Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123362180
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:6123362180.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XXXXX/XX, XXX XX C., zastúpený: Slávik Co. s.r.o., Budovateľská 3, 080 01 Prešov, IČO:
47 252 367 proti žalovanej : A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpená:
JUDr. František Svatuška, advokát, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42 090 911, v konaní
o zaplatenie 6800,-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6.800 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25%
ročne zo sumy 6.800 eur od 21.10.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy 6.800 eur od
15.9.2022 do 20.10.2023 zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 18.07.2023 ( čl. 9 ) sa domáhal
na žalovanej v upomínacom konaní zaplatenia sumy 6.800,-eur spolu so 6,25 % úrokom z omeškania

zo sumy 6.800,-eur odo dňa15.09.2022 do zaplatenia.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ si uplatňoval vo či žalovanej nárok na vrátenie pôžičky vo
výške 6. 800 eur, ktorá bola žalovanej poskytnutá bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu na osobný
účet žalovanej dňa 13.11.2021. Pôžička bola poskytnutá ako bez úročná na obdobie 3 mesiacov odo
dňa jej poskytnutia .

2. Žalobca výzvou zo dňa 12.09.2022 vyzýval žalovanú na vrátenie pôžičky, ktorú žalovaná žalobcovi
nevrátila.

3. Dňa 11.09.2023 Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz pod sp.zn.
21Up/1208/2023 – 15, v ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania.

4. V zákonnom stanovenej lehote žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že

medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a preukázanie tejto skutočnosti
nevyplýva z návrhu na vydanie platobného rozkazu ani jeho príloh.Podľa žalovanej žalobca je zaťom žalovanej, manželom F. A. D., pričom manželstvo ku dňu podania
odporu existuje a medzi manželmi nebolo zrušené ani zúžené BSM. Žalobcom poukazované finančné
prostriedky patrili do spoluvlastníctva žalobcu ale aj jeho manželky – dcéry žalovanej.

Na poskytnutie údajnej pôžičky, tak ako tvrdí žalobca, bol preto potrebný súhlas aj jeho manželky –
dcéry žalovanej, keďže sa nejedná o bežný úkon, na ktorý je oprávnený každý z manželov samostatne.
Manželka žalobcu takýto súhlas na uzatvorenie zmluvy o pôžičke nikdy nedávala a ani nemá vedomosť
o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou.

K právnemu odôvodneniu nároku žalobcu, na zaplatenie pohľadávky žalovaná v odpore proti
platobnémurozkazuuviedla,žezmluvaopôžičkejevzmysle§657Občianskehozákonníkatzv.reálnym
kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, jednak prejav vôle účastníkov uzavrieť zmluvu
o pôžičke, dohoda o podstatných náležitostiach Zmluvy o pôžičke a zároveň, aby veriteľ aj skutočne
odovzdalpredmetpôžičkydlžníkovi.Skutočnosťpreukázaniauzavretiazmluvyopôžičke,atiežreálneho

poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade žalobca. Žalovaná opätovne
poukazovala na to, že nikdy nemala vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke so žalobcom, táto nikdy nebola
uzatvorená a žalovaná sa nikdy nezaviazala žiadne peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť.

Žalobca v konaní preukázal len, že preposlal finančnú sumu na účet žalovanej. Samotné preposlanie

finančnej čiastky však nie je relevantným dôkazom preukazujúcim vznik ako aj existenciu reálneho
kontraktu, vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, a teda ani vznik pohľadávky voči žalovanej z titulu
údajnej pôžičky. Na založenie reálneho kontraktu je potrebná vôľa oboch zmluvných strán-žalobcu a
žalovanej, ktorá zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom preukázaná. Ide o simulovaný právny úkon.

5.Zástupcužalobcuvovyjadreníkodporuprotiplatobnémurozkazuuviedol,žežalovanádezinterpretuje
ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a jej tvrdenia sú tendenčné, uvedené s cieľom vyhnúť
saplneniusvojichzákonnýchpovinnostívzmysleuzatvorenejzmluvyopôžičke.Podľažalobcužalovaná
požadovala od žalobcu poskytnutie pôžičky ako bez úročnej pôžičky, bez uvedenia účelu a najdlhšie na
obdobie 3 mesiace. Na základe toho žalobca poskytol žalovanej bez písomnej zmluvy pôžičku v sume

6.800 eur a dohodu medzi žalobcom a žalovanou ohľadne pôžičky zhrnul do popisu bankovej transakcie
v časti „informácie pre príjemcu“ v rozsahu – p = pôžička, 0% = úrok, 3 = lehota splatnosti.

Pred uplynutím lehoty splatnosti, zaslal žalobca žalovanej výzvu na vrátenie pôžičky. Podľa žalobcu
je zarážajúce, ak žalovaná spochybňuje reálne poskytnutie pôžičky, ktoré jednoznačne vyplýva z

potvrdenia banky o vykonaní bankovej transakcie; najmä s ohľadom ak jej uvedená suma bola pripísaná
na bankový účet. Prijatie pôžičky žalovanou potvrdzuje, že charakter reálnej zmluvy podľa § 657
Občianskeho zákonníka bol zachovaný a žalovaná ani len poukazovaním na uskutočnený bankový
prevod neargumentuje vo svoj prospech, že žalobca pôžičku neposkytol.

K udeleniu súhlasu zo strany manželky žalobca uviedol, že bankové operácie v uvedenej výške a
nakladanie s finančnými prostriedkami aj vo vyššej sume, a to konkrétne medzi týmito manželmi je úplne
bežné. To vyplýva zo solventného postavenia žalobcu. Navyše, z pohľadu poskytnutej pôžičky je úplne
irelevantné či bol súhlas manželky daný alebo nie, pretože manželka platnosť pôžičky nenapadla v rámci
§ 145ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto nejde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a

Občianskeho zákonníka a ak by aj príslušný súd rozhodol o relatívnej neplatnosti takto uzatvorenej
pôžičky, tak finančne plnenie poskytnutej pôžičky zo strany žalobcu by znamenalo plnenie bez právneho
dôvodu. Žalovaná by sa tak bezdôvodne obohatila a toto bezdôvodné obohatenie, by sa muselo vydať
žalobcovi v rámci ustanovení § 451 o bezdôvodnom obohatení. Táto zmena právnej kvalifikácie však
nemá vplyv na povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi uplatňovanú sumu.

6. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, prednesom zástupcu
žalobcu, odporom proti platobnému rozkazu, prednesom zástupcu žalovanej, výsluchom žalovanej,
oboznámením sa s výpoveďou svedka F. A. D., výsluchom svedka G. D., Výpisom z účtu žalobcu zo
dňa 13.11.2021, Predžalobnou výzvou zástupcu žalobcu, súd zistil tento skutkový stav :

7. Zástupca žalobcu počas konania zotrval na podanej žalobe a vyjadrení k odporu proti platobnému
rozkazu v celom rozsahu, pričom poukazoval aj na to, že žalobca je solventným klientom, ktorýnepotreboval, aby mu svokrovci požičiavali peniaze, a to vzhľadom na to, že žalobca má ročný príjem
cca. 120.000,-eur.

8. Zástupkyňa žalovanej počas konania žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a to v súlade
sodporomprotiplatobnémurozkazu.Zástupkyňažalovanejpopieralaexistenciuzmluvyopôžičkemedzi
žalobcom a žalovanou, pričom podľa zástupkyne žalovanej v konaní žalobca nepreukázal uzavretie
zmluvy o pôžičke. Zástupkyňa žalovanej navrhovala vypočuť samotného žalobcu, z dôvodu, aby sa
náležite ustálil dôkazný stav v tomto konaní.

9. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že dcéra žalovanej F. A. D. sa v roku 2015 vydala za žalobcu, pričom
ich dcéra predtým pracovala v realitkách a mala slušný príjem. Žalobca teda manžel ich dcéry pracoval
v štátnej firme a mal taktiež nadštandardný príjem, pričom odmietal dávať peniaze svojej rodine. Z tohto
dôvodu z času načas žalovaná s manželom pomáhali svojej dcére tak ako sa dalo. Žalobca sa prevažne
venoval svojim koníčkom, viackrát do roka vycestoval do zahraničia na rôzne aktivity. V roku 2021 boli

spoločne s dcérou a jej manželom a deťmi na dovolenke na Malorke a vtedy žalovaná viedla zbadala
určité napätie vo vzťahu medzi dcérou a žalobcom, avšak nikdy by ju nenapadlo, že to povedie až
k rozvodu. Nič tomu vtedy v podstate ani nenasvedčovalo. Asi dva mesiace po dovolenke jej však
žalobca zaslal výzvu a keď ju dostala, ostala som veľmi prekvapená a ihneď mu telefonicky volala,
pričom on zodvihol telefón v aute a rozhovor s ním si vypočuli aj deti, ktoré boli v aute prítomné. Keď

som sa žalovaná spýtala žalobcu, čo to má znamenať, tak jej povedal, že má sa opýtať dcéry. Potom
žalovaná rozprávala aj s dcérou a ona jej povedala, že sa dohodli so žalobcom, že im vrátia aspoň časť
peňazí, ktoré si od žalovanej požičali. Keď potom opätovne rozprávala so žalobcom, tak žalobca sa jej
snažil vysvetliť, že naopak žalovaná je dlžná jemu, že mu dlží peniaze. Žalovaná uviedla, že nikdy som
si od žalobcu nepožičiavala žiadne peniaze. Žalovaná nepoprela, že prišli peniaze od žalobcu na jej

účet, ale žalovaná to považovala za vrátenie časti peňazí, ktoré predtým dávali ich dcére.

Žalovaná ďalej uviedla, že obdobie od roku 2015 do zaslania výzvy od žalobcu dali svojej dcére asi
20.000 eur. Peniaze poskytovali svojej dcére na zabezpečenie chodu domácnosti, zabezpečenie i detí,
pretože mali nadštandardné škôlky, mali krúžky, ktoré boli drahé.

V ďalšej časti výpovede žalovaná uviedla, že, peniaze boli poskytované ako pôžička s tým, že sa dohodli
s dcérou na tom, že peniaze im vrátia keď ich budú mať, pričom si nedohodli žiadne úroky a ani termín
vrátenia peňazí.

10. Svedok G. D. vo svojej výpovedi, uviedol, že žalobca je jeho bývalým zaťom. Asi pred 10 rokmi pred
Vianocami ich dcéra priviedla zaťa, teda vtedy svojho priateľa k nim domov s tým, že ho prijali do rodiny
ako vlastného syna a vtedy prežili pokojné Vianoce. Dcéra s manželom a deťmi chodili v podstate každé
Vianoce k nim, chodili na dovolenky, na prázdniny a ich pobyty financoval iba svedok so žalovanou,
lebo mali dostatok peňazí a darilo sa im v podnikaní. Svedok uviedol, že strávili spoločnú dovolenku

na Malorke, pričom po návrate z dovolenky, však dostali šokovaní, keď manželka, teda žalovaná,
dostalavýzvuodžalobcunavráteniefinančnýchprostriedkov.Manželkamalavolaťžalobcovitelefonicky
a jeho reakcia na telefonát bola dosť divná. V súvislosti s pôžičkou svedok uviedol, že si od žalobcu
nepožičiavali žiadne peniaze. V tejto súvislosti chcem uviedol, že podniká už vyše 30 rokov a taktiež
podniká aj žalovaná a majú ostatok finančných prostriedkov, sú zabezpečení, a preto nepotrebovali

požičiavať finančné prostriedky.

11. Z dôvodu hospodárnosti konania svedkyňa F. A. D. zaslala svoju výpoveď písomne.( čl. 138 )

Z výpovede svedkyne vyplýva, že čo sa týka sumy 6.800 eur, ktorú poslal žalobca jej bývalý manžel

žalovanej, ide o platbu, ktorú chcela ona vrátiť svoje matke teda žalovanej. V tom čase so žalobcom ešte
dobre vychádzala a keď žalobca poslal žalovanej uvedenú sumu, bol v zahraničí na golf a svedkyňa
sa starala sama o ich maloleté deti. Bola vyťažená a nemala možnosť riešiť ďalšie veci a tak požiadala
svojho manžela, aby poslal matke peniaze, ktoré jej mali vrátiť. Rodičia svedkyne mali v minulosti
posielať peniaze opakovane svedkyni, ktoré použili na chod domácnosti, resp. na výdavky a bežné

záležitosti. Žalobca počas manželstva zarábal 5 až 6 tisíc eur mesačne, teraz zarába 10 000 eur
mesačne.Svedkyňaďalejuviedla,žežalobcasícezarobilveľapeňazí,aleuprednostňovaťsvojezáujmy,
koníčky pred rodinou. Svedkyňa ďalej uviedla že vie o tom, že žalovaná predložila aj časť niektorých
platieb, ktoré dostali na účet počas trvania manželstva, s tým, že rodičia svedkyne ich podporovalia to sa týka najmä dovolenia, darčekov a požičania motorových vozidiel. Svedkyňa ďalej uviedla,
že chcela svojím rodičom aspoň sčasti vrátiť peniaze, ktoré jej dali, pretože má ešte troch mladších
súrodencov, ktorým rodičia taktiež pomáhajú Z výpovede svedkyne vyplýva, že chcela rodičom vrátiť po

dohode finančné prostriedky s tým, že tak to mal urobiť žalobca, avšak tento svedkyni nepovedal, že
do poznámky do príkazu na prevod dal nejaké znaky, ktoré teraz vykladá tak, že sa jednalo o pôžičku,
podľa ktorej mal požičiavať peniaze žalovanej. Svedkyňa uviedla, že ani žalovaná a ani jej otec si nikdy
od nich peniaze nepožičiavali, pričom žalobca to urobil iba naschvál a to z dôvodu, aby svedkyňu ranil.

12. Z výpisu z účtu žalobcu v H. I. zo dňa 13.11.2021 vyplýva, že v uvedený deň bola z účtu žalobu
poukázaná na účet príjemcu D. A. suma 6800,-eur. ( čl.5 )

13. Z výzvy zástupcu žalobcu zo dňa 12.09.2022 vyplýva, že predmetnou výzvou zástupca žalobca
vyzýval žalovanú na zaplatenie sumy 6800,-eur v lehote do 7 dní od doručenia výzvy. ( čl. 4 )

14. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť.

15. Podľa § 153 ods.1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods.2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 153 ods.3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

17. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Predmetom žaloby bolo nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6800 eur, ktorý žalobca odôvodňoval
tým, že dňa 13. 11.2021 požičal žalovanej túto sumu ako pôžičku, ktorá mala byť žalobcovi vrátená v
lehote troch mesiacov od poskytnutia pôžičky. Žalobca ako dôkaz predložil súdu výpis z účtu v H. C. I.
zo dňa 13.11.2021 na ktorom je uvedené v Detailoch pohybu, že príjemcom finančných prostriedkovbola žalovaná a taktiež aj doba poskytnutia peňažných prostriedkov a výška úroku ktorý bol dohodnutý
vo výške 0%..

19. Žalovaná počas konania popierala skutočnosť, že si mala finančné prostriedky od žalobcu požičať,
pričom nepoprela, že žalobca jej na účet dňa 13.11.2021 poukázal sumu 6800,-eur, ss pričom žalovaná
tvrdila, že si nevšimla poznámky na výpise z účtu. Žalovaná uviedla, že zo strany žalobcu malo ísť
o vrátenie časti pôžičky, ktorú naopak žalovaná spolu s manželom mala poskytnúť svojej dcére F. A.
D. počas trvania manželstva so žalobcom. Toto tvrdenie potvrdili vo svojich výpovediach žalovanej

a svedok G. D., teda manžel žalovanej a svedkyňa F. A. D., dcéra žalovanej a bývalá manželka žalobcu.
Súd však výpovede týchto svedkov považuje za účelové a to vzhľadom na príbuzenský pomer so
žalovanouakoajvzhľadomnaskutočnosť,žezvyjadreniazástupcužalobcu,žalovanejataktiežsvedkov
vyplýva, že žalobca mal má dostatočný príjem na zabezpečenie potrieb svojej rodiny.

20. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že žalobca síce preukázal poskytnutie finančných prostriedkov

na účet žalovanej, avšak podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať vznik platnej zmluvy
o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

21. Pretože v konaní je nespornou skutočnosťou z dňa 13.11.2021 z účtu žalobcu v H. C. I. bola
poukázaná na účet žalovanej suma 6800 eur, čo žalovaná ani nepopiera a zo strany žalobcu nebol

preukázaný vznik platnej zmluvy o pôžičke a naopak žalovaná nepreukázala to, že išlo iba o vrátenie
časti poskytnutej pôžičky svojej dcére F. A. D., súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

22. Z týchto dôvodov teda súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi uplatňovanú sumu a to z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia.

23. Pretože žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 6800 eur a žalobca síce preukázal
súdu výzvu zo dňa 12.09.2022, ktorou zástupca žalobcu vyzýval žalovanú na zaplatenie sumy 6800
eur, avšak nepredložil súdu dôkaz o doručení tejto výzvy žalovanej, súd preto považoval ako začiatok

omeškania žalovanej deň po nasledujúci po dni 20.10.2023 (čl.26) kedy bola žalovanej doručená žaloba
spolu s platobným rozkazom. Podľa názoru súdu sa teda dňom teda 21.10.2023 žalovaná dostala do
omeškania a preto súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy
6800 eur od 21.10.2023 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 6,25% ročne zo sumy 6800 eur od 15.09.2002 do 20.10.2023 zamietol.

24. Súd zamietol aj návrh zástupkyne žalovanej na výsluch žalobcu ako strany sporu, a to vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaná bola poučená o sudcovskej koncentrácii uznesením zo dňa 14.12.2023 č.
k. 12 C/93/2023 - 36 s tým, že žalovaná, respektíve zástupca žalovanej v súdom stanovenej lehote
neoznačil dôkaz a to návrh na výsluch žalobcu ako strany. Taktiež aj na pojednávaní dňa 12.08.2024 súd

opätovne poučoval prítomných zástupcov strán sporu o tzv. sudcovskej koncentrácii, avšak zástupkyňa
žalovaného nemala vtedy neuviedla ďalšie návrhy na dokazovanie. Z tohto dôvodu súd má za to, že
v rámci sudcovskej koncentrácie zo strany zástupcu žalovanej nebol navrhnutý dôkaz, a to výsluch
žalobcu ako strany sporu, a preto súd zamietol tento návrh zástupkyne žalovanej, ktorý bol navrhnutý
na pojednávaní dňa 20.02.2025.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

26. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a

neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100% z dôvodu, žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. O výške trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku tak ako to vyplýva z

ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.