Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123422307
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6123422307.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Michaelou Braškovou, v spore žalobcu: MIDU SK s.r.o., so sídlom

Trenčianska cesta 58, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO : 44 771 967, právne zast. JUDr. Martin
Žaťko, advokát, so sídlom : Trenčianska cesta 603, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO : 44695802
proti žalovanému: ODU - trade, s.r.o., so sídlom : Športová 8420/21, 010 01 Žilina, IČO : 50 350 421,
právne zastúpený : MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom : Palackého 6403,
911 01 Trenčín, IČO : 52 418 219, o zaplatenie 384 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
384 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 384 eur od 19.10.2023 do
zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Vo svojom
žalobnom návrhu uviedol, že žalobca žalovanému prenajal vysokozdvižnú plošinu odo dňa 15.05.2023
– 14.06.2023 (faktúra č. 2023431 za prenájom plošiny bola žalobcovi zo strany žalovaného uhradená),
pričom v zmysle preberacieho protokolu č. 20230243 žalovaný deklaroval, že predmetnú plošinu prevzal
– „plne funkčnú, nepoškodenú, čistú bez výhrad“. Následne rovnako v zmysle preberacieho protokolu

č. 20230243 žalovaný deklaroval, že plošina bola vrátená „špinavá“ (t.j. znečistená). Vzhľadom na
vyššie uvedené je zrejmé, že má nárok na náhradu nákladov za odstránenie znečistenia plošiny, a
to bez ohľadu, či sa spoločnosť na úhradu takýchto nákladov zaviazala zmluvne. Žalobca vyčíslil v
zmysle ustanovení formulárovej nájomnej zmluvy, s ktorou bol žalovaný oboznámený (aj keď ani na
opakovanú žiadosť nezaslal podpísanú nájomnú zmluvu späť; pozn. žalovaný mal výhrady výlučne voči
ustanoveniam nájomnej zmluvy upravujúcich splatnosť, pričom ostatný obsah zmluvy preukázateľne
akceptoval) na sumu 320 eur bez DPH - faktúru č. 20230432.

2. Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 40Up/1563/2023 dňa 02.11.2023 vydal platobný rozkaz,
ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 384 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 384 eur od 19.10.2023 do zaplatenia a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania.

3. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že považuje tvrdenia
obsiahnuté v návrhu a nároky v ňom uplatnené za nesprávne. Žalovanému bola doručená predžalobná
výzva žalobcu zo dňa 06.10.2023, v zmysle ktorej žalobca žiadal, aby žalovaný uhradil sumu istiny
vo výške 320,00 eur spolu s príslušenstvom. Uvedená pohľadávka mala žalobcovi vzniknúť údajnena základe ustanovenia formulárovej nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný nikdy neuzatvoril, a na ktorej
základebolavyčíslenáuplatnenávýškaistiny.Žalovanýsakpredžalobnejvýzvevyjadrildňa24.10.2023.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný vrátil žalovanému vysokozdvižnú plošinu, pričom

pri prebraní bol k vysokozdvižnej plošine na preberacom protokole č. 20230243 doplnený prídavok
„špinavá“. Následne si žalobca uplatnil u žalovaného faktúrou č. 20230432 zo dňa 05.06.2023 čistenie
vysokozdvižnej plošiny vo výške 320,00 eur bez DPH. Podľa predžalobnej výzvy si žalobca vyčíslil a
uplatnil uvedenú sumu u žalobcu faktúrou č. 20230432 zo dňa 05.06.2023, ktorú vystavil na základe
formulárovej nájomnej zmluvy, s ktorou bol žalovaný podľa slov žalobcu len oboznámený, a ktorú nikdy

neuzatvoril. Túto skutočnosť žalobca výslovne uvádza v predžalobnej výzve nasledovne: „Klient vyčíslil
v zmysle ustanovení formulárovej nájomnej zmluvy, s ktorou bola Spoločnosť oboznámená (aj keď ani
na opakovanú žiadosť Spoločnosť nezaslala podpísanú nájomnú zmluvu späť; ... na sumu 320,-EUR
bez DPH. Vystavenú faktúru č. 20230432 pripájam v prílohe“. Uviedol, že na základe uvedeného žalobca
uvádza, že pre vznik nároku na úhradu nákladov na odstránenie znečistenia plošiny, bolo postačujúce,
len oboznámenie žalovaného s ustanoveniami formulárovej nájomnej zmluvy. Ako dôkaz oboznámenia

žalovaného s ustanoveniami formulárovej nájomnej zmluvy, mali byť výhrady žalovaného len voči
ustanoveniam upravujúcich splatnosť zmluvy. K uvedenému uviedol, že na základe § 630 ods. 2 zákona
č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ak ako „Obchodný zákonník“) má
zmluva o nájme dopravného prostriedku predpísanú zákonnú písomnú formu. Nedodržanie písomnej
formy pri zmluve o nájme dopravného prostriedku, má za následok absolútnu neplatnosť právneho

úkonu. Za pravdu im dáva aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorého odôvodnení
sa uvádza: „K uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku, predmetom ktorej mal byť osobný
nákladný výťah NOV 650D, medzi účastníkmi konania v písomnej forme nedošlo, čo má za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu.“ Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Obdo/26/2008, zo dňa 28.05.2009. Žalovaný taktiež odmieta, že by plošina bola znečistená, pričom

táto skutočnosť nebola žalobcom ani nijakým spôsobom preukázaná. Skutočnosť, že v preberacom
protokole č. 20230243 bolo uvedené „špinavá“ neznamená podľa názoru žalovaného, že žalobca
preukázal taký stav, ktorý by vyžadoval natoľko nákladné čistenie, ako je nárok uplatnený žalobcom
v predmetnom konaní. Žalobca do konania nepripojil fotodokumentáciu alebo akýkoľvek iný dôkazný
prostriedok, ktorý by bol spôsobilý preukázať v akom stave sa plošina nachádzala a čo vlastné znamená

slovo „ špinavá“ (nakoľko sémanticky si je pod týmto slovom možné predstaviť nespočetne veľa stavov
plošiny). Považuje za potrebné uviesť, že podľa chápania žalovaného pojem „špinavá“ znamenal, že
plošina bola pri jej vrátení žalobcovi znečistená len v rozsahu, ktorý zodpovedá bežnému užívaniu
plošiny pri stavebných prácach, na ktoré je určená. Žalovaný považuje jej vyčistenie, ktoré zodpovedá
bežnému užívaniu za uhradené spolu s nájmom za jej užívanie. Žalobca musel očakávať, že pri

prenájmestavebnýchzariadení,nebudedochádzaťkichpoužívaniunájomcamilenvýhradnevsterilnom
prostredí ale naopak budú prevažne užívané pri stavebných prácach, ktoré sú charakteristické vysokou
prašnosťou a vyšším rizikom znečistenia. Preto s prihliadnutím na § 630 ods. 2 Obchodného zákonníka
ako aj na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemožno súhlasiť s
tvrdením žalobcu, že „má nárok na náhradu nákladov za odstránenie znečistenia plošiny, a to bez

ohľadu, či sa žalovaný na úhradu takýchto nákladov zaviazal zmluvne,“ nakoľko sa jedná o absolútne
neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy. Na základe vyššie uvedeného považuje faktúru
č. 20230432 zo dňa 05.06.2023 za nedôvodnú, keďže je vystavená a vyčíslená na základe právneho
nároku, ktorý spočíva na absolútne neplatnom právnom úkone. Jej uhradením žalovaným by došlo k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu.

4. Následne Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k podanému odporu a tak isto
ho vyzval, aby navrhol pokračovanie v konaní.

5. Na základe výzvy súdu žalobca navrhol pokračovanie v konaní a k podanému odporu sa vyjadril

nasledovne. Uviedol, že žalovaný postavil svoju argumentáciu na absurdnej argumentácií, v ktorej si
absolútne svojvoľne a nezmyslene označil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, za zmluvu
o nájme dopravného prostriedku uzatvorenú podľa ust. § 630 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný zákonník“). Uvedené subsumovanie je zo
strany žalovaného na jednej strane účelové a tendenčné, a na strane druhej aj nezmyselné a nelogické.

Účelové a tendenčné je z dôvodu, že sa žalovanému takéto subsumovanie „hodí“ vzhľadom na
obligatórnu písomnú formu tohto typu osobitnej nájomnej zmluvy, čo by teda spôsobovalo neexistenciu
nájomného vzťahu v právnom svete, t.j. absolútnu neplatnosť tohto vzťahu (jeho právnu neexistenciu
s účinkami ex tunc). Nezmyselná a nelogická je táto argumentácia vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodu, že sám žalovaný predmet nájmu (stavebný mechanizmus a nie dopravný prostriedok) riadne
protokolárne prevzal a v rámci nájmu aj užíval (teda až do okamihu, kým ho nepoškodil tak, že spôsobil
jeho nefunkčnosť). Uviedol, že je presvedčený, že nekonal na základe neplatného právneho úkonu a

„nová“ argumentácia o neplatnej zmluve o nájme dopravného prostriedku je aktuálna pre žalovaného
len v momente, keď sa snaží vymyslieť argumentáciu (aj keď spätne výlučne na účely konania pred
súdom), aby nemusel žalobcovi plniť. Presvedčenie žalovaného, že nemá nahradiť náklady na čistenie
(a tiež náhradu škody, čo je však predmetom samostatného súdneho konania) vychádza podľa názoru
žalobcu len zo skutočnosti, že tretia osoba, ktorej podľa tvrdenia samotného žalovaného v rozpore

so zmluvou a dohodou „prenajal“ už prenajatú vec (uvedené uviedol žalobca len telefonicky, t.j. zo
strany žalobcu uvedené možno len tvrdiť), a táto tretia osoba mu odmietla tieto náklady refundovať.
Z obsahu nájomnej zmluvy (s ktorou sa žalobca oboznámil a komunikoval telefonicky aj mailom o jej
ustanoveniach, resp. žiadal upraviť dobu splatnosti) pochopiteľne nie je osobitným typom nájomnej
zmluvy – zmluva o nájme dopravného prostriedku podľa ust. § 630 Obchodného zákonníka ako sa snaží
účelovo súd presvedčiť žalovaný, aby sa vyhol plneniu. Pri zmluve o nájme dopravného prostriedku

zmluvné strany musia v zmluve vyjadriť vôľu takúto zmluvu uzatvoriť, t.j. označia ju ako zmluvu o nájme
dopravného prostriedku (uvedené samozrejme absentuje a zmluva je označená ako nájomná zmluva)
príp. priamo odkáže na ust. § 630 (uvedené samozrejme absentuje, keďže žalobca a žalovaný zmluvu
o nájme dopravného prostriedku neuzatvárali; ale uzatvorili nájomnú zmluvu o prenájme stavebného
mechanizmu – vysokozdvižnej plošiny). Uviedol, že ak by sme aj odmysleli formalistický prístup

(skutočnosť, že na žiadnom mieste ani v zmluve a ani v komunikácií medzi žalobcom a žalovaným) nie
je ani len zmienka o osobitnom druhu nájomnej zmluvy (t.j. o zmluve o nájme dopravného prostriedku) a
ani len zmienka o ust. § 630 Obchodného zákonníka, takýto typ zmluvy nevyplýva, (a to ani sekundárne)
vôbec ani z jej obsahu. Predmetom nájmu je nájom stavebného mechanizmu a nie dopravného
prostriedku. Išlo konkrétne o stavebný mechanizmus –vysokozdvižnú plošinu Haulote Compact 8.

Vysokozdvižná plošina nemôže byť aj pri najextenzívnejšom možnom výklade považovaná za dopravný
prostriedok. Odborná literatúra v danej súvislosti uvádza, že pre účely ust. § 630 Obchodného zákonníka
je dopravným prostriedkom akýkoľvek dopravný prostriedok určený na nákladnú alebo osobnú prepravu,
t. j. primárnym účelom je preprava osôb alebo vecí – nákladu (osobná alebo nákladná preprava)
(Patakyová, M. a kolektív: Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2022,

strana 1615). Uviedol, že keby sa aj snažia vysokozdvižnú plošinu zaradiť pod definíciu dopravného
prostriedku aj podľa iných predpisov (napr. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
alebo Občianskeho zákonníka), výsledok by bol rovnaký, t.j. vysokozdvižná plošina nie je dopravný
prostriedok, keďže nie je určená na osobnú ani nákladnú dopravu. Zaradenie vysokozdvižnej plošiny
pod pojem „dopravný prostriedok“ zo strany žalovaného je absurdné a je presvedčený, že ide len o

účelovú argumentáciu žalovaného, ktorý k tomuto pri výklade právnych predpisov dospieť skutočne
nemohol. Uvedené je výsledkom skôr argumentačnej núdze žalovaného. Uviedol, že v danom kontexte
je potom irelevantné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré žalovaný citoval, pričom s konštatáciou,
že pre platnosť zmluvy podľa ust. § 630 Obchodného zákonníka je potrebná písomná forma (inak je
absolútne neplatná) sa dá len stotožniť (keďže písomnú formu určuje priamo zákon). Na mieste je

však uviesť skôr judikatúru, ktorá potvrdzuje, že nie všetko čo sa „pohybuje“ je dopravný prostriedok.
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 2350/2011 uvádza, že autožeriav (teda žeriav s
podvozkom, ktorý sa môže pohybovať) nie je dopravným prostriedkom, a to z dôvodu jeho účelového
určenia a neschopnosť prepravovať náklad. Ak by vznikla pochybnosť (čo nepredpokladáme), či je
možné vysokozdvižnú plošinu subsumovať pod pojem dopravný prostriedok, je uvedené posudzované

z hľadiska zmluvného vzťahu a spôsobu použitia daného prostriedku, prípadne jeho účelu v danom
konkrétnom prípade (Bejček, J., Šilhán, J. a kolektív: Obchodní smlouvy. Závazky a podnikaní. 1. vydaní.
Praha: C.H. Beck. 2015, strana 309). K „sémantickému“ výkladu pojmu „špinavá“ je potrebné uviesť, že
aj pri nespočetne veľa „špinavých“ stavov plošiny, ide nepochybne o stav diametrálne odlišný od pojmu
„čistá“. Uviedol, že tu sa zhodnú určite aj vedci zaoberajúci sa jazykovedou s poukazom na význam

slov. Uviedol, že na mieste je pripomenúť, že žalovaný protokolárne prevzal plošinu, kde podpisom
potvrdil, že preberá plošinu „čistú“ a rovnako protokolárne plošinu odovzdal a podpisom potvrdil, že ju
odovzdáva „špinavú“. „Bežné znečistenie“ sa spravidla v protokole o prevzatí nevyznačuje. Uviedol, že
nepovažuje prílišný formalizmus („sémantiku jednotlivých slov“) v danom prípade za relevantný. Uviedol,
že by bolo relevantnejšie, keby žalovaný využil „sémantiku“ skôr pri pojme „dopravný prostriedok“,

kde by mal dospieť k tomu, že ide o prostriedok na prepravu (transport osôb alebo nákladov). Ak si
žalovaný prevzal písomne plošinu (alebo akýkoľvek predmet nájmu) „čistý“ (nie sterilný) je povinný ho
aj po ukončení nájmu vrátiť „čistý“ (nie sterilný). Ak by bola plošina znečistená len v rozsahu, ktorý
zodpovedá bežnému použitiu plošiny (čo sa účelovo snaží tvrdiť žalovaný), uvedená skutočnosť by sav protokole separátne pochopiteľne nevyznačovala (ako to bolo v tomto prípade). Použitie plošiny v
„prašnom“(„stavebnom“)prostredínevylučujepovinnosťnájomcudaťprenajatúvecdopôvodnéhostavu
(t.j. ju od stavebného prachu riadne pred odovzdaním očistiť). Skutočnosť, že čistenie nie je zahrnuté

v cene nájmu je jasné z dokumentácie (nájomnej zmluvy a VNP), ktoré mal riadne a nespochybniteľne
žalovaný k dispozícií. Uviedol, že žalovaný dokonca predmetnú plošinu používal v chemicky nevhodnom
prostredí a spôsobil znečistenie plošiny chemickými látkami. Uviedol, že „Plošinu prevzal konkrétny
zamestnanec žalobcu pán A. B. a následne ju prezrel a zdokumentoval aj majiteľ a konateľ spoločnosti
pánC.D..Odstránenímchemickéhoznečisteniavznikližalobcovinákladyrádovovyššieakosiuplatňuje.

O chemické (teda nie bežné znečistenie) sa v danom prípade jedná z dôvodu, že žalovaný plošinu
používal na odstránenie železných regálov vo vojenskom objekte v E. F., ktoré boli zničené práve v
dôsledku pôsobenia chemikálií (ich výparov) v danom prostredí, konkrétne išlo o látku Chlórnan sodný
(NaCIO). Skutočnosť, že žalovaný vykonával v danom čase (keď mal prenajatú plošinu od žalobcu)
je preukázané súradnicami GPS pre danú plošinu v tom čase (všetky žalobcom prenajaté plošiny
majú snímač GPS, ktoré monitorujú pohyb plošiny). Uviedol, že žalobca uvádza, že žalovaný práce

s prenajatou plošinou vykonával v rozpore so zmluvou aj zákonom prostredníctvom tretej osoby, a to
bez súhlasu žalobcu ako prenajímateľa. Čo sa týka nákladov na vyčistenie plošiny (331,55,-EUR) a
poškodenie plošiny (1.675,33,-EUR) žalovaný s nimi v prvotnej komunikácií súhlasil, kde ústne uviedol,
že „však to uhradí tá tretia osoba, nie je problém“ (tá tretia osoba, ktorej žalovaný neoprávnene poskytol
prenajatú plošinu na prácu vo vojenskom priestore v E. F. – konkrétne G. H., XXXX E. F., I. J. X

– viď miesto dopravy na Protokole). Následne sa situácia zmenila a domnieva sa (pochopiteľne to
nevie preukázať a uvádza to len za účelom dotvorenia celkového kontextu), že tretia osoba úhradu
tak čistenia ako aj poškodenia plošiny žalovanému odmietla, keďže plošinu používala neoprávnene
(tzv. „na čierno“), t.j. mohla si to dovoliť. Je možné určitým spôsobom porozumieť subjektívnemu
vnímaniu žalovaného, ktorý neoprávnene prenajatú plošinu poskytol tretej osobe, ktorá túto aj znečistila

a aj poškodila (a následne náklady s tým odmietla žalovanému uhradiť). Z právneho pohľadu tento
postup žalovaného však nemá žiaden vplyv za jeho zodpovednosť vyplývajúcu z nájomného vzťahu
so žalobcom. Žalovaný opakovane argumentuje skutočnosťou, že on zmluvu o nájme, ktorá mu bola
spolu so všeobecnými Nájomnými podmienkami (VNP) nepodpísal. Uvedené tvrdenie je pravdivé z
dôvodučasovejtiesneažiadostižalovanéhonaúpravuzmluvy(výlučnelenvrozsahusplatnostifaktúry!)

poskytol žalobca žalovanému plošinu, ešte pred podpisom zmluvy o nájme. Z právneho hľadiska je však
relevantnou skutočnosťou, že 12.05.2023 bola žalovanému (určenému zamestnancovi) na adresu C.
zaslaná tak nájomná zmluva, ale aj VNP, s ktorými sa teda chybne oboznámil. Z dôvodu chemického
znečistenia musel žalobca znečistenie odstraňovať minimálne 16 hodín (t.j. 320,-EUR bez DPH). Je až
nepredstaviteľné, že žalovaný si prenajme od žalobcu plošinu, neoprávnene ju poskytne tretej osobe,

ktorá s ňou vykonáva činnosť v chemicky nevhodnom prostredí, sám žalovaný hlási dňa 05.06.2023,
že počas tejto činnosti nastala porucha, plošinu predčasne vráti znečistenú a nefunkčnú (plus logistika
na náklady žalobcu) a následne účelovo označí chemické znečistenie za „bežné“ a tvrdí (napriek
oboznámeniu sa s nájomnou zmluvou a VNP), že čistenie predsa má zaplatené v nájme. Uvedené je
absurdné a argumentačne neudržateľné.

6. Následne bola vec postúpená na Okresný súd Žilina.

7.NazákladevýzvyOkresnéhosúduŽilina,sažalovanývyjadrilkvyjadreniužalobcutak,žežalovanému
bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.02.2024 (ďalej aj ako „Vyjadrenie“), ktorým žalobca

navrhol pokračovanie konania na príslušnom súde na prejednanie veci. Uviedol, že žalobca si v tomto
konaní uplatňuje nárok na úhradu istiny vo výške 384,00 EUR spolu s príslušenstvom (ďalej aj ako
„Pohľadávka“), ktorý mal žalobcovi vzniknúť na základe zmluvy, ktorú žalovaný nikdy nepodpísal.
Túto skutočnosť uviedol aj sám žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa
24.10.2023, v ktorom priamo uviedol nasledovné: „Žalobca vyčíslil v zmysle ustanovení formulárovej

nájomnej zmluvy, s ktorou bol žalovaný oboznámený (aj keď ani na opakovanú žiadosť nezaslal
podpísanú nájomnú zmluvu späť; pozn. žalovaný mal výhrady výlučne voči ustanoveniam nájomnej
zmluvy upravujúcich splatnosť, pričom ostatný obsah zmluvy preukázateľne akceptoval) na sumu 320,-
EUR bez DPH - faktúru č. 20230432.“ Žalobca k svojmu Vyjadreniu priložil k svojmu návrhu Zmluvu
o nájme č. 20230123 zo dňa 12.05.2023, na základe ktorej malo dôjsť k vzniku nároku žalobcu na

uhradenie Pohľadávky a na základe jej ustanovení žalobca vyčíslil výšku uplatňovanej Pohľadávky.
Na dotknutej zmluve sa nachádza len podpis žalobcu bez podpisu žalovaného. Predmetom Zmluvy
o nájme č. 20230123 zo dňa 12.05.2023 malo byť prenechanie nájomcovi do dočasného užívania
vysokozdvižnej plošiny Haulote Compact 8 za odplatu pre prenajímateľa. Žalovaný vo svojom Odporek platobnému rozkazu zo dňa 16.11.2023 uviedol, že odmieta tvrdenia žalobcu, na základe ktorých je
Zmluva o nájme č. 20230123 zo dňa 12.05.2023 pre žalovaného záväzná len na základe oboznámenia
žalovaného s jej ustanoveniami. Žalovaný rovnako poukázal na ustanovenie § 630 ods. 2 zákona č.

513/1991 Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), podľa
ktorého má zmluva o nájme dopravného prostriedku predpísanú zákonnú písomnú formu. Nedodržanie
písomnej formy pri zmluve o nájme dopravného prostriedku, ma za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Žalovaný ďalej poukázal aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obdo/26/2008, zo dňa 28.05.2009, ktorý v obdobnom prípade so stavebným výťahom NOV

650D (ktorého účelové určenie je rovnaké ako pri vysokozdvižnej plošiny Haulote Compact 8, a to
preprava nákladu na stavbe) určil, že ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o nájme dopravného prostriedku
v písomnej forme, má to za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalobca k uvedenej
argumentácii žalovaného uviedol, že § 630 Obchodného zákonníka sa bude vzťahovať len na také
zmluvy, ktoré zmluvné strany priamo označia formálnym názvom „zmluva o nájme dopravného teda
sa nebude vzťahovať na predmetnú zmluvu s formálny názvom „Zmluva o nájme č. 20230123“ zo dňa

12.05.2023. K uvedenému žalovaný len uvádza, že právne úkony sa posudzujú podľa obsahu a nie
podľa ich formálneho označenia a práve podľa obsahu Zmluvy o nájme č. 20230123 zo dňa 12.05.2023
je ju potrebné posudzovať ako zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 Obchodného
zákonníka. Žalobca vo svojom Vyjadrení k vyššie uvedenej argumentácii ďalej uviedol, že predmetom
nájmu v Zmluve o nájme č. 20230123 zo dňa 12.05.2023 nebol dopravný prostriedok ale stavebný

mechanizmus. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca citoval odbornú literatúru, podľa ktorej „pre účely
ust. § 630 Obchodného zákonníka je dopravný prostriedkom akýkoľvek dopravný prostriedok určený na
nákladnúaleboosobnúprepravu,tj.primárnyúčelomjeprepravaosôbalebovecí–nákladu“(Patakyová,
M. a kolektív: Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2022, strana 1615).
K uvedenej citácii odbornej literatúry žalovaný uvádza, že aj odborná literatúra citovaná žalobcom

potvrdzuje, že vysokozdvižná plošina Haulote Compact 8 je na účely § 630 Obchodného zákonníka
dopravným prostriedkom, keďže jej primárnym účelom je preprava vecí - nákladu. Práve na tento účel,
ktorým je uľahčenie prepravy vecí-nákladu, mal žalovaný záujem o užívanie dotknutej vysokozdvižnej
plošiny. Žalobca sa ďalej žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou uvedenou v Rozhodnutí
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Obdo/26/2008,zodňa28.05.2009,podľaktorejNajvyšší

súd Slovenskej republiky považoval pre účely § 630 Obchodného zákonníka za dopravný prostriedok aj
stavebný výťah NOV 650D. Žalobca vo svojom Vyjadrení rovnako poukázal na Rozsudok Najvyššieho
súdu Českej Republiky sp. zn. 32 Cdo 2350/2011, zo dňa 11.07.2013, pričom žalobca tvrdí, že v
uvedenom rozsudku Najvyšší súd Českej republiky „uvádza, že autožeriav (teda žeriav s podvozkom,
ktorý sa môže pohybovať) nie je dopravným prostriedkom, a to z dôvodu jeho účelového určenia a

neschopnosťprepravovaťnáklad“. KuvedenémurozsudkuNajvyššiehosúduČeskejrepublikyžalovaný
uvádza, že v ňom nebolo žiadnej strane ani Najvyššiemu súdu Českej republiky sporná skutočnosť, že
autožeriav je dopravným prostriedkom, nakoľko Najvyšší súd Českej republiky jasne uvádza: „Právní
posouzení odvolacího soudu, podle něhož autojeřáb je dopravní prostředek, dovolatelkou zpochybněno
nebylo, nepodléhá proto dovolacímu přezkumu a Nejvyšší soud z něho ve svých dalších úvahách

vychází.“ V uvedenom prípade Rozsudku Najvyššieho súdu Českej Republiky sp. zn. 32 Cdo 2350/2011,
zo dňa 11.07.2013 dokonca ani nešlo o posudzovanie zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa §
630Obchodnéhozákonníkaaleozmluvuoprevádzkedopravnéhoprostriedkupodľa§638Obchodného
zákonníka. Žalovaný na tomto mieste rovnako poukazuje na skutočnosť, že v uvedenom rozsudku bola
posudzovaná zmluva taktiež formálne označená len ako „nájomná zmluva“ a aj napriek tejto skutočnosti

ju Najvyšší súd Českej republiky posudzoval ako zmluvu o prevádzke dopravného prostriedku podľa §
638 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného žalovaný uvádza, že žalobca vyvodil vo svojom
vyjadrení klamlivý záver, ktorý nijako nevychádza z Rozsudku Najvyššieho súdu Českej Republiky sp.
zn.32Cdo2350/2011,zodňa11.07.2013,pričomjehoznenieskôrpodporujeargumentáciužalovaného.
Žalobca vo svojom Vyjadrení ďalej poukazuje na skutočnosť, že vysokozdvižná plošina bola údajne

chemicky znečistená nad mieru bežného používania, a to takým spôsobom, že došlo k značnému
poškodeniu povrchovej úpravy. Túto skutočnosť mal žalobca preukázať priloženou fotodokumentáciou,
z ktorej podľa názoru žalovaného okrem bežného znečistenia, ktoré možno pričítať roku výroby
predmetnej plošiny 2018 a jej dlhodobému užívaniu v stavebnom prostredí, nie je možné badať žiadne
iné nadpriemerné chemické znečistení alebo poškodenie laku. Na základe uvedeného žalovaný nemá

za preukázané, že by jeho manipuláciou s dotknutou vysokozdvižnou plošinou došlo k nadpriemernému
chemickému znečisteniu plošiny. Rovnako žalovaný nemá za preukázané, že by žalovaný prenechal do
užívaniavysokozdvižnúplošinuakejkoľvektretejosobe.Nazáveržalovanýuvádza,žežalobcasivtomto
konaní uplatňuje uhradenie Pohľadávky, ktorej výška a aj samotný nárok má vyplývať, z ustanovenízmluvy, ktorú žalovaný nikdy nepodpísal, a ktorá má predpísanú zákonnú písomnú formu a teda z
absolútne neplatného právneho úkonu. Rovnako žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného a ani
vznik nadpriemerného chemického znečistenia na predmetnej vysokozdvižnej plošine. S poukazom na

všetko doteraz uvedené a predložené dôkazy, zotrval na ich doterajších vyjadreniach, sme toho názoru,
že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná a žiadal súd, aby ju ako nedôvodnú zamietol a žalovanému
priznal plnú náhradu trov konania.

8. Súd vytýčil pojednávanie na dňa 05.11.2024. Na pojednávanie sa ustanovil právny zástupca žalobcu

a právny zástupca žalovaného. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že
v celom rozsahu trvá na podanej žalobe. Je presvedčený, že v rámci poctivého obchodného styku je
potrebné žalobe vyhovieť. Klient je na trhu v danej oblasti niečo viac ako 10 rokov, má stovky svojich
klientov, pričom nevedie žiadny iný súdny spor a nikdy nenastala obdobná situácia, to znamená, že
len pre dôkaz plnenia nejakého štandardu vo vzťahu, kde si dvaja podnikatelia prenajímajú v tomto
prípade vysokozdvižné plošiny dochádza úplne bežne k tomu, že zmluva o nájme zaslaná iba e-mailom,

všeobecné nájomné podmienky sú rovnako zasielané e-mailom, tak isto sú zverejnené na stránke, to
znamená, že je presvedčený, že v stave, pokiaľ bol žalovaný oboznámený so všetkými podmienkami,
bolomutoriadnedoručenéamalsamožnosťoboznámiťsasovšeobecnýmipodmienkamizverejnenými
na webovej stránke žalobcu a následne uvedeného dňa 15.5. prevzal túto plošinu, tak mal za to, že je
účelové zo strany žalovaného momentálne tvrdí, že ide o iný typ zmluvy, ide o absolútne protiprávny

úkon, pretože riadne túto plošinu prevzal nejaký čas a do jej poškodenia ju používal. To znamená,
že uvedenú argumentáciu nepovažuje za relevantnú. Uviedol, že považuje za nesporné, že došlo
k prevzatiu plošiny a rovnako z vyjadrení žalovaného aj v tomto, ale aj v súvisiacom konaní vedenom
na tunajšom súde, že plošina bola používaná v stavebnom prostredí, teda v prašnom prostredí, pričom
všeobecné nájomné podmienky aj zmluva upravujú pokiaľ prichádza k znečisteniu plošiny práve pri

stavebných a prašnom prostredí ako zodpovedá žalovaný za toto čistenie a že má právo vyfakturovať
teda náklady spojené s čistením plošiny. Uviedol, že z uvedených dôvodov trvá na žalobe v celom
rozsahu a žiadal súd, aby jej vyhovel a priznal žalobcovi trovy v rozsahu 100 %.

9. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že v konaní nie je zrejmé, z akého

právneho titulu si žalobca uplatňuje svoj údajný nárok a to či z nájomnej zmluvy, ktorá ako preukázali
v ich podaniach má predpísanú písomnú formu a v nej upravenej zmluvnej pokuty, ktorá rovnako podľa
Občianskeho zákonníka má taktiež predpísanú písomnú formu alebo zo vzniku škody, pričom v takomto
prípade žalobca nepreukázal vznik škody ani nepreukázal jej reálnu výšku. Nakoľko tento nárok vyčíslil
len podľa ustanovení zmluvnej pokuty. Pri predmetnej nájomnej zmluve poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého ak medzi účastníkmi nedošlo v písomnej forme k uzatvoreniu
zmluvy o nájme dopravného prostriedku predmetom ktorej mal byť osobný nákladný výťah, má to
za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Ak teda Najvyšší súd SR považoval za dopravný
prostriedoknákladnývýťah,ktorýsapohybujelenvertikálne,otoviacbymalbyťposúdenýakodopravný
prostriedok aj vysokozdvižná plošina, ktorá sa pohybuje vertikálne aj horizontálne. Z predmetných

rozhodnutí sa žalobca vo svojich podaniach nevysporiadal a klamlivo vyvodil závery z rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR, pričom v samotnom rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, na ktoré poukázal žalobca
sa uvádza naopak, že nie je sporná skutočnosť, že autožeriav je dopravný prostriedok. Ak by aj boli
pochybnosti o tom, či sa v danom prípade jedná o zmluvu o nájme dopravného prostriedku poukázal
na skutočnosť, že žalobca vyrátal výšku svojho nároku podľa ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu,

ktorá má rovnako predpísanú písomnú formu. Ak by k škode na predmetnej vysokozdvižnej plošine
došlo, čo popiera mal si žalobca uplatniť formou náhrady škody, ktorej reálnu výšku mal preukázať. Na
základe uvedeného žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu
trov konania.

10. Následne právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok nie je uplatnený ako zmluvná pokuta, ale ako
refundácia nákladov spojených so znečistením prenajatej veci, pričom odkazuje na všeobecné nájomné
podmienky, ktoré sú verejne prístupné na webovom sídle žalobcu MIDU SK, wwwmidu.sk, pričom na
strane 7 týchto všeobecných nájomných podmienok v článku 4, kde sú definované povinnosti konkrétne
cituje: pri vykonávaní hrubých prác je nájomca povinný predmet nájmu zakryť a chrániť. Toto platí

najmä pri maľovaní, zváraní a čistiacich prácach za použitia žieravín. Nájomca berie na vedomie, že
náklady na odstránenie znečistenia farbou, betónom alebo podobným materiálom budú vyúčtované na
jeho náklady. Predmet nájmu nie je dovolené použiť pri pieskovacích prácach. Pri porušení povinností
sa stane nájomca povinný uhradiť náklady na uvedenie predmetu nájmu do pôvodného stavu. Tietovšeobecné nájomné podmienky neupravujú konkrétnu výšku, tá je práve upravená v nájomnej zmluve
a tieto sú v osobitných všeobecných nájomných podmienkach, ktoré boli zaslané nespochybniteľne aj
žalovanému, vo svojich vyjadreniach nespochybnil, že bol s nimi oboznámený, spochybnil iba to, že

danú zmluvu nepodpísal a preto ho nezaväzuje, pričom sa snaží subsumovať pod iné zmluvné typy.
Túto zmluvu a nárok na zmluvnú pokutu tak, aby bola daná obligatórne písomná forma, v tom prípade
by boli tieto úkony neplatné, s čím samozrejme žalobca nesúhlasí.

11. Následne právny zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje priamo aj na návrh na vydanie

platobného rozkazu, v ktorom žalobca priamo uviedol, že žalobca vyčíslil v zmysle ustanovení
formulárovej nájomnej zmluvy, s ktorou bol žalobca oboznámený, aj keď ani na opakovanú žiadosť
nezaslal podpísanú nájomnú zmluvu späť. A rovnako už aj vo svojej úvodnej reči žalobca uviedol, že
odkazuje na zmluvu o nájme na článok I. ods. 7, ktorý aj priamo citoval a povedal, že v ktorom je
uvedené, že v prípade znečistenia predmetu nájmu napríklad farbou, betónom, stierkou, lepidlom a pod.
bude vyfakturovaný skutočný čas na odstránenie znečistenia v hodinovej cene 20 eur/hodina. Uviedol,

že toto ustanovenie možno posúdiť v zmysle objektívnej zodpovednosti ako zmluvnú pokutu, ktorá aj
ako s prihliadnutím na návrh na vydanie platobného rozkazu je nesporné v danom spore, že nebola
uzatvorená v písomnej forme a čiže jedná sa o absolútne neplatný právny úkon a nemožno z neho
vyvodzovať akýkoľvek právny nárok.

12. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalovaného ako reakciu na predbežné právne
posúdenie uviedol, že by chcel poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, na ktoré odkázal
žalobca, a v ktorom sa uvádza, že právne posúdenie o tom, či autožeriav je dopravným prostriedkom
bolo predmetom odvolacieho konania na odvolacom súde, ktorý tento autožeriav posúdil ako dopravný
prostriedok. S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť táto otázka alebo to právne posúdenie autožeriavu

nebolo ani následne predmetom ďalšieho právneho posudzovania zo strany dovolacieho súdu ČR a ani
nebola žiadnou stranou ďalej spochybnená. Keďže z rovnakého hľadiska vychádzal aj Najvyšší súd ČR
aj Najvyšší súd SR, že nákladný výťah, tak isto aj autožeriav sú dopravnými prostriedkami a treba ich
posudzovať ako dopravné prostriedky pre účely Obchodného zákonníka. Trval ďalej na tom, aby boli aj
takto posúdené aj v tomto konaní.

13. Súd odročil pojednávanie za účelom zhodnotenia vykonaného dokazovania na dňa 21.01.2025.
Na predmetnom pojednávaní právny zástupca žalobcu v rámci záverečných rečí uviedol, že v danom
prípade nie je sporné, že žalovaný bol riadne oboznámený s podmienkami nájmu ako aj všeobecnými
nájomnými podmienkami, čo ani sám žalovaný nepopiera. Nie je tiež sporné, že si žalovaný

vysokozdvižnú plošinu riadne prevzal a užíval ju a to až do momentu, kým ju nepoškodil tak, že ostala
nefunkčná. To však nie je predmetom tohto súdneho sporu. Spornosť alebo nejaké nezhody nastávajú
až v situácii alebo v okamihu, keď je potrebné, aby žalovaný plnil na základe týchto, s ktorými teda bol
nespochybniteľne oboznámený a odrazu teda prichádza určitá právna argumentácia, že ide o absolútne
neoprávnený právny úkon, že má mať písomnú formu, že ide o iný zmluvný typ. Upozornil na to,

že žalovaný takto v čase, kedy prevzal túto plošinu a v čase, keď bol oboznámený s podmienkami
neargumentoval. Riadne plošinu prevzal a nájom užíval až do toho momentu poškodenia. Žalovaný
vôbec nerozporuje skutkový stav, ten je nakoniec jasný aj z listinných dôkazov, ktoré súd vykonal a to
najmä z protokolu, ktorý je podpísaný obidvoma zmluvnými stranami, aj pri prevzatí plošiny, aj pri
odovzdaní plošiny, to znamená nie je celkom zrejmé vyznačenie vysokozdvižná plošina odovzdaná

čistá bez znečistenia a naopak odovzdaná žalovaným znečistená. Čo sa týka argumentácie, že ide
o obvyklé znečistenie, s ktorým má ako keby počítať prenajímateľ, tak práve takéto obvyklé znečistenie,
s ktorým sa počíta sa nevyznačuje samostatne v protokole ani nejakým iným spôsobom neuvádza
na dokumentoch. Mal samozrejme pochopenie pre určitú taktiku žalovaného a určité kľučky alebo
zamhlievanie, ale podľa ich názoru Obchodné právo a podnikanie je živé, flexibilné, často funguje bez

písomných zmlúv a bez konkrétnych podpísaných striktných aktov. Dôležité je, že či je v obchodnom
práve, či je druhá zmluvná strana oboznámená s tým, za akých podmienok tento vzťah vzniká a za akých
podmienokmáfungovať.Žiadalpretosúd,abyposkytolochranubežnémuobchodnémustyku.Upozornil
na to, že ide o nejaký poctivý obchodný styk, keďže žalobca je na trhu viac ako 20 rokov z prenájmu
plošín a nikdy podobnú situáciu neriešil. Vždy pokiaľ bolo vyznačené v protokole znečistenie, tak sa

odstránilo a tieto náklady sa riadne v zmysle tých podmienok vyfakturovalo. Čo sa týka samotnej výšky
žalobca uvádza, že vyfakturoval alebo uplatnil si najnižšiu možnú výšku, keďže plošina bola používaná
vo vojenskom objekte a bola znečistená chemicky. Náklady boli radovo vyššie, avšak uplatnil si z nich
iba nevyhnutnú časť. Mal teda za to, že tento spor nie je o tej sume, ktorá je nízka. Tento spor je z jehopohľadu o tom, že či môže pri podnikaní subjekt riadne prevziať prenajatú vec, používať ju, predtým byť
oboznámený so všetkými zmluvnými ustanoveniami, všeobecnými podmienkami a potom ak má prísť
k plneniu mu stačí teda uviesť len, že tá zmluva je neplatná a mal to byť iný zmluvný typ a ďalšie právne,

nie skutkové argumenty na to, aby bol teda vo svojej obrane úspešný alebo teda či môže podnikateľ
ďalej živo flexibilne podnikať pri podľa jeho názoru skutkovo jasnej veci, v ktorej postupuje žalovaný
podľa jeho názoru v rozpore s poctivým obchodným stykom a špekulatívne odmieta svoj záväzok. Preto
žiadal súd, aby poskytol v tomto prípade ochranu a priznal im žalovaný nárok v celom rozsahu a zaviazal
žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

14. V rámci záverečných rečí právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa návrhu na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 24.10.2024 si žalobca uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty za
znečistenie predmetu nájmu podľa článku 3 ods. 7 nájomnej zmluvy, ktorú žalobca so žalovaným nikdy
neuzatvoril. S prihliadnutím na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je zmluvnú pokutu možné
dojednať len v písomnej forme, k čomu v tomto prípade nedošlo. Z citovaných súdnych rozhodnutí

odbornej literatúry uvedenej v jednotlivých podaniach žalobcu a žalovaného vyplýva, že v tomto prípade
sa jedná o zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa Obchodného zákonníka, ktorá má rovnako
predpísanú písomnú formu. Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje nárok z absolútne neplatného
právneho úkonu pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy. V prípade, ak by si žalobca uplatnil svoj
nárok ako náhradu škody, tak žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a reálnu výšku škody. Ak žalobca

tvrdil, že predmetnú plošinu vyčistili jeho vlastní zamestnanci, mal preukázať čas, ktorý strávili jeho
zamestnanci čistením plošiny a zároveň výšku peňažnej náhrady, ktorú poskytol svojim zamestnancom
za čas strávený čistením tejto plošiny. Čas, ktorý mali stráviť zamestnanci žalobcu čistením plošiny
nebol presne stanovený, nakoľko v podaní zo dňa 7.2.2024 žalobca uviedol čas, za ktorý odstránil
znečistenie 16 hodín a následne v čestných vyhláseniach zo dňa 4.11.2024 si navýšil túto hodnotu na

20 hodín. Peňažnú náhradu, ktorú žalobca poskytol svojim zamestnancom za čas strávený čistením
plošiny žiadnym spôsobom nešpecifikoval, keďže túto škodu vyčíslil na základe ustanovenia o zmluvnej
pokute, ktorá predpokladá objektívnu zodpovednosť. Žalovaný rovnako popiera vznik znečistenia tak,
ako je uvedený v žalobe a uvádza, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal vznik
a výšku škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný na predmetnej plošine. S poukazom na všetky doteraz

uvedenéapredloženédôkazyzotrvalnaichdoterajšíchtvrdeniachajetohonázoru,žežalobajevplnom
rozsahu nedôvodná a žiadal, aby ju súd ako nedôvodnú zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu
trov konania.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to

najmä s : faktúrou č. 20230432 (č.l. 4 súdneho spisu), podacím lístkom (č.l. 7 súdneho spisu),
preberacím protokolom č. 20230243 (č.l. 8 súdneho spisu), predžalobnou výzvou (č.l. 9 súdneho
spisu), kópiou screenshotu (č.l. 10 súdneho spisu), fotodokumentáciou (č.l. 34 súdneho spisu), e-
mailovou komunikáciou (č.l. 35-36 súdneho spisu), fotodokumentáciou (č.l. 41 súdneho spisu), výstupmi
z GPS systému (č.l. 42-rub č.l. 45 súdneho spisu), fotodokumentáciou (č.l. 46 súdneho spisu), zmluvou

o nájme č. 20230123 (č.l. 47-49 súdneho spisu), všeobecnými nájomnými podmienkami k nájomnej
zmluve č. 20230123 (č.l. 48-49 súdneho spisu), fotodokumentáciou (č.l. 50-52 súdneho spisu), čestným
prehlásením p. A. B. zo dňa 4.11.2024 ( č.l. 78 súdneho spisu), čestným prehlásením p. C. D. zo dňa
4.11.2024 (č.l. 79 súdneho spisu).

16. Súd vykonal všetky listinné dôkazy. Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na výsluch žalobcu, súd tento návrh
zamietol. Rovnako zamietol návrh žalobcu na výsluch zamestnanca žalobcu p. A. B.. Súd zamietol návrh
žalobcu na výsluch svedka p. C. K. I.. Súd uvedené návrhy na vykonanie dôkazov zamietol z dôvodu,
že žalobca netrval na ich vykonaní, čo uviedol priamo na pojednávaní. Pokiaľ ide o návrh žalovaného
na výsluch svedka p. L. M. G. súd tento návrh zamietol, nakoľko žalovaný na pojednávaní uviedol, že

na vykonaní tohto dôkazu netrvá.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav : žalobným návrhom sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 384 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 384 eur od 19.10.2023 do zaplatenia a náklady spojené

s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a nahradiť trovy konania a to titulom nezaplatenia faktúry č.
20230432 vystavenej na sumu 384 eur s DPH, kde boli vyčíslené náklady za odstránenie znečistenia
plošiny. V konaní nebolo sporné, že žalobca prenajal žalovanému vysokozdvižnú plošinu odo dňa
15.5.2023 do 14.6.2023. V konaní nebolo sporné, že žalovaný prevzal plošinu od žalobcu plne funkčnú,nepoškodenú v zmysle preberacieho protokolu č. 20300243. V konaní nebolo sporné, že žalovaný
plošinu užíval. V konaní nebolo sporné, že faktúra za prenájom plošiny č. 2023431 bola zo strany
žalovaného žalobcovi uhradená. V konaní nebolo sporné, či plošina bola žalobcovi vrátená znečistená.

Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nájomná zmluva nebola uzavretá v písomnej forme. Nebolo
sporné, že sa s nájomnou zmluvou žalovaný oboznámil, sporné bolo či je ňou žalovaný viazaný, len
na základe oboznámenia sa s nájomnou zmluvou. Sporné bolo, či zmluva o nájme plošiny je zmluvou
o nájme dopravného prostriedku podľa ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka alebo podľa ust. § 663
anasl.Občianskehozákonníka.Spornýbolnárokžalobcuuplatnenýžalobou,spornéboločiplošinabola

pri vrátení znečistená v rozsahu ktoré zodpovedá bežnému užívaniu pri stavebných prácach. Sporné
bolo, či uhradením nájomného sú uhradené náklady na vyčistenie plošiny. Nebolo sporné, že žalovaný
používal plošinu na odstránenie železných regálov vo vojenskom objekte v Zemianskych Kostoľanoch.
Sporné bolo, či žalobca vykonával práce s plošinou prostredníctvom tretej osoby. Nebolo sporné, že
žalovanývrátilžalobcoviplošinu dňa5.6.2023atedanebolosporné,žebolaznečistená,lenbolosporné,
že či bola znečistená bežne alebo vo väčšom rozsahu ako bežne. Pokiaľ ide o obchodno-záväzkový

vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd mal za to, že ide o obchodno-záväzkovo-právny vzťah a to
podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd mal za to, že pokiaľ ide o vzťah medzi žalobcom
a žalovaným, tento bol založený ústnou nájomnou zmluvou, a to podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka v spojení s § 721 nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nákladov
uplatnených žalobou súd ich posudzoval ako nárok na náhradu škody.

18. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

20. Podľa § 665 ods. 1 Obchodného zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať

prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

21. Podľa § 670, prvá veta Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci
nevznikla škoda.

22. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

23. Podľa § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu

prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým
umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Ods. 2 Domáhať sa náhrady možno
len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

24. Podľa § 722 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním

nájomca nezodpovedá.Ods. 2, vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca povinný
ohlásiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa spravuje
ustanoveniami tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá
vznikla tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú ustanovením § 617.

25. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

26. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.27. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

28. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

29. Podľa § 151 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju
zamietol v celom rozsahu. Pokiaľ ide o záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd
mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna nájomná zmluva podľa ust. § 663
a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 721 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o

dôvod posudzovania predmetnej ústnej zmluvy podľa príslušných zákonných ustanovení, súd vychádzal
z návrhu nájomnej zmluvy – viď č.l. 47 a nasl. súdneho spisu, ktorý poslal žalobca ako prenajímateľ
žalovanému ako nájomcovi mailom. Z predmetného návrhu nájomnej zmluvy je zrejmé – viď čl.
VII. bod 2. predmetného návrhu, že právne vzťahy tejto zmluvy sa riadia príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Súd mal z uvedeného preukázané, že úmyslom

žalobcu ako prenajímateľa bolo uzavrieť zmluvu o nájme podľa Občianskeho zákonníka a teda uvedené
korešponduje s argumentáciou žalobcu prezentovanou počas celého konania, čo v prípade zmluvy
o nájme dopravného prostriedku by bolo vylúčené, nakoľko zmluva o nájme dopravného prostriedku
je zmluvným typom uvedeným v Obchodnom zákonníku a v prípade, ak by bola vôľa žalobcu uzavrieť
tento typ zmluvy, v zmluve by nebol odkaz na ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko tak žalobca

ako aj žalovaný sú podnikateľmi a ich vzťah by sa v tom prípade spravoval výlučne ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zároveň súd uvádza, že v návrhu zmluvy odoslanej žalovanému bola zmluva
označená ako zmluva o nájme, nie zmluva o nájme dopravného prostriedku. Z obsahu zmluvy nevyplýva
žeby žalobca navrhoval žalovanému uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku, tak ako to
tvrdí žalovaný. Z obsahu návrhu zmluvy sú zrejmé zmluvné strany, predmet nájmu, ktorý však nie je

označený ako dopravný prostriedok, ale ako stavebná mechanizácia uvedená v ponuke stavebných
strojov a pracovných plošín, cena nájmu a ďalšie náležitosti, ale ani z jedného ustanovenia predmetnej
zmluvy nie je zrejmé, žeby malo ísť o zmluvu o nájme dopravného prostriedku, resp. žeby úmyslom
žalobcu ako prenajímateľa bolo uzavrieť so žalovaným zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa
ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka.

31. Podľa § 266 ods.1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Súd mal za
to, že vzhľadom na znenie návrhu zmluvy, teda jeho obsah je zrejmé, že úmyslom žalobcu bolo uzavrieť
nájomnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a tento úmysel bol žalovanému známy. Žalovaný bol

oboznámený so znením návrhu zmluvy, čo ani raz v konaní nerozporoval. Pričom svoje tvrdenie, že
podľa obsahu návrhu zmluvy bolo úmyslom strán uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku
nepreukázal. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore aj
s ďalšou skutočnosťou, a to, že zaplatil za užívanie predmetu nájmu žalobcovi nájomné. V prípade,
ak by teda úmyslom strán sporu bolo tak ako to tvrdí žalovaný uzavrieť zmluvu o nájme dopravného

prostriedku, ktorej neplatnosti pre nedodržanie písomnej formy sa v tomto konaní dovoláva, žalobcovi
by neuhradil dobrovoľne nájomné za užívanie predmetu nájmu ale poskytol by plnenie z iného titulu
a to titulom bezdôvodného obohatenia, čo by uviedol aj priamo v tomto konaní. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na ďalšie zákonné ustanovenie a to na ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace

s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako
aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Z následného správania strán, keďže
žalovaný dobrovoľne žalobcovi ako prenajímateľovi uhradil nájomné, čo zhodne tvrdili strany sporu,
resp. čo žalovaný nerozporoval je zrejmé, že úmyslom strán sporu bolo uzavrieť nájomnú zmluvu podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ( § 663 a nasl. v spojení s § 721 a nasl. Občianskeho

zákonníka), ktorá pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú podobu.

32. Ďalším dôvodom, prečo súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu ako nájomnú zmluvu
uzavretú v ústnej podobe podľa ust. Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že sa nestotožnil s tvrdenímžalovaného, že vysokozdvižná plošina je dopravný prostriedok, čo je podmienkou na to, aby zmluvné
strany mohli uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nals. Obchodného
zákonníka. Napriek judikátom, ktoré boli stranami sporu uvádzané v rámci predmetného konania, súd

mal za to, že z nich pri posúdení, či je vysokozdvižná plošina dopravný prostriedok, alebo nie je,
súd nemôže vychádzať, nakoľko ani v jednom prípade nebolo predmetom preskúmania Najvyšším
súdom Slovenskej republiky a ani Najvyšším súdom Českej republiky, či výťah alebo autožeriav, ktoré
boli predmetom dotknutých konaní sú dopravné prostriedky. Vzhľadom k uvedenému nemožno prijať
záver, že Najvyšší súd Slovenskej republiky alebo Najvyšší súd Českej republiky zaujal stanovisko,

že autožeriav, alebo výťah sú dopravnými prostriedkami a rovnako vzhľadom k vyššie uvedenému
predmetné rozhodnutia nemožno považovať ani za ustálenú rozhodovaciu prax súdov o tom, že
autožeriav, či výťah sú dopravnými prostriedkami. Pokiaľ ide o jednotlivé rozhodnutia, v jednom prípade
Najvyšší súd SR (5Obdo/26/2008) len konštatoval, že odvolací súd použil ustanovenia, ktoré neexistujú
v právnom poriadku SR a v druhom prípade NS ČR (32Cdo2350/2011) skutočnosť, že autožeriav je
dopravným prostriedkom nebolo napadnuté podaným dovolaním, a preto uvedené nebolo predmetom

prieskumu Najvyššieho súdu ČR, čo konštatoval aj samotný najvyšší súd ako aj žalovaný. Preto súd
nemohol v danej veci vychádzať z predmetných judikátov.

33. Súd však konštatuje, že chápanie dopravného prostriedku je rôzne, širšie aj užšie (§ 427
Občianskeho zákonníka – širšie, zákon č. 222/2024 Z.z.- užšie). Súd však vzhľadom, aj na obsah

navrhovaného znenia nájomnej zmluvy - napr. ust. čl. III bod.3. Zmluvy o nájme, cena za nájom
neobsahuje dopravu predmetu nájmu zo strediska prenajímateľa na pracovisko nájomcu a späť, ak
nie je dohodnuté inak a podľa čl. III bod. 4 cena za dopravu prenajatého zariadenia zo strediska
prenajímateľa na pracovisko nájomcu a späť, je stanovená podľa ponuky prenajímateľa (prílohy č. 1),
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy ako aj s ohľadom na preberací protokol – doprava mimo

mesto DOVOZ –ODVOZ – č.l. 8 súdneho spisu, mal za to, že účelom nájmu vysokozdvižnej plošiny
nebola doprava nákladu ale len manipulácia s nákladom v obmedzenom priestore. Uvedené vyplýva
aj z č.l. III. bod. 5 návrhu zmluvy, podľa ktorého doprava predmetu nájmu sa uskutoční len na miesta
azmiest,ktorésúprístupnépreprepravnévozidlo.Nájomcajepovinnýzabezpečiťpristaveniepredmetu
nájmu na miesto prístupné pre prepravné vozidlo. V prípade, že pri nakládke predmetu nájmu vzniknú

na mieste prestoje pri doprave či vykládke .....Vzhľadom k uvedenému, súd mal za to, že v danom
konkrétnom prípade nie je možné vysokozdvižnú plošinu považovať za dopravný prostriedok, keď nie je
spôsobilá sama sa dopraviť na miesto jej skutočného využitia ale ako hnuteľnú vec, ktorá je predmetom
podnikateľského nájmu dohodnutého medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.

34. Súd mal za to, že skutočnosť akú zmluvu strany sporu reálne uzavreli je potrebné vykladať podľa
navrhovaného obsahu zmluvy v spojení s úmyslom strán sporu akú zmluvu mali v úmysle uzavrieť, ktorý
vyplýva z predmetného obsahu návrhu zmluvy, ďalej v spojení s účelom nájmu, resp. využitia predmetu
nájmuakoajoznačeniazmluvyarovnakoajvspojenísnáslednýmsprávanímsastránsporu.Súdmalza
to, že v spojení označenia navrhovanej zmluvy, s jej navrhovaným obsahom, účelom nájmu (manipulácia

s nákladom v obmedzenom priestore) ako aj skutočnosťou, že žalovaný dobrovoľne uhradil žalobcovi
ako prenajímateľovi nájomné a teda považoval zmluvu medzi nimi uzavretú ako platnú nájomnú zmluvu
uzavretú v ústnej podobe, že úmyslom strán bolo uzavrieť nájomnú zmluvu podľa ust. Občianskeho
zákonníka a túto takto posudzoval. Súd mal teda za to, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna
zmluva o nájme vysokozdvižnej plošiny a to podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a túto

považoval za platnú nakoľko bolo v konaní preukázané, že sa zmluvné strany dohodli o jej podstatných
náležitostiach ako sú zmluvné strany, dohoda o prenechaní určitej veci na dočasné užívanie (č.l. 8
súdneho spisu – preberací protokol - nájom mal trvať od 15.05.2023 do 14.06.2023), predmet nájmu
a dokonca aj nájomné.

35. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že z obsahu zmluvy vyplýva, že strany sporu uzavreli
zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Uvedené nevyplýva zo žiadneho ustanovenia navrhovaného
znenia zmluvy a o svojom tvrdení žalovaný nepredložil žiaden iný dôkaz.

36. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie nákladov v súvislosti s odstránením

znečistenia predmetu nájmu súd uvádza, že, žalobca tvrdil, že žalovanému poslal návrh zmluvy o nájme.
Uvedenú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, pričom uvedená skutočnosť vyplývaj
aj z mailovej komunikácie nachádzajúcej sa na č.l. 35 a nasl súdneho spisu, z ktorej je zrejmé, že
žalobca poslal žalovanému návrh zmluvy dňa 12.05.2023. Z predmetnej komunikácie je zrejmé, že dňa02.06.2023 poslal žalobca žalovanému upravenú zmluvu. Podľa preberacieho protokolu – viď č.l. 8
súdneho spisu k odovzdaniu predmetu nájmu žalovanému došlo dňa 15.05.2023, pričom nájom mal
trvať do 14.06.2023, avšak k vráteniu predmetu nájmu žalobcovi došlo dňa 05.06.2023. Podľa mailu

zo dňa 05.06.2023 žalobca žiadal žalovaného o zaslanie podpísanej zmluvy, k čomu však nedošlo, čo
zhodne tvrdili obe strany sporu. Z uvedeného je teda zrejmé, že v konaní nebolo preukázané, že mailom
zaslané znenie zmluvy žalovaný akceptoval a teda žeby akceptoval ustanovenie čl. III bod 7. podľa
ktorého v prípade znečistenia predmetu nájmu napr. farbou, betónom, stierkou, lepidlom a pod. bude
vyfakturovaný skutočný čas potrebný na odstránenie znečistenia v hodinovej cene 20 eur/hod.. Naopak

je zrejmé, že voči návrhu zmluvy mal žalovaný výhrady a preto žalobca poslal žalovanému upravené
znenie nájomnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že upravený návrh zmluvy žalovaný nepodpísal, nebolo
preukázané, žeby ho žalovaný akceptoval. Vzhľadom na ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tým,
že žalovaný neprijal návrh žalobcu ako celok, žalovaný odmietol návrh na uzavretie zmluvy. To, že
žalovaný odmietol návrh žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy tvrdil aj sám žalobca a to vo svojom
žalobnom návrhu. Zároveň žalovaný rozporoval, žeby bol navrhovaným znením zmluvy viazaný.

37. Súd však jedným dychom dodáva, že napriek tomu, že písomný návrh znenia zmluvy bol zo strany
žalovaného odmietnutý a nebolo preukázané, že upravený návrh zmluvy žalovaný akceptoval súd mal
preukázané zo zhodného tvrdenia strán sporu, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna nájomná
zmluva, ktorej predmetom bol prenájom vysokozdvižnej plošiny, pričom ako bolo uvedené vyššie strany

sa dohodli, na prenechaní určitej veci na dočasné užívanie žalovanému, bol dohodnutý predmet nájmu
a dokonca aj nájomné (viď protokol – č.l. 8 súdneho spisu). Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že
žalovaný dobrovoľne žalobcovi uhradil nájomné za užívanie predmetu nájmu.

38. Na druhej strane súd uvádza, že napriek tomu, že žalovaný nepodpísal žalobcom navrhované znenie

nájomnej zmluvy žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby žalobca mal v úmysle uzavrieť so
žalovaným zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 Obchodného zákonníka. Uvedené
nevyplýva zo žiadneho zo žalovaným predložených dôkazov.

39. Súd mal teda preukázané, čo žiadna zo strán sporu nerozporovala, že predmetom nájmu bola

vysokozdvižná plošina, súd mal preukázanú dohodu o výške nájomného, pričom uvedené vyplýva
jednak priamo z preberacieho protokolu, kde je odkaz na cenovú ponuku a uvedené vyplýva aj zo
skutočnosti, čo zhodne tvrdili obe strany sporu, že žalovaný za nájom vysokozdvižnej plošiny zaplatil
žalobcovi nájomné a toto nájomné medzi stranami nie je sporné. Pokiaľ však ide o dohodu ohľadom
práva žalobcu ako prenajímateľa, že v prípade znečistenia predmetu nájmu napr. farbou, betónom,

stierkou, lepidlom a pod. bude vyfakturovaný skutočný čas potrebný na odstránenie znečistenia
v hodinovej cene 20 eur /hod., súd uvedenú dohodu nakoľko žalovaný tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť,
že predmetnú nájomnú zmluvu nepodpísal, nie je ňou viazaný, preukázanú nemal.

40. Pokiaľ ide o znečistenie predmetu nájmu – súd uvedenú skutočnosť mal preukázanú a to z listinného

dôkazu na č.l. 8 súdneho spisu, a to konkrétne z preberacieho protokolu, z ktorého je zrejmé, že
predmet nájmu bol vrátený dňa 05.06.2023 špinavý, z predloženej fotodokumentácie – najmä č.l. 50
a nasl. súdneho spisu ako aj z čestného prehlásenia pána B. A., ktoré právny zástupca žalovaného
žiadnymspôsobomnerozporovalačestnéhoprehláseniakonateľažalobcu.Súdvšaknemalpreukázané
tvrdenia žalobcu, že žalovaný prenechal predmet nájmu do užívania ďalšiemu subjektu. Túto skutočnosť

žalovaný poprel, ale žalobca o uvedenom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz.

41. Súd v tejto súvislosti uvádza, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný bol oboznámený
so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. Túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Pokiaľ
však ide o predmetné všeobecné obchodné podmienky, v čl. III bod.- 19 je uvedené, že v prípade

znečistenia predmetu nájmu, ktoré bolo zavinené nájomcom je prenajímateľ oprávnený vyfakturovať
nájomcovi náklady spojené s vyčistením predmetu nájmu. Zároveň mal súd preukázané, že v zmysle
čl. III. bod 22 všeobecných obchodných podmienok bolo uvedené, že pri vykonávaní hrubých prác je
nájomca povinný predmet nájmu zakryť a chrániť. Toto platí najmä pri maľovaní, zváraní a čistiacich
prácach za použitia žieravín. Nájomca berie na vedomie, že náklady na odstránenie znečistenia farbou,

betónom alebo podobným materiálom budú vyúčtované na jeho náklady.

42. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami aleboodkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené. Súd však konštatuje, že síce predmetné obchodné podmienky obsahujú právo žalobcu
na náhradu nákladov spojených s odstránením znečistenia predmetu nájmu, avšak v predmetných

obchodných podmienkach nie je uvedený žiaden spôsob výpočtu predmetných nákladov. Preto je na
žalobcovi, aby preukázal skutočnú výšku nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie znečistenia predmetu
nájmu.

43. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ ide o náklady na čistenie predmetu nájmu, súd nemal

preukázanú skutočnú výšku nákladov, ktoré žalobca vynaložil na odstránenie znečistenia, ktoré spôsobil
žalovaný, pričom v tomto smere nesie dôkazné bremeno žalobca.

44. Nakoľko súd nemal preukázanú dohodu žalobcu a žalovaného ohľadom úhrady nákladov na
odstránenie znečistenia predmetu nájmu v sadzbe 20 eur na hodinu čistenia, bolo na žalobcovi aby
preukázal skutočný rozsah ním vynaloženým nákladov na čistenie. Napriek tomu, že žalobca predložil

čestné prehlásenie zamestnanca zo dňa 04.11.2024, ktorý potvrdil, že vykonal čistenie predmetu nájmu
v rozsahu viac ako 20 hodín, tento údaj nie je postačujúci na preukázanie skutočných nákladov, ktoré
mali žalobcovi vzniknúť v súvislosti s čistením predmetu nájmu. Rovnako uvedený údaj je zrejmý aj
z čestného prehlásenia konateľa žalobcu zo dňa 04.11.2024. Avšak ani tento údaj nie je pre preukázanie
skutočných nákladov dostačujúci a to s ohľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázanú dohodu strán

sporu ohľadom žalobcom uvádzaných 20 eur na hodinu čistenia. Uvedené náklady nepreukazuje ani
faktúra č. 20230432, ktorá je len daňovým dokladom, ktoré však skutočné náklady žalobcu vynaložené
na čistenie predmetu nájmu nepreukazujú.

45. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nákladov, ktoré skutočne

vynaložil na čistenie predmetu nájmu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

46. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nákladov v súvislosti s čistením, uvedené možno kvalifikovať aj
ako nárok podľa § 380 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd však uvádza, že predpokladom
priznania nároku na náhradu škody je preukázanie existencie troch predpokladov vzniku nároku na

náhradu škody (pričom musí byť preukázaná existencia všetkých troch predpokladov), a to : porušenie
právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, škodu a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti
a škodou s tým, že pokiaľ ide o škodu musí byť preukázaný jej vznik ale aj rozsah. Sám žalovaný
rozporoval preukázanie rozsahu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť. V tejto súvislosti súd uvádza,
že pokiaľ ide o predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, nesie dôkazné bremeno ohľadom ich

preukázaniaprávepoškodený,t.j.žalobca.Nakoľkožalobcanepreukázalvýškunákladov,ktorévynaložil
na odstránenie znečistenia predmetu nájmu, nepreukázal základný predpoklad vzniku jeho nároku, ktorý
si uplatnil v tomto konaní, a preto súd musel žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

47. Nakoľko súd žalobcovi nepriznal uplatnenú istinu, nepriznal mu ani uplatnený úrok z omeškania

z tejto istiny a náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a preto súd zamietol žalobu, nielen pokiaľ
ide o uplatnenú istinu ale i uplatnené úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky.

48. Súd na záver uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že dojednanie, ktoré bolo uvedené

v návrhu nájomnej zmluvy a to, že v prípade znečistenia predmetu nájmu, napr. farbou, betónom,
stierkou, lepidlom a pod. bude vyfakturovaný skutočný čas potrebný na odstránenie znečistenia
v hodinovej cene 20 eur/hod. je dojednaním o zmluvnej pokute, nakoľko podľa názoru súdu výška
zmluvnej pokuty nemôže byť závislá od výkonu nejakej činnosti. Zmluvná pokuta totiž môže byť
dojednaná ako pevná suma, percentuálne ako maximálna suma a pod. I v prípade, že by predsa len

išlo o dojednanie o zmluvnej pokute, takéto dojednanie by muselo byť urobené písomne pod následkom
absolútnej neplatnosti – podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, pričom
uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na obchodno-záväzkové vzťahy. Vzhľadom k tomu, že nebolo
preukázané že by nájomná zmluva bola dojednaná písomné, resp. obe strany sporu zhodne tvrdili, že

zmluva bola dojednaná ústne, toto dojednanie by bolo absolútne neplatné a nebolo by možné si na
základe neho nárokovať žiadne plnenie. Zároveň ako bolo uvedené už vyššie súd nemal preukázanú
dohodu strán sporu ohľadom uvedeného nároku žalobcu.49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou Okresného súdu

Žilina na Krajský súd Banská Bystrica.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).