Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/955/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120323599
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120323599.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o. so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618 v práv. zastúpení: Beňo & partners advokátska
kancelária s. r. o. so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti povinnému:
A. B., nar. XX.X.XXXX, evidovaný pobyt XXX XX C. D. E., o vymoženie 96,87 Eur s príslušenstvom,
vedenej pod sp. zn. 284EX 322/20 u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Dulina (nástupca JUDr. Michal

Kruppu), so sídlom Exekútorského úradu v Michalovciach, Ľ. Štúra 12, o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/955/2020 zo dňa 16.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/955/2020 zo
dňa 16.10.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený a povinný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/955/2020 zo dňa
16.10.2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.6.2020 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 96,87 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu -
rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10Csp/131/2017 zo dňa 20.12.2017, v spojení s uznesením

o trovách konania zo dňa 29.6.2018.

2. Dňa 7.7.2020 začala exekúcia doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi:
JUDr. Michal Kruppa, ktorého nástupcom sa stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina, ktorý dňa
08.07.2025 vydal vo veci upovedomenie o zastavení exekúcie podľa ust § 61n ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku.

3.Uznesenímsp.zn.22Ek/955/2020zodňa16.10.2025súdnámietkyoprávnenéhoprotiupovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe
vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie
exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia nároku oprávneného
deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, vyhlásenie povinného o svojom

majetku, osobné zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, a pod.) Zároveň poukázal na
skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie
nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť),
a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil exekvovateľný
majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia

exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie
teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konaťokamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm.
d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania,
ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech.

Exekútor, ktorý bol poverený exekúciou, koná z úradnej povinnosti a spravuje sa zásadami zákonnosti,
účelnosti a hospodárnosti. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov, ochranu povinného,
ako aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu. Súdny exekútor
je pri svojej činnosti podrobený dozornej právomoci súdu, ktorému musí poskytovať na požiadanie
správy a vysvetlenia, taktiež musí uskutočniť opatrenia uložené súdom. Exekútor má konať po

začatí exekúcie bezodkladne. Zákonodarca preferuje zisťovanie majetku elektronickými prostriedkami
a taktiež ukladá exekútorovi povinnosť prispôsobiť rozsah lustrovaného majetku výške vymáhaného
nároku. Prioritu zisťovania majetku ustanovuje § 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, nasledovne: účty povinného v bankách alebo pobočkách
zahraničných bánk, nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľností, evidencie Sociálnej
poisťovne, pohľadávky povinného podľa centrálneho registra exekúcií, obchodné podiely povinného

podľa obchodného registra, vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel, iné evidencie, v ktorých sa
vedú záznamy o majetku povinného. Súd mal zo správy od súdneho exekútora zo dňa 30.7.2025
za preukázané, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nedisponuje žiadnym príjmom, nie je
poberateľom dôchodkovej, nemocenskej či úrazovej dávky ani dávky v nezamestnanosti, nie je
vlastníkom motorového vozidla. Podľa aktuálnej lustrácie bankových účtov vykonanej súdom, povinný

nemá zriadený žiadny bankový účet, podľa aktuálnej lustrácie zo Sociálnej poisťovne nepoberá žiadny
príjem. V zmysle platnej právnej úpravy spôsob vykonania exekúcie určuje súdny exekútor tak, aby
bol primeraný výške vymáhanej pohľadávky a neohrozil očakávaný výnos, resp. cestovné a výkonové
náklady, v súlade so zásadou hospodárnosti a primeranosti výkonu exekúcie podľa Exekučného
poriadku. Súd k námietkam oprávneného uviedol, že ide len o predikcie oprávneného - možno očakávať,

že povinný sa zamestná, nadobudne majetok a podobne, pričom oprávnený reálne žiadnu existenciu
majetku povinného nepreukázal. Pokiaľ oprávnený namieta uloženie donucovacieho opatrenia, súd
konštatuje, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa
Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti
uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie. Oprávnený ďalej namieta nespísanie

hnuteľného majetku povinného. K predmetnej námietke súd uviedol, že pokyny oprávneného, na ktoré
má exekútor povinnosť prihliadnuť, sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku
podľa vyhlášky. Prípadný pokyn na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste
sídla, resp. bydliska povinného, prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný
pre exekútora. Takýto pokyn je totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a

zasahuje do oprávnenia exekútora určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn
prihliadne a zváži vzhľadom na majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie
miestneho zisťovania. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku
oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp.
samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach

proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach
vyjadril len svoje domnienky. So zreteľom na uvedené súd dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah
exekútorom vykonaných lustrácii či úkonov na zistenie majetku možno konštatovať, že súdny exekútor
v rámci výkonu tejto exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil majetkové pomery povinného. Z vykonaných
úkonov vyplýva skutočnosť, že od začatia exekúcie do jej zastavenia od povinného nedošlo ani len k

čiastočnému vymoženiu vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom a ani trov exekúcie.
Teda v priebehu exekúcie nebol na území Slovenskej republiky u povinného zistený taký nehnuteľný
alebohnuteľnýmajetok,pohľadávky,aleboinémajetkovépráva,ktorébybolomožnépostihnúťvýkonom
exekúcie v rámci tohto exekučného konania a prebiehajúcej exekúcie. K rovnakému právnemu záveru
dospel aj súd v exekučnom konaní po preskúmaní spisového materiálu. Upovedomenie o zastavení

exekúcie bolo vydané dňa 8.7.2025, teda po uplynutí 5-ročnej lehoty od začatia exekúcie, ktorá začala
plynúť dňa 7.7.2020 a súdny exekútor postupoval v zmysle zákona správne a zákonne, keď podľa §
61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Súd záverom uviedol, že oprávnenému
nebráni nič v tom, aby podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa bude domáhať splnenia
povinnosti, ktorá bola povinnému uložená exekučným titulom.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že súdny exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, respektíve
dopyty na orgány a inštitúcie, a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovaniena mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a
115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia
nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre

zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom ani
súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté
uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného
ako napríklad televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 eur, cennosti na bytoch,
počítače a notebooky, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za

okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky
oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľnosti
alebo iného vysoko hodnotného majetku, aby ho oprávnený aj vlastnil. V tomto smere poukázal
oprávnený na ustanovenie paragrafu 63 a 64 exekučného poriadku. Oprávnený zastáva názor, že
súdny exekútor nevykonal zisťovanie majetku a podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom
neboli splnené, jedná sa teda o tvrdenie negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdny

exekútor. Navyše z exekučného spisu, ako zistil aj súd, skutočne nevyplýva, že by predmetné zisťovanie
hnuteľného majetku exekútor vykonal. Majú za to, že v podmienkach exekučného konania v ktorom
sú možnosti procesného útoku a procesnej obrany zúčastnených subjektov v súlade s paragrafom 200
a nasledujúcich Exekučného poriadku obmedzené, neprechádza na oprávneného dôkazné bremeno
preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného. V zmysle ustanovenia paragrafu 59 odsek 1

a Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku
povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného majetku.
Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, respektíve si žiada iba v prípadoch predpokladaných
zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa
ktorého mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a

okrem zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi ani pokynmi oprávneného a
oprávnený ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcii, ktoré možnosti má
v plnej miere exekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie,
čo by zistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného
na úhradu akýchkoľvek preddavkov, ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od

oprávneného požadovať. To že paragraf 59 odsek 1 Exekučného poriadku ustanovuje, že exekútor
prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie pod neznamená to, že exekútor vykonáva iba zisťovanie
dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2000
eur a zjavnej majetkovej situácie povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností,

pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a podobne. Exekučný súd v konaní o
námietkach má posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie
súdnym exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podanie námietky, zhodnotenia exekútora
preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonané zisťovanie všetkého
možného majetku povinného nielen majetku evidovaného subjektami podľa paragrafu 2 vyhlášky MS

SR číslo 68/2017 Z.z. Oprávnený nie je povinný navrhovať spôsob vykonania exekúcie exekútorovi.
Exekútor je povinný iniciatívne využiť všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade, ak je na ten,
ktorý spôsob zákonom vyžadovaný súhlas oprávneného alebo úhrada preddavkov na rovy, má ich
exekútor bez výzvy oprávnenému navrhovať a ich úradu žiadať. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo
počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný

je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný
majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije respektíve v jeho domácnosti nachádza. Oprávnenému
nie je zrejmé prečo ak je jedinou možnosťou na vymoženie jeho peňažnej pohľadávky výkon exekúcie
predajom hnuteľných vecí, nakoľko zisťovanie majetku povinného formou automatického elektronického
zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia

svojho exekútorského úradu boli negatívne, túto možnosť výkonu exekúcie má oprávnený súdnemu
exekútorovi vopred navrhovať. Oprávnený poukázal na rozhodnutia vydané na Okresnom súde Banská
Bystrica sp. zn. 67Ek/1291/2019 a sp. zn. 40Ek/1204/2019. Oprávnený ďalej uviedol, že mu s
poukazom na rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, prečo sa súd pri posudzovaní námietok
oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonilo od zaužívanej vyššie uvedenej

rozhodovacejpraxe,vktorejsúdvprípadochsrovnakýmskutkovýmzákladomrozhodol,ženemajetnosť
povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi
s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má
nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil aspísal všetok majetok povinného sám z vlastnej iniciatívy. Nie je pravdou, že súd nemá právomoc
prešetrovať postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Podľa paragrafu 32 Exekučného poriadku
je súd oprávnený požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej

veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
Z ustanovenia paragrafu 32 Exekučného poriadku jasne vyplýva dohľadové oprávnenie súdu voči
súdnemu exekútorovi. Navyše nejde o nejaké prešetrovanie postupu exekútora ale skutkové zisťovanie
naplnenia podmienok zákona pre zastavenie exekúcie, keď exekútor exekúciu zastavil, na čo má
súd výsostnú právomoc a v rámci zisťovania dôkazov pre svoje rozhodnutie vo veci je oprávnený

žiadať súčinnosť a získavať podklady od kohokoľvek v súlade s civilným sporovým poriadkom. Ak si
exekútor presadil u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu
exekučnejčinnostiuvšetkýchzodpovedalakvalitejejvýkonovutýchexekútorskýchúradov,ktorýchsido
zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V podmienkach
všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike by mali byť súdni exekútori tí
poslední, ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je

pravda, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností, alebo im bránil v dôslednom výkone
exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Oprávnený má za to, že je spravodlivé,
aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol
očakávať riadne a dôkladné vykonanie exekúcie bez toho, aby sa musel kontrolovať a dohliadať na
činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované

a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom
spôsob vykonávania exekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútori iba od stola dožiada
orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúciu a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.

5. Uvedenú sťažnosť oprávneného súd povinnému ani súdnemu exekútorovi z dôvodu hospodárnosti

konania nezasielal. Stanovisko súdneho exekútora je súdu naviac známe z jeho vyjadrenia sa
k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri fyzickej osobe je predpokladom zastavenia
exekúcie pre nemajetnosť nezistenie majetku exekvovateľného v tomto exekučnom konaní po dobu

piatich rokov, nie absolútna nemajetnosť. Ak teda po dobu piatich rokov (od začatie exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku) nebude zistený ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného,
úlohou exekútora je zastaviť exekučné konanie upovedomením o zastavení exekúcie.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná

včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadeniapojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

14. V tomto smere treba konštatovať, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne,
keď vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu dospel
k správnemu právnemu záveru, ktorý v napadnutom uznesení náležite odôvodnil.

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie dopĺňa, že po

oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd prvej inštancie
konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení
exekúcie.

16. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom

konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna
nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje
majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné
zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý

by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na
základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či
nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie

súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného
poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.
Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie
určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku
povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na

skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom.
S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby
vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej
povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov
povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný

postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku

povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnostivykonaniaexekúcie.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žesúdnyexekútorniejepovinnývykonať
fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade,
ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty.
Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie

vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy
exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné
tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických
osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie možno
označiť za iluzórnu.

18. Naviac v tejto súvislosti súd poukazuje na možné premisy, ktoré musí súdnych exekútor pri
zvažovaní predaja hnuteľných vecí u povinného zohľadniť: Existencia skutočnosti, že povinný nevlastní
nehnuteľnosť, na ktorej adrese má hlásený trvalý pobyt. Možno dôvodne predpokladať, že veci
nachádzajúce sa v obydlí vlastníka nehnuteľnosti mu aj reálne patria a teda argumentum a contrario

nemožno predpokladať, že veci nachádzajúce sa v obydlí tretej osoby (vlastniacej nehnuteľnosť v ktorej
má povinný hlásený trvalý pobyt) patria povinnému. Predpokladom samotnej dražby hnuteľných vecí
je ďalej aj existencia záujmu o kúpu hnuteľných vecí (nízke povedomie ľudí o kúpe hnuteľných vecí
- dražbe, existencia veľkého množstva zdrojov na internete pre kúpu z tzv. druhej ruky, absenciagarantovania technického stavu dražených vecí...), ktorá je s poukazom na skúsenosti súdnych
exekútorov nízka. Samotná dražba predstavuje vysokú administratívnu a teda aj finančnú záťaž
a hodnota hnuteľných vecí býva zanedbateľná s tým, že výťažok vôbec nemusí postačovať ani na

náklady predaja. Preto je na zvážení súdneho exekútora (s poukazom na jeho odbornú spôsobilosť
a dlhoročné skúsenosti) aký postup vo veci zvolí. V tejto súvislosti treba podotknúť, že povinný si na
adrese trvalého pobytu neprezval ani upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému následne
doručované postupom podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku oznámením v Obchodnom vestníku
a doručením súdu na zverejnenie na úradnej tabuli súdu. Povinný má hlásený trvalý pobyt bezdomovca

od 12.03.2018 na adrese Streda nad Bodrogom. Nie je teda zrejmé, na akej adrese mal súdny exekútor
podľa názoru oprávneného vykonať súpis hnuteľných vecí.

19. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny exekútor v súčasnej
dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či sociálnych sietí.
Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych pomeroch povinného

aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku vychádza aj zo
svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho exekútora
spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou a do jeho
činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na objektívnych
skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať

hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak,
šablónovitosťavšeobecnosťpodanejsťažnosti(oprávnenýsťažnosťsrovnakýmobsahomtotižpodalvo
viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť
úhrady trov exekučného konania.

20. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného, že tento nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi
kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného súd udáva, že s týmto názorom oprávneného
možno súhlasiť. Je však v záujme oprávneného za predpokladu, ak má tento vedomosť o existujúcom
hnuteľnom majetku povinného, aby o uvedenej skutočnosti súdneho exekútora informoval v záujme
efektívneho vedenia exekúcie a možného uspokojenia pohľadávky oprávneného. Nejde vo svojej

podstate o prechod dôkazného bremena, ale o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie.

21. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii
reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z
tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci

povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný
alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti
povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na

jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal,
tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu
vo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych
výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné
náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani

súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie
je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim
majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav
zodpovednosť nenesú.

22. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným

poriadkom.

23. K poukazu oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných prípadoch súd uvádza, že pri
svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenejjudikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno
považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo

svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci
nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, a to dokonca len rozhodnutiami jediného vyššieho
súdneho úradníka, ktoré ani neprešli sudcovským prieskumom viazaný. Naviac v konania označených
oprávneným boli rozhodnutia súdu vydané na inom skutkovom základe, konkrétne v konaní vedenom
pod sp. zn. 67Ek/1291/2019 bolo zistené, že povinný bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti

v podiel 1/1 v pomere k celku a v konaní pod sp. zn. 40Ek/1204/2019 súd nemal dostatočne preukázané
zisťovania majetku a príjmov povinného súdnym exekútorom, ktorý na výzvu súdu ani nereagoval).

24. Na záver súd konštatuje, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných
súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za

porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

25. So zreteľom na vyššie uvedené preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším
súdnym úradníkom sp. zn. 22Ek/955/2020 zo dňa 16.10.2025 ako nedôvodnú zamietol, keď napadnuté
uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne

a vydané v súlade so zákonom.

26.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žeoprávnenýanipovinnýnemajúnároknanáhradutrovkonania
v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn.22Ek/955/2020 zo dňa 16.10.2025. Oprávnený si v podanej sťažnosti nárok na náhradu trov

konania neuplatnil, povinnému nárok na náhradu trov konania nevznikol (sťažnosť oprávneného mu na
vyjadrenie zaslaná nebola).

27. Navyše súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade
komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného

konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu
a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov
vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich
uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani

iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M.,
Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C.
H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej
vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti

s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky
spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže
vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom
konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony,
ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému
návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca

mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli
minimalizované na maximálnu možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu
pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho.
V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoréby si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).