Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/180/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125208402
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5125208402.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX E., právne zastúpený:
JUDr. Martin Benický, advokát, so sídlom Oravská Polhora 1236, IČO : 50 432 265, proti žalovanému
1/ : A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX E., žalovanému 2/ : G. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. A. XXXX/X, XXX XX C., žalovanému 3/ : G. A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXX, XXX XX C.,
žalovanému 4/ : ORNEXT, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO : 47 933 747,

o určenie spoločníka spoločnosti, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s jeho obchodným
podielom o veľkosti 40 % na základnom imaní, čo zodpovedá vkladu žalovaného 1/ do základného
imaniaspoločnostiORNEXT,s.r.o.,sosídlomHviezdoslavova45,02901Námestovo,IČO:47 933747,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L vo výške 10 200
eur a to najmä:

1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode
obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo obchodnou verejnou súťažou,
2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby,
3/ zaťažiť obchodný podiel zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo
akoukoľvek inou ťarchou a

4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s jeho obchodným
podielom o veľkosti 30 % na základnom imaní, čo zodpovedá vkladu žalovaného 2/ do základného
imania spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933

747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L vo výške 7
650 eur, a to najmä:
1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode
obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo obchodnou verejnou súťažou,
2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby,
3/ zaťažiť obchodný podiel zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo

akoukoľvek inou ťarchou a
4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. Žalovaný 3/ j e p o v i n n ý zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu s jeho obchodným
podielom o veľkosti 30 % na základnom imaní, čo zodpovedá vkladu žalovaného 2/ do základného

imania spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933
747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L vo výške 7
650 eur, a to najmä:
1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu na základe akejkoľvek zmluvy o prevode
obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo obchodnou verejnou súťažou,
2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby,3/ zaťažiť obchodný podiel zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo
akoukoľvek inou ťarchou a
4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a to až

do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 04.08.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanému
1/-4/ vydania nasledovného rozsudku : Žalovaný 1/ je spoločníkom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o.,
so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L (žalovaný 4/) s obchodným podielom vo veľkosti

100 % zodpovedajúcim vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 25 500,- eur. Súd priznáva
žalobcovi voči žalovaným v 1/- 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ dňa 18.08.2007 v E.
manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Klenovec, zväzok 5, ročník 2007,

na strane 8, pod poradovým číslom 5. Manželstvo žalobcu a žalovaného 1/ bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Námestovo zo dňa 20. februára 2025 č.k. 3P/4/2025 – 122. Cit. rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.03.2025. Okamihom uzatvorenia manželstva prišlo v súlade s
§ 143 Občianskeho zákonníka ku konštituovaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len
„BSM“). Ide o kogentný zákonný dôsledok uzavretia manželstva, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov nebolo podľa § 149a Občianskeho zákonníka za trvania manželstva zrušené, ani nedošlo k
zúženiu jeho zákonné rozsahu alebo k vyhradeniu vzniku BSM ku dňu zániku manželstva. Manželstvo
žalobcu a žalovaného 1/ trvalo a ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov existovalo od 18.08.2007
do 12.03.2025. Uviedol, že dňa 07.11.2014 bola do obchodného registra Okresného súdu Žilina
zapísaná spoločnosť ORNEXT, s. r. o., IČO: 47 933 747, (žalovaný 4/). Jediným zakladateľom a

spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodným podielom vo veľkosti 100% bol pri jej založení
žalovaný 1/. Základné imanie spoločnosti žalovaného 4/ bolo pri jej založení tvorené peňažným vkladom
jediného zakladateľa – žalovaného 1/ a predstavovalo 25 500,- eur a bolo splatené ku dňu vzniku
spoločnosti. V roku 2024 prišlo k rozdeleniu obchodného podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ORNEXT,
s. r. o. (žalovaný 4/) a k prevodu časti obchodného podielu vo veľkosti 30 %, ktorá zodpovedala

peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 7 650,- eur, zo žalovaného 1/ ako
prevádzajúceho na žalovaného 2/ ako nadobúdateľa a k prevodu ďalšej časti obchodného podielu vo
veľkosti 30 %, ktorá zodpovedala peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 7 650
eur, zo žalovaného 1/ ako prevádzajúceho na žalovaného 3/ ako nadobúdateľa. Žalovaný 1/ previedol po
častiach 60% zo svojho stopercentného obchodného podielu v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. . Uviedol, že

považuje oba prevody obchodných podielov žalovaného 1/ v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. na žalovaného
2/ a žalovaného 3/ za neplatné.

3. Žalobca nedisponuje zmluvami o prevode obchodných podielov, pretože žalovaný 1/ ako prevádzajúci
a súčasne konateľ žalovaného 4/ jemu odmietol zmluvy o prevode obchodných podielov poskytnúť

a zmluvy o prevode obchodných podielov sa nezakladajú ani do zbierky listín obchodného registra,
preto nie sú verejne prístupnými dokumentami spoločnosti. Na základe uvedeného navrhol žalobca,
aby súd v súlade s § 189 CSP uložil žalovaným predložiť súdu listiny – zmluvy o prevode obchodného
podielu, predmetom ktorých je prevod obchodných podielov v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., pretože
ide o listiny potrebné na zistenie skutkového stavu a alternatívne navrhol žalobca, aby si súd vyžiadal

z Obchodného registra Okresného súdu Žilina zmluvy o prevode obchodných podielov, na základe
ktorých prišlo k prevodu obchodných podielov v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. zo žalovaného 1/ na
žalovaného 2/ a žalovaného 3/. Z informatívneho elektronického výpisu spoločnosti ORNEXT, s. r. o. z
obchodného registra vyplýva, že prišlo k zmene spoločníkov spoločnosti a k zmene účasti žalovaného 1/
vspoločnosti.Obchodnýzákonníkpripúšťarealizáciutakýchtozmienúčastivspoločnostivýlučnecestou

rozdelenia obchodného podielu a prevodu častí obchodného podielu zmluvou o prevode obchodného
podielu uzatvorenou v súlade s §§ 115 a nasl. Obchodného zákonníka. Právna úprava bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania
manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. To znamená, že ak sa žalovaný 1/ stal za trvania manželstva
spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, zákonná úprava prezumuje, že obchodný podiel tohto

manžela v spoločnosti, v ktorej je spoločníkom, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.Žalovaný v prvom rade založil ako jediný zakladateľ a spoločník spoločnosť ORNEXT, s. r. o. v novembri
roku2014(spoločnosťvznikla,tedabolazapísanádopríslušnéhoobchodnéhoregistradňa07.11.2014),
tedapočastrvaniamanželstvasožalobcom(manželstvoboloprávoplatnerozvedenévmarciroku2025).

Obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. predstavoval 100%, a to v období od
vzniku spoločnosti až do prevodu častí obchodného podielu v roku 2024, ku ktorým prevodom prišlo
počas trvania manželstva. Obchodný podiel v spoločnosti žalovaného 4/ predstavuje majetkovú hodnotu
tvoriacu súčasť BSM žalobcu a žalovaného 1/.

4. Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným patrí do BSM, ak jeden z manželov nadobudol
obchodný podiel počas trvania manželstva a ak bol obchodný podiel nadobudnutý aspoň z časti
zo spoločných prostriedkov. Tieto spoločné prostriedky sa transformujú do obchodného podielu v
spoločnosti s ručením obmedzeným. Tento záver vyplýva z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2007, sp. zn. 2 Cdo 168/2005 bolo publikované v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2007 ako R 27/2007) , ak manželia

alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok
(hodnotaobchodnéhopodielu)sazozákonastanesúčasťoubezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,
ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
podľa ustanovenia § 149 ods. 3 OZ. Uviedol, že na uvedené rozhodnutie nadviazal Najvyšší súd SR aj v

rozhodnutí z 25. júna 2008, sp. zn. 5 Obdo 11/2007, v ktorom konštatoval, že „podľa ustálenej judikatúry
hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri predaji, ktorý
sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov“. Predmetom dovolacieho
konania v danej veci bolo vyriešenie právnej otázky, či nedostatok súhlasu manžela s uzavretím zmluvy
o prevode obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutého zo spoločných

prostriedkov manželov druhým manželom, zapísaným v obchodnom registri ako spoločník, je dôvodom
neplatnosti takejto zmluvy. Dovolací súd vyslovil, že nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom
obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto
zmluvy. Uviedol, že pokiaľ spoločníkom je manžel, ktorý svoj obchodný podiel nadobudol za trvania
manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takýto právny

úkon (t. j. zmluva o prevode obchodného podielu) musí byť v súlade aj s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, najmä s § 145 ods. 1 Obč. z.. Na vyššie citované rozhodnutia napokon
nadviazalo aj ostatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/196/2018, ktoré potvrdilo, že
obchodný podiel je predmetom BSM a disponovať s ním je možné len so súhlasom oboch manželov.
Konkrétne Najvyšší súd SR uviedol, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, vychádzajúc z §

149 ods. 4 in fine Obč. z. a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia §
118 ods. 1 Obč. z., analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva
obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov, stáva sa tento
obchodný podiel súčasťou BSM.

5. Uviedol, že žalovaný 1/ prevádzal jednotlivé časti svojho pôvodne 100% obchodného podielu v
spoločnosti ORNEXT, s. r. o. na žalovaného 2/ a žalovaného 3/ bez vedomia a súhlasu žalobcu.
Pretože obchodný podiel predstavuje majetkovú hodnotu tvoriacu súčasť BSM žalobcu a žalovaného
1/, a pretože disponovanie s týmito majetkovými hodnotami presahuje rámec bežného nakladania s
nimi, bol potrebný na prevody častí obchodných podielov v spoločnostiach súhlas žalobcu, ktorý s

ich nakladaním nikdy súhlas, či už výslovne alebo konkludentne, priamo alebo nepriamo neprejavil.
Žalovaný 1/ v súvislosti s dispozíciou s obchodným podielom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. bez
súhlasu žalobcu porušil ustanovenie § 145 ods. 1 Obč. z.. Podľa § 145 ods. 1 Obč. z. bežné veci
týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný
súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide

o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a
§ 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Žalobca sa ako osoba oprávnená dovolala v súlade s § 40a v
spojení s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného
podielu, ktorou žalovaný 1/ ako prevádzajúci previedol v roku 2024 časť svojho obchodného podielu

vo veľkosti 30% v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. , ktorá zodpovedala peňažnému vkladu do základného
imania spoločnosti vo výške 7650,- eur, na žalovaného 2/ako nadobúdateľa a žalovaný 2 /sa tak stal
spoločníkomspoločnostiORNEXT,s.r.o.sobchodnýmpodielomvoveľkosti30%arelatívnejneplatnosti
zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou žalovaný 1/ako prevádzajúci previedol v roku 2024časť svojho obchodného podielu vo veľkosti 30% v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., ktorá zodpovedala
peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 7 650,- eur, na žalovaného 3/ a žalovaný
3/ sa tak stal spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodným podielom vo veľkosti 30%.

Urobil tak mimosúdne, jednostrannými písomnými právnymi úkonmi zo dňa 31.07.2025 adresovanými
žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ ako účastníkom zmlúv o prevode obchodných podielov.
Obsahom písomnosti z 31.07.2025 dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je konkretizácia
právneho úkonu, ktorého relatívnej neplatnosti sa žalobca dovolával a súčasne samotné dovolanie sa
relatívnej neplatnosti tej-ktorej zmluvy o prevode obchodného podielu ako prejav vôle, z ktorého vyplýva,

že sa obnovuje právny stav pred uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu. Všetky písomnosti
adresované žalovaným boli dňa 31.07.2025 podané na poštovú prepravu, doporučene na doručenie
na adresy žalovaných uvedené v žalobe. Momentom doručenia písomností žalovaným (písomnosti
sa dostali do sféry vplyvu adresátov) sa žalobca účinne dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorou žalovaný 1/ previedol na žalovaného2/ a žalovaného 3/ časti svojho obchodného podielu v
spoločnosti ORNEXT, s. r. o. V danom prípade treba upozorniť aj na správanie žalovaného 3/, ktorý

dňa 01.08.2025 telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcu s tým, že prečo mu posielali listy
a že „on si v piatky poštu nepreberá“ Dovolaním sa neplatnosti zmlúv o prevode obchodných podielov
nastávajúprávneúčinkyakovprípadochabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu.Ktomupozriuznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2010, sp. zn.4 Cdo 136/2009, podľa ktorého dovolaním sa
neplatnosti právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú

svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Neplatnosť zmlúv o prevode obchodného
podielu, ktorými žalovaný 1/ previedol časť svojho obchodného podielu v spoločnosti ORNEXT, s. r. o.
na žalovaného 2/ a žalovaného 3/, nastala spätne, tzv. ex tunc, teda od momentu, keď bol dotknutý
právny úkon urobený. Na zmluvy o prevode obchodného podielu sa potom hľadí akoby neboli urobené,
čo v konečnom dôsledku znamená, že žalovaný 1/ bol a je spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r.

o. s obchodným podielom 100% a teda by mal žalovanému 1/ aj svedčať zápis jediného spoločníka
spoločnosti so 100% obchodným podielom v obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro
vložka č. 62959/L pri spoločnosti ORNEXT, s. r. o.. Následne by mal byť predmetom vysporiadania
zaniknutého BSM medzi žalobcom a žalovaným 1/ obchodný podiel v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. vo
veľkosti 100% a nie vo veľkosti 40% ako to aktuálne vyplýva zo zápisu v obchodnom registri.

6. Uviedol, že na základe uvedeného sa žalobca touto žalobou domáha v súlade s § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) určenia, že žalovaný v prvom rade je spoločníkom v
spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 51/12, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L (žalovaný 4/) s

obchodným podielom vo veľkosti 100% zodpovedajúcim vkladu do základného imania spoločnosti vo
výške 25 500,- eur. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o splnení povinnosti, nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, určení, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva

z osobitného predpisu alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Pasívna vecná legitimácia žalovaných v spore je daná skutočnosťou, že žalovaní 1/-3/ sú účastníkmi
zmlúv o prevode obchodných podielov, ktorými boli prevedené časti obchodného podielu žalovaného 1/
v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. na žalovaného 2/ a žalovaného 3/ ako nadobúdateľov týchto obchodných

podielov, teda sa bude na základe žaloby konať o ich právach a povinnostiach súvisiacich s ich účasťou
v spoločnosti ORNEXT, s. r. o.. Z povahy veci vyplýva, že v konaní predmetom, ktorého je určenie kto
je spoločníkom spoločnosti, sa koná aj o právach a povinnostiach spoločnosti, a preto aj spoločnosť
ORNEXT, s. r. o. musí byť v konaní o určenie kto je jej spoločníkom stranou takéhoto sporu . Z tohto
dôvodu musela žaloba nevyhnutne smerovať voči všetkým subjektom, ktorých práva môžu byť týmto

určením dotknuté a voči tým, ktoré toto právo upierajú, teda žaloba smeruje okrem žalovaného 1/ aj voči
spoločnosti ORNEXT, s. r. o., pretože pri žalobe o určenie spoločníka spoločnosti je prejednávané a
rozhodované aj o právach a povinnostiach príslušnej spoločnosti, teda táto spoločnosť musí byť stranou
sporu (či už na strane žalobcu alebo žalovaného). Ak by súd rozhodol o žalobe o určenie spoločníka
spoločnosti za situácie, ak by dotknutá spoločnosť nebola stranou takéhoto sporu, rozhodnutie súdu

by nebolo záväzné pre túto spoločnosť. V zmysle § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku totiž
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán
po právoplatnosti rozsudku. Na základe takéhoto rozhodnutia by potom nebolo možné vykonať zápis
spoločníka pri spoločnosti v príslušnom obchodnom registri.8. V prípade žalobcom požadovaného určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. c) CSP
je nevyhnutnou podmienkou prípustnosti žaloby existencia naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení. Žalobca má za to, že jej právny záujem na požadovanom určení je daný.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňuje žalobca existenciou nezhody medzi ním
a žalovaným 1/ ohľadom nakladania s majetkovými hodnotami spadajúcimi do ich BSM, keď žalovaný
1/ popiera existenciu práva žalobcu ako manželky spolurozhodovať o právnom a skutkovom osude ich
spoločných majetkových hodnôt. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení

či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu,
alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (pozri rozsudok bývalého
Najvyššieho súdu z 24.02.1971, sp.zn. 2Cz 8/71, uverejnený pod č. 17 v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk, ročník 1972). Naliehavý právny záujem na určení je daný aj v prípade, ak sa určovacou
žalobou vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadne ďalším
sporom o plnenie, alebo ak žalobou na plnenie nie je možné riešiť celý obsah a dosah sporného

právneho vzťahu alebo práva. U žalobcu ide o prípad neistoty v jeho právnom postavení, keď tvrdí,
že obchodný podiel v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. vo veľkosti 100% predstavuje majetkovú hodnotu
tvoriacu súčasť BSM žalobcu a žalovaného /1, pričom túto skutočnosť sporuje tak žalovaný 1/ (manžel)
ako aj žalovaný 2/ a žalovaný 3/ a žalovaný 4/. Pre žalobcu v prvom rade je relevantnou skutočnosť, či
bude do masy BSM po jeho zrušení rozvodom manželstva, zahrnutý obchodný podiel v spoločnosti vo

veľkosti 40% alebo vo veľkosti 100%, teda inými slovami, či sa bude v rámci vysporiadania zaniknutého
BSM žalobcu a žalovaného 1/ vysporiadavať 100% hodnoty obchodného podielu v spoločnosti alebo len
40% hodnoty obchodného podielu v spoločnosti. Žalobca si je vedomý, že pri vysporiadaní zaniknutého
BSM bude obchodný podiel v spoločnosti prikázaný žalovanému 1/ ako spoločníkovi spoločnosti, ale
má záujem na tom, aby v rámci vysporiadania BSM bola vyporadúvaná hodnota 100% obchodného

podielu v spoločnosti a nie len jej časť, pretože do BSM patrí obchodný podiel spoločnosti vo veľkosti
100%. Otázka, aký rozsah dotknutého obchodného podielu žalovaného v prvom rade v spoločnosti
ORNEXT, s. r. o., patrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (40% alebo 100%) nemôže
byťriešenáakopredbežnáotázkavsporeovysporiadaniezaniknutéhobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov. V prípade, ak by súd v konaní žalobcu a žalovaného 1/ o vysporiadanie zaniknutého BSM

prejudiciálne riešil, či v momente zániku manželstva bol súčasťou BSM obchodný podiel žalovaného 1/
v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. v rozsahu 40% alebo 100%, rozsudok ako výsledok takéhoto konania by
nebol záväzný pre žalovaných 2/- 4/, pretože žalovaní by neboli stranami sporu v konaní o vysporiadanie
zaniknutého BSM. Toto tvrdenie vyplýva z § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami

strán po právoplatnosti rozsudku s výnimkou uvedenou v ods. 2 cit. ustanovenia (určenia vecného
práva k nehnuteľnosti alebo o určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti), o ktorý prípad v
prejednávanej veci nejde. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu, že rozsudok o vysporiadaní zaniknutého
BSM je záväzný len pre sporové strany, nie je možné uprieť naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom určení voči žalovaným 1/-4/. V konkrétnych okolnostiach nemá žalobca iný právny nástroj

ako sa domáhať svojho práva k obchodnému podielu a dosiahnuť, aby predmetom vysporiadania BSM
bol obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. vo veľkosti 100% a nie vo veľkosti
40%. Na účasť v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. si robia ako spoločníci nároky tretie osoby, a to žalovaný 2/
ažalovaný3/ažalobcatvrdí,žeprevodyčastiobchodnéhopodielužalovaným1/nažalovaných2/a3/sú
relatívne neplatnými právnymi úkonmi, pretože žalovaný v prvom rade sa stal spoločníkom spoločnosti

ORNEXT, s. r. o. počas trvania BSM, teda obchodný podiel patrí do BSM a časti tohto obchodného
podielu boli bez jeho vedomia a súhlasu prevedené na žalovaných 2/ a 3/.

9. Tento spor nemôže vyriešiť obchodný register, v ktorom sú žalovaný 2/ a žalovaný 3/ zapísaní
ako spoločníci spoločnosti ORNEXT, s. r. o. a nemôže ho vyriešiť ani súd, ktorý bude rozhodovať o

vysporiadaní zrušeného BSM žalobcu a žalovaného 1/, pretože stranami sporu v takomto konaní nie
je spoločnosť a všetci účastníci zmlúv o prevode obchodného podielu a bez vyriešenia spornej otázky,
či sú zmluvy o prevode obchodného podielu neplatnými právnymi úkonmi, a preto je žalovaný v prvom
rade 100% spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. nebude vyriešený rozsah zaniknutého BSM, ktoré
je potrebné vysporiadať. Záujem na požadovanom určení je daný tým, že rozhodnutie súdu v tejto veci

by mohlo vytvoriť právny rámec pre uzatvorenie dohody o vysporiadaní zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovaným 1/. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
je totiž možné vysporiadať aj dohodou bývalých manželov (nielen cestou súdu), ktorej základom by
sa stalo aj požadované rozhodnutie súdu vo veci sporného obchodného podielu. Rozhodnutie v tejtoveci tak môže predísť ďalším sporovým konaniam, resp. pokračovaniu v konaní. Žaloba, ktorou žalobca
požaduje určenie, že žalovaný 1/ je spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodným podielom vo
veľkosti 100%, má preventívny charakter, jej prostredníctvom môže žalobca eliminovať svoj stav neistoty

vo vzťahu ku rozsahu masy zrušeného BSM, k odstráneniu stavu neistoty žalobcu ohľadom masy BSM
nie je možné dospieť inak a prostredníctvom tejto žaloby, resp. rozhodnutia súdu o požadovanom určení,
je možné vytvoriť určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Tieto
funkcie žaloby korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu na tomto určení.

10. Žalobca spolu so žalobným návrhom podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadal aby súd uložil nasledovné :Žalovaný 1/ je povinný zdržať sa úkonov, ktoré by smerovali k
nakladaniu s jeho obchodným podielom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova
45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v
odd. Sro vložka č. 62959/L a to najmä: 1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu na
základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo

obchodnou verejnou súťažou, 2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby,3/ zaťažiť obchodný
podiel zriadením záložného práva, zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou
a 4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovaný 2/ je povinný zdržať sa úkonov,
ktoré by smerovali k nakladaniu s jeho obchodným podielom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom

Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/L a to najmä: 1/ scudziť obchodný podiel prevodom na tretiu osobu
na základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo
obchodnou verejnou súťažou, 2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby, 3/ zaťažiť obchodný
podiel zriadením záložného práva , zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou

a 4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalovaný 3/ je povinný zdržať sa úkonov,
ktoré by smerovali k nakladaniu s obchodným podielom v spoločnosti ORNEXT, s. r. o., so sídlom
Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 47 933 747, zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súduŽilinavodd.Srovložkač.62959/Latonajmä: 1/scudziťobchodnýpodielprevodomnatretiuosobu

na základe akejkoľvek zmluvy o prevode obchodného podielu, predajom na dobrovoľnej dražbe, alebo
obchodnou verejnou súťažou, 2/ zriadiť k obchodnému podielu právo tretej osoby, 3/ zaťažiť obchodný
podiel zriadením záložného práva , zabezpečovacím prevodom práva alebo akoukoľvek inou ťarchou a
4/ ručiť obchodným podielom alebo sa podieľať obchodným podielom na podnikaní inej osoby a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

11. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca súčasne s určením, že žalovaný 1/ je spoločníkom spoločnosti
ORNEXT, s. r. o., žiada v súlade s § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku o vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým súd zakáže žalovaným 1/ až 3/ nakladať s obchodnými podielmi v spoločnosti
ORNEXT,s.r.o.,atoaždoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Ovydanieneodkladnéhoopatrenia

žalobca žiada z dôvodu potreby bezodkladne upraviť existujúce pomery strán sporu. Žalovaní v prvom
až treťom rade sú zapísaní v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina v odd. Sro vložka č. 62959/
L ako spoločníci obchodnej spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodnými podielmi : žalovaný v prvom
rade vo veľkosti 40%, čo zodpovedá peňažnému vkladu do základného imania spoločnosti vo výške
10 200,- eur, žalovaní v druhom a treťom rade vo veľkosti 30%, čo zodpovedá peňažnému vkladu do

základného imania spoločnosti vo výške 7 650,- eur. Obchodný register je verejný zoznam zákonom
určených údajov o zapisovaných subjektoch. Verejnosť obchodného registra sa prejavuje v princípe
formálnej publicity (prístupnosť zapísaných údajov v prospech tretích osôb bez preukazovania právneho
záujmu) a v princípe materiálnej publicity, t. j. v účinkoch zapísaných údajov vo vzťahu ku zapísanému
subjektu a ku tretím osobám. Princípom materiálnej publicity vo vzťahu ku tretím osobám sa realizuje

zásada ochrany dobrej viery tretích osôb. To znamená, že tak príslušný obchodný register ako aj každá
tretia osoba bude v dôsledku materiálnej publicity vychádzať pri akomkoľvek právnom úkone týkajúcom
sa sporných obchodných podielov zo skutočnosti, že žalovaní v druhom a treťom rade sú spoločníkmi
spoločnosti ORNEXT, s. r. o. s obchodnými podielmi vo veľkosti uvedenej v obchodnom registri a nebude
skúmať relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým žalovaní nadobudli obchodné podiely. Žalovaný

1/ počas trvania manželstva so žalobcom a v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov založil
ako jediný zakladateľ a spoločník spoločnosť ORNEXT, s. r. o.. Obchodný podiel žalovaného v prvom
rade v spoločnosti vo veľkosti 100% teda patrí do BSM žalobcu a žalovaného 1/. Žalovaný v prvom
rade v októbri roku 2024, teda tesne pred rozvodom manželstva, keď bol konfrontovaný s úmyslomžalobcu podať návrh na rozvod ich manželstva, previedol časti obchodného podielu na tretie subjekty
(žalovaného 2/ a žalovaného 3/), bez súhlasu a vedomia žalobcu zjavne v úmysle zmenšiť masu BSM, z
ktorej bude potrebné sa vysporiadať. Tieto právne úkony žalovaného 1/ – scudzenie častí obchodného

podielu v spoločnosti ORNEXT, s.r.o.- sú relatívne neplatnými právnymi úkonmi, pričom žalobca sa
ich neplatnosti dovolal, čo má vo vzťahu ku zmluvám o prevode obchodných podielov za následok
rovnaké právne účinky ako v prípadoch absolútnej neplatnosti právneho úkonu (pozri bod 8 a bod 9
žaloby). Žalobca má za to, že skutkovými tvrdeniami uvádzanými v žalobe v jej časti I riadne vymedzil
svoj nárok a dôkazmi pripojenými k žalobe dostatočne spoľahlivo osvedčil základné skutkové okolnosti

tvrdené v žalobe a možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti . Zo strany žalobcu
teda nejde o zjavne neexistujúci nárok vo veci samej, a preto je možné žiadať o poskytnutie ochrany
aj prostredníctvom neodkladného opatrenia. Vo vzťahu ku existencii bezprostredne hroziacej ujmy a
nutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu, žalobca nemôže aktuálne osvedčiť, že žalovaní 1/ až
3/ robia kroky smerujúce k nakladaniu so svojimi obchodnými podielmi v spoločnosti. Z konštantnej
judikatúrysúdovvšakvyplýva,žeúmysel,akobezprostrednývnútornývzťahosobykurčitémuprávnemu

následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Ak by však
bolo v tomto prípade potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovaných, neodkladné opatrenie by
už nebolo možné nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu
ako navrhovateľa neodkladného opatrenia) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu
neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu

včasnú a efektívnu. Je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že príslušný obchodný register vychádza z
aktuálneho zápisu údajov o spoločnosti ORNEXT, s. r. o. ,v ktorom žalovaný 2/a žalovaný 3/ figurujú ako
spoločníci spoločnosti a zákonná lehota registrového súdu na zápis zmeny údajov v obchodnom registri
predstavuje dva pracovné dni, zatiaľ čo súd je povinný o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodnúť v 30-dňovej lehote. Úmysel žalovaných nakladať so spornými obchodnými podielmi je možné

postaviť naisto až potom, čo bude zmena zapísaných údajov v obchodnom registri zrealizovaná. V tomto
okamihu však už nebude existovať žiaden priestor na to, aby súd rozhodol o nariadení neodkladného
opatrenia. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nemá byť poskytovanie neefektívnej ochranu práv,
ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Žalobca poukazuje na konštantnú rozhodovaciu
prax súdov vo veciach, ktoré by bolo možné analogicky vztiahnuť k tejto veci , a to napr. Rozsudok

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014 „Ak by sa vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne
scudziť, mohlo by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa
zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu
v konaní vo veci samej.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015 „Vydanie
rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej

objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom
nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu
prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje
preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
ktorébypraktickystratilovýznam,akbysavyžadovalzásadnelenpredloženýdôkazosnahežalovaných

nakladať s nehnuteľnosťou.“ Podľa Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016:
„Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla
až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť
ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia
účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá,

pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž
mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal
mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“ Žalobca sa na základe
predchádzajúcej skúsenosti , keď žalovaný 1/ bez jeho súhlasu a vedomia, rozdelil obchodný podiel
v spoločnosti ORNEXT s.r.o. a previedol časti obchodného podielu na tretie subjekty, a to zjavne v

súvislosti s rozvodom manželstva, domnieva, že žalovaný bude postupovať obdobne a v súvislosti
s vysporiadaním masy BSM, ktoré nasleduje po rozvode manželstva, sa bude snažiť scudziť alebo
zaťažiť svoj obchodný podiel v spoločnosti, čím príde k reťazeniu majiteľov obchodného podielu, ktorí
dotknutý obchodný podiel nadobudnú dobromyseľne. Analogicky ako v spoločnosti ORNEXT, s. r. o.
postupoval žalovaný 1/ tesne pred začatím konania o rozvod manželstva aj v spoločnosti RENT NO,

s.r.o. , so sídlom Hviezdoslavova 51/12, 029 01 Námestovo, IČO: 53 040 236, keď v októbri roku 2024
svoj 100% obchodný podiel v tejto spoločnosti rozdelil a jeho časti previedol zmluvami na žalovaného
2/ a žalovaného 3/. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje aj len
potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešilmedzi totožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania sa súdny spor nepredlžoval v dôsledku zmeny okruhu strán sporu (prípadným reťazením
prevodov). Zákaz dispozície s obchodnými podielmi by mal v tomto význame aj deklarovaný preventívny

účinok. Uviedol, že v danom prípade má za to, že žalovaný 1/ sa snažil účelovo vyviesť majetok zo
spoločného BSM a „znehodnotiť“, resp. zmenšiť obchodný podiel danej spoločnosti. Poukázal na to,
že daná spoločnosť vlastní značný nehnuteľný majetok, medzi inými lukratívnu nehnuteľnosť v centre
I. na LV č. XXXX pre obec k.ú. I.. V danom prípade preto prevod obchodných podielov zo žalovaného
1/ na svojich bratov (žalovaný 2/ a žalovaný 3/) v čase keď žalobca signalizoval žalovanému 1/,

že podá návrh na rozvod manželstva je jednoznačne účelový. Pokiaľ ide o zohľadnenie princípu
proporcionality pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a možných následkov
zásahov do práv strán sporu jeho nariadením, tu žalobca uvádza, že ak nie je úmyslom žalovaných
nakladať s obchodnými podielmi, zásah do vlastníckeho práva spočívajúci v zákaze nakladania s nimi
nebude mať na žalovaných žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak úmyslom žalovaných bolo
obchodné podiely scudziť prípadne zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu,

a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedeným posúdením prostredníctvom testu
proporcionality (kedy žalovaní nebudú neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru
a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu) je možné dospieť k záveru, že nariadenie neodkladného
opatrenia môže splniť svoj účel sledujúci zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa
domáha vo veci samej. Žalobca sa prostredníctvom žaloby o určenie, že žalovaný v prvom rade je

spoločníkom spoločnosti s obchodným podielom vo veľkosti 100%, domáha ochrany svojich práv ako
bezpodielového spoluvlastníka, pretože dotknutý obchodný podiel je súčasťou masy zrušeného BSM a
súčasne prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha uloženia povinnosti
zdržať sa nezákonných zásahov aj do jej spoluvlastníctva. Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia sledovaný účel nie je možné dosiahnuť v tomto prípade zabezpečovacím opatrením. Toto

konštatovanie vyplýva z povahy veci. Žalobca nemá k dispozícii možnosť žiadať neodkladné opatrenie
s iným obsahom, ako je uvedené v petite návrhu.

12. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

15.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.18. Podľa Článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

19. Pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal jeho
obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti.

20. Všeobecne k inštitútu neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 326 ods. 1 CSP

súd uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia je navrhovateľ povinný opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená a zároveň je navrhovateľ povinný opísať skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí
osvedčiť, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá je objektívne spôsobilá
ohroziť jemu prislúchajúce subjektívne právo. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom

dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom
neodkladného opatrenia je prostredníctvom poskytnutia predovšetkým dočasnej a provizórnej úpravy
právnych pomerov účastníkov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli či už pred začatím
konania alebo už aj v začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozených alebo porušených
právnych vzťahov je však možné zabezpečiť a účastníkom poskytnúť v súlade s Článkom 17 CSP

len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v takom rozsahu, ako sa toto vykonáva v
základnom konaní, a teda, že nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom
dokazovaní práva uplatneného vo veci samej. V nadväznosti na uvedené súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy
skúma iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej

miere pravdepodobnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností.

21. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil so
samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.08.2025, ako aj s listinnými
dôkazmi doloženými žalobcom, a to : rozsudok č.k. 3P/4/2025 (č.l.12-14 súdneho spisu), výpisom

z OR (č.l.15 súdneho spisu), výpisom z LV č. XXXX (č.l. 16-17 súdneho spisu), výpisom z LV č.
XXXX (č.l. 18 súdneho spisu), výpisom z OR (č.l. 19 súdneho spisu), podacím lístkom (č.l. 20 -21
súdneho spisu), dovolaním sa relatívnej neplatnosti (č.l. 22 súdneho spisu), dovolaním sa relatívnej
neplatnosti (rub č.l. 23-24 súdneho spisu), dovolaním sa relatívnej neplatnosti (č.l. 25 súdneho spisu)
a potvrdením o doručení (č.l. 33 a nasl. súdneho spisu), pričom preskúmal splnenie jednotlivých

kumulatívne stanovených podmienok pre jeho nariadenie.

22. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a v kontexte predložených dôkazných prostriedkov súd vyhodnocoval vecnú legitimáciu osôb, ktoré
vystupujúakoprocesnéstranytohtokonania,otázkučinavrhovateľomopísanéskutočnostiapredložené

listinné dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
ďalej potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom. Nevyhnutným
predpokladom je tiež splnenie všeobecnej požiadavky, aby sa neodkladným opatrením medzi stranami
nevytvoril nenávratný stav, a podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, všetko
pri zohľadnení miery ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa odôvodňujúcich navrhovaný zásah

do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené podmienky neodkladného opatrenia súd posudzoval
kumulatívne, tzn. že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu neodkladného
opatrenia vyhovieť.

23. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aj keď v hlavičke žalobného návrhu je

uvedený aj žalovaný 4/, súd mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje len
proti žalovanému 1/-3/, preto mal súd za to, že predmetné neodkladné opatrenie sa žalovaného 4/
netýka. Okruh účastníkov neodkladného opatrenia nemusí byť totožný s okruhom osôb v konaní vo veci
samej, aj keď ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania. Pokiaľ ide o návrh
neodkladného opatrenia, vo výrokovej časti nesmeruje voči žalovanému 4/ žiaden petit návrhu, preto vo

vzťahu k nemu súd ani nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani ho nezamietol.
Keďževočižalovanému4/ nesmerujevýroknavrhnutéhorozhodnutia,malsúdzato,žeohľadomnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je sporovou stranou na jednej strane len žalobca a na strane
druhej žalovaný 1/ až žalovaný 3/. Jednotlivými výrokmi sa žalobca domáha uloženia povinnosti len vovzťahu k žalovanému 1/ až 3/. Keďže nenavrhoval žalobca vo vzťahu k žalovanému 4/ uložiť žiadnu
povinnosť, súd vo vzťahu k nemu nemohol návrh ani zamietnuť a ani mu vyhovieť. Súd mal za to, že
žalovaný 4/ nie je účastníkom časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Vecnú legitimáciu strany sporu (či už aktívnu, alebo pasívnu) skúma súd aj bez návrhu, pričom
zistenie nedostatku vecnej legitimácie má vždy za následok zamietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti
v súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva.

Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie naopak ide vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej
povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

25. Pokiaľ ide o dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, súd mal za to, že
žalobca osvedčil, že došlo k rozvodu manželstva žalobcu a žalovaného 1/ - viď rozsudok Okresného
súdu Námestovo č.k. 3P/4/2025-122 zo dňa 20.02.2025, pričom právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode
manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manželstvo žalobcu a žalovaného 1/ bolo
rozvedené dňa 12.03.2025. Zároveň žalobca osvedčil, že do dňa 17.10.2024 bol jedným spoločníkom

žalovaného 4/ žalovaný 1/ a počnúc dňom 18.10.2024 sa ďalšími spoločníkmi žalovaného 4/ stali aj
žalovaný 2/ (30%) a žalovaný 3/ (30%). Rovnako mal súd osvedčené, že žalovaný 1/ sa stal 100%
spoločníkom žalovaného 4/ počas trvania manželstva so žalobcom, pričom podľa tvrdenia žalobcu,
počas trvania manželstva so žalovaným bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo zrušené,
nedošlo k jeho zníženiu jeho zákonného rozsahu alebo k vyhradeniu vzniku BSM ku dňu zániku

manželstva. Keďže uzavretím manželstva priamo zo zákona vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov a k jeho zrušeniu, zúženiu a pod. môže dôjsť len v zákonom stanovených prípadoch
a zákonom stanoveným spôsobom, ktoré v danom prípade neboli osvedčené, súd mal za to že
bolo osvedčené, že predmetný obchodný podiel nadobudol žalobca a žalovaný 1/ do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, aj keď v obchodnom registri bol ako majiteľ obchodného podielu – spoločník

žalovaného4/uvedenýlenžalovaný1/.Vprípadeakjedenzmanželovzatrvaniamanželstvanadobudne
majetok a to aj obchodný podiel za prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
tento sa stáva- resp. hodnota obchodného podielu sa stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktorá je potom predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (viď
rozhodnutie NS SR 2Cdo/168/2005- R27/2007, rozhodnutie NS SR 8Cdo/196/2018).

26. Vzhľadom k tomu, že manželstvo žalobcu a žalovaného 1/ bolo rozvedené, následkom uvedeného
bude buď dohoda žalobcu a žalovaného 1/ o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželovaleborozhodnutiesúduovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,kdebymala
patriť aj hodnota obchodného podielu v spoločnosti žalovaného 4/.

27. Zároveň, ak dotknutý obchodný podiel je súčasťou bezpodielového vlastníctva manželov, v prípade
jeho prevodu počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže ho manžel, na ktorého
je predmetný obchodný podiel napísaný previesť na inú osobu bez súhlasu druhého manžela, nakoľko
nejde o bežnú vec. Ak tak urobí, uvedené je v rozpore s ust. § 145 Občianskeho zákonníka a podľa §

40a Občianskeho zákonníka je taký úkon relatívne neplatný (viď rozhodnutie NS SR 5Obdo 11/2007).
Súd mal osvedčené z výpisu z obchodného registra, že žalovaný 1/ previedol počas trvania manželstva
obchodný podiel o veľkosti 30% na základnom imaní žalovaného 4/ na žalovaného 2/ a obchodný podiel
o veľkosti 30% na základnom imaní žalovaného 4/ na žalovaného 3/.

28. Súd mal zároveň osvedčené, že žalobca sa domáhal voči žalovanému 1/ až žalovanému 3/ listami
zo dňa 31.07.2025 relatívnej neplatnosti zmlúv o prevode obchodného podielu, ktorými žalovaný 1/
previedol obchodný o veľkosti 30% na základnom imaní spoločnosti na žalovaného 2/ a žalovaného 3/
(č.l.22-25). Súd mal osvedčené odoslanie predmetných listov žalovaným 1/ až 3/ z podacích lístkov na
č.l. 20-21 súdneho spisu. A ich doručenie mal preukázané z dokladov ma č.l. 33 a nasl. súdneho spisu.

29. Súd mal zároveň osvedčené, že návrhom vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že obchodný
podiel v spoločnosti ORNEXT, s.r.o. patrí žalovanému 1/ v rozsahu 100%, teda že žalovaný 1/ je
spoločníkom spoločnosti ORNEXT, s.r.o. s obchodným podielom vo veľkosti 100%.30. Vzhľadom k uvedenému, súd mal za to, že v danom prípade existuje dôvodnosť ako i trvanie nároku
žalobcu, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca domáha poskytnutia predbežnej, neodkladnej ochrany.

31. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je zároveň rozhodujúce preukázanie minimálne
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, smerujúcej k obmedzeniu práva navrhovateľa.
Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou
pre vydanie neodkladného opatrenia.

32. Aj keď v konkrétnom prípade žalobca neosvedčil skutočnosť, žeby žalovaný 1/ až 3/ mali v úmysle
ďalej svoje obchodné podiely previesť na ďalšie osoby, či ich zaťažiť právami tretích osôb, a teda
nepreukázal konanie žalovaných 1/-3/, ktoré by smerovalo k akémukoľvek nakladaniu s predmetnými
obchodnými podielmi, súd sa v danom prípade stotožnil s názorom žalobcu, že v danom prípade ide
o výnimočnú situáciu v tom, že kým o návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia sa rozhoduje v lehote

do 30 dní od doručenia návrhu na súd, o zápise zmeny v obchodnom registri sa rozhoduje do dvoch dní,
preto v prípade ak by už reálne došlo k prevodu obchodného podielu na iný subjekt, príp. jeho zaťaženiu
iným právom, záložným právom, ručením a pod. tretej osoby, žalobca by už nevedel na danú situáciu
zareagovať, a musel by prijať aktuálny stav. Na podporu uvedeného je nutné ešte dodať, že pri prevode
obchodného podielu, o ktorom by sa mohol žalobca dozvedieť až z výpisu z obchodného registra platí,

že zápis do obchodného registra má len deklaratórne účinky. A aj keď v prípade zriadenia záložného
práva na obchodný podiel má zápis tohto práva v obchodnom registri konštitutívne účinky, je malá
pravdepodobnosť, žeby sa žalobca o prípadnom zriadení záložného práva zo strany žalovaných 1/-3/
dozvedelpredjehozápisomdoobchodnéhoregistra.Zároveňsasúdstotožnilstvrdenímžalovaného,že
keďže v danom prípade ide o neodkladné opatrenie po začatí konania, neodkladnosť úpravy pomerov je

daná v tomto prípade aj potrebou zachovania skutkového a právneho stavu, aký existoval v čase začatia
konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, a to v súlade so zásadou hospodárnosti
konania.

33. Zároveň súd dodáva, že zámer dispozície s obchodným podielom sa dá osobe nezúčastnenej na

takejto dispozícii zistiť spravidla až keď takáto dispozícia nastane - zápis do obchodného registra. Pokiaľ
má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s obchodným podielom poskytnutá formou neodkladného
opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, kedy sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu
zrejmá, pretože jej potom neodkladným opatrením už nemožno spravidla zabrániť. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutia, ktoré vo svojom návrhu označil žalobca a, to rozhodnutie Krajského súdu

v Trenčíne sp.zn. 5Co/278/2024, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016.

34. Súd zároveň prihliadol ku skutočnosti tvrdenej žalobcom, a ktorú mal osvedčenú z výpisu
z obchodného registra, že žalovaný 1/ analogicky ako v spoločnosti ORNEXT, s. r. o. postupoval pred
začatím konania o rozvod manželstva aj v spoločnosti RENT NO, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova

51/12, 029 01 Námestovo, IČO: 53 040 236, keď v októbri roku 2024 svoj 100% obchodný podiel v tejto
spoločnosti previedol zmluvami na žalovaného 2/ (30%) a žalovaného 3/ (30%).

35. Zároveň pokiaľ ide o proporcionalitu nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k právam
žalovaných súd mal za to, že tak ako to uviedol žalobca vo svojom podaní, nakoľko predmetným

neodkladným opatrením sa navrhuje zdržať sa úkonov, ktoré by viedli k scudzeniu, prevodu, zriadeniu
záložného práva, či zabezpečovacieho práva a pod. na obchodný podiel, ak žalovaný 1/ až 3/
nemajú v úmysle nakladať s obchodným podielom, neznamená pre žalovaného 1/ až 3/ nariadenie
neodkladného opatrenia žiaden zásah do ich práv a v prípade ak by mali v úmysle predmetné obchodné
podiely previesť na inú osobu, hrozí bezprostredná ujma na právach žalobcu.

36. Súd uvádza, že vo výroku tohto uznesenia bližšie špecifikoval jednotlivé obchodné podiely
žalovaného 1/až 3/, pričom žalobcu na bližšiu špecifikáciu týchto podielov nevyzval výzvou na
odstránenie vád podania, nakoľko z navrhovaného petitu ako aj podľa obsahu návrhu bolo zrejmé, že
sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k obchodným podielom uvedeným vo výroku

tohto rozhodnutia.

37. Súd mal za to, že nariadeným neodkladným opatrením sa nevytvoril nenávratný stav medzi stranami
sporu.38. Vyššie uvedené zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu predbežného
posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely rozhodovania o

navrhovanom neodkladnom opatrení. Teda nie je vylúčené, že na základe výsledkov vykonaného
dokazovania vo veci samej a pri uplatnení všetkých princípov civilného sporového konania súd dospeje
k iným skutkovým a právnym záverom, teda odlišným od posúdenia vykonaného súdom v rámci
rozhodovania o neodkladnom opatrení.

39. Na záver súd uvádza, že v danej veci nebolo možné dosiahnuť účel sledovaný neodkladným
opatrením zabezpečovacím opatrením vylučuje to predmet neodkladného opatrenia, nakoľko inštitút
zabezpečovacieho opatrenia slúži výlučne na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to v súlade s ustanovením § 262
ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici (§
357 písm. d CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotov kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Uznesenie, ktorým súd nariaďuje neodkladné opatrenie,
je vykonateľné doručením, ako osobitný predpis neustanovuje inak.