Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122204923
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3122204923.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXXX/X, E. a 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., obaja práv. zast.
Advokátska kancelária Mgr. Karol Vlasák, s.r.o., IČO: 52 683 729 so sídlom Jilemnického 2, Trenčín proti
žalovaným: 1/ COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, IČO: 35 697 547 so sídlom Bajkalská 25,
Bratislava, 2/ COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, IČO: 00 168 912, so sídlom Mierové námestie
19, Trenčín, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje vecné bremeno na pozemku každodobého vlastníka C KN parc.č. 6861 - zastavaná
plocha a nádvorie s výmerou 716 m2 zapísaný na LV č. XX registrovaný na Okresnom úrade Trenčín,

odbor katastrálny pre kat.úz. G. A. spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel
v rozsahu dielu "1" s výmerou 116 m2 podľa pripojeného geometrického plánu spoločnosti MAP
GEO Trenčín s.r.o. č. 45403066-141/2022, zo dňa 14.7.2022 úradne overeného Okresným úradom
Trenčín, katastrálny odbor dňa 22.07.2022, pod č. 1084/23022 v prospech každodobého vlastníka
stavby rodinný dom súp.č. XXX postavený na C KN parc.č. 6858/2 zapísaný na LV č. XXXX, registrovaný
na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor pre kat.úz. G. A. a každodobého vlastníka garáže súp.č.
XXX postavenej na C KN parc.č. 6858/3 zapísaný na LV č.XXXX, registrovaný na Okresnom úrade

Trenčín, katastrálny odbor pre kat.úz. G. A..

II. Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu za
zriadenie vecného bremena v sume 2.620 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu proti žalovanému 2/ zamieta.

IV. Žalobcovia 1/, 2/ majú proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že

o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

V. Žalovaný 2/ má proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou proti žalovanému 1/ domáhali, aby súd rozsudkom zriadil vecné
bremeno na pozemku žalovaného 1/ C KN parc. č. 6861 – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 716
m2 zapísaný na LV č. XX registrovaný na Okresnom úrade Trenčín, odbor katastrálny pre kat.úz. G. A.

spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel v rozsahu dielu „1“ s výmerou 116
m2 podľa pripojeného geometrického plánu spoločnosti MAP GEO Trenčín s.r.o. č. 45403066-141/2022,
zo dňa 14.7.2022 úradne overeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 22.07.2022, pod
č. 1084/23022 v prospech vlastníka stavby rodinný dom súp.č. XXX postavený na C KN parc.č. 6858/2zapísaný na LV č. XXXX, registrovaný na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor pre kat.úz. G. A.
a vlastníka garáže súp.č. XXX postavenej na C KN parc.č. 6858/3 zapísaný na LV č.XXXX, registrovaný
na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor pre kat.úz. G. A., s tým, že žalobcovia budú zaviazaní

zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie tohto vecného bremena vo výške 100,- Eur ročne.

2. V žalobe žalobcovia uviedli, že žalobu podali z dôvodu, že v roku 2021 si zakúpili do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rodinný dom súp.č. XXX, stojaci na parc. č. 6858/2, zapísaný na LV č. XXXX,
evidované pre kat. úz. G. A., samostatne stojacu garáž súp.č. XXX, na parc.č. 6858/3 a pozemky

registra C parc.č. 6858/1 zast. plochy a nádvoria vo výmere 760 m2, parc.č. 6858/2 zast. plochy a
nádvoria vo výmere 101 m2 a parc.č. 3858/3 zast. plochy a nádvoria vo výmere 38 m2, zapísané na LV
XXXX vedený pre kat. úz. G. A.. Pozemok parc. č. 6858/1, vo vnútri ktorého ležia i ostatné zakúpené
pozemky a stavby bol už v čase kúpy oplotený. Ďalej uviedli, že nimi zakúpený pozemok parc.č. 6858/1
oddeľujú od hlavnej cesty pozemky parc.č. 6855/3 a parc.č. 6860, vo vlastníctve iných osôb, ktoré sú
taktiež oplotené. Zo zadnej časti nimi zakúpených pozemkov je miestny potok, zapustený hlboko do

terénu, s prudkými brehmi. Žalobcovia uviedli, že jediný možný prístup k zakúpeným nehnuteľnostiam
je po časti pozemku reg. C, parc.č. 6861 zast. plochy a nádv., zapísaná na LV č. XX evidovanom pre
kat.úz. G. A. vo vlastníctve žalovaného, cez bránu, ktorá je umiestnená na konci pozemku žalovaného.
Na pozemku žalovaného je postavená predajňa žalovaného , pozemok má z jednej časti asfaltový
povrch a slúži pre návštevníkov obchodu ako parkovisko. Asfaltová plocha pokrýva uvedený pozemok

od hlavnej cesty pred obchodom a z pravej strany obchodu až po vstupnú bránu na pozemok žalobcov.
Vstupná brána sa nachádza na konci plota oddeľujúceho pozemky parcela č. 6858/1 vo vlastníctve
žalobcov a č. 6861 vo vlastníctve žalovaného 1/. Z polohy ich pozemkov zakúpených v Obci Dolná
Poruba je evidentné, že prístup na ich pozemky je možný iba cez vyasfaltovanú plochu parc.č. 6861 vo
vlastníctve žalovaného 1/ a prístup k nim nie je možné zabezpečiť inak. Z listu vlastníctva číslo XX pre

katastrálne územie G. A. vyplýva, že žalovaný 1/ je dočasným vlastníkom parcely č. 6861, respektíve
predajne súpisné číslo XXX na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 14.8.2019,
zapísanej na uvedenom liste vlastníctva pod číslom V 5282/2019. Žalobcovia po začatí rekonštrukcie
zakúpeného domu v Dolnej Porube v roku 2021 pristupovali k nemu po vyasfaltovanej časti pozemku
žalovaného parc.č. 6861, ktorá vedie z pravej strany predajne žalovaného popri oploteniam susedných

parciel 6860 a 6855/3, nakoľko iná prístupová cesta k zakúpeným nehnuteľnostiam neexistuje. Súčasne
na tieto prichádzali dodávatelia niektorých stavebných materiálov. Pri realizácii tohto prístupu vedúca
predajne žalobcom zakázala a znemožnila prechádzať s vozidlami po časti parcely 6861 tak, že medzi
oplotenie parc.č. 6855/3, ktorá taktiež susedí s parc. č. 6861 a predajňu odstavila motorové vozidlo,
takže zamedzila fyzicky k prístupu jednak žalobcom a jednak dodávateľovi stavebného materiálu, ktorý

viezol stavebný materiál na pozemky v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Uvedenú situáciu sa
žalobcovia pokúšali opakovane riešiť s vedúcou predajne, avšak bezvýsledne, nakoľko táto naďalej
odmieta slobodný prístup žalobcom k ich pozemkom a poukazuje na to, že medzi predajňou a plotom
parc.č.6855/3sanachádzaprístavbanákladnejrampypredajne,ažeztohodôvodujebezpodmienečne
nutné, aby uvedený priestor medzi predajňou a spomenutou parcelou slúžil iba predajni. Žalobcovia

k tomu uviedli, že počas ich vlastníctva nehnuteľností a ich prítomnosti v Obci Dolná Poruba ani
raz nezaregistrovali použitie uvedenej nákladnej rampy a pokiaľ bol doplňovaný tovar do predajne,
tak vzhľadom na jej nízku potrebu tovaru, bol tovar doplnený cez vstupné dvere do predajne bez
potreby použitia nákladnej rampy. Vzhľadom na uvedené vzniknuté problémy s prístupom k pozemkom,
žalobcovia oslovili žalovaného 1/ listom zo dňa 19.5.2022 o súhlas so zriadením vecného bremena,

práva prechodu a prejazdu cez jeho pozemok parc.č. 6861. Žalovaný 1/ reagoval negatívne a v odpovedi
zo dňa 16.6.2022 uviedol vlastné zistenie, že k pozemkom žalobcov je prístup údajne možný cez
parc.č. 6862, ako aj zo zadnej časti nehnuteľnosti žalobcov cez parc. č. 6310/1. K tomuto zisteniu
žalovaného 1/ žalobcovia uviedli, že ním navrhovaný prístup nie je možný, a to z nasledujúceho dôvodu:
Navrhovaný prístup cez parc. č. 6862 nemá žiadnu logiku, nakoľko ak by žalobcovia teoreticky aj po tejto

parcele chceli pristúpiť k ich pozemkom, museli by aj za tejto alternatívy prechádzať cez parc.č. 6861 vo
vlastníctve žalovaného, ako to vyplýva zo snímky pozemku parc. č. 6862. Tiež poukázali na skutočnosť
že na liste vlastníctva k parc.č. 6862 je evidovaných 199 spoluvlastníkov. Žalovaným navrhovaná ďalšia
alternatíva prístupu cez parc.č. 6310/1 je taktiež nerealizovateľná, jednak z dôvodu, že uvedená parcela
je bez vlastníka a jednak z dôvodu, že táto parcela sa nachádza za potokom, ktorý je totožný cez

parc.č. 8865/2, a ktorý oddeľuje parcely v spoluvlastníctva žalobcov od parc.č. 6310/1, ako to vyplýva
zo snímky pozemku parc.č. 6310/1. Súčasne žalovaný v odpovedi zo dňa 16.6.2022 upozornil žalobcov,
že im neudelil žiaden súhlas na parkovanie na ich pozemku a žiadosť žalobcov zamietol a súhlas na
zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu žalobcom neudelil. Na záver žalobcov vyzvalaby sme k našim nehnuteľnostiam neprechádzali žiadnymi motorovými vozidlami a na ich pozemku
dlhodobo neodstavovali žiadne vozidlo. Žalobcovia odcitovali ustanovenia čl. 20 ods. 1, čl. 20 ods. 3,
čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, § 151n ods. 1, § 123, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru

žalobcov zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu v zmysle § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka boli v danom prípade splnené. Žalobcovia poukázali na predložený geometrický
plán č. 45403066-141/2022, vyhotovený spoločnosťou MAP GEO Trenčín, s.r.o. dňa 14.7.2022 úradne
overený pod č. 1084/2022 dňa 22.07.2022, v ktorom geometrickom pláne je červenou farbou zakreslený
diel „1“, nachádzajúci sa na parc.č. 6861 po celej jej dĺžke pozdĺž hranice parc.č. 6861 s parcelou 6860,

pozdĺž hranice parc.č. 6861 a 6855/3 a pozdĺž hranice parc.č. 6861 a parc.č. 6852/1, spolu o výmere 116
m2. Žalobcovia si sú vedomí skutočnosti, že podaním predmetnej žaloby nastane stret s ustanovením
§ 553b ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého znenia vyplýva, že až do zániku zabezpečovacieho
prevodu práva veriteľ nie je oprávnený prevedené právo previesť ďalej na inú osobu, ani ho inak
zaťažiť v prospech inej osoby. V takom prípade nastane konflikt dvoch práv, kde na jednej strane stojí
právo vlastníka zakotvené v § 123 Obč. zák., podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Na druhej strane
konfliktu práv je zákaz vyplývajúci veriteľovi z § 553b ods. 1 Obč. zák. zaťažiť prevedené právo v
prospech inej osoby. Pri takomto konflikte dvoch práv podľa názoru žalobcov by súd mal pri svojom
rozhodovaní postupovať tak, aby sa dosiahlo rozumné usporiadanie veci. Podľa názoru žalobcov v
prípade,žebysúduprednostnilustanovenie§553bods.1Obč.zák.,došlobykpoškodeniuvlastníckych

práv žalobcov v tom smere, že síce sú zákonnými vlastníkmi pozemkov a stavby rodinného domu
a garáže na nich stojacich, avšak bez prístupu k nim by žalobcovia uvedené nehnuteľnosti nemohli
užívať ani požívať ich plody a úžitky, teda uplatňovať vlastnícke právo, ktoré je zabezpečené nielen
ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, ale aj Ústavou Slovenskej republiky, ako to vyplýva z čl.
20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, že by súd uprednostnil vlastnícke právo žalobcov

pred právami žalovaného 1/ ako dočasného vlastníka, resp. pred právami reálneho vlastníka a zriadil by
navrhované vecné bremeno, boli by práva dočasného, resp. reálneho vlastníka oslabené v podstatne
v menšej miere len vo forme práva prechodu cez parc.č. 6861 v dočasnom vlastníctve žalovaného 1/.
Žalobcovia majú preto zato, že od žalovaného 1/ ako dočasného vlastníka, resp. reálneho vlastníka,
je možné spravodlivo žiadať, aby v záujme zamedzenia praktického znemožnenia základných práv

žalobcov ako vlastníkov, strpel ťarchu vo forme zriadenia vecného bremena prechodu a prejazdu cez
parc. č. 6861. Takéto rozhodnutie by podľa názoru žalobcov, malo znaky rozumného a spravodlivého
usporiadania veci. Takto zriadené vecné bremeno, ktoré obmedzuje vlastníka pozemku parc.č. 6861
iba v minimálnej miere, žalobcovia ocenili na výšku 100,- Eur ročne stým, že uvedenú cenu vecného
bremenasúžalobcoviapovinnízaplatiťvlastníkoviparc.č.6861vždynajneskoršiedo31.12.tohoktorého

roku realizácie vecného bremena.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ v písomnom podaní zo dňa 4.11.2022. V ňom namietol, že v danom
prípade nie sú splnené zákonné podmienky na zriadenie vecného bremena súdom v prospech žalobcov
uvedené v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaného 1/ je možné prístup k

stavbe žalobcov zabezpečiť aj inak, a to zo zadnej strany predajne od potoka cez parc.č. 6310/1 s
tým, že žalobcovia si zabezpečia prístupovú cestu cez potok pomocou novovybudovaného mostíka tak,
ako to majú zabezpečené aj ostatní vlastníci nehnuteľností, ktorých nehnuteľnosti sa nachádzajú za
potokom bez prístupu k hlavnej ceste. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že v článku III. bod 3 Zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 5.8.2019, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom

aCOOPJednotaTrenčín,spotrebnédružstvoakodlžníkom jezmluvnýmistranamidohodnuté,ževeriteľ
niejeoprávnenýaždozánikuzabezpečovaciehoprevoduprávapreviesťvlastníckeprávokpredmetným
nehnuteľnostiam na inú osobu, ani ich zaťažiť v prospech iných osôb. V zmysle ustanovenia § 553b
ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je
oprávnený prevedené právo previesť ďalej na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby.

Ustanovenie § 553b ods. 1 Občianskeho zákonníka obmedzuje vecnoprávne oprávnenia veriteľa tak,
že sa mu zakazuje prevedené právo previesť ďalej na inú osobu a prevedené právo nesmie ďalej
zaťažovať ďalším vecným právom k cudzej veci (vecným bremenom v prípade, ak ide o nehnuteľnosť).
Touto úpravou sa majú podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 553 Občianskeho zákonníka odstrániť
pochybnosti, pokiaľ ide o jednotlivé oprávnenia vlastníka uvedené v ustanovení § 123 Občianskeho

zákonníka. Ustanovenie § 553b ods. 1 Občianskeho zákonníka je kogentnou právnou normou, nie je
možné sa od nej odchýliť. Cieľom ustanovenia § 553b ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je zabezpečiť
práva veriteľovi ako dočasnému vlastníkovi ale naopak, obmedziť dispozíciu veriteľa s prevedeným
právom, čo má zabezpečiť ochranu dlžníka ako slabšej zmluvnej strany zo zmluvy o zabezpečovacomprevode práva. Ak by súd v zmysle žaloby zriadil vecné bremeno na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
zabezpečovacieho prevodu práva, šlo by o postup súdu, ktorý by bol v rozpore so zákonom. Na základe
Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.9.2020 uzatvorenej medzi COOP Jednota Trenčín,

spotrebné družstvo ako prenajímateľom a H. C., IČO: 53300335 ako nájomcom, za účasti žalovaného
ako dočasného vlastníka došlo k prenechaniu časti budovy so súpisným číslom 325 nachádzajúcej sa na
pozemku parc.č. 6861 v k.ú. G. A. ako bývalej predajne COOP Jednota 111-102 do užívania nájomcovi,
a to na dobu určitú do 30.09.2025. K tvrdeniam žalobcov, že nájomníčka predajne odstavením vozidla
zamedzila žalobcom prístup k ich nehnuteľnostiam žalovaný uviedol, že medzi predajňou a plotom parc.

č. 6855/3 sa nachádza nákladná rampa predajne, ktorá slúži pre potreby jej zásobovania. Motorové
vozidlá žalovaných opakovane zamedzovali vjazd k zásobovacej rampe, pričom žalobcovia na výzvy
vedúcej predajne nijakým spôsobom nereagovali a jej požiadavky na ponechanie voľného prejazdu
pre zásobovanie predajne nerešpektovali. Boli to práve žalobcovia, ktorí svojím konaním obmedzovali
práva nájomcu predajne a znemožňovali mu prístup k stavbe, ktorú má vo svojej dispozícii na základe
relevantného právneho titulu a ktorý zabezpečuje potraviny pre celú obec. Argument žalobcov ohľadom

možnosti vykonávať zásobovanie predajne z jej prednej časti a údajného nepoužívania nákladnej rampy
pre účely zásobovania je ničím nepodložený a súčasne irelevantný. Z vyššie uvedených dôvodov bola
listom žalovaného zo dňa 16.6.2022 zamietnutá žiadosť žalobcov o súhlas so zriadením vecného
bremena, pričom k žalovaný dodal, že opakovaným vjazdom ťažkých nákladných vozidiel a stavebných
mechanizmov dochádza zo strany žalobcov k poškodeniu asfaltovej cesty na pozemku vo vlastníctve

žalovaného 1/, čím mu spôsobujú škodu. Napokon žalovaný 1/ namietol nedostatok svojej pasívnej
vecnej legitimácie v konaní. Je len dočasným vlastníkom pozemku parc. č. 6861. S odkazom na §
553b ods. 1 Občianskeho zákonníka ako dočasný vlastník pozemku parc. č. 6861 nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti tvrdenej žalobcami, keďže zriadením vecného bremena zo strany súdu
spočívajúcom v práce prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. 6861 v k.ú. G. A. by došlo ku konaniu,

ktoré je v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný 1/ zamietnuť žalobu.

4. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaného 1/ reagovali podaním zo dňa 1.12.2022. V ňom uviedli, že
tvrdenia žalovaného 1/ o tom, že žalobcovia si môžu zabezpečiť prístupovú cestu cez potok pomocou
novo vybudovaného mostíka sú nepodložené, v rozpore s reálnym stavom. Medzi parc. č. 6310/1 a

domom a pozemkami žalobcov sa nachádza hlboko do terénu zapustený potok, cez ktorý nevedie
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov žiadne premostenie. Vybudovanie premostenia nie je v
možnostiach žalobcov a to z technických dôvodov, nakoľko vybudovanie čo aj menšieho mostíka
je spojené s časovo i odborne náročnými úkonmi, ako je vyhotovenie projektovej dokumentácie,
získanie súhlasu povodia správcu toku a následne stavebné konanie. Vybudovanie mostíka by bolo

i finančne náročné a žalovaný 1/ nemôže oprávnene požadovať po žalobcoch, aby prístup k svojim
nehnuteľnostiam riešili takýmto spôsobom. Ak by sa premostenie aj čisto hypoteticky vybudovalo, nijako
by neriešilo prístup žalobcov k ich nehnuteľnostiam motorovým vozidlom, ktorý prístup je potrebný nie
len pri rekonštrukcii zakúpeného domu ale i počas užívania domu. Je úplne legitímne a opodstatnené,
že žalobcovia požadujú prístup k svojmu domu a garáži osobným motorovým vozidlom a niekoľko krát

v roku aj nákladným vozidlom pri dovoze palivového dreva, prípadnej údržbe alebo oprave domu a
garáže, ako aj pri hospodárení s pôdou. Okrem toho, k domu musia mať prístup požiarnici a sanitka.
Ďalej žalobcovia poukázali na to, že predchádzajúci vlastníci domu súp. č. XXX a k nemu patriacich
pozemkov od roku 1964, kedy bol dom postavený, používali časť pozemku 6861 vyznačenú ako diel
1 na predloženom geometrickom pláne ako prístupovú cestu. Relevantná je aj skutočnosť, že budova

predajne jednoty sa začala stavať v roku 1968 a začala slúžiť na prelome rokov 1969/1970. Teda
pozemok parc. č. 6861, ktorý bol pôvodne vo vlastníctve obce, slúžil ako prístupová cesta k domu
súp. č. XXX v čase, keď ešte predajňa žalovaného neexistovala. Žalovaný zakúpil pozemok parc.
č. 686, na ktorom postavil predajňu s vedomým, že už v tom čase slúžil aj vlastníkom domu súp.č.
XXX ako prístupová cesta a toto rešpektoval až do času, kedy žalobcovia zakúpili uvedený dom s

priľahlými pozemkami. Teda 53 rokov to žalovanému neprekážalo. Popreli tvrdenia žalovaného 1/ o tom,
že motorové vozidlá žalobcov opakovane zamedzovali vjazd k zásobovacej rampe predajne a že na
výzvy vedúcej predajne nijakým spôsobom nereagovali. Takáto situácia sa nikdy nestala. Je v rozpore so
základnou logikou, aby žalobcovia so svojim osobným vozidlom, alebo niektorý z dodávateľov materiálu
dovezeného na rekonštrukciu domu žalobcov, parkoval pred rampou predajne žalovaného. Žalobcovia

nemajú žiaden rozumný dôvod parkovať osobným vozidlom pri uvedenej rampe a zvyšok vzdialenosti
ísť k bráne na vstup na ich pozemok peši a dodávateľ stavebného materiálu už vôbec nemá žiaden
rozumný dôvod parkovať a skladať materiál na inom mieste, než je rekonštruovaná stavba a dovozený
materiál potom prenášať od predmetnej rampy k rekonštruovanému domu. Ak by aj hypoteticky takátosituácia nastala, išlo by o jednorazový odstrániteľný stav, ktorý by nemohol byť právnym titulom na
negovanie zákonných podmienok na zriadenia vecného bremena. Žalobcovia trvali na ich tvrdení,
že rampa sa doteraz nepoužívala na vykládku dovezeného tovaru do predajne žalovaného, nakoľko

vzhľadom na nízky objem tovaru sa tento vždy vykladá cez predné dvere predajne. V tejto súvislosti
poukázali na fotografiu vyhotovenú dňa 23.12.2021 o 14.23 hod, na ktorej je zachytené malé nákladné
vozidlo bielej farby s označením „veľkoobchod ALKOHOL“, ktoré stojí pred vchodom do predajne a
nie pri rampe z boku predajne, teda dovezený tovar vykladalo cez vstup do predajne. S poukazom
na konflikt práv sporových strán v spojitosti s ustanovením § 553b ods. 1 Občianskeho zákonníka,

ktoré veriteľovi zakazuje prevedené vlastnícke právo zaťažiť vecným bremenom sa žalobcovia domáhali
v tejto právnej veci aj sudcovskej tvorby práva. Poukázali aj na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. III.
ÚS 341/2007 ( prípustnosť odklonu od textu zákona ), v ktorom ústavný súd konštatoval, že súd nie
je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho
odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo
požiadavka ústavného súladu výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Žalobcovia navrhli, aby súd pripustil pristúpenie subjektu COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo,
IČO: 00 168 912, so sídlom Mierové nám. Č. 19, 912 50 Trenčín ako žalovaného 2/ do konania na stranu
žalovaného 1/, a to z dôvodu, že uvedený subjekt ako originálny vlastník dočasne previedol vlastnícke
právo na žalovaného 1/ na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 5.8.2019. Vyjadrili
presvedčenie, že ak by súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu

motorovým vozidlom v navrhovanom rozsahu v prospech žalobcov s tým, že žalovaný 1/ je povinný
strpieťpovinnosťvyplývajúcumuzvecnéhobremena dočasu,kedybudezapísanýakodočasnývlastník
predmetnejparcelyč.6861vpríslušnomkatastrinehnuteľnostíažalovaný2/jepovinnýstrpieťpovinnosť
vyplývajúcu z vecného bremena od momentu, kedy bude zapísaný ako vlastník parcely č. 6861 v
príslušnom katastri nehnuteľností, tak takýmto rozhodnutím súdu by došlo k spravodlivému usporiadaniu

práv sporových strán. Alternatívne navrhli zriadiť vecné bremeno každodobého vlastníka, nakoľko sa
domnievajú, že i žalovaný 2/ je naďalej subjektom vlastníckeho práva, i keď nie je momentálne zapísaný
v katastri nehnuteľností, nakoľko zápisom vlastníctva na dočasného vlastníka ako veriteľa, práva a
povinnosti vlastníka ako dlžníka nezanikli, iba spia.
Preto žalobcovia upravili žalobný petit v nasledovnom znení:

I. Zriaďuje sa vecné bremeno na pozemku žalovaného 1 C KN parc.č. 6861 – zastavaná plocha a
nádvorie s výmerou 716 m2 zapísaný na LV č. XX registrovaný na Okresnom úrade Trenčín, odbor
katastrálny pre kat.úz. G. A. spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel v
rozsahu dielu „1“ s výmerou 116 m2 podľa pripojeného geometrického plánu spoločnosti MAP GEO
Trenčín s.r.o. č. 45403066-141/2022, zo dňa 14.7.2022 úradne overeného Okresným úradom Trenčín,

katastrálny odbor dňa 22.07.2022, pod č. 1084/23022 v prospech vlastníka stavby rodinný dom súp.č.
324 postavený na C KN parc.č. 6858/2 zapísaný na LV č. XXXX, registrovaný na Okresnom úrade
Trenčín, katastrálny odbor pre kat.úz. G. A. a vlastníka garáže súp.č. XXX postavenej na C KN parc.č.
6858/3 zapísaný na LV č.XXXX, registrovaný na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor pre kat.úz.
G. A.. Takto zriadeným vecným bremenom je žalovaný 1/ viazaný do času, kedy bude zapísaný na LV č.

XX registrovaný na Okresnom úrade Trenčín, odbor katastrálny pre kat.úz. G. A. ako vlastník pozemku
C KN parc.č. 6861 – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 716 m2.
Zriaďuje sa vecné bremeno na pozemku žalovaného 2 C KN parc.č. 6861 – zastavaná plocha a nádvorie
s výmerou 716 m2 zapísaný na LV č. XX registrovaný na Okresnom úrade Trenčín, odbor katastrálny
pre kat.úz. G. A. spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorových vozidiel v rozsahu dielu

„1“ s výmerou 116 m2 podľa pripojeného geometrického plánu spoločnosti MAP GEO Trenčín s.r.o. č.
45403066-141/2022, zo dňa 14.7.2022 úradne overeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor
dňa 22.07.2022, pod č. 1084/23022 v prospech každodobého vlastníka stavby rodinný dom súp.č. XXX
postavený na C KN parc.č. 6858/2 zapísaný na LV č. XXXX, registrovaný na Okresnom úrade Trenčín,
katastrálny odbor pre kat.úz. G. A. a každodobého vlastníka garáže súp.č. XXX postavenej na C KN

parc.č. 6858/3 zapísaný na LV č.XXXX, registrovaný na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor pre
kat.úz. G. A.. Takto zriadeným vecným bremenom je žalovaný 2/ viazaný od času, kedy bude zapísaný
na LV č. XX registrovaný na Okresnom úrade Trenčín, odbor katastrálny pre kat.úz. G. A. ako vlastník
pozemku C KN parc.č. 6861 – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 716 m2.
Alternatívne:

I.ZriaďujesavecnébremenonapozemkukaždodobéhovlastníkaCKNparc.č.6861–zastavanáplocha
a nádvorie s výmerou 716 m2 zapísaný na LV č. XX registrovaný na Okresnom úrade Trenčín, odbor
katastrálnyprekat.úz.G.A.spočívajúcevpráveprechodupešiaprejazdumotorovýchvozidielvrozsahu
dielu „1“ s výmerou 116 m2 podľa pripojeného geometrického plánu spoločnosti MAP GEO Trenčín s.r.o.č. 45403066-141/2022, zo dňa 14.7.2022 úradne overeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny
odbor dňa 22.07.2022, pod č. 1084/23022 v prospech každodobého vlastníka stavby rodinný dom súp.č.
324 postavený na C KN parc.č. 6858/2 zapísaný na LV č. XXXX, registrovaný na Okresnom úrade

Trenčín, katastrálny odbor pre kat.úz. G. A. a každodobého vlastníka garáže súp.č. 447 postavenej na C
KN parc.č. 6858/3 zapísaný na LV č.XXXX, registrovaný na Okresnom úrade Trenčín, katastrálny odbor
pre kat.úz. G. A..
II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu za zriadenie tohto
vecného bremena vo výške 100 Eur ročne.

III. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaný 1/ v jeho vyjadrení zo dňa 20.1.2023 k tvrdeniam žalobcov, že v čase nadobudnutia
nehnuteľnosti spotrebným družstvom COOP Jednota Trenčín (ďalej aj „CJ TN“) v roku 1968 pozemok
parc.č. 6861 slúžil ako prístupová cesta k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX vo vlastníctve
predchádzajúceho vlastníka uviedol, že pozemok a stavbu predajne zakúpila CJ TN v roku 1968

ako nehnuteľnosti nezaťažené akýmikoľvek ťarchami v podobe vecného bremena, záložného práva
alebo predkupného práva. Skutočnosť, že prechádzajúci vlastníci využívali pozemok vo vlastníctve
žalovaného na prechod a prejazd k svojej nehnuteľnosti so súhlasom alebo rešpektovaním CJ TN je
irelevantnou v prejednávanom spore. Správanie žalobcov voči nájomcovi predajne je v hrubom rozpore
s dobrými mravmi, keďže žalobcovia arogantným spôsobom prekračujú medze slušného správania, čo

spôsobilo výrazné zhoršenie susedských vzťahov oboch vlastníkov nehnuteľností. Ďalej žalovaný 1/
uviedol, že v čase nadobudnutia nehnuteľností žalobcami kúpnou zmluvou zo dňa 29.09.2021 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 28.10.2021 muselo byť žalobcom zo zápisu na liste vlastníctva č. XX známe, že v
roku 2019 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorej bol na LV č.
XX zapísaný žalovaný ako dočasný vlastník. Prejavil tiež názor, že pristúpenie subjektu COOP Jednota

Trenčín, spotrebné družstvo do konania na stranu žalovaného nevyrieši otázku nedostatku vecnej
legitimácie v tomto konaní, keďže uvedený subjekt nie je vlastníkom priľahlého pozemku zapísaného
na liste vlastníctva, a teda nemôže dôjsť k zriadeniu vecného bremena súdom v súlade s § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka voči tomuto subjektu. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na predložené fotografie zo
dňa 19.1.2023, ktoré preukazujú umiestnenie stavebného materiálu patriaceho žalobcom na pozemku

žalovaného 1/ a parkovanie (červené a modré auto patriace robotníkom žalobcov) na pozemku, čo
je v rozpore s vydaným neodkladným opatrením. Poukázal aj na fotografie, na ktorých je zachytený
pozemok žalovaného po prejazde nákladného vozidla k rodinnému domu žalobcov a ktorým došlo k
poškodeniu prístupovej cesty. Pozemok žalovaného nie je technicky prispôsobený na prejazd ťažkých
motorových vozidiel a spôsobuje žalovanému škody na pozemku, ktoré musí opakovane upravovať do

pôvodného stavu. Žalovaný 1/ v jeho vyjadrení zo dňa 20.1.2023 poukázal tiež na to, že manželia I.
bývalí vlastníci domu súp.č. 324, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov ( ktorí sa už do uvedeného
domu presťahovali počnúc januárom 2023) využívali pozemok ako prístupovú cestu k svojmu domu
len na prechod pre peších, teda bez motorového vozidla, nakoľko motorové vozidlo ani nevlastnili. Tiež
poukázal na skutočnosť, že miestnosť, ktorá je v súčasnosti vedená na liste vlastníctva ako garáž bola

v minulosti čiernou stavbou a k jej legalizácii došlo až následne po smrti I., keď sa ich dedičia snažili
nehnuteľnosti 10 rokov predať, a trvalo to tak dlho z dôvodu, že stavba nemala nikdy zriadenú prístupovú
cestu. Žalobcovia nemohli zakúpiť predmetné nehnuteľnosti s tým vedomím, že časť parcely č. 6861
slúži ako príjazdová cesta k ním, pretože právo cesty cez priľahlý pozemok nikdy nebolo zapísané na
liste vlastníctva a evidované v katastri nehnuteľnosti.

6. Žalobcovia v podaní zo dňa 6.2.2023 uviedli, že je bez právneho významu to, či bývalí vlastníci
domu manželia I. boli alebo neboli vlastníkmi motorového vozidla. V prípade, že by boli vlastníkmi,
niet žiadnych pochýb, že by na svoj pozemok a do svojho rodinného domu súp.č. XXX, ktorý vlastnili
až do konca svojho života, prichádzali motorovým vozidlom po rovnakej časti pozemku č. 6861, po

ktorej chodili aj peši. Nakoľko dom bol v čase ich vlastníctva a je i v súčasnosti vykurovaný tuhým
palivom a v obci nie je zriedená dodnes kanalizácia, takže dom je napojený na žumpu vyhotovenú
spolu s postavením domu, je nepochybné, že dovoz dreva a vývoz žumpy musel byť zabezpečovaný
od začiatku postavenia predmetného domu, teda predmetnú časť parcely č. 6861 museli využívať
i originálni vlastníci domu súp.č. XXX, t.j. manželia I. na prejazd nákladných motorových vozidiel.

Rovnako na uvedené služby ako aj na prejazd predmetnej časti pozemku č. 6861 využívali i dedičia
manželov I., ktorí predmetný dom používali ako víkendový dom, ktorí už boli vlastníkmi osobného
motorového vozidla. Je nepodstatné, aké okolnosti predchádzali registrácii garáže pred jej zápisom
do katastra nehnuteľnosti. Sám žalovaný uvádza, že po smrti manželov I. došlo k legalizácii dotknutejstavby ako garáže. Tvrdenie žalovaného 1/, že dedičia manželov I. predávali predmetný dom 10
rokov údajne z dôvodu, že stavba nemala zriadenú prístupovú cestuje je iba špekuláciou a ničím
nepodloženou hypotézou žalovaného 1/. Počas vlastníctva predmetného domu súp.č. XXX manželmi

I. ani nasledujúcich 10 rokov vlastníctva predmetného domu ich právnymi nástupcami nemal žalovaný
žiadne výhrady k prechodu po predmetnej časti parcely č. 6861 či už peši alebo k prejazdu motorovým
vozidlom pri dovoze dreva, pri vývoze žumpy alebo pri zabezpečovaní poľnohospodárskych prác. Takúto
výhradu vzniesol až v čase, keď dom zakúpili a začali rekonštruovať žalobcovia a obchod žalovaného
bol daný do prenájmu súčasnému prevádzkovateľovi. Zostáva stále nezodpovedaná otázka, z akého

dôvodu žalovaný kategoricky odmieta zriadenie vecného bremena, ktoré mu žalobcovi navrhli zriadiť
dohodou, ak pričinením žalobcov nedochádzalo ani nedošlo k nijakej škode na pozemku žalovaného
a ani v budúcnosti nemôže dôjsť, nakoľko s výnimkou dovozu dreva jeden až 2-krát za rok a vývozu
žumpy podľa potreby sa bude predmetný pozemok užívať iba na prístup k domu súp. č. XXX a k nemu
priľahlých pozemkov.

7. Súd uznesením č.k. 20C 33/2022-130 zo dňa 26.5.2023 pripustil, aby do konania na stranu
žalovaného pristúpil subjekt COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, IČO: 00 168 912, so sídlom
Mierové nám. Č. 19, 912 50 Trenčín ako žalovaný 2/ a pripustil navrhovanú zmenu žaloby v zmysle
podania žalobcov zo dňa 1.12.2022.

8. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril v jeho podaní zo dňa 7.7.2023. V ňom poukázal na možnosť
zriadenia iného prístupu k stavbe vo vlastníctve žalobcov, a to cez potok, ktorý sa nachádza zo zadnej
strany predajne vo vlastníctve žalovaného 2/ pomocou novovybudovaného mostíka tak, ako to majú
zabezpečené aj ostatní vlastníci nehnuteľností, ktorých nehnuteľnosti sa nachádzajú za potokom bez
prístupu k hlavnej ceste. Podľa žalovaného 2/ neobstojí argumentácia (technická, administratívna,

finančná náročnosť vybudovania premostenia), ktorou žalobcovia odmietali takéto riešenie ich prístupu.
Relevantným pre zriadenie vecného bremena totiž nie je zabezpečenie pohodlnejšieho alebo
hospodárnejšieho prístupu pre vlastníka stavby alebo skutočnosť, že by pre realizáciu prístupu k svojej
stavbemuselvykonaťstavebnéúpravy(napr.rozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.22Cdo38/2005).
Od vlastníka priľahlého pozemku nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal nútené obmedzenie

vlastníckeho práva z dôvodu subjektívne úspornejšieho a výhodnejšieho riešenia podľa stanoviska
žalobcov ak má vlastník stavby možnosť zriadenia iného prístupu k svojej stavbe. Návrh žalobcov na
zriadenie vecného bremena spočívajúceho nielen v práve prechodu ale dokonca i v práve prejazdu
motorovými vozidlami je celkom zjavne v rozpore s požiadavkou proporcionality a vykonateľnosti
vecného bremena, keďže na dotknutom pozemku podľa príslušného LV nie je zriadená cestná ani

iná pozemná komunikácia určená na prejazd motorových vozidiel. Ak by súd vyhovel žalobe, bol by
žalovaný 2/ značne a neprimerane obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva, keďže by nemohol
svoj pozemok užívať ako nádvorie (podľa zapísaného spôsobu využitia pozemku na príslušnom LV),
nemohol by svoju stavbu rekonštruovať alebo realizovať prístavbu, a to z dôvodu potreby zachovania
a udržiavania (neexistujúcej) príjazdovej cesty pre motorové vozidlá v prospech žalobcov. Žalovaný 2/

považuje žalobcami navrhovanú náhradu za zariadenie vecného bremena vo výške 100 Eur ročne za
neprimerane nízku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.04.2011, sp.
zn. 22 Cdo 2854/2010v zmysle ktorého: cit.: „Při stanovení náhrady za zřízení věcného břemene cesty
podle § 151o odst. 3 obč. zák. nelze vycházet z ceny určené podle cenových předpisů. Je třeba zvážit
všechny okolnosti případu, zejména proč stavba zůstala bez přístupu k veřejné komunikaci, stejně jako

všechny negativní účinky, které s sebou zřízení nezbytné cesty pro zatížený pozemek přinese. Náhrada
za zřízení práva nezbytné cesty zahrnuje i náhradu za újmu, kterou vlastník pozemku utrpí, a to i tím,
že v důsledku tzv. právní závady - práva cesty svědčícího vlastníku stavby - zpravidla klesne cena
zatíženého pozemku i stavby na něm zřízené a že jeho vlastník bude výkonem tohoto práva omezen
v užívání pozemku, bude narušeno jeho soukromí apod. Nelze pominout skutečnost, že právo cesty

se zřizuje bez časového omezení (i když není v konkrétní věci vyloučeno ani jeho zřízení na určitou
dobu). Stanovení výše náhrady je tak na úvaze soudu, která musí být řádně zdůvodněna. Náhrada se
zpravidla poskytuje formou jednorázového plnění.“ Žalovaný 2/ má za to, že návrh žalobcov na náhradu
za zariadenie vecného bremena v sume 100,00 Eur ročne je neadekvátnou sumou, ktorá nezohľadňuje
negatívne dôsledky, ktoré so sebou zriadenie práva cesty pre peších ako aj pre motorové vozidlá

pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti prinesie ako je napríklad pokles ceny zaťaženej nehnuteľnosti a
stavby na nej zriadenej, obmedzenie vlastníka v užívaní svojho vlastníctva ako aj skutočnosť, že právo
cesty sa zriaďuje bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Výška náhrady za zriadenie práva cesty
by mala okrem obmedzenia vlastníckeho práva žalovaných súčasne zohľadniť aj tú skutočnosť, že sižalobcovia zakúpili rodinný dom a pozemok s vedomím, že k nim nemajú zabezpečený prístup z verejnej
komunikácie a ľahkovážne sa spoľahli na to, že budú k svojim nehnuteľnostiam prechádzať automaticky
cez cudzí pozemok bez toho, že by k tomu mali akýkoľvek právny titul. Súčasne je potrebné poukázať na

arogantné správanie žalobcov, keď sa správali v rozpore s dobrými mravmi a parkovali motorové vozidlo
takýmspôsobom,žeblokovalivjazdzásobovacímautámpredajnenavykladaciurampuanerešpektovali
ústne výzvy vedúcej predajne na uvoľnenie tohto prejazdu. Žalovaný 2/ poukázal aj na ďalšiu judikatúru
Najvyššieho súdu ČR ohľadom určovania výšky náhrady za zriadenie vecného bremena. Z uvedených
dôvodov žalovaný 2/ navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného 2/ vyjadrili v ich stanovisku zo dňa 9.8.2023. V ňom
zotrvali na svojich tvrdeniach a argumentácii v ich skorších vyjadreniach v tejto veci. Výšku náhrady
za zriadenie vecného bremena žalobcovia navrhli vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty parc. č.
6861. Žalobcovia realizáciu kúpy zverili realitnej kancelárii, teda cez profesionálov, aby sa predišlo
prípadným právnym alebo iným nedostatkom pri kúpe a následnom užívaní nehnuteľností. Nie je možné

objektívne požadovať väčšiu mieru opatrnosti od žalobcov a nešlo z ich strany o žiadnu ľahkovážnosť
a nehnuteľnosti nekupovali s vedomím, že k nim nie je zabezpečený prístup. Žalobcovia naďalej
popierali, žeby parkovali svoje vozidlo tak, že tým blokovali vjazd zásobovacím autám predajne na
vykladaciu rampu.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, znalca Ing. Ladislava Horného, oboznámením
náhľadu listu vlastníctva č. XX k.ú. G. A., snímok z máp z internetového katastrálneho portálu z č.l. 7
a 9, geometrického plánu spoločnosti MAP GEO Trenčín s.r.o. č. 45403066-141/2022, zo dňa 14.7.2022
úradne overeného Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 22.07.2022, pod č. 1084/23022,
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4.10.2022, príloh tohto návrhu z č.l. 27 až 36

vrátane fotografie, odpovede žalovaného 1/ na žiadosť žalobcov o zriadenie vecného bremena zo dňa
16.6.2022, vyjadrenia žalovaného 1/ k žalobe zo dňa 4.11.2022, zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva zo dňa 5.8.2019, rozhodnutia o vklade zabezpečovacieho prevodu práva V 5282/2019 zo dňa
18.9.2019, zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.9.2020, odvolania žalovaného 1/ zo dňa
16.11.2022, príloh tohto odvolania z č.l. 61 až 66, podania žalovaného 1/ zo dňa 24.11.2022, fotografií

z č.l. 76 až 77, prehlásenia H. C. zo dňa 21.11.2022, stanoviska žalobcov zo dňa 1.12.2022, fotografie
z č.l. 83, vyjadrenie žalobcov zo dňa 13.12.2022, prílohy tohto vyjadrenia, vyjadrenie žalovaného 1/ zo
dňa 20.1.2023, prílohy tohto vyjadrenia z č.l. 100 až 108, doplnenia vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa
20.1.2023, vyjadrenia žalobcov zo dňa 6.2.2023, vyjadrenia žalovaného 2/ zo dňa 7.7.2023, stanoviska
žalobcov zo dňa 9.8.2023, oznámenia Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor zo dňa 9.10.2023,

príloh tohto oznámenia z č.l. 152 až 162 vrátane kúpnopredajných zmlúv zo dňa 31.10.1968, podania
žalobcov zo dňa 10.10.2023, z internetu zadovážený výpis z LV č. XXXX k.ú. G. A., výpis z LV č.
XXXX k.ú. G. A., výpis z LV č. XX k.ú. G. A., výpisov z obchodného registra ohľadom žalovaných
1/ a 2/, kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2021, z internetu zadováženého výpisu parcely reg. C č. 6310/1
k.ú. G. A., výpisu z LV č. XXXX k.ú. G. A., výpisu z LV č. XXXX k.ú. G. A., oznámenia Obce

Dolná Poruba k ohláseniu udržiavacích prác zo dňa 10.3.2014, faktúry č. XXXXXXXXXX, zápisnice
o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 25.4.2014, vrátane krycieho listu, rozhodnutia obce Dolná Poruba
č.j. OcUDP434/2023, vyjadrenia žalovaného 1/ zo dňa 28.11.2023 s prílohami vrátane prehlásenia zo
dňa 7.12.2022 k investičnému zámeru, podania žalobcov zo dňa 9.1.2024, stanoviska J. K. I. zo dňa
4.12.2023, podania žalovaného 1/ zo dňa 10.1.2024, potvrdenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa

27.11.2023, listín z č.l. 227 až 230, informácií z katastrálneho portálu k parcele reg. C 6310/1, k parc.
reg. E 2300/6, výpisu z LV č. XXXX k.ú. G. A., výpisu z LV č. XXX k.ú. G. A., výpisu z internetovej stránky
L., výňatku zo znaleckého posudku č. 38/2014, stanovenia všeobecnej hodnoty J. M. N., výpisov z LV
č. XX, LV č. XXXX, LV č. XXXX k.ú. G. A., výpisov z obchodného registra ohľadom žalovaných.

11. Z výpisu LV č. XX k.ú. G. A., okres Trenčín vyplýva, že žalovaný 1/ je vlastníkom (dočasným)
nehnuteľností zapísaných na citovanom LV, a to pozemku, parc.č. 6861 vo výmere 716 m2-zastavaná
plocha a nádvorie a stavby súp. č. XXX - predajňa potravín postavenej na parcele č. 6861, v podiele 1/1,
s tým, že ako titul nadobudnutia je uvedená zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 14.8.2019,
zavkladovaná pod V 5282/2019.

12. Z výpisu LV č. XXXX k.ú. G. A., okres Trenčín vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na citovanom LV, a to pozemku, parc.č. 6858/1 vo výmere
760 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemku – parc.č. 6858/2 vo výmere 101 m2 - zastavaná plochaa nádvorie a parc.č. 6858/3 vo výmere 38 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavby - garáže s.č. XXX
postavenej na pozemku- parc.č. 6858/3, všetko v podiele 1/1. Z výpisu LV č. XXXX k.ú. G. A., okres
Trenčín vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v podiele 1/1

zapísanej na citovanom LV, a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 6858/2. na
oboch listoch vlastníctva je ako titul nadobudnutia uvedená kúpna zmluva zo dňa 29.9.2021 a jej dodatok
č. 1 zo dňa 28.10.2021, zavkladovaná pod V 8023/2021.

13. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, že tak, že vo výroku

I. pripustenej zmeny žalobného petitu sa pred vlastníka stavby rodinného domu a pred vlastníka garáže
doplní slovo každodobého. Súd na pojednávaní dňa 7.11.2023 uznesením podľa § 142 ods. 1 CSP
pripustil aj túto zmenu žaloby.

14. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že dom spolu so žalobkyňou 2/ kupoval prostredníctvom
realitnej kancelárie WFG reality s.r.o.. Nikdy nebolo spomenuté zo strany realitnej kancelárie ani zo

strany predchádzajúcich majiteľov domu a priľahlého pozemku, že by tam bol problém s prístupom
ku kupovaným nehnuteľnostiam. Poprel tvrdenie žalovaných, ktoré majú vyplývať z vyjadrení
predchádzajúcej nájomníčky predajne potravín pani H. C. o tom, že by žalobcovia parkovali ich motorové
vozidlo na predmetnej parcele a taktiež poprel tvrdenia, že by autá žalobcov prejazdom po parcele
žalovaného poškodili tam nachádzajúci sa poklop na šachte. Podľa názoru žalobcov by bolo zhotovenie

mostíka cez potok na druhý breh ťažké vybaviť po administratívnej stránke, keďže pravidlá pre povolenie
takej stavby sa zmenili, sprísnili od doby kedy si takýto mostík vybavili iní obyvatelia obce a postavenie
mosta by bolo aj finančne nákladné. Postavením mosta by žalobcovia obmedzili iných vlastníkov, ktorí
na druhom brehu potoka parkujú autá; na druhom brehu potoka sa nachádza parcela č. 6310/1, ktorá
je cestou. Žalobcovia nie sú po finančnej stránke schopní uhradiť náklady spojené so stavbou mostíka

ponad potok. Žalobcovia si na kúpu predmetných nehnuteľností vzali od banky úver vo výške 58.000
Eur, ktorý nie je splatený, a ktorý splácajú žalobcovia v splátkach po 470 Eur mesačne. Žiadna banka
by žalobcom nedala úver. Dôchodok žalobcu 1/ vo výške 780 Eur mu bol zvýšený o cca 40 Eur mesačne
a jeho manželka dosahuje príjem zo zamestnania vo výške 900 Eur mesačne približne, s tým, že je
v preddôchodkovom veku. Zostatok na účte žalobcu 1/ je 3.000 Eur, zostatok na účte jeho manželky

je 100 Eur. Kúpnu zmluvu, na základe ktorej boli zakúpené rodinný dom, garáž a priľahlé pozemky
vyhotovila realitná kancelária, s ktorou žalobcovia uzavreli rezervačnú zmluvu. V kúpnej zmluve, ktorú
žalobcovia uzavreli s predchádzajúcimi vlastníkmi kupovaných nehnuteľností neboli uvedené žiadne
okolnosti, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že existuje nejaká prekážka brániaca v prístupe k domu
z verejnej komunikácie. Zamestnanci realitnej agentúry žalobcom nespomínali, že by tam bol problém

s prístupom ku kupovaným nehnuteľnostiam. Žalobcovia boli pred kúpou na ohliadke kupovaných
nehnuteľností a videli, že nehnuteľnosti sú s verejnou komunikáciou spojené vyasfaltovanou cestou až
povstupnúbránuplotuknehnuteľnostiam, ktorúpovažovalizaobecnúkomunikáciu.Žalobca1/videl,že
predchádzajúci vlastník domu na prístup k domu používal auto, ktorým jazdil cez pozemok žalovaného,
na ktorom je predajňa potravín. Išlo o jedného zo spoluvlastníkov kupovaných nehnuteľností. Preto sa

žalobcovia nepýtali vlastníka parcely č. 6861 na to, či žalobcom umožní prechod a prejazd po jeho
parcele. Po určitej dobe od kúpy nehnuteľností predchádzajúca nájomníčka predajne potravín žalobcom
bránila v prechode a prejazde cez predmetnú parcelu. Postavila nad poklop kanalizácie dve palety a tým
dávala najavo, že tadiaľ prejazd nie je možný.

15. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že cez predmetný diel parcely žalovaného chodili pešo aj
iní obyvatelia obce a to za účelom nákupu v potravinách alebo na autobusovú zastávku a autom po
tejto trase chodili predchádzajúci vlastníci nehnuteľností, ktoré žalobcovia kúpili, pričom žalovaný tento
prechod umožňoval a aj prejazd autom umožňoval; nebránil im v tomto prechode a prejazde.

16. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 29.9.2021, na základe
ktorej nadobudli žalobcovia dom s garážou a pozemkami od predchádzajúcich vlastníkov, a v ktorej
predávajúci uviedli, že nezamlčali žiadne závažné skutočnosti a nie sú im známe žiadne okolnosti,
ktoré by bránili riadnemu užívaniu predmetných nehnuteľností. Právny zástupca žalobcov považuje za
nesprávnu úvahu žalovanej strane, že prístup k nehnuteľnostiam žalobcov možno zriadiť vybudovaním

mostíkaponadpotok,keďžesanejednáopriľahlúparcelukstavbámžalobcov, jetamešteďalšiaparcela
a to povodie potoka, ktoré patrí štátu. Z listín je zrejmé, že pozemná komunikácia sa nachádza na
parcelereg.Cč.6310/1, ktorávšaknemázaevidovanýchvlastníkovastoutoparceloujetotožnáparcela
reg. E č. 2300/6, ohľadom ktorej sú na LV č. XXXX k.ú. G. A. zaevidovaní viacerí spoluvlastníci, z ktorýchje však len jedna známa. Ostatní majú neznámu adresu pobytu a ich podiely spravuje SPF. Preto
v prípade, že by si mali žalobcovia vybudovať mostík ponad potok k tejto parcele bolo by problematické,
aby prebehlo stavebné konanie ohľadom stavby mostíka. Súd by mal v danej veci posudzovať aký je

aktuálny stav a rozhodnúť podľa aktuálneho stavu. Nemal by prihliadať na tvrdené plánované investície
žalovaného do stavby predajne, ale mal by zohľadniť, že žalobcovia bez zriadenia vecného bremena
sa nebudú mať ako dostať z verejnej komunikácie do svojho rodinného domu a ohrozenie ich práv je
teda oveľa väčšie. Vznikla by im väčšia ujma než žalovanému 1/ v prípade zriadenia vecného bremena.
Z výpisu z internetu vyplýva, že v obci Dolná Poruba došlo za posledných 10 rokov k poklesu obyvateľov

o11osôb.Obectedaniejeatraktívnaaniejemožné, abyodroku2019vzrástlicenynehnuteľnostívtejto
obci o 30%, ako to vyplýva z tvrdení žalovaných v ich podaniach. Trval na tom, že stavebné konanie
ohľadom stavby mostíka ponad potok by bolo veľmi komplikované, zdĺhavé. Žalobcom totiž nepatrí
vlastnícke právo k pozemku, na ktorom by mal byť mostík postavený, nemajú ani iné právo, ktoré by
ich oprávňovalo stavať tento mostík a nevie si predstaviť ako by boli schopní udržiavať v prevádzkovom
stave tento mostík po jeho postavení a v tomto smere poukázal na ustanovenia § 58 stavebného

zákona, § 59 a § 86 stavebného zákona. Odhad ujmy na strane žalovaného 1/, ktorý realitná kancelária
vyčíslila v podobe poklesu hodnoty predmetného pozemku a stavby predajne potravín na cca 13.000 Eur
podľa názoru žalobcov vzhľadom na uvedené nezodpovedá skutočnému poklesu hodnoty nehnuteľností
v prípade, že by bolo zriadené vecné bremeno na danom pozemku.

17. Poverená zamestnankyňa žalovaných na pojednávaní trvala na tom, že na strane žalovaného
1/ nie je daná pasívna vecná legitimácia v konaní, keďže je len dočasným vlastníkom pozemku,
ktorý má byť zaťažený vecným bremenom. Nie sú splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného
bremena, pretože žalobcovia si vedia zriadiť prístup k stavbám domu a garáže aj inak a to vybudovaním
mostíka cez potok a takýmto spôsobom majú prístup k svojim nehnuteľnostiam zriadený iní vlastníci na

susedných pozemkoch v danej obci, čo vyplýva aj z google máp. Má za to, že parcelu reg. C č. 6310/1
treba považovať za priľahlý pozemok k stavbám žalobcov, aj keď sa medzi ňou a pozemkom žalobcov
sa nachádza potok. Žalobcami tvrdený problém so stavebným konaním je len hypotetický. S poukazom
na judikatúru Najvyššieho súdu ČR by museli byť náklady na stavbu mostíka niekoľko násobne vyššie
ako ujma, ktorá by vznikla na strane žalovaného v prípade zriadenia vecného bremena na predmetnom

pozemku, čo v danom prípade splnené nie je. Pokiaľ by súd zriadil vecné bremeno, šlo by o hrubý
zásah do vlastníctva žalovaného, došlo by k zníženiu hodnoty predmetného pozemku a stavby na nej
postavenej. Ďalej uviedla, že žalobcovia neboli obozretní pri kúpe nehnuteľností, pretože aj ako laici si
mohli overiť z katastra nehnuteľností aké nehnuteľnosti kupujú.

18. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 28.11.2023 nesúhlasil s tvrdením žalobcov o tom, že žalobcovia
zachovali všetku obozretnosť a postupovali s náležitou starostlivosťou, keďže kúpu nehnuteľností
realizovali prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorá vyhotovila aj predloženú kúpnu zmluvu. Už zo
samotnej obhliadky predmetných nehnuteľností, ktorú žalobcovia absolvovali pred uzatvorením kúpnej
zmluvy muselo byť žalobcom na prvý pohľad zrejmé, že k nehnuteľnostiam, ktoré mali v úmysle kúpiť,

viedol prístup od verejnej komunikácie cez cudzí pozemok, pričom žalobcov vôbec nezaujímalo, či a
akým spôsobom je prechod cez susedný pozemok zlegalizovaný a komu tento pozemok patrí (ako
vyplynulozvýsluchužalobcunapojednávaní,žalobcoviasadomnievali,žesajednáoobecnýpozemok).
Žalobcovia sa teda spoľahli na zaužívaný spôsob prechodu a prejazdu bývalých vlastníkov bez toho,
aby si potrebné skutočnosti hodnoverne overili či už v komunikácii s pôvodnými vlastníkmi, s realitnou

kanceláriou alebo na webovom portáli katastra nehnuteľností. Ak teda predávajúci uviedli žalobcov do
omylu a zamlčali im závažné skutočnosti týkajúce sa predmetu kúpy a prístupu k nehnuteľnostiam
ako tvrdia žalobcovia, mali žalobcovia v súlade s bodom 5.2. kúpnej zmluvy využiť právo odstúpiť od
uvedenej kúpnej zmluvy, čo však žalobcovia nevyužili. Namiesto toho zvolili pre nich jednoduchšiu
alternatívu spočívajúcu v zriadení práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok, hoci skutočnosť, že

žalobcovia neboli obozretní a vstúpili do právneho vzťahu s predávajúcimi bez preverenia základných
informácií o predmete kúpy by mala byť na ťarchu žalobcov ako kupujúcich. Je teda potrebné starostlivo
zvážiť, či možno od žalovaných spravodlivo požadovať, aby znášali vážny zásah do svojho vlastníckeho
práva v podobe vecného bremena pri zanedbaní opatrnosti a obozretnosti žalobcov ako kupujúcich
z uzavretej kúpnej zmluvy. Z podania obce Dolná Poruba zo dňa 22.11.2023 vyplýva, že parc. č.

6310/1 v k.ú. G. A. je miestnou komunikáciu, ktorú obec spravuje. Žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.8.2007, sp. zn. 22Cdo 2432/2005, podľa ktorého vecné bremeno podľa
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k
stave z verejnej komunikácie; to neplatí, ak sú náklady s tým spojené neprimerane vysoké v porovnanís ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku zriadení vecného bremena. Ďalej
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.7.2005, sp. zn. 22Cdo 1897/2004, podľa
ktorého: Situácia predvídaná v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavuje konflikt vlastníckeho

práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty je potrebné dbať, aby
právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby
má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku napr. zriadením
nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. V
prípade, že zriadenie nového prístupu vlastníkom stavby bude nákladné, ide už o súkromný majetkový

záujem, ktorý nie je možné uspokojiť na úkor iného vlastníka zriadením nevyhnutnej cesty; naviac
tu nebudú zákonné podmienky zriadenia tohto práva, ktoré sú dané len v tom prípade, že prístup
vlastníka ku stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Prístup nie je možné zaistiť inak aj v prípade, že
zaistenie takého prístupu bude síce technicky možné, avšak náklady na jeho zriadenie bude objektívne
natoľko vysoké (budú spravidla mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi susedného
pozemku zriadením práva cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Pôjde však

o úplne ojedinelé prípady. V súčasnosti je pozemok a stavba na ňom využívaná prístupná verejnosti
z dôvodu, že sa jedná o obchod, ktorý denne navštevujú nakupujúci predajne, z uvedeného dôvodu
nie je ani pozemok žalovaných oplotený. Situácia by sa ale zmenila, ak by sa uvedený pozemok
rozhodli žalovaní predať. Žalovaný 1/ je presvedčený, že s takto zapísanou ťarchou by došlo nielen k
zásadnému zníženiu ceny pozemku a stavby na ňom postavenej, ako aj k radikálnemu zníženiu počtu

záujemcov o kúpu takejto nehnuteľnosti a k ohrozeniu predaja ako takého. Z článku II. bod 1, podbod 1/
Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 5.8.2019 vyplýva, že obchodná prevádzka – predajňa
potravín spolu s pozemkom v Dolnej Porube bola ocenená realitnou kanceláriou v Trenčíne na sumu
65.000 Eur. Žalovaný 1/ dodal, že žalovaný 2/ má investičný zámer s predajňou potravín v obci Dolná
Poruba a plánuje jej rekonštrukciu a prístavbu skladových priestorov a tento zámer vyplýva z výpisu

zo zasadnutia predstavenstva žalovaného 2. zo dňa 07.12.2022. Vzhľadom na zhoršený technický stav
predajne v Dolnej Porube je možné očakávať zámer žalovaného 2/ realizovať rekonštrukciu aj tejto
predajne. Zriadenie vecného bremena v zmysle žaloby žalobcov by podstatným spôsobom zasiahlo
do rozhodovania žalovaných o možnostiach prístavby skladových priestorov a tým by obmedzovalo
vlastníka stavby v možnosti nakladať a disponovať so svojim vlastníctvom.

19. Žalobcovia v záverečnej reči nesúhlasili s tým, že prístup k svojim pozemkom si žalobcovia môžu
zabezpečiť aj inak, než zriadením vecného bremena cez pozemok žalovanej strany, a to vybudovaním
premostenia z pozemku žalobcov parc. č. 6858/1 ponad vodný tok tečúci na parc. č. 8865/2, s vyústením
na parc.č. 6310/1. Takéto riešenie daného právneho stavu nie je možné po žalobcoch spravodlivo

požadovať z nasledovných dôvodov. Parc. č. 6310/1 je síce obcou spravovanou komunikáciou, ale nie
je na ňu založený list vlastníctva. Je totožná s parc. reg. „E“ č. 2300/6 ostatná plocha na LV č. XXXX,
v spoluvlastníctve 8 osôb, z ktorých 7 sú s určitosťou dávno mŕtvi, vzhľadom na dátum ich narodenia,
po ktorých zatiaľ neprebehli dedičské konania. Spoluvlastník uvedený na LV č. XXXX pod por. č. 10
nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel v roku 2017 na základe dedičského osvedčenia 22D/332/2016.

Podiely na spoluvlastníkov č. 4, 6, 7 a 8 sú v správe SPF. Nakoľko spoluvlastníctvo k dotknutému
pozemku parc. č. 6310/1 vzniklo na základe rozhodnutia ROEP z roku 2008, je reálny predpoklad, že
uvedené spoluvlastnícke podiely sa v blízkej budúcnosti stanú predmetom dedičských konaní. Parc.
č. 8865/2 je pozemok vodného toku vedený na LV č. XXX, ponad ktorý by muselo byť premostenie
postavené a zasahovalo by do oboch brehov uvedeného vodného toku. Pozemok je vo vlastníctve štátu

a v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku so sídlom v Banskej Štiavnici. Parc. č. 6310/1
je úzka a zasahujú do nej oplotené predzáhradky domov pri nej stojacich, takže nákladné auto by
sa nevytočilo pri vjazde na vybudované premostenie. Na viac, užívanie uvedenej parcely na príjazd
vozidiel k premosteniu, by so všetkou pravdepodobnosťou evokovalo potrebu zriadenia rovnakého
vecného bremena práva prechodu a prejazdu, akému sa bránia žalovaní. Ak by mali žalobcovia

vybudovať premostenie potoka, museli by zabezpečiť vypracovanie projektovej dokumentácie, zmluvnej
dokumentácie a zriadenie vecného bremena práva zriadenia stavby a začať stavebné konanie, ktorého
účastníkom by bol SVP, SPF a žijúca spoluvlastníčka parc. č. 6310/1 vedená pod por. č. 10, pokiaľ
by nedošlo medzičasom k dedeniu pri niektorých ostatných spoluvlastníckych podieloch. Ak by čo len
jeden z dotknutých účastníkov nesúhlasil s výstavbou premostenia, musel by o stavebnom povolení

rozhodovať súd. Pre úplnosť žalobcovia poukázali na zdĺhavosť stavebného konania v prípade, že
účastníkmi sú štátne inštitúcie, ktoré sú nepružné v písomnom styku so súkromnými osobami. Otázne je
aj to, či by SPF ako správca pozemkov vo vlastníctve iných osôb mal oprávnenie zaťažiť ním spravované
nehnuteľnosti ťarchou v podobe vecného bremena in rem. Žalovaní poukazovali na hypotetický rozdielv cene obchodnej prevádzky s pozemkami bez zriadenia vecného bremena a v ich cene so zriadeným
vecným bremenom pre prípad, že by uvažovali v budúcnosti s ich predajom. Súčasne na str. 3
svojho vyjadrenia zo dňa 28.11.2023 žalovaní deklarovali, že žalovaný 2/ má vážny investičný zámer s

predmetnou predajňou v Dolnej Porube a plánuje jej rekonštrukciu a prístavbu skladových priestorov,
pričom poukázali na výpis zo zasadnutia predstavenstva. Ak teda žalovaní neuvažujú v budúcnosti
s predajom, tak im nemôže vzniknúť ani škoda. Žalobcovia naďalej popierali hypotetickú výšku škody,
ktorú odvodzujú žalovaní od hodnoty dotknutých nehnuteľností, ktorá podľa ich zistenia v spolupráci s
LK Reality bez vecného bremena je 80.000 - 85.000 Eur a po zriadení vecného bremena by sa mohla

znížiť na 66.145 - 71.145 Eur, teda škoda by mohla byť 13.855 Eur. S cenou predmetných nehnuteľností
vo vlastníctve žalovaných 80.000 - 85.000 Eur žalobcovia nesúhlasia, nakoľko vo vyjadrení na str.
3 zo dňa 28.11.2023 žalovaní uvádzali, že v roku 2019 boli predmetné nehnuteľnosti ocenené na
65.000 Eur. Ocenenie vykonané LK Reality na 85.000 Eur predstavuje nárast viac ako o 30%. Takýto
nárast nezodpovedá ani všeobecnému ekonomickému vývoju ani trendu vývoja hypotekárnej úrokovej
sadzby, ani dlhodobému demografickému vývoju obce, kde je minimálna občianska vybavenosť a

kde každoročne ubúda počet obyvateľov. To sú aspekty svedčiace skôr o klesajúcom trende hodnoty
nehnuteľností v obci Dolná Poruba, a nie o ich náraste v uvedenej výške. V tomto smere sa vyjadril
aj na pojednávaní vypočutý znalec Ing. Ladislav Horný, keď uviedol, že podľa jeho názoru ceny v
nehnuteľností v Dolnej Porube od roku 2019 nestúpali, skôr stagnovali. Ďalej žalobcovia uviedli, že po
pozemku žalovaných prechádzali v dobrom úmysle tak, ako ich právni predchodcovia a ako mnohí iní

občania obce. Keď im nájomca žalovaných v roku 2021 odmietol umožniť prechádzať cez pozemok
6861, žalobcovia slušne požiadali vlastníka o zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu,
toho práva, ktoré sa dovtedy riadne realizovalo a bolo bez výhrad trpené. Cez rovnakú časť pozemku
6861 chodia od začiatku 60-tych rokov obyvatelia časti obce bývajúci za potokom, lebo iba tadiaľ
sa dostanú na autobusovú zastávku, od nej domov a do predajne žalovaných. Za takéhoto stavu

si žalovaní v roku 1968 zakúpili pozemok. Až neskôr sa, podľa vyjadrenia starostky, postavila na
pozemku 6861 predajňa v akcii Z, na ktorej stavbe sa zúčastňovali aj pôvodní vlastníci domu, teraz vo
vlastníctve žalovaných. Celé roky od roku 1969, kedy sa obchod postavil a sprevádzkoval, prechádzali
po uvedenom pozemku nie len zákazníci jednoty a ostatní obyvatelia obce k autobusovej zastávke
ale aj vlastníci domu súp. č. XXX pri vstupe k svojmu domu a keď potrebovali, o čom niet pochýb,

doviezli si drevo alebo uhlie na kúrenie, alebo odviezli úrodu zo záhrady, vyviezli žumpu a pod. A to
všetko po časti pozemku vo vlastníctve žalovaných, ktorá časť je predmetom navrhovaného zriadenia
vecnéhobremena.Zuvedenéhovyplýva,žežalovanísimuselibyťvedomí,minimálnesimalibyťvedomí
pri kúpe nehnuteľností ako kupujúci, disponujúci právnym oddelením a personálom znalým práva, že
kupujú pozemok na výstavbu predajne, cez ktorý prechádza polovica obce k autobusovej zastávke a že

k predajni bude prístup zákazníkov bývajúcich za potokom iba cez pozemok vtedy kupujúceho. Kúpili
teda pozemok na výstavbu predajne v právnom stave, ako ležal a ako bol všeobecne užívaný. Žalovaní
vystrojení personálne i právne odborne pristúpili ku kúpe pozemku s nenáležitou opatrnosťou a práve
takúto neopatrnosť vytýkajú teraz žalobcom, ktorí sú absolútni amatéri a uvedomujúc si túto skutočnosť
spravili to jediné, čo mohli, že zverili s dôverou kúpu nehnuteľností do rúk odborníkom v podobe

realitnej kancelárie, ktorá pripravila i kúpnu zmluvu. Žalobcovia sú v postavení, kedy si nemôžu dovoliť
financovať stavbu premostenia, ani nie sú schopní odborne zabezpečovať technickú dokumentáciu a
celý administratívny proces stavebného konania s uvedenými inštitúciami by museli riešiť dodávateľsky
za odmenu. Podľa znalca J. K. I. je predpokladaná cena premostenia min. 20 až 25. tisíc Eur. Okrem
uvedených nákladov podľa vyjadrenia znalca, reálne hrozia ešte ďalšie náklady vo forme kamenného

spevnenia brehov potoka vzhľadom na statické posúdenia nespevnených brehov, na vyloženie dna
potoka v potrebnej dĺžke určenej statikom a na vyhotovenie posudku SHMU z pohľadu sto ročnej vody.
Jeden zo žalobcov je dôchodca a druhý v preddôchodkovom veku, takže ich príjmy im umožňujú bez
ďalšieho šetrenia pokryť iba mesačné náklady na život a splátky úveru, ktorý si vzali na časť kúpnej ceny
za nehnuteľnosti v Dolnej Porube. Ďalší úver im už žiadna banka neposkytne a ani by neposkytla, aj

keby žalobcovia vykazovali požadovanú solventnosť, nakoľko žiadna banka nedá úver na stavbu stojacu
na cudzom pozemku. Teda ich práva a životné postavenie by boli v podstatne väčšej miere negatívne
dotknuté pri rozhodnutí v prospech žalovaných, ako práva žalovaných v prípade rozhodnutia v prospech
žalobcov. Navrhovaným zriadením vecného bremena by žalovaní neboli nijako obmedzení pri realizácii
predmetu činnosti a zákazníci by do predajne chodili rovnako po ich pozemku, ako je tomu už viac než 40

rokov, čo je nakoniec aj v záujme žalobcov. Rovnako ako doteraz by užívali sporadický prechod a prejazd
aj žalobcovia bez rušenia žalovaných. Ak na jednej strane žalovaní deklarujú, že chcú do predajne
investovať a ďalej ju užívať na rovnaký účel ako doteraz, tak niet dôvodu na ich strane vyčíslovať údajnú,
vbudúcnostimožnúškodu,porovnanímcenynehnuteľnostipripredajibezzriadenéhovecnéhobremenaa jej ceny pri predaji po zriadení vecného bremena. Za daného stavu preto nie je spravodlivé požadovať
po žalobcoch, aby prístup k svojim nehnuteľnostiam zabezpečili premostením potoka spojeným s
náročnými odbornými, právnymi a administratívnymi úkonmi spojenými sa nákladmi, ktoré sú objektívne

neprimerané nie len k ekonomickému postaveniu žalobcov, ale neprimerané i ku doteraz relevantne
nepreukázanej hypotetickej škode, ktorá by mohla žalovaným vzniknúť po zriadení vecného bremena
práva prechodu a prejazdu v navrhovanom rozsahu. Spravodlivo možno vzniknutú situáciu vyriešiť
jeden zriadením navrhovaného vecného bremena s tým, že žalobcovia zaplatia žalovaným za zriadenie
vecného bremena jednorazovú náhradu v sume 2.620 Eur.

20. Žalovaní 1/, 2/ v záverečnej reči trvali na tom, že v danom prípade si žalobcovia prístup k stavbe
môžu zabezpečiť inak, a to vybudovaním premostenia ponad potok k verejnej pozemnej komunikácii,
ktorú spravuje obec. Žalovaní majú za to, že žalobcovia jednak neboli obozretní pri kúpe rodinného
domu a nepreverili si základné skutočnosti o predmete kúpy a následne, po zistení, že ustanovenia
z kúpnej zmluvy sa ukázali ako nepravdivé, si neuplatnili svoje právne nároky voči predávajúcim.

Vzhľadom na uvedené majú žalovaní za to, že v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je
možné od žalovaných spravodlivo požadovať, aby znášali vážny zásah do svojho vlastníckeho práva v
podobe zriadenia práva cesty cez svoj pozemok a uvedená skutočnosť by malo byť na ťarchu žalobcov,
zvlášť v tomto prípade, keď je možné prístup k rodinnému domu žalobcov zriadiť inak. V prejednávanej
veci nebolo relevantným spôsobom preukázané, že by výška nákladov žalobcov na zriadenie mostíka

niekoľkonásobne prevyšovala ujmu, ktorá by bola spôsobená žalovaným zriadením práva cesty, čo je
v rozpore s rozhodujúcim súdnym rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.7.2005, sp. zn. 22Cdo
1897/2004. Žalovaní nesúhlasili so stanoviskom znalca Ing. Horného zo dňa 4.12.2023 , v ktorom
odhadol cenu nákladov na stavbu mostíka z parc.č. 6310/1 k stavbe rodinného domu na sumu 20 –
25 tisíc Eur z viacerých dôvodov. Oceňovanie nákladov na stavbu mosta patrí do iného znaleckého

odvetvia ako má J. I., čo potvrdil aj sám znalec. Znalec sa osobne pozná so žalobcami, čo znalec
sám priznal a uviedol, že si so žalobcom tyká, v minulosti spolu športovali. Z výsluchu znalca bolo
zrejmé, že sa osobne prikláňal k strane žalobcov, umelo navyšoval jednotlivé položky nákladov na
stavbu mosta. Existujú teda dôvodné pochybnosti o nezaujatosti znalca a z uvedeného dôvodu by mal
byť znalec vylúčený z ocenenia nákladov na stavbu mosta, nemal vo veci podať uvedené stanovisko,

a to s poukazom na § 11 ods. 1, § 12 ods. 2 písm. a) a b), zákona č. 382/2004 Z.z. zákona o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Znalec nepredložil rozpočet stavby mostíka, nevedel teda
nijakým spôsobom relevantne preukázať, z akých položiek pozostáva jeho odhadovaná suma na
stavbu mosta, pričom sa len odvolával na projektanta J. O. a jeho cenový odhad. Náklady na zmluvnú
dokumentáciu so Slovenským vodohospodárskym podnikom nie sú žiadne, keďže zmluvy dodáva SVP,

rovnako ako znalecký posudok na stanovenie ceny za zriadenie vecného bremena pri premostení sa
vyhotovuje len pri komplikovaných stavbách mostov, inak cenu stanovuje SVP bez znaleckého posudku
na čo poukázali žalovaní a je im známe z ich praxe; bežná kovová brána v šírke 3 m na stavbu oplotenia
tvorí náklady v sume niekoľkých stovák eur, a nie 2.000 až 2.500 Eur ako tvrdil znalec. Nebolo v
konaní jednoznačne preukázané, že stavba mosta musí byť nevyhnutne postavená v rozmeroch pre

nákladné automobily, pričom podľa žalovaných je postačujúce vybudovať most pre osobné vozidlá,
čo spôsobí zníženie nákladov na stavbu mosta; znalec sa však nevedel vyjadriť k samotnej výške
nákladov na stavbu mosta pre osobné automobily. Je možné alternatívnymi spôsobmi zabezpečiť dovoz
paliva, vývoz žumpy, teda nie nákladnými vozidlami. Námietka žalobcov, že by stavebné konanie bolo
administratívne náročné a zdĺhavé je len hypotetická a nie je podľa názoru žalovaných právne významná

pre rozhodnutie vo veci, pretože rieši len otázku pohodlnejšieho a jednoduchšieho procesu získania
prístupukverejnejkomunikáciiprežalobcov.Žalobcoviaspochybňovaliocenenienehnuteľnostirealitnou
kanceláriouLKREALITYs.r.o.,ktorúpredložiližalovaní,pričomsaodvolávalinapoklespočtuobyvateľov
v obci Dolná Poruba (počet obyvateľov žalobcovia predložili k roku 2020, teda nie aktuálny ku koncu
roka 2023). Na základe uvedeného žalobcovia nadobudli dojem, že nie je možný takýto nárast ceny

uvedených nehnuteľností v obci vzhľadom na migračný prírastok v obci a dokonca tvrdia, že ceny
nehnuteľností v danej obci museli klesnúť. Žalobcovia nepreukázali žiaden relevantný dôkaz, ktorý by
spochybnil hodnotu nehnuteľností žalovaných ocenených realitnou kanceláriou, pretože práve zníženie
počtu obyvateľov v obci môže byť atraktívnym pre budúcich kupujúcich nehnuteľností hľadajúcich pokoj
mimo ruchu veľkého mesta akým je mesto Trenčín a môže spôsobiť v končenom dôsledku navýšenie

cien nehnuteľností. Realitná kancelária vychádzala pri ocenení hodnoty pozemku a stavby predajne v
obci z aktuálnej ceny nehnuteľností na trhu, pričom výpočet škody vychádzal nielen z hodnoty pozemku
parc.č. 6861 ale aj z hodnoty stavby predajne na nej postavenej, pretože zriadením vecného bremena
dôjde k znehodnoteniu tak pozemku ako aj stavby na ňom postavenej. Znalecký posudok znalca Ing.Juraja Šinka stanovujúci odplatu za zriadenie vecného bremena vychádza len zo všeobecnej hodnoty
pozemku, pričom nijakým spôsobom nezohľadňuje hodnotu stavby predajne na ňom postavenej, s čím
sa žalovaní nestotožňujú. V prípade zriadenia práva cesty cez pozemok žalovaných totiž jednoznačne

dôjde nielen k znehodnoteniu pozemku parc. č. 6861, ale aj k zníženiu hodnoty stavby predajne súp. č.
XXX na ňom postavenej. Z uvedeného dôvodu je potrebné pri výpočte odmeny za zriadenie vecného
bremena vychádzať aj zo všeobecnej hodnoty stavby predajne súp.č. XXX, nielen samotného pozemku.
Na uvedenú skutočnosť poukazuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.4.2011 sp.zn. 22Cdo
2854/2010. Znalecký posudok Ing. Juraja Šinka nezohľadňuje náklady žalovaných na údržbu pozemku

a jeho čistenie počas zimného obdobia, čo by v konečnom dôsledku zvýšilo všeobecnú hodnotu odplaty
za zriadenie vecného bremena. Žalovaní poukázali na viaceré súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
(sp. zn. 22 Cdo 2854/2010 zo dňa 28.4.2011, 22Cdo 1897/2004 zo dňa 20.7.2005, 22Cdo 844/2007 zo
dňa 23.11.2009, 22Cdo 3103/2007 zo dňa 25.2.2010) z ktorých vyplýva, že spôsob ocenenia náhrady
za zriadenie vecného bremena nie je postavený len na určení ceny podľa znaleckého posudku, ale je
potrebné zvážiť aj všetky okolnosti daného prípadu, a to hlavne prečo je stavba bez prístupu k verejnej

komunikácii, že dôjde k poklesu ceny zaťaženej nehnuteľnosti a stavby na nej zriadenej, že dôjde k
právnemu zaťaženiu pozemku vo vlastníctve žalovaných a k obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníka
vec držať, užívať a nakladať s ním, že žalovaní musia vynakladať finančné prostriedky na údržbu a
opravy predmetnej časti pozemku, ako aj skutočnosť, že právo cesty sa zriaďuje bez akéhokoľvek
časového obmedzenia. Žalovaní poukázali aj na skutočnosť, že v tomto spore proti sebe stoja dve

rovnocenné vlastnícke práva, ktorým sa má poskytnúť rovnaká právna ochrana bez ohľadu na to, že
v prejednávanej veci stoja proti sebe fyzické osoby na strane žalobcov a právnické osoby na strane
žalovaných, keďže vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Úlohou
súdu je preto rozhodnúť vec v súlade so zákonom a nestranne a nie s ohľadom na sociálny status strán
sporu.

21. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

22. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

23. Žalobcovia po naposledy pripustenej zmene žaloby sa domáhali zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu pešo a práve prejazdu motorovými vozidlami, teda v práve cesty cez
pozemok parc. č. 6861, ktorý je vo vlastníctve žalovaného 1/ v prospech rodinného domu a garáže,
ktoré sú vo vlastníctve žalobcov. Navrhovali zriadiť vecné bremeno, ktoré je spojené s vlastníctvom

určitej nehnuteľnosti. V zmysle zákona a ustálenej judikatúry súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo 40/2008 zo dňa 31.3.2009) z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník
nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo
univerzálnej sukcesie. Vecné bremena tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie
nehnuteľnosti patriacej oprávnenému. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje

zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu za splnenia dvoch podmienok a to, ak vlastník stavby nie
je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.
Citované zákonné ustanovenie rieši stret dvoch vlastníckych práv, a to práva vlastníka stavby, ktorý
nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe a práva vlastníka pozemku priľahlého k stavbe.

24. Spôsoby vzniku vecných bremien stanovuje § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorého
je stanovená možnosť vzniku vecného bremena aj písomnou zmluvou. V ustanovení § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka je zakotvená ďalšia možnosť vzniku vecného bremena, a to rozsudkom súdu,
ktorým súd zriadi vecné bremeno v rozsahu nevyhnutnej prístupovej cesty na priľahlom pozemku
v prospech vlastníka stavby na základe žaloby. Zákaz zaťaženia pozemku, t.j. aj zákaz zriadenia

vecného bremena na pozemku, ktorý bol predmetom zabezpečovacieho prevodu práva podľa § 553b
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa týka zriadenia vecného bremena právnym úkonom veriteľa s cieľom,
aby nedošlo k oslabeniu práva dlžníka. Podľa názoru súdu ustanovenie § 553b ods. 1 Občianskeho
zákonníka nevylučuje, aby súd rozsudkom podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníkazriadil právo zodpovedajúce vecnému bremenu – právo cesty na pozemku v súdnom konaní, ak sú
splnené zákonné podmienky uvedené v tomto ustanovení. Nebude teda v rozpore s ust. § 553b ods.
1 Občianskeho zákonníka, ak súd zriadi rozsudkom vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka, keďže ustanovenie § 553b ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje len veriteľovi zmluvou
zriadiť vecné bremeno na pozemku, ktorý je predmetom zabezpečovacieho prevodu práva. Táto
procesná obrana žalovanej strany teda neobstojí.

25. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, čo v danom prípade sú žalobcovia

1/, 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súp. č. XXX postaveného na C KN parc. č. 6858/2
zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. G. A. a bezpodieloví spoluvlastníci garáže súp. č. XXX postavenej
na C KN parc. č. 6858/3 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. G. A.. Je teda daná aktívna vecná legitimácia
žalobcov v konaní.

26. Pasívne vecne legitimovaným v konaní o zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti je vlastník

pozemku, ktorý navrhuje vlastník stavby zaťažiť právom zodpovedajúcim vecnému bremenu. V danom
prípade z výpisu z LV č. XX k.ú. G. A. je zrejmé, že vlastníkom parcely č. 6861, ktorá má byť zaťažená
vecným bremenom je len žalovaný 1/. Námietky žalovanej strany, že žalovaný 1/ nie je v konaní pasívne
vecne legitimovaný neobstoja. Bolo preukázané, že žalovaný 1/ ako veriteľ nadobudol vlastnícke právo
k parcele č. 6861 na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 5.8.2019 uzatvorenej so

žalovaným 2/ ako dlžníkom. Je irelevantné, že ide iba o dočasné vlastníctvo , ktoré bude trvať do času
splnenia dlhu žalovaného 2/ voči žalovanému 1/ titulom zmluvy o úvere a po splnení zabezpečeného
záväzku prejde vlastníctvo späť na žalovaného 2/. Pre súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase
vyhlásenia rozsudku a uvedené platí aj pre posúdenie danosti vecnej legitimácie strán v konaní. Keďže
strany netvrdili, žeby žalovaný 1/ nebol vlastníkom predmetného pozemku ku dňu vyhlásenia rozsudku

a jeho vlastnícke právo k uvedenému rozhodnému dátumu vyplývalo aj z výpisu z LV č. XX k.ú. G. A.
zo dňa 26.2.2024, súd musel konštatovať existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v tomto
konaní. Z uvedeného zároveň vyplýva, že absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ v konaní,
ktorý aktuálne vlastníkom predmetného pozemku nie je. Proti žalovanému 2/ preto súd musel z tohto
dôvodu výrokom III. žalobu zamietnuť pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie.

27. Za priľahlý pozemok je treba v zmysle judikatúry súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22Cdo 2317/2004 zo dňa 30.8.2005) považovať pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať
ku verejne prístupnej pozemnej komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa
ku verejne prístupnej pozemnej komunikácii. Priľahlým pozemkom sa teda rozumie nie len pozemok

bezprostredne priľahlý (priamo susediaci), ale všetky pozemky, cez ktoré vedie alebo môže viesť
prístupová cesta k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba žalobcu. Predpoklady priľahlého pozemku
v danom prípade nepochybne spĺňa pozemok žalovaného 1/ parc. registra „C“ č. 6861 k.ú. G. A.
vzhľadom na jeho umiestnenie vyplývajúce zo snímok z máp z portálu elektronických služieb katastra
nehnuteľností ako aj grafickej časti geometrického plánu č. 45403066-141/2022 zo dňa 14.7.2022,

keďže s touto parcelou priamo susedí verejne prístupná asfaltová pozemná komunikácia na parc. č.
8861/1 a z druhej strany sa parcela č. 6861 napája na parcelu č. 6858/1, ktorá patrí obom žalobcom, a
po ktorej je možné prejsť k rodinnému domu a garáži žalobcov.

28. Žalovaní sa bránili tým, že žalobcovia majú možnosť prístupu k ich stavbám aj cez iné pozemky, ktoré

nepatria žalovanému 1/. Súd poukazuje na to, že právo vlastníka stavby užívať parcelu ako prístupovú
cestu k jeho stavbe môže vyplývať buď zo spoluvlastníckeho práva k parcele, resp. z uzatvorenej dohody
s vlastníkom parcely, prípadne zo zákonného ustanovenia. Prístup musí byť možný aj po technickej
stránke, teda aby prístupu nebránila fyzická prekážka, napr. oplotenie, neschodný terén, vodné plochy
a pod. Žalovaní tvrdili, že žalobcovia majú možnosť vybudovať si premostenie z ich pozemku parc.

č. 6858/1 ponad vodný tok tečúci na parc. č. 8865/2, s vyústením na parc. reg. „C“ č. 6310/1, ktorej
zodpovedá parcela reg. „E“ č. 2300/6 a na ktorej je verejne prístupná pozemná komunikácia. Tiež
uvádzali, že takto majú mostík ponad potok postavený v danej lokalite aj iní obyvatelia obce. Keďže
žalovaní tvrdili, že žalobcovia túto možnosť iného prístupu naozaj majú, teda, že mostík je možné po
technickej stránke zhotoviť a pri nákladoch v akej výške je tak možné spraviť, boli žalovaní povinní

preukázať svoje tvrdenia. Obec Dolná Poruba predložila súdu svoje rozhodnutie č. OcUDP434/2023,
v ktorom uviedla, že miestna komunikácia na parcele CKN č. 6310/1 ostatná plocha v k.ú. G. A. je
účelová cesta, ktorej správcom je obce a vykonáva aj opravy tejto komunikácie. Realizované udržiavacie
práce na tejto účelovej komunikácii zo strany Obce Dolná Poruba vyplývajú z oznámenia Obce DolnáPoruba k ohláseniu udržiavacích prác zo dňa 10.3.2014, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.4.2014,
zápisnice o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 25.4.2014. Z listín predložených obcou Dolná Poruba
bolo teda preukázané, že na druhom brehu potoka na parc. reg. „E“ č. 2300/6, reg. „C“ č. 6310/1

je vybudovaná spevnená (asfaltová) účelová cesta. Ide teda o pozemnú komunikáciu s režimom
všeobecného užívania v zmysle § 6 zákona č. 135/1961 Zb., v zmysle ktorého môže každý užívať
pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Povodie potoka ktorému
zodpovedá parc. č. 8865/2 vodná plocha o výmere 18053 m2 je vo vlastníctve SR, čo je zrejmé z výpisu
zLVč.XXXk.ú.G.A..Žiadnazostránnetvrdila,žebymaližalobcoviaktomutopozemkuvlastníckeprávo

alebo iné zmluvné prípadne zákonné právo, ktoré by ich oprávňovalo na vybudovanie mostu a ani právo,
ktoré by ich oprávňovalo na prechod, prejazd po ňom. Žalobcovia by museli získať súhlas od vlastníka
pozemku, teda od SR na zriadenie mostíka ponad potok, ktorým by bol možný prístup k nehnuteľnostiam
žalobcov, následne aj stavebné povolenie. Tento prístup k stavbám žalobcov teda aktuálne nie je možný
ani po právnej stránke a ani po faktickej stránke, keďže ponad potok nie je vybudovaný most, ktorý by
žalobcom mohol slúžiť na prístup pešo a vozidlom k ich stavbám. Na žalovaným predloženej google

mape je zachytený pohľad zhora na stavby žalobcov a okolité pozemky, potok, pričom z jej porovnania
s predloženými mapami z portálu elektronických služieb katastra nehnuteľností, a z fotografií vyplýva,
že východne od parcely žalobcov č. 6858/1 sa nachádza nad potokom lávka pre peších, ktorá plynulo
nadväzuje na prístupovú cestu po okrajovej časti parcely č. 6861, avšak táto lávka nezabezpečuje
prístup žalobcom k ich stavbám z verejnej komunikácie, keďže spája parcelu žalovaného 1/ č. 6861

s parcelou č. 6306/1, o ktorej strany ani netvrdili, žeby patrila žalobcom, a žeby sa na nej nachádzala
pozemná komunikácia s režimom všeobecného užívania. Žalovaní opakovane poukazovali na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1897/2004 zo dňa 20.07.2005, publikovaný pod R 32/2006
Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek, v ktorom bolo Najvyšším súdom ČR konštatované, že ak
vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku

napr. zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena cesty
zriadiť a v prípade, že zriadenie nového prístupu vlastníkom stavby bude nákladné, ide už o súkromný
majetkový záujem, ktorý nie je možné uspokojiť na úkor iného vlastníka zriadením nevyhnutnej cesty.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia dostupného na internetovej stránke Najvyššieho súdu ČR je zrejmé,
že Najvyšší súd ČR v danom rozsudku riešil po skutkovej stránke inú situáciu. Odlišnosť skutkových

okolností spočíva v tom, že kým vo veci posudzovanej Najvyšším súdom ČR bol prijatý záver, že
prístup k stavbe možno zabezpečiť inak na základe toho, že vlastník stavby si môže vybudovať nový
vchod do stavby priamo k priľahlej verejnej komunikácii, v predmetnej veci prejednávanej tunajším
súdom takúto možnosť žalobcovia nemajú, pretože ich stavby, ani ich pozemky nesusedia s verejnou
komunikáciou a ak by aj vytvorili nový vchod do domu, garáže, resp. novú bránu do ich oplotenia,

od verejnej komunikácie na parc. reg. „C“ č. 6310/1, by ich oddeľovala parcela č. 8865/2, patriaca SR,
na ktorej parcele sa nachádzajú brehy a potok, a nie je tam vybudovaný most. Najvyšší súd ČR teda pri
formulovaní svojich právnych záverov vychádzal z toho, že vlastník stavby si môže zriadením nového
vchodu do svojej stavby (stavebnými úpravami na veci jemu patriacej) zabezpečiť bezprostredný prístup
na verejnú komunikáciu, a teda v rámci svojich úvah nepočítal s tým, že vlastník stavby okrem nového

otvoru do budovy by musel vybudovať aj novú stavbu a to dokonca na pozemku, ktorý mu vôbec nepatrí.
Preto sa aplikácia uvedeného judikátu na prejednávanú vec nehodí a nemožno z neho vyvodzovať, že
žalobcovia majú v danom prípade možnosť zabezpečiť si prístup k ich stavbám inak.

29. Zo stanoviska znalca J. K. I. zo dňa 4.12.2023 a z výsluchu tohto znalca vyplýva, že žalovanou

stranou navrhované zriadenie premostenia ponad potok by bolo ťažko zrealizovať, vzhľadom na časovú,
finančnú náročnosť, administratívnu zložitosť. Znalec sa vyjadroval k nákladom na zhotovenie takéhoto
mosta, odhadol ich na min. 20.000 Eur. Tento svoj záver formuloval na základe vlastného merania
na mieste samom, keď most bude široký 3 až 3,5 metra, dlhý 7,5 metra, bude sa jednať o most
pre nákladné vozidlá, bude zhotovený zo železobetónu, vychádzal aj z jeho dlhoročných znaleckých

skúseností v odbore stavebníctvo, a predovšetkým z informácií od J. O., riaditeľa firmy Stavokov projekt,
ktorá sa zaoberá projektovaním stavieb mostov. Menovaný znalec je viac ako 20 rokov aktívne činný
v znaleckom odbore stavebníctvo a v odvetviach pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, ktoré
odvetvia sú príbuzné a úzko súvisia so znaleckými odvetviami v rámci odboru stavebníctvo, a to
odvetviami dopravné stavby, odhad hodnoty stavebných prác, pričom otázky nákladov na stavbu mosta

znalec konzultoval s projektantom stavieb mostov. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že znalec mal
odbornú spôsobilosť potrebnú k stanoveniu odhadu nákladov na stavbu predmetného mosta. Ide iba o
hrubý odhad nákladov; znalec nezabezpečoval vypracovanie rozpočtu stavby mostíka a ani projektovú
dokumentáciu. Znalec J. I. potvrdil, že pozná žalobcov, keďže pre nich vyhotovoval znalecký posudokna stanovenie všeobecnej hodnoty kupovaných nehnuteľností, majú menej intenzívny priateľský vzťah.
Trval na tom, že vypovedal vo veci pravdivo, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Súd
preto potvrdenie znalca o odhadovanej cene nákladov na stavbu mostu a jeho výpoveď nepovažoval

za neobjektívne. Ak žalovaní tvrdili, že znalec Ing. Horný umelo navyšoval náklady na stavbu mosta,
nesúhlasili s odhadom nákladov J. I., mali predložiť iný odhad nákladov na stavbu mostíka vyhotovený
osobou s odbornou spôsobilosťou, ktorým dôkazom pri spochybnili, prípadne vyvrátili odhad nákladov
vyhotovený J. I.. Súd musel brať do úvahy aj majetkové, príjmové, výdavkové pomery žalobcov.
ŽalobcoviasinavyplateniekúpnejcenyzanehnuteľnostimuselivziaťodSLSP,a.s.úvervovýške58.000

Eur, ktorý nie je splatený, a ktorý splácajú žalobcovia v splátkach po 470 Eur mesačne. Z výpisov z LV č.
XXXX, P. XXXX k.ú. G. A. vyplýva, že nehnuteľnosti žalobcov sú zaťažené záložným právom v prospech
L., Q. na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 29.9.2021. Žalobcovia uvádzali, že žiadna
banka by im už nedala ďalší úver. Dôchodok žalobcu 1/ predstavuje 820 Eur mesačne a jeho manželka
dosahuje príjem zo zamestnania vo výške 900 Eur mesačne približne, s tým, že je v preddôchodkovom
veku. Zostatok na účte žalobcu 1/ je 3.000 Eur, zostatok na účte jeho manželky je 100 Eur. Súd mal

za to, že pomery žalobcov im neumožňujú financovanie stavby mosta. Vyhodnotiac všetky uvedené
skutočnosti mal súd za to, že nemožno spravodlivo požadovať od žalobcov, aby si zriadili na vlastné
náklady most ponad potok.

30. Súd mal teda z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcovia si nemôžu zabezpečiť prístup

k ich rodinnému domu a garáži z verejnej komunikácie.

31. Súd z vykonaného dokazovania nezistil okolnosti, ktoré by vylučovali zriadenie práva prechodu
a prejazdu cez pozemok žalovaného 1/. Za okolnosti vylučujúce zriadenie vecného bremena možno
považovať existenciu takých skutočností, pre ktoré by nebolo možné objektívne od vlastníka pozemku

spravodlivo žiadať, aby výkon takto zriadeného vecného bremena trpel, napríklad z dôvodu zjavného
nepomeru medzi výhodou oprávnených z vecného bremena a ujmou vlastníka pozemku, ktorý bude
takýmto vecným bremenom zaťažený, a to v dôsledku intenzity ujmy, ktorá by ho následkom zriadenia
takéhoto vecného bremena postihla. V zmysle judikatúry súdov (rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22 Cdo 1897/2004, sp. zn 22 Cdo 2654/2007 zo dňa 29.10.2008) teda súd porovnal výhodu,

ktorú právo cesty poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla zriadením práva cesty pre vlastníka zaťaženej
nehnuteľnosti. Súd bral zreteľ aj na ujmy, ktoré žalovaný 1/ utrpí zriadením vecného bremena na časti
jeho pozemku. Je nepochybné, že dôjde k zníženiu trhovej hodnoty pozemku a predajne potravín.
Žalobcovia popierali, že trhová hodnota nehnuteľností žalovaného 1/ je skutočne vo výške 80.000 Eur
(85.000 Eur), ako túto hodnotu uviedla LK reality s.r.o. v potvrdení zo dňa 27.11.2023 a že po zriadení

vecného bremena sa ich hodnota zníži o 13.855 Eur na 71.145 Eur (71.145 Eur). Poukázali na to, že
zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 5.8.2019 vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti boli
realitnoukanceláriouohodnotenékudňu26.7.2019naúhrnnúsumu65.000Eurahodnotanehnuteľnosti
nemohla vzrásť až o 30%, keďže v obci je nízka občianska vybavenosť, každoročne tam ubúda počet
obyvateľov. Znalec J. K. I. v rámci jeho výsluchu potvrdil, že v obci od roku 2021 ceny nehnuteľnosti

nestúpali vzhľadom na nízku občiansku vybavenosť. Znalec ďalej uviedol, že po zriadení vecného
bremena dôjde k zníženiu trhovej hodnoty pozemku aj predajne, no nepôjde o taký značný pokles ako to
stanovila uvedená realitná kancelárii v jej potvrdení zo dňa 27.11.2023 a dodal, že nie je zrejmé, z čoho
realitná kancelária vychádzala. Znalec zároveň uviedol, že po zriadení vecného bremena zníženie
hodnoty stavby predajne nebude zásadné. Znalec má v týchto otázkach znaleckú špecializáciu (je

dlhoročným znalcom v odbore stavebníctvo, v odvetví odhad hodnoty nehnuteľností) a uviedol pre svoje
závery dôvody, ktoré súd považoval za významné a ktoré treba brať do úvahy. Znalec uvádzal, že
vecné bremeno má byť v zmysle geometrického plánu trasované po okraji pozemku, jeho zriadenie
nebude mať výrazný vplyv na využiteľnosť pozemku parc. č. 6861, tiež uviedol, že v tejto časti prístavba
k stavbe predajne by aj tak nemohla byť realizovaná, keďže by bolo nutné dodržať odstup od susedného

pozemku, a napokon uviedol, že pozemok nie je oplotený, je voľne prístupný z verejnej komunikácie,
keďže bol a aj v súčasnosti je využívaný cudzími ľuďmi na parkovanie áut, keď prídu nakúpiť do predajne
potravín. Súd sa v plnej miere stotožňuje s týmito tvrdeniami znalca, pretože ide o rozhodujúce okolnosti
pre stanovenie rozsahu ujmy, ktorá bude spôsobená vlastníkovi pozemku po zriadení vecného bremena.
Pokiaľ žalovaní naznačovali, že zriadením vecného bremena bude sťažená možnosť predaja pozemku

s predajňou potravín, súd poukazuje na to, že žalovaná strana sa zjavne nechystá predať predajňu
potravín s pozemkom, keďže žalovaný 1/ tvrdil, že má v pláne rekonštrukciu predajne prístavbou
skladových priestorov. Žalovaný predložil aj výpis zo zasadnutia predstavenstva žalovaného 2/ zo
dňa 7.12.2022, z ktorého vyplýva všeobecný zámer zrekonštruovať, rozšíriť vlastnené nehnuteľnosti.Zriadením vecného bremena nedôjde k úplnému znemožneniu realizácie prístavby. Z náhľadu na mapu
z internetového katastrálneho portálu, grafickú časť geometrického plánu je totiž zrejmé, že ak súd
zriadi navrhované vecné bremeno, žalovaný bude môcť vzhľadom na dostatočnú výmeru parc. č. 6861

a polohu predajne potravín realizovať prístavbu k predajni v inej nezastavanej časti pozemku parc. č.
6861, či už v prednej alebo v zadnej časti predajne mimo trasy vecného bremena. Predajňa potravín
neslúži vlastníkovi pozemku na bývanie, oddych, rekreáciu, a teda zriadením práva prechodu a prejazdu
nebudú obmedzené práva a oprávnené záujmy vlastníka pozemku spojené s jeho súkromím. Ďalej
muselsúdzohľadniťajmedzistranaminespornúskutočnosť,že predmetnúčasťpozemkuužvminulosti

užívali na prístup k rodinnému domu súp. č. XXX jeho predchádzajúci vlastníci, pričom rodinný dom
bol postavený v roku 1964, ktoré tvrdenie žalobcov žalovaný nespochybňoval. Právny predchodca
žalovaného Jednota ľudové spotrebné družstvo v Trenčíne vedel, keď kupoval pozemok na stavbu
predajne v roku 1968 (kúpnopredajné zmluvy uzavrel s predávajúcimi dňa 31.10.1968), že predmetná
okrajová časť pozemku bola využívaná ako prístupová cesta k rodinnému domu súp. č. XXX a tiež
vedel, že iní obyvatelia obce tadiaľ prechádzali k autobusovej zástavke, ktorá sa nachádza neďaleko

predajne potravín. Súd mal za to, že ujma žalovaného 1/, ktorá mu vznikne zriadením práva prechodu
a prejazdu za zodpovedajúcu náhradu neprevyšuje ujmu, ktorá by žalobcom vznikla odopretím takého
práva. Právo prechodu a prejazdu je zriaďované v miestach, kadiaľ už skôr nerušene chodievali vlastníci
rodinného domu a ostatní obyvatelia obce, a s prístupom do domu žalobkyne a na súvisiace pozemky
bol právny predchodca žalovaných uzrozumený pri nadobudnutí nehnuteľností a on ani žalovaní 1/, 2/

v užívaní tejto prístupovej cesty právnym predchodcom žalobcov dlhú dobu nebránili. Táto okolnosť nie
je irelevantná ako uvádzala žalovaná strana a je ju treba brať do úvahy pri posudzovaní ujmy na strane
vlastníka zaťaženého pozemku podľa judikatúry súdov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo
1107/2019 zo dňa 21.5.2019). Bez zriadenia vecného bremena by nemohli žalobcovia riadne užívať svoj
rodinnýdom,ktorýimslúžiakoobydlie.Naopakžalovaný1/budemôcťajpozriadeníprávacestynaďalej

pozemok so stavbou predajne užívať na rovnaký účel ako doteraz len s menšími obmedzeniami, keď
budemusieťstrpieťprechod,prejazdmotorovýmivozidlamipookrajipozemkužalobcami,vmieste,ktoré
už bolo dlhé roky užívané ako prístupová cesta k domu žalobcov a na prechod pre iných obyvateľov
dediny. Z tvrdení strán a predložených fotografií je zrejmé, že pozemok je v časti navrhovanej na
zriadenie vecného bremena vyasfaltovaný. Podľa tvrdení žalobcov bola táto časť parcely viac ako 50

rokov užívaná za účelom pravidelného prechodu peši a aj občasného prejazdu motorovými vozidlami
z verejnej komunikácie k rodinnému domu, ktorý teraz vlastnia žalobcovia. Pozemok v uvedenej časti
teda aj po technickej stránke môže plniť účel prístupovej cesty. Neobstojí námietka žalovaného 2/, že na
pozemku podľa listu vlastníctva nie je zriadená pozemná komunikácia určená na prejazd motorových
vozidiel. Súd dodáva, že v drvivej väčšine prípadov žalôb o zriadenie práva prechodu a prejazdu nie je

pozemok, ktorý má byť zaťažený navrhovaným vecným bremenom v katastri nehnuteľností evidovaný
ako pozemná komunikácia, a táto skutočnosť nebráni súdom, aby vecné bremeno na pozemku zriadili,
za predpokladu, že tomu nebráni fyzická prekážka, ktorá by nebola odstrániteľná ani po vykonaní
úprav pozemku, resp. právna prekážka. V danom prípade pozemok nie je v príkrom svahu a navyše je
spevnený asfaltom, a môže fakticky slúžiť ako prístupová cesta, keďže takto bol aj v minulosti využívaný.

Nebola tvrdená ani zistená právna prekážka, pre ktorú by sa nemohlo motorovými vozidlami jazdiť
po pozemku, keďže pozemok sa nachádza v zastavanom území obce; nenachádza sa v chránenej
oblasti, kde je buď zakázané alebo obmedzené používanie motorových vozidiel. Žalobcovia navrhovali
zriadiť právo prechodu v rozsahu dielu 1 zakreslenom v geometrickom pláne č. 45403066-141/2022
vyhotoviteľa MAP GEO Trenčín s.r.o. zo dňa 14.7.2022, úradne overeného Okresným úradom Trenčín,

katastrálny odbor dňa 22.7.2022 pod č. 1084/22. Menovaný geodet v geometrickom pláne zakreslil
rozsah vecného bremena vo výmere 116 m2 spočívajúceho v práve prechodu pešo a prejazdu cez
parcelu č. 6861. Prístupová cesta má šírku 2,50 metrov a dĺžku 46,48 metrov. Geometrický plán,
ktorý predložili žalobcovia bol vypracovaný autorizovaným geodetom a kartografom, teda osobou s
potrebnou s odbornou spôsobilosťou. Geometrický plán bol zároveň úradne overený Okresným úradom

Trenčín katastrálnym odborom, konkrétne osobou s osobitnou odbornou spôsobilosťou podľa § 9
zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii. Právo prechodu a prejazdu v zmysle geometrického
plánu predloženého žalobcami je podľa názoru súdu trasované v nevyhnutnom rozsahu vo výmere
116 m2 po okraji pozemku žalovaného, a to po najkratšej možnej trase, zodpovedajúcej najkratšej
spojnici medzi verejnou asfaltovou komunikáciou na parc. č. 8861/1 a parcelou č. 6858/1, ktorá je

v spoluvlastníctve žalobcov. Tento záver je každému zrejmý z náhľadu na grafickú časť geometrického
plánu. Je nepochybné, že táto trasa prístupovej cesty obmedzuje vlastníka zaťaženého pozemku v jeho
ďalšom využití v najmenšej možnej miere, a tým v prípustnom rozsahu. Vecné bremeno v takomto
rozsahu umožní riadny prístup k stavbám žalobcov. Súd by nezriadil také právo prechodu a prejazdu,ktoré by malo viesť inou trasou, napr. stredom, krížom cez pozemok žalovaného, kedy by neprimerane
obmedzovala vlastníka pozemku v ďalšom využívaní pozemku. Ďalej súd poukazuje na to, že predmetný
pozemok je dlhé roky neoplotený, slúži osobám, ktoré idú nakupovať do predajne potravín na vjazd

autami a ich zaparkovanie pred predajňou. Vzhľadom na tento dlhé roky trvajúcu stav preto zriadenie
práva prechodu a prejazdu po krajnej strane pozemku nemôže znamenať pre vlastníka pozemku
a predajne neprimerané obmedzenie. Aj po zriadení vecného bremena bude môcť žalovaný užívať
zásobovaciu rampu na boku predajne v prípade potreby vyloženia tovaru, aj keď ostávajúci priestor
medzi rampou a hranicou susedného pozemku, slúžiaci na prejazd nie je tak široký, aby vedľa seba

mohli prejsť dve autá. Zriadené právo prechodu a prejazdu v sebe nezahŕňa právo žalobcov parkovať
autá na pozemku žalovaného, a preto žalobcovia nemôžu na prístupovej ceste parkovať autá (tie sú
povinní zaparkovať vo svojej garáži alebo na svojom dvore), ale žalobcovia budú oprávnení tadiaľ len
prejsť a dodávateľ žalovaného bude povinný vyčkať, kým okolo rampy prejdú žalobcovia. Žalobcovia sú
oprávnení užívať parcelu na prechod a prejazd k ich stavbám za súčasného rešpektovania užívacích
práv vlastníka zaťaženej parcely. Ujma, ktorú utrpí žalovaný vlastník pozemku (obmedzené možnosti

vo využívaní pozemku, zníženie hodnoty pozemku, stavby na nej) teda ani zďaleka nedosahuje ujmu,
ktorú by utrpeli žalobcovia, ak by navrhované vecné bremeno nebolo zriadené. Súd dodáva, že všetky
obmedzenia vlastníka pozemku budú kompenzované primeranou náhradou za zriadenie vecného
bremena.

32. Žalobcovia žiadali prístup pešo aj motorovými vozidlami, ako ho realizovali oni a ich právni
predchodcovia aj v minulosti. Súd pri posudzovaní požadovaného práva prechodu a prejazdu zohľadnil
relevantné skutočnosti, ktoré majú byť brané na zreteľ pri rozhodovaní o nároku na zriadenie práva
prechodu a prejazdu v zmysle judikatúry súdov. Judikatúrou súdov (napr. rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 6Co 192/2012 zo dňa 27.1.2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co

64/2011 zo dňa 10.11.2011) bolo ustálené, že pre obsah a rozsah práva cesty je rozhodujúcim kritériom
hospodárska potreba stavby, spôsob a rozsah jej užívania, a cestu možno zriadiť len v takom rozsahu,
bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne znížené. Prejazd motorovými
vozidlami je podľa súdu opodstatnený z dôvodov ako ich uvádzali žalobcovia. Ak by nebolo zriadené
právo prejazdu motorovým vozidlom, užívanie garáže žalobcov v súlade s jej účelom – na garážovanie

auta by bolo úplne znemožnené, teda žalobcovia by úplne stratili možnosť realizovať najpodstatnejšie
vlastnícke oprávnenie spočívajúce v práve túto nehnuteľnú vec užívať v súlade s jej určením. V danej
veci je podľa názoru súdu opodstatnené, aby právo prejazdu nebolo limitované len na osobné motorové
vozidla, ale aby zahŕňalo aj prejazd nákladnými vozidlami. Žalobcovia podľa ich tvrdení, ktoré žalovaná
strana nepopierala a ktoré vyplývajú aj z fotografií zachytávajúcich uskladnený stavebný materiál, totiž

dokončujú rekonštrukciu zakúpených nehnuteľností. Za týmto účelom je potrebné, aby prístup k ich
stavbám po pozemku žalovaného mali aj nákladné vozidlá, ktoré prevážajú stavebný materiál. Z tvrdení
žalobcov, ktoré žalovaní nepopierali tiež vyplynulo, že rodinný dom žalobcov nie je napojený na obecnú
kanalizáciu,aleibanažumpu,ažerodinnýdomjevykurovanýtuhýmpalivom.Pretojenutné,abyprístup
k domu bol zaistený nákladným motorovým vozidlom za účelom dovozu dreva a vývozu žumpy. Bez

toho by rodinný dom nemohol byť používaný na bývanie. Umožnenie prejazdu nákladnými vozidlami
je na mieste aj v prípade, že nastane potreba nevyhnutných oprav na rodinnom dome alebo priľahlých
pozemkov žalobcov. Z grafickej časti geometrického plánu vyplýva, že dĺžka navrhovanej prístupovej
cesty od verejnej komunikácie po vstupnú bránu do dvora žalobcov predstavuje v úhrne 46,68 metrov,
a súd mal za to, že nemožno od žalobcu 1/, ktorý je starobným dôchodcom a žalobkyne 2/ , ktorá je

v preddôchodkovom veku oprávnene žiadať, aby po tejto trase prenášali ručne stavebný materiál a iné
predmety do domácnosti väčšej váhy a rozmerov. Žalobcovia uvádzali, že prejazd nákladnými vozidlami
po časti parcely žalovaného 1/ bude len zriedkavý, zopár dni v roku. Žalobcovia nehnuteľnosti užívajú
za účelom bývania a preto intenzita používania osobných motorových vozidiel na prístup k ich domu
nebude vysoká ako by tomu bolo v prípade, ak by nehnuteľnosti žalobcovia používali na podnikateľskú

činnosť, ktorú sprevádza častejšie používanie osobných aj nákladných motorových vozidiel zákazníkov,
obchodných partnerov atď. Hoci žalovaní tvrdili, že pôvodní vlastníci rodinného domu nevlastnili auto
a chodili tadiaľ len pešo, uvedené tvrdenie o využívaní časti parcely len na prechod sa nemôže zakladať
na pravde, pretože v rodinnom dome od jeho postavenia nie je zavedená kanalizácia a vykurovaný
bol tuhým palivom, a teda na dovoz palivového dreva a odvoz žumpy, na nevyhnutné opravy na dome

museli občas cez predmetnú prístupovú cestu jazdiť osobné a nákladné motorové vozidlá. Tiež dáva
súd za pravdu žalobcom v tom smere, že stavby žalobcov musia byť prístupné aj pre vozidla zdravotnej
pomoci, alebo hasičskej techniky, v prípade potreby urgentného zásahu týchto záchranných zložiek.
Parcelu na prechod a občasný prejazd vozidlami užívali pôvodní vlastníci domu súp. č. XXX od roku1964, a následne ju tak užívali aj žalobcovia, pričom vlastník parcely č. 6861 toto užívanie toleroval až
do októbra 2022, kedy žalovaný 1/ zamedzil prejazd žalobcom, v dôsledku čoho súd na návrh žalobcov
nariadil neodkladné opatrenie. Inou trasou k rodinnému domu jeho užívatelia nezvykli chodiť. Preto je

možné konštatovať, že v prípade prístupu po predmetnej časti parcely č. 6861 sa jedná o zaužívaný,
obvyklý spôsob realizácie prechodu a prejazdu cez predmetnú parcelu, ktorý umožňuje riadne užívanie
rodinného domu. Žalovaný nepreukázal v konaní svoje tvrdenia, že prejazdom motorových vozidiel
žalobcov je jeho pozemok poškodzovaný. Súd k tomu uvádza, že žalobcovia sú oprávnení užívať
pozemok na prechod a prejazd obvyklým spôsobom, v nevyhnutnej miere tak aby nedochádzalo

k znehodnocovaniu, poškodzovaniu pozemku žalovaného. V prípade, že žalobcovia poškodia pozemok,
vznikne im povinnosť nahradiť škodu vlastníkovi pozemku. Súd dodáva, že zabezpečenie riadneho
užívania stavieb žalobcov je aj vo všeobecnom záujme, v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností,
pretože neužívaná a neudržiavaná stavba by mohla byť zdrojom rôznych imisií a ohrození pre susedov,
t.j. aj pre žalovaného 1/. Ide o zásadnú okolnosť, ktorú treba brať do úvahy pri posudzovaní dôvodnosti
žaloby o zriadenie vecného bremena aj v zmysle odbornej literatúry (napr. Veľký komentár Občiansky

zákonník I, vydavateľstvo C. H. Beck, rok.2015, str. 1290). V tom spočíva legislatívny základ verejného
záujmu, ktorý v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR umožňuje obmedziť vlastnícke právo vlastníka priľahlého
pozemku na účely zriadenia nevyhnutnej cesty v prospech vlastníka stavby (rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 14Co 112/2013 zo dňa 29.5.2014).

33. Pri rozhodovaní o žalobe na zriadenie vecného bremena musel súd zohľadniť aj špecifické okolnosti,
za ktorých ostali stavby žalobcov bez prístupu k verejnej komunikácii a ktoré viedli žalobcov k podaniu
žaloby. Z výsluchu žalobcov vyplynulo, že kúpu nehnuteľností na ich bývanie zverili do rúk realitnej
agentúre s cieľom, aby po právnej stránke prebehla kúpa v poriadku, pričom v čl. V bod 5.1. kúpnej
zmluvy je obsiahnuté vyjadrenie predávajúcich o tom, že nezamlčali žiadne závažné skutočnosti

týkajúce sa nehnuteľností. Predchádzajúcim vlastníkom rodinného domu nikto, ani právny predchodca
žalovaného 1/ nebránil tadiaľ prechádzať. Žalobcovia boli pred kúpou ohliadnuť nehnuteľnosti, videli,
že sú spojené s verejnou komunikáciou vyasfaltovaným povrchom (cestou) a tú považovali za obecnú
komunikáciu, keďže tadiaľ jazdil aj jeden z predchádzajúci spoluvlastníkov kupovaných nehnuteľností
a predmetná parcela žalovaného bola neoplotená, teda voľne prístupná z verejnej komunikácie.

Chodievali tadiaľ pešo aj iní obyvatelia obce na neďalekú zastávku autobusu. Z týchto dôvodov sa
žalobcovia domnievali, že im nič nebude brániť v prístupe ku kupovaným nehnuteľnostiam. Je pravda ,
že pred kúpou si neoverili vlastnícke vzťahy k predmetnej parcele v katastri nehnuteľnosti a teda sa
ani nepýtali žalovaného ako vlastníka parcely, či im umožní tadiaľ prechádzať a jazdiť ku kupovaným
nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že žalobcovia pri kupovaní domu, garáže, priľahlých pozemkov

dôslednejšie po právnej stránke neskúmali existenciu prístupovej cesty k nehnuteľnostiam vypovedá
o ich zníženej obozretnosti. Konali tak vzhľadom na to, že kúpu dojednával nimi objednaný odborník
v oblasti kúpy a predaja nehnuteľností, prihliadali aj na ubezpečenie predávajúcich v kúpnej zmluve
a spoliehali sa, že im nebude bránené chodiť cez parcelu, ktorú objektívne mohli považovať za pozemnú
komunikáciu, keďže bola spevnená asfaltom, nebola oplotená, chodievali tadiaľ aj predchádzajúci

vlastníci domu a iní obyvatelia obce. Nemožno ich správanie vzhľadom na uvedené okolnosti považovať
za hrubú nedbanlivosť, ktorá by bránila zriadeniu požadovaného vecného bremena, ako sa toho
domáhala žalovaná strana. Z tvrdení žalovaných vyplýva, že stavba garáže súp. č. XXX bola dodatočne
zlegalizovaná, teda bolo na ňu vydané stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Ku dňu vyhlásenia
rozsudku teda nešlo o nepovolenú, resp. tzv. „čiernu stavbu“, ktorá skutočnosť ak by bola naplnená, by

mohla mať relevanciu a viesť po zohľadnení ostatných relevantných okolností až k zamietnutiu žaloby
v časti o zriadenie vecného bremena v prospech stavby garáže (podobne aj rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo 442/2007). Zriadeniu vecného bremena nemôžu zabrániť ani tvrdenia žalovanej
strany o tom, že žalobcovia sa správali v rozpore s dobrými mravmi, keď parkovali motorové vozidlo
takým spôsobom, že blokovali vjazd zásobovacím autám predajne na vykladaciu rampu, čo má vyplývať

z prehlásenia H. C., bývalej vedúcej predajne. Žalobcovia toto tvrdenie popreli. Súd opätovne poukazuje
na to, že právo prechodu a prejazdu nezahŕňa v sebe právo parkovať vozidlá na pozemku žalovaného.
V danom prípade je rozhodujúce, že žalobcovia preukázateľne nemajú zabezpečený prístup k ich
rodinnému domu z verejne prístupnej komunikácie. Keď túto skutočnosť žalobcovia po kúpe zistili,
oslovili žalovaného 1/ ako dočasného vlastníka na udelenie súhlasu so zriadením vecného bremena

práva prechodu a prejazdu po pozemku parc. č. 6861, no žalovaný 1/ v liste zo dňa 1.6.2022 odmietol
udeliť požadovaný súhlas z dôvodu, že žalobcovia majú možnosť zabezpečiť si prístup k ich domu
aj inak, napr. cez parc. č. 6862 alebo cez parc. č. 6310/1 s tým, že pozemok pri predajni potravín
slúži výlučne na parkovanie pre zákazníkov a pre zásobovanie predajne a na ohliadke na pozemkubolo zistené, že bez súhlasu žalovaného je v zadnej časti parcely odstavené vozidlo, ktoré zrejme
patrilo firme, realizujúcej stavebné úpravy na dome žalobcov. Prechod a prejazd k domu žalobcov im
bol znemožnený v októbri 2022, keď na časti pozemku, slúžiacej na prístup k domu žalobcov bola

osadená prekážka vo forme prekrytia kanalizačnej vpuste drevenými paletami a inými materiálmi. Na
návrh žalobcov zo dňa 4.10.2022 súd uznesením č.k. 20C 33/2022-37 zo dňa 18.10.2022 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 1/ povinnosť odstrániť uvedenú prekážku a umožniť
žalobcom prístup motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam žalobcov. Žalovaný 1/ sa bránil tým, že
uvedené palety tam boli uložené z dôvodu potreby odstránenia poškodenia poklopu, resp. havárie na

vodovodnom potrubí. Faktom však je, že aktuálny vlastník pozemku vyjadril nesúhlas s prechodom
a prejazdom k domu žalobcov. Preto žalobcovia nemali inú možnosť len sa na súde domáhať zriadenia
vecného bremena v podobe práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaného 1/. Žalobcovia sa
svojho práva domáhajú nie so zlým úmyslom s cieľom privodiť ujmu žalovanému 1/ ako vlastníkovi
pozemku, ale z dôvodu, aby mohli riadne užívať svoj majetok na bývanie, pričom prístupovú cestu žiadali
zriadiťvnevyhnutnomrozsahu.Pozohľadneníuvedenýchrelevantnýchindividuálnychokolnostídaného

prípadu súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je šikanózna, nie je ani zneužitím práva, a preto
je potrebné poskytnúť právnu ochranu žalobcom.

34. S poukazom na všetky uvedené dôvody súd o nároku žalobcov rozhodol v zmysle § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka tak, že výrokom I. zriadil vecné bremeno v rozsahu dielu 1 podľa predloženého

úradne overeného geometrického plánu. Ako už bolo uvedené zriadené vecné bremeno bude po
jeho zápise do katastra nehnuteľností spojené s vlastníctvom zaťaženého pozemku a bude zaťažovať
každého vlastníka nehnuteľností, t.j. povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
bude zaväzovať aj žalovaného 2/, keď opäť dôjde k zápisu jeho vlastníckeho práva k pozemku po
splnení dlhu voči žalovanému 1/ podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Z pohľadu uvedených

účinkov zriadeného vecného bremena je prvý petit pripustenej zmeny žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/
v podstate totožný s druhým petitom pripustenej zmeny žaloby (formulovaným alternatívne) vo vzťahu
k žalovanému 1/, ktorému petitu súd vyhovel a preto súd nevydával osobitné rozhodnutie aj o prvom
petite pripustenej zmeny žaloby, nakoľko by aj tomuto musel vyhovieť s tým, že by ako nadbytočnú
vypustil druhú vetu o viazanosti vecným bremenom po dobu trvania vlastníckeho práva žalovaného 1/ k

pozemku. Keď súd výrokom III. žalobu proti žalovanému 2/ zamietol, uvedený zamietavý výrok sa týka
oboch žalobných petitov smerujúcich proti žalovanému 2/ (formulovaných alternatívne). Výrokmi I. až
III. teda súd rozhodol o všetkých žalobných petitoch podľa pripustenej zmeny žaloby.

35. Žalovanému 1/, ktorého vlastnícke právo je v dôsledku zriadeného práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu nútene obmedzené vznikol nárok na primeranú náhradu v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy
SR. Vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadi súd len za primeranú
náhradu (Zbierka stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 2/2022 pod č. 20). Náhrada za zriadenie vecného
bremena je jednorazová. Žalobcovia v pôvodnej žalobe navrhovali náhradu v sume 100 Eur ročne.
Náhradu v tejto výške považoval žalovaný 2/ za neprimerane nízku. V záverečnom návrhu žalobcovia

navrhovali, aby boli zaviazaní zaplatiť žalovaným náhradu v sume 2.620 Eur. Poukázali pritom na to, že
stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena vypracované znalcom Ing. Jurajom Šinkom. Právny
zástupca žalobcov na pojednávaní na vysvetlenie k tomuto dôkazu uviedol, že uvedené stanovenie
všeobecnej hodnoty vypracoval znalec Ing. Juraj Šinka zopár dní pred pojednávaním za účelom
zobrazenia metodiky, akou sa vypočítava hodnota vecného bremena, pričom sa týka parcely, ktorá

je predmetom tohto konania a hodnota vecného bremena je vypočítaná k dielu o rozsahu 116 m2
v zmysle predmetného geometrického plánu, ktorý bol predtým daný znalcovi na oboznámenie. Tento
dôkazný prostriedok nemá náležitosti znaleckého posudku v zmysle § 17 ods. 4 zákona č. 382/2004
Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy, znaleckú
doložku), ale možno ho vzhľadom na osobu vyhotoviteľa a obsah vyhodnotiť ako odborné vyjadrenie

odborne spôsobilej osoby v zmysle § 206 CSP. Súd má z rozhodovacej činnosti vedomosť, že J. M.
N. je zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v odbore stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností , do ktorého odvetvia obsahovo spadá aj stanovenie všeobecnej
hodnoty práv a závad viaznucich na nehnuteľnostiach v zmysle prílohy č. 2 vyhlášky MS SR č. 228/2018
Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Podľa

vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov uvedenú listinu vypracoval znalec na jeho objednávku niekoľko
dní pred pojednávaním konaným dňa 2.2.2024. Z predloženého dôkazného prostriedku vyplýva, že
znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na sumu 38,89 Eur za 1 m2 použil metódu polohovej
diferenciácie, a vypočítanú hodnotu pozemku použil na výpočet ročného nájmu pozemku (385,33Eur) a následne stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena – práva prechodu po predmetnej
parcele o výmere 116 m2 na sumu 2.618,45 Eur. Vecné bremeno odhadol podľa hospodárskej ujmy,
ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého (vlastníka). Výpočet vykonal kapitalizáciou hospodárskej

ujmy (rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom).
Keďže vecné bremeno malo trvať neobmedzený čas, za základ výpočtu vzal obdobie dvadsiatich
rokov. Z tejto listiny vyplýva, že znalec zohľadnil pri výpočte všeobecnej hodnoty vecného bremena
relevantnú právnu úpravu obsiahnutú v prílohe č. 3 písm. F vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v ktorej je stanovený postup a spôsob výpočtu hodnoty

vecného bremena vrátane vzorca, ktorý použil znalec. Spôsob výpočtu všeobecnej hodnoty vecného
bremena je v listine riadne zdôvodnený. Žalovaná strana nespochybňovala, že výpočet v listine vykonal
znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností J. M. N. a že sa týka dielu 1
predmetnej parcely v zmysle geometrického plánu zo dňa 14.7.2022. Žalovaní namietli, že znalec
pri stanovení všeobecnej hodnoty vecného bremena nezohľadnil pokles hodnoty stavby predajne
potravín a ani náklady žalovaných na údržbu pozemku a jeho čistenie počas zimného obdobia, čo

by malo zvýšiť hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena. Žalovaní však nepredložili odborné
vyjadrenie, prípadne súkromný znalecký posudok, ktorým by inou osobou odborne spôsobilou vyvrátili
odborné závery menovaného znalca. Nepredložili relevantný protidôkaz, ktorým by iná osoba odborne
spôsobilá potvrdila, že spôsob výpočtu hodnoty vecného bremena vykonaný znalcom v jeho odbornom
vyjadrení je nesprávny. Znalec J. N. je osobou odborne spôsobilou, má odborné vedomosti, znalosti,

skúsenosti z príslušného znaleckého odboru a odvetvia, ktoré sú potrebné pre odborné stanovenie
hodnoty vecného bremena. Preto súd na túto námietku žalovaných neprihliadal. K tvrdeniam žalovaných
ohľadom nákladov na údržbu pozemku súd poukazuje na ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka,
vzmyslektoréhoplatí,žeaksaúčastnícinedohodliinak,jeten,ktojenazákladeprávazodpovedajúceho
vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie

aopravyaakvecužívaajjejvlastník,jepovinnýtietonákladyznášaťpodľamieryspoluužívania.Súdmal
za to, že všeobecná hodnota vecného bremena stanovená znalcom Ing. Šinkom vzhľadom na okolnosti
danejvecipredstavujeprimeranúnáhradu,ktorápokrývavšetkyujmy,ktorévlastníkovipozemkuvzniknú
v dôsledku zriadenia vecného bremena. Uvedené ujmy, obmedzenia sú podľa názoru súdu menšieho
rozsahu a boli detailne v predchádzajúcich častiach odôvodnenia rozsudku zhodnotené. Na ich stručné

zhrnutie súd uvádza, že prístupová cesta je geometrickým plánom trasovaná ako najkratšia možná, čo
najšetrnejším spôsobom, po okraji parcely žalovaného 1/, teda v nevyhnutnom rozsahu, aby žalovaného
1/ obmedzovala v čo najmenšej miere. Zriadené vecné bremeno v rozsahu 116 m2, ktoré z celkovej
výmery parcely predstavuje asi 16% nebráni tomu, aby žalovaný 1/ mohol užívať zvyšnú časť parcely
v súlade s jej určením ako nádvoria k stavbe, pričom aj zvyšnú časť parcely, ktorá bude zaťažená právom

prechodu a prejazdu môže žalovaný používať ako doteraz, aj za účelom prístupu k ostatným častiam
parcely za predajňou potravín. Nádvorie doteraz slúžilo (zákazníci parkovali autá pred predajňou,
občasný prejazd vozidlami predchádzajúcich vlastníkov rodinného domu súp. č. XXX po krajnej časti
nádvoria) a môže aj naďalej slúžiť k prejazdu vozidiel, pretože povrch parcely je spevnený asfaltom
v jej prednej časti a v celom rozsahu navrhovanej prístupovej cesty až po vstupnú bránu do dvora

žalobcov. Prejazd motorovými vozidlami nebude častý, keďže žalobcovia rodinný dom s ich pozemkami
užívajú na bývanie, nie na podnikanie, pri ktorom by bola intenzita používania motorových vozidiel po
prístupovej ceste oveľa vyššia. Žalovaný 1/ bude môcť naďalej využívať stavbu na predmetnej parcele
ako predajňu potravín a bude môcť aj po zriadení nevyhnutnej cesty vybudovať prístavbu k predajni
potravín v inej časti parcely. Vecné bremeno sa zriaďuje bez časového obmedzenia, no bude na základe

rozsudku zriadené presne v tej časti parcely žalovaného 1/, ktorá pred postavením ako aj po postavení
predajne potravín slúžila ako prístupová cesta k rodinnému domu súp. č. XXX a tento prístup právny
predchodca žalovaného od počiatku akceptoval. S poukazom na uvedené rozhodujúce skutočnosti
podľa vyjadrenia znalca Ing. Ladislava Horného nebude zriadenie vecného bremena znamenať zásadné
zníženie hodnoty stavby predajne. Súd bral do úvahy aj okolnosti, za ktorých nadobudli žalobcovia

rodinný dom s pozemkami bez prístupovej cesty a ich vyhodnotením mal súd za to, že žalobcom
nemožno pričítať hrubú nedbanlivosť, keď si dôslednejšie neoverili prístup k nehnuteľnostiam pred ich
kúpou. Bez práva prechodu a prejazdu po časti parcele žalovaného 1/ by nemohli žalobcovia riadne
užívať ich nehnuteľnosti na bývanie. Zriadené právo prechodu a prejazdu nezasiahne do práva vlastníka
pozemku na súkromie, keďže zaťažovaný pozemok a stavba na ňom neslúžia žalovanému 1/ (jeho

štatutárom, zamestnancom) na bývanie, oddych ani rekreáciu.

36. Z uvedených dôvodov súd považoval hodnotu vecného bremena stanovenú v odbornom vyjadrení
znalca Ing. Šinku za primeranú k ujmám, ktoré vlastník pozemku utrpí v dôsledku zriadenia vecnéhobremena a výrokom II. uložil žalobcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť náhradu v sume 2.620 Eur žalovanému
1/ ako vlastníkovi zaťažovaného pozemku. Podľa § 232 ods. 3 CSP súd žalobcom 1/, 2/ určil lehotu
na vyplatenie primeranej náhrady do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože žalobcovia nežiadali

dlhšiu lehotu na plnenie.

37. Súd podľa návrhu žalobcov nevykonal dokazovanie výsluchom svedka C. R. na preukázanie toho,
že došlo k zamedzeniu prechodu po pozemku zo strany vedúcej predajne. Žalobcovia totiž v rámci
neskoršieho vyjadrenia zo dňa 10.10.2023 už netrvali na výsluchu tohto svedka. Súd v zmysle návrhu

žalovaných nevykonal dokazovanie výsluchom svedkýň predavačiek v predajni potravín na predmetnom
pozemku na preukázanie toho, že žalobcovia nerešpektujú neodkladné opatrenie súdu a na pozemku
žalovaného 1/ bez právneho dôvodu parkujú svoje osobné motorové vozidlá. Skutočnosť, či naozaj
žalobcovia parkovali vozidlá na pozemku žalovaného 1/, hoci im toto právo nepatrí a nepriznávalo im
ho ani nariadené neodkladné opatrenie nie je podstatná pre posúdenie, či boli splnené podmienky na
zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, ktorá má

byť týmto dôkazným prostriedkom preukázaná teda nie je potrebná pre rozhodnutie o žalobe. Súd
v zmysle návrhu žalovaných nevykonal dokazovanie ani výsluchom svedka M. B. R., podpredsedu
predstavenstva žalovaného 2/ na preukázanie toho, že žalovaná strana má zámer na predmetnej
parcele k predajni potravín pristavať skladové priestory, a že zriadenie vecného bremena na parcele by
uskutočneniu tohto zámeru bránilo. Ako už bolo uvedené z tvaru, výmery parcely, umiestnenia predajne

na parcele je zrejmé, že zriadenie vecného bremena po okraji parcely neznemožní vybudovať prístavbu
predajne v inej časti parcely. Preto vykonanie tohto dôkazného prostriedku by bolo nadbytočné. Súd
v zmysle návrhu žalovaných nevykonal dokazovanie ani ustanovením znalca z odboru stavebníctvo,
odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý by ohodnotil parcelu č. 6861 a na nej postavenú predajňu potravín
žalovaného1/predzriadenímvecnéhobremena apojehozriadenínapreukázanievýškyškody,ktoráby

vlastníkovi pozemku zriadením vecného bremena vznikla. Keďže podľa vyjadrenia znalca Ing. Ladislava
Hornéhozriadenievecnéhobremenanavrhovanéhorozsahuaobsahunebudemaťzanásledokvýrazné
zníženie všeobecnej hodnoty stavby predajne potravín, súd nepovažoval za potrebné tento dôkazný
prostriedok vykonať.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd zohľadnil zásadu úspechu vyplývajúcu
z ustanovení § 255 ods. 1, ods. 2 CSP. Žalobcovia boli procesne úspešní vo vzťahu k žalovanému 1/ čo
do zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez parcelu v navrhovanom
rozsahu za odplatu a majú vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému 1/
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP výrokom IV. vyslovil,

že úspešní žalobcovia majú voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žaloba
protižalovanému2/bolavcelomrozsahuzamietnutáapretopodľa§255ods.1CSPvznikloúspešnému
žalovanému 2/ voči žalobcom právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, čo súd vyslovil podľa §
262 ods. 1 CSP výrokom V. tohto rozsudku. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.