná neprijateľná
zmluvná podmienka, ktorú by bolo možné kvantifikovať, t. j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky
uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, a teda nebolo možné nepripustiť exekúciu

len v tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej
podmienke. Súdny dvor k tomu dodáva, že zmluvná podmienka, ktorá bola vyhlásená za nekalú, sa
v zásade musí považovať za podmienku, ktorá nikdy neexistovala, takže nemôže mať účinok voči
spotrebiteľovi. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím preto v zásade musí viesť k
navráteniu právnej a skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej by sa nachádzal, ak by uvedená podmienka

neexistovala (rozsudok Súdneho dvora z 21. 12. 2016, Gutiérrez Naranjo a i., C 154/15, C 307/15 a C
308/15, bod 61).“

24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že oprávnený ako neúspešný odvolateľ nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a povinným v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Preto účastníkom náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

26. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).