Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Ek/1588/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125326443
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Turčinová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125326443.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému 1) Saskia Service s. r. o., Karpatské
námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 50 646 923, povinnému 2) A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/
XXX, XXX XX E., povinnému 3) F. B., nar. XX.XX.XXXX, B. G. XXXX/XX, XXX XX E. a povinnému 4)

H. I., nar. XX.XX.XXXX, J. K. L. XXX/X, XXXXX M., všetci pr. zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, H. C.
X/X, XXX XX N., o vymoženie 59 634,30 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Ing.
Štefan Majchrák, so sídlom exekútorského úradu Palárikova 13, 811 04 Bratislava, pod sp. zn. XXXXX
XXX/XX, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a oprávnenému voči povinným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti

s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 699,98 eur.
III. Súd povinným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinných na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.06.2025 domáhal od
povinných vymoženia pohľadávky vo výške 59 634,30 eur s prísl. na základe exekučného titulu –

rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca JUDr. Marek Morochovič sp. zn. 13/03/24 Mo zo dňa
15.04.2025, ktorý sa stal vykonateľným dňa 03.05.2025.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 12.06.2025 poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Ing. Štefan Majchrák, so sídlom exekútorského úradu
Palárikova 13, 811 04 Bratislava, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.

3. Súdny exekútor zaslal povinným Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.06.2025, ktoré bolo
povinnému 1) doručené dňa 02.07.2025, povinnému 2) dňa 19.06.2025, povinnému 3) dňa 23.06.2025
a povinnému 4) dňa 20.06.2025. Povinní následne podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi
doručený dňa 02.07.2025. Súdny exekútor doručil tento návrh súdu spolu s vyjadrením oprávneného

a ďalšími prílohami dňa 26.07.2025.

4. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie namietali nezákonnosť predmetnej exekúcie, a to z
niekoľkých dôvodov. Podľa povinných nemohol exekučný titul nadobudnúť vykonateľnosť, nakoľko bola
voči nemu podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal
právomoc konať vo vzťahu k povinným 2) - 4) a mal aplikovať zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní“), nakoľko voči povinným 2) - 4) nebolo možné viesť rozhodcovské konaniev zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom
konaní“). Povinní 2) - 4) neboli spôsobilí byť účastníkmi rozhodcovského konania, nakoľko nemali
pasívnu legitimáciu, pretože rozhodcovská zmluva odporuje právnemu poriadku Slovenskej republiky a

k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy medzi týmito povinnými a oprávneným nedošlo. Povinní
majú za to, že nastali skutočnosti podľa ust. § 46 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a k právoplatnosti, a teda ani vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku nemalo dôjsť: „Doručený
rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku
1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.“ Vyššie uvedené skutočnosti povinní
preukazujú priloženou žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, zmluvou o úvere a potvrdením
o prijatí veci súdom. Povinní ďalej namietali, že exekučný titul nie je vykonateľným rozhodnutím aj z
dôvodu, že z jeho záhlavia nemožno identifikovať rozhodcovský súd, ktorý rozhodnutie vydal, keďže
absentuje IČO ako aj označenie rozhodcovského súdu. Rovnako tak ani z podpisu v závere rozsudku
nie je možné vyvodiť osobu, ktorá má právomoc vydať tento typ rozhodnutia. Skutočnosť - označenie

rozhodcovského súdu, je možné vyvodiť iba z bodu 1. odôvodnenia napádaného rozhodnutia. IČO
právnickej osoby však nie je uvedené na žiadnom mieste rozsudku. Ak by takáto právomoc chýbala,
išlo by o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho
správnosti,alenaopak,mátozanásledok,žetakétorozhodnutieniejemožnévykonať.Niejetotižaktom
verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval

(uznesenieNajvyššiehosúduSRz23.júna2011,sp.zn.4Cdo11/2011).Zákonnéustanovenie§53ods.
3 Exekučného poriadku exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom, t. j. aj jeho materiálnu vykonateľnosť.
Právomoc exekučného súdu skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania exekučný titul je daná
aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý už v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 sp.

zn. 3Cdo/164/1996. Aj keď nie je exekučný súd súdom nachádzacím, ale vykonávacím, je oprávnený
na preskúmavanie rozhodcovského rozhodnutia. Tento záver vyplýva z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010-19 z18. 02. 2010, v ktorom Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať,
či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Povinní majú tiež za to, že v predmetnej

veci existuje viacero nezrovnalostí pri vyčísľovaní pohľadávky, a to konkrétne rozdiel medzi sumou v
exekučnom titule a v upovedomení o začatí exekúcie a rozdiel v istine uvedenej v rozhodcovskom
rozsudku a istiny úveru. V rozhodcovskom rozsudku sa uvádza suma, ktorú majú povinní zaplatiť: 61
634,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z tam (vo výroku II. rozhodcovského rozsudku)
uvedených súm za tam (vo výroku II. rozhodcovského rozsudku) uvedené obdobia. V upovedomení o

začatí exekúcie na str. 1 sa uvádza suma, ktorú majú povinní zaplatiť titulom rozhodcovského rozsudku,
konkrétne sumu 59 634,30 eur s príslušenstvom v výške 41 256,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % z tam uvedených súm za tam uvedené obdobia. Javí sa, že suma 41 256,07 eur je vymáhaná
neoprávnene, resp. nie je zrejmé aká suma má byť exekučným titulom vymáhaná, keďže už na str. 2
sa povinní 1/ - 4/ upovedomujú o vymáhaní pohľadávky 59 634,30 eur, jej príslušenstva vo výške 4

1317,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.06.2025 zo sumy 59 634,30 eur. Povinní
tiež dodali, že nie je možné, aby bola ako istina v rozhodcovskom rozsudku uvádzaná suma 61.634,30
eur, pričom istina samotného úveru je 60 000 eur (istina sa predsa nemôže navýšiť a povinní toto
považujú za dôležitý nedostatok a prejav pochybenia na strane oprávneného). Povinným nie je zrejmé
ako došlo k výpočtu daných súm a žiadajú o preskúmanie súladu exekučného titulu s upovedomením

o začatí exekúcie aj s poukazom na skutočnosť, že samotný oprávnený uvádzal rozdielne dlžné sumy.
Povinní musia zároveň riešiť dôsledky predmetnej exekúcie, najmä vo vzťahu k úkonom exekútora,
ktoré mu plynú z Exekučného poriadku. Povinní sú si zároveň vedomí, že exekúcia bude zrejme
čiastočne zákonná a preto majú záujem už v tejto časti exekučného konania, aj napriek námietkam
špecifikovaným v tomto podaní, či napriek podanej žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku,

dohodnúť sa na postupnom splácaní dlhu, čím by nadviazali na predchádzajúce obdobie. Na podporu
svojej dôveryhodnosti a úmyslu splatiť svoj dlh uvádzajú, že uhrádzali sumy aj v roku 2024 a 2025 (spolu
uhradili 22 000 eur): 2024 - počas rozhodcovského konania od 28.03.2024 do 29.05.2024 spolu sumu 4
500 eur (uvedené vyplýva z bodu 28. rozhodcovského rozsudku), 2024 - počas rozhodcovského konania
od 28.06.2024 do 09.12.2024 spolu sumu 14 000 eur (uvedené vyplýva z bodu 28. rozhodcovského

rozsudku), 2025 - počas rozhodcovského konania dňa 30.01.2025 sumu 1 500 eur (uvedené vyplýva z
bodu 28. rozhodcovského rozsudku), 2025 - po rozhodcovskom konaní uhradili dňa 02.06.2025 sumu
2 000 eur. Povinní predkladajú vkladové listy, ktoré majú k dispozícii. Ako prejav súčinnosti povinní
uhradia aj v mesiaci júl 2025 sumu 1 500 eur. Povinní sú zároveň ochotní sa dohodnúť s oprávneným nasplátkach, pričom už v minulosti začali jednania, resp. k splácaniu dochádzalo. Vzhľadom na uvedené
majú povinní za to, že existujú dôvody osobitného zreteľa v prejednávanej exekučnej veci v zmysle § 96
ods. 4 Exekučného poriadku a povinní majú právo žiadať súdneho exekútora o odblokovanie majetku

povinného, najmä účtov povinných 2) - 4), nakoľko ako okolnosti nasvedčujú, nie je nutná blokácia
majetku povinných. Príjem povinných 2) - 4), predchádzajúce splácanie, ako aj ich doterajšia vzájomná
spolupráca a pomoc od ich rodiny predstavuje dostatočné zabezpečenie vymáhanej pohľadávky. Na
základe vyššie uvedeného povinní žiadajú o splácanie dlhu v mesačných splátkach a zároveň o
odblokovanie ich bankových účtov, ako aj ich ďalšieho majetku. Povinní zároveň navrhujú, aby súd

predmetnú exekúciu zastavil v časti, v ktorej je nezákonná eventuálne, aby ju zastavil v celosti. V prípade
zastavenia žiadajú povinní priznať náhradu trov konania. Povinní k návrhu na zastavenie exekúcie
priložili žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 25.06.2025, potvrdenie o prijatí veci súdom,
zmluvu o úvere a 10 vkladových lístkov.

5. Oprávnený k návrhu povinných na zastavenie uviedol, že s ním nesúhlasí. Oprávnený má za to, že

v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej
sa záväzkového vzťahu, výšky pohľadávky, právomoci rozhodcovského súdu a pod. Okolnosti, ktoré
nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom
stanoveným spôsobom (podanie žalobnej odpovede). Povinní 1) - 3) však možnosť namietať tieto

dôvody v základnom konaní nevyužili a v konaní boli nečinní. Účelovo tak robia až v exekučnom konaní.
Povinný 4/ podal vyjadrenie k žalobe a namietal svoje spotrebiteľské postavenie ako aj reálny účel
poskytnutia úveru na kúpu nehnuteľnosti povinného 2) a 3). Rozhodca sa vysporiadal so všetkými
námietkami povinného 4) a to aj s tvrdením o jeho spotrebiteľskom postavení ako aj s tým, že úver nebol
poskytnutý povinnému 1). Povinní 1) až 3) podpísali v priebehu rozhodcovského konania návrh Dohody

o splátkach dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.11.2018, povinný 4) návrh dohody
nepodpísal, preto uvedená dohoda nenadobudla platnosť a účinnosť. Napriek tomu, však povinní 1)
až 3) v článku 3 ods. 3.1, 3.2 a 3.3 uznali záväzok uplatnený v rozhodcovskom konaní a vymáhaný
v tomto exekučnom konaní čo do dôvodu a výšky, čo svojím podpisom potvrdili. Uznanie záväzku
je jednostranný právny úkon a podľa § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len

„Obchodný zákonník“), ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka
veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Povinní 1) až 3) svoj záväzok písomne uznali už v priebehu
rozhodcovského konania. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred
vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti

exekučnému titulu a povinní by nemali mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenuli a neuplatnili
v základnom konaní, resp., ktoré už v základnom konaní namietali a bolo o nich rozhodnuté. Pasivitu
povinného 1) až 3) v rámci základného konania, zrejme aj z dôvodu uznania a nespochybnenia ich
záväzku voči veriteľovi, nie je možné nahradiť aktivitou v exekučnom konaní. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť alebo meniť exekučný titul. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Trenčíne v sp.zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 a rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/5381/2014 zo dňa 01.12. 2015. Oprávnený zároveň poukázal na
skutočnosť, že zmluva o úvere číslo 254719-19341 zo dňa 26.11.2018 bola uzavretá medzi oprávneným
ako veriteľom a povinným 1) ako dlžníkom, ktorý je právnickou osobou. Je nesporné, že záväzkový
vzťah je obchodnoprávny, pretože zmluva o úvere uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka

patrí medzi absolútne obchody. Povinnému 1) bol ako dlžníkovi poskytnutý úver. Oprávnený v tejto
súvislosti citoval ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods.
4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, § 261 ods. 1, § 261 ods. 6 písm. d) a § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka.
Vzťah medzi povinným 2), 3) a 4) a oprávneným vyplývajúci z pristúpenia k obchodnoprávnemu

záväzku dlžníka (povinného 1)), podlieha tomu istému právnemu režimu. Povinní 2) až 4) v článku
4.1 zmluvy podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpili k peňažného záväzku dlžníka zo zmluvy
spočívajúcom v úhrade úveru, príslušenstva úveru, prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších
prípadných peňažných záväzkov zo zmluvy, ktoré vyplynú/vzniknú zo zmluvy. Pristúpenie k záväzku
nemení charakter záväzkového vzťahu z obchodnoprávneho na spotrebiteľský a ani nezakladá dva

rôzne záväzkové vzťahy (obchodnoprávny medzi oprávneným a povinným 1/ a spotrebiteľský medzi
oprávneným a povinnými 2) až 4)). Pre vymedzenie povahy pristúpenia k záväzku podľa § 533 ods. 1
Občianskeho zákonníka oprávnený vychádzal z názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo
133/2010 zo dňa 28.06.2012. Oprávnený uzavrel zmluvu s povinným 1) ako dlžníkom, ktorému poskytolpeňažné prostriedky vo forme úveru. Spoludlžníci t. j. povinní 2) až 4) pristúpili k existujúcemu záväzku
povinného 1). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému
vzťahu, nemožno považovať ani povinných 2) až 4) za spotrebiteľov. Na právne postavenie povinných

2) až 4) preto tiež nie je možné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
nakoľko sa jedná o vedľajší záväzok, tzv. akcesorický záväzok, ktorý trvá popri hlavnom záväzku a je od
hlavného záväzku závislý, preto aj tento vzťah sa riadi podľa ust. Obchodného zákonníka s poukazom
na § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu záväzku nemusí byť
zároveň podnikateľom a nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V prípade, že záväzkový

vzťah je obchodnoprávny (čo vzhľadom na obsah zmluvy ako aj postavenie oprávneného a povinného
1) pri jej uzatváraní nesporne je), nemôže byť súčasne vzťah zabezpečujúci tento obchodnoprávny
záväzkový vzťah, t. j. pristúpenie spoludlžníkov (povinných 2) až 4)) k obchodnoprávnemu záväzku
povinného 1) posudzovaný ako spotrebiteľský. Spoludlžníci zabezpečujú splnenie záväzku dlžníka zo
zmluvyoúvere.Ichpostavenieniejerovnakéakopostaveniedlžníka.Nemajúnároknapr.naposkytnutie
úveru, ktoré patrí len dlžníkovi. Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoZm 106/2015,

súd dospel k záveru, že poskytnutie záruky za podnikateľský úver nemá za následok, aby bola osobe
poskytujúcej záruky poskytnutá ochrana ako spotrebiteľovi a to z dôvodu, že prísľub úveru a samotná
úverové zmluva sú zmluvami o dodávke služby, avšak záruka je iba prostriedkom, ktorého realizácia
je závislá na samotnom poskytnutí úveru. Tvrdenie o spotrebiteľskom postavení povinných 2) až 4) v
zmluvnom vzťahu je nepravdivé a účelové. Oprávnený uzavrel s povinným 1) Zmluvu o úvere ako s

dlžníkom a v zmysle bodu 1.1 zmluvy mu poskytol peňažné prostriedky na výkon jeho podnikateľskej
činnosti. Aj z ďalších ustanovení zmluvy nesporne vyplýva, že povinný 1) uzavrel zmluvu ako podnikateľ.
Vzhľadom na uvedené ako aj vzhľadom na definíciu spotrebiteľa, ktorým v žiadnom prípade nemôže byť
právnickáosobajenesporné,žezmluvnývzťahmáobchodnoprávnycharakter.Oprávnenýtiežpoukázal
na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo 63/2009 zo dňa 20.07.

2010 a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 123/08. Na základe uvedených skutočností,
predovšetkým na základe princípu tzv. pasívnej solidarity má oprávnený za to, že za zaplatenie
spoločného dlhu zodpovedá každá zo zaviazaných osôb v celom rozsahu voči veriteľovi (teda tu ako
oprávnený). Spoločný a nerozdielny záväzok znamená, že je právne irelevantné, či jeden z dlžníkov
zanikol, je insolventný a pod. Záväzok by zanikol iba v prípade, ak by niektorý zo solidárnych dlžníkov

pohľadávku oprávneného uspokojil plnením, resp. inou formou plnenia vedúcou k zániku pohľadávky, a
vtedy by zanikli i záväzky ostatných solidárnych dlžníkov. Skutočnosť, ktorá by so sebou niesla vyššie
uvedený právny následok, v návrhu na zastavenie exekúcie nie je tvrdená a ani preukázaná. Vzhľadom
na vyššie uvedené, nie je možné použiť na daný záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch, rozhodovanie v spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 335/2014 Z.z. a pod. Právomoc rozhodcovského súdu bola
daná Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.11. 2018 uzavretou s povinným 1) ako
dlžníkom, Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.11.2018 uzavretou s povinným 2)
ako spoludlžníkom 1, Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.11. 2018 uzavretou s
povinným 3) ako spoludlžníkom 2 a Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 26.11. 2018

uzavretou s povinným 4) ako spoludlžníkom 3 (ďalej len rozhodcovské zmluvy), na základe ktorých bola
daná právomoc rozhodovať akékoľvek spory vyplývajúce alebo súvisiace so Zmluvou o úvere č. 254719
19341 zo dňa 26.11.2018 uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným 1) ako dlžníkom.
Rozhodcovské zmluvy spĺňajú všetky náležitosti, v zmysle § 3 zákona o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom ku dňu ich uzavretia. V zmysle rozhodcovských zmlúv je rozhodcovské konanie písomné s

tým, že rozhodcovský súd môže nariadiť ústne pojednávanie, či už ex offo alebo na základe návrhu
účastníka konania. Povinní 1) až 3) sa nielenže nevyjadrili písomne ale ani nepožiadali rozhodcovský
súd o nariadenie pojednávania. Oprávnený zároveň zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že sa v danom
prípade nejedná o rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ale na podklade
obchodno - záväzkového vzťahu, súd v rámci exekučného konania nie je oprávnený skúmať platnosť,

resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Nakoľko zákon o
rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi takéhoto konania možnosť podať na príslušný súd žalobu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského
súdu v exekučnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6
M Cdo 9/2012. Oprávnený poukazuje aj na skutočnosť, že právny charakter záväzkového vzťahu ako

aj právomoc rozhodcovského súdu založeného rozhodcovskou zmluvou uzavretou so spoludlžníkom
3 bola posúdená už Krajským súdom v Banskej Bystrici, v konaní sp. zn. XXXXX/XX/XXXX. Čo sa
týka nedostatku označenia rozhodcovského súdu a IČ rozhodcovského súdu, oprávnený uvedenú
námietku považuje za nedôvodnú, pretože v rozhodcovskom konaní rozhodoval ad hoc určený rozhodcaMgr. Marek Morochovič, ktorý bol ustanovený vybranou právnickou osobou určenou v rozhodcovskej
zmluve, ktorou bola Asociácia Slovenských arbitrážnych súdov, záujmové združenie právnických osôb.
Rozhodcovský rozsudok preto obsahuje označenie rozhodcu a spĺňa všetky náležitosti podľa § 34

ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Označenie vybranej právnickej soby, ktorá ustanovila ad
hoc rozhodcu, rozhodcovský rozsudok v zmysle tohto zákona obsahovať nemusí. Napriek tomu je v
ods. 1 odôvodnenia rozsudku uvedená právnická osoba špecifikovaná. V zmysle uvedeného je preto
vymáhaná pohľadávka oprávneného v celom rozsahu dôvodná, tak ako vyplýva z exekučného titulu. Ako
vyplývaznávrhuavykonanieexekúcie,predpodanímnávrhunavykonanieexekúciebolauhradenáčasť

pohľadávky vo výške 2 000 eur, dňa 02.06.2025. Preto je výška vymáhanej istiny pohľadávky nižšia ako
v exekučnom titule. Povinní neuviedli žiadne iné skutočnosti, ktoré by spochybnili nárok oprávneného.
Ani podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie a
nie je dôvodom ani na odklad exekúcie. Až právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení exekučného titulu
je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
Tvrdenia povinných uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie sú v celom rozsahu nedôvodné. V zmysle

uvedeného je preto vymáhaná pohľadávka oprávneného v celom rozsahu dôvodná, tak ako vyplýva z
exekučného titulu. Povinní neuviedli žiadne iné skutočnosti, ktoré by spochybnili nárok oprávneného.
Čo sa týka plnenia pohľadávky v splátkach, oprávnený nesúhlasí vzhľadom na skutočnosť, že povinný
1) až 3) podpísali návrh dohody o splátkach dlhu, povinný 4) návrh dohody nepodpísal a nemal záujem
o plnenie pohľadávky v splátkach, preto uvedená dohoda nenadobudla platnosť a účinnosť. Povinní

neuvádzajú v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik
vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia
neprípustná. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že povinní nepreukázali splnenie dôvodu
na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Z toho dôvodu oprávnený navrhuje, aby
exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a

aby oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, ktoré sú ku
dňu podania tohto vyjadrenia v celkovej výške 699,98 eur vrátane DPH (2 úkony – prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 59 634,30 eur vo výške 331,74 eur vrátane DPH /269,71
eur + 23 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 18,25 eur vrátane DPH /14,84 eur + 23%
DPH/). Oprávnený k svojmu vyjadreniu priložil Dohodu o splátkach dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXX-

XXXXX zo dňa 26.11. 2018, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo
dňa 22.10. 2024 a rozhodcovské zmluvy uzavreté s povinnými.

6. Súdny exekútor sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie nevyjadril.

7. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez

vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak
a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je
vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení

dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na
nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné
stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumyv peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti
nevyplýva z exekučného titulu.

11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 201 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno a) odpustiť zmeškanie lehôt, b)
podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na
základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného

na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na
zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania
návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.

15. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie v prvom rade namietali, že exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok, ktorý vydal rozhodca JUDr. Marek Morochovič sp. zn. 13/03/24 Mo zo dňa 15.04.2025
nemohol nadobudnúť vykonateľnosť a preto nie je spôsobilým na vymáhanie v exekúcii. Povinní
tiež poukázali na skutočnosť, že proti exekučnému titulu podali žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku (pozn. súdu: doručená Okresnému súdu Prievidza dňa 25.06.2025) v ktorej namietali, že

v rozhodcovskom konaní nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu k povinným 2)
– 4), voči ktorým sa mal aplikovať zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nie zákon
orozhodcovskomkonaní.Povinní2)–4)nemalibyťpasívnelegitimovanýmiúčastníkmirozhodcovského
konania, nakoľko medzi nimi a oprávneným nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Ďalším
dôvodom, pre ktorý podľa povinných nie je exekučný titul vykonateľným rozhodnutím je skutočnosť, že

zo záhlavia rozhodcovského rozsudku nemožno identifikovať rozhodcovský súd, ktorý ho vydal, nakoľko
absentuje označenie rozhodcovského súdu ako aj jeho identifikačné číslo (IČO). Povinní majú za to,
že exekučný súd je povinný skúmať exekučný titul v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a to
z hľadiska či je vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je materiálne a formálne vykonateľný
a či sú oprávnený a povinný hmotneprávne legitimovaní z exekučného titulu.

16. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený dňa 26.11.2018 uzavrel s povinným
1) Zmluvu o úvere č. XXXXXX – XXXXX podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej
len „zmluva o úvere“), ktorou sa oprávnený zaviazal poskytnúť tomuto povinnému úver vo výške
60 000 eur na jeho podnikateľské účely. Povinný 1) pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy vystupoval

ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver mal využiť na účel vyplývajúci, resp. súvisiaci s výkonom
jeho podnikateľskej činnosti (investícia na nákup náradia, strojov, nábytku, výpočtovej techniky atď.
na stavbu nehnuteľnosti a podnikanie). Peňažný záväzok povinného 1) zo zmluvy o úvere spočíva
v úhrade úveru, príslušenstva úveru, prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších prípadných
peňažných záväzkov, ktoré vyplynú/vzniknú z tejto zmluvy a jej prípadných dodatkov. Súd má ďalej za

preukázané, že povinní 2) – 4) pristúpili predmetnou zmluvou o úvere k peňažnému záväzku povinného
1) ako spoludlžníci na základe ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
sa súd nemôže stotožniť s tvrdením povinných v návrhu na zastavenie exekúcie, že voči povinným
2) – 4) malo byť vedené spotrebiteľské rozhodcovské konanie na základe zákona o spotrebiteľskomrozhodcovskom konaní. Predmetom rozhodcovského konania, v rámci ktorého bol vydaný exekučný
titul, na podklade ktorého sa vedie predmetná exekúcia, bol spor zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril
povinný 1) ako hlavný dlžník, pričom úver mal byť použitý na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti.

Povinní 2) – 4) pristúpili v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka k peňažnému záväzku povinného
1) zo zmluvy o úvere ako spoludlžníci, z čoho vyplýva, že sa stali dlžníkmi popri povinnom 1) ako
pôvodnom dlžníkovi, v dôsledku čoho sú všetci voči oprávnenému zaviazaní spoločne a nerozdielne.
Uvedené znamená, že oprávnený môže žiadať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek z nich. Povinní 2) –
4) však s oprávneným neuzatvorili samostatné zmluvy o úvere ako spotrebitelia (fyzické osoby, ktoré

pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonajú v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania
alebo povolania), ale len pristúpili k existujúcemu záväzkovému právnemu vzťahu, ktorý vznikol medzi
povinným 1) a oprávneným, a to na strane povinného 1). Keďže na povinných 2) – 4), pokiaľ ide o spor
z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, nemožno nahliadať ako na spotrebiteľov, potom tvrdenie povinných
vnávrhunazastavenieexekúcie,ževočipovinným2)–4)malobyťvedenéspotrebiteľskérozhodcovské
konanie na základe zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nemá opodstatnenie a je bez

relevancie.

17. Keďže v prípade povinných 2) – 4) nejde v predmetnej veci o spotrebiteľov a exekučný titul
nebol vydaný v spotrebiteľskom spore, z logiky veci potom vyplýva, že na predmetnú vec nemôžu byť
aplikované ustanovenia zaručujúce povinným 2) – 4) ochranu ich spotrebiteľských práv. Súd nie je

v rámci exekučného konania oprávnený skúmať ďalšie skutočnosti, ktoré povinní namietali ohľadom
rozhodcovského konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (neplatné uzavretie rozhodcovskej
doložky, absentujúce označenie rozhodcovského súdu atď.). Úlohou exekučného konania totiž nie
je opätovné riešenie sporov, či prieskum právoplatných rozhodnutí, resp. hľadanie rozsahu či
obsahu práv a povinností subjektov práva, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a

vykonateľnými exekučnými titulmi. Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku
exekučného titulu existuje, pričom obsahom tohto rozhodnutia je exekučný súd viazaný a musí z
neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj keby existovali) sa do exekučného
konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“
vykonávaného rozhodnutia.

18. Súd ďalej uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti začatia a vedenia predmetnej exekúcie je
irelevantná aj námietka povinných, že v predmetnej veci podali žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Podľa ust. § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd,

ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
odložiť. Z uvedeného vyplýva, že samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nemá na právoplatnosť ani na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku žiaden vplyv. Súd zároveň
nemá za preukázané, že by bola vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložená súdom. V čase
rozhodovaniasúduonávrhupovinnýchnazastavenieexekúciejetaknapadnutýrozhodcovskýrozsudok

stále spôsobilým vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku.

19. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie nakoniec namietali nesúlad medzi sumou v exekučnom
titule a v upovedomení o začatí exekúcie a medzi sumou istiny v exekučnom titule a sumou istiny

úveru. V exekučnom titule sa uvádza suma 61 634,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z tam uvedených súm za uvedené obdobia, pričom v upovedomení o začatí exekúcie je uvedená
suma 59 634,30 s príslušenstvom vo výške 41 256,07 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z tam uvedených súm za uvedené obdobia. Podľa povinných zároveň nie je možné, aby bola ako
istina v exekučnom titule uvádzaná suma 61 634,30 eur, pričom istina samotného úveru je 60 000 eur,

keďže istina sa nemôže navýšiť. Súd v tejto súvislosti uvádza, že námietky ohľadom nesprávnej výšky
vymáhanej sumy v upovedomení o začatí exekúcie nemajú vplyv na dôvodnosť vedenia predmetnej
exekúcie a nemôžu byť dôvodom na zastavenie exekúcie. I v prípade, že by sa v upovedomení
vyskytlachybavpísaníčipočtochohľadomvymáhanéhonároku,nespôsobujetonezákonnosťexekúcie,
nakoľko súdny exekútor je pri výkone exekúcie viazaný poverením udeleným súdom a exekúciu môže

vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie. Pokiaľ
ide o namietaný nesúlad medzi sumou istiny v exekučnom titule a sumou istiny úveru, súd uvádza, že
túto skutočnosť mohli povinní namietať už v konaní predchádzajúcom vydaniu exekučného titulu, pričom
v rámci exekučného konania ju súd už nemôže preskúmavať.20. Súd záverom uvádza, že v rámci svojho rozhodnutia nemá podať odpoveď na každú námietku alebo
argument uvedený v návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tomto návrhu sa súd

zaoberal len tvrdeniami, ktoré považoval za relevantné a rozhodné pre posúdenie dôvodnosti vedenia
predmetnej exekúcie.

21. Zastavenie exekúcie má byť výsledkom porušenia ktoréhokoľvek z princípov exekučného konania
na základe dôvodov výslovne uvedených v zákone. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie

exekúcie dospel k záveru, že tento návrh je v celom rozsahu nedôvodný, nakoľko povinní súdu
nepreukázali ani jeden dôvod, pre ktorý by mal súd ich návrhu vyhovieť.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh povinných na zastavenie exekúcie v zmysle §
61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

23.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

27. Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“),
základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby.

28. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie
na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

29. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

30. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na
náhradu trov exekučného konania vo výške 699,98 eur. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu
trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie, s prihliadnutím na
skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom

rozsahu úspešný, keďže nedošlo zastaveniu a ani k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie
súdom.

31.Súdpriznaloprávnenémunáhraduúčelneuplatnenýchtrovkonania,pozostávajúcichztrovprávneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a vyjadrenie sa k

návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Celkové trovy oprávneného činia sumu 699,98 eur /2 úkony
právnej služby vo výške 539,41 eur + režijný paušál za rok 2025 vo výške 26,68 eur (2x 14,84 eur) +
DPH/. Súd uvedené trovy právneho zastúpenia oprávneného považoval za preukázané, odôvodnené aúčelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie
a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

32. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinných vymáhané
na základe dodatku k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku na vykonanie exekúcie,
vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

35. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

36. Povinní si vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnili voči oprávnenému nárok na náhradu
trov exekučného konania. Súd uvádza, že v zmysle ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku má povinný

voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu
súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý
možno oprávnenému pričítať. Vzhľadom na to, že povinní neboli v časti exekučného konania o návrhu
na zastavenie exekúcie úspešní, keďže súd ich návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol,
nedošlo k naplneniu podmienky podľa ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu

súd povinným nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s ich návrhom na zastavenie
exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.