Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2025

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-7Er/50/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5908204905
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5908204905.3

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Centrum pre deti a rodiny Necpaly, IČO:
00 184 152, so sídlom Necpaly 44, proti povinnému: neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy trvale bytom C. XX, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, Exekútorský
úrad so sídlom Československej armády 1, Martin, pre vymoženie zameškaného a bežného výživného
a trov exekúcie

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Nepriznáva súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
IV. Súd u k l a d á súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi, Exekútorský úrad so sídlom
Československej armády 1, Martin, aby vrátil preddavok vo výške 99,58 € na účet súdu, IBAN: D. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: D., VS: 5603049725, KS: 0558, ŠS: 5908204905, a to do troch dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dolný Kubín dňa 15.04.2009 poveril podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej
mu exekučným titulom – rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/205/2006 zo dňa 11.01.2007,

právoplatný dňa 18.01.2007.
2. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má

aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
6. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom
bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
7. Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku
primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o

pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.8. Zo súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd na dané
exekučné konanie aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017.
9. Súd vlastným šetrením zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie po poručiteľovi

– povinnom vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 5D/67/2022 bolo uznesením Okresného
súdu Námestovo sp. zn. 5D/67/2022 zo dňa 11.08.2022 zastavené podľa § 188 ods. 1 CMP, nakoľko
poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2022.
10. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva
a povinnosti. Keďže povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom

konaní, tak ako to predpokladajú ustanovenia Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú,
ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho
práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty
nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však
smrťou jedného z nich zanikajú. Týmto, právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá

zaniká smrťou oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť).
11. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko v posudzovanej veci je predmetom
vymáhanie výživného, pričom povinný zomrel, zanikla dňom jeho smrti jeho vyživovacia povinnosť voči
oprávnenému, pretože táto je z povahy veci osobnou povinnosťou rodiča - povinného. Súd preto v
zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a na základe

toho exekúciu zastavil.
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

16. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
17. Súdny exekútor si podaním zo dňa 18.11.2025 uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške

40,83 €, pozostávajúce z minimálnej odmeny vo výške 33,19 € a k tomu prislúchajúcej dani z pridanej
hodnoty vo výške 23 % (7,63 €).
18. Na náhradu trov exekúcie by mal byť podľa ust. 203 ods. 2 poslednej vety Exekučného poriadku
zaviazaný súd v prípade, ak by bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom
v danej veci o takýto prípad nejde. Súd taktiež nemôže na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203

ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať ani oprávneného, nakoľko tento nezavinil zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemá komu uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie, preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd dáva do
pozornostiuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS351/2007,vktoromuviedol,že
samotnáskutočnosť,ževkonečnomdôsledkumôženastaťstav,kedynebudúuspokojenévšetkynároky

exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným postavením pri
výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č.70), v ktorom bolo
zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko

neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie.
19. Súd zároveň rozhodol aj o vrátení preddavku vo výške 99,58 €, ktorý bol súdnemu exekútorovi
poskytnutý súdom na základe uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7Er/50/2009-17 zo dňa
19.06.2009 (právoplatného dňa 05.08.2009). Poskytnutý preddavok poverený súdny exekútor nepoužil.

Poučenie:Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Námestovo (§ 9a ods. 1 v spojení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a
dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365
ods. 3 CSP). Proti III. a IV. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.