Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 27, 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203239
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4322203239.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

5C/30/2022

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, D. E., občan SR, zastúpená: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., so sídlom
Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, proti žalovanému: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. G.

H., D. I. D. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Peter Senovský, advokátska kancelária, so sídlom Levice,
Tekovská 22, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

5C/30/2022

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam vedených Okresným
úradom Levice, katastrálnym odborom, zapísaným na LV č. XXX pre okres Levice, obec E. G. H.,

katastrálne územie E., zapísaných ako:
- byt č. 1, nachádzajúci sa na poschodí – prízemie, vchod č. 46, na ulici Červenej armády, Obec E. G.
H., bytového domu súp. č. XXX postavený na CKN – parcele č. 3/12 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 919 m2,
- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu súp. č. XXX a na príslušenstve o veľkosti 6409/186942,
- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku CKN- parcela č. 3/12 – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 919 m2 o veľkosti 6409/186942.

II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného tak, že nariaďuje predaj
nehnuteľností vedených Okresným úradom Levice, katastrálnym odborom, zapísaných na LV č. XXX
pre okres Levice, obec E. G. H., katastrálne územie E., zapísaných ako:
- byt č. 1, nachádzajúci sa na poschodí – prízemie, vchod č. 46, na ulici Červenej armády, Obec E. G.
H., bytového domu súp. č. XXX postavený na CKN – parcele č. 3/12 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 919 m2,

- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu súp. č. XXX a na príslušenstve o veľkosti 6409/186942,
- k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na pozemku CKN- parcela č. 3/12 – zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 919 m2 o veľkosti 6409/186942 s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi
strany sporu takýmto podielom:
žalobkyňa 1 z výťažku,
žalovaný 1 z výťažku.III. Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

5C/30/2022

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. V podanej žalobe poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v katastrálnom území E. G. H., na LV č. XXX, pričom v súčasnej

dobe sú strany sporu zapísané ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1 k takýmto nehnuteľnostiam.
Ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov však zaniklo v zmysle ust. § 148 ods. 1 Občianskeho
zákonníka rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. 6Pc/32/2018 o rozvode manželstva zo dňa
23.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že v zákonom
stanovenej trojročnej lehote nebolo BSM strán sporu vyporiadané, stali sa vo vzťahu k nehnuteľnostiam,

ktoré sú predmetom tohto konania, podielovými spoluvlastníkmi, a to každý v podiele 1 k celku.
Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že takéto nehnuteľnosti v celom rozsahu od zániku ich
BSM a určité obdobie aj pred jeho zánikom užíva výlučne žalovaný s tým, že ona ich neužíva roky,
pričom z tohto užívania bola vylúčená v plnom rozsahu. Keďže neužíva tieto nehnuteľnosti, tak reálne
nevykonáva svoje vlastnícke právo v podiele, ktorý jej prináleží. Z tohto dôvodu nemá v úmysle zotrvať

vpodielovomspoluvlastníctvevovzťahukpredmetnýmnehnuteľnostiamsožalovaným.Žalobkyňaďalej
uviedla, že sa snažila dohodnúť so žalovaným, avšak k dohode nedošlo, a preto prostredníctvom svojho
právneho zástupcu mu zaslala písomný návrh na vyporiadanie zo dňa 20.07.2022, v ktorom mu ponúkla
svoj spoluvlastnícky podiel za primeranú náhradu. Žalovaný navrhnutý spôsob vyporiadania odmietol,
a preto podľa jej názoru žalovaný nemá reálny záujem dohodnúť sa s ňou v tejto veci v dôsledku čoho

nie je možné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Z uvedených
dôvodov preto žiada, aby žalovanému bol prikázaný jej spoluvlastnícky podiel do výlučného vlastníctva
s tým, že mu bude zároveň uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 32.500,- eur ako náhradu za
takýto podiel. Predmetná náhrada bola vypočítaná s prihliadnutím na hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola
stanovená odborným vyjadrením realitnej kancelárie Santa Real s. r. o., so sídlom Levice, Jilemnického

2840/5, pretože tá ohodnotila takéto nehnuteľnosti na sumu 65.000,- eur.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril s poukazom na § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(ďalej CSP) v určenej lehote, a preto súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 27.03.2023. Následne po
uplynutí sudcovskej lehoty, ktorá bola poskytnutá žalovanému na vyjadrenie ako aj po vytýčení termínu

pojednávania zaslal žalovaný vyjadrenie k podanej žalobe /bolo doručené tunajšiemu súdu až dňa
20.03.2023/. Súd s prihliadnutím na skutočnosť, že vo veci už bolo vytýčené pojednávanie nepostupoval
ďalej v zmysle § 167 ods. 3 CSP a nasl. V podanom vyjadrení žalovaný uviedol, že nesúhlasí so žalobou
z dôvodu, že v minulosti so žalobkyňou tvorili partnerskú dvojicu, a preto sa rozhodli pre spoločné
bývanie. Žalovaný ďalej uviedol, že vlastnil dvojizbový byt v J. K., ktorý predal kúpnou zmluvou zo dňa

18.02.1999, pričom za tento byt dostal kúpnu cenu vo výške 250.000,- Sk/8.298,48 eur/. Zároveň vo
februári 1999 ako kupujúci uzatvoril kúpnu zmluvu s L. A. M., predmetom ktorej bol aj byt č. 1 zapísaný
na LV č. XXX, obec E. G. H., kat. územie E. G. H., ktorý je predmetom podanej žaloby. Za tento byt
zaplatil p. M. kúpnu cenu 250.000,- Sk /8.298,48 eur/ s tým, že išlo o peniaze, ktoré získal z predaja
svojho bytu v Obci K.. Takúto kúpu realizoval ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou, ktoré

uzavreli až dňa 22.01.2000, pričom bol presvedčený, že je jediným vlastníkom bytu. Kúpnu zmluvu s p.
M. nemá k dispozícii a snaží sa ju zabezpečiť. Až neskôr zistil, že vlastnícke právo k bytu bolo v katastri
nehnuteľností zapísané až na základe kúpnej zmluvy z roku 2002, t. j. po uzatvorení manželstva.
Žalovaný ďalej uviedol, že užívacie právo k bytu nadobudol on ako aj žalobkyňa v roku 1999 na základe
toho, že žalovaný zaplatil kúpnu cenu pánovi M., pričom finančné prostriedky, ktoré boli použité na jej

zaplatenie, patrili výlučne jemu. Len na základe tohto úkonu uzatvorili strany sporu nájomnú zmluvu zo
dňa 01.02.1999 s prenajímateľom, J. E. G. H., ktorá bola aj správcom bytového domu. Následne v roku
2001 prišlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej boli ako vlastníci bytu v
katastri nehnuteľností zapísaní žalobkyňa so žalovaným v podiele 1/1. Bez kúpnej zmluvy uzatvorenej
s p. M. a zaplatenia kúpnej ceny z finančných prostriedkov žalovaného, by nikdy neprišlo k uzatvoreniu

nájomnej zmluvy a neskôr k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Kúpna cena zaplatená ObciE. G. H. vo výške 12.932,- Sk /429,26 eur/ bola uhradená tiež z finančných prostriedkov žalovaného,
nakoľko mu ich p. M. v hotovosti odovzdal. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že žalovaný zaplatil
p. M. kúpnu cenu, pričom z týchto peňazí následne J. E. G. H. uhradil sumu 429,26 eur a teda o

nadobudnutie predmetného bytu sa zaslúžil výlučne on. Bol tak presvedčený, že predmetný byt je jeho
výlučným vlastníctvom, a preto nežiadal o vyporiadanie BSM v zákonnej trojročnej prekluzívnej lehote
po zániku manželstva. Podľa názoru žalovaného predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
je dvojizbový byt s príslušenstvom, ktorý nie je možné reálne rozdeliť s tým, že možno tento byt iba
prikázať za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. On v predmetnom byte býva a má preto

záujem na nadobudnutí nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Z vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že ona
o nadobudnutie vlastníctva k bytu nemá záujem s tým, že on súhlasí aj s ohodnotením bytu vo výške
65.000,- eur, pretože ho nerozporuje. Podľa názoru žalovaného je ale súd povinný brať do úvahy aj tzv.
kritérium solventnosti s poukazom napr. na rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 02.02.2005, sp. zn. II. ÚS
494/2003. Žalovaný je poberateľom predčasného starobného dôchodku, ktorý je vo výške 516,70 eur
mesačne a iný príjem na zabezpečenie svojich životných potrieb nemá resp. nemá ani žiadne finančné

úspory. Počas trvania manželstva so žalobkyňou on financoval zo svojej výplaty životné potreby tak pre
seba ako aj manželku. Keďže bývalá manželka nemala pravidelnú prácu, často mali k dispozícii iba
jedinýpríjematopríjemžalovaného.Ztohtodôvodunemážiadnefinančnéúspory,ktorébymoholpoužiť
na zaplatenie vyrovnacieho podielu bývalej manželke. Preto pre kritérium solventnosti vyporiadanie
spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu nebude možné. Ako ďalší z dôvodov upravuje

Občiansky zákonník vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti a rozdelením
výťažku medzi spoluvlastníkov. Predajom bytu by však žalovaný prišiel o strechu nad hlavou a z výťažku
predaja vo výške 32.500,- eur by si pri súčasných cenách nehnuteľností nevedel zabezpečiť vlastné
bývanie. V súčasnosti nemá žiadne ďalšie finančné zdroje a vzhľadom na jeho vek by ani nemal
možnosť si ich zabezpečiť formou úveru na bývanie. Preto by predajom bytu žalovaný stratil vlastné

bývanie bez možnosti jeho náhrady. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal aj
na ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva možnosť, že sa z dôvodov hodných
osobitného zreteľa nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom
veci a rozdelením výťažku. Právny zástupca žalovaného videl dôvody osobitného zreteľa v tom, že
len zásluhou finančných prostriedkov patriacich výlučne žalovanému nadobudli účastníci konania byt

do spoluvlastníctva s tým, že súd by mal zohľadniť, kto sa akou mierou pričinil o nadobudnutie bytu,
pretože ide o podstatnú okolnosť a súd by mal na to prihliadnuť pri rozhodovaní o podanej žalobe.
Okrem toho žalovaný je starobný dôchodca, ktorý vzhľadom na svoj vek nie je ekonomicky aktívny a jeho
jediný príjem tak predstavuje dôchodok vo výške 516,70 eur. Z týchto finančných prostriedkov si však
zabezpečuje všetky náklady spojené tak s bývaním, stravou, ošatením, zabezpečením hygienických

potrieb, liekov ako aj ostatné životné potreby. Žalovaný nemá žiadne úspory, nakoľko celý jeho príjem
počas trvania manželstva bol použitý na zabezpečenie životných potrieb rodiny. Vzhľadom na jeho vek
tiež nemá možnosť ani zabezpečiť si úver, ktorým by zaplatil vyrovnávací podiel žalobkyne alebo by
ho použil na dofinancovanie chýbajúcej časti finančných prostriedkov na zabezpečenie náhradného
bývania. Okrem toho žalovaný žije v danom byte 24 rokov, vytvoril si silné citové väzby, ktoré by sa

núteným predajom bytu pretrhli a mohli by u žalovaného vyvolať nepriaznivé následky na jeho psychické
a fyzické zdravie. Z tohto dôvodu žiadal právny zástupca žalovaného žalobu zamietnuť.

3. Z uvedených dôvodov súd nariadil vo veci pojednávania, na ktorých právny zástupca žalobkyne,
resp. žalobkyňa uviedli, že sa pridržiavajú podanej žaloby ako aj dôvodov tam uvedených. Z podanej

žaloby je zrejmé, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorú žiadajú vyporiadať.
Okrem toho je nesporné, že tieto nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaný a žalobkyňa do tohto bytu nemá
prístup, pretože žalovaný vymenil zámky na byte. Podľa ich názoru žaloba je dôvodná a nič na tomto
nemení ani vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.03.2023. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného a skutočnosti
tam uvedené, tak tie nie sú pravdivé, resp. nie je v tomto prípade na mieste postupovať podľa § 142

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný celý čas vedel, že spolu so žalobkyňou sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu, a to okrem iného aj z dôvodu, že sám predložil kúpnu zmluvu uzavretú s bytovým
družstvom,kdesúobajauvedeníakonadobúdateliatohtobytu.Ztejtozmluvyjezrejmé,žebytnadobudli
spoločne počas manželstva najskôr do BSM a potom po uplynutí 3 rokov po rozvode manželstva v
súlade s § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka došlo k zmene ich bezpodielového spoluvlastníctva na

podielové spoluvlastníctvo s tým, že podiel každého z nich je v rozsahu 1. Podľa názoru právneho
zástupcu žalobkyne si vyjadrenie žalovaného v niektorých častiach protirečí, keď na jednej strane
žalovanýuvádza,žemázáujemnanadobudnutínehnuteľnostidosvojhovlastníctvazaodplatuavzápätí
tvrdí, že nemá žiadne finančné úspory, ktoré by mohol použiť na zaplatenie vyrovnacieho podielu. Tátoskutočnosť je prvá otázka, ktorú je treba vyriešiť v rámci tohto konania, a to, či prikázanie nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyni náhradu za jej spoluvlastnícky
podiel je v tomto prípade možné a či žalovaný má tento záujem skutočný, pretože ak by nebol skutočný,

tak v tomto prípade by upravili petit tak, aby sa byt predal a finančné prostriedky sa rozdelili medzi
strany sporu. Pokiaľ žalovaný sám uvádzal a poukazoval na dôvody osobitného zreteľa, tak tie podľa
názoru právneho zástupcu žalobkyne absentujú, resp. tie dôvody, ktoré sú uvedené v tomto vyjadrení
nesvedčia o tom, že by sa malo použiť ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože
žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému ešte nižší príjem, cca okolo 300,- eur. Nemá tiež zabezpečené

vlastné bývanie, býva u sestry a majetok, ktorý je predmetom vyporiadania, je jej jediným majetkom,
pričom k nemu nemá prístup a finančné prostriedky z tohto vyporiadania jej veľmi pomôžu pri riešení jej
neľahkej živnej situácie. Vo vzťahu k žalovanému takisto nie je namieste hovoriť o dôvodoch hodných
osobitného zreteľa, nakoľko ak má možnosť a záujem nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva,
tak by mu zostala zachovaná jeho možnosť bývania. V prípade, že by nedošlo k takémuto rozhodnutiu
ale došlo by k predaju bytu, tak v tomto prípade by nadobudol finančné prostriedky, ktoré by vedel použiť

na zabezpečenie svojho bývania. Keď zisťoval možnosti zabezpečenia iných rovnako veľkých bytov,
prípadne jednoizbových bytov, tak v okrese Levice sa nájom dvojizbového bytu pohybuje v sume cca od
300,- do 500,- eur a pri získaní finančných prostriedkov z predaja bytu by za podmienok takejto sumy
nájmu mal žalovaný zabezpečené bývanie minimálne na 30 rokov. S prihliadnutím na skutočnosť, že
žalovaný je ročník 1960 mal by zabezpečené nájomné bývanie do konca života. Okrem iného hľadisko

dôvodov hodných osobitného zreteľa a poukaz na súlad s dobrými mravmi je skôr vo vzťahu k žalobkyni,
pretože ak by si súd pripojil rozvodový rozsudok, resp. rozvodový spis, bolo by z neho zrejmé, z akých
dôvodov došlo k zániku manželstva prípadne ako sa žalovaný počas manželstva správal k žalobkyni
a k ich spoločnému, v tom čase maloletému a následne plnoletému synovi. Žalovaný ich ohrozoval aj
fyzicky,spôsobovalimsvojimnásilnýmsprávanímpsychickéajfyzickéujmy,muselizbytuutekať,pričom

to vyvrcholilo tak, že museli ešte pred rozvodom manželstva z bytu odísť len s pár základnými vecami.
Všetky ostatné veci im zostali v byte. Okrem toho žalovaný následne vymenil zámky na byte. Podľa
názoru právneho zástupcu žalobkyne tak v danom prípade nie sú na strane žalovaného dôvody hodné
osobitnéhozreteľapodľa§142ods.2Občianskehozákonníka,pričomžalobkyňanemôžeakopodielová
spoluvlastníčka bytu tento byt užívať. Preto tu existuje dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, pričom sa nebránia buď rozhodnutiu ako je uvedené v petite alebo v prípade ak by
žalovaný nemal záujem na nadobudnutí nehnuteľnosti, tak žiadajú, aby súd určil, že byt sa predá a
rozdelia sa finančné prostriedky z predaja medzi podielových spoluvlastníkov. Žalobkyňa pri svojom
výsluchu tiež uviedla, že žiada, aby žalovaný zaplatil za jej spoluvlastnícky podiel, lebo ho nemôže
užívať. Nesúhlasí s tým, aby žalovaný tento byt užíval, pričom musela ona pred ním ujsť a on nemá

dostatok finančných prostriedkov. Z toho dôvodu býva dočasne v rodičovskom dome. Žalovaný tak užíva
aj jej spoluvlastnícky podiel. Ona tak nemá k dispozícii kľúče od bytu, pričom ušla z tohto bytu aj so
synom a keď sa tam chcel jej syn dostať, tak bol vymknutý, lebo žalovaný vymenil zámok. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že poberá invalidný dôchodok vo výške 346,- eur mesačne a ten odovzdáva svojmu otcovi,
nakoľko u neho býva. Môže si kúpiť len lieky, ktoré potrebuje, nakoľko je po dvoch operáciách a musí

brať injekcie, resp. sa preliečovať, pretože ju čaká ďalšia operácia chrbtice. Z dôchodku jej nezostane
nič s je odkázaná na otca. Žalobkyňa ďalej uviedla, že býva v jednej miestnosti, kde spáva aj jej syn
s tým, že ide o dočasné riešenie. Jej situácia nie je vôbec dobrá pokiaľ ide o financie ako aj bývanie.
Má síce strechu nad hlavou aj so synom, ale je to len dočasné. Nemá prakticky žiadny majetok, a preto
žiada, aby jej žalovaný vyplatil spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa ďalej uviedla, že keď sa zobrali so

žalovaným, tak ešte sa dalo s ním vydržať, ale keď sa narodil syn, tak ten bol zlý, plakal, nespával a
vtedy bol zlý aj jej exmanžel. Posledných 5 rokov pred tým ako sa rozviedli to bolo neúnosné, a preto
musela ujsť, lebo žalovaný je ťažký alkoholik. Napádal ju fyzicky, psychicky ju týral, ponižoval, vyvolával
hádky, hádzal po nej veci ako aj do steny, bol agresívny,pričom nevedel čo robí a vymkýnal ich z bytu
na noc. Žalovaný stále užíval alkohol hoci v minulosti pracoval ako vodič autobusu. Podľa jej názoru

žalovaný pil neúnosne a oni z neho mali strach. Keď robil zle v byte, tak sa pred ním schovávali do inej
miestnosti, ale on kopal do dverí. Tiež ich ohrozoval s nožom. Keď bol žalovaný opitý, vyvolával hádky,
chcel ich zbiť, potom otvoril dvere, vystrčil ich von a zamkol, hoci syn bol v pyžame. Túlali sa po nociach,
či už v parku alebo aj v pivnici a keď chceli ísť do bytu tak žalovaný ich nevpustil. Báli sa keď po dlhšej
dobe ich vpustil dnu, pretože nevedeli ako sa bude správať. Jediná možnosť bolo ujsť od žalovaného,

lebo by ju možno aj zabil, najmä keď ich ohrozoval nožom. To, že ich nevpustil do bytu, sa stalo viackrát.
Okrem toho ju napadol aj fyzicky, päsťami resp. ju zhodil na zem. Väčšinou mala modriny na chrbte,
pričom ju neudieral na tvár, aby mohla chodiť do obchodu ako aj medzi ľudí. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že ráno keď žalovaný odišiel do práce, ona zavolala otcovi, či jej príde zobrať aspoň pár vecí lebo chceujsť, nakoľko si nebola istá, či sa žalovaný náhle nevráti z práce domov, pretože by ju nepustil. Pobalila
si pár vecí, len šaty a ušla. Pokiaľ ide o vyčíňanie žalovaného, tak videli to aj iní ľudia, ale ušli sa schovať
pred ním a keby aj chcela, aby jej to išli dosvedčiť, tak nepôjdu, lebo sa boja, že im žalovaný niečo urobí.

Susedia museli pomáhať žalovanému keď bol opitý a párkrát ho priniesli domov. Len ho hodili do chodby,
aby vytriezvel a odišli. Raz musel sused volať aj záchranku, pretože žalovaný bol tak spitý, že ho museli
oživovať. Psychický nátlak zo strany žalovaného voči nej spočíval v tom, že hocikedy nemohla vojsť
do kuchyne, pretože sa jej vyhrážal. Nadával jej, pričom na štedrý večer prehodil stôl, na ktorom bolo
všetko pripravené. Vyhodil tiež stromček. Okrem toho žalovaný ich chcel pri hádkach biť a keď sa nejako

ubránila, tak bral rôzne predmety, rozbíjal ich o stenu, kopal do foteliek, rozbil luster alebo fľašky. Má
vedomosť o tom, že žalovaný prenasledoval aj iné osoby, pretože sa skrýval za kríkom alebo stromom,
pričomsledovalženystým,žesiichfotil. Obťažovalichtakýmtospôsobom.Keďtozbadali,takjejsynovi
písalinamobil,nechsispravíporiadoksotcom.Synzatonemoholahanbilsazaotca.Žalovanýpracoval
ako vodič a neskôr robil pomocné práce v priemyselnom parku na Géni v rôznych firmách. Pracoval aj
v Mochovciach, ale ho prepustili, pretože sa nevedel prispôsobiť kolektívu. On nemal pracovné návyky

a stále hľadal alkohol. Mali auto, ktoré šoféroval žalovaný, ale to bolo v takých chvíľach, keď si myslel,
že nenafúka. Akonáhle odstavil auto, tak išiel do chladničky a pil alkohol. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
žalovaný mal šťastie, že ho neprichytili pri tom keď viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Nemá
vedomosť o tom, že by ho zastavili pod vplyvom alkoholu keď viedol motorové vozidlo, ale myslí si, že
v Mochovciach bol žalovaný prichytený pod vplyvom alkoholu keď bol v práci, a preto ho aj prepustili.

Nepamätá si, či existuje nejaký dôkaz, že by sa dopustil žalovaný priestupku pod vplyvom alkoholu, ale
asi nie. Pokiaľ ide o skutočnosť, že na vstup na pracovisko v Jadrovej elektrárni Mochovce je potrebné
absolvovať psychotesty, tak podľa jej názoru žalovaný keď vedel, že pôjde na takýto test, tak si dal pozor,
aby nenafúkal lebo bol prešpekulovaný. V čase keď ich vymkol z bytu, tak nenavštívila nikoho, lebo jej
nedovolil zobrať mobilný telefón. Ona nenavštívila v dôsledku útokov žalovaného lekára, lebo sa ho bála

a tiež sa jej vyhrážal. Tiež nepodala na neho trestné oznámenie z tohto dôvodu, resp. ani nekontaktovala
políciu. Ona odišla z bytu od žalovaného sama, pričom syn plakal a prosil ju aby neodchádzala a aby to
vydržala, pretože syn tam mal vytvorené zázemie /kamarátov, športoval tam/. Z týchto dôvodov tak ich
syn zostal u žalovaného, ale bolo to peklo. Žalovaný sa o syna nestaral, ten si musel zabezpečiť všetko
sám a nakoniec syn aj tak odišiel, lebo sa to nedalo so žalovaným vydržať. Stále sa hádali. Syn prišiel za

ňou asi za 3 mesiace po tom ako odišla. Tiež žalobkyňa uviedla, že vo vzťahu k ich synovi nebolo vydané
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by upravovalo práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Má vedomosť
o tom, že žalovaný bol v minulosti odsúdený za nejaký trestný čin, ale následne bol amnestovaný.
Podľa jej názoru išlo o nejakú bitku. Nemá vedomosť o tom, že by sa žalovaný liečil zo závislosti na
alkohole. Pokiaľ ide o kúpu predmetného bytu, tak na jeho kúpnu cenu sa zložili. Žalovaný mal vlastné

finančné prostriedky a ona tiež mala. V súčasnosti platby spojené s užívaním bytu platí žalovaný, pretože
ona prispievam svojmu otcovi, kde aj býva. Nemá žiadne hnuteľné veci alebo nehnuteľné veci, ani
cennosti, hoci v minulosti mala cennosti, ale keď žalovaný prepil peniaze, tak musela predať svoje
šperky (náušnice, prstene). Bolo to ešte počas manželstva. V súčasnosti bývajú v rodinnom dome, a to
päť osôb. Nepamätá si už, akým podielom prispela na kúpu bytu, asi niečo predala. Právny zástupca

žalobkyne ďalej na pojednávaní uviedol, že pokiaľ išlo o výsluch svedka - syna žalobkyne F. A. tak
tento svedok opísal to, čo naozaj svojimi zmyslami vnímal, pretože žil v jednej domácnosti ako syn so
žalobkyňou a žalovaným, a preto najlepšie vie popísať ako sa to u nich doma dialo resp. ako spolu žili.
Právny zástupca žalobkyne uviedol tiež, že screenshot SMS komunikácie potvrdzuje pravdivosť slov
svedka a vyvracia, resp. potvrdzuje to, že žalovaný účelovo nehovorí pravdu. Nesúhlasil tiež s návrhom

žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 10.11.2023 aby náhradu, ktorú by bol povinný zaplatiť žalobkyni
v prípade, ak by boli tieto nehnuteľnosti prikázané do jeho vlastníctva, splácal formou mesačnej 50,-
eurovej splátky, pretože ide o výsmech žalobkyne a jej životnej situácie. Žalovaný užíval nehnuteľnosť
päť rokov sám bez akéhokoľvek protiplnenia žalobkyni a teraz navrhuje 50,- eurovú mesačnú splátku. Ak
by súd rozhodol o možnosti splácať primeranú náhradu v splátkach, tak takú istú výšku splátok by vedela

zaplatiť aj žalobkyňa žalovanému ak by bol byt prikázaný do jej vlastníctva, a preto v takomto prípade
navrhuje prikázať byt do jej vlastníctva. Dokonca by žalobkyňa vedela splácať aj dvojnásobnú sumu.
Okrem toho takéto riešenie by bolo aj spravodlivejšie, pretože keď mohol doteraz žalovaný užívať tento
bytpäťrokovbezplatne,takhomôžeužívaťžalobkyňa.Zároveňprávnyzástupcažalobkynepoukázalna
skutočnosť, že s ňou stále žije spoločné dieťa strán sporu, aj keď v súčasnosti už je plnoleté, pričom aj to

jejednýmzdôvodov,abynadobudlabytžalobkyňa.Nesúhlasísuplatnenímdôvodovosobitnéhozreteľa,
ktorénastranežalovanéhoneexistujúaokremtohojepotrebnérovnakouoptikousapozrieťajnaživotnú
situáciu žalobkyne. Nesúhlasí tiež s ničím nepreukázaným tvrdením žalovaného ohľadom poškodenia
hnuteľných vecí žalobkyňou, pretože bolo preukázané, že to bol žalovaný, ktorý ničil hnuteľné veci akoaj byt samotný pri svojich alkoholických excesoch. Tvrdenia žalovaného sú tak nepravdivé a žalobkyňa
ich v celom rozsahu rozporuje. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne je tak v súdnom konaní
nesporné, že byt je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, lebo nedošlo k vyporiadaniu BSM v lehote

troch rokov od jeho zániku, pričom tento byt strany sporu nadobudli spoločne. Okrem toho obe strany
sporu sa pričinili rovnako o jeho nadobudnutie nakoľko žalobkyňa takisto prispela na kúpu bytu. Tvrdenia
žalovaného o tom, že byt bol kúpený z jeho výlučných finančných prostriedkov sú tak nepravdivé,
nakoľko strany sporu sa stali nájomcami bytu už 01.02.1999, pričom nájom nadobudli od J. E. G. H.
a nie od p. M.. Okrem toho žalovaný predal byt v K. dňa 18.02.1999, teda keď už strany sporu boli

nájomcamibytuazatentobytzinkasovalsumu250.000,-Sk/8.298,48eur/anie350.000,-Sk/11.617,87
eur/ ako uvádzal vo svojej výpovedi, a to pri podpise zmluvy - dňa 18.02.1999. Strany sporu uzavreli
manželstvo 22.01.2000, pričom byt, ktorý je predmetom tohto konania, kupovali do BSM od J. E. G.
H. dňa 08.10.2001 s tým, že kúpna cena bola dojednaná vo výške 12.932,- Sk /492,26 eur/, na ktorú
prispeli obidve strany sporu. Túto sumu neposkytla žiadna tretia osoba a nebolo to ani preukázané.
Právny zástupca žalobkyne ďalej poukázal na skutočnosť, že Občiansky zákonník upravuje tri spôsoby

vyporiadania podielového spoluvlastníctva s tým, že poukazuje na svoje vyjadrenie zo dňa 13.07.2023.
Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, tak podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne na
strane žalovaného nevznikli žiadne a tieto existujú na strane žalobkyne. Žalobkyňa sa snažila so
žalovaným dohodnúť, pričom mu poslala dva návrhy na vyporiadanie, avšak bezvýsledne. Právny
zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že dôvody zrušenia podielového spoluvlastníctva sú významné, a to

najmä z dôvodu rozvodu strán sporu, nemožnosti užívania bytu žalobkyňou, z dôvodu výmeny zámkov
na byte zo strany žalovaného, správanie sa žalovaného k žalobkyni a k spoločnému synovi s tým, že
žalobkyňa nemá žiadne iné bývanie, žiadny majetok, pričom ide o jej jediný majetok. Z týchto skutočností
tak vyplýva, že je v ťažkej životnej situácii. U žalovaného nie sú dôvody osobitného zreteľa, pretože
to, že nemá peniaze na vyplatenie nie je dôvod osobitného zreteľa a iné dôvody osobitného zreteľa

neboli preukázané. Naopak, tie boli preukázané u žalobkyne a spočívali v tom, že nemá žiadny majetok,
nemá iné bývanie, len dočasné u svojej sestry, kde užíva len jednu miestnosť, aj to spoločne so svojim
synom, pričom bola nútená odísť z bytu a žalovaný sa správal voči žalobkyni a ich synovi agresívne
a násilne. Žalobkyňa tiež nemá žiadnym spôsobom možnosť užívať predmet vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Ďalej poukázal na aplikačnú prax keď podielový spoluvlastník, ktorý svojim chovaním

prispel k vzniku rozporu a nedobrých vzťahov medzi spoluvlastníkmi, sa nemôže dovolávať dôvodov
hodných osobitného zreteľa ani z dôvodu vysokého veku ani z dôvodu želania dožiť v nehnuteľnosti.
V konaní tiež bolo preukázané, že žalovaný nehovorí pravdu, klame, svoje tvrdenia nijakým spôsobom
nepreukázal s tým, že žalobkyňa svoje tvrdenia preukázala. Samotný žalovaný potvrdil, že trikrát fyzicky
napadol päsťou žalobkyňu, čo sa neskôr snažil korigovať, ale túto korekciu by mal súd vyhodnotiť len ako

účelovú.Okremtohobolodsúdenýzanapadnutie,kradolvzamestnaníazamestnaniečastomenilpočas
manželstva /za 18 rokov 25 až 30-krát/. Žalovaný tiež preukázateľne klamal vo vzťahu k nadobudnutiu
bytu, k jeho správaniu k žalobkyni a k spoločnému synovi, ktoré bolo preukázané nie len samotnou
výpoveďou žalobkyne, ale aj vypočutým svedkom a čestným vyhlásením A. B.. Tiež bolo preukázané
jeho neprístojné správanie voči tretím osobám a to screenshotom SMS správy, ako aj k synovi. Naopak

tvrdenia žalobkyne boli preukázané svedkom, čestným vyhlásením A. B. a čiastočne aj samotným
žalovaným. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa, má príjem
len 407,- eur ktorý nestačí ani na živobytie a žalovaný je starobný dôchodca, ktorý má príjem 571,-
eur. Žalobkyni z BSM nezostali žiadne veci, ani auto, pretože všetko zostalo žalovanému nakoľko od
neho musela ujsť. Žalovaný býva viac ako päť rokov v dvojizbovom byte, žalobkyni za to nezaplatil a tá

býva len dočasne v obývačke u svojej sestry, o ktorú sa delí so svojim synom. Okrem nej a jej syna žijú
v dome ešte ďalšie tri osoby a ona nemá žiadne svoje bývanie ani žiadne súkromie. Peniaze z vyplatenia
podielového spoluvlastníctva by žalobkyňa použila na bývanie, aby mala možnosť bývať samostatne,
resp. dôstojne žiť. Žalovanému by takisto financie z predaja poslúžili na zabezpečenie bývania, a teda
by nezostal na ulici, ale mohol by si zaobstarať garsónku prípadne jednoizbový byt alebo nájom, a to

s výhľadom bývania do konca života. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne je potrebné zrušiť
podielové spoluvlastníctvo s povinnosťou žalovaného vyplatiť žalobkyňu celou sumou jednorazovo a
nie v splátkach ako to navrhuje žalovaný, pretože to by ten splácal 650 mesiacov resp. viac ako 54
rokov alebo zrušiť spoluvlastníctvo a nariadiť predaj nehnuteľnosti. Takéto rozhodnutie súdu by bolo
nie len zákonné ale aj spravodlivé, pretože neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nezrušenie

podielového spoluvlastníctva. Ak by súd predsa len rozhodol ho nezrušiť, tak by závažným a nezvratným
spôsobom poškodil práva a život žalobkyne ako osoby aj ako podielovej spoluvlastníčky.4. Právny zástupca žalovaného, resp. žalovaný na nariadených pojednávaniach uviedli, že sa
pridržiavajú písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 20.03.2023 s tým, že podľa ich názoru byt, ktorý
je predmetom podanej žaloby, nie je reálne deliteľný. Zároveň z vyjadrení žalobkyne je jednoznačné,

že o jeho nadobudnutie nemá záujem, pričom žalovaný o nadobudnutie bytu do výlučného vlastníctva
záujem má, avšak vzhľadom na jeho majetkovú situáciu nemá k dispozícii finančné prostriedky
v požadovanej výške 33.500,- eur na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel. K úvahám
právneho zástupcu žalobkyne o zabezpečení bývania pre žalovaného po predaji bytu zároveň uviedli,
že ním navrhované riešenie formou nájomného bývania nie je rovnocenné s vlastníckym právom

a negarantuje zabezpečenie bývania žalovanému do konca jeho života. Okrem toho tým zanikne priestor
na zachovanie majetkových hodnôt a ich dedenie pre deti žalovaného. K dôvodom zániku manželstva,
ktoré spomínal právny zástupca žalobkyne sa v tejto chvíli právny zástupca žalovaného nevedel vyjadriť
a nepovažuje ich za relevantné, nakoľko sa jedná o iný predmet sporu. Poukázal tiež na osobné
pomery žalovaného, jeho dôchodkový vek a sociálnu situáciu ako aj na skutočnosť, že predmetný byt
financoval výlučne z vlastných prostriedkov, a to nie len vo výške kúpnej ceny vyplývajúcej zo zmluvy o

prevode vlastníctva bytu, ktorá bola po poskytnutej zľave 12.932,- Sk /429,26 eur/, ale v skutočnosti za
predmetný byt zaplatil ešte pred uzatvorením manželstva sumu 250.000,- Sk /8.298,48 eur/. Tento byt
bol nadobudnutý výlučne z majetku žalovaného , a preto by mal brať súd do úvahy túto skutočnosť pri
svojom rozhodovaní a žalobu zamietnuť. Žalovaný zároveň uviedol, že mal byt v K. a bol bohatší ako
žalobkyňa, ktorá si ho omotala okolo prsta. Tento byt v K. predal v tom čase za 350.000,- Sk / 11.617,87

eur/, pričom 100.000,- Sk /3.319,39 eur/ dal žalobkyni bez akéhokoľvek potvrdenia a zvyšnú sumu
vyplatil p. M. za byt, ktorý nadobudli v E. G. H.. V tom čase ešte neboli manželia, pričom p. M. mu vrátil
sumu 12.000,- Sk /398,33 eur/, aby zaplatil obci Kalná za to, že nadobudne tento byt. Okrem toho dostal
z kupónovej knižky sumu 12.000,- Sk /398,33 eur/ , ktorú tiež dal žalobkyni. Tá mu neustále vykrikovala,
že je povinný o ňu sa starať, ako aj o svojho syna. Ich vzťahy neboli dobré, vulgárne mu nadávala

a podľa jeho názoru odišla preto, lebo videla, že už nemá peniaze. Dvakrát alebo trikrát ju fyzicky
napadol päsťou, ale z toho dôvodu, že mu vulgárne nadávala. Tieto fyzické ataky z jeho strany neboli
riešené cestou polície, lebo to neboli také silné údery. Zároveň žalovaný žiadal zohľadniť skutočnosť,
že je to jeho byt a že v prípade ak by bol tento byt predaný, bol by bezdomovcom, pretože nemá kam
ísť. Žalobkyni odovzdával celú výplatu, a to po dobu 22 rokov. Okrem toho mal finančné prostriedky

z fušiek na stavbe, resp. hraní na harmonike pri oslavách. Tieto finančné prostriedky tiež odovzdával
žalobkyni, ktorá si ich rozdelila spolu so synom. Žalobkyňa mu nedopriala keď si chcel kúpiť nejakú vec.
Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že neustále šoféroval motorové vozidlo do práce aj z práce,
apretoalkoholickénápojenepožívalstým,ženefajčil.Pokiaľideonásilnésprávanievočižalobkyni,toho
sa nedopúšťal s tou výnimkou, ktorú už uviedol. V čase keď žili v domácnosti so žalobkyňou, tak mali

auto a on šoféroval nonstop. On neviedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a ani sa nedopustil pod
vplyvom alkoholu žiadneho takéhoto dopravného priestupku. Okrem toho zamestnávateľ ho kontroloval
na požitie alkoholu dvakrát denne, niekedy aj trikrát. Žiadny zamestnávateľ nikdy nezistil, že by bol
pod vplyvom alkoholu. Keď bol mimo práce, tak raz za týždeň si otvoril pivo, pričom nenavštevoval
pohostinstvoanepilanitvrdýalkohol.Nemalžiadnezdravotnéproblémyvsúvislostisužívanímalkoholu.

Poprel tiež tvrdenie žalobkyne o tom, že ho susedia doniesli domov v stave ťažkej opilosti. Pokiaľ ide o
agresívne správanie voči exmanželke alebo synovi, tak keď mu vulgárne vynadala, tak ju trikrát udrel po
líci. Nikdy sa nevyhrážal exmanželke s nožom v ruke a ani nerozbíjal veci v domácnosti. Je pravdou, že
vyhodil jedlo do odpadkov, lebo uvarila synovi ryžu s mäsom, avšak na druhý deň to nechcel zjesť. Tiež
neprevrátil na Vianoce prestretý stôl a ani nevyhodil vianočný stromček. Nevymykol tiež exmanželku so

synomzbytu.Žalovanýtiežuviedol,žezabezpečovalmateriálnepotrebydomácnosti,pretožežalobkyňa
mala taký nízky príjem, že to nestačilo ani pre ňu samotnú. Okrem hmotného zabezpečenia domácnosti
pomáhal aj pri chode domácnosti keď varil, pretože žalobkyňa mu navarila maximálne päťstokrát.
Exmanželka neprispela žiadnou finančnou čiastkou na kúpu bytu v E. G. H., pretože v tom čase nemala
ani úspory a nemala ani cennosti alebo šperky, pričom bola chudobná ako kostolná myš. Nemá možnosť

alternatívneho bývania okrem bytu v E. G. H. nakoľko zostal sám na svete a aj jeho matka už zomrela.
Nemá tiež finančné úspory, žije z ruky do úst, len to čo mu zostane z dôchodku. Bol sa tiež pýtať, či
by mu poskytli úver na bývanie, pričom mu povedali, že má nízky príjem, a preto mu to zamietli. Má
chronické ochorenia, má cukrovku ako aj zápal stredného ucha, ktoré mu hnisá. Po údere od syna do
oblasti hrudníka ho tam stále bolí a bolia ho aj kĺby. On sa oženil so žalobkyňou asi pred 22 rokmi,

presne si už nepamätá, ale mohlo to byť v roku 2000 asi 22.01. Byt v Kalnej nad Hronom kupovali ešte
pred tým ako sa s ňou zosobášili, ale nepamätá si, či tento byt kupovali 08.10.2001. Úhrady za služby
v tomto byte platil iba on. Zároveň poukázal na skutočnosť, že odovzdával celú výplatu žalobkyni a ona
potom išla vyplatiť tieto úhrady spojené s užívaním bytu. Jeho syn má 24 rokov a odišiel z bytu z E. asipred 4 rokmi spätne. V súčasnej dobe už nepracuje, pretože je na dôchodku a ani nebrigáduje. Pokiaľ
ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bytu tak tiež uviedol, že peniaze nemá a keby ich mal
tak ich dá žalobkyni za jej podiel, aby mal pokoj. Chce tento byt do svojho výlučného vlastníctva, ale

nemá peniaze na zaplatenie náhrady za podiel. Mohol by však splácať cenu za takýto spoluvlastnícky
podiel, pričom splátky by nemohli byť vysoké, lebo musí mu zostať aspoň životné minimum. Je ochotný
splácať náhradu za spoluvlastnícky podiel mesačnou splátkou vo výške 50,- eur. Počas manželstva so
žalobkyňou pracoval prevažne v Mochovciach a keď mu jednu firmu zrušili, prestúpil do druhej. Tiež
šoférovalautobus,atokyvadlovúdopravu.Následnekvôlikoronakrízeimtozrušiliaprešieldoinejfirmy,

kderobilnanakladačiajašterke,pričomišloofirmuAlbea.Žalovanýďalejuviedol,žepracovalasiu25až
30 zamestnávateľov počas trvania ich manželstva. Tiež bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ale bolo
to pred 40 rokmi. Vtedy fyzicky napadol jedného pána, keď ho provokoval ako aj jeho učiteľa harmoniky.
Za tento trestný čin dostal podmienku, lebo udrel tohto pána dlaňou. Dotyčný spadol na zem a videl ho
pri tom policajt. Následne mu prezident republiky zrušil túto podmienku. Bol tiež postihnutý za priestupky,
keď prekročil rýchlosť, a to blokovou pokutou. Pokiaľ ide o krádež káblov v Mochovciach, tak žalobkyňa

mu povedala, že dostáva od neho málo peňazí a má začať kradnúť. Preto ukradol káble, ktoré doniesol
domov, ale žalobkyňa sa ich ani nedotkla. On ich následne speňažil a peniaze odovzdal žalobkyni. Za
odmenu ho potom vyhodili z práce. Potvrdil tiež, že neskončil pracovný pomer len z dôvodu, že zanikla
firma, ale aj z iných dôvodov, čo bol tento prípad. Dvadsaťdva rokov po ňom žalobkyňa vrieskala, keď
išla do obchodu, prikázala mu, aby navaril a prezliekol aj periny. Žalobkyňa podľa neho odišla z E. G. H.

preto, lebo ho vykradla. Z tohto dôvodu vymenil zámok na dverách. Nenahlásil túto krádež žalobkyne
z dôvodu, lebo mala kľúč od jeho bytu. Okrem toho aj syn mal kľúče od bytu. So synom mal vynikajúci
vzťah pokiaľ ho nenapadol a päsťou ho neudrel do hrudníka. Nemal dôvod vyhadzovať žalobkyňu a ich
syna z bytu, ani ich nevyhodil. Nikdy sa nestalo, že by zničil štedrovečerný stôl. Je pravdou, že zvykol
fotiť iných ľudí, lebo 40 rokov sa venuje fotografovaniu svadieb, promócií a pod. S užívaním alkoholu

prestal asi pred 10 rokmi. Nevie presne, kde študoval jeho syn, niekde vo Vrábľoch elektrotechniku.
Nevidel ani jeho výučný list resp. vysvedčenia. Za odmenu od neho dostal syn auto a to Opel Corsa
ako aj vodičák. Keď syn dochádzal do školy, tak býval u neho. Prvé auto pre syna ktoré kupovali, stálo
8.000,- eur a kupovali ho v Trenčíne. Žalovaný ďalej uviedol, že v byte býva s priateľkou, nevlastní
iné nehnuteľnosti okrem predmetného bytu. Má tiež motorové vozidlo Fabia, ktoré však patrí priateľke,

hoci je zapísané na jeho meno. Rok bol na predčasnom dôchodku a rok je už na starobnom dôchodku,
a to od 15.08.2022. Právny zástupca žalovaného, resp. žalovaný ďalej na nariadených pojednávaniach
uviedli, že pokiaľ ide o podanie právneho zástupcu žalobkyne z 24.11.2023, tak predložená komunikácia
priamonesúvisísprejednávanouvecou.Komunikáciapochádzaz01.05.2018,čojepredviacakopiatimi
rokmi, keď medzi stranami sporu ešte neexistovalo ani podielové spoluvlastníctvo, ktoré ju predmetom

konania. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že žalobkyňa žiada o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva bytu, pričom súd musí skúmať existenciu, resp. neexistenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by toto spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal podľa zákonných
zásad. Žalovaný v tomto konaní preukázal jeho sociálnu a majetkovú situáciu z ktorej vyplýva, že
je starobný dôchodca, jeho jediný príjem predstavuje dôchodok vo výške cca 570,- eur mesačne

s tým, že predmetný byt predstavuje jeho jediný majetok väčšej hodnoty a zároveň mu tento byt
slúži na zabezpečovanie jeho základnej životnej potreby, ktorou potreba bývania nepochybne je. Hoci
má žalovaný záujem na nadobudnutí podielu od žalobkyne, nemá žiadne finančné úspory, ktoré by
mohol použiť na jednorazové vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobkyne. Pre vysoký vek nemá ani
možnosť požiadať o financovanie formou bankového úveru a takisto nemá ani príbuzných, na ktorých

by sa o finančnú pomoc mohol obrátiť. Žalovaný v konaní ďalej preukázal, že má k bytu a k obci
E. G. H. vybudovaný silný citový vzťah, aktívne sa zapája do spoločenského života v obci ako člen
Dobrovoľného hasičského zboru. Zároveň pravidelne poskytuje služby vodiča autobusu pri rôznych
cestách členov zboru, ako aj inú osobnú výpomoc. Za svoje aktivity a príkladný prístup je tak vážený člen
komunity, čo opakovane písomne potvrdil aj veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru. Zároveň vylučuje

aj údajné nadmerné pitie alkoholu u žalovaného, ako to tvrdí žalobkyňa. Žalobkyňa nemá záujem na
nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu od žalovaného ale ide jej len o získanie peňažného plnenia.
Na rozdiel od žalovaného má žalobkyňa príbuzných, ktorí jej pomohli s bytovou otázkou. Skutočnosť
tvrdenú žalobkyňou, že žije spolu s plnoletým synom, považuje za irelevantnú, nakoľko neexistuje
objektívny dôvod prečo si plnoletý syn nezabezpečil vlastné bývanie. Právny zástupca žalovaného ďalej

uviedol, že záujem žalobkyne na peňažnom plnení zo spoločného bytu nie je prednejší a prevažujúcejší
nad záujmom žalovaného na zabezpečení potreby bývania, ako aj udržania spoločenských a citových
vzťahov. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že vzťahy medzi stranami sporu boli a naďalej
sú napäté, čo nepochybne viedlo k rozvodu manželstva. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný sa podvplyvom nadmerného užívania alkoholu spával voči nej agresívne, ale svoje tvrdenia v tomto smere
však nijako relevantne nepreukázala. Neexistuje žiadna lekárska alebo iná správa o nadmernom užívaní
alkoholu žalovaným a neexistuje ani žiadny záznam o dopravnom alebo inom priestupku ohľadom

správania sa žalovaného. Zo strany žalobkyne nebolo urobené žiadne podanie ani oznámenie na
obci, obecnej polícii alebo orgánu policajného zboru, ktoré by smerovalo voči žalovanému, pričom
neexistuje ani len jedno podanie voči nemu a nie to ešte právoplatné rozhodnutie. Ak by bola pravda
to, čo žalobkyňa súdu tvrdila ohľadom alkoholu a agresivity žalovaného, možno len ťažko uveriť, že by
žalobkyňa nikdy nevyhľadala pomoc u polície, obci, u susedov, či známych. Na druhej strane žalovaný

predložil súdu množstvo kvalifikačných oprávnení, pre ktorých získanie ako aj obnovu ich platnosti bol
pravidelne podrobovaný psychologickým vyšetreniam. Právny zástupca žalovaného je presvedčený, že
v prípade nadmerného užívania alkoholu by tieto osvedčenia nezískal a ani v súčasnosti by nemohol
naďalej vykonávať činnosť šoféra autobusu pre Dobrovoľný hasičský zbor E. G. H.. Predložené písomné
vyjadrenia svedkyne sestry žalobkyne, ako aj svedectvo spoločného syna považuje za účelové, nakoľko
obaja sú voči žalovanému zaujatí. Sestra je v blízkom príbuzenskom vzťahu so žalobkyňou a syn, keďže

žije so žalobkyňou v spoločnej domácnosti, je na nej určitým spôsobom závislý, čo preukazuje jeho
zaujatosť. V konaní tiež bolo preukázané, že strany sporu nežijú v spoločnej domácnosti od času ešte
pred rozvodom ich manželstva, nežili spolu ani v období troch rokov po rozvode a ani neskôr, a preto
počas trvania podielového spoluvlastníctva tak preukázateľne nemohlo dôjsť k žiadnemu násilnému
správaniu medzi stranami sporu. Žalobkyňa okrem toho mala možnosť domáhať sa vypriadania BSM

počas zákonnej trojročnej lehoty po rozvode manželstva, ešte pred jeho transformáciou na podielové
spoluvlastníctvo, avšak toto nevyužila. Neurobila tak zrejme z dôvodu, že pri vyporiadavaní BSM súd
prihliada aj na to, ako sa ten-ktorý z manželov pričinil o nadobudnutie spoločného majetku ako aj na
zásadu, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu nahradilo to, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok. Má za to, že súd pre spravodlivé rozhodnutie vo veci musí zohľadniť skutočnosť,

že na kúpu bytu, ktorého vyporiadanie je predmetom konania, boli použité výlučne finančné prostriedky
žalovaného, ktoré získal predajom jeho bytu v osobnom vlastníctve v obci K.. Žalobkyňa sa tak o
nadobudnutie bytu nepričinila, a to ani z časti. Tvrdenia žalobkyne, že sa na kúpe bytu finančne podieľala
nepreukázala, navyše ani si sama nepamätala, akou čiastkou mala na byt prispieť. Kúpu bytu možno
považovať za dôležitú a výnimočnú životnú situáciu, ktorú si ľudia bežne dobre pamätajú. Na druhej

strane žalovaný preukázal, že mal dostatočné finančné prostriedky na kúpu bytu v E. G. H. a vzhľadom
na vyššie uvedené je presvedčený o tom, že sa v tomto prípade na strane žalovaného jedná o dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd rozhodnúť v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka.
Z uvedených dôvodov tak žiadal žalobu zamietnuť.

5. Tunajší súd vypočul na pojednávaní svedka a to syna žalobkyne a žalovaného F. A.. Svedok pri svojej
výpovedi uviedol, že odmalička pociťoval napätie a strach v rodine. Išlo hlavne o fyzické ako aj verbálne
útoky otca voči nemu, resp. matke. Otec tiež ničil veci, rozbíjal poháre, pričom tieto útoky prebiehali stále
s tým, že niektoré dni boli horšie resp. niekedy išlo len o verbálne útoky. Matku udieral päsťami, hádzal
po nej veci alebo ju ohrozoval nožom. Raz ho odstrčil a povedal mu s nožom v ruke, že ide zabiť matku

a nech sa nepozerá na to. Žalovaný ich tiež vyhadzoval z domu. Ešte keď bol na 1. stupni ZŠ, tak ich
vyhadzoval, pričom zamkol dvere a oni zostali na ulici, príp. sa išli skryť do pivnice. Toto sa stávalo každé
3-4 mesiace, niekedy aj každý druhý mesiac. Žalovaný bol silný alkoholik, pil každý deň, keď prišiel
zprácehneďsidal2-3štamprlíkytvrdéhostým,žesidávalajpivo,resp.víno.Tiežžalovanýnavianočné
sviatky prevrátil stôl s jedlom a pitím a v tom čase bol pod vplyvom alkoholu. Keď pil, tak napádal jeho,

matku a tiež rozbíjal rôzne veci. Keď mu žalobkyňa kúpila darček na Vianoce, tak ten mu žalovaný rozbil
o stenu. Žalovaný ho tiež ponižoval a hovoril mu, že je nula. Keď hrával futbal za žiakov, tak mu žalovaný
povedal, že nič z neho nebude. Tiež na jeho futbalovom zápase vykrikoval, že prečo hrajú malí chlapci
proti väčším chlapcom, hoci v tom čase spolu hrávali ako žiaci deti od 6 do 14-15 rokov. Žalovaný mu
robil na štadióne hanbu. Preto klamal a hovoril mu, že nehrajú futbal, on sa to však dozvedel z rozhlasu

alebo iným spôsobom a keď prišiel na zápas, bol pod vplyvom alkoholu, pričom nadával, resp. robil
krik. Žalovaný chodil s nimi na zápasy, ktoré hrali súperových ihriskách, pretože so žiakmi mohli chodiť
aj ich rodičia. Stretávali sa pri krčme, pričom žalovaný požíval už alkoholické nápoje a keď prišli do
cudzej dediny hrať zápas, tak on vystúpil z autobusu a išiel hneď do krčmy. Keď odchádzali po odohratí
zápasu, museli hľadať žalovaného, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a bol agresívny. Takéto správanie

žalovaného mu nebolo príjemné. Keď bol chorý a prišli jeho spolužiaci, aby mu ukázali domáce úlohy,
tak z kuchyne, resp. inej izby bolo počuť krik a nadávky žalovaného, ktoré boli adresované žalobkyni.
Jeho spolužiaci sa toho zľakli, a preto aj odišli. Nešlo len o nadávky žalovaného, ale boli tam obsiahnuté
aj vyhrážky. Doma bola napätá atmosféra, žalovaný mu rozhadzoval zošity, nemohol sa pripravovať doškoly a robiť si projekty. Preto radšej išiel preč a hral futbal alebo sa pripravoval vonku. Takéto správanie
žalovaného sa opakovalo. Častokrát sa stávalo, že sa žalovaný v noci zobudil, bol dezorientovaný alebo
sa rozprával sám so sebou. Podľa jeho názoru to bolo z dôvodu požívania alkoholických nápojov. Okrem

toho žalovaný si fotil rôzne ženy, na čo sa tie sťažovali. Napríklad matka jeho kamarátky mu písala, že
si ju spolu s jeho kamarátkou fotil na autobusovej zastávke. Žalovaný tiež brával peniaze od žalobkyne
na alkohol, okrem toho aj jemu mizli peniaze, ktoré dostal za vykonávanú prax, resp. brigády. Žalovaný
sa správal vulgárne až arogantne aj keď bol triezvy, išlo asi o následok požívania alkoholických nápojov.
Žalovaný sa raz opil tak, že musela po neho prísť záchranka a nešiel ani do práce. Z dôvodu užívania

alkoholu žalovaný stále menil zamestnania. Tiež o ňom šíril reči, že sa zabil na aute, a preto s ním
už nebýva. Žalovaný sa nezaujímal o jeho koníčky, záľuby ako futbal, tiež sa s ním nedalo dohodnúť,
pretože z dôvodu užívania alkoholu zabúdal. Svedok ďalej uviedol, že žalovaný zbil žalobkyňu viackrát,
zväčša ju napádal do oblasti hrudníka, príp. ramien, nôh ale nie do tváre. Stalo sa párkrát, že ju udrel
do tváre a vtedy žalobkyňa nešla niekoľko dní medzi ľudí. Žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť
so žalovaným pre tieto veci, ktoré opísal s tým, že žalovaný bol silný alkoholik. Snažila sa to strpieť

kvôli nemu ako aj kvôli tomu, že tam mal dobré zázemie – školu, futbal, kamarátov. Žalobkyňa sa bála
odísť, lebo nemala kam a okrem toho mala zdravotné problémy. Z tohto dôvodu aj poberá dôchodok.
Odišiel od žalovaného asi tak po 3-4 mesiacoch, a to kvôli alkoholu ako aj kvôli tomu, že žalovaný bol
mimo a bol na tom zle psychicky. Žalovaný sa o neho počas tých troch mesiacov vôbec nestaral, jedlo
a ostatné veci si pripravoval sám. V súčasnosti býva s matkou u starých rodičov a obývajú jednu obytnú

miestnosť - obývačku. Žalobkyňa má nízky príjem, dostáva len dôchodok, aj to len pár eur. Pomáha
im starý otec a mamina sestra. Jeho prvé auto bol Opel Corsa, rok výroby 1998 a stálo 700,- eur.
Kúpil si to z finančných prostriedkov, ktoré dostal za prax počas štúdia ako aj za peniaze, ktoré získal
z brigád cez letné prázdniny. Niečím mu prispela aj matka. Okrem toho mu pomohol aj starý otec, napr.
zabezpečil olej ako aj jeho výmenu. Tiež mu pomáhal so servisom. Otec sa nestaral o jeho študijné

výsledky, resp. o štúdium. Podľa jeho názoru nemôže nikto potvrdiť, že boli s matkou vymknutí na ulici
alebo v pivnici, lebo keď tam boli, tak mali strach, pričom aj keď niekoho stretli, matka to zahovorila.
Žalovaný šoféroval motorové vozidlo keď išiel do práce s tým, že to bolo podľa toho ako mal zmeny.
Nevie o tom, že by žalovanému zobrali vodičský preukaz kvôli alkoholu. Nemá vedomosť tiež o tom,
že by sa žalovaný niekedy liečil na závislosť na alkohole, ale mal by sa. Polícia neriešila agresívne

správanie žalovaného, pretože jeho matka to nenahlásila. Keď bol malý, tak ho žalovaný zobral von do
krčmy, kde fyzicky napadol inú osobu, avšak táto osoba nechcela podať trestné oznámenie. Myslí, že
tam prišla aj polícia, ktorú zavolala krčmárka. V tom čase on mal 6-7 rokov. Jeho matka nevyhľadala
lekárske ošetrenie kvôli bitke, ktorú jej mal spôsobiť žalovaný, ani nenahlasovala nič na políciu kvôli
obavám. Žalovanému spôsoboval alkohol psychické problémy, nevedel sa koncentrovať na vykonávanú

prácu, a preto v dôsledku toho menil zamestnanie. Svedok ďalej uviedol, že momentálne nepracuje,
pretože si hľadá inú prácu, pričom ani neštuduje. On je spôsobilý sa sám živiť, ale bráni mu objektívna
príčina k tomu, aby sa osamostatnil, pretože musí pomáhať svojej matke s financiami ako aj s tým,
že matka chodí na rôzne vyšetrenia a on sa musí z tohto dôvodu o ňu starať. Nevie o tom, že by
žalobkyňa poberala aj nejaký príspevok na kompenzačnú pomôcku, vie len, že poberá dôchodok. On

odišiel z bytu v E. G. H. asi v roku 2018 a nikdy fyzicky nenapadol žalovaného a ani ho neudrel. Nemá
vedomosť o tom, že by žalobkyňa alebo žalovaný mali finančné prostriedky vo väčšom rozsahu. Po tom
ako odišiel z bytu, tak žalovaný mu neposkytol žiadne finančné prostriedky (ako dar alebo k sviatku).
Podľa jeho názoru je vylúčené, aby žalobkyňa a žalovaný žili bez konfliktu a napádaní v jednom byte.
Žalobkyňa k výpovedi svedka uviedla, že to, čo vypovedal jej syn ako svedok, je čistá pravda a pokiaľ

ide o výpoveď žalovaného, tak ten klamal. Právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení uviedol, že
svedok opísal čo naozaj vnímal svojimi zmyslami, pretože žil v jednej domácnosti ako syn so žalobkyňou
a žalovaným a preto najlepšie vie popísať a vedel popísať, ako sa to u nich doma dialo a ako spolu
žili. Právny zástupca žalovaného k svedeckej výpovedi svedka - syna žalobkyne a žalovaného uviedol,
že ako sám tento potvrdil žije v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, a preto podľa jeho názoru bol vo

svojej výpovedi zaujatý, pričom svoju výpoveď štylizoval, aby bola v súlade s výpoveďou žalobkyne.
Pokiaľ ide o tvrdenie svedka ako aj žalobkyne, tak všetko sa zakladá na klamstve s tým, že trvá na tom,
že žalobkyňa ako aj svedok klamú.

6. Súd po tom ako sa oboznámil s obsahom spisového materiálu ako aj pripojeným spisom tunajšieho

súdu sp. zn. 6Pc/32/2018 a to: žalobou, výpisom z LV č. XXX, rozsudkom tunajšieho súdu 6Pc/32/2018
právoplatným30.01.2019,opätovnýmnávrhomnazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
zo dňa 20.07.2022, ocenením nehnuteľnosti realitnou kanceláriou Santa Real s. r. o. zo dňa 03.03.2022,
potvrdením o pridelení veci (čl. 17), tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania v súvislostis oslobodením od súdnych poplatkov, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 02.12.2021, výpisom z
bankového účtu žalobkyne, upomienkami na úhradu mesačných preddavkov, dohodou o preddavkových
platbách na elektrinu (čl. 54-55), listinným dokladom (čl. 56), uznesením tunajšieho súdu (čl. 59),

elektronickým podaním právneho zástupcu žalovaného zo dňa 20.03.2023, kúpnou zmluvou zo dňa
18.02.1999, nájomnou zmluvou zo dňa 01.02.1999, zmluvou o prevode vlastníctva bytu, potvrdením
o výplate dôchodkovej dávky žalovaného, elektronickým podaním právneho zástupcu žalovaného zo
dňa 14.04.2023, potvrdené, dobrovoľného hasičského zboru zo dňa 11.04.2023, prehľadom bežných
výdavkov žalovaného (čl. 120), dokladom SIPO žalovaného, poštovou poukážkou, vyjadrením právneho

zástupcu žalobcu zo dňa 14.04.2023, vyhlásením A. B. zo dňa 18.04.2023, vyjadrením právneho
zástupcu žalovaného zo dňa 30.05.2023, čestným prehlásením A. B. zo dňa 07.06.2023, odpisom
z Registra trestov žalovaného, elektronickým podaním právneho zástupcu žalobcu, elektronickým
podaním právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.07.2023, vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne zo
dňa 31.07.2023, vyjadrením žalovaného zo dňa 08.08.2023, listinným dôkazom (čl. 224), dokladom o
psychickej spôsobilosti vodiča, dokladom o psychickej spôsobilosti vodiča, kvalifikačnou kartou vodiča

žalovaného (čl. 227), preukazom o účasti na školení v oblasti ochrany zdravia (čl. 228), preukazom
obsluhy motorových vozíkov žalovaného (čl. 229), preukazom obsluhy stavebného stroja (čl. 230),
preukazom odbornej spôsobilosti (čl. 231), lustráciou v SP žalobkyne (čl. 264) zo dňa 06.11.2023,
potvrdením lustrácie v SP žalovaného (čl. 265) zo dňa 06.11.2023, vyjadrením právneho zástupcu
žalovaného z 10.11.2023, elektronickým vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 16.11.2023,

elektronickým podaním právneho zástupcu žalobkyne 24.11.2023, pričom zistil nasledovný skutkový
stav veci:

7. Z výpisu z LV č. XXX, katastrálne územie E. súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú zapísaní
ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1 k nehnuteľnosti, a to bytu č. 1, poschodie prízemie,

nachádzajúci sa v bytovom dome K. D. XXX. Tento byt nadobudli na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 03.06.2002, ktorá bola zavkladovaná pod č. V2004/2002. Zároveň k tomuto bytu
je zriadené záložné právo v prospech spoločenstva vlastníkov domu č. 172 s poukazom na ust. § 15
zákona č. 182/1993 Z. z. Súd ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. 6Pc/32/2018 zo
dňa 23. januára 2019, ktorý bol právoplatný dňa 30.01.2019 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného

rozvedené. Toto manželstvo bolo uzavreté dňa 22.01.2000 v E. G. H.. Listom zo dňa 20.07.2022
sa právny zástupca žalobkyne pokúšal opätovným návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zrušiť takéto podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať ho so žalovaným. V tomto liste
ponúkla tiež žalobkyňa predaj jej spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1 žalovanému za sumu 32.500,-
eur. Podľa odborného vyjadrenia realitnej kancelárie k trhovej cene nehnuteľnosti /realitná kancelária

SANTA Real, s. r. o. so sídlom Levice, P. Jilemnického 2840/5/, ktoré si žalobkyňa ako objednávateľ
dňa 02.03.2022 objednala u tejto realitnej kancelárie k dátumu 02.03.2022 je cena bytu č. 1, ktorý je
zapísaný na LV č. XXX, E. G. H., kat. územie E. 65.000,- eur. Súd ďalej z potvrdenia zistil, že žaloba
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola doručená tunajšiemu súdu dňa 23.08.2022.
Podľa údajov z tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníkov konania, ktoré predložila žalobkyňa bolo

zistené, že tá poberá invalidný dôchodok vo výške 329,60 eur s tým, že je podielovým spoluvlastníkom
bytu č. 1, zapísaného na LV č. XXX, kat. územie E. a jej mesačné výdavky pozostávajú z poplatkov za
bývanie v celkovej výške 333,- eur. Okrem toho platí aj daň z nehnuteľnosti 20,- eur ročne, poplatky zaa
komunálny odpad 60,- eur ročne. Podľa potvrdenia od Sociálnej poisťovne zo dňa 02.12.2021 poberá
žalobkyňa invalidný dôchodok vo výške 329,60 eur. Žalovaný uzavrel ako predávajúci s inými fyzickými

osobami (manželia L. N., I. N.) dňa 18.02.1999 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj bytu č.
X, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie K., a to za kúpnu cenu 250.000,- Sk /8.298,48 eur/.
Prenajímateľ J. E. G. H. a nájomcovia žalovaný a žalobkyňa uzavreli nájomnú zmluvu dňa 01.02.1999
na dobu neurčitú s tým, že predmetom tejto zmluvy bol byt pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne
a príslušenstva v obci E. G. H., G. O. D. D. P. XX, ktorého vlastníkom je J. E. G. H.. Následne

zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou medzi predávajúcim J. E. G. H. a kupujúcimi žalobkyňou
a žalovaným došlo k prevodu vlastníctva bytu č. 1 na prízemí v bytovom dome č. XX, K. D. XXX, G.
O. D. I. Q. E. G. H.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 16.795,- Sk /557,49 eur/ a po odpočítaní
zrážky bola dohodnutá vo výške 12.932,- Sk /429,26 eur/, pričom podľa článku VII. tejto zmluvy kúpili
žalobkyňa a žalovaný tento byt do svojho výlučného bezpodielového spoluvlastníctva. Z tejto zmluvy

o prevode vlastníctva bytu tiež vyplýva, že bol vklad povolený Správou katastra Levice 03. júna 2002
pod V2004/2002. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 13.03.2023 žalovaný poberá predčasný
starobný dôchodok vo výške 516,70 eur. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.04.2023 okrem iného
vyplýva, že vyjadrenia žalobkyne, ktoré boli uvedené aj v rozvodovom konaní týkajúce sa žalovaného,sú účelové a neodzrkadľujú skutočnosť. Keďže strany medzi stranami sporu boli a stále sú narušené,
je zrejmé, že žalobkyňa sa snažila vykresliť svojho bývalého manžela v čo najhoršom svetle aj za cenu
klamstva. Žalobkyňa v rozvodovom konaní obvinila žalovaného z nadmerného užívania alkoholu, pričom

tieto tvrdenia žalobkyne vyvracia samotný fakt, že žalovaný pracoval ako profesionálny vodič autobusu
s tým, že túto prácu vykonával každodenne a tak nemohol vo zvýšenej miere požívať alkohol, nakoľko
výkon jeho práce to vylučoval. Žalovaný pil alkohol iba príležitostne a v spoločensky akceptovateľnej
miere. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na skutočnosť na ústnom pojednávaní zo dňa
27.03.2023 žalovaný uviedol, že sa voči žalobkyni správal agresívne a že ju fyzicky niekoľkokrát udrel.

Toto vyjadrenie chce bližšie vysvetliť, aby súdu nevznikol mylný dojem v tom smere, že by bol žalovaný
agresor voči žalobkyni. Žalobkyňa so žalovaným tvorili partnerskú dvojicu 27 rokov, z toho boli 22 rokov
manželia. Počas tohto obdobia sa vyskytol jeden incident, kedy žalovaný po opakovaných vulgárnych
nadávkach zo strany žalobkyne smerovaných voči jeho osobe sa neovládol a udrel žalobkyňu trikrát
fackami so zatvorenou dlaňou. Takéto konanie žalovaného nemožno žiadnym spôsobom ospravedlniť,
ale je potrebné uviesť, že sa jednalo o jednorazové zlyhanie vyvolané vplyvom silných emócií po

slovných útokoch a urážkach žalobkyne. Žalobkyňa nepotrebovala žiadne lekárske ošetrenie a incident
nebolriešenývpriestupkovomanivinomkonaní.Okremtohosaviackrát podobnýincidentnezopakoval,
pričom sa jednalo o jednorazové zlyhanie žalovaného za celé 27 ročné trvanie partnerského vzťahu.
Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa voči žalovanému správala
opakovane v rozpore s dobrými mravmi a snažila sa mu čo najviac ublížiť. Pred jej odchodom zo

spoločnej domácnosti poškodila viaceré hnuteľné veci o ktorých vedela, že si ich sama nezoberie,
pričom jej zámerom bolo najviac ublížiť žalovanému a to napriek tomu, že v spoločnej domácnosti po
jej odchode ostal okrem žalovaného aj ich spoločný syn. Žalobkyňa neopraviteľne poškodila motorové
vozidlo v užívaní žalovaného značky Ford Ka, keď naliala do priestoru nádrže s motorovým olejom
vodu, zničila vybavenie domácnosti, kuchynský drez ako aj nábytok. Je teda zrejmé, že obe sporové

strany sa rozišli v zlom. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na skutočnosť,
že žalovaný všetok svoj majetok pochádzajúci z obdobia pred vznikom BSM použil na nadobudnutie
predmetného bytu, pričom žalobkyňa sa o jeho nadobudnutie nijak nepričinila. Žalovaný ďalej celý svoj
príjem použil na zabezpečenie potrieb rodiny a okrem žalobkyne sa staral a finančne podporoval aj ich
spoločného syna. Keď mal syn 17 rokov, zaplatil mu kurz na získanie vodičského oprávnenia a po jeho

získaní vyplatil synovi 10.000,- eur, ktoré použil na kúpu auta. Do času kým syn nadobudol 18 rokov,
žalovaný pravidelne jazdil so synom ako dohľad a pomáhal mu, aby zdokonalil svoje šoférske zručnosti.
Je tak zrejmé, že žalovaný sa o rodinu osobne staral a finančne ju podporoval. Podľa názoru právneho
zástupcu žalovaného tak v tomto konaní má súd skúmať, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
v súčasnosti, a nie je preto dôvodné posudzovať minulé incidenty spred mnohých rokov. Žalovaný žije

v J. E. G. H. od februára 1999, t. j. už viac ako 24 rokov, má tu vytvorené spoločenské vzťahy a silné
väzby na obec a jej obyvateľov. Je dlhoročný aktívny člen Dobrovoľného hasičského zboru (ďalej DHZ),
pravidelne sa zúčastňuje jeho podujatí a je nápomocný pri jeho činnosti, za čo mu bolo viackrát udelené
poďakovanie. Podľa vyjadrenia veliteľa DHZ predstavuje vzor a príklad pre mladších členov DHZ, pričom
predajom bytu a následným odsťahovaním sa žalovaného by nevyhnutne nastalo pretrhnutie týchto

sociálnych väzieb, čo by malo nepriaznivý vplyv na psychické zdravie žalovaného. Žalovaný zároveň
predložil prehľad o svojej majetkovej situácii ako aj jeho mesačných výdavkoch s niekoľkými dokladmi,
pričom z tohto prehľadu je zrejmé, že jeho celkové výdavky sú vo výške jeho príjmu. Jeho jediný
príjem je v súčasnosti predčasný starobný dôchodok vo výške 516,70 eur a nemá žiadne finančné
úspory. Vo výdavkoch tiež nie sú zahrnuté žiadne náklady na lieky a zdravotnú starostlivosť, ktoré

v súčasnosti žalovaný nemá, avšak trpí cukrovkou a bol liečený na vysoký krvný tlak. Možno preto
očakávať, že vzhľadom na jeho vek a diagnózy mu v budúcnosti pribudnú aj ďalšie náklady spojené so
zdravotnou starostlivosťou. Právny zástupca žalobkyne pri úvahách o zabezpečení bývania žalovaného
po prípadnom predaji nehnuteľnosti sám pripustil, že po rozdelení výťažku z predaja bytu by žalovaný
nemal možnosť kúpy vlastnej nehnuteľnosti, pričom argumentoval cenou nájmu v okrese Levice. Ceny

nájmov sa však dynamicky menia a nie je možné odhadnúť ich výšku za jeden rok, päť rokov, desať
rokov, dvadsať rokov. Tiež poukazuje na rýchlosť inflácie v poslednom období a teda k znehodnocovaniu
hodnoty peňazí, ktorú tiež nie je možné dlhodobo predpovedať, pričom nikto nevie predpokladať
dĺžku života samotného žalovaného. Preto akákoľvek úvaha o zabezpečení základnej životnej potreby
žalovaného, ktorým bývanie nepochybne je, vo forme nájmu do konca života, je absurdná. Žalovaný

nebude mať žiadnu istotu, že mu finančné prostriedky vystačia na zabezpečenie jeho bývania do konca
života, pričom by nemal tiež žiadnu právnu istotu, že nestratí strechu nad hlavou. Nevie si predstaviť,
ako by žalovaný riešil otázku bývania, keď spotrebuje finančné prostriedky a bude sám vo veľmi
vysokom veku. Takto navrhnuté riešenie považuje žalovaný za rozporné s dobrými mravmi. Zároveňpredajom bytu budú dotknuté aj majetkové práva detí žalovaného, ako neopomenutých dedičov, na úkor
žalobkyne. Okrem toho žalobkyňa nepreukázala, že by nepredaním nehnuteľnosti utrpela akúkoľvek
stratu, ujmu alebo že by boli ohrozené základné životné potreby, ktoré by prevažovali nad potrebou

bývania žalovaného. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Podľa potvrdenia Dobrovoľného
hasičského zboru E. G. H. zo dňa 11.04.2023 (čl. 119) podpísaný veliteľ DHZ A. A. potvrdil, že žalovaný
ako člen DHZ je u nich od r. 1999 až po súčasnosť, pričom sa zúčastňuje na rôznych akciách a súťažiach
pocelomokrese.TiežsaaktívnezapájadorôznychbrigádDHZ,vkolektívejeobľúbenýamladšísimôžu
brať príklad. Za tieto aktivity a činnosti bol odmenený pozdravným a ďakovným listom ako aj soškami.

Je tiež vzorom DHZ, a preto mu veliteľ DHZ za všetko, čo pre nich urobil, ďakuje. Z prehľadov bežných
výdavkovžalovanéhovyplýva,žetiepredstavujúmesačnénákladyvovýške515,18eurapozostávajúz:
správa bytového domu, RTVS a televízia – SIPO 60,48 eur, elektrika 36,40 eur, plyn 51,40 eur, poistenie
21,90 eur, vedenie účtu v banke 10,- eur, telefón 20,- eur, hygienické potreby 25,- eur, potraviny 290,-
eur. Podľa platobného dokladu SIPO žalovaný uhrádza mesačne 59,18 eur za SVB dom 172, rozhlas
a televíziu ako aj Optik 100 základná TV. Okrem toho žalovaný uhrádza aj ZSE Energia a. s. mesačne

sumu 50,- eur, resp. 35,- eur. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 14.04.2023 okrem
iného vyplýva, že podľa jeho názoru nie sú v tomto prípade na strane žalovaného dôvody osobitného
zreteľa na nezrušenie podielového spoluvlastníctva. Naopak, bol to žalovaný, ktorý porušoval spolužitie
so žalobkyňou ešte ako manželkou aj s ich spoločným synom, keď sa voči nej násilne správal a to až
do takej miery, že obaja museli opustiť byt, ktorý je predmetom tejto žaloby o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva. Problémom v spolužití bol alkohol, keď žalovaný začal požívať alkoholické
nápoje vo veľmi veľkom rozsahu a z toho bol agresívny ako aj vulgárny. Žalovaný požíva alkoholické
nápoje vo veľkom množstve aj v súčasnosti, pod vplyvom alkoholu aj neskôr keď bol triezvy žalobkyňu
a jej syna fyzicky napádal, vyhadzoval ich z bytu, nevpustil ich dovnútra a tak museli prespávať v pivnici.
Žalobkyni sa vyhrážal nožom, bol nevyspytateľný a menil náladu, takže nikdy nevedeli čo sa mu

udeje v hlave a čo sa stane. Uvedené prerástlo do takej miery, že žalobkyňa bola nútená doslova
ujsť, pričom musela vystihnúť chvíľu keď bude žalovaný v robote s tým, že si zobrala pár vecí čo
mohla, inak všetko zostalo v byte. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že stav, keď žalovaný sa
dopúšťal násilného správania voči žalobkyni resp. k ich spoločnému synovi a vyštval ich z bytu, zapríčinil
rozpad manželstva čo nie je v súlade s dobrými mravmi a teda nemôže byť použité ust. § 142 ods. 2

Občianskeho zákonníka v prospech žalovaného. Okrem toho žalovaný sa o byt nestará a tým vlastne
byt znehodnocuje. Žalobkyňa nemá žiadny majetok a prípadným použitím § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka by sa dostala do stavu, keď nemá ani strechu nad hlavou, pretože v súčasnosti býva u sestry
a ani finančné prostriedky, aby si zabezpečila vlastné bývanie, hoci aj len nájomné bývanie. Nie je
správne, aby človek, ktorý sa dopúšťal násilia na svojej rodine, bol týmto spôsobom chránený a obeť

ešte viac sankcionovaná. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 30.05.2023 uviedol,
že vyjadrenia žalobkyne sú účelové, neodzrkadľujú skutočné pomery, ktoré vládli počas spoločného
spolužitia žalobkyne so žalovaným. Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne s tým, že alkohol užíval iba
príležitostne a v spoločensky akceptovateľnej miere. Okrem toho pracoval ako profesionálny vodič
autobusu, tiež pracoval na rôznych pozíciách v Atómovej elektrárni Mochovce, pričom pri výkone týchto

prác bol pravidelne podrobovaný skúške na alkohol, ktorej výsledok bol vždy negatívny, a preto mu nebol
nikdy nameraný ani tzv. zostatkový alkohol, ktorým by sa nadmerné pitie muselo prejaviť. Takéto tvrdenie
žalobkyne je tak vyvrátené, pričom nebolo toto tvrdenie preukázané ani iným dôkazom. Tiež žalovaný
kategoricky popiera tvrdenie žalobkyne o tom, že by v súčasnosti požíval alkohol vo veľkom rozsahu,
pretože opak je pravdou a v súčasnosti nepije vôbec. Žalobkyňa toto svoje krivé obvinenie nijako

nepreukázala. Žalobkyňa nežije v obci E. od r. 2019 a nevie odkiaľ môže mať informácie o životnom
štýle žalovaného. Toto tvrdenie je nepravdivé a ničím nepreukázané. K fyzickému násiliu sa už vyjadril
v predchádzajúcom vyjadrení a len zopakuje, že sa jednalo o jeden incident za 27 rokov trvania vzťahu.
Žalovaný popiera, že by vyhadzoval manželku a syna z bytu ako aj tvrdenie, že by musela spať v pivnici
nakoľko je to čisté klamstvo. Dokonca ani jeden z nich nemal kľúče od pivnice. Žalovaný tiež popiera aj

tvrdenie, že by sa žalobkyni vyhrážal nožom, pretože to nie je pravda a žalobkyňa nepredložila žiadny
dôkaz na preukázanie takýchto tvrdení. Žalobkyňa sa týmito ničím nepodloženými obvineniami snaží
očierniť žalovaného. Okrem toho sama žalobkyňa bola náladová, nevyspytateľná, žalovaného hrubo
urážala a provokovala. Úmyselne tiež poškodila vybavenie domácnosti ako aj hnuteľné veci žalovaného,
pričom opustila spoločnú domácnosť ako aj ich spoločného syna, ktorý zostal bývať so žalovaným.

Otec so synom vzájomné konflikty nemali, po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou syn býval
cez pracovný týždeň na stredoškolskom internáte a cez víkend bol s otcom. Žalovaný zabezpečoval
pre syna všetky jeho potreby a počas jeho pobytu v byte sa o syna osobne staral. Syn sa až po
niekoľkých mesiacoch po ukončení strednej školy, zrejme pod vplyvom matky od otca odsťahoval. Todokazuje účelovosť tvrdení žalobkyne, pretože inak by si zobrala aj syna zo spoločnej domácnosti,
ak by sa žalovaný správal násilne. Tieto tvrdenia žalobkyne tak nie sú pravdivé. V súčasnosti je syn
silno ovplyvnený matkou, žije s ňou v spoločnej domácnosti, s otcom nekomunikuje, neodpovedá mu

na SMS správy, nereaguje na telefonáty a o otca nemá žiadny záujem. Tieto skutočnosti musí brať
súd so úvahy pri vyhodnotení dôveryhodnosti výpovede spoločného syna, ktorého za svedka navrhla
žalobkyňa. Žalovaný počas spolužitia so žalobkyňou všetky jeho príjmy zo zamestnania odovzdával do
rúk žalobkyne, a to do posledného centa, pričom to bol jediný príjem rodiny, nakoľko žalobkyňa často
menila zamestnanie alebo bola bez práce. Žalovaný sa staral o potreby jeho rodiny bez ohľadu na

jeho osobné záujmy, čo tiež preukazuje jeho charakter. Pri posudzovaní existencie dôvodov osobitného
zreteľa treba v neposlednom rade prihliadnuť na skutočnosť, že všetky peniaze použité na nadobudnutie
bytu, ktorý je predmetom vyporiadania, patrili výlučne žalovanému, pochádzali z jeho osobných financií,
a to z predaja bytu v obci K.. Žalobkyňa sa o nadobudnutie bytu nijako nepričinila a neprispela na
jeho nadobudnutie žiadnou sumou. Peniaze, za ktoré bol byt nadobudnutý, nepochádzali zo spoločných
financií manželov ale patrili výlučne žalovanému. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Z čestného

prehlásenia sestry žalobkyne A. B. zo dňa 07.06.2023 bolo okrem iného zistené, že žalobkyňa bola
vydatá za žalovaného a spolu majú syna F.. Posledných päť rokov pred rozvodom sestry pri svojich
návštevách u žalobkyni v E. bola svedkom vyhrážania sa jej bývalého manžela - žalovaného voči
žalobkyni a ich synovi ako aj voči jej rodine. Žalovaný bol takmer vždy pod vplyvom alkoholu, z jeho
strany sa jednalo o vyhrážky bitkou a vyhadzovaním z bytu, vulgárne nadávky a taktiež o agresivitu,

ktorá sa prejavovala okrem iného búchaním päsťami do steny, nábytku, pričom napr. rozbil aj luster.
Častokrát žalovaný pri bežnom rozhovore sa začal triasť, robiť krik na všetkých a stále odbiehal do
ďalšej izby, kde si odpíjal z tvrdého alkoholu. Fľaše od alkoholu videla v každej miestnosti ako aj v aute
a pivnici. Žalovaný mal aj v jej prítomnosti nekontrolovateľné stavy, keď vyhadzoval z chladničky čerstvé
potraviny alebo navarené jedlo do smetného koša. Hocikedy v kuchyni počas jej prítomnosti vzal nožík

a oháňal sa ním, čo bolo pre nich ohrozujúce a museli utekať do inej izby. Chlapec sa bál veľakrát prísť
domov, lebo sa mu posmieval a ponižoval ho. Keď sa žalovaného spýtala na jeho syna, nevedel nič
o jeho prospechu a ani o aktivitách alebo potrebách. Izoloval ho od kamarátov a keď ho prišli zavolať
aby išiel s nimi, tak im nadával a vyhnal ich preč. Žalovaný tiež močil do umývadla, do pivnice a na ďalší
deň ani nevedel, čo robil. Keď to už bolo neúnosné, zavolala jej sestra, ktorá sa ho veľmi bála, že jej

má prísť pomôcť zbaliť si nevyhnutné veci, lebo sa to už nedá vydržať a musí od neho ujsť, pričom sa
bojí, že príde domov skôr, nakoľko už z práce chodil hoci kedy domov. Žalobkyňa utekala pod stresom,
pričom ju prichýlila v jej dome, kde bývala dočasne s jej synom v jednej izbe. Dlho po príchode do jej
predtým rodičovského domu bola v stálom strese. Sestra je tiež finančne závislá od ich pomoci, pretože
má veľmi nízky invalidný dôchodok a niekedy nemá ani na lieky. Tiež žalobkyňa nemá dobrý zdravotný

stav. Z výpisu Registra trestov vyplýva, že žalovaný má jeden záznam, a to z dôvodu, že Okresný súd
Prievidza rozhodnutím zo dňa 12.11.1984, sp. zn. 3T/634/84 ho odsúdil pre trestný čin podľa § 130 ods.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pričom mu uložil podmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace
so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. Následne došlo k odpusteniu trestu 08.05.1985 amnestiou.
Okrem toho mal zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok s tým, že bolo podmienečne

odpustenéodvýkonuzvyškuzákazutrestuzákazučinnosti.Následnedošlokzahladeniuodsúdeniaana
páchateľa sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Elektronickým podaním právneho zástupcu žalobkyne zo
dňa 13.07.2023 bolo súdu oznámené, že podľa zákonnej úpravy zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva ako aj konštantnej judikatúry Občiansky zákonník taxatívnym spôsobom stanovuje
spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to podľa postupnosti: reálne rozdelenie veci,

prikázanie veci jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom za náhradu, resp. predaj veci
a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Pri predmetnom vyporiadaní
bytu prvý spôsob vyporiadania a to reálnym rozdelením veci neprichádza do úvahy, a preto nimi
navrhovaný petit v žalobe znie na prikázanie veci do výlučného vlastníctva žalovaného za primeranú
náhradu. Na pojednávaní dňa 27.03.2023 sa právny zástupca žalovaného vyjadril, že žalovaný

má o nadobudnutie bytu do výlučného vlastníctva záujem, avšak nemá finančné prostriedky na
zaplatenie vyrovnacieho podielu žalobkyne. Žalovaný sa k otázke spôsobu vyporiadania podielového
spoluvlastníctva doteraz explicitne nevyjadril, a preto majú za to, že petit tak ako je formulovaný
v žalobe, je správny spôsob vyporiadania v prípade prikázania veci za náhradu. V prípade však ak
by sa žalovaný vyjadril, že byt nechce alebo nemôže nadobudnúť do výlučného vlastníctva, potom by

prichádzal do úvahy tretí spôsob vyporiadania, predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov.
Uvedené pre prípad nezáujmu alebo nemožnosti zo strany žalovaného aj navrhoval samotný právny
zástupca žalobkyne pri svojom prednese na pojednávaní zo dňa 27.03.2023. Z vyjadrenia právneho
zástupcu žalovaného zo dňa 08.08.2023 okrem iného vyplýva, že ten predkladá doklady preukazujúcepsychickú spôsobilosť žalovaného ako profesionálneho vodiča obsluhy motorového vozíka, stavebných
strojov ako aj preukaz odbornej spôsobilosti na výkon fyzickej ochrany. Z predložených dokladov tak
jednoznačne vyplýva, že u žalovaného bolo pravidelne posudzované jeho duševné zdravie v súvislosti

skvalifikačnýmipredpokladminavýkonjednotlivýchprác,atoajpočastrvaniajehopracovnýchpomerov.
Je preto vylúčené, aby žalovaný pil alkohol vo zvýšenej miere a zároveň získal uvedené osvedčenia,
kedy bol podrobený odborným psychologickým vyšetreniam. Takto sa snaží žalovaný vyvrátiť ničím
nepreukázané a nepravdivé tvrdenie žalobkyne o jeho nadmernom pití alkoholu ako aj agresívnom
správaní. Zároveň prikladajú aj písomné stanovisko veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru v E. G. H.,

ktorého žalovaný pozná dlhé roky, pričom to tiež popiera, že by žalovaný holdoval alkoholu. V rámci
dokazovania poukázal tiež právny zástupca žalovaného na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu v zmysle ktorej
od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti.
Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch sa hovorí
o presune dôkazného bremena na protistranu. Hoci žalobkyňa tieto skutočnosti tvrdí, neboli ňou nijako
relevantne preukázané a z predložených dôkazov vyplýva pravý opak. Z listinného dôkazu (čl. 224)

vyplýva, že Dobrovoľný hasičský zbor E. G. H. oznámil súdu, že žalovaný je člen DHZ v Kalnej, pričom
jeho exmanželka nehovorí pravdu o tom, že jej bývalý manžel je alkoholik, pretože bol vždy ochotný
pomôcť, v ktorúkoľvek hodinu. Bol zodpovedný a usilovný pomáhať pri rôznych akciách, či to boli
preteky, rôzne obecné akcie aj mimo obce alebo zásahoch. Ak bolo potrebné šoférovať akékoľvek auto,
nebol s tým problém. Keby bol alkoholik ako to exmanželka tvrdí, tak by nemohol šoférovať akékoľvek

auto keď bolo treba presunúť sa na rôzne podujatia, súťaže alebo aj na zásahy. Jeho syn je pravý
opak. Pokazil im vodný útok a štafetu. V obidvoch disciplínach ich vyradili a diskvalifikovali. Žalovaný
tiež predložil doklad o psychickej spôsobilosti vodiča/doklad o podmienečnej psychickej spôsobilosti
zo dňa 08.02.2011, ktorý platil do 08.02.2016, pričom ho vystavila A. R. S. - dopravný psychológ.
Žalovaný tiež predložil doklad o psychickej spôsobilosti vodiča (čl. 226), ktorý vystavila N. S. M., ktorý bol

platný od 03.10.2011 do 03.10.2016. Tieto doklady o psychickej spôsobilosti vodiča majú preukazovať
žalovaného spôsobilosť viesť motorové vozidlá rôznych druhov skupín. Z identifikačnej karty vodiča (čl.
227) bolo okrem iného zistené, že žalovaný mohol viesť motorové vozidlá rôznych kategórií s platnosťou
do 03.10.2019. Z preukazu účasti na školení v oblasti ochrany zdravia pracovníka pre prevádzku,
údržbu a opravy vozidiel bolo zistené, že žalovaný absolvoval školenie 18. mája 2013. Podľa preukazu

obsluhy motorových vozíkov (čl. 229) mal žalovaný oprávnenie vykonávať túto činnosť. Žalovaný mal
tiež preukaz obsluhy stavebného stroja zo dňa 01.07.2003 ako aj preukaz odbornej spôsobilosti osoby
poverenej výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania pri poskytovaní bezpečnostných služieb, ktorý bol
vystavený 10.05.2000. Súd ďalej zistil, že žalobkyňa poberá invalidný dôchodok vo výške 407,60 eur (čl.
264) a žalovaný poberá starobný dôchodok vo výške 571,50 eur (čl. 265). Právny zástupca žalovaného

vo svojom vyjadrení zo dňa 10.11.2023 uviedol, že byt č. 1, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre kat.
územie E. G. H., nie je reálne deliteľný na dve samostatné bytové jednotky, nakoľko sa v byte nachádza
iba jedna kuchyňa, jedna kúpeľňa a WC. Vzhľadom na preukázanú majetkovú a sociálnu situáciu
žalovaného a nízke príjmy a žiadne finančné úspory ako aj nemožnosť zabezpečenia financovania z
iných zdrojov, nie je vo finančných možnostiach žalovaného vyplatenie primeranej náhrady žalobkyni

za jej spoluvlastnícky podiel jednorazovo. Zároveň ale žalovaný poukazuje na to, že nadobudnutie
celého bytu zabezpečil výlučne zo svojich osobných finančných prostriedkov získaných predajom jeho
bytu v obci K. a fakticky za celý byt, teda aj za spoluvlastnícky podiel žalobkyne zaplatil pri jeho
nadobudnutí. Žalovaný preto žiada o prikázanie predmetnej nehnuteľnosti do jeho spoluvlastníctva a
navrhuje, aby mu súd umožnil uhradiť žalobkyni primeranú náhradu v mesačných splátkach vo výške

50,- eur, resp. inak žiada žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v doterajšom konaní. Žalovaný ešte
doplnil, že žalobkyňa počas spolužitia v spoločnej domácnosti úmyselne poškodila niekoľko hnuteľných
vecí patriacich do vybavenia domácnosti, keď nožom prederavila kuchynský drez, zničila niekoľko
dvierok na kuchynskej linke, na gamatkách zničila štartér ako aj ovládač na televíziu. Tiež zničila veci
patriace výlučne žalobcovi, ako fotoaparát značky Samsung, display mobilného telefónu, ktorý zničila

rúčkou od noža. Právny zástupca žalobkyne elektronickým podaním zo dňa 16.11.2023 uviedol, že
byt, teda nehnuteľnosť, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nie
je možné reálne rozdeliť, nakoľko sa jedná o byt, v ktorom nie je možné vytvoriť dve samostatné
bytové jednotky. Právny zástupca žalobkyne tiež dňa 24.11.2023 vo svojom elektronickom podaní
uviedol, že predkladá screenshot SMS komunikácie svedka F. A. s matkou jeho kamarátky, p. K. M.

zo dňa 01.05.2018, pričom tento screenshot sa mu podarilo zabezpečiť z jeho staršieho mobilu len
tento týždeň, a to ohľadom neprístojnosti správania žalovaného. Je to tak potvrdenie tvrdenia svedka
z jeho výsluchu na pojednávaní zo dňa 12.10.2023. Bol tiež predložený screenshot (čl. 286), ktorý mal
obsahovať komunikáciu medzi synom žalovaného a matkou jeho kamarátky, s p. K. M.. Podľa LV č.XXX pre kat. územie E. zo dňa 27.11.2023 sú žalobkyňa a žalovaný zapísaní v katastri nehnuteľností
ako bezpodieloví spoluvlastníci na základe zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 03.06.2002, ktorá
bola zavkladovaná pod V2004/2002. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Pc/32/2018 vyplýva,

že žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva. V podanom návrhu uviedla, že spočiatku bývali u
žalovaného v K. a po narodení syna F. sa presťahovali do bytu v E. G. H.. Žalovaný pracuje v EMO
Mochovce a žalobkyňa bola invalidná dôchodkyňa. Žalovaný sa vulgárne správal k žalobkyni, pričom
takéto správanie ju urážalo a napriek všetkému si vzorne plnila povinnosti pri starostlivosti o domácnosť.
Žalovaný reagoval podráždene, neuvážene a od verbálnych útokov prešiel aj k fyzickým útokom. Strany

sporu od r. 2011 nežili ako manželia a spia oddelene. Situáciu tiež ťažko znášal ich syn F.. V manželstve
tak nastal hlboký rozvrat, ktorý nie je len dočasný ale má znaky trvalého stavu bez náznaku zlepšenia.
Z uvedených dôvodov žiadala rozviesť manželstvo. Zo zápisnice z pojednávania rozvodového spisu
súd ďalej zistil, že žalobkyňa v rozvodovom konaní poukázala na skutočnosť, že ešte pred uzavretím
manželstva keď otehotnela sa žalovaný ukázal v celej kráse s tým, že ho mala opustiť už vtedy, avšak
ostala s ním a nakoniec si z nej urobil slúžku. Holdoval alkoholu, fľašky mali prakticky všade, opitého

ho videli aj iní ľudia, dokonca ho musela pred domom oživovať záchranka. Často chodieval do krčmy,
stretávalsasosvojoubývaloupriateľkou,neustálemenilzamestnanie,pričomtvrdil,ževšadeprepúšťajú
s tým, že sa dozvedela, že ho vyhodili. Stále nosil domov menej peňazí, nikde neboli na žiadnej akcii,
ale alkohol musel byť, pričom on na dedinské zábavy chodieval a ona musela byť vždy doma. Keď mal
vypité, nie raz ju vymkol, vtedy aj s maloletým synom v E., pričom obťažoval iné ženy, dokonca si ich

fotil. Ju fyzicky napadol a bil ju. V spoločnej domácnosti spolu nežijú od apríla 2018, pretože vtedy ušla.
Keď mal nervy, rozbíjal veci, vyhadzoval potraviny z chladničky, bol prchký, agresívny a nechce s ním už
mať nič spoločné. Žalovaný v rámci rozvodového konania pri svojej výpovedi na pojednávaní uviedol,
že s rozvodom manželstva jednoznačne súhlasí, pretože ich milovanie sa milovaním ani nazvať nedalo.
Z toho, čo manželka uviedla, je pravda len z polovice. Agresívny nikdy nebol ani nebude, rovnako tak

neobťažuje ženy. S manželkou sa zoznámili na inzerát, keď otehotnela, povedal jej, aby išla na potrat,
čo však odmietla. K pôrodu jej za odmenu kúpil zlaté náušnice, pričom tie by mu mohla vrátiť. Výplatu
jej vždy dal do haliera, a to aj s fuškami. Pokiaľ ide o zábavy, je členom DHZ, čiže chodieva na ich akcie,
je vynikajúci harmonikár a perfektne varí. Nikdy si z nej slúžku neurobil, facku jej dal len dvakrát, keď
ho prirovnala k svojmu bratrancovi, ktorý je údajne basista a nikdy v živote robiť nebude. Čo sa týka

alkoholu, nepopiera jeho požitie, ale vždy len príležitostne a doma, nakoľko pracuje v Mochovciach, kde
mu môžu dať fúkať kedykoľvek a alkohol sa tam absolútne netoleruje. Z roboty ho nikdy nevyhodili,
pracovný pomer vždy skončil na dobu určitú a nepredĺžili mu zmluvu. Ďalej doplnil, že synovi spoločne
našetrili peniaze a ostalo tam ešte 200,- eur, ktoré mu nedala ani nevrátila, pričom s bývalou priateľkou
sa stretávať nemohol, keďže je v A.. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6Pc/32/2018 zo dňa 23.

januára 2019 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené s tým, že rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 30.01.2019.

8. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Podľa § 142 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na

nehnuteľnosti.

10. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,

platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako
vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovomspoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

11. Súd považoval za nesporné a preukázané, že žalobkyňa a žalovaný nadobudli počas trvania
manželstva zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 08.10.2001, ktorá bola zavkladovaná pod
V2004/2002, byt č. 1 zapísaný na LV č. XXX pre kat. územie E.. Tento byt bol tak nadobudnutý do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov /BSM vzniklo uzavretím manželstva dňa 22.01.2000/ čo
vyplýva aj z predmetnej zmluvy a to článku VII. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ak by aj

podľa tvrdenia žalovaného bola kúpna cena zaplatená z jeho výlučných prostriedkov tak táto vec by
aj tak patrila do BSM strán sporu, nakoľko obaja manželia prejavili vôľu nadobudnúť kupovaný byt
do BSM /napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR o dňa 05.12.2006, sp. zn. 22Cdo 1461/2006/. Okrem
toho žalovaný počas súdneho konania o svojom tvrdení, že kúpna cena bola zaplatená za takýto byt
z jeho výlučných finančných prostriedkov nepredložil žiadny dôkaz, preukazujúci takéto tvrdenie, pričom
žalobkyňahopočassúdnehokonaniarozporovalaatvrdila,žekúpnacenabolazaplatenázospoločných

prostriedkov manželov. Súd tiež považoval za nesporné, že následne bolo manželstvo strán sporu
rozvedené a to rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.01.2019. V dôsledku skutočnosti, že žalobkyňa a žalovaný si nevyporiadali svoje BSM dohodou ani
podaním žaloby na súd /tieto skutočnosti neboli sporné/, tak s poukazom na § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva zákonnou domnienkou, pretože márne

uplynula trojročná lehota na vyporiadanie BSM. Predmetný byt je tak v podielovom spoluvlastníctve
žalobkyne a žalovaného s tým, že každý z nich má podiel vo výške 1 a to napriek skutočnosti,
že strany sporu sú v katastri nehnuteľností stále zapísané ako bezpodielový spoluvlastníci. Takýto
zápis v katastri nehnuteľností je však hodnoverný len pokiaľ sa nepreukáže opak /§ 70 katastrálneho
zákona/. Z uvedeného tak vyplýva, že zápis v katastri nehnuteľností má len charakter vyvrátiteľnej

právnej domnienky a súd ním nie je viazaný, pričom musí pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať zo
skutočného stavu. Súd tak považoval strany sporu za podielových spoluvlastníkov predmetného bytu
a to napriek zápisu v katastri nehnuteľností, podľa ktorého sú bezpodielový spoluvlastníci, pričom ani
jedna zo strán sporu túto skutočnosť nerozporovala.

12. Súd sa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka najskôr zaoberal reálnou deliteľnosťou takejto
nehnuteľnosti, pričom zistil, že ide o byt, ktorý pozostáva z dvoch izieb a príslušenstva /kúpeľňa,
predsieň, WC a pivnica/ s tým, že plocha bytu je 64,09 m2. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti
súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie
bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Podľa názoru súdu takýto byt nie je možné reálne

rozdeliť takým spôsobom, ktorým by vznikli samostatné veci v právnom zmysle a ktoré by bolo možné
zapísať do katastra nehnuteľností. Pri tejto úvahe súd prihliadol na vyjadrenie strán sporu, ako aj na
popis bytu, ktorý vyplýva jednak z nájomnej zmluvy resp. zmluvy o prevode vlastníctva bytu ako aj
odborného vyjadrenia realitnej kancelárie. Súd sa následne zaoberal možnosťou prikázania takejto
veci za náhradu jednému z podielových spoluvlastníkov, pričom vychádzal z hodnoty bytu, ktorá bola

preukázaná ocenením nehnuteľnosti, ktoré vypracovala realitná kancelária pre žalobkyňu. Hodnota
bytu v tomto ocenení predstavuje sumu 65.000 eur s tým, že žalovaný takéto ocenenie realitnej
kancelárie nerozporoval, a preto súd vychádzal z takto určenej hodnoty. Súd poukazuje predovšetkým
na skutočnosť, že spoluvlastnícke podiely žalobkyne a žalovaného sú rovnaké, pričom reálny záujem
o to, aby tento byt naďalej užíval a bol mu prikázaný do výlučného vlastníctva prejavil len žalovaný.

Žalovaný v súdnom konaní poukazoval na skutočnosť, že v súčasnosti tento byt dlhodobo reálne
užíva sám a uhrádza aj platby spojené s jeho užívaním. V súdnom konaní bolo tiež zistené, že
žalobkyňa opustila tento byt v apríli 2018 /zápisnica z pojednávania zo dňa 23.01.2019 v súdnom spise
6Pc/32/2018/ a od tohto okamihu ho neužíva. Medzi žalobkyňou a žalovaným sú tiež nezhody, ktoré
vylučujú ich spoločné spolužitie v tomto bytu. Súd zároveň považoval za nesporné, že primeraná

náhrada, ktorú by mal žalovaný zaplatiť za spoluvlastnícky podiel žalobkyne v prípade, ak by mu
byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva predstavuje sumu 32.500 eur. Žalovaný napriek tomu, že
preukázal reálny záujem na prikázaní bytu do výlučného vlastníctva tak uviedol, že nemá dostatok
finančných prostriedkov na to, aby jednorazovo zaplatil žalovanej primeranú náhradu vo výške 32.500,-
eur, ale bol ochotný splácať takúto náhradu mesačnou splátkou vo výške 50,- eur. Z vykonaného

dokazovania tiež vyplýva, že žalovaný je starobný dôchodca, ktorý poberá dôchodok vo výške 571,50
eur,pričomnemáinéfinančnéprostriedky/napr.úspory/aleboinýmajetokzktoréhobymoholfinancovať
vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel. Tiež je potrebné prihliadnuť aj na tvrdenie žalovaného
o tom, že nemôže financovať vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel formou úveru a to vzhľadomna skutočnosť, že je starobný dôchodca. Podľa názoru súdu hľadisko kredibility (solventnosti) sa
stáva samostatnou podmienkou pre prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov a okolnosťou, ku
ktorej je nutné vždy prihliadať pri posúdení toho, komu má byť vec prikázaná. Na druhej strane prvok

solventnosti zdôrazňuje hľadisko, že u spoluvlastníka, ktorého podiel bol prikázaný, ide o nútené
odňatie vlastníckeho práva, ktoré musí spĺňať i ústavné podmienky čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Medzi tieto podmienky patrí aj povinnosť
poskytnúť primeranú náhradu. O výške, spôsobe a časových okolnostiach tejto náhrady rozhoduje
všeobecný súd. /uznesenie NS SR, sp. zn. 8Cdo/290/2019 zo dňa 29.09.2021/. Súd sa tak pri úvahe

o tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec prikázaná musí zaoberať aj posúdením,
či ten spoluvlastník, ktorému pripadne celá vec disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie
primeranej náhrady druhému spoluvlastníkovi. Preto súd môže prikázať vec len tomu spoluvlastníkovi,
ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu. Podľa názoru súdu žalovaný jediný preukázal
reálny záujem o nadobudnutie takejto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za primeranú náhradu, ale
nepreukázal schopnosť zaplatiť primeranú náhradu žalobkyni jednorázovo alebo formou primeraných

splátok v primeranej lehote. Pokiaľ žalovaný požadoval, aby súd mu povolil splácať takúto primeranú
náhradu, ktorá predstavuje sumu 32.500,- eur formou 50 eurových mesačných splátkach tak je potrebné
uviesť, že ustanovenie § 232 ods. 4 CSP umožňuje súdu v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Zároveň určenie dlhšej lehoty na plnenie a to aj formou povinnosti plniť dlh v splátkach je možné len v
odôvodnených prípadoch a súd musí vychádzať zo sociálnej ako aj rodinnej situácie strany, prípadne

zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť. Zároveň podľa zaužívanej súdnej praxe by mal
byť dlh zaplatený do 3 rokov. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že nie je možné
aby súd povolil žalovanému splácať primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 32.500 eur
formou mesačnej splátky vo výške 50 eur, nakoľko v takomto prípade by žalovaný svoj dlh splácal až 650
mesiacov resp. približne 54 rokov. V danom prípade by tak dlh žalovaného bol splatený v neprimerane

dlhej dobe čo by bolo nespravodlivé voči žalobkyni a zároveň by to bolo v rozpore so súdnou praxou,
kedy dlh by mal byť splatený najneskôr do troch rokov. Okrem toho takáto splátka vo výške 50,- eur
by neumožňovala žalobkyni, ktorá by prišla o svoj spoluvlastnícky podiel, aby si zabezpečila adekvátne
náhradné bývanie /napr. formou nájmu bytu/, prípadne si zlepšila svoju majetkovú ako aj sociálnu
situáciu. Žalobkyňa počas súdneho konania /pri záverečnej reči svojho právneho zástupcu/ tiež uviedla,

že v prípade, ak by súd povolil splácať náhradu za spoluvlastnícky podiel, tak žiada, aby bola prikázaná
táto nehnuteľnosť do jej vlastníctva s tým, že bude splácať náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške
dvojnásobku toho, čo navrhol žalovaný, teda v rozsahu 100,- eur mesačne. Súd takýto návrh zo strany
žalobkyni však nepovažoval za skutočný záujem o prikázanie bytu do výlučného vlastníctva, pretože
od podania žaloby až do záverečnej reči tá nikdy nežiadala o prikázanie veci do jej vlastníctva. Okrem

toho žalovaná je invalidná dôchodkyňa, ktorá poberá len invalidný dôchodok s tým, že nepreukázala
súdu, že by mala dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatila žalovanému primeranú náhradu
za spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že nie je možné aby
súd povolil žalobkyni splácať primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 32.500 eur formou
mesačnej splátky vo výške 100 eur, nakoľko v takomto prípade by svoj dlh splácala až 325 mesiacov

resp. približne 27 rokov. V danom prípade by tak dlh žalobkyne bol splatený v neprimerane dlhej dobe
čo by bolo nespravodlivé voči žalovanému a zároveň by to bolo v rozpore so súdnou praxou, kedy dlh
by mal byť splatený najneskôr do troch rokov. Okrem toho takáto splátka vo výške 100,- eur by tiež
neumožňovala žalovanému, ktorý by prišiel o svoj spoluvlastnícky podiel, aby si zabezpečil adekvátne
náhradné bývanie /napr. formou nájmu bytu/, prípadne si zlepšila svoju majetkovú ako aj sociálnu

situáciu. Z uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že ani jedna zo strán sporu nepreukázala
solventnosť pri vyplácaní náhrady za spoluvlastnícky podiel, a preto nemožno zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu. Preto súd konštatoval, že sú splnené podmienky
pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, avšak len takým spôsobom, že sa nariadi
predaj tejto veci a výťažok z tohto predaja sa rozdelí medzi žalobkyňu a žalovaného v rozsahu ich

spoluvlastníckych podielov.

13. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že u neho existujú dôvody osobitného zreteľa podľa § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto má byť žaloba zamietnutá, tak je potrebné uviesť, že tieto
dôvody nie sú taxatívne uvedené, pričom len na základe výsledkov dokazovania môže súd zhodnotiť ich

existenciu a závažnosť a v prípade ich existencie spoluvlastníctvo zachovať a nezrušiť. Tieto dôvody
však musia byť natoľko závažné, aby bola opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Z účelu
ust. 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak vyplýva, že slúži na ochranu toho, koho spoluvlastnícke
práva majú vyporiadaním zaniknúť s tým, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnosti viac-menej subjektívneho charakteru, ktoré vyznievajú buď v prospech žalovaného alebo vzhľadom na
kontradiktórnosť postavenia účastníka tohto konania v neprospech žalobcu. Ide najmä o zdravotný stav,
vek, sociálnu situáciu, stav odkázanosti žalovaného na bývanie, nedostatok možnosti uspokojovať svoje

potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už z povahy materiálnej (napr. citové vyplývajúce z
dĺžky času po ktorú vec užíval alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval) alebo
materiálnej (napr. zárobkovej, podnikateľskej, ďalej danej výškou finančných prostriedkov vynaložených
na jej získanie alebo zveľaďovanie). V neprospech žalobcu môže byť napríklad aj to, že si v plnom
rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnil právne dôsledky, ktoré by

nastali v prípade vyhovenia jeho žalobe alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích
vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu, alebo tiež okolnosť, že vec po
jej prikázaní do jeho vlastníctva má v úmysle predať. Podľa názoru súdu napriek tomu, že žalovaný
deklaroval takéto dôvody osobitného zreteľa, ktoré mali spočívať v tom, že má nedostatok finančných
prostriedkov, jeho zdravotný stav je nepriaznivý a dlhodobo užíva takúto nehnuteľnosť, pričom v obci
Kalnámávytvorenéprostredie,naktoréjecitovonaviazaný,takdospelkzáveru,ženemožnoprihliadnuť

len na tieto okolnosti na strane žalovaného. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že tak
žalobkyňa ako aj žalovaný majú veľmi nízky príjem, ktorý spočíva v invalidnom dôchodku, resp. v
starobnom dôchodku s tým, že ich zdravotný stav nie je dobrý. Zároveň je však potrebné uviesť, že
žalovaný dlhodobo užíva túto nehnuteľnosť sám a to od okamihu odchodu žalobkyne zo spoločnej
domácnosti, pričom jej vôbec neplatí nijakú kompenzáciu za to, že užíva aj jej spoluvlastnícky podiel.

Okrem toho vzhľadom na ich vzájomné spory, ktoré medzi nimi vznikli pri ich spolužití ako aj na násilné
správanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré sám pripustil, nie je možné predpokladať, že by obnovili
ich spolužitie a predmetnú nehnuteľnosti by užívali obaja spoluvlastníci. Preto by bolo nespravodlivé,
aby žalobkyňa, ktorá je tiež podielovou spoluvlastníčkou a ktorá nemá vyriešenú otázku vlastného
bývania /bývanie jej poskytuje na základe rodinnoprávnych vzťahov jej sestra, resp. otec/, pričom

nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si vlastného bývania /napr. formou nájmu/
bola vylúčená z užívania nehnuteľnosti, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou. Preto nemožno zamietnuť
žalobu podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov osobitného zreteľa na strane žalovaného
nakoľko vzhľadom na zistený skutkový stav je žiaduce a spravodlivé, aby sa zrušilo podielové
spoluvlastníctvo k bytu formou jeho predaja. Takýmto predajom obe strany získajú finančné prostriedky

na zabezpečenie si vlastného bývania, či už formou nájomného vzťahu alebo kúpy nehnuteľnosti. Súd
zároveň podotýka, že neobstoja argumenty žalovaného o tom, že tam dlhodobo býva a užíva túto
nehnuteľnosť a má tam vytvorené zázemie, pričom nemá dostatok finančných prostriedkov a jeho
zdravotný stav je zlý, pretože aj na strane žalobkyne existujú takéto dôvody, ktoré spočívajú v jej nízkom
príjme ako aj nepriaznivom zdravotnom stave v dôsledku čoho jej bol priznaný invalidný dôchodok.

Okrem toho zo strany žalovaného dochádzalo v minulosti k agresívnemu správaniu voči žalobkyni, čo
potvrdiljednaksvedok -synžalobkyneačiastočneajžalovanýprisvojejvýpovedi.Súd považujesvedka
– syna žalobkyne za dôveryhodného, pretože napriek tomu, že ide syna žalobkyne a žalovaného tak
vierohodnosť jeho výpovede nebola žiadnym relevantným dôkazom zo strany žalovaného spochybnená.
Len samotné tvrdenie žalovaného, že svedok klame resp. je zaujatý nemôže spochybniť jeho svedeckú

výpoveď, pričom tento svedok je v blízkom príbuzenskom vzťahu k obom stranám sporu. Samotný
žalovaný tiež pri svojej výpovedi pripustil násilné správanie sa voči žalobkyni s tým, že takéto správanie
potvrdzuje aj čestné prehlásenie sestry žalobkyne. Podľa názoru súdu tiež nemohlo byť prihliadnuté ani
na žalovaným tvrdený rozpor s dobrými mravmi v prípade ak by takáto nehnuteľnosť mu bola odňatá
resp. by bol nariadený jej predaj a to aj z dôvodu, že samotný žalovaný čerpá výhody z dlhodobého

užívania nehnuteľnosti s tým, že za užívanie podielu žalobkyne neposkytuje žiadnu odplatu. Pokiaľ ide
o argumentáciu žalovaného, že v obci E. G. H. dlhodobo býva a má tam vytvorené zázemie, tak podľa
názoru súdu aj v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti
nebráni žalovanému žiadna prekážka, aby si zabezpečil bývanie v tejto obci. Pokiaľ išlo o argumentáciu
žalovaného, že bol oklamaný a že celú kúpnu cenu za tento byt zaplatil z vlastných finančných

prostriedkov, ktoré získal predajom bytu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve, tak súd poukazuje na
skutočnosť, že v danom prípade nejde o vyporiadanie BSM pri ktorom sa zohľadňuje u každého
z účastníkov čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Okrem toho samotnému žalovanému nebránila
žiadna prekážka, aby podal žalobu o vyporiadanie BSM, kde by mohol súd zohľadňovať kto a akým
spôsobom prispel na nadobudnutie spoločného majetku, ktorý patrí do BSM. Počas súdneho konania,

ktorého predmetom je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nemôže súd prihliadať na vynaložené
prostriedky na mieru akou sa ktorý zo spoluvlastníkov podieľal na nadobudnutí veci, ktorá patrí do
podielového spoluvlastníctva tak ako je to v prípade BSM a zohľadniť to pri vyporiadaní, pretože toneumožňuje zákonná úprava. Preto takéto argumenty zo strany žalovaného neobstoja a z tohto dôvodu
rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

14. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalobkyne na vykonanie dôkazu z čl. 286 – screensho SMS
komunikácie, pretože takýto dôkaz nepreukazuje skutočnosti dôležité pre súdne konanie a zároveň súd
má pochybnosti o jeho zákonnosti a to aj s poukazom na ustanovenie § 63 zákona č. 351/2011 Z. z.
nakoľko nebolo preukázané, že by sa postupovalo pri jeho získaní v súlade s právnymi predpismi.

15. Pri rozhodovaní o trovách konania v sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
je procesný úspech v konaní nutné posudzovať podľa viacerých hľadísk. Je tak potrebné prihliadnuť na
výsledokkonaniaaporovnaťhosnávrhmistránpočassúdnehokonania.Okremtohojepotrebnéúspech
v konaní hodnotiť nielen vo vzťahu k samotnej žalobe ale aj vo vzťahu k celému priebehu konania ako
aj k procesným stanoviskám strán sporu. Ak súhlasili všetci spoluvlastníci so zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva tak je potrebné zohľadniť aj zo skutočnosti, čo bolo medzi sporné, k akému výsledku

viedlo dokazovanie a ako bol tento spor vyriešený v rozhodnutí. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa
pred podaním žaloby prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovaného na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva s tým, že ten nesúhlasil. Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, tak bola mu v
rámci predžalobnej výzvy ponúknutá možnosť odkúpenia podielu žalobkyne, čo však žalovaný nevyužil.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že s prihliadnutím na vykonané dokazovanie právny zástupca

žalobkyne navrhoval počas súdneho konania prikázanie veci žalovanému resp. predaj veci s tým, že
súd nakoniec pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva predajom veci. Súd tak
dospel síce k inému spôsobu vyporiadania ako navrhoval právny zástupca žalobkyne v predžalobnej
výzve, avšak podľa názoru súdu až z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie je možné taký spôsob
vyporiadania realizovať a to z dôvodu, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný nie sú dostatočne solventní, aby

vyplatili primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel v primeranej lehote. Preto nemôže ísť na ťarchu
žalobkyne takýto spôsob vyporiadania o akom rozhodol súd, pričom žalovaný žiadal počas konania buď
žalobu zamietnuť podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka resp. prikázať vec do jeho výlučného
vlastníctva za primeranú náhradu k čomu však nedošlo. Z tohto dôvodu tak súd rozhodol o trovách
konania podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu

100% nakoľko tá bola úspešná v súdnom konaní v celom rozsahu.

Poučenie:

5C/30/2022
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).