Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 17, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10P/160/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625204194
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Špak

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625204194.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Martin Špak, v právnej veci mal. detí: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom
u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves,
deti rodičov, matka: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX a otec: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXX, t.č. bytom Žehra, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu, uzavretú na Informatívnom stretnutí rodičov 13.11.2025, o
úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX,

D. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX, v tomto znení:

Maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar.
XX.XX.XXXX, sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných
veciach.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A., C., D. a E., na každé z maloletých detí, mesačne
sumou rovnajúcou sa 30 percent zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
nezaopatrené dieťa podľa zákona č 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, opakovane a do
budúcna, počnúc od 13. novembra 2025.

Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.09.2025 bol Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručený návrh matky (ďalej označená aj
ako „navrhovateľka“), ktorým sa domáhala, aby otcovi maloletých detí bolo určené výživné na každé
dieťa v sume 80,- eur mesačne, vždy do 20.dňa v mesiaci vopred.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom nie sú manželia, do roku 2015 žili ako
druh a družka v dome u rodičov otca maloletých detí. Zo vzťahu sa narodili maloleté deti a to C. B.,

nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, E. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX. A. sa
odsťahoval k inej žene do obce I.. Od tejto doby ju vôbec nekontaktuje. Je nezamestnaná a nemá žiadny
príjem, poberá rodinné prídavky na deti a rodičovský príspevok. Jej rodičia ju finančne podporujú.
3. Súčasťou podaného návrhu bol aj rodné listy maloletých detí .4. Súd uznesením sp. zn. 10P/160/2025-12 zo dňa 21.10.2025 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletých detí v tomto konaní.
5. Dňa 07.11.2025 bola tunajšiemu súdu doručená správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov,

z ktorej vyplynulo, že matka, F. B., nar.X.XX.XXXX, býva spolu so svojimi deťmi v domácnosti svojich
rodičov, F. a J. G.. Spoločne obývajú jednoizbový murovaný dom s kuchyňou. Domácnosť je zariadená
účelne a prakticky, je udržiavaná v poriadku a čistote. V domácnosti je zavedená elektrina, za ktorú
spoločne platia 60 Eur a za vodu 25 Eur mesačne. Matka je nezamestnaná, toho času je poberateľkou
rodičovského príspevku, ktorý poberá v sume 351,80 Eur a k tomu poberá prídavok na deti v sume

240 Eur. Iný príjem nemá. Maloletá A. je žiačkou X.K. L. E. M. H., maloletý C. navštevuje F. E. M.
H. a deti D. a E. sú v celodennej starostlivosti matky. Zdravotný stav detí je dobrý, majú absolvované
všetky potrebné očkovania a sú dispenzarizované u F. J. v N. M.. Matka na podanom návrhu trvá v
celom rozsahu. S otcom detí nežije v spoločnej domácnosti od dvoch mesiacov maloletej E., kedy si
našiel inú známosť a odsťahoval sa k nej. S deťmi nemá vytvorený dobrý vzťah, tieto nenavštevuje, ani
na ich výživu ničím neprispieva. Otec, C. B., nar.XX.X.XXXX na adrese H. O. XXX zastihnutý nebol.

Matka detí uviedla, že sa toho času zdržiava v obci I. P. družky J. G.. Pri návšteve u jeho družky na
adrese I. XXX bol zastihnutý a uviedol, že bývajú spolu u jej matky v murovanom trojizbovom rodinnom
dome, v ktorom bývajú aj jej súrodenci. Je nezamestnaný, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol
vyradený pre nespoluprácu. Toho času nemá žiadny príjem, preto neprispieva ani na výživu svojich
detí. S deťmi je v kontakte, podľa jeho vyjadrenia ich navštevuje v domácnosti svojej matky H. B..

Súhlasí s tým, aby boli deti zverené do osobnej starostlivosti matke, s deťmi by sa chcel stretávať asi
dva krát v týždni, ale výživné na deti zatiaľ nemá z čoho platiť. Na základe uvedených skutočností
odporúčame súdu, aby boli maloleté deti B., A., C., D. a E. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec
bol zaviazaný prispievať na ich výživu minimálnym zákonom stanoveným výživným. Dňa 13.3.2023 sa v
konaníuskutočniloinformatívnestretnutierodičovzaprítomnostikoordinátorkyOkresnéhosúduSpišská

Nová Ves a za účasti kolízneho opatrovníka, na ktorom rodičia maloletého Q. dospeli k rodičovskej
dohode. Navrhovateľka na informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že s otcom dieťaťa nežije už asi dva
mesiace preto navrhuje, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. Čo sa týka mesačných
výdavkov, platí elektrinu 40,- eur mesačne, drevo v sume cca 50,- eur mesačne. Je nezamestnaná,
evidovaná na ÚPSVaR, pričom poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa. Je posudzovaná

spoločne ako rodina čo sa týka dávky v hmotnej núdzi. Matka uviedla, že syn má otca veľmi rád, ale
odkedy sa otec vrátil z práce z Čiech tak sa veľmi zmenil. Mal. Q. chodí do prvej triedy. Dieťa je zdravé,
nemá zvýšené náklady na zdravotný stav. Dieťa sa nestravuje v škole, dostáva balíčky, desiaty nakoľko
sú v hmotnej núdzi. Nemá mimoškolské aktivity. Po vyjadrení matky sa k slovu dostal otec maloletého
dieťaťa, ktorý súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ale uviedol, že styk nie je

potrebné upravovať lebo sa s matkou vedia dohodnúť. Okrem mal. Q. má ešte 2 maloleté deti, ktoré
sú mu zverené. Toho času je nezamestnaný, chodí na brigády. Cestu a ubytovanie do Českej republiky
mu platí zamestnávateľ. Pracuje na úkol, kope jamy, zarobí asi 110,- KČ za meter, pričom pracuje asi
18-20 dní do mesiaca a za deň vykope cca 20 metrov. Následne navrhovateľka navrhla výšku výživného
a to sumu aspoň 60 eur mesačne, s čím otec a kolízny opatrovník vyjadrili súhlas. Rodičia teda uzavreli

rodičovskú dohodu v tomto znení: Maloletý Q. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti
matky, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje
uhrádzať výživné na mal. Q. v sume 60,- eur mesačne, vopred k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci
od právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s mal. Q. sa neupravuje.
6. Dňa 13.11.2025 sa v konaní uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov za prítomnosti koordinátorky

Okresného súdu Spišská Nová Ves a za účasti kolízneho opatrovníka, na ktorom rodičia maloletého Q.
dospeli k rodičovskej dohode. Navrhovateľka na informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že žiada deti
zveriť do svojej starostlivosti , upraviť styk nežiada a výživné žiada upraviť minimálne. Otec s návrhom
matky súhlasil. Kolízny opatrovník uviedol, že rodičia nežijú spolu, otec býva s družkou. Odporúča
minimálne výživné, vzhľadom na jeho príjem.

7. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 17.11.2025, na ktorom vykonal dokazovanie,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi, rodnými listami maloletých detí , záznamom z informatívneho
stretnutia rodičov zo dňa 13.11.2025, správou kolízneho opatrovníka a rozhodol vo veci samej.
Pojednávalo sa za neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnila. Navrhovateľka a zástupca
kolízneho opatrovníka navrhli súdu na pojednávaní schváliť rodičovskú dohodu.

8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.9. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
10. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
21.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
24. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.25. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu

poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletého.

30. Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem
všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.
31. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako„CSP“), rozsudok

ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,
ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
33. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
34. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak
je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje

dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.
35. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
36. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

37. Súd pri svojom rozhodovaní v právnej veci maloletých poukazuje na judikatúru Ústavného

súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom.
Predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého
dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách
rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine
preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (pozri § 35, § 36, §

25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv,
rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).
38. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom oboznámil
s rodičovskou dohodou, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, s vyjadreniami oboch rodičov,
zápisnice z informatívneho stretnutia a správou kolízneho opatrovníka v smere zistenia aktuálnych

potrieb maloletých detí, výdavkov spojených s ich výživou a výchovou. Súd vykonal dokazovanie v
rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania a to, či rodičovská dohoda o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú účastníci zhodne navrhli a uzatvorili dňa 13.112025 spĺňa
predpokladyvyžadovanév§24ods.3Zákonaorodine,najmäčijevzáujmeanaprospechmaloletých,ato po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletým, výchovnej a ďalších).
Na základe uvedeného, súd dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovaná
rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletých, rešpektuje a zohľadňuje ich potreby, preto ju

v celom rozsahu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na odporúčanie kolízneho
opatrovníka v podanej správe o prešetrení pomerov, ktorý taktiež odporúčal súdu schváliť rodičovskú
dohodu.
39. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
42. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v
spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadnemu

z účastníkov trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového
poriadku).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)