Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 15Csp/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625203203
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5625203203.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, C. D.,
o zaplatenie 489,77 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2025 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 489,77
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 489,77 € od 23.10.2022 do zaplatenia

a náhrady trov konania.

2. Uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa 16.12.2024 na základe Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 30.11.2017 uzatvorenej medzi obch. spol. Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:
31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom. Právny predchodca žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa
24.05.2022Zmluvuč.21741502,nazákladektorejjejposkytolúvervovýške464,95€,ktorýsazaviazala

uhradiť 29 mesačnými splátkami vo výške 20 €. Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať
poskytnutý úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

4. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorí nepožiadali
o odročenie pojednávania.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 24.05.2022 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovanou Zmluvu o viazanom
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej poskytol účelový úver vo výške 464,95 € na kúpu
spotrebného tovaru – LG 55NANO, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 29 mesačných
splátkach vo výške 20 € so splatnosťou 20. dňa v mesiaci. Dátum prvej splátky je 20.06.2022. Úroková

sadzba bola dojednaná vo výške 18,96 % ročne a RPMN vo výške 18,61 %.7. Predžalobnouupomienkouzodňa24.08.2022právnypredchodcažalobcuvyzvalžalovanúnaúhradu
nedoplatku na splátkach vo výške 7605 € a zároveň ju poučil, že, ak nedôjde k úhrade do 13.09.2022,
dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Zásielka bola doručená dňa 05.09.2022.

8. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.09.2022 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej, že nakoľko nedošlo k úhrade dlžných splátok, došlo k zosplatneniu úveru dňa
20.09.2022. Dlžný zostatok je vo výške 489,77 €. Zásielka bola doručená dňa 20.09.2022.

9. Oznámením zo dňa 20.12.2024 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie
pohľadávky na žalobcu.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa

má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 37 ods. 1 OZ Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase postúpenia
pohľadávky Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti
s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného

predpisu,87aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť,
ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní

klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom

len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže
previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami
s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti rozumie
oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten komu svedčí
stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívne vecne legitimovaný)

alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívne vecne legitimovaný), o ktorých sa v spore rozhoduje.
Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti alebo on sám je nositeľom práva. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne
so záverom o nedostatku vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadne zistenie, že nositeľom vecnejlegitimácie je iný subjekt. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 27. októbra 2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020
(publikovaného v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súd Slovenskej republiky pod č.
6/2022) zvýraznil, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej

povinnosti (vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy hmotné právo
určuje, či žalobcovi svedčí tvrdené subjektívne právo, inak povedané, či má nárok na plnenie, ktorého
sa v konaní domáha; vecná legitimácia je jedným z predpokladov úspešnosti v konaní - pozn.); dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred
postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace

skutkové tvrdenia veriteľa. Súd tak musí skúmať vecnú legitimáciu ex offo aj v prípade, ak je žalovaný
nečinný.

12. Súd mal nesporne preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu dňa
24.05.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý účelový úver vo
výške 464,95 €. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v pravidelných 29 mesačných splátkach

vo výške 20 € so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 20.06.2022.
Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, právny predchodca
žalobcu vyhlásil úver za splatný. Súd dospel k záveru, že pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
neboli splnené zákonom vyžadované predpoklady. Je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský spor.
Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ okrem iného sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinností spotrebiteľom

dosiahol splatnosť celej pohľadávky a súčasne sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky
je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na
uplatnenie tohto práva. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia práva je
spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Ak však spotrebiteľ zaplatí zameškané splátky pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo,
uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Účelom je dať spotrebiteľovi ešte
poslednú možnosť k splateniu dlhu pre tým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie dlhu.

Z uvedeného je zrejmé, že výzva podľa ust. § 53 ods. 9 musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ
nadobudolvedomosť,sktoroukonkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadným
zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. V neposlednom
rade je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu ust. § 54a OZ. Právny predchodca
žalobcu listom zo dňa 24.08.2022 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok vo výške 60 €. Vyzval

ju na zaplatenie dlžnej sumy. V opačnom prípade vyhlási predčasnú splatnosť úveru. Takto koncipovaná
výzva podľa názoru súdu nespĺňa zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9 OZ v
spojení s ust. § 37 ods. 1 OZ. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná a preto je neplatná. Žalobca
dostatočnýmspôsobomnepreukázalvyužitieprávanapredčasnézosplatnenieúveru.Nemohlotakdôjsť
k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti peňažného záväzku Oznámením o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru zo dňa 20.09.2022. Z výzvy nevyplýva, pre ktorú konkrétnu splátku právny predchodca
žalobcu využil svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

12. Účelom právnej úpravy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 je zamedziť
„zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v

splátkach, z dôvodu len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky (len pár dní) a
súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky pred tým, ako dodávateľ
využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Na naplnenie tohto účelu však musí byť nepochybne
spotrebiteľ informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa ust.
§ 565 OZ. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa

26.06.2024, v ktorom sa uvádza: „V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v
§ 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže
požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace
od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je

teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na
to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia §
565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej
sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutítroch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo
strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ
a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve

(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je
potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka
o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému

plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže
byť poškodený.“
„Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon
nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp.
zn. 6Cdo/152/2022)

13. Pohľadávka bola postúpená dňa 16.12.2024, pričom termín konečnej splatnosti nastal dňa
20.10.2024. K platnému postúpeniu tak mohlo dôjsť za splnenia ďalších podmienok v súlade s ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaná však nebola v omeškaní so všetkými splátkami dlhšie ako 90
dní. Právny predchodca žalobcu nemohol pohľadávku v celosti previesť na žalobcu. Zo žaloby a jej
príloh nevyplýva, že by žalovanej bola pred postúpením pohľadávky zo strany právneho predchodcu

žalobcu doručená výzva, že je v omeškaní so splatením dlžných splátok, keďže za takúto výzvu
nemožno považovať výzvu v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Súdu nebolo preukázané zachovanie postupu
zakotveného v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2025 sp. zn. 1VCdo/4/2025, v zmysle ktorého:
„Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky

na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho
peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ Zaslanie takto
špecifikovanej osobitnej výzvy žalovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu pred postúpením
pohľadávky (16.12.2024) súdu nebolo preukázané. Žalobca je povinný preukázať predpoklady svojej

aktívnej legitimácie, okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe zamietnutia žaloby. Na záver súd
uvádza, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN (18,61 %), pretože úroková sadzba je
dojednaná vo výške 18,96 %. Keďže RPMN zahŕňa (nielen) úrokovú sadzbu, musí byť prinajmenšom
v rovnakej výške ako je dojednaná úroková sadzba. Preto sa úver považuje aj za bezúročný a bez

poplatkov. Za splnenia zákonom stanovených podmienok sa tak právny predchodca žalobcu, prípadne
jeho právny nástupca môže domáhať len zaplatenia istiny jednotlivých splatných splátok.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

15. Žalovanej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania, aj keď bola s prihliadnutím na výsledok
sporu úspešná, keďže z obsahu spisu nemal preukázaný vznik trov na jej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Liptovský Mikuláš.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.