Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-20C/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221203492
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7221203492.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Annou Vargovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

s trvalým pobytom v C., D. E. XX, proti žalovanému: F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v C.,
H. E. X, zastúpenému: Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., IČO: 51 284 731, so sídlom v D. I.
B., J. I. E. XXX/X o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 29.01.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie nevyplateného výživného za 54 mesiacov a okrem toho si uplatnil finančnú náhradu za

psychickú ujmu vo výške 19 500 Eur. Pôvodne Okresný súd Košice II nárok v časti o finančnú náhradu
za psychickú ujmu vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že každý nárok sa riadi odlišným procesným
poriadkom a režimom dokazovania.

2. Uznesením sp.zn. 26Pc/7/2020-5 zo dňa 11.02.2020 súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania,
na doplnenie petitu návrhu na začatie konania v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy.

3. Žalobca, už právne zastúpený, doručil súdu dňa 25.10.2021 podanie, v ktorom upravil sumu
požadovanú ako náhradu nemajetkovej ujmy na 50 000 Eur a odôvodnil ju tým, že manželstvo
rodičov žalobcu bolo rozvedené rozsudkom pôvodne Obvodného súdu Košice 2 č.k. 26C/990/1993
zo dňa 08.11.1994 a žalobca so svojou sestrou boli zverení do opatery a výchovy matky. Pred
rozvodom manželstva žili v spoločnej domácnosti s matkou, otec s nimi nežil od októbra 1993. Rozvod
rodičov a správanie otca voči žalobcovi zle vplývalo na jeho psychiku. Otec sa k nemu správal veľmi
nepriaznivýmspôsobom,zasekávalžalobcuajehosestruvovýťahu,vypínalimelektrinuvbyte,vyhrážal

sa, že ich otrávi pudingom a pod. Agresivita otca začala počas manželstva s matkou žalobcu a ešte pred
rozvodom, čo žalobca neblaho vnímal a vyústilo to do jeho psychickej choroby, ktorá naplno prepukla
po rozvode manželstva rodičov. Žalovaný sa mal vyhrážať matke žalobcu, že si kúpi pištoľ a mamu
zastrelí, prípadne žalobcu vo veku asi 5 rokov chytil a vyložil z balkóna, čím sa vyhrážal matke, že
žalobcu pustí dole. Žalovaný na mamu žalobcu kričal, hádal sa s ňou, kričal aj na žalobcu, neustále
nadával. Žalovaný sa o žalobcu a jeho sestru vôbec nestaral počas dovolenky v Bulharsku v roku
2000. Žalobca si tiež pamätá, že keď otec prišiel domov, zakaždým žalobcu od seba odsotil, aj keď bol

malýmdieťaťom.Žalobcažalovanéhozaotcapraktickynepovažoval,nikdysataknesprával.Porozvode
manželstva rodičov, teda žalovaného a matky žalobcu, začal mať žalobca psychické problémy, bol
asi 10-12x hospitalizovaný v nemocnici a nakoniec mu bola diagnostikovaná paranoidná schizofrénia,
OCD, špecifická fóbia, autizmus, depresia, Crohnova choroba v dôsledku čoho aj skončil na invalidnomdôchodku ,čím si nevie nájsť prácu a plne sa zamestnať, je odkázaný iba na invalidný dôchodok.
Matka žalobcu je taktiež na invalidnom dôchodku, trpí ťažkými depresiami a to všetko kvôli správaniu
žalovaného. Žalobca vyslovil presvedčenie, že jeho psychické problémy, ktoré sa začali prejavovať po

rozvode rodičov, boli ovplyvnené správaním sa otca, teda žalovaného. V súčasnej dobe má žalobca
problémy, nevie vychádzať s mužmi, nemá vzor muža a otca, aj matka sa musela rozísť so svojím
partnerom kvôli žalobcovi. Žalobca nevie žiť sám, má agresívne sklony tlmené liekmi a neustále zlé
myšlienky súvisiace so správaním otca. Nevie sa nikde zamestnať. Nevie sa sústrediť na prácu ani iné
činnosti. Cíti sa paralizovaný, má otravné myšlienky, má zakázané viesť motorové vozidlo. Všetky jeho

obmedzenia vyplývajú z choroby spôsobenej správaním a konaním jeho otca.

4. Žalovaný v zastúpení právnou zástupkyňou vo vyjadrení k pôvodnému návrhu doručil vyjadrenie dňa
10.08.2020, kde vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že žalobca nepreukázal
skutočnosti svedčiace o spôsobenej psychickej ujme to strany žalovaného.

5. Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2022 právna zástupkyňa za žalovaného navrhla žalobný návrh
zamietnuť. Zopakovala, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré
by svedčili, že to bol práve žalovaný, kto spôsobil žalobcovi psychickú ujmu, resp. zhoršenie jeho
psychického stavu. Z rozvodového spisu je zrejmé, že žalovaný sa rozviesť nechcel a v žiadnom
prípade v tom čase svojím rodinným príslušníkom neubližoval. Tvrdenia žalobcu sú vymyslené, sú to

klamstvá, ktorých nepravdivosť je možné v tomto konaní preukázať listinnými dôkazmi a výpoveďami
svedkov. Z lekárskej správy predloženej žalobcom, spracovanou F. H. F., psychiatričkou, predloženou
na podporu tvrdenia žalobcu vyplývajú len skutočnosti tvrdené žalobcom. Ak by sa mal skúmať žalobcov
zdravotný stav a príčiny vzniku jeho duševnej poruchy, je z pohľadu právnej zástupkyne žalovaného
potrebné znalecké dokazovanie na preukázanie týchto skutočností. Právna zástupkyňa poukázala na

to, že bola to práve matka, ktorá mala záujem sa rozviesť, o čom svedčí priebeh konania o rozvod
manželstva. Voči rozsudku o rozvode bolo žalovaným podané odvolanie. Z rozsudku navyše nevyplýva
žiadne násilné správanie sa žalovaného voči deťom až na prípad, keď nezvládol odchod manželky
s deťmi zo spoločnej domácnosti. Túto skutočnosť si však žalobca ako malé dieťa pravdepodobne
pamätať nemôže. Žalobca na jednej strane poukazuje, že nedostával lásku od otca, na druhej strane

žalovaný mal záujem podieľať sa na starostlivosti o svoje deti, o čom svedčí aj konanie o úprave práv
a povinností k maloletým deťom. Žalobca však zároveň uvádza, že sa s otcom stretávať nechceli.
Žalovaná strana poukázala na znalecké posudky spracované pre potreby konania vo veci rozvodu A.
K. C., ktorá nezaznamenala v osobnosti dieťaťa patologické symptómy. Z druhého znaleckého posudku
vypracovaného PhDr. Evou Reichelovou ku konaniu P 166/1995 vyplýva, že vzťah k otcovi je citovo

neistý, vo vedomí dieťaťa vytesnený. Chlapec nevie, ako sa má k nemu správať. Právna zástupkyňa
žalovaného zdôraznila konštatovanie „daný fakt spôsobujú obaja rodičia svojím správaním k sebe
navzájom, nechávajú dieťa, aby sa samostatne rozhodovalo, čo samo nedokáže urobiť.“ O zdravotných
problémoch žalobcu žalovaný mal vedomosť od jeho matky, ktorá si s ním tiež niekoľkokrát nevedela dať
rady a žalovaný musel zasiahnuť. Po stabilizovaní sa vzťahov rodičov po rozvode manželstva sa upravili

vzťahy aj k deťom a boli, dá sa povedať, až nadštandardné. Žalovaný rodine pomáhal, bývalej manželke
požičal peniaze, deti sa s otcom stretávali, o čom svedčia fotografie a komunikácia. Od roku 2018 však
strany spolu nekomunikujú a to z dôvodu vyhrážok zo strany žalobcu. Žalovaný poukazuje na správu
od žalobcu zo dňa 21.01.2020 v znení: „mohol by si prepísať byt na mňa, inak to dám na súd, a pripíš si
aj nejaké tie peniažky, mám na teba páky, by si sa čudoval, samozrejme legálne, tvoj Peťko“ prípadne

sms z 25.03.2020 v znení :„Ahoj ocko, ako sa maš? Pozeral som správy, že asi nemáš teraz robotu,
prosím ťa snaž sa zarobiť nejak, aby si mal peniažky, lebo ich budeš ešte potrebovať.“ Podľa názoru
žalovaného, jediným hlavným dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že odmietol prepísať jednoizbový
byt v Košiciach na žalobcu. V závere vyjadrenia žalovaný vznáša námietku premlčania vo všeobecnej
3 ročnej premlčacej lehote, pričom z priložených lekárskych správ vyplýva, že už v roku 2007 bol

žalobca pre uvedenú diagnózu hospitalizovaný a až do roku 2018 si žiadnu náhradu nemajetkovej ujmy
neuplatňoval.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami v spisovom materiály, výsluchom sporových strán a zistil tento
skutkový stav:

7. Žalobca je so žalovaným v príbuzenskom pomere, je to otec a syn.8. Manželstvo rodičov žalobcu, teda žalovaného a matky žalobcu L. C. G. J. C. bolo rozsudkom
Obvodného súdu Košice 2 sp.zn. 26C 990/93 zo dňa 08.11.1994 rozvedené. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 09.06.1995. Maloleté deti K. G. a maloletý A. G. (žalobca pred zmenou priezviska)

boli zverené do výchovy matky s povinnosťou otca prispievať na ich výživu. Súd v odôvodnení
rozsudku konštatoval dlhodobý a trvalý rozvrat manželstva, nespokojnosť matky žalobcu s manželským
a rodinným životom, rozdielnosť povahových vlastností, rozdielne poradie hodnôt a nespokojnosť matky
žalobcu v spolužití s žalovaným po stránke intelektuálnej aj intímnej. Vo vzťahu k maloletým deťom,
teda aj žalobcovi sa konštatuje, že žalovaný prejavoval len veľmi minimálny záujem o styk s maloletými

deťmi, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k zvereniu maloletých detí do výchovy matky. Rozsudok
bol potvrdený Krajským súdom dňa 28.04.1995. Odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa podal
žalovaný v úmysle manželstvo zachovať.

9. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. P 166/95 zo dňa 08.04.1997 bol upravený styk otca
s maloletými deťmi. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. 13 Co 327/97 rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil.

10. Žalobca predložil súdu lekársku správu vystavenú na meno A. G., predmetom ktorej bolo posúdenie
invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 06.08.2008 z ktorej vyplýva osobná
anamnéza, podľa ktorej sa pacient naďalej lieči na psychiatrii. Žalovaný pre potreby spracovania

správy sám uvádza, že bol trikrát hospitalizovaný na 1. Psychiatrickej klinike v Košiciach, pričom prvý
pobyt trval jeden deň, druhý od 21.01.2007 do 14.03.2007, tretí od 18.04.2008 do 30.04.2008 so
záverom F20.3. Z rodinnej anamnézy je uvedené, že sestra a mama sa liečila na úzkostné depresívne
stavy. Celkový posudok: „zdravotný stav posudzovaného podľa posledného psychiatrického vyšetrenia
je pomerme priaznivý, avšak vzhľadom ku anamnéze a priebehu opakovaných hospitalizácií jeho

zdravotný stav zaraďujeme medzi ťažké formy. U posudzovaného aj po zlepšení trvá autistické myslenie,
paranoidita a obesedantné myšlienky heteroagresívneho charakteru. Vznik ochorenia datujeme do
obdobia hospitalizácie na 1. Psychiatrickej klinike 18.04.2008, kde je zdokumentované postupné
zhoršovanie zdravotného stavu. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 60 %.“

11.ZrozhodnutiaSociálnejpoisťovnezodňa06.12.2010vyplýva,žežalobcajepoberateľominvalidného
dôchodku.

12. Žalobca predložil súdu rozhodnutie Obvodného úradu v Košiciach zo dňa 19.03.2009, ktorým mu
bola povolená zmena priezviska, z priezviska „DOBRANSKÝ“ na priezvisko „VASZILY“.

13. Žalobca predložil súdu správu z 22.12.2020 spracovanú F. F. H., psychiatričkou z Psychosociálneho
centra na žiadosť žalobcu, z ktorej vyplýva:

„Z anamnézy psychiatricky liečený pravdepodobne od roku 2007, z rizikovej gravidity, sledovaný

detským neurológom, ako partus praematurus, hyperkinetická forma ĽMR, ľahká dyslália, onychofágia,
poruchy pozornosti. Patologické domáce prostredie, otec potátor, opakovane traumatizovaný
neadekvátnym správaním otca, opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, od roku 2014
vedený na ambulancii F. F., od 6/2017 nariadená ambulantná ochranná psychiatrická liečba, na našej
ambulancii vedený od roku 2018 s pokračovaním ochrannej liečby až do súčasnosti. Horemenovaný

sa s otcom súdi vo veci nemajetkovej ujmy, k čomu si žiada vyjadrenie. Vzhľadom na nepriaznivý
duševný vývoj v detstve s predispozíciou perinatálnej záťaže a genetickej záťaže došlo k patologickému
a dysharmonickému vývinu osobnosti s emočnou labilitou a poruchami v myslení, s celoživotným
dopadom na fungovanie a kvalitu života. Vo vývoji ochorenia sa postupne profilovala závažná duševná
porucha z okruhu porúch afektivity a následne aj z okruhu psychotických porúch, s celoživotnou

perspektívou potreby kombinovanej farmakologickej liečby a pravidelnej psychiatrickej starostlivosti.
Konkrétna miera postihu je v kompetencií súdnoznaleckých orgánov.“

14. Právna zástupkyňa žalovaného predložila súdu Znalecký posudok č. 15/1996 PhDr. Evy Reichelovej,
z toho citovala vo svojom vyjadrení.

15. Právna zástupkyňa žalovaného doložila súdu kópie fotografií na preukázanie pozitívnych rodinných
väzieb medzi žalobcom a žalovaným.16. Žalovaný preložil súdu prepúšťaciu správu 1. Psychiatrickej kliniky FNLP Košice zo dňa 14.03.2007
na meno A. G. (žalobca) zo záverov ktorej vyplýva akútna psychotická porucha s príznakmi schizofrenie
F 23.1

17. Žalovaný predložil súdu prepúšťaciu správu rovnako z 1. Psychiatrickej kliniky FNLP Košice na meno
A. G. z 30.04.2008 zo záverov ktorej vyplýva nediferencovaná schizofrénia s OCD symptomatikou F
20.3. Rovnaká diagonóza vyplýva aj z prepúšťacej správy zo dňa 25.01.2013.

18. Žalovaný predložil súdu kópie sms správ, ktoré sú v spisovom materiály na čl. 144-151.

19. Právna zástupkyňa za žalobcu navrhla vykonať v konaní znalecké dokazovanie, s čím nesúhlasila
žalovaná strana. Poukázala na skutočný úmysel žalobcu, keď súdu doručila email žalobcu doručený
právnej zástupkyni za žalovaného, v ktorom sa uvádza: „Dobry den pani B.. Chcel by som navrhnut
mimosudne vysporiadanie ohladom sporu medzi vasim klientom a zaroven mojim otcom F. G. a mnou

jeho synom. Ak prepise 1 izbovy byt na mna ktory ma v Kosiciach a ktory neopravnene ziskal na co mam
aj pisomne dokazy tak som ochotny stiahnut obidve zaloby ktore su na sudoch vedene. S pozdravom
Vaszily“.

20.Súduznesenímsp.zn.K2-20C/14/2021zodňa23.02.2024nariadilznaleckédokazovanieaustanovil

v konaní znalkyňu, avšak vzhľadom na reakciu žalobcu „ Zdravím pani doktorka C., nesúhlasím s Vašim
postupom a žiadam späť sumu 350 Eur, ktorá bola vyplatená na súdnoznalecké dokazovanie. Ďakujem.
Vaszily“ požiadala znalkyňa súd o vyrozumenie vo vzťahu k vypracovaniu znaleckého posudku.
V súvislosti s týmto stanoviskom súd kontaktoval právnu zástupkyňu za žalobcu, ktorá súdu oznámila,
že žalobcu už v konaní nezastupuje.

21. Uznesením sp.zn. 20C/14/2021 zo dňa 13.09.2024 súd zrušil uznesenie, ktorým nariadil znalecké
dokazovanie.

22. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Zb. fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

23. Podľa § 13 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva

na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

24. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a

bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podmienkou vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim právnu
povinnosť (záväzkovú alebo zákonnú) okrem porušenia tejto povinnosti a vzniku škody aj príčinná
súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním, resp. opomenutím a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej
súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jedenjav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len
v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných
súvislosti a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala.

27. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania (strany sporu) za to,
že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo

nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania (strany sporu), ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciou
týchto skutočností tiež tvrdí.

28. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania (sporových strán). Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

29. Podľa právnej teórie príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody
(poškodenia zdravia) žalobcu by mala byť preukázaná, nestačí to, že to žalobca len tvrdí. Súkromný
život je široký pojem, ktorý nemožno definovať vyčerpávajúcim spôsobom. Na duševné zdravie
sa musí tiež prihliadať ako na dôležitú súčasť súkromného života spojenú s morálnou integritou.
Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásadu je návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha

podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktorý môže mať i podobu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. V takomto prípade je daná aktívna legitimácia tomu subjektu, ktorému
svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s osobou, ktorá do jeho práva na súkromie zasiahla.

30. V tomto konaní žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 Eur za spôsobenú

ujmu na jeho duševnom zdraví v podobe závažných diagnóz majúcich podľa žalobcu pôvod v údajne
veľmi nevhodnom správaní sa žalovaného k osobe žalobcu, spadajúceho do obdobia oddeleného
spolužitia rodičov žalobcu od októbra 1993 a tiež obdobia ranného detstva žalobcu. Správanie sa
žalovaného spočívajúce v citovom chlade k žalobcovi, agresivite, vyhrážaní sa, malo na žalobcu veľmi
neblahý vplyv a podľa jeho názoru viedlo k diagnózam paranoidnej schizofrénií, OCD (obsedantno-

kompulzívnej poruche), špecifickej fóbii, autizmu, depresii, Chronovej chorobe v dôsledku čoho skončil
na invalidnom dôchodku a trpí ťažkými depresiami, pričom sa nevie zamestnať. Žalobca na preukázanie
skutočností predložil len veľmi neurčitú lekársku správu F. H. F., psychiatričky z Psychosociálneho
centra, kde sa okrem iného uvádza, že „vzhľadom na nepriaznivý duševný vývoj v detstve
s predispozíciou perinatálnej záťaže a genetickej záťaže došlo k patologickému a disharmonickému

vývinu osobnosti s emočnou labilitou a poruchami v myslení, s celoživotným dopadom na fungovanie
a kvalitu života. Vo vývoji ochorenia sa postupne profilovala závažná duševná porucha z okruhu
porúch afektivity a následne aj z okruhu psychotických porúch, s celoživotnou perspektívou potreby
kombinovanej farmakologickej liečby a pravidelnej psychiatrickej starostlivosti.“ V tejto súvislosti je
nepochybné, že ošetrujúca psychiatrička okrem nepriaznivého duševného vývoja v detstve poukazuje

na predispozíciu perinatálnej záťaže a genetickej záťaže čo znamená, že genetická záťaž je spôsobená
genetickou predispozíciou. Zo správy však nijakým spôsobom nevyplýva, že by žalobcove početné
diagnózy boli spôsobené nevhodným správaním sa otca voči žalobcovi v útlom detstve. V konaní nebol
žiaden takýto dôkaz produkovaný. Na základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že zo strany
žalobcu nebolo unesené dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že jeho psychické problémy spôsobilo

správanie žalovaného.

31. V prípade premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ustálená súdna prax
zastáva názor, že ide o právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej
dobe (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 2Co/278/2007).Pri úvahe o premlčateľnosti tohto práva súdna prax

vychádza z názoru, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má charakter práva majetkovej
povahy. Počiatok plynutie všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby za nemajetkovú ujmu, je podľa § 101
OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť zákon
alebo ohroziť osobné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Z uvedeného právneho záveru vychádza
Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach napr. sp.zn. 2Cdo/194/2011 zo dňa 27.11.2012, sp.zn.
5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011, rovnako uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV ÚS. 542/2013 zo

dňa 23.09.2013. Spomínaná ustálená súdna prax vychádza zo skutočnosti, že hoci v prípade práva
na náhradu nemajetkovej ujmy ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, to, že je
vyjadrené v peniazoch má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje
vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe.

32. Voči uplatnenému nároku bola vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného, ktorú súd
vyhodnocoval. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu listinné dôkazy prevažne lekárske správy
z hospitalizácii od 1/2007 až do 7/2008, kde bol jeho zdravotný stav diferencovaný a boli stanovené
spomínané diagnózy. V tom čase bol už žalobca plnoletý, nebol obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony. Udalosti, ktoré podľa žalobcu mali viesť k jeho zdravotným problémom spadali do obdobia dávno
pred stanovením diagnóz. Je teda možné uzavrieť, že žalobca najneskôr koncom roka 2008 poznal

svoj zdravotný stav (viď odsek 10.) a mal aj vedomosť o (podľa jeho názoru) zrejmých dôvodoch,
ktoré mali spôsobiť jeho duševné ochorenie. Žalobca sa tak mohol vo všeobecnej trojročnej premlčacej
lehote domáhať náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému. Nárok žalobcu sa premlčal vo všeobecne
trojročnej premlčacej lehote najneskôr 31.12.2011(v priebehu roka 2008 sa zdravotný stav diferencoval,
premlčacia lehota začala plynúť 01.01.2009 + 3 roky 31.12.2011).

33. Súd v prejednávanom prípade nezistil okolnosti, podľa ktorých by vznesenie námietky premlčania
odporovalodobrýmmravom.VtejtosúvislostisúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.
1Cdo/148/2004 alebo sp.zn. 3Cdo/41/2012v zmysle ktorých „dobrým mravom zásadne neodporuje,
ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom

zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak
žalobcanevhodnouvoľbouprostriedkuochranysvojichprávzobjektívnehohľadiskavlastnýmzavinením
vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie
námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 OZ.“

34. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
uplatnil po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty a v konečnom dôsledku základ uplatneného nároku
ani nijakým spôsobom nepreukázal, čím v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Takto zistený skutkový
stav veci súd považoval za dostatočný, nepovažoval za dôvodné vykonať dokazovanie výsluchom matky
žalobcu, keďže pre posúdenie základu uplatneného nároku sú nevyhnutné odborné stanoviská.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu, keď v konaní bol žalobca
neúspešný, je teda povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v platnom znení).