Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123422307
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123422307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu MIDU SK s. r. o., so sídlom Trenčianska cesta 58, 957 01 Bánovce nad Bebravou,
IČO: 44 771 967, právne zastúpeného JUDr. Martinom Žaťkom, advokátom, so sídlom Trenčianska
cesta 603, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 44 695 802, proti žalovanému ODU - trade s. r.
o., so sídlom ul. Športová 8420/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 350 421, právne zastúpenému MÚDRY
& MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52
418 219, o zaplatenie 384,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č.k. 56Cb/24/2024-90 zo dňa 21. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 56Cb/24/2024-90 zo dňa 21. januára 2025 p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou
výrokovou vetou žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodniltým,žežalobousažalobcaprotižalovanémudomáhal
zaplatenia sumy 384,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 384,-- Eur
od 19.10.2023 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,-- Eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovanému prenajal vysokozdvižnú plošinu odo
dňa 15.05.2023 do 14.06.2023, pričom žalovaný v preberacom protokole č. 20230243 deklaroval,
že predmetnú plošinu prevzal „plne funkčnú, nepoškodenú, čistú bez výhrad“. Následne v zmysle
preberacieho protokolu č. 20230243 žalovaný deklaroval, že plošina bola vrátená „špinavá“ (t.j.

znečistená). Z uvedeného mal žalobca za zrejmé, že má nárok na náhradu nákladov za odstránenie
znečistenia plošiny.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovania listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie zamietol návrhy
žalobcu na výsluch žalobcu, na výsluch jeho zamestnanca, p. A. a na výsluch svedka p. B. C. D.
z dôvodu, že žalobca netrval na ich vykonaní. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalovaného na
výsluch svedka p. E. F. G., nakoľko žalovaný na pojednávaní uviedol, že na vykonaní tohto dôkazu

netrvá.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobným návrhom sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 384,-- Eur s príslušenstvoma náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur a nahradiť trovy konania, a to titulom
nezaplatenia faktúry č. 20230432 vystavenej na sumu 384,-- Eur s DPH, kde boli vyčíslené náklady
za odstránenie znečistenia plošiny. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca prenajal

žalovanému vysokozdvižnú plošinu odo dňa 15.05.2023 do 14.06.2023. V konaní nebolo sporné, že
žalovaný prevzal plošinu od žalobcu plne funkčnú, nepoškodenú v zmysle preberacieho protokolu
č. 20300243. V konaní nebolo sporné, že žalovaný plošinu užíval a že faktúra za prenájom plošiny
č. 2023431 bola zo strany žalovaného žalobcovi uhradená. Nebolo sporné ani to, či plošina bola
žalobcovi vrátená znečistená. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nájomná zmluva nebola uzavretá

v písomnej forme. Nebolo sporné, že sa s nájomnou zmluvou žalovaný oboznámil. Sporné bolo, či je
ňou žalovaný viazaný len na základe oboznámenia sa s nájomnou zmluvou. Sporné bolo, či zmluva
o nájme plošiny je zmluvou o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) alebo podľa § 663 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Sporný bol nárok žalobcu uplatnený žalobou
a sporné bolo, či plošina bola pri vrátení znečistená v rozsahu ktoré zodpovedá bežnému užívaniu pri

stavebných prácach. Sporné bolo, či uhradením nájomného sú uhradené náklady na vyčistenie plošiny.
Nebolo sporné, že žalovaný používal plošinu na odstránenie železných regálov vo vojenskom objekte v
Zemianskych Kostoľanoch. Sporné bolo, či žalobca vykonával práce s plošinou prostredníctvom tretej
osoby. Nebolo sporné, že žalovaný vrátil žalobcovi plošinu dňa 05.06.2023, a teda nebolo sporné, že
bola znečistená, len bolo sporné, že či bola znečistená bežne, alebo vo väčšom rozsahu ako bežne.

5. Pokiaľ ide o obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie mal za
to, že ide o obchodno-záväzkovo-právny vzťah, a to podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd
prvej inštancie mal za to, že pokiaľ ide o vzťah medzi žalobcom a žalovaným, tento bol založený
ústnou nájomnou zmluvou, a to podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 721 nasl.

Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nákladov uplatnených žalobou súd prvej
inštancie ich posudzoval ako nárok na náhradu škody.

6. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, §
663 ods. 1, § 665 ods. 1, § 670, prvá veta, § 682, § 683 ods. 1, § 722 ods. 1, § 44 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, § 273 ods. 1, § 373, § 380 Obchodného zákonníka a § 151 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto ju zamietol v celom rozsahu. Pokiaľ ide o záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným

súd prvej inštancie mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna nájomná zmluva
podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 721 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
ide o dôvod posudzovania predmetnej ústnej zmluvy podľa príslušných zákonných ustanovení, súd
prvej inštancie vychádzal z návrhu nájomnej zmluvy, ktorý poslal žalobca ako prenajímateľ žalovanému
ako nájomcovi mailom. Z predmetného návrhu nájomnej zmluvy mal súd prvej inštancie za zrejmé (čl.

VII. bod 2. predmetného návrhu), že právne vzťahy tejto zmluvy sa riadia príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Z uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané,
že úmyslom žalobcu ako prenajímateľa bolo uzavrieť zmluvu o nájme podľa Občianskeho zákonníka,
a teda, že uvedené korešponduje s argumentáciou žalobcu prezentovanou počas celého konania.
Uvedené v prípade zmluvy o nájme dopravného prostriedku by bolo vylúčené, nakoľko zmluva o nájme

dopravného prostriedku je zmluvným typom uvedeným v Obchodnom zákonníku a v prípade, ak by
bola vôľa žalobcu uzavrieť tento typ zmluvy, v zmluve by nebol odkaz na ustanovenia Občianskeho
zákonníka, nakoľko tak žalobca, ako aj žalovaný sú podnikateľmi a ich vzťah by sa v tom prípade
spravoval výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že
v návrhu zmluvy odoslanej žalovanému bola zmluva označená ako zmluva o nájme, nie zmluva o

nájme dopravného prostriedku. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalobca navrhoval žalovanému
uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku tak, ako to tvrdí žalovaný. Z obsahu návrhu zmluvy
sú zrejmé zmluvné strany, predmet nájmu, ktorý však nie je označený ako dopravný prostriedok, ale
ako stavebná mechanizácia uvedená v ponuke stavebných strojov a pracovných plošín, cena nájmu
a ďalšie náležitosti, ale ani z jedného ustanovenia predmetnej zmluvy nie je zrejmé, že by malo ísť o

zmluvu o nájme dopravného prostriedku, resp. že by úmyslom žalobcu ako prenajímateľa bolo uzavrieť
so žalovaným zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka.8.Spoukazomnaznenie§266ods.1Obchodnéhozákonníkasúdprvejinštanciemalzato,ževzhľadom
na znenie návrhu zmluvy, teda jeho obsah je zrejmé, že úmyslom žalobcu bolo uzavrieť nájomnú zmluvu
podľa Občianskeho zákonníka a tento úmysel bol žalovanému známy. Žalovaný bol oboznámený so

znením návrhu zmluvy, čo ani raz v konaní nerozporoval, pričom svoje tvrdenie, že podľa obsahu návrhu
zmluvy bolo úmyslom strán uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku nepreukázal. Zároveň
súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že uvedené tvrdenie žalovaného je v rozpore aj s ďalšou
skutočnosťou, a to, že zaplatil za užívanie predmetu nájmu žalobcovi nájomné. V prípade, ak by teda
úmyslom strán sporu bolo tak, ako to tvrdí žalovaný, uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku,

ktorej neplatnosti pre nedodržanie písomnej formy sa v tomto konaní dovoláva, žalobcovi by neuhradil
dobrovoľne nájomné za užívanie predmetu nájmu, ale poskytol by plnenie z iného titulu, a to titulom
bezdôvodného obohatenia, čo by uviedol aj priamo v tomto konaní. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
poukázal na ďalšie zákonné ustanovenie, a to na § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka. Z následného
správania strán, keďže žalovaný dobrovoľne žalobcovi ako prenajímateľovi uhradil nájomné, čo zhodne
tvrdili strany sporu, resp. čo žalovaný nerozporoval bolo zrejmé, že úmyslom strán sporu bolo uzavrieť

nájomnú zmluvu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 663 a nasl. v spojení s § 721
a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorá pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú podobu.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že ďalším dôvodom, prečo vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi stranami
sporu ako nájomnú zmluvu uzavretú v ústnej podobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je

skutočnosť, že sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že vysokozdvižná plošina je dopravný prostriedok,
čo je podmienkou na to, aby zmluvné strany mohli uzavrieť zmluvu o nájme dopravného prostriedku
podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek judikátom, ktoré boli stranami sporu uvádzané v
rámci predmetného konania, súd prvej inštancie mal za to, že z nich pri posúdení, či je vysokozdvižná
plošina dopravný prostriedok, alebo nie je, nemôže vychádzať, nakoľko ani v jednom prípade nebolo

predmetom preskúmania Najvyšším súdom Slovenskej republiky a ani Najvyšším súdom Českej
republiky, či výťah alebo autožeriav, ktoré boli predmetom dotknutých konaní sú dopravné prostriedky.
Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie nemohol prijať záver, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
alebo Najvyšší súd Českej republiky zaujal stanovisko, že autožeriav, alebo výťah sú dopravnými
prostriedkami a rovnako vzhľadom k uvedenému predmetné rozhodnutia nemohol považovať ani

za ustálenú rozhodovaciu prax súdov o tom, že autožeriav, či výťah sú dopravnými prostriedkami.
Pokiaľ ide o jednotlivé rozhodnutia, súd prvej inštancie uviedol, že v jednom prípade Najvyšší súd
SR (5Obdo/26/2008) len konštatoval, že odvolací súd použil ustanovenia, ktoré neexistujú v právnom
poriadku SR a v druhom prípade Najvyšší súd ČR (32Cdo2350/2011) skutočnosť, že autožeriav je
dopravným prostriedkom nebolo napadnuté podaným dovolaním, a preto uvedené nebolo predmetom

prieskumu Najvyššieho súdu ČR, čo konštatoval aj samotný najvyšší súd, ako aj žalovaný. Preto súd
prvej inštancie nemohol v danej veci vychádzať z predmetných judikátov.

10. Súd prvej inštancie však vzhľadom aj na obsah navrhovaného znenia nájomnej zmluvy - napr.
ustanovenia čl. III bod.3. Zmluvy o nájme, podľa ktorého cena za nájom neobsahuje dopravu predmetu

nájmu zo strediska prenajímateľa na pracovisko nájomcu a späť, ak nie je dohodnuté inak a podľa
čl. III bod. 4, podľa ktorého cena za dopravu prenajatého zariadenia zo strediska prenajímateľa
na pracovisko nájomcu a späť, je stanovená podľa ponuky prenajímateľa (prílohy č. 1), ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, ako aj s ohľadom na preberací protokol - doprava mimo mesto
DOVOZ -ODVOZ mal za to, že účelom nájmu vysokozdvižnej plošiny nebola doprava nákladu, ale len

manipulácia s nákladom v obmedzenom priestore. Uvedené vyplýva aj z č.l. III. bod. 5 návrhu zmluvy,
podľa ktorého doprava predmetu nájmu sa uskutoční len na miesta a z miest, ktoré sú prístupné pre
prepravné vozidlo. Nájomca je povinný zabezpečiť pristavenie predmetu nájmu na miesto prístupné pre
prepravné vozidlo. V prípade, že pri nakládke predmetu nájmu vzniknú na mieste prestoje pri doprave
či vykládke .....Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie mal za to, že v danom konkrétnom prípade

nie je možné vysokozdvižnú plošinu považovať za dopravný prostriedok, keď nie je spôsobilá sama sa
dopraviť na miesto jej skutočného využitia ale ako hnuteľnú vec, ktorá je predmetom podnikateľského
nájmu dohodnutého medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.

11. Súd prvej inštancie mal za to, že skutočnosť akú zmluvu strany sporu reálne uzavreli je potrebné

vykladať podľa navrhovaného obsahu zmluvy v spojení s úmyslom strán sporu akú zmluvu mali v úmysle
uzavrieť, ktorý vyplýva z predmetného obsahu návrhu zmluvy, ďalej v spojení s účelom nájmu, resp.
využitia predmetu nájmu, ako aj označenia zmluvy a rovnako aj v spojení s následným správaním
sa strán sporu. V spojení označenia navrhovanej zmluvy, s jej navrhovaným obsahom, účelom nájmu(manipulácia s nákladom v obmedzenom priestore), ako aj skutočnosťou, že žalovaný dobrovoľne
uhradil žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné, a teda považoval zmluvu medzi nimi uzavretú ako platnú
nájomnú zmluvu uzavretú v ústnej podobe, súd prvej inštancie uviedol, že úmyslom strán bolo uzavrieť

nájomnú zmluvu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a túto takto posudzoval. Teda mal za to, že
medzistranamisporubolauzavretáústnazmluvaonájmevysokozdvižnejplošiny,atopodľapríslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka a túto považoval za platnú, nakoľko bolo v konaní preukázané, že
sa zmluvné strany dohodli o jej podstatných náležitostiach ako sú zmluvné strany, dohoda o prenechaní
určitej veci na dočasné užívanie (preberací protokol - nájom mal trvať od 15.05.2023 do 14.06.2023),

predmet nájmu a dokonca aj nájomné.

12. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že z obsahu zmluvy vyplýva, že strany
sporu uzavreli zmluvu o nájme dopravného prostriedku. Uvedené nevyplýva zo žiadneho ustanovenia
navrhovaného znenia zmluvy a o svojom tvrdení žalovaný nepredložil žiaden iný dôkaz.

13.Pokiaľšloouplatňovanýnárokžalobcunazaplatenienákladovvsúvislostisodstránenímznečistenia
predmetu nájmu súd prvej inštancie uviedol, že, žalobca tvrdil, že žalovanému poslal návrh zmluvy o
nájme. Uvedenú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, pričom uvedená skutočnosť
vyplýva aj z mailovej komunikácie nachádzajúcej sa na č.l. 35 a nasl súdneho spisu, z ktorej je zrejmé,
že žalobca poslal žalovanému návrh zmluvy dňa 12.05.2023. Z predmetnej komunikácie súd prvej

inštancie považoval za zrejmé, že dňa 02.06.2023 poslal žalobca žalovanému upravenú zmluvu. Podľa
preberacieho protokolu k odovzdaniu predmetu nájmu žalovanému došlo dňa 15.05.2023, pričom nájom
mal trvať do 14.06.2023, avšak k vráteniu predmetu nájmu žalobcovi došlo dňa 05.06.2023. Podľa mailu
zo dňa 05.06.2023 žalobca žiadal žalovaného o zaslanie podpísanej zmluvy, k čomu však nedošlo, čo
zhodne tvrdili obe strany sporu. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že v konaní nebolo preukázané, že

mailom zaslané znenie zmluvy žalovaný akceptoval, a teda že by akceptoval ustanovenie čl. III bod 7.
podľa ktorého v prípade znečistenia predmetu nájmu napr. farbou, betónom, stierkou, lepidlom a pod.
bude vyfakturovaný skutočný čas potrebný na odstránenie znečistenia v hodinovej cene 20,-- Eur/hod..
Naopak bolo zrejmé, že voči návrhu zmluvy mal žalovaný výhrady, a preto žalobca poslal žalovanému
upravené znenie nájomnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že upravený návrh zmluvy žalovaný nepodpísal,

nebolo preukázané, že by ho žalovaný akceptoval. Vzhľadom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
tým, že žalovaný neprijal návrh žalobcu ako celok, žalovaný odmietol návrh na uzavretie zmluvy. To, že
žalovaný odmietol návrh žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy tvrdil aj sám žalobca, a to vo svojom
žalobnom návrhu. Zároveň žalovaný rozporoval, že by bol navrhovaným znením zmluvy viazaný.

14. Súd prvej inštancie dodal, že napriek tomu, že písomný návrh znenia zmluvy bol zo strany
žalovaného odmietnutý a nebolo preukázané, že upravený návrh zmluvy žalovaný akceptoval, zo
zhodného tvrdenia strán sporu mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá ústna nájomná
zmluva, ktorej predmetom bol prenájom vysokozdvižnej plošiny, pričom strany sa dohodli na prenechaní
určitej veci na dočasné užívanie žalovanému, bol dohodnutý predmet nájmu a dokonca aj nájomné.

Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne žalobcovi uhradil nájomné za užívanie
predmetu nájmu.

15. Na druhej strane súd prvej inštancie uviedol, že napriek tomu, že žalovaný nepodpísal žalobcom
navrhované znenie nájomnej zmluvy žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalobca mal

v úmysle uzavrieť so žalovaným zmluvu o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 Obchodného
zákonníka. Uvedené nevyplýva zo žiadneho zo žalovaným predložených dôkazov.

16. Súd prvej inštancie mal teda preukázané, čo žiadna zo strán sporu nerozporovala, že predmetom
nájmu bola vysokozdvižná plošina, mal preukázanú dohodu o výške nájomného, pričom uvedené

vyplýva jednak priamo z preberacieho protokolu, kde je odkaz na cenovú ponuku a uvedené vyplýva aj
zo skutočnosti, čo zhodne tvrdili obe strany sporu, že žalovaný za nájom vysokozdvižnej plošiny zaplatil
žalobcovi nájomné a toto nájomné medzi stranami nie je sporné. Pokiaľ však ide o dohodu ohľadom
práva žalobcu ako prenajímateľa, že v prípade znečistenia predmetu nájmu napr. farbou, betónom,
stierkou, lepidlom a pod. bude vyfakturovaný skutočný čas potrebný na odstránenie znečistenia v

hodinovej cene 20,-- Eur/hod., túto dohodu súd prvej inštancie preukázanú nemal, nakoľko žalovaný
tvrdil, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú nájomnú zmluvu nepodpísal, nie je ňou viazaný.17. Skutočnosť týkajúcu sa znečistenia predmetu nájmu mal súd prvej inštancie preukázanú, a to
z listinného dôkazu - z preberacieho protokolu, z ktorého je zrejmé, že predmet nájmu bol vrátený
dňa 05.06.2023 špinavý, z predloženej fotodokumentácie založenej v spise, ako aj z čestného

prehlásenia pána A. H., ktoré právny zástupca žalovaného žiadnym spôsobom nerozporoval a z
čestného prehlásenia konateľa žalobcu. Súd prvej inštancie však nemal preukázané tvrdenia žalobcu,
že žalovaný prenechal predmet nájmu do užívania ďalšiemu subjektu. Túto skutočnosť žalovaný poprel,
ale žalobca o uvedenom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz.

18. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný
bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. Túto skutočnosť žalovaný
nerozporoval.Pokiaľvšakšloopredmetnévšeobecnéobchodnépodmienky,včl.IIIbod.-19jeuvedené,
že v prípade znečistenia predmetu nájmu, ktoré bolo zavinené nájomcom je prenajímateľ oprávnený
vyfakturovať nájomcovi náklady spojené s vyčistením predmetu nájmu. Zároveň mal súd prvej inštancie
preukázané, že v zmysle čl. III. bod 22 všeobecných obchodných podmienok bolo uvedené, že pri

vykonávaní hrubých prác je nájomca povinný predmet nájmu zakryť a chrániť. Toto platí najmä pri
maľovaní, zváraní a čistiacich prácach za použitia žieravín. Nájomca berie na vedomie, že náklady na
odstránenieznečisteniafarbou,betónomalebopodobnýmmateriálombudúvyúčtovanénajehonáklady.

19. S poukazom na znenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie konštatoval,

že síce predmetné obchodné podmienky obsahujú právo žalobcu na náhradu nákladov spojených
s odstránením znečistenia predmetu nájmu, avšak v predmetných obchodných podmienkach nie je
uvedený žiaden spôsob výpočtu predmetných nákladov. Preto bolo na žalobcovi, aby preukázal
skutočnú výšku nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie znečistenia predmetu nájmu.

20. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o náklady na čistenie predmetu nájmu,
nemal preukázanú skutočnú výšku nákladov, ktoré žalobca vynaložil na odstránenie znečistenia, ktoré
spôsobil žalovaný, pričom v tomto smere nesie dôkazné bremeno žalobca.

21. Nakoľko súd prvej inštancie nemal preukázanú dohodu žalobcu a žalovaného ohľadom úhrady

nákladov na odstránenie znečistenia predmetu nájmu v sadzbe 20,-- Eur na hodinu čistenia, bolo na
žalobcovi aby preukázal skutočný rozsah ním vynaloženým nákladov na čistenie. Napriek tomu, že
žalobca predložil čestné prehlásenie zamestnanca zo dňa 04.11.2024, ktorý potvrdil, že vykonal čistenie
predmetu nájmu v rozsahu viac ako 20 hodín, tento údaj nie je postačujúci na preukázanie skutočných
nákladov, ktoré mali žalobcovi vzniknúť v súvislosti s čistením predmetu nájmu. Rovnako uvedený údaj

je zrejmý aj z čestného prehlásenia konateľa žalobcu zo dňa 04.11.2024. Avšak ani tento údaj nie je
pre preukázanie skutočných nákladov dostačujúci, a to s ohľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie
nemal preukázanú dohodu strán sporu ohľadom žalobcom uvádzaných 20,-- Eur na hodinu čistenia.
Uvedené náklady nepreukazuje ani faktúra č. 20230432, ktorá je len daňovým dokladom, ktoré však
skutočné náklady žalobcu vynaložené na čistenie predmetu nájmu nepreukazujú. Vzhľadom k tomu, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nákladov, ktoré skutočne vynaložil na čistenie predmetu
nájmu, súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu.

22. Pokiaľ šlo o nárok na náhradu nákladov v súvislosti s čistením, súd prvej inštancie konštatoval, že
uvedené možno kvalifikovať aj ako nárok podľa § 380 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti však súd

prvej inštancie uviedol, že predpokladom priznania nároku na náhradu škody je preukázanie existencie
troch predpokladov vzniku nároku na náhradu škody (pričom musí byť preukázaná existencia všetkých
troch predpokladov), a to : porušenie právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, škodu a príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou s tým, že pokiaľ ide o škodu musí byť preukázaný
jej vznik, ale aj rozsah. Sám žalovaný rozporoval preukázanie rozsahu škody, ktorá mala žalobcovi

vzniknúť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o predpoklady vzniku nároku
na náhradu škody, nesie dôkazné bremeno ohľadom ich preukázania práve poškodený, t.j. žalobca.
Nakoľko žalobca nepreukázal výšku nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie znečistenia predmetu
nájmu, nepreukázal základný predpoklad vzniku jeho nároku, ktorý si uplatnil v tomto konaní, a preto
musel žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

23. Nakoľko súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal uplatnenú istinu, nepriznal mu ani uplatnený úrok z
omeškania z tejto istiny a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Preto súd prvej inštancie zamietolžalobu nielen pokiaľ ide o uplatnenú istinu, ale i v časti nároku na uplatnené úroky z omeškania a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

24. Na záver sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalovaného, že dojednanie, ktoré bolo
uvedené v návrhu nájomnej zmluvy, a to, že v prípade znečistenia predmetu nájmu, napr. farbou,
betónom, stierkou, lepidlom a pod. bude vyfakturovaný skutočný čas potrebný na odstránenie
znečistenia v hodinovej cene 20,-- Eur/hod. je dojednaním o zmluvnej pokute. Podľa názoru súdu prvej
inštancie výška zmluvnej pokuty nemôže byť závislá od výkonu nejakej činnosti. Zmluvná pokuta totiž

môže byť dojednaná ako pevná suma, percentuálne ako maximálna suma a pod. I v prípade, že by
predsa len išlo o dojednanie o zmluvnej pokute, takéto dojednanie by muselo byť urobené písomne pod
následkom absolútnej neplatnosti - podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že
nebolo preukázané že by nájomná zmluva bola dojednaná písomne, resp. obe strany sporu zhodne
tvrdili, že zmluva bola dojednaná ústne, toto dojednanie by bolo absolútne neplatné a nebolo by možné
si na základe neho nárokovať žiadne plnenie. Zároveň súd prvej inštancie nemal preukázanú dohodu

strán sporu ohľadom uvedeného nároku žalobcu.

25. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní sa

nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, keď na jednej strane tvrdil, že žalovaný bol oboznámený
s podmienkami nájomnej zmluvy predtým, ako došlo k jej uzatvoreniu (v ústnej forme), ale nie je viazaný
všetkými podmienkami tohto nájomného vzťahu, a to konkrétne nie je viazaný výšku nákladov na
vyčistenie plošiny vo výške 20,-- Eur /hodinu (čl. III., bod 7 návrhu nájomnej zmluvy). Poukázal na to, že
aj napriek tomu, že právna argumentácia žalovaného bola súdom prvej inštancie odmietnutá, žalovaný

bol paradoxne v konaní úspešný. Dal do pozornosti, že v podnikateľských vzťahoch bežne vznikajú
situácie, keď sa pošlú cenové ponuky, návrhy zmlúv, všeobecné podmienky a ďalšie podmienky a nik
už nečaká na nejaké potvrdenie, pretože obchod nestojí a každý počíta s určitým poctivým obchodným
stykom. Ak sa raz jeden podnikateľský subjekt preukázateľne oboznámil s podmienkami, za akých si
má prenajať hnuteľnú vec a túto si aj prenajme, je predpokladané, že tento nájomný vzťah sa týmito

podmienkami aj riadi a tieto sú normálne legálne vymáhateľné. Uviedol, že v dobrej viere nečakal na
formálny podpis zmluvy, či cenovej ponuky. Ako už bolo zaužívané, pokiaľ zákazník bol s podmienkami
nájmu oboznámený, čo žalovaný bol a potreboval plošinu rýchlo, postačovalo podpísanie protokolu
o prevzatí. Tým, že žalovanému poskytol plošinu skôr, ako mu žalovaný podpísal nájomnú zmluvu,
vyhovel práve žalovanému, ktorý potreboval plošinu okamžite. Nemohol tušiť, že ide o nepoctivého

podnikateľa, ktorý v telefonických rozhovoroch všetko potvrdí, nič nie je problém a za pár dní plošinu
poškodí tak, že ju znefunkční a znečistí ju a odmietne uhradiť akékoľvek náklady. Žalobca vyslovil
presvedčenie, že bolo preukázané, že medzi ním a žalovaným vznikol nájomný vzťah, že žalovaný bol
s podmienkami nájomného vzťahu pred jeho vznikom oboznámený, že bolo preukázané, že žalovaný
plošinu prevzal čistú a vrátil ju znečistenú a že žalovaný v zmysle podmienok zaplatil nájomné. Preto

mal za to, že jeho nárok je minimálne v rozsahu v akom si ho uplatnil oprávnený. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu trovy
odvolacieho konania.

27. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

28. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku

súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

30.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

32. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil

v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

33. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal
zaplatenia istiny 384,-- Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovanému prenajal vysokozdvižnú
plošinu odo dňa 15.05.2023 do 14.06.2023, pričom v zmysle preberacieho protokolu č. 20230243
žalovaný deklaroval, že ju prevzal „plne funkčnú, nepoškodenú, čistú bez výhrad“. Následne v zmysle
preberacieho protokolu č. 20230243 žalovaný deklaroval, že plošina bola vrátená „špinavá“ (t.j.

znečistená). Predmetnou žalobou si žalobca uplatnil svoj nárok ako nárok na náhradu nákladov za
odstránenie znečistenia plošiny, a to bez ohľadu, či sa žalovaný na úhradu týchto nákladov zaviazal
zmluvne. Istinu žalobca vyčíslil v zmysle ustanovení formulárovej nájomnej zmluvy, s ktorou bol žalovaný
oboznámený. Z faktúry č. 2023043 splatnej dňa 21.09.2023 odvolací súd zistil, že žalobca touto faktúrou
žalovanému vyfakturoval čistenie plošiny vo výške 384,-- Eur s DPH. Z preberacieho protokolu č.

20230243 vyplýva, že žalovaný prevzal vysokozdvižnú plošinu plne funkčnú, nepoškodenú, čistú bez
výhrad. Zároveň z tohto protokolu vyplýva, že žalovaný vrátil vysokozdvižnú plošinu dňa 05.06.2023
špinavú. Z návrhu zmluvy o nájme č. 20230123 zo dňa 12.05.2023 odvolací súd zistil, že túto zmluvu
podpísal len žalobca ako prenajímateľ. Z článku I. bod 1tohto návrhu zmluvy vyplýva, že predmetom
zmluvy je prenájom stavebnej mechanizácie, článok II. bod 1 návrhu zmluvy obsahuje dohodu o

platnosti a účinnosti zmluvy a článok III. obsahuje cenu za prenájom s tým, že v cene za nájom
je zahrnuté predvedenie a odovzdanie predmetu nájmu, zaškolenie obsluhy, cena za spotrebovaný
materiál a prácu pri pravidelných servisných prehliadkach podľa predpísaných servisných intervalov,
ktoré vykonávajú v servisnom stredisku prenajímateľa, ak nie je dohodnuté inak. Zároveň z článku III.,
bod 3. návrhu zmluvy vyplýva, že cena za prenájom neobsahuje dopravu predmetu nájmu zo strediska

prenajímateľa na pracovisko nájomcu a späť. Z článku III., bod 7. návrhu zmluvy vyplýva, že v prípade
znečistenia predmetu nájmu napr. farbou, betónom, stierkou, lepidlom a pod. bude vyfakturovaný
skutočný čas potrebný na odstránenie znečistenia v hodinovej cene 20,-- Eur/hod. Z článku VII., bod
2 návrhu zmluvy o nájme vyplýva, že právne vzťahy tejto zmluvy, pokiaľ nie je ustanovené inak, sa
riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka Obchodného zákonníka. Zo Všeobecných

nájomných podmienok k nájomnej zmluve č. 20230123 (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“),
ktoré sú súčasťou návrhu nájomnej zmluvy vyplýva, že v zmysle čl. I., bod 4 za koniec nájmu je
považovaný deň prevzatia predmetu nájmu prenajímateľom uvedený na protokole. Podľa bodu 5. tohto
článku nájomca je povinný vrátiť predmet nájmu v rovnakom technickom stave (okrem primeraného
opotrebenia)vakomhoprebralodprenajímateľa.Zčl.III.,bod19.Všeobecnýchobchodnýchpodmienok

vyplýva, že v prípade znečistenia predmetu nájmu, ktoré bolo zavinené nájomcom je prenajímateľ
oprávnený vyfakturovať nájomcovi náklady spojené s vyčistením predmetu nájmu.

34. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

35.Podľa§663ods.1Občianskehozákonníka, nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.36. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať

prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

37. Podľa § 670, prvá veta Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci
nevznikla škoda.

38. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

39. Podľa § 683 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému
opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené

osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Domáhať sa náhrady
možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

40. Podľa § 722 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním
nájomca nezodpovedá.

41. Podľa § 722 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je
nájomca povinný ohlásiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu
sa spravuje ustanoveniami tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za
škodu, ktorá vznikla tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú ustanovením § 617.

42. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

43. Podľa § 273 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

44. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

45. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane

vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

46. Preskúmaním veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca so
žalovaným uzavreli platnú nájomnú zmluvu v ústnej podobe, pričom súd prvej inštancie v súlade s §
266 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvu posudzoval podľa jej obsahu. Vzhľadom na znenie návrhu

nájomnej zmluvy aj podľa názoru odvolacieho súdu úmyslom žalobcu bolo uzavrieť nájomnú zmluvu
podľa ustanovení § 663 a nasl. v spojení s § 721 Občianskeho zákonníka, pričom tento úmysel bol
žalovanému známy. Uvedenú skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval. Žalobca však v konaní
nepreukázal, ako to správne uvádzal aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že by medzi
ním a žalovaným došlo k písomne uzavretej nájomnej zmluvy. Preto pokiaľ išlo o dohodu ohľadom

práva žalobcu ako prenajímateľa vyplývajúcu z článku III., bod 7 návrhu nájomnej zmluvy ohľadne výšky
náhrady za odstránenie znečistenia predmetu nájmu, odvolací súd sa stotožnil zo záverom súdu prvej
inštancie, že v danom prípade nebola preukázaná takáto dohoda medzi stranami, nakoľko žalovaný
návrh nájomnej zmluvy predložený žalobcom nepodpísal, a teda nie je ňou viazaný.

47. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise preukázané znečistenie predmetu nájmu. Zároveň v konaní nebolo
sporné, že by žalovaný rozporoval skutočnosť, že nebol oboznámený so Všeobecnými obchodnými
podmienkami žalobcu. Z článku III., bod 19 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že v prípadeznečistenia predmetu nájmu, ktoré bolo zavinené nájomcom je žalobca ako prenajímateľ oprávnený
vyfakturovať nájomcovi náklady spojené s vyčistením predmetu nájmu. V zmysle článku III., bod 22
Všeobecných obchodných podmienok nájomca – žalovaný bol povinný predmet nájmu zakryť a chrániť

s tým, že toto platilo najmä pri maľovaní, zváraní a čistiacich prácach za použitia žieravín. Z tohto
bodu tiež vyplýva, že nájomca vzal na vedomie, že náklad na odstránenie znečistenia v zmysle tohto
bodu budú vyúčtované na jeho náklady. Z uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že uvedené
články Všeobecných obchodných podmienok žalobcu obsahujú právo žalobcu na náhradu nákladov
spojených s odstránením znečistenia predmetu nájmu, avšak ako správne uviedol súd prvej inštancie

vtýchtoobchodnýchpodmienkachniejeuvedenýžiadenspôsobvýpočtutýchtonákladov.Pretoajpodľa
názoru odvolacieho súdu bolo na žalobcovi, aby preukázal skutočnú výšku nákladov, ktoré vynaložil
na odstránenie znečistenia predmetu nájmu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že žalobca v predmetnom konaní relevantnými dôkaznými
prostriedkami nepreukázal výšku nákladov, ktorú skutočne vynaložil na čistenie predmetu nájmu, teda
nezvládol dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti ním uplatneného nároku v žalobe v uplatnenej

výške.

48. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nárok uplatnený žalobcom v tomto
konaní je možné kvalifikovať aj ako nárok na náhradu škody podľa § 380 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť

náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nároku
na náhradu škody je však na žalobcovi, ktorý sa jej náhrady domáha v tomto konaní. Nakoľko žalobca
v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal výšku nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie
znečistenia predmetu nájmu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že žalobca nepreukázal základný predpoklad vzniku nároku, ktorý si uplatnil v tomto konaní.

49. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalobca zároveň
v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie
o nároku na náhradu trov konania.

50. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, a preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému voči žalobcovi, nakoľko
žalovaný mal voči žalobcovi v odvolacom konaní úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

52. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).