Rozsudok – Nájomná zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123373250
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123373250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., IČO: 50 496 166, Žilina, Tolstého č. 1201/20, zastúpený spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., IČO: 36 864 455, Žilina, Tolstého č. 1201/20, za ktorú koná JUDr. Igor Müller, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava, Štefanovičova č.

4, o zaplatenie sumy 283,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava IV zo dňa 12. apríla 2024, č.k. 4 C 37/2023-73, v spojení s opravným uznesením zo dňa
21. novembra 2024, č.k. 4 C 37/2023-143, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 12. apríla 2024, č.k. 4 C 37/2023-73, v spojení s
opravným uznesením zo dňa 21. novembra 2024, č.k. 4 C 37/2023-143, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa zo dňa 12.4.2024, č.k. 4 C 37/2023-73, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 21.11.2024, č.k. 4 C 37/2023-143, (opravený výrok rozsudku), I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 283,32 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 283,32 €
od 4.5.2023 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou
podanou na upomínací súd (Okresný súd Banská Bystrica) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy

283,32 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy odo dňa 4.5.2023 do zaplatenia.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.2.2023 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť
BS CHLAD s.r.o., IČO: 52 042 251, Čadca, Horelica č. 108 (ďalej len „poškodený“). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo
bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX, zo dňa

13.3.2023, na základe ktorej prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného
vozidlatrvalododňa13.3.2023dodňa21.3.2023,podobuzotrvaniapoškodenéhovozidlavautoservise,
až do dokončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s
motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu
nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla
bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla, vystavil poškodenému

faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa 5.4.2023, na sumu 662,47 € bez DPH za 9 dní, teda za dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý tiež jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na
nájom náhradného vozidla na neho. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za

postúpenie pohľadávky s jeho pohľadávkou voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v
zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2023, vznikla voči žalovanému pohľadávka
vo výške 662,47 € bez DPH. Žalovaný mu dňa 19.4.2023 poskytol poistné plnenie vo výške 379,15
€, pričom postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne
a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mu neposkytol poistné plnenie

v rozsahu zodpovedajúcom jeho pohľadávke titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Žalovaný sa dostal do omeškania s

poskytnutím mu poistného plnenia ako postupníkovi v celosti, ktoré mu bol povinný poskytnúť najneskôr
do dňa 3.5.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný skončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 18.4.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.
1.2. Upomínací súd vydal vo veci dňa 15.8.2023, pod sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu)
30 Up 1289/2023-16 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením.

2. Vo veci nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, vykonal dokazovanie prednesom povereného
zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými stranami, ako aj celým
obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 14.2.2023 došlo v Martine k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola

spoločnosť BS CHLAD s.r.o., IČO: 52 042 251, Čadca, Horelica č. 108. K vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené
motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo bezprostredne
nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX, zo dňa 13.3.2023, na
základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo; nájom náhradného vozidla

trval odo dňa 13.3.2023 do dňa 21.3.2023. Z faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 23.3.2023, splatnej dňa
5.4.2023, na sumu 794,96 € s DPH (662,47 € bez DPH), vystavenej servisom za opravu poškodeného
motorového vozidla, vyplýva cena za dobu užívania náhradného vozidla za uvedené obdobie, t. j. 9
dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý i jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla v sume 30,- €. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, na

ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 18.4.2024 oznámil
žalobcovi, že uvedeného dňa ukončil šetrenie poistnej udalosti a že poistné plnenie predstavuje sumu
379,15 €, pričom priznal plnenie len za 5 dní nájmu náhradného vozidla a nepriznal poplatok za
pristavenie a prevzatie vozidla. Dňa 19.4.2023 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za nájom
náhradného motorového vozidla poškodeným vo výške 379,15 €. Poškodený dňa 23.3.2023 odplatne

postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jej nároku na náhradu účelne vynaložených
nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 662,47 € spolu s jej príslušenstvom a právami s
ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenej vyplývajúcou z faktúry č. XXXXXXX. v
zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2023, vznikla voči žalovanému pohľadávka

vo výške 283,32 €, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému.

3.1.Poprávnejstránkesúdprvejinštancierozsudokodôvodnilustanoveniami§4 ods.1,§4ods.
1(správneods.2,poznámkaodvolaciehosúdu)písm.a/,b/,c/,d/,§11ods.7,ods.8 zákonač.381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, dôvodiac dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 283,32 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
poistenca žalovaného predstavujúcu nájomné za nájom náhradného vozidla poškodeného, ktorý nárok
vyplývajúci z poistnej udalosti poškodený postúpil žalobcovi a uplatnená suma predstavuje

rozdiel medzi nákladmi spojenými s prenájmom náhradného vozidla vo výške 662,47 € a plnením
poskytnutým žalovaným vo výške 379,15 €. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný na
základe povinného zmluvného poistenia zodpovedá za škodu spôsobenú jej poistencom poškodenému,
že protiprávnym konaním poistenca došlo k vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného, ževozidlo bolo opravované v servise a že poškodený si v dôsledku nemožnosti používať poškodené
vozidlo prenajal náhradné vozidlo v období odo dňa 13.3.2023 do dňa 21.3.2023.
Nebolo sporné ani to, že servis vystavil faktúru na sumu 662,47 € bez DPH za nájom prenajatého

náhradného vozidla, ktorú nedoručoval poškodenému, ale žalovanému a že opravené vozidlo vydal
reálne poškodenému dňa 21.3.2023. Spornou skutočnosťou ostala dĺžka doby nájmu vozidla, keď
žalovaný uznal ako účelnú a opodstatnenú dobu 5 dní, teda od prevzatia vozidla na opravu do dňa
vystavenia faktúry za opravu vozidla, pričom ďalšie dni nájmu náhradného vozidla až do skutočného,
reálneho vydania opraveného vozidla poškodenému neuznal a za obdobie 4 dni poistné plnenie v

sume 283,32 € krátil. Zo strany žalovaného bola v rámci prostriedkov procesnej obrany namietaná
účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených finančných prostriedkov
za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie odo dňa 18.3. 2023 do dňa 21.3. 2023.
Prvoinštančný súd poukázal na pojem škoda, ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
pokiaľ ide o výšku náhrady škody, na rozhodnutie R 7/1992. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval,
že v danom prípade bola nevyhnutná potreba žalobcu (právneho predchodcu) zadovážiť si náhradné

motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi (správne
stranami, poznámka odvolacieho súdu) spochybňovaná. Nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému
posúdil ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle
ktorého si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, pričom nárok na žalobcu prešiel z poškodeného

postúpením pohľadávky. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu mal za to, že táto je daná a bola
preukázaná Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2023. Vykonaným dokazovaním bolo zistené,
že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu
poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného motorového vozidla,

a to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Bolo nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie,
kedy si bol nútený prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej poistencom žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ujmu, ktorá
spočívalavtom,žepoškodenývynaložilnákladyzapožičaniemotorovéhovozidla,kzapožičaniuktorého
bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil. Uplatňovaná náhrada

nákladov za používanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodeného stav, keď nemohol z
titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. K námietke žalovaného, že po vystavení faktúry
za opravu poškodeného vozidla servisom dňa 17.3.2023 odpadol dôvod na ďalší prenájom náhradného
vozidla poškodenému dôvodil, že je nepochybné, že poškodený sa o vystavení faktúry za opravu vozidla
nedozvedel dňa 17.3. 2023, nakoľko táto bola doručovaná výlučne žalovanému za účelom vystavenia

krycieho listu, vozidlo nemal fyzicky vo svojej dispozícii a reálne ho mohol užívať až potom,
ako mu bolo vozidlo servisom reálne vydané a s prenajímateľom
(žalobcom) uzavrel dňa 23.3.2023 po vystavení faktúry o nájme náhradného vozidla zmluvu o postúpení
pohľadávky. V zmysle ustálenej súdnej praxe za skutočnú škodu sa považujú tiež náklady za prenájom
náhradného motorového vozidla. Jedná sa o výdavky, ktoré by poškodenému neboli vznikli, ak by mohol

používať svoje motorové vozidlo, avšak v dôsledku škodovej udalosti bol z možnosti
používať vlastné motorové vozidlo vylúčený. Skutočnosť, že žalovaný predmetnou faktúrou disponoval
už dňa 17.3.2023 nič nemení na skutočnosti, že poškodený bol v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou,priktorejdošlokpoškodeniujehomotorovéhovozidla,nútenýpoužívaťnáhradnévozidloaždo
dňa 21.3.2023, kedy mu bolo servisom umožnené opravené vozidlo si reálne prevziať. Poškodený bol v

právnomvzťahusoservisom,niesožalovanýmadĺžkuopravy,resp.dispozície svozidlom,
ktoré mal v reálnej držbe servis, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak je žalovaný presvedčený
o tom, že opravované vozidlo malo byť vydané poškodenému už dňa 17.3.2023 a že servis ho až do
dňa 21.3.2023 zadržiaval neoprávnene, v dôsledku čoho sú náklady za nájom náhradného vozidla za
obdobie nasledujúcich štyroch dní neúčelne vynaložené, musí si ich vymáhať priamo od servisu a nie

v tejto časti bezdôvodne krátiť poistné plnenie poškodenému.
3.2. Priznanie úroku z omeškania odôvodnil prvoinštančný súd právne podľa ustanovení § 517 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
Uviedol k začiatku plynutia omeškania žalovaného, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná,
preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do

omeškania bezprostredne potom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu
škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie
poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo [nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2021, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolaciehosúdu) III. ÚS 214/2020-29 a zo dňa 28.10.2021, sp.zn. III. ÚS 215/2020]. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení zo dňa 23.2.2022, sp.zn. 3 Obdo 27/2021, v odôvodnení rozhodnutia poukázal na
vyššie citované nálezy ústavného súdu a konštatoval, že ak súdy pri výklade ustanovenia § 11 ods. 6 až

ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených
ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom.
Prijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok
z omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky
výkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom Slovenskej republiky označený

ako ústavne nesúladný spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného
na úrok z omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia
súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky
dal do pozornosti aj predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach,
konkrétne rozsudky zo dňa 21.5.2020, sp.zn. 1 Cob 100/2019; zo dňa 29.9.2020, sp.zn. 2 Cob 200/2019
a zo dňa 27.4.2017, sp.zn. 1 Cob 109/2016, v ktorých bol prijatý záver, že povinnosť poisťovateľa

platiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení sa vzťahuje výlučne
na nesplnenie nepeňažnej povinnosti upravenej v ustanovení § 11 ods. 6 uvedeného zákona, avšak
nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona
opovinnomzmluvnompoistenívčas.DaldopozornostiajrozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.

1Cob1/2022.Náhradaškody,ktorúmalžalovanývyplatiť,jepeňažnýmplnenímazdôvodu,žesadostal
sjehoplnenímdoomeškania,žalobcasiuplatnilpríslušenstvožalovanejpohľadávkynasledujúcimdňom
po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie, teda dňom 4.5.2023. Od tohto dátumu zaviazal žalovaného na zaplatenie
príslušenstva priznanej žalovanej pohľadávky, nakoľko dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.
3.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 251, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči
žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/,
d/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu s poukazom na
body11.a15.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.Mázato,žezáväzokpoškodenéhovočižalobcovi
vyplývajúci z danej faktúry za nájom náhradného vozidla zanikol na základe
vzájomného započítania pohľadávok, a preto nerozumie tomu, aký spôsobom mohla podľa názoru
prvoinštančného súdu na základe vzájomného započítania vzniknúť žalobcovi voči nemu pohľadávka

vo výške 283,32 €. Takáto argumentácia súdu prvej inštancie je navyše podľa jeho názoru v rozpore
so samotnou podstatou právneho inštitútu započítania, ktorý predstavuje jednu z foriem, resp. jeden
zo spôsobov zániku záväzkov. Dal do pozornosti samotný inštitút „započítania“, ktorý je upravený v
ustanoveniach § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, ktoré sa z hľadiska systematického členenia
noriem Občianskeho zákonníka nachádzajú v šiestom oddiely s názvom „Zánik

záväzkov“. Inštitút započítania je teda napríklad popri „splnení dlhu“, ktoré je upravené v ustanoveniach
§ 559 až § 569 Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov, resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Podľa
neho však spôsob zániku záväzku „započítaním“ nemožno stotožňovať so spôsobom zániku záväzku
„splnením“ a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky
nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za nájom č. XXXXXXX, zo dňa 23.3.2023

poškodeným, či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno
ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie uvedenej faktúry a zániku záväzku
na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v skutkovo
odlišnej veci napríklad aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 23.8.2023, sp.zn.
4 Obdo 30/2022). V opačnom prípade, ak by akceptoval, že započítanie vzájomných pohľadávok

= zaplatenie dlhu, tak samotný inštitút „započítania“ by sa stal nadbytočným, resp. obsolentným a
stal by sa tak v zásade aj nerozlíšiteľným od zániku záväzku „splnením“ podľa ustanovenia § 559
a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci z vyššie
uvedenej faktúry mal zaniknúť na základe započítania, t. j. iným spôsobom ako splnením, resp. reálnymposkytnutím finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak má za to, že na strane poškodeného
už neexistuje ani žiadna škoda v podobe nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Na
podporu svojej argumentácie týkajúcej sa toho, že vzájomným započítaním malo dôjsť k zániku záväzku

poškodeného voči žalobcovi vyplývajúceho z faktúry za nájom č. XXXXXXX, zo dňa 23.3.2023, že teda
týmto vzájomným započítaním nemohla v žiadnom prípade vzniknúť žalobcovi voči nemu pohľadávka
vo výške 283,32 €, ako to konštatuje súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, poukázal
na argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenú v rozhodnutí zo dňa
19.8.2023, sp.zn. 5 M Obdo 5/2012. Nakoľko záväzok poškodeného na úhradu nákladov za prenájom

náhradného vozidla vyplývajúci z uvedenej faktúry mal zaniknúť na základe vzájomného započítania
v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení, tak podľa jeho názoru z logiky veci samej nemohlo dôjsť ani
k postúpeniu jeho zákonnej pohľadávky na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči
nemu, pretože v dôsledku zániku záväzku poškodeného vyplývajúceho z citovanej faktúry nemožno
už hovoriť ani o existencii žiadnej ujmy na strane poškodeného v súvislosti s nákladmi za prenájom
náhradného vozidla. Na základe uvedeného potom nesúhlasí s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho

žalobe, v zmysle ktorej v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť
k úhrade faktúry a aj k vzniku škody a považuje za prekonanú aj judikatúru krajských súdov, na ktorú
žalobca poukázal v žalobe. V súvislosti s už uvedeným rozlišovaním medzi spôsobom zániku záväzkov
„započítaním“ a spôsobom zániku záväzkov „splnením“ dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 8.12.2021, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) 28 Cdo

2829/2021-470 a odbornú literatúru. Ak teda medzi poškodeným a žalobcom došlo k platnému
započítaniu a tým pádom aj k zániku záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi faktúru za nájom č.
XXXXXXX, zo dňa 23.3.2023, tak nemôže byť ani daná jeho povinnosť nahradiť poškodenému v zmysle
ustanovení § 4 ods. 2 písm. b/ a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení náklady za prenájom
náhradného vozidla a má z tohto dôvodu za to, že predmetom zmluvy o postúpení tak bolo nemožné

plnenie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dodal, že možno taktiež uvažovať aj
nad tým, že ani samotné pohľadávky neboli v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
spôsobilé na započítanie s odkazom na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka
žalobcu na úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla vyplývajúca z citovanej faktúry za nájom
v čase, kedy medzi žalobcom a poškodeným malo dôjsť k vykonaniu započítacieho úkonu ešte nebola

splatná, keďže nadobudla splatnosť až dňa 5.4.2023. Právnym dôvodom vzniku tejto pohľadávky bola
samotná zmluva o postúpení, pričom táto zmluva žiadnym spôsobom neupravuje dobu splatnosti tejto
pohľadávky poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky (resp. neupravuje, kedy má byť táto
pohľadávka splatná), ani dobu splatnosti tejto pohľadávky podľa jeho názoru neupravuje žiadny osobitný
predpis s poukazom na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Z podstaty veci vyplýva, že aj v

prípade ak by poškodený už v deň uzatvorenia zmluvy o postúpení žalobcu výslovne
vyzval na úhradu jeho pohľadávky na odplatu za postúpenie, tak táto pohľadávka poškodeného na
odplatu za postúpenie pohľadávky mohla by splatná najskôr nasledujúceho dňa, t. j. 24.3.2023. V
súvislosti s vyššie uvedeným podporne odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 19.4.2017, sp.zn. 20 Cdo 429/2017. Je toho názoru, že pohľadávka žalobcu na úhradu uvedenej

faktúry a pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky
v čase vykonania započítacieho právneho úkonu vo forme dohody neboli spôsobilé na započítanie,
nakoľko neboli splatné a tak nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu týchto pohľadávok. Pre vylúčenie
akýchkoľvek pochybností ešte dodal, že samotná skutočnosť, že z hľadiska korektnosti plnil čiastočne
voči žalobcovi ako subjektu, ktorý v mene poškodeného daný nárok uplatnil, ešte samo o sebe predsa

neznamená, že by bol býval týmto čiastočným plnením akýmkoľvek spôsobom uznal aj aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu v tomto konaní. K posúdeniu účelnosti a nevyhnutnosti
nákladov na prenájom náhradného vozidla po oprave má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil aj v tom smere, že v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 14.2.2023
mali byť aj náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré mali poškodenému vzniknúť po tom, čo bola

oprava poškodeného vozidla už zavŕšená. Tento záver prvoinštančného súdu považuje za nesprávny
a zotrval na svojej doterajšej argumentácií, že nájom náhradného vozidla bol účelný a nevyhnutný
iba vobdobíododňa13.3.2023dodňa17.3.2023,kedymubolapodľafaktúryzaopravuvozidla
č. XXXXXXXXXX, zo dňa 17.3.2023, zavŕšená oprava poškodeného vozidla. Vozidlo sa po zavŕšení jeho
opravy dňa 17.3.2023 nachádzalo v servise nie preto, že bolo opravované, ale podľa jeho názoru bolo

bez akéhokoľvek právneho dôvodu servisom zadržiavané až do ukončenia likvidácie poistnej udalosti
poisťovňou. Faktúra za opravu poškodeného vozidla bola splatná až dňa 31.3.2023. Súd prvej inštancie
v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne konštatoval, že poškodený je v právnom
vzťahu so servisom, nie s ním, takže pri oprave poškodeného vozidla ide o záväzkový vzťahu medziautoservisom a poškodeným, pričom autoservis je tak v zmysle faktúry za opravu poškodeného vozidla
oprávnený sa domáhať úhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla len voči poškodenému, nie
aj voči poisťovni. Uvedené potvrdzuje i fakt, že faktúra za opravu poškodeného vozidla bola vystavená

na poškodeného, nie na neho s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení. Nesúhlasil ani s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v bode 16. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Na jeho ťarchu nemôžu ísť tie náklady za prenájom náhradného vozidla,
kedy bolo opravené vozidlo bez akéhokoľvek právneho dôvodu po oprave servisom zadržiavané, pričom
termín vyzdvihnutia vozidla z opravy je na vzájomnej dohode poškodeného a autoservisu, medzi ktorými

vznikol záväzkový vzťah z titulu opravy poškodeného vozidla. Ani prípadné zmluvné dojednanie medzi
ním ako poisťovňou a autoservisom dojednané v rámci zmluvy o spolupráci,
ktoré by podmieňovalo vydanie opraveného vozidla doručením krycieho listu z jeho strany, by podľa
platnej a účinnej právnej úpravy nemohlo byť platne dojednané bez účasti poškodeného ako majiteľa
daného vozidla, pretože by išlo o ustanovenie, ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného
ako tretej strany, ktorá nie je účastníkom takejto zmluvy. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa bežnej

obchodnej praxe v súvislosti s vydaním opraveného vozidla až po doručení krycieho listu poisťovňou
príslušnému autoservisu nemožno považovať za relevantný a účinný prostriedok procesného útoku tiež
preto, že v danom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah, pričom na obchodné zvyklosti (resp.
bežnú obchodnú prax) je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka možné prihliadať
len v obchodnoprávnych vzťahoch. Rovnako z povahy samotnej veci je vylúčené,

aby za účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla boli považované
náklady, kedy poisťovňa v súlade s jej zákonnými povinnosťami vyplývajúcimi jej z ustanovenia § 11 ods.
6, ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, po zavŕšení opravy poškodeného vozidla prešetruje
opodstatnenosť nároku na náhradu škody (ktorý spočíva v oprave poškodeného vozidla) a
rozsah povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie. Ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý

súdny proces, resp. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, keďže zo zápisnice o pojednávaní konaného dňa 12.4.2024, ktorého sa osobne zúčastnil,
nevyplýva, že by mu súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 182 C.s.p. udelil
právo záverečnej reči a ani riadne (resp. vôbec) neodôvodnil, prečo podľa jeho názoru mal byť nájom
náhradného vozidla poškodeným dôvodný aj po zavŕšení opravy poškodeného vozidla v období odo

dňa 18.3.2023 do dňa 21.3.2023. Argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v bode 16. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že faktúra za opravu vozidla mu bola doručovaná za účelom vystavenia krycieho
listu a vozidlo mohol reálne užívať až potom, ako mu bolo reálne vydané, podľa jeho názoru sama osebe
v žiadnom prípade neobstojí. Prvoinštančný súd sa v tejto súvislosti napríklad vôbec nevysporiadal s
tým, či bol autoservis vôbec oprávnený zadržiavať vozidlo po zavŕšení jeho opravy, resp. či existoval

nejaký právny dôvod na zadržiavanie vozidla po jeho oprave. Z napadnutého rozsudku okrem strohého
konštatovania, že faktúra za opravu bola doručovaná žalovanému a poškodený mohol užívať jeho
vozidlo až po jeho vydaní zo servisu, sa v zásade žiadnym spôsobom nedozvedel, prečo by tieto
skutočnosti mali odôvodňovať, že nájom náhradného vozidla mal byť odôvodnený aj po zavŕšení opravy
vozidla v období odo dňa 18.3.2023 do dňa 21.3.2023. Ani odkaz na zásadu náhrady skutočnej škody

(bod 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku) nemôže obstáť, nakoľko ako už uviedol, v prípade ak
medzi poškodeným a žalobcom došlo k platnému započítaniu, tak záväzok poškodeného na úhradu
nákladov za prenájom náhradného vozidla zanikol, preto už nemožno v žiadnom prípade hovoriť o tom,
že by na jeho strane existovala akákoľvek škoda v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla.
Pokiaľ k platnému započítaniu z dôvodu nespôsobilosti týchto pohľadávok na započítanie ani vôbec

nedošlo,takvkonanínebolapreukázanáreálnaúhradafaktúryzanájomč.XXXXXXX,zodňa23.3.2023
zostranypoškodeného.Vytkolsúduprvejinštancie,žesúdprvejinštanciesavodôvodnenínapadnutého
rozsudku vôbec nevysporiadal s niektorou jeho argumentáciou uvedenou v jeho podaniach, či v rámci
ústneho prednesu na pojednávaní konaného dňa 12.4.2024. Považuje napadnutý rozsudok za neúplný,
nepresvedčivý, vykazujúci znaky svojvôle a arbitrámosti, nespĺňajúci požiadavky na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia vyplývajúce z ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky
a Európskeho súdu pre ľudské práva. Má navyše za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný,
na základe čoho možno tvrdiť, že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom

rozsahu zamietnuť; žiadal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 %.5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol nijaké
relevantné skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových
zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho

súdu). Odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s rozsudkom, postoj žalovaného však nemá
vecné ani právne opodstatnenie. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, pričom súd prvej
inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa stotožnil s jeho
názorom obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaným prezentované odvolacie dôvody považuje
za neopodstatnené a zavádzajúce, súd prvej inštancie sa podľa jeho názoru podrobne vysporiadal so

všetkými spornými skutočnosťami v tomto konaní a odôvodnenie rozsudku plne zodpovedá všetkým
požadovaným náležitostiam v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Nespokojnosť odvolateľa s
hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci
rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a
zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania. Prvoinštančný súd sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou

a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy.
Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami ním uplatneného nároku. Skutočnosť,
že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného, nezakladá automaticky záver
o nesprávnosti týchto skutkových zistení. K odvolacej námietke žalovaného o aktívnej vecnej legitimácii
a započítaní pohľadávok dôvodil, že ju považuje za čisto účelovú a zavádzajúcu s odkazom na

skutočnosti a argumentáciu uvedenú v návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom právne otázky
aktívnej vecnej legitimácie i inštitútu započítania pohľadávok už boli v rámci rozhodovacej praxe
súdov vyriešené a ustálené. Žalovaným namietané skutočnosti sú bez významu pre posúdenie ním
uplatneného nároku, ba práve naopak, úvahy žalovaného považuje za absurdné a nelogické, keďže
v zmysle jeho tvrdení by nemala existovať nijaká škoda na strane poškodeného ani v prípade, ak

by k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla došlo priamo jej zaplatením. Procesná obrana
žalovaného je zároveň v rozpore s jeho postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sám žalovaný,
tak ako je uvedené v žalobe, postúpenú pohľadávku mu čiastočne splnil a až následne v priebehu
konania spochybnil jeho aktívnu legitimáciu a nedôvodnosť započítania pohľadávok. Má za to, že v
danom prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu s poukazom na

ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom
zmluvnom poistení. Poškodenému v dôsledku nutnej potreby prenajať si náhradné vozidlo vznikol
voči nemu ako prenajímateľovi záväzok preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal
poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom,
sosúčasnýmpostúpenímprávapoškodenéhonájomcuuplatňovaťsinárokztitulunákladovnaprenájom

vozidlapriamoprenajímateľomvočipoisťovni.Tzn.žeúčastnícizmluvyoprenájmevozidlasadohodli,že
nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu
pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom
na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny
za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Takýto postup je súladný

s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pričom v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky k úhrade
nájomného došlo započítaním. K otázke vzniku jeho práva dal do pozornosti obsah zmluvy o postúpení
pohľadávky, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za
postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o
postúpení pohľadávky, čím bol preukázaný samotný vznik jeho práva v podobe

skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v
nadväznosti na citované dojednanie bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky. K tvrdeniam žalovaného
v odvolaní ohľadom účelnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla konštatoval, že sa plne
stotožnil s vyslovenými závermi súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej inštancie považoval
náklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas

vykonávania opravy poškodeného vozidla. Uvedené závery sú v súlade s charakterom, účelom a
povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel. V prejednávanom spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď
bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti
zavinenej klientom žalovaného a tak tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a

slobodného vôľového konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou
škodou.Poškodenýprenájmomnáhradnéhomotorovéhovozidlalenriešildôsledkyzapríčinenépoistnou
udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav. V súvislosti s dĺžkou trvania nájmu a jej dôvodnosti v celom
rozsahu poukázal na svoju argumentáciu pred súdom prvej inštancie a odôvodnenie napadnutéhorozhodnutia. Má za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť
užívania náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a

bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie
opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného
motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne
(žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na
ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na

opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne a žalobca preukáže súdu,
kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo
vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného
vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. Postup autoservisu, ktorý je
zmluvnýmpartnerompoisťovne,privykonávaníopravymotorovéhovozidlaajehovracanípoškodenému
nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového

vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to
v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností
poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie
krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu
zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou

vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností.
Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej
udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla
pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania
jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym

dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností.
Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú
obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu
vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Argumentáciu žalovaného a jeho procesnú obranu v
tomto smere možno v súčasnosti považovať za prekonanú s poukazom na právny názor Ústavného

súdu Slovenskej republiky, i aktuálne rozhodnutia všeobecných súdov, už v konaní
označené rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Žiline, ktorý v rozhodnutí zo
dňa 26.3.2024 sp.zn. 9 Co 107/2023 uviedol, že nesúhlasí s obranou žalovaného o neoprávnenom
zadržiavaní veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke. Záverom uviedol, že svoj nárok
uplatnenývtomtokonanípovažujezaplnedôvodný.Rozhodnutieprvoinštančnéhosúdujeplnevsúlade

s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska
účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou.
Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; žiadal
trovy odvolacieho konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že hoci sa žalobca vo svojich
podaniach odvoláva na zásadu náhrady skutočnej škody v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla poškodeným, tak listinné dôkazy doložené žalobcom žiadnym
spôsobom nenasvedčujú tomu, že poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vznikla
akákoľvek skutočná škoda. Žalobca v bode 14. repliky v zásade tvrdí, že za skutočnú škodu nemožno

považovať aritmetický priemer či individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného ako akúsi
„fiktívnu hodnotu“, ale na strane druhej k vzniku skutočnej škody, resp. k vzniku ujmy v majetkovej sfére
poškodeného dochádza na základe právneho konštruktu, resp. právnej fikcie v podobe vzájomného
započítania pohľadávok podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2023. Zopakoval
tvrdenie uvedené v odvolaní, že pri vzájomnom započítaní pohľadávok nedochádza k žiadnemu

skutočnému (reálnemu) plneniu, ale dochádza iba k zániku vzájomne započítavaných pohľadávok a im
zodpovedajúcim záväzkom (vrátane zániku záväzku poškodeného vyplývajúceho mu voči žalobcovi z
titulu faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX, zo dňa 23.3.2023). Znova uviedol, že na
to, aby poškodenému voči nemu ako poisťovateľovi vôbec vznikol zákonný nárok na náhradu nákladov
za prenájom náhradného vozidla je nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k skutočnému

(reálnemu)vynaloženiunákladovvsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidla, t.j.jenevyhnutné
preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a bližšie
poukázal na zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Za
úplneirelevantnéaabsurdnépovažujetvrdeniežalobcuuvedenévbode12.jehovyjadreniaspoukazomna to, že v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody len samotný vznik dlhu poškodeného v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla nie je ujmou, už nastala v jeho majetkovej sfére. Dokedy poškodený
faktúru za prenájom náhradného vozidla prenajímateľovi neuhradí, tak prenájom náhradného vozidla

na žiadny negatívny dopad. Žalobca podľa jeho názoru na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
účelovo vytvára pohľadávku poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne v rámci
tohto právneho úkonu aj na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok započítava proti jeho
pohľadávke na úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla voči poškodenému a v tejto súvislosti
ďalej aj tvrdí, že na základe tejto právnej fikcie (započítania), pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu,

a teda ani k vzniku skutočnej škody na strane poškodeného nedochádza, je aktívne legitimovaným na
uplatňovaniedanéhonároku.Javísamutakétosprávaniežalobcuzarozpornésdobrýmimravmi.Dodal,
že nesúhlasí ani s tvrdeniami žalobcu, že spôsob akým žalobca zakladá v
sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe svoju aktívnu vecnú legitimáciu, je
súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Ako už uviedol v odvolaní, judikatúru krajských súdov,
na ktorú žalobca poukázal v žalobe a ktorá prakticky spôsob zániku záväzkov započítaním stotožňuje

so spôsobom zániku záväzkov splnením, považuje za nesprávnu a irelevantnú. Podľa neho dohodu
o vzájomnom započítaní pohľadávok nemožno nikdy chápať ako podstatnú súčasť iného právneho
úkonu, predstavujúcu akýsi iný spôsob splnenia (akéhokoľvek) peňažného dlhu, resp. predstavujúcu
nejaký iný spôsob úhrady peňažného dlhu. Za bezpredmetnú a irelevantnú považuje i argumentáciu
žalobcu uvedenú v jeho replike, podľa ktorej mal on (žalovaný) čiastočným plnením uznať aktívnu vecnú

legitimáciužalobcu,pretožejebezakejkoľvekprávnejrelevancie.Aktívnavecnálegitimáciajeobjektívna
kategória vyplývajúca z hmotného práva a skutočnosť, že dobrovoľne z titulu existencie jeho záväzku
voči škodcovi (ako jeho klientovi) vyplývajúceho mu z príslušnej zmluvy o poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla plnil na základe žiadosti poškodeného uvedenej v
Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 23.3.2023 na účet žalobcu, je z hľadiska či je alebo nie

je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu úplne bezvýznamná a irelevantná. Nie je ani úlohou jeho
odborných pracovníkov, ktorí vykonávajú likvidáciu poistných udalostí, skúmať dokumentáciu, ktorá im
je predložená za účelom likvidácie poistných udalostí z toho hľadiska, či je žalobca v zmysle hmotného
práva oprávnený uplatňovať daný nárok v prípadnom súdnom konaní. Zotrval na odvolacom návrhu.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

8.Odvolacísúdpreskúmalvec,súcpritomviazanýrozsahomadôvodmiodvolania podľa§379,
§380ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenC.s.p.),tútoprejednalbeznariadeniapojednávania,
keďženebolisplnenézákonnépodmienkyprejehonariadenie(nebolopotrebnédoplniť,resp.zopakovať

dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. septembra 2025; o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a právny zástupca žalobcu upovedomení zákonným
spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p. a

keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

9. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie

vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná
v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel
odvolací súd prihliadať.

11. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd
dôvodí, že žalobca žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.3.2023, ktorú uzavrel s poškodeným - spoločnosťou BSCHLAD s. r. o., IČO: 52 042 251, Čadca, Horelica č. 108 (č.l. 11 spisu). V konaní bolo preukázané, že
zmluva o nájme náhradného vozidla uzatvorená medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako
prenajímateľom zo dňa 13.3.2023, č. XXX/XXXX (č.l. 9 spisu), obsahovala všetky náležitosti stanovené

§ 663 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy sú dojednania o predmete nájmu a nájomnom, čo
zmluva v prejednávanej veci riadne obsahovala. Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto zmluvného vzťahu
bola platne postúpená na žalobcu už uvedenou písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Poškodený

za účelom opravy vozidla odovzdal motorové vozidlo do servisu dňa 13.3.2023 (č.l. 10 spisu). Rovnako
bolo preukázané, že počas trvania opravy poškodeného vozidla si poškodený prenajal motorové vozidlo
zn. Opel Movano, EČ: P., na základe uvedenej zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Po skončení
nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru dňa 23.3.2023, č. XXXXXXX,
na sumu 794,96 € za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme za obdobie od 13.3.2023
do 21.3.2023 (č.l. 11 spisu). Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalobcom

ako postupníkom a poškodeným ako postupcom, bola postúpená pohľadávka vo výške 662,47 € bez
DPH, titulom nároku poškodeného voči poisťovni, t. j. žalovanému podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z.
Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady na nutné užívanie náhradného motorového vozidla v
príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 14.2.2023 na vozidle Mercedes Benz Vito, EČ: E.. Zmluvné strany
sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné a odplata za postúpenie pohľadávky vo výške 662,47

€ bez DPH zodpovedá faktúre č. XXXXXXX, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom, postupcovi ako
nájomcovináhradnéhomotorovéhovozidlazn.OpelMovano,EČ:P..Zároveňsazmluvnéstranydohodli,
že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na náhradu nájomného za
náhradnévozidlosapodpisomzmluvyzapočítajú,pričomžalobcasibudeuvedenúpohľadávkuvymáhať
vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 23.3.2023 poškodený podľa § 526 Občianskeho

zákonníka oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky (č.l. 12 spisu). Poškodený úhradu nájomného
považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči
žalovanémuvzmysle§4 ods.2písm.c/zákonač.381/2001Z.z.,ktorésimoholvočižalovanému
ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovoprávny vzťah medzi
poškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt

povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento nárok
(pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Ani sám
žalovaný nemal pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, keď časť poistného plnenia žalobcovi
poukázal na jeho účet. Z uvedených dôvodov má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že
žalobca je v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že

rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 27.3.2020, sp.zn. 8 Co 24/2020,
pričom aktívna vecná legitimácia žalobcu v obdobných veciach už bola súdnou praxou ustálená. Z
uvedených dôvodov sa preto odvolací súd už nezaoberal odvolacou námietkou žalovaného o započítaní
vzájomných pohľadávok.

12. Odvolací súd považoval tvrdenia žalovaného v odvolaní týkajúce sa posúdenia účelnosti a
nevyhnutnosti nákladov na prenájom náhradného vozidla po oprave za nedôvodné a stotožnil sa s
argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o
účelnosti doby nájmu náhradného vozidla a na doplnenie dodáva nasledovné. Účelom náhradného
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života

poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za opodstatnenú dobu prenájmu
náhradného vozidla považuje odvolací súd dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady
nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods.

6, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne známe, že autoservis
povykonaníopravyvydávozidlopozaplatenícenyopravyalebojemožné(vprípadeplatnéhopovinného
zmluvného poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu, preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,
že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. K tvrdeniu žalovaného v

odvolaní, že vozidlo sa po zavŕšení jeho opravy dňa 17.3.2023 nachádzalo v servise nie preto, že bolo
opravované, ale podľa jeho názoru bolo bez akéhokoľvek právneho dôvodu servisom zadržiavané až
do ukončenia likvidácie poistnej udalosti poisťovňou, odvolací súd dôvodí, že je málo pravdepodobné,
že by si poškodený (v pozícii spotrebiteľa) bol schopný dohodnúť s autoservisom výnimku z uvedenejvšeobecnej praxe a vozidlo by mu bolo odovzdané servisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady)
ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo po poškodenom žiadať, aby si na území Slovenskej republiky
hľadal autoservis, ktorý by mu pred zaplatením ceny za opravu motorového vozidla vydal. V tomto

smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415
Občianskeho zákonníka), teda povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby
sa škoda nenavyšovala).

13. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi

spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného (nákladmi za nájom náhradného vozidla v
období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo
možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu (napríklad
autoservisu). Iná by bola situácia, ak by poškodený užíval náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu
(prerušenie príčinnej súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodeného správať sa
tak, aby škoda nevznikla/škoda sa nenavyšovala), alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení

ceny opravy, resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním
servisu) atď. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý
by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a uplatňovanou
škodou. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že uvedený záver zodpovedá i teórii tzv. adekvátnej
príčinnej súvislosti, podľa ktorej je škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo

zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon (kvalifikovaná udalosť) je nielen
podmienkou vzniku určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého (prirodzeného) chodu veci i podľa
všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody. Vylúčené sú preto také atypické
následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej udalosti pre vzniknutý následok podľa
všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali na vzniku škody iba prostredníctvom

nezvyčajného reťazenia okolností. Škodca tak zodpovedá iba za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda za
všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho priebehu
veci mohlo a malo počítať.
14. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové

vozidlo. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplynulo, že motorové vozidlo poškodeného bolo
v servise odo dňa 13.3.2023 do dňa 23.3.2023, kedy po doručení krycieho listu bolo servisom žalobcovi
vrátené. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou
(dopravnou nehodou) a škodou bola prerušená, preto celú uvedenú dobu možno
považovať za dobu, po ktorú boli náklady, a to nájom náhradného vozidla vynaložené účelne. Odvolací

súd ešte poukazuje na to, že poškodený bol nemožnosťou používania vlastného motorového vozidla
paralyzovaný, nepriaznivosť tohto stavu nemožno u poškodeného ešte umocňovať tým, aby tento na
úkor svojho voľného času (pracovného, určeného na oddych, resp. rodinný život) v sieti požičovní hľadal
požičovňu s najvýhodnejšími cenovými podmienkami, robil trhový prieskum a
vyhodnocoval (ne)výhodnosť iných cenových dojednaní stanovených autopožičovňami .

15. K odvolacej námietke žalovaného o tom, že mu súd prvej inštancie neudelil právo záverečnej reči
podľa § 182 C.s.p. na pojednávaní konanom dňa 12.4.2024, ktoré sa ho osobne zúčastnil, čím mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd poukazuje na to, že ak súd neodročí
pojednávanie z dôležitých dôvodov, pred jeho skončením je povinný vyzvať strany na zhrnutie návrhov

a vyjadrení k dokazovaniu, ako aj k právnej stránke veci. Súd môže po vyjadrení strán považovať za
potrebné vykonanie ďalších dôkazov a za týmto účelom pojednávanie odročí. Ak by súd vykonanie
ďalších dôkazov nepovažoval za potrebné, je povinný vyhlásiť dokazovanie za skončené. V danej veci
odvolací súd zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 12.4.2024 a nahrávky z tohto pojednávania zistil,
že sa ho zúčastnil zástupca žalovaného. Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý

nevyzval zástupcu žalovaného na záverečnú reč, nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
proces,nakoľkoajkeďhonevyzvalnazhrnutienávrhovavyjadreníkdokazovaniu,zástupcažalovaného
sa vyjadril k veci, k jednotlivým dôkazom a ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal, pričom
na uvedenom pojednávaní námietku o tom, že mu súd prvej inštancie neudelil právo záverečnej reči,
nevzniesol.

16. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že napadnutý rozsudok je arbitrárny,
nepresvedčivý, pretože rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z
ustanovenia§220ods.2C.s.p.,podľaktoréhomásúduviesť,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovanýa aké prostriedky procesnej obrany použil, ako aj jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazyaakovecprávneposúdil.Prvoinštančnýsúdjasneazrozumiteľnevysvetlilakoposúdilpodstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil, z dôvodu ktorého nie
je možné napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny alebo nepreskúmateľný. Ústavný súd Slovenskej
republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, napríklad v náleze č.k.

III. ÚS 119/03-30, pričom vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s
uplatnenímnárokovaobranouprotitakémuuplatneniu(IV.ÚS115/03).Súdprvejinštancievodôvodnení
napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu považoval nárok žalobcu
na zaplatenie žalovanej sumy za dôvodný a tak odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, že došlo

k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, resp. že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ C.s.p.) tým, že napadnutý rozsudok
nebol dostatočne odôvodnený, považoval za nedôvodnú. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj
napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti
Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na

spravodlivýsúdnyproces(čl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky)jeumožniťkaždémubezakejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a

podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany
sporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťňou

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997,
II. ÚS 251/2003).

17. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

18. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. aj vo výroku II. o náhrade

trov konania, pretože žalobca podal odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak toto odvolanie vo vzťahu
k výroku o trovách konania vôbec neodôvodnil, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a
právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal.
Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou a teda aj odvolací súd je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhradytrov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým

odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).