Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/167/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237890
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Korbašová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123237890.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy

Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci
navrhovateľky/manželky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., zastúpenej: AK JUDr.
Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin, IČO: 50 157 892, proti
manželovi:E.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXXX/XX,D.,vkonaníonávrhumanželkynarozvod
manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9Pc/51/2023-42 zo dňa 1.
júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9Pc/51/2023-42 zo dňa 1. júla 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. rozviedol
manželstvo účastníkov konania; vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 94 CMP, § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 19 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 22 zákona o

rodine, § 23 ods. 1 – 3 zákona o rodine dospel na základe vykonaného dokazovania k názoru, že
manželia síce bývajú v jednom dome, ale netvoria rodinu. Manželia si v zásade nepomáhajú, svoje
problémy neriešia, pričom tento stav je dlhodobý. Každý z manželov žije svojím životom, manželstvo je
len formálne, neplní žiaden účel. Manželka na rozvode manželstva trvala, manžel mal záujem zachrániť
manželstvo, a to najmä materiálne - darčekmi manželke. Konkrétne riešenie rozvráteného vzťahu však
v rámci konania manžel uviesť nevedel. Deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté. Obaja manželia
popísali atmosféru doma ako „dusnú“. Rozvrat manželstva bol podľa okresného súdu spôsobený najmä

vzájomným odcudzením, opakovanými nezhodami v manželstve, absenciou spoločných záujmov a
rozdielnosťou pováh. Manželka má jasnú predstavu o svojej budúcnosti, bez manžela. Okresný súd
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dávali aspoň minimálnunádej na obnovenie manželského spolužitia.
Rozvrat manželstva okresný súd na základe uvedeného vyhodnotil ako kvalifikovaný, neodstrániteľný a
nenapraviteľný. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel z dôvodov uvedených v § 365 ods.

1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) a z dôvodu uvedeného v § 62 ods. 1 CMP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na prejednanie. Uviedol, že prioritne všetku
svoju energiu a schopnosti počas trvania manželstva venoval zabezpečeniu zdravého a kontinuálnehovývoja spoločných detí, finančnému zabezpečeniu rodiny a starostlivosti o domácnosť. Keďže pracoval
na turnusy, je prirodzené, že manželka musela byť častokrát sama, čo ale bolo, podľa jeho názoru,
adekvátne vyvážené jeho následnou starostlivosťou o ňu, deti a domácnosť. Skutočnosť, že každý z nich

pracuje v inej oblasti, a teda riešenie pracovných problémov nie je ich hlavnou komunikačnom témou,
nie je dôvodom na rozvod manželstva. Nezhody a občasné konflikty, ktoré boli zo strany manželky
prezentované pred okresným súdom ako základ rozvratu manželstva, týmto základom určite neboli a ich
intenzita je primeraná dĺžke trvania manželského spolužitia. Manželstvo v súčasnosti funguje, okrem
intímnej funkcie plní všetky funkcie štandardne. Finančné problémy a finančné zabezpečenie rodiny

rieši spoločne s manželkou, finančné prostriedky, ktoré zarobí sú stále posielané na spoločný účet.
Medzi ním a manželkou nikdy neexistoval zásadný rozpor, ktorý by mohol nejakým spôsobom zapríčiniť
neodstrániteľný a nenapraviteľný rozvrat manželstva. Stále verí v obnovenie manželského spolužitia.

4. Manžel v odvolaní konštatoval, že všetok svoj voľný čas po odrastení spoločných detí, venoval už
len manželke. Manželku nikdy nepodviedol, počas celého manželstva jej bol verný a nemal žiadny

iný vzťah s inou ženou. Nestotožnil sa s názorom svojej manželky, že je pesimistická povaha, často
mení zamestnanie, nemá priateľov. Spochybnil tvrdenia plnoletej dcéry vo vzťahu k ich manželstvu s
manželkou v celom rozsahu. Mal za to, že úvahy a závery plnoletej dcéry boli viac - menej výsledkom
tvrdení manželky. Pokiaľ sa plnoletý syn vyjadril o jeho vzťahu s manželkou, že je presne taký, aký by
nemal byť, toto vyjadrenie ho mrzí, a nevie si vysvetliť na základe čoho dospel k takémuto názoru.

5. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 14CoP/167/2024-72 zo dňa 30.10.2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.11.2024 prerušil odvolacie konanie na návrh manželky. Uznesením č.k.
14CoP/167/2024-96 zo dňa 21.10.2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2025 Krajský súd v
Žiline rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní na návrh manželky.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) potvrdil rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil

skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení zákona o rodine, správne a zákonne rozhodol
o rozvode účastníkov konania, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného
prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a poukazuje na ne cez úpravu v §
387 ods. 1, 2 CSP tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie.
7. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým

posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/
týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku

ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne

postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa
na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací
súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom manžela,
v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).9. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné
podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver,

že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené, ako to má na mysli § 23 zákona o rodine, dlhodobo
neplní svoj spoločenský účel a vzhľadom na stratu citových väzieb a dôvery medzi partnermi je vylúčená
možnosť obnovenia spolužitia i do budúcnosti. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie,
nesporne vyplýva, že manželia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, ani spolu intímne
nežijú. Tieto objektívne preukázané skutočnosti sú defacto potvrdené aj samotným manželom, manžel

ich žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil ani v priebehu prvostupňového konania, a ani v
odvolaní. Inak povedané, manžel počas celého konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by
aspoň nepriamo preukazoval opak, teda že s manželkou žije v spoločnej domácnosti (nie v jednom byte,
či dome), že vedú spoločné hospodárenie, intímne spolu žijú.

10. Pokiaľ manžel v odvolaní považoval na nesprávny a nedostatočne dôkazne podložený záver

súdu prvej inštancie o existencii trvalého rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, odvolací súd
zdôrazňuje, že otázka trvalého rozvratu manželstva odôvodňujúca rozhodnutie o rozvode manželstva
musí byť posudzovaná v každom jednotlivom prípade individuálne. Podstatné je, či trvalý
rozvrat manželských vzťahov nastal alebo nie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že manželstvo
účastníkov konania ku dňu vyhlásenia rozsudku okresného súdu neplní žiadnu zo svojich

spoločenských funkcií, manželka kategoricky a opakovane poprela možnosť obnovenia manželského
spolužitia, vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie potvrdilo už len formálny charakter
manželského zväzku. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zastáva názor, že nie je
na mieste niekoho nútiť zotrvať v nefunkčnom manželstve proti jeho vôli. Dobrovoľnosť a slobodné
rozhodnutie oboch manželov ako predpoklad pre ďalšie trvanie manželstva z obsahu odvolania nemal

preukázané ani odvolací súd. Jednoznačný a rozhodný postoj manželky, ktorá v manželstve zotrvať
nemieni, a to aj napriek prerušeniu odvolacieho konania v prejednávanej veci za účelom poskytnutia
času manželom na sanáciu manželských vzťahov, je potom znakom trvalého rozvratu manželstva ako
dôvodu pre jeho rozvod. Nič na tom nemení ani nesúhlas manžela s rozvodom manželstva, ani jeho
predstava o možnosti záchrany manželstva. Ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem

zotrvať v manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval.
Ak na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že manželstvo nenapĺňa svoje poslanie a účel
manželstva, nemožno jeho záverom nič vytknúť.
11. Irelevantná je v tomto prípade rovnako odvolacia argumentácia manžela vo vzťahu k jeho správaniu
počas trvania manželstva, keďže tieto skutočnosti síce vypovedajú o tom, že svojho času si

manželstvo svoje spoločenské funkcie naozaj plnilo, toto však už je minulosťou a nepochybne veľká časť
ztýchtoskutočnostíspadádoobdobiaspredtrvaléhorozvratumanželstva.Spoločnáminulosťmanželov,
akokoľvek by bola bývala harmonická, koľko ťažkých vecí manželia spoločne dokázali prekonať, či koľko
pekných chvíľ spolu strávili, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania
vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a manželka ďalšie spolužitie v manželskom zväzku odmieta.

12. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne
správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach
naň opäť i na tomto mieste odkazuje.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

15. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.