Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204404
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123204404.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: 1/ A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. – F., 2/ A. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. – F., obaja
právne zastúpení Mgr. Tomáš Michnica, so sídlom Na priekope 174/1, Žilina, proti žalovanej: G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. - F., právne zastúpená JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., LL.M.,
advokátka, Advokátska kancelária F. I. J., B. K. L. XX, E., o uloženie povinnosti odstrániť smrek, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanej proti žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.5.2023 sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej

odstrániť drevinu – smrek (picea pungens) z CKN parc. č. 796/1, ktorá je vedená na LV č. XXX pre kat.
úz. F., ktorý hraničí s pozemkom žalobcov CKN parc. č. 793, ktorá je vedená na LV č. XXXX kat. úz.
F. a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi každý v podiele 1 parc. č. 792/1,
792/2, 792/3, 793 a rodinného dom súp. č. 401, ktorý sa nachádza na parc. 792/2 a zapísané na
LV č. XXXX pre kat. úz. F. a žalovaná je vlastníčkou v podiele 1/1 parc. č. 796/1 a rodinného domu

súp. č. XXX zapísanej na LV č. XXX kat. úz. F. a pozemky žalobcov a žalovanej sa nachádzajú v ich
tesnom susedstve. Dňa 14.6.2022 žalobcovia zaslali žalovanej výzvu, predmetom ktorej bola žiadosť
žalobcov, aby žalovaná odstránila strom (drevinu) smrek picea pungens z jej parcely, ktorý priamo
zasahuje na pozemok žalobcov a poškodzuje ich rodinný dom súp. č. 401. Žalovaná na predmetnú
výzvu nijakým spôsobom nereagovala. Dňa 28.11.2022 žalobcovia adresovali žiadosť Mestu Žilina,
oddelenie životného prostredia, aby správny orgán preskúmal existujúci skutkový stav a vyzval žalovanú
na odstránenie predmetného stromu z jej pozemku, ktorý priamo zasahuje na pozemok žalobcov. Mesto

Žilinalistomzodňa12.01.2023 naichžiadosťoznámilo,žepracovníkúraduvykonalobhliadkusporného
stromu na mieste samom a konštatoval, že po vizuálnej stránke je strom v dobrom stave, kde časť
koruny presahuje na susedný pozemok. Žalobcovia uviedli, že sporný strom značne poškodzuje strechu
ich rodinného domu, strechy sa priamo dotýka, a to konkrétne konáre stromu, ktoré sú značne vysušené
a znehodnotené, blízko stromu sa nachádza elektrický stĺp a existuje reálna hrozba elektrického skratu.
Žalobcovia žijú v reálnej obave o svoj život, nakoľko v prípade vzniku elektrického skratu a následného
požiarumôžedôjsťkohrozeniuichzdraviaaživota.Taktiežstrešnákrytinaichrodinnéhodomujeznačne

poškodená, v prípade väčšieho dažďa voda steká do podkrovia a steká dole po fasáde rodinného domu,
ktorá je rovnako poškodená. S poukazom na ustanovenia §§ 127, 415 a 417 Občianskeho zákonníka
navrhli, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť sporný strom (drevinu - smrek picea pungens) z jej
pozemku.3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe podaním zo dňa 24.07.2023 (č.l. 41) žiadala žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Uviedla, že predmetný smrek opadavý je strom chránený zákonom, má priemer 70

cm a bol vysadený pred 60 rokmi. Podľa vyjadrenia záhradného architekta strom je vo výbornej kondícii
a túto skutočnosť potvrdil aj pracovník mestského úradu. Tiež uviedla, že žalobcovia orezali konáre
stromu nielen na svojom pozemku, ale až ku kmeňu stromu, čím mohli narušiť jeho stabilitu. O tom, že
na pozemku v susedstve sa nachádza táto drevina, mali žalobcovia vedomosť už pri nadobúdaní a pri
prestavbesvojejnehnuteľnosticca25rokov. Nadokresleniesituáciepredložilafotografie,žežalobcovia

v tesnej blízkosti oplotenia vysadili tuje a nechali ich narásť do výšky cca 8 m, pozdĺž celej dĺžky
„ živého plota„ sa z jej strany neudržia žiadne rastliny, bráni k prieniku slnečného žiarenia. Odstránením
predmetného stromu by došlo k zásahu do okolitého ekosystému.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 4.08.2024 k vyjadreniu
žalovanej (č.l. 47) uviedli, že nejde o smrek opadavý, ale smrek pichľavý (picea pungens) a nie je to

strom chránený zákonom. Pracovník mestského úradu pri obhliadke zistil, že smrek nie je celý suchý
alebo netrpí nejakou chorobou, nie je v ich právomoci dať príkaz na výrub stromu a potvrdil, že smrek
pichľavý je nevhodný druh dreviny a nepatrí do daného prostredia. Uviedli, že koreňový systém stromu
narušuje stabilitu rodinného domu žalobcov, naviac je plytký, čo môže viesť k vyvráteniu stromu počas
silného vetra (susedia oproti rodinnému domu žalobcov, ktorí sa tiež sťažovali, majú strach, že sa strom

vyvráti na ich dom). Strešná krytina je pokrytá ihličím, šiškami, drobnými úlomkami konárov a machov,
čo rozožiera povrch krytiny a následne zateká do podkrovného priestoru, po zatečení vznikajú plesne,
čo môže viesť k zdravotným problémom žalobcov. Uviedli, že strešný žľab je sústavne zaplnený ihličím,
šiškami a drobnými úlomkami konárov, voda následne steká po fasáde domu, čím ju poškodzuje. Konáre
stromu sú od kmeňa značne suché, čo môže prispieť k požiaru. Pár konárov orezali pracovníci SSE

a.s., nakoľko pod stromom stojí elektrický stĺp a pracovníci SSE a.s. takisto nie sú kompetentní na
odstránenie stromu, pokým im majiteľ nedá súhlas k jeho odstráneniu. Ako dôkaz o poškodení strešnej
krytiny predložili fotodokumentáciu a navrhli obhliadka na mieste samom. Pokiaľ ide o výsadbu tují, tieto
nepatria do merita veci, sú vysadené jeden a pol metra od hranice pozemku a nezasahujú na pozemok
susedom. Taktiež poukázali, že žalovaná má pred terasou žalobcov zasadené buky, ktoré dosahujú

výšku 6 až 7 metrov a sú vysadené na hranici pozemkov, pričom konáre týchto stromov opäť zasahujú
na pozemok žalobcov. Žalobcovia majú zato, že odstránením smreka pichľavého by nedošlo k zásahu
do okolitého ekosystému.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa

vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

6. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrvali na skutkovej a právnej
argumentácii tak, ako uviedli v podanej žalobe. Na doplnenie uviedli, že strom, ktorý navrhujú odstrániť,
v značnej miere zasahuje do ich vlastníctva a vytvára potenciálne nebezpečenstvo pre majetkový

rozsah, ale i život a zdravie žalobcov, ktorí obývajú susedný rodinný dom. Opakovane kontaktovali
žalovanú a jej otca, aby predmetný strom bol odstránený a disponujú informáciou, že žalovaná s týmto
nemá problém, aby sa strom odstránil a prekážku vytvára len jej otec. Majú zato, že predmetný
strom je nevyhnutné odstrániť primárne z dôvodu ohrozenia života a zdravia žalobcov, ohrozovanie
ich vlastníckych a majetkových práv. Z fotografií na mieste samom je zrejmé, že tento strom ohrozuje

žalobcov,tesnevedľasanachádzaelektrickýstĺpakebynáhodoudošlokskratualeboknejakejporuche,
strom je presušený a môže dôjsť k vzbĺknutiu, tým pádom dôjde k ohrozeniu majetku, života a zdravia
žalobcov. K tvrdeným skutočnostiam vážneho ohrozenia života a majetku žalobcov uviedli, že bola
vykonaná ohliadka pracovníkom Mesta Žiliny, odbor životného prostredia, ktorý síce skonštatoval, že
strom je po vizuálnej stránke v poriadku, nevykazuje žiadne poškodenia a vady, avšak po osobnej

návšteve žalobcu im pracovník úradu oznámil, že strom, hoci po vizuálnej stránke nevykazuje žiadne
nedostatky, môže byť presušený zvnútra, ale oni nemajú oprávnenie ani právomoc, aby tento strom
odstránili. Navrhli obhliadku na mieste samom, aby bolo zrejmé, že strom je presušený a reálne ohrozuje
majetok žalobcov. Tiež navrhli výsluch svedkov (M. N. a D. N.), ktorí môžu potvrdiť, že aj ich priamo
ohrozuje strom rastúci na pozemku žalovanej.

7. Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení na pojednávaní zopakovali a prečítali svoje písomné vyjadrenia
tak, ako je na čl. 47. Na doplnenie uviedli, že kontaktovali aj správcu elektrického stĺpu, oddelenie údržby
a títo im oznámili, že orezali strom len okolo ich elektrického stĺpu, nakoľko tiež nemajú kompetenciuna odpílenie daného stromu. Nekomunikovali so žiadnou odborne zdatnou osobou mali len vyjadrenie
Mesta, odboru životného prostredia, ktorý im odporučil domáhať sa svojich práv cestou súdu. Strom
znehodnocuje ich majetok, ich predzáhradku, ktorá je plná ihličia, šišiek a suchých konárov, nedajú sa

v nej pestovať žiadne kvety a okrasné rastliny. Podľa vyjadrenia pracovníka životného prostredia strom
smrek pichľavý je nevhodný druh dreviny a nepatrí do daného prostredia, súčasná výška stromu je cca
40 metrov a tieto stromy dosahujú výšku až 50 metrov. Daný strom má aj plytký koreňový systém, čo
môže viesť k vyvráteniu stromu počas silného vetra a tým aj k poškodeniu ich domu.

8. Právna zástupkyňa žalovanej vo svojom prednese na pojednávaní so žalobou nesúhlasí, nepovažuje
ju za dôvodnú. Nemá informáciu o tom, že by voči vypiľovaniu stromu žalovaná nemala výhrady. Pokiaľ
ide o žalobu samotnú, zastáva názor, že v žalobe označené zákonné ustanovenia nevytvárajú priestor
na to, aby súd mohol žalobe vyhovie. Pokiaľ ide o ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka podľa
tohto ustanovenia sa možno domáhať uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia a nie
uloženia povinnosti niečo konať. Pokiaľ ide o § 417 Občianskeho zákonníka musí byť preukázané

vážne ohrozenie, pretože ide o ustanovenie, ktoré ma preventívny charakter, lebo teda má zabezpečiť
poskytnutie preventívnej ochrany. Ani výsluchom žalobcov ani obhliadkou na mieste samom nemožno
overiť tie skutočnosti, ktoré sú tvrdené žalobcami, keďže nedisponujú potrebnými odbornými znalosťami.
Podľa ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, má skutočne
ohrozený právo domáhať sa, aby súd uložil vhodné a primerané opatrenie na odstránenie hroziacej

škody. Opatrenia skutočne môžu spočívať v určitom konaní, ale ani ohrozený žalobca sa nemôže podľa
tohto ustanovenia domáhať na súde ochrany takým navrhovaným opatrením, ktoré je zo zákona zverené
rozhodnutiu správneho orgánu resp. podlieha povoleniu. S poukazom na § 47 ods. 3 zákona o ochrane
prírody a krajiny na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas na výrub dreviny sa
môže iba v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny

a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu. Mám zato, že to opatrenie, ktorého
sa domáhajú v tomto konaní vzhľadom aj na vyjadrenie, teda orgány ochrany prírody, súd nemôže uložiť
už len kvôli tomu, že na výrub toho dotyčného stromu sa vyžaduje súhlas orgánov ochrany prírody.
Žalobcovia ani len netvrdia, že s takýmto súhlasom disponujú, alebo že vôbec o takýto súhlas žiadali.
Vzhľadom na samotnú formuláciu žalobného petitu nie je možné žalobe vyhovieť.

9. Žalobcovia 1/ a 2/ listom zo dňa 14.6.2022 (č.l. 12) prostredníctvom právneho zástupcu žiadali
žalovanú o riešenie vzniknutej situácie, a to stromu, ktorý bezprostredne susedí a zasahuje z pozemku
rodinného domu č. 402 na pozemok a rodinný dom žalobcov č. 401, strom, ktorý poškodzuje rodinný
dom a priamo zasahuje na ich pozemok. Blízko stromu sa nachádza elektrický stĺp a existuje aj

reálna možnosť elektrického skratu v prípade poškodenia stĺpu predmetným stromom. Preto žiadali,
aby v lehote 14 dní odstránila predmetný strom, prípadne vykonala inú adekvátnu nápravu, aby strom
nezasahoval do vlastníctva klientov a nepoškodzoval ich majetok.

10. Žiadosťou dňa 28.11.2022 sa žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu obrátili na Mesto

Žilina, oddelenie životného prostredia a žiadali, aby Mesto vyzvalo žalovanú na odstránenie stromu,
ktorý zasahuje do vlastníckeho práva klientov a bezprostredne ohrozuje a poškodzuje ich majetok.
Z vyjadrenia Mesto Žilina zo dňa 12.11.2023 vyplýva, že pracovník Mestského úradu v Žiline, odboru
správy verejného priestranstva a životného prostredia, vykonal ohliadku daného miesta, kde pozoroval,
že jeden kus dreviny druhu smrek picea pungens rastúci na pozemku parc. 796/1 kat. úz. F., ktorý je

v súkromnom vlastníctve, je po vizuálnej ohliadke v dobrom zdravotnom stave bez náznakov možného
statického zlyhania, kde časť koruny presahuje na susedný pozemok a napriek tomu, že konáre
z predmetnej dreviny presahovali nad susedný pozemok, vzdialenosť vysadenia stromov, kríkov od
susedného pozemku nedáva žiadna hmotnoprávna norma na úseku ochrany prírody a krajiny a tiež
táto problematika nie je upravená ani v inom všeobecnom záväznom predpise a z tohto dôvodu orgán

ochrany prírody nemá právomoc prikázať vlastníkovi pozemku, aby drevinu na súkromnom pozemku
orezal alebo vyrúbal, pokiaľ je v dobrom zdravotnom stave. Z hľadiska ochrany vlastníckeho práva
uvedenú problematiku upravuje ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka a v tomto ustanovení ide
v podstate o úpravu susedských vzťahov, ktoré vznikajú predovšetkým medzi vlastníkmi susediacich
pozemkov. Tiež s poukazom na zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v platnom znení právomoc

konať vo veci nariadenia odstránenia, resp. údržby drevín, orezania drevín vysadených v blízkosti
susedného pozemku nevyplýva pre žiadny orgán ochrany prírody a krajiny a nemôžu tieto orgány štátnej
správy aktívne dosiahnuť nápravu požadovaného stavu k vašej spokojnosti, a tak pri riešení problému
môžete postupovať v súlade s § 127 Občianskeho zákonníka, resp. domáhať sa svojho práva na súde.11. Nebolo sporným, že rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. 496/1 a KNC parcela č. 796/1
o výmere 564 m2 zastavaná plocha a nádvorie ( LV č. XXX) pre kat. úz. F. je vo výlučnom vlastníctve

žalovanej a rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. 792/2 a KNC pozemok 793 o výmere 617
m2 záhrada (LV č. XXXX) pre kat. úz. F. sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ každého
z nich 1/2.

12. Z predložených fotografií vyplýva, že na hranici susediacich pozemkov (KNC parcela č. 796/1 a

KNC parcela č. 793) v kat. území F. sa nachádza strom - drevina a popri je stĺp elektrického vedenia,
popri ktorom sú vetvy stromu odpílené a na strešnej krytine domu je nános ihličia (dôkaz č.l. 19 – 20
produkovaný žalobcami) a z fotografií predložených žalovanou (čl. 44) je elektrický stĺp a vedľa strom
– drevina.

13. Základná úprava vlastníctva a jeho ochrany je obsiahnutá v ustanovení Občianskeho zákonníka §§

123 a nasl., podľa ktorých vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti
a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

14. Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím

by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto
najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na
ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie
nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi,
parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované

zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo
svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

15. V ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená tzv. „generálna klauzula“, na
základe ktorej sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval

iného pri výkone jeho práv alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Druhá veta uvedeného
ustanovenia uvádza príklady, ako sa vlastník nesmie správať, pričom sú tu upravené dva druhy zásahov
do vlastníckeho práva a to obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu práv iného. Ustanovenie pre
aplikáciu právnej normy obsiahnutej v § 127 sa žalobca môže žalobným návrhom domáhať len vydania
rozsudku, ktorým by sa žalovanému vlastníkovi uložila povinnosť zdržať sa presne vymedzeného

rušenia, nie však uloženia konkrétnej povinnosti, ako nakladať s vlastníctvom žalovaného. Zákonodarca
vo výklade k § 127 Občianskeho zákonníka jasne určuje, že petitom takéhoto návrhu je možné sa
domáhať, aby sa žalovaný ako vlastník porušujúci § 127 zdržal určitého presne vymedzeného konania
a zároveň vylučuje, aby sa žalovanému ako vlastníkovi ukladala konkrétna povinnosť niečo konať.
Petit ukladajúci vlastníkovi vykonanie konkrétnych opatrení je možné pripustiť iba v prípade podania

žaloby na odvrátenie hroziacej škody podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obťažovanie iného
alebo ohrozovanie výkonu jeho práv, nesmie presiahnuť mieru primeranú pomerom. Musí ísť o taký
zásah, ktorý nie je spojený s bežným užívaním veci. Objektívna stránka veci sa pritom posudzuje podľa
odborných hľadísk t.j. aj pomocou znalca ako odbornej osoby.

16. Pri posudzovaní otázky či došlo k naplneniu hypotézy právnej normy § 127 Občianskeho zákonníka
v tejto veci a teda či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany vlastníckych práv vo vzťahu ku
konkrétnym pomerom bezprostredne susediacich nehnuteľností v danom mieste (o uloženie povinnosti
žalovanej odstrániť drevinu - smrek picea pungens z pozemku), súd dospel k záveru, že v zmysle
citovaného ustanovenia ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré nad mieru primeranú

pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon práv, nie neopodstatným zásahom. V danej veci výber
konkrétnej žaloby bol na žalobcovi 1/ a 2/, ktorí zvolili žalobu o uloženie konkrétnej povinnosti, ako
nakladať s vlastníctvom žalovanej a teda nejde o žalobu pri aplikácii ustanovení § 127, ale o uplatnenie
ich nároku v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ide o žalobu na poskytnutie ochrany
pred hroziacou vážnou škodou), teda odstránenie veci, ak to možno považovať za opatrenie vhodné

a primerané na odvrátenie hroziacej vážnej škody.

17. V ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého účastníka
občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo jestanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám (tzv.
priorita prevencie). Občianskoprávna prevencia je súhrn spôsobov a foriem predchádzania ohrozenia
a porušovania subjektívnych občianskych práv, t.j. práv, ktoré sú oprávnené a chránené normami

občianskeho práva hmotného v objektívnom zmysle.

18. Povinnosťou vlastníka vo vzťahu k vlastníkovi susedných nehnuteľností sú nielen povinnosti
výslovne uvedené v zákone (zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného
alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv - § 127), ale aj ďalšie povinnosti, ktoré zákon v § 415

Občianskeho zákonníka ukladá každému, a to vo vzťahu k všetkým subjektom.

19. Podľa § 417 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie
zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo
domáhať sa, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

20. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana

domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu, teda procesných
následkov v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci, t.j. ak neunesie
dôkaznú povinnosť, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, u ktorých účinkov
sa strana domáhala, nedošlo.

21. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané a nebolo v konaní sporné, že sporové
strany sú vlastníkmi bezprostredne susediacich nehnuteľností, pričom nebolo sporné, že na pozemku
parc. 796/1 kat. úz. F., ktorý je vo vlastníctve žalovanej, je vysadený jeden kus dreviny druhu smrek
(piceapungens),spornýmboločiexistenciatohtodruhudrevinyspôsobujevážneohrozenievýkonupráv
žalobcov, ktorí v konaní tvrdia, že koreňový systém stromu je plytký, čo môže viesť k vyvráteniu stromu

počas silného vetra, konáre stromu sú od kmeňa značne suché, čo môže prispieť k požiaru, nakoľko
pod stromom stojí elektrický stĺp a strešný žľab na ich rodinnom dome ako i krytina je sústavne zaplnený
ihličím, šiškami a drobnými úlomkami konárov, čo bráni odtekaniu vody do zvislého zvodu a voda
následne steká po fasáde domu žalobcov, čím ju poškodzuje. Taktiež obvodné murivo domu premoká,
čo môže takisto viesť k vytvoreniu plesní vo vnútorných stenách domu, čo môže viesť k zdravotným

problémom žalobcov. Tiež tvrdili, že tento druh dreviny - smrek pichľavý je nevhodný druh dreviny
a nepatrí do daného prostredia a preto sa domáhajú jeho odstránenia. Na preukázanie svojich tvrdení
predložili fotografie, z ktorých je zrejmé, že na pozemku žalovanej a v prednej časti domu žalobcov sa
nachádza ihličnatý strom - drevina, ktorá dosahuje výšku cca 40 metrov a v prednej časti susediacich
pozemkov je elektrický stĺp. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že koreňový systém stromu je plytký,

konáre stromu sú od kmeňa značne suché, čo môže prispieť k jeho vyvráteniu a hrozí riziko požiaru
pri skrate a sú v ohrození poškodením ich majetku, života a zdravia žiadnym dôkazným prostriedkom
nepreukázali.

22. Bolo na žalobcoch, aby svoje tvrdenia preukázali súdu dostatočným spôsobom t.j. , že v dobe

rozhodovania existuje vážne ohrozenie majetku žalobcov, ak je tu hrozba vážnej škody, kedy ako vhodné
opatrenie navrhujú odstrániť drevinu - smrek picea pungens z pozemku žalovanej a týmto opatrením
by zamedzili vzniku škody na ich majetku pádom stromu. Pričom v konaní nebol preukázaný, že zlý
stav dreviny na pozemku žalovanej hrozí spôsobiť škodu, keď samotnou ohliadkou pracovníka odboru
verejného priestranstva a životného prostredia Mesta Žilina bolo konštatované, že jeden kus dreviny –

druh smrek picea pungens rastúci na pozemku parc. 796/1 kat. úz. F., ktorý je v súkromnom vlastníctve,
povizuálnejstránkejevdobromzdravotnomstave,beznáznakovmožnéhostatickéhozlyhaniaakonáre
z predmetnej dreviny presahujú nad susedný pozemok, pričom doporučil úpravu v rámci susedských
vzťahov. Dôvodnosť podanej žaloby nemožno podľa názoru súdu vyvodiť ani zo skutočnosti, že na
podaniežalobyžalobcovodkázalorgánštátnejsprávy,pričomvýberkonkrétnejžalobybolpretovdanom

prípade na samotných žalobcoch.

23. Žalobcovia relevantným dôkazom (odborný posudok) nepreukázali, že strom je z hľadiska nepriazne
počasia nebezpečný rovnako ako každý iný strom, či trpí vadami, ktoré spôsobili odpílené konárepopri elektrickom stĺpe a že je z vnútornej strany vysušený, teda či existuje možnosť pádu tohto
stromu, pre plytké korene či už zlomením alebo vyvrátením a či pokračujúcim rastom sa bude zvyšovať
nebezpečenstvo vzniku škody a teda nepreukázali zároveň dôvodnosť jeho vyrúbu.

24. Pokiaľ žalobcovia na tieto skutočnosti navrhovali vykonať obhliadku na mieste samom a výsluch
svedkov (ktorí môžu potvrdiť, že aj ich priamo ohrozuje strom rastúci na pozemku žalovanej) tieto súd
nevykonal, nakoľko je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade sú potrebné odborné znalosti nielen
na posúdenie, ale aj na samotné zistenie okolností, od ktorých závisí súdne rozhodnutie t.j. drevinu

- smrek picea pungens je nevyhnutné najskôr odborne posúdiť a z tohto dôvodu je úplne logická
a odôvodnená požiadavka, aby v danom prípade posudzovaná drevina v čase rozhodovania súdu
vykazovala konkrétne defekty alebo vlastnosti, ktoré by svojou povahou mohli reálne viesť ku vzniku
škody a zároveň že neexistuje žiadny iný spôsob na zabránenie vzniku škody okrem výrubu stromu. Túto
skutočnosť boli povinní preukázať žalobcovia 1/ a 2/, že im hrozí vážna škoda v súvislosti s existenciou
sporného stromu a dôvodnosť jeho vyrúbu.

25. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a pri aplikácií zákonných ustanovení §§ 417 ods.
2 Občianskeho zákonníka súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobcovia v konaní vo vzťahu
ku svojim tvrdeniam neuniesli dôkazné bremeno, a preto súd ich žalobe nemohol vyhovieť.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Žalovaný v danej veci mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi,
ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

28. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).