Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoEk/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207216553
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7207216553.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave na Pribinovej ulici č. 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému
A. B., nar. XX.XX.XXXX bývajúcom v C. D. E. F. G. XXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr.
Ladislava Jakubca so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave na Zámockej ulici č. 30, IČO: 31 782 36,

pod EX 880/07 o vymoženie 879,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Mestského súdu Košice zo dňa 24.02.2025 č.k. K2-39Er/2000/2007 - 65

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdKošice(ďalejlensúdprvejinštanciealebosúd)napadnutýmuznesenímvyhlásilexekúciu
za neprípustnú (I. výrok), exekúciu zastavil (II. výrok) a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal (III. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci bola súdu dňa 12.07.2007 doručená žiadosť o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcienazákladeprávoplatnéhoavykonateľnéhoRozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn. SR
0273/07 zo dňa 06.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2007. Na základe takto podanej
žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie preskúmal spisový materiál
a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky a na základe
toho zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 09.06.2006 uzavretá zmluva o úvere č. 9060606,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru oprávneným (ako veriteľom) povinnému (ako dlžníkovi) v sume

16.000 Sk, t.j. 531,10 Eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom v sume 15.440 Sk, t.j. 512,51
Eur, celkovo 31.440 Sk, t.j. 1.043,61 Eur a to v 12 mesačných splátkach v sume 2.620 Sk, t.j. 86,96
Eur, počnúc dňom 14.07.2006. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný si svoje povinnosti vyplývajúce
z predmetnej zmluvy neplnil riadne a včas, oprávnený sa domáhal na Stálom rozhodcovskom súde
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. vydania rozhodcovského rozsudku na základe bodu č. 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa bodu 17 Všeobecných obchodných podmienok:

„Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len
"rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom

ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h, § 57 ods. 1 písm. g) a ods. 2, § 58 ods. 1,
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods.
1, 2, § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), b)
zákona č. 233/2019 Z.z., § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 a 2, § 574 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľský, nakoľko tento právny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi
úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené

s poskytnutým úverom. Následne súd prvej inštancie posudzoval dohodnutú rozhodcovskú doložku
obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach, na základe ktorej si rozhodcovský súd založil
svoju právomoc a dospel k záveru, že táto nebola dojednaná individuálne a je súčasťou obchodných
podmienok, ktoré spotrebiteľ (povinný) nemal možnosť ovplyvniť a je teda neprijateľnou podmienkou
spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na

účinnú právnu ochranu na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, pričom veriteľ už vopred
zvolil konkrétny rozhodcovský súd. Znenie doložky, ktorá navodzuje dojem, že zmluvné strany sa
dohodli, že spory budú riešené dohodou strán, alebo pred vopred určeným rozhodcovským súdom
alebo všeobecným súdom, no v konečnom dôsledku si toto právo výberu veriteľ ponechal a donútil
spotrebiteľavzdaťsabudúcehoprávadohodnúťsanariešenísporovanepodmienečnesapodrobiťtomu

konaniu,ktorévyvoláveriteľ.Oprávnenýzároveňnepreukázal,žerozhodcovskádoložkaboladohodnutá
individuálne, že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne
oboznámený so znením záverečných ustanovení zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami a
to pred podpisom zmluvy. Súd ďalej konštatoval, že Občiansky zákonník uvádza len demonštratívny
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, pričom z ich všeobecnej definície je zrejmé, že ide o

takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa, ktorý si tieto podmienky prispôsobuje tak,
aby boli pre neho výhodnejšie. Vsunutím tejto doložky do záverečných ustanovení vopred pripravenej
formulárovej zmluvy tak oprávnený využil nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a

princípmi zásad poctivého obchodného styku, a ktorý je judikatúrou vnútroštátnych súdov považovaný
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň je v rozpore s dikciou zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľavzneníúčinnomvčaseuzavretiapredmetnejzmluvy.Súdvtejtosúvislostitakistopoukazuje
aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores z 27.06.2000 (C
240-244/98). Zo zákona o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd

je oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný
a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami zákonným spôsobom. Okrem
tejto skutočnosti je už v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (berúc do úvahy ustanovenie §
243h Exekučného poriadku) súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská doložka spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, či
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisuje a či je vykonateľné. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal

právomoc vo veci rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil svoju právomoc,
nebola platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu
spotrebiteľa a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.4. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199 a § 200 ods. 5 Exekučného poriadku a vyhlášky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu
trov exekúcie, keďže súdny exekútor neopravil vyčíslenie trov konania podľa vyhlášky účinnej v čase

začatia exekučného konania a súd mal teda za to, že si trovy konania neuplatňuje.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Oprávnený v odvolaní uplatnil
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. V odvolaní odmietol postavenie povinného

ako spotrebiteľa, keďže zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania bola uzavretá podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má povahu
absolútneho obchodu, z ktorého dôvodu aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je
možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy,
nie je vzťahom spotrebiteľským. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné
strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Oprávnený ďalej argumentoval, že povinný uzavrel zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, pričom priamo na prednej strane zmluvy dlžník vyhlásil,
že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluva ako aj Všeobecné
podmienky boli vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne, z ktorého dôvodu je

nepochybné, že povinný podpisom zmluvy jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka dojednaná vo Všeobecných podmienkach
bola písaná čitateľným písmom, pričom z nej vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi
klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený ďalej
uviedol, že Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazoval

použitie rozhodcovskej doložky. Oprávnený zároveň tvrdil, že dohodnutá rozhodcovská doložka je
tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania a už len
z tohto pohľadu nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t.j. k jeho protiprávnemu

konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu a to
buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd alebo priamo
na rozhodcovský orgán. Spotrebiteľ (povinný) má zároveň možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na
všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa
brániťvrozhodcovskomkonaní.Oprávnenýnazáveruviedol,žemázato,žerozhodcovskádoložkabola

dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z
toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka nepredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

6. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.11. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 09.06.2006 Zmluvu
o úvere č. 9060606, podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 16.000 Sk t. j. 531,10

Eur. Nakoľko si povinný svoj záväzok riadne a včas nesplnil, čím sa dlh stal splatný v celku. Oprávnený
pristúpil k uplatneniu svojich práv cestou rozhodcovského konania.

13. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR SR 0273/07 zo dňa
06.02.2007. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2007 a vykonateľnosť

dňa 22.03.2007. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
nachádzajúca sa v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere, uzavretej
dňa 09.06.2006 medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným.

14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

16. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

19. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere uzavretá
medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti

rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone
stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom
poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníkakonania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého

je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného
poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v
každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 09.12.2010,
sp. zn. II. ÚS 545/2010. Odvolací súd navyše uvádza, že za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom

nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, bola upravená nová možnosť
súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a v už prebiehajúcich
exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

21. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL,
kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

22.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky/zmluvy, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský

rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky/zmluvy, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. 3Cdo
122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo

dňa 05.12.2012, sp. zn. 6Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od
existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

23. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami
z rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa
uvedenej rozhodcovskej doložky, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava, IČO: 35
922 761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenia tejtovety sa nepoužijú v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

24. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách
a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom

dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých
mravov je plne opodstatnená.

25. Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj
dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide

aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej
dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na
všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.

Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Pre povinného to znamenalo povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval
v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je
dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa

nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného. Keďže aj odvolací
súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, táto je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

26. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom
konaní pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura scripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým

je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť

tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.

27. Odvolací súd tiež poznamenáva, že rozhodcovská doložka je okrem vyššie uvedených dôvodov
neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 17. je
obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli totiž podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú
doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú. Za tejto situácie rozhodcovský súd
nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnejzmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Vzhľadom na
uvedené neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval
správne, keď exekúciu zastavil.

29. K odvolaní namietanému posúdeniu právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným založenom
zmluvou o úvere zo dňa 09.06.2006 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd uvádza, že v súlade s §
23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007 spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V preskúmavanej veci sa nepochybne
jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 23a o ochrane
spotrebiteľa. Zároveň Občiansky zákonník spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol

povinnémuúver.Totooprávnenýakoveriteľvkonanínepreukázal.Odvolacísúdsastotožňujesprávnym
názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou.

30. Zároveň v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom
zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo

podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi
mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky
normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o
určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh

týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v
prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný - nemal
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy),
nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému trovy konania
preukázateľne nevznikli.

33. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).