Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120210526
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5120210526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcov:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, XXX XX C. B., 2/ A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. B. XXX, XXX XX C. B., 3/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, XXX XX C.
B., 4/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale C. B. XXX, XXX XX C. B., 5/ D. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. B. XXX, XXX XX C. B., 6/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, XXX XX
C. B., 7/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, XXX XX C. B., 8/ I. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. B. XXX, XXX XX C. B., 9/ maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B.

XXX, XXX XX C. B. a 10/ maloletý J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, XXX XX C.
B., žalobcovia 9/ a 10/ zastúpení zákonnou zástupkyňou žalobkyňou 6/ a všetci žalobcovia 1/ až 10/
zastúpení JUDr. Katarínou Pialovou, advokátkou so sídlom Hollého 7, 010 01 Žilina, IČO: 35 658 975,
proti žalovanému: Obec Rajecká Lesná, so sídlom Rajecká Lesná 82, 013 15 Rajecká Lesná, IČO:
00 321 583, zastúpenému JUDr. Róbertom Dubovcom, advokátom so sídlom Lipovecká 273/19, 010 09
Žilina, IČO: 42 224 489, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaniach žalobkyne 1/
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/76/2020-111 zo dňa 18. novembra 2021,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/76/2020-111 zo dňa 18. novembra 2021 vo výrokoch I.
až IV. potvrdzuje.

II. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/76/2020-111 zo dňa 18. novembra 2021 vo výroku V. mení
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. v Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa 1/ je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, a to pozemku parcela KN-C č. 540/1 - ostatné plochy o
výmere 27 m2 a pozemku parcela KN-C č. 540/2 - ostatné plochy o výmere 773 m2, všetko zapísané
na LV č. X pre okres Žilina, obec C. B., k. ú. C. B., a to v podiele 1/144 (výrok I.), ďalej že do dedičstva
po poručiteľovi E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. B. XXX, patria
nehnuteľnosti, a to pozemok parcela KN-C č. 540/1 - ostatné plochy o výmere 27 m2 a pozemok parcela
KN-C č. 540/2 - ostatné plochy o výmere 773 m2, všetko zapísané na LV č. X pre okres Žilina, obec C.

B., k. ú. C. B., a to v podiele 1/48 (výrok II.) a napokon že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, a
to pozemku parcela KN-C č. 540/1 - ostatné plochy o výmere 27 m2 a pozemku parcela KN-C č. 540/2
- ostatné plochy o výmere 773 m2, všetko zapísané na LV č. X pre okres Žilina, obec C. B., k. ú. C. B.,a to v podiele 1/48 (výrok IV.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok IV.). Zároveň žalobcom 1/ až10/ priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok V.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa domáhali žalobou určenia, že

žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou vyššie označených pozemkov v podiele o veľkosti 1/144,
ďalej že do dedičstva po vyššie označenom poručiteľovi E. B. patria vyššie označené pozemky v podiele
o veľkosti 1/48 a napokon, že žalovaný nie je vlastníkom vyššie označených pozemkov. Žalobu skutkovo
vymedzili tak, že žalovaný je v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník sporných pozemkov,
pričom ako titul nadobudnutia je na LV č. X uvedené rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v

Žiline č. 2500/00333-5/ObPU, právoplatné dňa 25.07.2005, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že sporné
pozemky sú vytvorené z pozemkovoknižnej parcely č. 8596, k. ú. C. B.. Pôvodná pkn parcela č. 8596
bola vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XX, k. ú. C. B.
a v súčasnosti je vedená v katastri nehnuteľností ako sporné parcely. Žalobcovia ďalej uviedli, že
právna úprava vydržania pred 01.01.1992 zásadne neumožňovala vydržanie právnickou osobou, keďže
právnická osoba nebola spôsobilým subjektom vydržania. Podľa ust. § 132a ods. 1 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
do31.12.1991saprávnickáosobamohlastaťoprávnenýmdržiteľom,aksvecounakladalaakososvojou
a bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Aj keď zákon výslovne žiaden
subjekt práva z držby nevylučoval, aj napriek tomu oprávnená držba právnickej osoby nemohla vyústiť
do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to vzhľadom na ust. § 135a OZ v znení účinnom

do 31.12.1991. Žalovaný ako právnická osoba spôsobilá vlastniť a držať majetok dňa 01.01.1990 ani
neexistovala. Obec ako samostatný územný a správny celok Slovenskej republiky vznikla až zákonom
č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť dňa 23.11.1990. Potvrdenie vlastníckeho
práva žalovanému Obvodným pozemkovým úradom v Žiline bolo teda nesprávne a nemohlo zakladať
žiadneprávneúčinkyaanižiadneprávneúčinkystýmtorozhodnutímnemohlibyťspájané.Žalovanýako

neexistujúci subjekt nemohol teda dňa 01.01.1990 nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním a nemohol
splniť ani jednu zo zákonných podmienok vydržania. Zároveň žalobcovia uviedli, že žalobkyňa 1/ je
spoluvlastníčkou pôvodnej pkn parcely č. 8596, k. ú. C. B., a to v podiele 1/144, a teda z tejto pkn parcely
vytvorených sporných pozemkov. Toto vlastnícke právo nadobudla dedením po svojom manželovi E.
B., čo bolo deklarované osvedčením o dedičstve vydaným K. G. J. ako súdnou komisárkou poverenou

Okresným súdom Žilina v konaní, ktoré sa viedlo pod spis. zn. 21D/2629/2004. Manžel žalobkyne 1/
E. B. nadobudol vlastníctvo k sporným pozemkom dedením po svojej matke J. B., ktorá zomrela dňa
XX.XX.XXXX a jeho vlastnícke právo bolo potvrdené osvedčením o dedičstve vydaným K. G. L., súdnou
komisárkou poverenou Okresným súdom Žilina v konaní, ktoré sa viedlo pod spis. zn. D/1211/1997.
Dedičia J. B. vstúpili do jej práv a povinností jej smrťou. J. B. bola vedená ako vlastníčka pkn parcely

8596, k. ú. C. B. v pozemkovoknižnej vložke č. XX, k. ú. C. B. pod B 56d. Vlastnícke právo E. B.
k pkn parcele č. 8596, k. ú. C. B. bolo vedené v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. C. B..
Žalovaný mal podľa predmetného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Žiline nadobudnúť
sporné pozemky odkúpením vlastníckych podielov od pôvodných pozemkovoknižných spoluvlast-níkov
ako i od domnelých vlastníkov v roku 1980. Toto tvrdenie žalovaného nemôže byť pravdivé, pretože

Obec Rajecká Lesná v roku 1980 neexistovala a teda ani nemohla odkupovať žiadne spoluvlastnícke
podiely. Manžela žalobkyne 1/ E. B. ani nikto
o predaj sporných pozemkov nežiadal. Hoci je žalobkyňa 1/ podielovou spoluvlastníčkou sporných
pozemkov v podiele 1/144, v katastri nehnuteľností je nesprávne ako výlučný vlastník sporných
pozemkov vedený žalovaný. Na základe tejto skutočnosti je daný naliehavý právny záujem na žalobou

požadovanou kladnom určení, keďže dôjde k zmene zápisu
v katastri nehnuteľnosti pre prípad, že žalobe bude vyhovené, a teda prestane byť jej právne postavenie
neisté a ohrozené. Žalobcovia 1/ až 10/ ďalej uviedli, že všetci sú právnymi nástupcami E. B., ktorý
zomrel XX.XX.XXXX, pričom žalobcovia 6/ až 10/ sú právnymi nástupcami syna E. B. K. B., ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po E. B. sa viedlo pred Okresným súdom Žilina pod spis.

zn. 21D/2629/2004 a dedičské konanie po K. B. sa viedlo pred Okresným súdom Žilina pod spis. zn.
37D/408/2017. Právny predchodca žalobcov E. B. zdedil spoluvlastnícky podiel 1/48 v pkn parcele
č. 8596, k. ú. C. B. vedený v pkn vložke č. XX po poručiteľke L. B., C. M., E. čo bolo deklarované
osvedčením o dedičstve vydaným K. H. A. v dedičskom konaní vedenom
na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. D/1427/1997. Tento spoluvlastnícky podiel ku dňu podania

žaloby nebol zaradený do dedičstva po E. B., a nie je možné o tomto majetku poručiteľa vykonať
dedičské konanie, keďže v katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník sporných pozemkov vedený
žalovaný. Toto vlastnícke právo žalovaného je teda vedené nesprávne a v rozpore so skutočným
stavom veci, keďže žalovaný nie je vlastníkom sporných pozemkov. Z uvedeného dôvodu sa žalobcoviadomáhali určenia, že sporné pozemky v podiele o veľkosti 1/48 patria do dedičstva po poručiteľovi
E. B.. V tomto vzhliadali žalobcovia aj naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení
v časti, ktorou sa domáhali, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/48 ku sporným pozemkom patrí do

dedičstva po poručiteľovi E. B.. Zároveň sa žalobcovia domáhali negatórnou určovacou žalobou aj
určenia, že žalovaný nie je vlastníkom sporných pozemkov, pričom naliehavý právny záujem na tomto
určení odôvodňovali tým, že bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobkyne 1/ vykonávať práva
spoluvlastníka so skutočnými vlastníkmi a naďalej by právne postavenie žalobkyne 1/ ako podielovej
spoluvlastníčky týchto pozemkov zostalo neistým, napr. pri uplatnení predkupného práva, ktoré vyplýva

vo všeobecnosti spoluvlastníkom zo zákona.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe na svoju obranu uviedol, že mu bolo potvrdené nadobudnutie
vlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového
úradu v Žiline č.2005/00333-5/ObPU zo dňa 22.07.2005. O potvrdení nadobudnutia vlastníckeho
práva rozhodol obvodný pozemkový úrad na základe jeho žiadosti podanej komisii na obnovu
evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim zo dňa 07.05.2004. Obvodný pozemkový úrad pri

posudzovaní žiadosti skúmal, či v čase jeho rozhodovania boli splnené podmienky vydržania podľa
v tom čase platných a účinných právnych predpisov. Je nepochybné, že v čase rozhodovania
obvodného pozemkového úradu bol žalovaný subjektom práva (právnickou osobou) spôsobilým vlastniť
a nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku. Rovnako mal právnu subjektivitu aj v čase
podania žiadosti o potvrdenie vydržania. Na posúdenie žiadosti žalovaného nemala vplyv skutočnosť, či

žalovaný bol osobou spôsobilou nadobúdať a vlastniť majetok aj v čase začatia plynutia doby potrebnej
na vydržanie vlastníckeho práva, keďže v súlade s ust. § 134 ods. 3 OZ sa do držby započítava
aj doba, po ktorú mal v oprávnenej držbe vec právny predchodca. V nadväznosti na ust. § 2 a
nasledujúce zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je zrejmé, že žalovaný je právnym nástupcom
štátu zastúpeného miestnym národným výborom, pokiaľ ide o majetok nachádzajúci sa na území

žalovaného, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona patril štátu. Pokiaľ Obvodný pozemkový
úrad v Žiline vo svojom rozhodnutí uviedol, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným došlo
vydržaním ku dňu 01.01.1990, mal tým na mysli, že k tomuto dňu uplynula desaťročná doba potrebná
pre splnenie podmienky plynutia oprávnenej držby. Uvedenie tohto údaju samo o sebe nemôže spôsobiť
nesprávnosť rozhodnutia, keďže v danom čase boli splnené všetky podmienky vydržania. V čase

podania žiadosti o potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním mal
tieto pozemky žalovaný v držbe viac ako 13 rokov pričom pred touto dobou mal pozemky v držbe
po dobu viac ako 10 rokov právny predchodca žalovaného. Po celú dobu držby žalovaným a jeho
právnym predchodcom nedošlo k prerušeniu plynutia držby. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho právny
predchodca - štát v zastúpení miestnym národným výborom nadobudol vlastnícke právo k sporným

pozemkom v roku 1980 od vtedajších vlastníkov. Táto skutočnosť bola v čase vydania potvrdenia o
vydržaní obvodným pozemkovým úradom potvrdená známymi pozemkovoknižnými vlastníkmi, ktorí
boli ako vlastníci týchto pozemkov vedení v evidencii pozemkov, a to pánom N. O., L. K., C. K.,
K. L., L. L. a K. M.. Tieto osoby potvrdili, že sporné pozemky boli pôvodnými pozemkovoknižnými
vlastníkmi prevedené na právneho predchodcu žalovaného za účelom výstavby požiarnej zbrojnice.

Právny predchodca žalovaného a následne žalovaný sporné pozemky ako oprávnení držitelia užívali.
Čo sa týka spoluvlastníckych podielov, ktoré podľa tvrdenia žalobcov mali patriť žalobcom, v evidencii
pozemkov boli ako pozemkovoknižní vlastníci vedení J. B. (zomrela v roku XXXX) a L. B. (zomrela v
roku XXXX). V konaní
na obvodnom pozemkovom úrade boli tieto osoby spolu s ďalšími neznámymi pozemkovo-knižnými

vlastníkmi zastúpené Slovenským pozemkovým fondom. Napriek skutočnosti,
že pozemky boli v užívaní žalovaného, žalobkyňa 1/ požiadala v roku 2005 o vydanie rozhodnutia o
potvrdení nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním, pričom jej žiadosť
bola zamietnutá rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiline zo dňa 03.06.2011. Pokiaľ sa
žalobcovia domáhali aj negatórneho určenia,

že žalovaný nie je vlastníkom sporných pozemkov, žalovaný mal za to, že vydaním takéhoto rozhodnutia
by nedošlo k odstráneniu stavu právnej neistoty ohľadom vlastníckych práv
k sporným pozemkom, ale naopak bolo by vyvolané množstvo ďalších súdnych sporov. Žalovaný tak
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4.Súdprvejinštancieďalejuviedol,ževposudzovanejveciišloožalobupodľaust.§137písm.c)zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom v dvoch požadovaných určeniach sa
jednalo o kladnú určovaciu žalobu a v jednom z požadovaných určení sa jednalo o negatórnu určovaciu
žalobu. Určovacia žaloba môže byť úspešná iba vtedy, ak žalobca preukáže naliehavý právny záujem na
žaloboupožadovanomurčení,tedažalobcuvovšeobecnostizaťažujedôkaznébremenonapreukázanietohto naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je vo všeobecnosti daný vtedy, ak
je právne postavenie žalobcu neisté a bez požadovaného určenia ostáva teda neistým, resp. ostáva
jeho právo ohrozené. Súd prvej inštancie sa teda primárne zaoberal otázkou, či žalobcovia preukázali

naliehavý právny záujem na žalobou požadovaných určeniach a dospel k záveru, že pokiaľ išlo o
určenia požadované kladnou určovacou žalobou, dospel k záveru, že v týchto častiach je daný naliehavý
právny záujem na žalobou požadovanom určení a žalobcovia ho teda preukázali, keďže zmenu zápisu
vlastníckych vzťahov v katastri nehnuteľnosti, čiže zosúladenie právneho a skutočného stavu nemožno
dosiahnuť inak než určovacou žalobou a bez tohto určenia je právne postavenie žalobcov neisté. Preto

pristúpilkvecnémuprejednaniužalobyvčasti,ktorousadomáhaliurčenia,žežalobkyňa1/jepodielovou
spoluvlastníčkou sporných pozemkov v podiele o veľkosti 1/144, a tiež že do dedičstva
po E. B. patria sporné pozemky v podiele o veľkosti 1/48. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem, aj pokiaľ ide o negatórne určenie, že žalovaný nie je
podielovým spoluvlastníkom sporných pozemkov v podiele o veľkosti 1/48, a to preto, že v prípade, ak
by bolo žalobe vyhovené, môže dôjsť k prejednaniu dedičstva po poručiteľovi E. B. v tejto časti, avšak

keďže je v katastri nehnuteľnosti ako výlučný vlastník sporných pozemkov zapísaný žalovaný, musel
by byť vyvolaný ďalší súdny spor ohľadne vlastníctva predmetného spoluvlastníckeho podielu v časti
1/48, pretože zápisom rozsudku do katastra nehnuteľností by došlo ku vzniku duplicitného vlastníctva v
tomto podiele, a teda k spochybneniu hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Preto
aj v tejto časti žalobu meritórne preskúmal.

5. Na podklade vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia sú právnymi
nástupcami E. B., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, pričom žalobcovia 6/ až 10/ sú právnymi nástupcami
syna E. B. K. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Sporné pozemky parcely KN-C: č. 540/1 č. 540/2
zapísané na LV č.X, k. ú. C. B. boli vytvorené z pozemkovoknižnej parcely č. 8596, k. ú. C. B.. Pôvodná
pkn parcela č. 8596 bola vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XX, k. ú. C. B.. Tiež mal nesporne

preukázané, že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou pôvodnej pozemkovoknižnej parcely č.
8596, k. ú. C. B., a to v podiele 1/144, a teda z tejto parcely aj vytvorených sporných pozemkov, pričom
toto vlastnícke právo nadobudla dedením po svojom manželovi E. B., čo bolo deklarované osvedčením
o dedičstve vydaným K. G. J., súdnou komisárkou v konaní, ktoré sa viedlo pred Okresným súdom
Žilina pod spis. zn. 21D/2629/2004 a manžel žalobkyne 1/ E. B. nadobudol vlastníctvo k sporným

pozemkom dedením po svojej matke J. B., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a jeho vlastnícke právo
bolo potvrdené osvedčením o dedičstve vydaným K. G. L., súdnou komisárkou v konaní, ktoré sa
viedlo pred Okresným súdom Žilina pod spis. zn. D/1211/1997. Tieto skutočnosti boli preukázané
listinnými dôkazmi produkovanými žalobcami a žalovaný ich počas konania ani nenamietal, ani účinne
nepoprel, bránil sa iba tým, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním,

ktoré nadobudnutie vlastníckeho práva mu bolo potvrdené predmetným rozhodnutím pozemkového
úradu.Tvrdeniažalovaného,ktoréboliuvedenéajvpredmetnomrozhodnutíonadobudnutívlastníckeho
práva vydržaním, zostali nepreukázané, resp. boli vyvrátené relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré v
konaní produkovali žalobcovia, a to jednotlivými dedičskými rozhodnutiami, ako aj výpismi z pozemkovej
knihy. Nesporné bolo i to, že v súčasnosti je ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností v katastri

nehnuteľností vedený žalovaný, pričom ako titul nadobudnutia je na tomto LV uvedené rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. 2500/00333-5/ObPU, právoplatné dňa 25.07.2005. V
tomto rozhodnutí bolo uvedené, že v roku 1980 došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov od
pozemkovoknižných vlastníkov na štát za účelom výstavby požiarnej zbrojnice, pričom tento priestor
slúži ako verejné priestranstvo.

6. Súd prvej inštancie ďalej z hľadiska právneho posúdenia veci primárne uviedol, že podľa predpisov
občianskeho práva účinných v čase tvrdeného prevodu, t. j. v roku 1980, všetky zmluvy týkajúce sa
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam si vyžadovali jednak písomnú formu a jednak registráciu
štátnym notárstvom. Registrácia štátnym notárstvom mala konštitutívny význam a vlastnícke právo
sa nadobúdalo momentom registrácie. V danej veci však na strane žalovaného, resp. jeho právneho

predchodcu absentoval akýkoľvek právny titul vydržania, a to čo i len domnelý. Pri bežnej opatrnosti
bolo potrebné túto skutočnosť mať
na zreteli, tobôž ak nadobúdateľom spoluvlastníckeho práva k sporným pozemkom mal byť štát. Z
uvedeného dôvodu neboli v danej veci na strane žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu - štátu
splnené všetky podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ktoré boli vyžadované v tom

čase platnými a účinnými predpismi občianskeho práva upravujúcimi otázku nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním. Súd prvej inštancie považoval s odkazom na nález Ústavného súdu SR spis. zn.
II.ÚS/484/2015 zo dňa 14.11.2018 tiež za podstatné, že okrem toho, že žalovaný nepreukázal existenciu
akéhokoľvek právneho titulu vydržania, čo i len domnelého, žalovaný nepreukázal ani to, že by štátza tvrdený/nepreukázaný prevod spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam prevodcom
zaplatil kúpnu cenu alebo poskytol iné dohodnuté plnenie. Zo strany štátu by tak išlo vo svojej podstate o
odňatie vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady a bez akéhokoľvek právom aprobovaného dôvodu,

čo je neprípustné. Keďže žalovaný nepreukázal ani to, že by štát za tvrdený/nepreukázaný prevod
spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam prevodcom zaplatil kúpnu cenu alebo poskytol
iné dohodnuté plnenie, išlo by zo strany štátu vo svojej podstate o odňatie vlastníckeho práva bez
akejkoľvek náhrady a bez akéhokoľvek právom aprobovaného dôvodu, čo je neprípustné, a v rozpore
nielen s dobrými mravmi, ale aj so zákonom. Nebolo možné tak v danej veci prijať záver, že právny

predchodca žalovaného - štát pri absencii písomnej scudzovacej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam poctivým spôsobom.
7. Za nutné považoval súd prvej inštancie zároveň uviesť, že v rozhodnutí pozemkového úradu,
ktorým bolo potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanému vydržaním, bolo uvedené, že k
nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného vydržaním došlo dňom 01.01.1990. Právna úprava, ktorá
platila do 31.12.1991 zásadne neumožňovala nadobudnutie vlastníckeho práva právnickou osobou,

nakoľko právnická osoba nebola spôsobilým subjektom vydržania. Aj keď právne predpisy výslovne
žiaden subjekt práva z držby nevylučovali, aj napriek tomu oprávnená držba právnickej osoby nemohla
vyústiť
do nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania, a to s poukazom na znenie ust.
§ 135a OZ v znení účinnom do 31.12.1991. Žalovaný ako právnická osoba spôsobilá vlastniť a držať

majetok dňa 01.01.1990 neexistovala, obec ako samostatný územný samosprávny celok Slovenskej
republiky vznikol až zákonom č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť dňa
24.11.1990. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany uvedenie tohto dátumu zľahčoval a tvrdil, že
ide len o chybu, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že uvedenie takéhoto dátumu bolo právne
významné a v zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. musel byť dátum nadobudnutia vlastníckeho práva

vydržaním obligatórne uvedený v rozhodnutí príslušného pozemkového úradu o potvrdení nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním vydaného podľa tohto zákona a tento dátum bol vo
všeobecnosti právne významnou skutočnosťou.
8. K tvrdeniu žalovaného, že Československý štát ako právny predchodca žalovaného, bol zapísaný
ako vlastník nehnuteľností, toto tvrdenie považoval súd prvej inštancie za vyvrátené dôkazmi, ktoré

samotný žalovaný predložil do súdneho spisu, pretože z „Prehľadu evidenčných listov“ založených
do spisu žalovaným, vyplynulo, že k sporným pozemkom list vlastníctva pre Československý štát
založený nebol. Takisto pokiaľ sa týka nadobudnutia vlastníckeho práva obcou, obce vo všeobecnosti
nadobudli vlastnícke právo v súlade s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí tak, že
do vlastníctva obce prešli z majetku štátu veci okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej

správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon č. 369/1990 Zb. účinný dňa
24.11.1990) hospodárenie národným výborom, na území ktorých sa nachádzali. Právny predchodca
žalovaného - štát nikdy nemal právo hospodárenia k sporným nehnuteľnostiam, resp. táto skutočnosť
v konaní preukázaná nebola. Potom právny predchodca žalovaného, ani následne žalovaný nemohli
byť nikdy dobromyseľní v presvedčení, že sporné nehnuteľnosti sa stali ich vlastníctvom. Žalovaný sa

teda v žiadnom prípade ani na základe zákona č. 138/1991 Zb. nemohol stať vlastníkom sporných
nehnuteľností, a to aj vzhľadom na to, že o prevode majetku SR na obce o prechode majetku SR na
obce sa vyhotovovali delimitačné protokoly
a v týchto delimitačných protokoloch boli zapísané všetky nehnuteľnosti, ktoré prechádzali z majetku SR
do majetku obcí. Takýto delimitačný protokol bol vyhotovený aj

pre žalovaného - Obec Rajecká Lesná a na základe tohto delimitačného protokolu boli nehnuteľnosti,
ktoré prešli z majetku SR do vlastníctva žalovaného zapísané aj na LV č. X. Žalovaný teda nemohol byť
dobromyseľný v tom, že sporné pozemky mu patria.
Pri zachovaní náležitej opatrnosti musel zistiť z delimitačného protokolu, ktorý bol podpísaný, že tieto
nehnuteľnosti z majetku SR na neho neprechádzajú. Tiež je nutné zdôrazniť, že žalovaný ešte k

samotnému návrhu na vydržanie priložil geometrický plán
z roku 1995 a v tomto geometrickom pláne je jasne uvedené z akej pozemkovoknižnej parcely boli
sporné pozemky vytvorené a aký bol vlastnícky vzťah k nim, t. j. že boli vytvorené
z nehnuteľnosti, ktorá bola evidovaná v pozemkovoknižnej vložke, a tiež bolo zrejmé, kto boli jej vlastníci.
Ani v tomto kontexte nemohol byť žalovaný dobromyseľný, že sporné pozemky mu patria a nikdy tak

nespĺňal základný predpoklad vydržania. Rovnako bolo spochybnené aj faktické užívanie sporných
nehnuteľností žalovaným, pretože žalovaný ich neužíva, je to priestor, ktorý je zarastený burinou,
žalovaný na ňom nevykonáva žiadne práva a nespráva sa ako vlastník.
9. V ďalšom vzhľadom na to, že žalobcovia relevantnými listinnými dôkazmi preukázali,že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou pôvodnej pkn parcely č. 8596, k. ú. C. B., a to v podiele
o veľkosti 1/144, a teda z tejto parcely aj vytvorených sporných pozemkov, pričom toto vlastnícke právo
nadobudla dedením po svojom manželovi E. B. a tento nadobudol vlastníctvo k sporným pozemkom

dedením po svojej matke J. B., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a že žalobcovia sú právnymi nástupcami
E. B. a tento nadobudol dedením spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/48 v pkn parcele č. 8596, k. ú.
C. B. po poručiteľke L. B., C. M. E., pričom tento podiel nebol doposiaľ v dedičskom konaní po ňom
prejednaný, a to všetko za stavu, že žalovaný v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, súd prvej inštancie určil, že

žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou sporných pozemkov v podiele o veľkosti 1/144 a zároveň
že do dedičstva po poručiteľovi E. B. patria sporné pozemky v podiele o veľkosti 1/48.
10. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol v katastri nehnuteľností
vedený žalovaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností, zápisom verejnej listiny – rozsudku
o určení, že do dedičstva po poručiteľovi E. B. patria sporné pozemky v podiele o veľkosti 1/48, by
došlo k duplicitnému vlastníctvu a tým k spochybneniu hodnovernosti údajov zapísaných v katastri

nehnuteľností, musel súd prvej inštancie zamedziť tejto situácii, a preto zároveň určil, že žalovaný nie je
vlastníkom sporných pozemkov v podiele o veľkosti 1/48. Vo zvyšku žalobu bez ďalšieho zamietol pre
absenciu naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom negatórnom určení, keďže dospel
k záveru, že aj keby žalobe v tejto časti vyhovel, nič by to nemenilo na právnom postavení žalobcov,
keďže tak či onak by nebolo aj naďalej právoplatným súdnym rozhodnutím určené spoluvlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam v zostávajúcich podieloch.
11. Súd prvej inštancie bol napokon toho názoru, že žalobcovia mali neúspech iba v časti požadovaného
negatórneho určenia, a preto konštatoval vo svojej podstate plný úspech žalobcov v danej veci. Preto im
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV. podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 1/,

ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a v tomto
rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa 1/ v odvolaní
namietala nesprávne právne posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že
žalovaný nie je vlastníkom sporných pozemkov aj vo zvyšnom podiele o veľkosti 141/144. Súd prvej
inštancie deklaroval, že žalobkyňa 1/ je vlastníčkou sporných pozemkov v podiele o veľkosti 1/144,

pričom má naliehavý právny záujem na danom negatórnom určení. Takéto určenie totižto vytvorí pevný
základ pre právny vzťah strán sporu. Zároveň žalobkyňa 1/ zopakovala argumentáciu uvedenú už
v samotnej žalobe, ktorou bol odôvodňovaný naliehavý právny záujem na predmetnom negatórnom
určení. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/31/2011 a spis.
zn. 4Cdo/56/2009.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. a V. podal v zákonnej lehote odvolanie aj
žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Žalovaný v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že tvrdenia žalovaného, ktoré boli uvedené
aj v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Žiline, zostali v konaní nepreukázané, resp. boli

vyvrátené relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré v konaní produkovali žalobcovia, a to jednotlivými
dedičskými rozhodnutiami, ako aj výpismi z pozemkovej knihy a že žalovaný nepreukázal, že by
štát za tvrdený prevod prevodcom spoluvlastníckych podielov zaplatil kúpnu cenu alebo poskytol iné
dohodnuté plnenie. Žalovaný argumentoval tým, že jeho tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam z titulu vydržania vyplývali jednoznačne práve z rozhodnutia Obvodného

pozemkového úradu v Žiline zo dňa 22.07.2005. Ako uviedol aj v konaní pred súdom prvej inštancie,
z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že Obvodný pozemkový úrad pri vydaní rozhodnutia vychádzal
okrem iného aj z čestných vyhlásení známych spoluvlastníkov sporných pozemkov, a to N. O., L. K.,
C. K., M. E., C. L., K. L., L. L. a K. M.. Všetci menovaní vyslovili súhlasné stanovisko k tvrdeniu,
že Obec Rajecká Lesná nadobudla vlastnícke právo k pozemkom odkúpením ich spoluvlastníckych

podielov, t. j. ich podielov ako pôvodných pozemkovoknižných spoluvlastníkov v roku 1980 za účelom
plánovanej výstavby požiarnej zbrojnice. Skutočnosť, že známi spoluvlastníci sporných pozemkov
vedení v pozemkovej knihe sa osobne zúčastnili konania o vydržaní vedenom Obvodným pozemkovým
úradom v Žiline ako aj samotné súhlasné stanovisko týchto osôb k splneniu podmienok vydržania,
neboli v konaní žalobcami nijakým relevantným spôsobom spochybnené, a to ani v rozsahu tvrdenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že od vydania rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Žiline o
vydržaní do podania určovacej žaloby na súd prvej inštancie prešlo dlhé časové obdobie (15 rokov),
nebolo možné predvolať v konaní ako svedkov priamych účastníkov konania o vydržaní, teda osoby
vedené v čase konania o vydržaní ako spoluvlastníci v pozemkovej knihe. Podľa šetrenia žalovaného,posledným žijúcim známym pôvodným spoluvlastníkom sporných nehnuteľností bol N. O.. Písomné
čestné prehlásenie N. O. s úradne osvedčeným podpisom menovaného predložil súdu prvej inštancie.
Čestné prehlásenie potvrdzuje tvrdenia žalovaného ohľadom splnenia podmienok vydržania, najmä

pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalovaného.
15. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahu listinný dôkaz ním predložený,
a to súpis parciel KU zo dňa 11.04.1989, resp. sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmto
dôkazom nevysporiadal. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že sporná parcela KN-C č. 540 bola
evidovaná na evidenčnom liste č. 307, kde ako užívateľ bol uvedený Čs. štát MNV Rajecká Lesná.

Žalovaný ani nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že tvrdenia žalovaného boli vyvrátené
relevantnými listinnými dôkazmi produkovanými žalobcami, a to jednotlivými dedičskými rozhodnutiami.
Samotné zahrnutie sporných pozemkov do súpisu majetku patriaceho do dedičského konania (ktorého
účastníkom nebol žalovaný) samo o sebe nevyvracia skutočnosť, že došlo k zmene vlastníckych
vzťahov k majetku zahrnutému do dedičstva z titulu vydržania. Žalovaný si bol vedomý toho, že napriek
tomu, že sporné pozemky boli odkúpené Československým štátom od pôvodných spoluvlastníkov

pozemkov v roku 1980, nedošlo k príslušnému zápisu v pozemkovoknižnej evidencii pozemkov, a teda
sporné pozemky neboli ani súčasťou delimitačného protokolu. Táto skutočnosť napokon vyplývala aj z
rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Žiline, v ktorom bolo uvedené, ktoré osoby boli v čase
konania o vydržaní zapísané v pozemkovej knihe ako spoluvlastníci nehnuteľností. V čase odkúpenia
pozemkov Československým štátom nebol zápis zmeny vlastníckych vzťahov v pozemkovej knihe

podmienkou pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom. Žalovaný bol
pri zachovaní náležitej opatrnosti dobromyseľný v tom, že v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. prešlo
na žalovaného vlastnícke právo štátu k sporným pozemkom. Žalovaný vychádzal nielen z dostupnej
evidencie MNV Rajecká Lesná, ale aj z vyhlásení známych spoluvlastníkov pozemkov evidovaných
v pozemkovej knihe, ktorí potvrdili, že v roku 1980 došlo k odkúpeniu pozemkov Československým

štátom za účelom výstavby požiarnej zbrojnice. K prevodu vlastníckeho práva nedošlo z titulu darovania
(bezodplatnéhoprevodu),alenazákladeodkúpeniapozemkovČeskoslovenskýmštátom,t.j.nazáklade
odplatného právneho úkonu za náhradu.
16. Napokon žalovaný namietal rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, keď
sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o plnom úspechu žalobcov

vo veci. Mal za to, že žalobcovia mali úspech v časti žaloby, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/144 (výrok I.
napadnutého rozsudku) a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/48 (výroky II. a III. napadnutého
rozsudku), čo spolu predstavuje spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach o veľkosti 4/144 (1/144 + 1/48). Žalobcovia neboli úspešní v časti žaloby, ktorou

sa domáhali určenia, že žalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností v zostávajúcej časti
nehnuteľností, čo predstavuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 140/144. V tejto časti bola žaloba
zamietnutá. Na základe uvedeného mali žalobcovia v konaní neúspech v nepomerne väčšej časti, než
v akej boli úspešní. Rozhodnutie o trovách konania tak nekorešponduje s výsledkom konania vo veci
samej.

17. Strany sporu k odvolaniam vzájomne nepodali žiadne vyjadrenia a odvolaciemu súdu neboli
doručené ani žiadne iné ich podania v rámci odvolacieho konania.
18.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniežalobkyne1/protirozsudku
súdu prvej inštancie vo výroku IV. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – žalobkyňou 1/,
ktorej žaloba bola napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie čiastočne zamietnutá a teda bolo

rozhodnuté v jej neprospech), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), ďalej,
že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. a V. bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP – žalovaným, keďže súd prvej inštancie výrokmi I. až III.
napadnutého rozsudku žalobe čiastočne vyhovel a žalobcom proti žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, teda bolo rozhodnuté v jeho neprospech), včas (§ 362 ods. 1 CSP)
a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m)
CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t.
j. v celom rozsahu, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch I. až IV. ako vecne správny potvrdil a vo
výroku V. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie.19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom
rozsahu sa stotožnil s ťažiskovými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie v merite veci, teda vo výrokoch I. až IV. založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcov, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo výrokoch I. až IV. založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre rozhodnutie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
20. Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je

nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
21. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia

súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedenej zásady
neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho
odvolania. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať

namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu
v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd
nezistil.
22. Odvolací súd tak považoval v ďalšom za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami strán
formulovanými v ich opravnom prostriedku.

23.Primárnepovažujeodvolacísúdzapotrebnéuviesť,žeajnapriekskutočnosti,žekpodaniuodvolania
žalujúcou stranou došlo len žalobkyňou 1/, odvolanie ako procesný úkon neuvedený v ust. § 77 ods. 2
CSP sa vzťahuje aj na ostatných žalobcov ako nerozlučných spoločníkov (§ 77 ods. 1 CSP). Žalobu
v časti o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom sporných pozemkov, podali totiž všetci žalobcovia 1/ až
10/ spoločne, pričom tento nárok nevymedzili ako deliteľný.

24. Žalobkyňa 1/ v odvolaní namietala nesprávnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o nedostatku
naliehavého právneho záujmu na určení, že žalovaný nie je vlastníkom sporných pozemkov aj
v ostatných podieloch, než je podiel 1/48 (resp. 3/144) pripadajúci do dedičstva po právnom
predchodcovi žalobcov E. B. (ako súd prvej inštancie pozitívne určil vo výroku II. napadnutého rozsudku
a negatívne určil vo výroku III. napadnutého rozsudku), t. j. že žalovaný nie je vlastníkom sporných

pozemkov aj v podieloch o celkovej veľkosti 47/48 (resp. 141/144).
25.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a

napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
26. Naliehavý právny záujem na určení, že tu právo je alebo nie je ako podmienka úspešnosti žaloby
podľa ust. § 137 písm. c) CSP je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu

viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto
daný súčasne len vtedy, ak je (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty
žalobcunaohrozeníjehopráva.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnejkvalifikácie
rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny

záujem v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie,
alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych
predpisoch. Ak žalobkyňa 1/ v odvolaní v rámci argumentácie citovala z rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR, išlo o rozhodnutia, ktoré vo všeobecnosti vymedzovali, kedy je naliehavý právny záujem na určeníči tu právo je alebo nie je, pričom vyššie uvedené všeobecné úvahy odvolacieho súdu sú s citovanými
rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR konformné.
27. V kontexte s doposiaľ uvedeným všeobecným výkladom odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky

žalobkyne 1/ (žalobcov) ako nedôvodné.
28. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/144 na sporných pozemkoch určený súdom prvej
inštancie vo výroku I. do vlastníctva žalobkyne 1/, odvolací súd poukazuje na to,
ževzhľadomnaskutočnosť,žetohočasujeakovýlučnývlastník(tedavpodiele1/1)spornýchpozemkov
v katastri nehnuteľností na LV č. X, k. ú. C. B. evidovaný žalovaný, dôjde na podklade rozsudku súdu

prvej inštancie vo výroku I. po jeho právoplatnosti k zápisu vlastníctva žalobkyne 1/ k spoluvlastníckemu
podielu na sporných pozemkoch o veľkosti 1/144 do katastra nehnuteľností záznamom a s tým bude
spojené aj zníženie v katastri nehnuteľností zapísaného podielu žalovaného na sporných pozemkoch
opodielžalobkyneoveľkosti1/144.Pretonemôžumaťžalobcovianaliehavýprávnyzáujemnaurčení,že
žalovaný nie je spoluvlastníkom sporných pozemkov v tomto podiele o veľkosti 1/144, keďže určovacím
výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie dôjde ku komplex-nému odstráneniu stavu právnej neistoty

žalobcov.
29. Čo sa týka určenia, že žalovaný nie je spoluvlastníkom sporných pozemkov v podiele 140/144
(teda zvyšného podielu po odpočítaní podielu určeného do vlastníctva žalobkyne o veľkosti 1/144
a podielu určeného do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov E. B. o veľkosti 1/48 od celku 1/1),
aj odvolací súd dospel k záveru, že takýmto určením by bez pozitívneho určenia toho, kto je okrem

žalobkyne 1/ a dediča E. B. spoluvlastníkom sporných pozemkov, nedošlo k odstráneniu právnej neistoty
žalobcov. Neobstojí ani argument, že bez uvedeného určenia bude žalobkyňa 1/ (resp. dedič či dedičia
po E. B.) v právnej neistote pri vykonávaní jej práv podielového spoluvlastníka (napr. pri scudzení jej
spoluvlastníckeho podielu, resp. uplatňovaní predkupného práva spoluvlastníka). Ak by napr. žalobkyňa
1/ chcela scudziť svoj spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch, nemala by vedomosť, komu ako

podielovému spoluvlastníkovi je povinná svoj spoluvlastnícky podiel prednostne ponúknuť
na kúpu. Navyše, opis rozhodujúcich skutočností žalobcami uvedený v žalobe nedával komplexnú
odpoveď na otázku, či žalovaný je alebo nie je podielovým spoluvlastníkom, alebo kto by mal byť podľa
žalobcov vôbec vlastníkom zvyšného spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 140/144.
30. Žalovaná strana v odvolaní namietala záver súdu prvej inštancie, že boli vyvrátené a v konaní

ostali nepreukázané tvrdenia žalovaného uvedené aj v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu
v Žiline č.: 2005/00333-5/ObPÚ zo dňa 22.07.2005 o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, tak
tieto ostali nepreukázané resp. boli vyvrátené relevantnými listinnými dôkazmi. Je potrebné poukázať
na to, že podľa ust. § 11 ods. 11 zákona č. 180/1995 Z. z. nadobudnutie vlastníctva vydržaním na
základe rozhodnutia vydaného podľa ust. § 11 ods. 1 tohto zákona sa zapíše do registra obnovenej

evidencie pozemkov. Tým však nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na
súde. Rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o potvrdení
vlastníctva vydržaním nie je nadobúdacím titulom vlastníckeho práva, je len jeho úradným potvrdením.
Nadobúdacím titulom vlastníctva je v takomto prípade vydržanie. Zo znenia ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 180/1995 Z. z. zároveň vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 11 ods. 1 zákona

nemožno považovať za rozhodnutie podľa ust. § 193 či ust. § 194 CSP. Súd prvej inštancie podrobne
uviedol, prečo považoval pravdivosť tvrdení žalovaného uvedených v návrhu žalovaného na vydanie
rozhodnutia správneho orgánu podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. za nepreukázané (k
tomu viď odseky č. 8 až č. 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Pokiaľ sa žalovaný odvolával na
zistenia Obvodného pozemkového úradu v Žiline, ktoré mali vyplývať mimo iné z čestných vyhlásení

známych spoluvlastníkov sporných pozemkov, a to N. O., L. K., C. K., M. E., C. L., K. L., L. L. a K. M.,
je potrebné poukázať na to,
Obvodný pozemkový úrad v Žiline v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný mal
nadobudnúť sporné nehnuteľnosti odkúpením vlastníckych podielov od pôvodných pozemkovoknižných
spoluvlastníkov za účelom plánovanej výstavby požiarnej zbrojnice, ako i od domnelých vlastníkov ešte

vroku1980.Odtohtočasumalvstúpiťdodržbyauvedenénehnuteľnostiužívaldobromyseľneavdobrej
viere. Uvedené závery Obvodného pozemkového úradu v Žiline sú spochybnené už len tým, že žalovaný
ako subjekt práva v roku 1980 nesporne neexistoval. Obce v tomto čase nemali právnu subjektivitu
(túto nadobudli až účinnosťou zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t. j. dňa 24.11.1990).
Neobstojí argumentácia žalovaného, že táto nezrovnalosť nie je podstatná, pretože len pokračoval

v oprávnenej držbe začatej štátom, keďže o uzavretí kúpnej zmluvy na strane kupujúceho štátom, resp.
o držbe sporných pozemkov štátom v rozhodnutí nie je ani zmienka. Zároveň nemohli byť v roku 1980
predmetom akéhokoľvek prevodu (hoc i nespĺňajúceho písomnú formu) sporné spoluvlastnícke podiely,
vtomčaseevidovanévpozemkovejknihenaL.B.(spornýpodieloveľkosti1/48)anaJ.B.(spornýpodielo veľkosti 1/144), týmito spoluvlastníčkami, keďže L. B. preukázateľne zomrela dňa XX.XX.XXXX a J.
B. dňa XX.XX.XXXX. Čestné prehlásenia (prípadne svedectvá) akýchkoľvek osôb tak nemohli osvedčiť
žalovaným tvrdený titul oprávnenej držby ako nevyhnutného predpokladu vydržania vlastníckeho práva

vo vzťahu k sporným spoluvlastníckym podielom evidovaným na L. B. a J. B.. Napokon, ako konštatoval
aj súd prvej inštancie, k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným pozemkom nemohlo dôjsť žalovaným
ku dňu 01.01.1990, keďže žalovaný v tomto čase nemal právnu subjektivitu a zároveň platné právo (§
135a ods. 1 OZ) k uvedenému dňu umožňovalo nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním iba občanom
(teda fyzickou osobou), resp. štátom

za podmienky nepretržitej oprávnenej držby občana k pozemku alebo jeho časti, ku ktorému by
sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vzhľadom na znenie ust. § 11 ods. 2 zákona č.
180/1995 Z. z., v zmysle ktorého správny orgán v rozhodnutí o potvrdení vydržania uvedie deň,
ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, je uvedenie takéhoto dňa obligatórnou
náležitosťou takéhoto rozhodnutia. Preto uvedenie dňa 01.01.1990 v predmetom rozhodnutí Obvodného
pozemkového úradu v Žiline, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, nemôže byť bez právneho

významu.
31. V ďalšom žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy listinný dôkaz - Súpis
parciel KU zo dňa 11.04.1989, resp. sa v odôvodnení s týmto dôkazom nevysporiadal. Z uvedeného
listinného dôkazu malo podľa žalovaného vyplynúť, že sporný pozemok v tom čase parcela KN č. 540
bola evidovaná na evidenčnom liste č. 307, kde ako užívateľ bol uvedený Čsl. Štát MNV Rajecká Lesná.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie a v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal
listinnými dôkazmi produkovanými žalovaným, pričom uviedol, že tieto listinné dôkazy označené súdom
prvej inštancie ako „Prehľad evidenčných listov“ naopak vyvrátili pravdivosť tvrdení žalovaného (k tomu
viď bližšie odsek č. 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku).
32. Zároveň žalovaný v odvolaní namietal, že si bol vedomý toho, že sporné pozemky boli odkúpené

Československým štátom od pôvodných spoluvlastníkov pozemkov v roku 1980, pričom nedošlo
k príslušnému zápisu v pozemkovoknižnej evidencii pozemkov, a teda sporné pozemky neboli
ani súčasťou delimitačného protokolu. Táto skutočnosť napokon mala vyplývať aj z rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu v Žiline, v ktorom bolo uvedené, ktoré osoby boli v čase konania o
vydržaní zapísané v pozemkovej knihe ako spoluvlastníci nehnuteľností. V čase odkúpenia pozemkov

Československým štátom nebol zápis zmeny vlastníckych vzťahov v pozemkovej knihe podmienkou
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom. Žalovaný bol pri zachovaní náležitej opatrnosti
dobromyseľný v tom,
že v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. majetok prešlo na neho vlastnícke právo štátu k sporným
pozemkom. Žalovaný vychádzal nielen z dostupnej evidencie MNV Rajecká Lesná, ale aj z vyhlásení

známych spoluvlastníkov pozemkov evidovaných v pozemkovej knihe, ktorí potvrdili, že v roku 1980
došlo k odkúpeniu pozemkov Československým štátom za účelom výstavby požiarnej zbrojnice. K
prevodu vlastníckeho práva nedošlo z titulu darovania (bezodplatného prevodu), ale na základe
odkúpeniapozemkovČeskoslovenskýmštátom,t.j.nazákladeodplatnéhoprávnehoúkonuzanáhradu.
33. Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd považuje primárne

za potrebné uviesť, že sa nezaoberal vlastníckym právom k sporným pozemkom v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu, ktorý nebol predmetom sporu (pozitívneho určenia), to znamená v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu o celkovej veľkosti 140/144 (zvyšného podielu
po odpočítaní podielu určeného do vlastníctva žalobkyne o veľkosti 1/144 a podielu určeného do
dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov E. B. o veľkosti 1/48

od celku 1/1). Predmetom vydržania ako originárneho (špecifického) spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva môže byť totiž aj spoluvlastnícky podiel na veci, ktorý je samostatným predmetom
občianskoprávnychvzťahov(ktomunapr.rozsudokNajvyššiehosúduSRspis.zn.2Cdo/27/2005zodňa
01.05.2006). Žalovaný svoje vlastnícke právo k predmetu sporu (sporným spoluvlastníckym podielom)
odvodzoval od ním tvrdenej skutočnosti, že v roku 1980 boli sporné pozemky (teda vrátane sporných

spoluvlastníckych podielov o celkovej veľkosti 4/144) ich spoluvlastníkmi prevedené na Československý
štát kúpnou zmluvou (teda odplatnou zmluvou). Tento prevod však nebol zapísaný do príslušnej
pozemkovoknižnej vložky (hoci takýto zápis v uvedenom čase nebol pre nadobudnutie vlastníckeho
práva potrebný) a z tohto dôvodu potom ani neboli sporné pozemky po nadobudnutí účinnosti zákona
č. 138/1991 Zb., na základe ktorého ktorým majetok štátu nachádzajúci sa na území obce, ku ktorému

patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb., t. j. ku dňu 24.11.1990, právo hospodárenia národným
výborom, súčasťou delimitačného protokolu. Žalovanýpo nadobudnutí účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. bol presvedčený o tom, že sporné pozemky mu patria.
Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia v spore popierali, že by ich právni predchodcovia, sporné
spoluvlastnícke podiely previedli. Odvolací súd konštatuje,

že žalovaný priamo nepreukázal existenciu akejkoľvek scudzovacej zmluvy, ktorou mal štát nadobudnúť
v roku 1980 sporné spoluvlastnícke podiely. V konaní tak nebola preukázaná existencia akejkoľvek
písomnej zmluvy, ktorou by právni predchodcovia žalobcov previedli svoje podiely na sporných
pozemkoch na štát. Pritom, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, všetky zmluvy o prevode vlastníctva
k nehnuteľnostiam vyžadovali v roku 1980 písomnú formu (§ 46 OZ). Pokiaľ teda v konaní nebola

preukázaná písomná zmluva, nemohlo
na strane štátu dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva k sporným pozemkom dôjsť na zmluvnom základe.
Odhliadnuc od tohto záveru odvolací súd konštatuje, že žalovaný v spore ani nešpecifikoval
osoby, s ktorými mal štát uzavrieť ním tvrdenú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mali byť sporné
spoluvlastnícke podiely. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu
v Žiline č.: 2005/00333-5/ObPÚ zo dňa 22.07.2005 týmito osobami mali byť právne predchodkyne

žalobcov L. B. a J. B., ako v tom čase v pozemkovej knihe zapísané podielové spoluvlastníčky
sporných spoluvlastníckych podielov, avšak tieto v roku 1980 už preukázateľne nežili, a teda žalovaným
tvrdenú kúpnu zmluvu uzavrieť bez akýchkoľvek pochybností nemohli. Zároveň im tak nemohla byť bez
najmenších pochybností ani vyplatená kúpna cena za takýto prevod. V konaní však nebola preukázaná
ani existencia akákoľvek inej zmluvy, ktorou by prípadne právni nástupcovia uvedených spoluvlastníčok

L. B. a J. B., previedli sporné spoluvlastnícke podiely na štát a zároveň, že by štát takýmto právnym
nástupcom zaplatil za prevod odplatu. Odvolací súd sa potom stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že štát nenadobudol na zmluvnom základe sporné spoluvlastnícke podiely, a zároveň nemohol vstúpiť
ani do ich oprávnenej držby. K oprávnenej držbe podľa v tom čase účinného ust. § 132a ods. 1 OZ), ako
uviedol súd prvej inštancie, je nevyhnutný určitý titul, na podklade ktorého mohol byť držiteľ objektívne

posudzovanépresvedčenýotom,žemuvecpatrí.Akbyodvolacísúdajpripustilospravedlniteľnýprávny
omyl na strane štátu,
že vlastníctvo k nehnuteľnosti možno nadobudnúť na základe zmluvy, ktorá nebola uzavretá
v písomnej forme, v spore nebolo ani preukázané, že štát mohol byť presvedčený o nadobudnutí
vlastníctva poctivým spôsobom, keďže v spore nebolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny za sporné

spoluvlastnícke podiely (k tomu viď rozsudok Najvyššie súdu SR spis. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa
13.05.2024 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2 ročník 2024
pod poradovým č. 15). Následne na to nemohlo prejsť ex lege (zákon č. 138/1991 Zb.) neexistujúce
vlastníctvo štátu k sporným spoluvlastníckym podielom na žalovaného. Pokiaľ aj žalovaný vstúpil
do držby sporných pozemkov (teda vrátane sporných spoluvlastníckych podielov), v spore nebol

preukázaný opätovne žiaden titul, na ktorom žalovaný objektívne posudzované mohol založiť svoje
presvedčenie, že mu sporné spoluvlastnícke podiely patria. Ako sám pripustil žalovaný v delimitačnom
protokole, ktorý bol vyhotovený v súvislosti s prechodom vlastníctva k majetku štátu na obce (v
tomto prípade žalovaného) podľa zákona č. 138/1991 Zb. (§ 14 zákona č. 138/1991 Zb.) a v ktorom
boli zapísané aj všetky nehnuteľnosti, ktoré prechádzali zo štátu na obce, sa sporné pozemky

nenachádzali. Zároveň nesporne nedošlo, ako tiež konštatoval súd prvej inštancie, ani k zápisu
vlastníctva žalovaného k sporným pozemkom do evidencie nehnuteľností v zmysle ust. § 14 ods.
4 zákona č. 138/1991 Zb. Možno konštatovať, že žalovaný v spore neprodukoval žiadny dôkaz
nasvedčujúci o existencii akéhokoľvek titulu, na podklade ktorého mohol byť objektívne posudzované
dobromyseľný v presvedčení, že je vlastníkom sporných spolu-vlastníckych podielov. Takýmto dôkazom

nie je už zmienené rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiline č.: 2005/00333-5/ObPÚ
zo dňa 22.07.2005, ktoré len deklarovalo (potvrdzovalo) právny stav, ku ktorému malo dôjsť ku
dňu 01.01.1990. Takýmto dôkazom nebolo ani čestné prehlásenie N. O. zo dňa 18.11.2020, keďže
z tohto nevyplývajú konkrétne skutočnosti nasvedčujúce prevodu sporných spoluvlastníckych podielov
vtedajšími podielovými spoluvlastníkmi na štát a ani zaplatenie akejkoľvek odplaty za takýto prevod.

Ako už bolo uvedené podielové spoluvlastníčky sporných podielov L. B. a J. B. zapísané v pozemkovej
knihe v roku 1980 nežili, a teda je vylúčené, aby previedli svoje spoluvlastnícke podiely na štát. Už len
táto okolnosť významne vyvracia pravdivosť čestného prehlásenia N. O. (rovnako aj osôb podávajúcich
čestné vyhlásenia v konaní pred Obvodným pozemkovým úradom v Žiline), pokiaľ ide o prevod sporných
spoluvlastníckych podielov. Napokon za takýto dôkaz nebolo možné považovať ani listinný dôkaz - Súpis

parciel KU zo dňa 11.04.1989. Evidenčný list bol v inkriminovanom čase súčasťou písomného operátu
evidencie nehnuteľností, na ktorom sa evidovalo právo užívania nehnuteľností. Iba v prípade vlastníctva
občanov (fyzických osôb) sa do evidenčného listu vždy zapisoval vlastník nehnuteľnosti. Vlastnícke
právo sa inak viedlo na liste vlastníctva, ktorý podľa dôkazu predloženého žalovaným založený aninebol. Potom len zo samotnej evidencie štátu ako užívateľa sporných pozemkov nemohol žalovaný
založiť svoje dobromyseľné presvedčenie, že ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. prešlo vlastníctvo
k sporným spoluvlastníckym podielom zo štátu na žalovaného. Nad rámec uvedeného žalovaný ani

v odvolaní nepoprel skutkový záver súdu prvej inštancie o tom,
že sporné pozemky sú neudržiavanou burinou zarastenou plochou (viď záver odseku č. 13 odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), teda nie sú zastavané požiarnou zbrojnicou a ani
nevytvárajú upravené verejné priestranstvo, a teda aj táto skutočnosť spochybňovala tvrdenia
žalovaného o užívaní sporných pozemkov.

34. Potom vzhľadom na doposiaľ uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný
v spore nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
spoluvlastníckym podielom vydržaním. Naopak žalobcovia preukázali vlastníctvo žalobkyne 1/, resp.
právneho predchodcu žalobcov 1/ až 10/ k sporným spoluvlastníckym podielom, a teda bola vyvrátená
hodnovernosť a záväznosť údajov katastra zapísaných na LV č. X, k. ú. C. B..
35. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc nedôvodnosť tak odvolania žalobcov proti rozsudku súdu

prvej inštancie vo výroku IV., ako aj odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo
výrokoch I. až III., odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až IV. podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
36. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku V., odvolací súd
považoval odvolaciu námietku žalovaného, že žalobcovia neboli vo veci plne úspešnou stranou za

čiastočne dôvodnú. Súd prvej inštancie nesporne žalobu žalobcov v časti negatívneho určenia, že
žalovanýniejevlastníkomspornýchnehnuteľnostívpodiele141/144(tedanadrozsah podieluoveľkosti
1/48, t. j. 3/144) zamietol, a teda žalobcovia nemali plný úspech vo veci. V tomto rozsahu predmetu
sporu (rozumej tým negatívneho určenia,
že žalobca nie je vlastníkom sporných nehnuteľností v podiele o veľkosti 141/144) mal

vo veci úspech naopak žalovaný. Žalobcovia mal úspech vo veci, pokiaľ ide o pozitívne určenie
vlastníctva sporných nehnuteľností v podiele o veľkosti 4/144 a zároveň pokiaľ ide o negatívne
určenie, že žalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností v podiele 1/48 (teda 3/144). Možno
tak konštatovať, že ani jedna zo strán nebola vo veci plne úspešná. Vzhľadom na to mal súd prvej
inštancie rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania nie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP ale podľa

ust. § 255 ods. 2 CSP, a preto napadnutý rozsudok vo výroku V. vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Nebolo však už možné sa stotožniť s nadväzujúcou
argumentáciou žalovaného v odvolaní, keď žalovaný zjednodušene považoval žalobcov za úspešných
v pomere 4/144 a za neúspešných v pomere 140/144 vo vzťahu k celému predmetu sporu. Odvolací súd
mal za to, že pomer plného úspechu žalobcov v časti sporu ohľadom pozitívneho určenia - existencie

ich vlastníckeho práva (resp. vlastníckeho práva ich právneho predchodcu) a takmer plného úspechu
žalovaného v časti sporu ohľadom negatívneho určenia - neexistencie jeho vlastníckeho práva - je
zásadne rovnaký (vzájomne sa vyvažujúci). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
V.zmeniltak,ževyslovil,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonanianasúdeprvejinštancie.
37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Ani jedna strana sporu nebola so svojím odvolaním proti rozsudku
súdu prvej inštancie v merite veci úspešná, a preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo
ani na náhradu trov odvolacieho konania.
38. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].