Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125203655
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3125203655.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
KubincovejPhD.členieksenátuJUDr.AndreyGindlovejaJUDr.ĽubiceMojžišovejvprávnejvecižalobcu
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast. Advokát Ivor, s.r.o., so
sídlom Mojmírova 1161/6, 020 01 Púchov, IČO: 44 578 946 proti žalovanému F. G., nar. XX.X.XXXX,
bydliskom H. XXX/XX, XXX XX E. – C. I., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k.
22Cbi/3/2025-45 zo dňa 28. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/44/2025-19 zo dňa 14. mája 2025 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2.Vodôvodneníuzneseniauviedol,žežalobcasaprotižalovanémudomáhaurčeniaprávnejneúčinnosti
právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy zo dňa 11.09.2024 uzavretej medzi úpadcom pánom E. G.,
zastúpeným správcom JUDr. Máriou Bustinovou ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim,
predmetom ktorej boli pozemky v katastrálnom území C. I., okres Púchov (ďalej len „Kúpna zmluva“).
Navrhol, aby súd rozsudkom určil, že Kúpna zmluva zo dňa 11.09.2024, vklad do katastra povolený
Okresným úradom Púchov dňa 29.10.2024 pod č. V 1691/2024, ktorú uzatvorili žalovaný, F. G., J. G.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX E. - C. I., SR, ako kupujúci a E. G., J. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX E. - C. I., SR, ako predávajúci, predmetom ktorej bol
predaj pozemku KN C č. XXXX/XXX, orná pôda, vo výmere 1696 m2, v k. ú. C. I., obec E., okres Púchov
(vtexteaj„Pozemok“),zakúpnucenuvcelkovejsume69.700,-Eur,jepreúčelyuspokojeniapohľadávky
žalobcu voči dlžníkovi E. G., J. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bydliskom: H. XXX/XX, XXX XX E. - C. I., SR
(ďalej aj „Dlžník“) uzatvorená v rámci konkurzného konania so sp. zn. 38OdK/432/2023 na Okresnom

súde Trenčín voči žalobcovi právne neúčinná.
3. V rámci žaloby žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Podaným návrhom
sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému prevádzať, scudzovať, zaťažovať záložným právom alebo
iným právom v prospech tretej osoby, alebo akokoľvek inak nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Púchov, Katastrálny
odbor, nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. I., obec E., K. E., a to pozemok, parcela KN C č.

1608/121, druh: orná pôda, o výmere: 1696 m2, podiel: 1/1 s tým, že navrhované neodkladné opatrenie
by malo trvať do právoplatného skončenia konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. 38OdK/432/2023.
4. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že má voči Dlžníkovi
pohľadávku, ktorá vznikla z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 23.02.2012, na základe ktorej
poskytol ako veriteľ Dlžníkovi pôžičku v sume 140.000,- Eur s dohodnutým úrokom z pôžičky vo výške

10 % ročne z istiny (z dlžnej sumy) od 21.03.2012 do 30.04.2012.5. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č.k. 5C/95/2014-53 zo dňa 14.7.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.10.2016, uložil Dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 140.000,-
Eur, úroky z pôžičky vo výške 10 % ročne z istiny (z dlžnej sumy) od 21.3.2012 do 30.4.2012, (suma

kapitalizovaných úrokov tak bola vo výške 1.572,60 Eur), úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z
istiny (z dlžnej sumy) od 1.5.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne z istiny (z
dlžnej sumy) od 1.5.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Predmetnú pohľadávku si žalobca
prihlásil v konkurznom konaní vedenom na majetok Dlžníka na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
38OdK/432/2023, a to v celkovej súhrnnej sume 540.770,49 Eur. Prihláška nebola v zákonnej lehote

popretá žiadnym z veriteľov v uvedenom konkurznom konaní.
6. Žalobca uviedol, že pred podaním prihlášky do konkurzu mal vedomosť o tom, že Dlžník vlastní
pozemok, ktorý je v lukratívnej časti mesta Púchov, v hodnote cca 250 000,-Eur. Dňa 16.01.2025 žalobca
zistil, že Pozemok bol v rámci konkurzu vedeného na majetok Dlžníka prevedený na základe Kúpnej
zmluvy na žalovaného, ktorý je synom Dlžníka, dňa 29.10.2024, pod č. V 1691/2024. Z uvedeného
dôvodu oslovil správcu konkurznej podstaty Dlžníka so žiadosťou o poskytnutie informácií týkajúcich sa

prevodu predmetného pozemku. Správca Dlžníka uviedol, že Pozemok bol prevedený na žalovaného
podľa § 167r ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) za sumu
69 700,-Eur stanovenú znaleckým posudkom č. 56/2024 zo dňa 15.03.2024 vypracovaným znalkyňou
Ing. Zuzanou Jurigovou. Žalobca poukázal na to, že zadávateľom vypracovania znaleckého posudku
bol Dlžník, preto vyslovil podozrenie, že Dlžník sa so znalcom pozná a závery znaleckého posudku

označil za neobjektívne a nesprávne. Z uvedeného dôvodu dňa 04.03.2025 požiadal Ing. Františka
Nekoranca, súdneho znalca, o vypracovanie nového znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej
hodnoty predmetného Pozemku, na základe čoho vypracoval uvedený znalec Znalecký posudok č.
22/2025, v ktorom bola všeobecná hodnota predmetného Pozemku stanovená vo výške 123.000,- Eur.
Poukázal na to, že uvedená suma je takmer dvojnásobne vyššia, ako bola cena stanovená Znaleckým

posudkom č. 56/2024, ktorý dal vypracovať Dlžník.
7. Kúpnu zmluvu žalobca označil za právne neúčinnú v zmysle § 167b ods. 2 ZKR a v zmysle § 42a
ods. 2, 3 písm. a) Občianskeho zákonníka resp. § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko na
základe Kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli žalovaný ako kupujúci a Dlžník ako predávajúci, Dlžník previedol
predmetný Pozemok na svojho syna - žalovaného s jednoznačným úmyslom ukrátiť majetok v konkurze

a poškodiť žalobcu ako veriteľa i ostatných veriteľov v konkurze Dlžníka, pričom podľa žalobcu kúpna
cena za predmetný Pozemok bola značne a účelovo podhodnotená, keď podľa žalobcu kúpna cena
absolútne nezohľadnila reálnu trhovú hodnotu predmetného pozemku.
8. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že žalovaný s vekom 26 rokov, ktorý sám vlastní iba dvojizbový
byt č. 8 v bytovom dome so súp. č. 1085 v Púchove, na ktorého kúpu si žalovaný musel zobrať

hypotekárny úver z banky, a ktorý je súčasne jediným spoločníkom a konateľom stratovej obchodnej
spoločnosti Amon team, s.r.o., IČO: 53 328 205 s vykazovaným dlhom voči štátu, nemal ako kupujúci
k dispozícii legálne získané finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny 69.700,- Eur. Z uvedeného
dôvodu vyjadril podozrenie, že žalovanému poskytol finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny
samotný Dlžník (jeho otec). Má za to, že žalovaný nebude vedieť preukázať, odkiaľ získal značné

prostriedky v sume 69.700,- Eur, ktorými zaplatil kúpnu cenu za Pozemok.
9. Uvedené majetkové pomery žalovaného, ktorý vlastní iba byt zaťažený hypotekárnym záložným
právom banky žalobca označil ako skutočnosti odôvodňujúce jeho obavu o zmarenie prípadnej exekúcie
voči žalovanému najmä v prípade, ak by žalovaný po podaní tejto žaloby predmetný pozemok previedol
na tretiu osobu.

10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí primárne konštatoval, že rozhodnutím o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd vo veci samej. Súd v rámci rozhodovania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal, či je dané hodnoverné osvedčenie existencie a trvania
nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a či je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi
sporovými stranami, resp. existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Súd prvej inštancie mal za osvedčenú skutočnosť, že žalobca je veriteľom Dlžníka v konkurze
vedenom na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 38OdK/432/2023, ktorú skutočnosť žalobca preukázal
potvrdením o podanej prihláške pohľadávky do konkurzu. Označil za nesporné, že žalovaný je
spriaznenou osobou Dlžníka, nakoľko je jeho synom. Otázkou, či právnym úkonom Kúpnej zmluvy
došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa Dlžníka sa súd bude zaoberať vo veci samej, a preto súd

prvej inštancie uviedol, že rozhodovanie namietanej otázky záveru znaleckého posudku použitého
v konkurznom konaní presahuje konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. Avšak vzhľadom
na žalobcom predložený znalecký posudok a jeho záver súd prvej inštancie konštatoval spornosť
otázky ohodnotenia Pozemku, prevod ktorého bol predmetom Kúpnej zmluvy. Pre potrebu nariadenianeodkladného opatrenia nie je potrebné preukázanie nároku, ako pri rozhodnutí vo veci samej, ale
postačuje osvedčenie tohto nároku.
12. Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je potreba

bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, teda existencia obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Súd prvej inštancie nemal za osvedčenú existenciu dôvodnej obavy z budúceho zmarenia
exekúcie ako jednej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej samotné tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácii nepostačuje
pre vyvodenie záveru o preukázaní existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. V tejto súvislosti

poukázal na to, že podľa verejne dostupných informácií je žalovaný jediným spoločníkom a jediným
konateľom obchodnej spoločnosti Amon team s.r.o., so sídlom Novonosická 860/88, Púchov 020 01,
IČO: 53 328 205, pričom z verejne dostupnej webovej stránky www.finstat.sk vyplýva, že v roku 2023
dosiahla obchodná spoločnosť Amon team s.r.o., so sídlom Novonosická 860/88, Púchov 020 01, IČO:
53 328 205 zisk 2.494 Eur (zisk za predchádzajúci rok 0 Eur); tržby obchodnej spoločnosti Amon team
s.r.o. narástli zo 7.220,- Eur (za predchádzajúce účtovné obdobie) na 83.363,- Eur. Pokiaľ ide o pasíva

sú evidované dlhy a nedoplatky ako i pohľadávky štátu. Z uvedených údajov však nie je možné dovodiť
nepriaznivú situáciu žalovaného. V danom prípade z verejne dostupných informácii, ale i priamo zo
skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný je vlastníkom bytu ako aj predmetného Pozemku.
13. Podľa právneho názoru súdu žalobca neosvedčil skutočnosť, že by žalovaný mal v úmysle podniknúť
kroky, ktoré by mohli mať za následok zmarenie prípadnej exekúcie, teda nebolo osvedčené, že by sa

žalovaný mohol účelovo vyhýbať exekúcii, preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.
14. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z
odvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.b),f)ah)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok
(ďalej len „CSP“).

15. Žalobca označil postup súdu prvej inštancie za arbitrárny a formalistický, rozhodnutie označil
za nedostatočne odôvodnené, rozporuplné a zmätočné. Napriek tomu, že súd konštatoval pochybný
a dôvodné obavy vzbudzujúci majetkový status žalovaného (spoločnosť žalovaného nemá žiadne
podstatné aktíva, v dlhodobom horizonte je v červených číslach a má dlhy voči štátu), následne
konštatoval neosvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie. Podľa žalobcu tiež súd prvej inštancie

nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď zohľadnil skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom bytu, ale nezohľadnil
skutočnosť, že ide o byt zaťažený záložným právom banky z hypotekárneho úveru.
16. Žalobca vyslovil presvedčenie o naplnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa
žalobcu je daná potreba dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi tak, aby sa žalobca po prípadnom
úspechu v odporovacom konaní voči žalovanému mal z čoho reálne uspokojiť (t.j. aby ostal nejaký

majetok vo vlastníctve žalovaného), nakoľko jediným majetkom spôsobilým na speňaženie pri výkone
exekúcie voči žalovanému je práve predmetný Pozemok a je daná aj obava z ohrozenia budúcej
exekúcie plynúca z pochybných majetkových pomerov žalovaného a účasti žalovaného na dolóznom
a protiprávnom konaní, t.j. poškodzovaní žalobcu a ďalších veriteľov v konkurze Dlžníka v koordinácii
s Dlžníkom (otcom žalovaného).

17. Žalobca poukázal na to, že protiprávne konanie a machinačný úmysel Dlžníka spolu s pochybnými
majetkovými pomermi žalovaného zakladajú dôvodnú obavu žalobcu o ďalšiu snahu zmariť uspokojenie
jeho pohľadávky. Prípadný prevod pozemku žalovaného by mohol spôsobiť jeho insolvenciu, čo
vzbudzuje u žalobcu reálnu obavu o skutočné vymoženie jeho nároku vo veci samej. Súd by mal teda
za daných okolností nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu práv už poškodeného žalobcu. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8Co/23/2015, ktorý konštatoval, že
„v prípade odporovacej žaloby existuje motivácia žalovaného previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti
na tretiu osobu.“
18. Vo vzťahu žalovanému žalobca znovu poukázal na jeho majetkové pomery, konkrétne, že je
vlastníkom len bytu založeného v prospech banky, z ktorého nebude môcť byť uspokojená pohľadávka

žalobcu. Rovnako poukázal na skutočnosť, že žalovaný je jediným spoločníkom a konateľom stratovej
spoločnosti Amon team, s.r.o., ktorá má voči štátu dlh v sume 4 373,10 Eur, ale túto skutočnosť súd
nepovažovalzaokolnosťpriťažujúcužalovanému.Uvedenáspoločnosťpodľaúdajovnaportálifinstat.sk
dosiahla za posledné 4 roky celkový obrat iba v sume 90 563 eur, pričom hospodársky výsledok tejto
spoločnosti za obdobie uvedených štyroch rokov je záporný, a to strata v sume 3 731,- Eur. Súd prvej

inštancie úmyselne opomenul túto skutočnosť a účelovo vyzdvihol zvýšenie tržieb spoločnosti medzi
rokmi 2022 až 2023, pričom reálnu kondíciu tejto spoločnosti v dlhodobom horizonte posúdil nesprávne.
Žalobca vyslovil obavu, že žalovaný rovnako ako jeho otec nemajetné a nehodnotné spoločnosti
kedykoľvek zlikviduje, respektíve dá do konkurzu.19. Žalobca tiež namietal, že súd sa nevysporiadal s otázkou, že žalovaný nemohol mať s ohľadom
na jeho vek a preukázané majetkové a zárobkové pomery k dispozícii legálne získané finančné
prostriedkynazaplateniekúpnejceny.Žalobcavyslovilpodozrenie,žetietofinančnéprostriedkyposkytol

žalovanému jeho otec, teda Dlžník. Všetky uvedené skutočnosti podľa žalobcu nasvedčujú tomu, že sú
splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Žalobca tiež poukázal na to, že v prípade konania Dlžníka ohľadom vyhlásenia konkurzu na jeho
majetok by mohli byť splnené zákonné podmienky na zrušenie jeho oddlženia pre nepoctivý zámer
zmysle ust. § 166f ZKR, pretože Dlžník na seba nechal zjavne účelovo uvaliť konkurz len preto, aby

poškodil svojich veriteľov. Napriek vyhlásenému konkurzu Dlžník naďalej podniká so spoločnosťou
založenou na jeho syna - žalovaného a so štyrmi ďalšími obchodnými spoločnosťami, ktoré kúpil v roku
2024, teda počas konkurzu. Žalobca má teda za preukázané, že Dlžník napriek vyhlásenému konkurzu
pokračuje počas konkurzu v podnikaní s viacerými spoločnosťami s ručením obmedzeným.
21. Vo vzťahu k dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia žalobca poukázal na to,
že na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území C. I., na ktorom je zapísaný predmetný Pozemok,

je vyznačená plomba V - 2426/2024 (zmluva o zriadení záložného práva). Z uvedeného je zrejmé,
že žalovaný sa pokúšal po nadobudnutí pozemku zriadiť na predmetnom pozemku záložné právo pre
iného záložného veriteľa v snahe zabrániť žalobcovi uspokojiť sa z predaja pozemku. V praxi ide o
účelovo používané takzvané ochranné záložné právo, ktoré má zamedziť uspokojeniu pohľadávok
veriteľov vlastníka nehnuteľnosti. Nariadením neodkladného opatrenia by sa zabránilo aj takémuto

zámeru žalovaného.
22. Žalobca tiež v odvolaní poukázal na ustálenú judikatúru dovolacieho súdu a rozhodovaciu prax
odvolacích súdov v obdobných právnych veciach, a to najmä v konaní o odporovateľnosti právnych
úkonov. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu v rozpore s nižšie citovanými rozhodnutiami.
23. Žalobca konkrétne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/278/2014, z

ktorého vyplýva, že ak by sa vyčkávalo na prejednanie úmyslu odporkyne nehnuteľnosti scudziť, mohlo
by dôjsť k ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do
takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo
veci samej, teda v konaní o odporovacej žalobe. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
sp.zn. 11Co/208/2012, v ktorom sa konštatuje, že s prihliadnutím na predmet konania vo veci samej,

ktorým je určenie neúčinnosti právneho úkonu, je dôvodné v záujme skončenia predmetného konania
na istý čas obmedziť právo žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami za účelom dočasného vyriešenia
vzťahu medzi účastníkmi tak, aby mohla byť natrvalo vyriešená otázka neúčinnosti predmetného
právneho úkonu, s poukazom na čo možno považovať zásah do vlastníckeho práva žalovanej za
primeraný uvedenému účelu. Žalobca ďalej citoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.

8Co/23/2015, v ktorom súd uviedol, že v prípade odporovacej žaloby existuje motivácia žalovaného
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu. Tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 18Co/44/2015, v ktorom súd uviedol, že vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení
nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania
úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na

prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana
vo vzťahu k žalobcovi (v konaní o odporovacej žalobe – pozn. autora) bola výrazne znížená. Preto
postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe
žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou.

24. Žalobca znovu zdôraznil, že žalovaný vlastní ako jediný spoločník a konateľ stratovú spoločnosť
Amon team, s.r.o., IČO: 53 328 205 s vykazovaným dlhom voči štátu, pričom dlh voči štátu k dnešnému
dňu predstavuje podľa údajov na portáli finstat.sk celkovo v súhrne sumu 4.373,10 Eur, čo potvrdil v
bode 60. odôvodnenia Uznesenia sám prvostupňový súd, ktorý však túto zásadnú a negatívnu okolnosť
šokujúco nepovažoval za okolnosť priťažujúcu žalovanému. Uvedená spoločnosť Amon team, s.r.o.,

podľa údajov na portáli finstat.sk dosiahla za posledné 4 roky (účtovné roky 2020 až 2023) celkový
obrat iba vo výške 90.563,- Eur, pričom hospodársky výsledok tejto spoločnosti za obdobie uvedených 4
rokov je záporný a to strata v sume 3.731,- Eur, čo zjavne úmyselne opomenul prvostupňový súd, ktorý
účelovo vyzdvihol zvýšenie tržieb danej spoločnosti medzi rokmi 2022 až 2023, avšak reálnu kondíciu
tejto spoločnosti, a to aj v dlhodobom horizonte súd posúdil absolútne nesprávne. Táto spoločnosť

teda okrem nemalého dlhu voči štátu nemá žiadny hodnotný majetok a v dlhodobom horizonte je
stratová. Opakovane uviedol, že žalovaný je ďalej spoločníkom a konateľom v prepojenej spoločnosti
Parkingairport-1 s. r. o., ktorá dosiahla za posledné 4 roky (účtovné roky 2020 až 2023) obrat 0,- Eur.
S tvrdením o dolóznom koordinovanom konaní žalovaného s Dlžníkom a o pochybných majetkovýchpomeroch žalovaného považoval žalobca za dôvodnú obavu, že žalovaný rovnako ako jeho otec
zlikviduje svoje spoločnosti a zbaví sa majetku, a preto má za to, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil skutkový stava tieto skutočnosti účelovo prehliadol.

25. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie v striktnom rozpore s citovanou judikatúrou a výslovne
poškodzuje práva žalobcu, ktorý je už aj tak výrazne poškodenou osobou v konkurze vedenom
na majetok Dlžníka, ktorý je otcom žalovaného. Takéto rozhodnutie ohrozuje právne postavenie
žalobcu a stavia ho do absolútnej právnej neistoty za situácie, keď vynaložil značné prostriedky na
vymáhanie svojej pohľadávky voči Dlžníkovi a v prípade zjavne koordinovaného konania Dlžníka a

jeho syna - žalovaného je vysoký predpoklad, že takéto konanie žalovaného spolu s Dlžníkom bude
pokračovať, čím sa zmarí vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Napadnuté rozhodnutie žalobca označil
za nesprávne a nespravodlivé, arbitrárne a formalistické, ktoré absolútne nedôvodne chráni výlučne
žalovaného, teda nepochopiteľne stranu sporu, ktorá sa spolu s Dlžníkom dopustila voči žalobcovi
ako poškodenému závažného protiprávneho konania. Rozhodnutie porušuje zásady primeranosti a
proporcionality, kedy sa snaží poskytovať nedôvodnú ochranu tomu účastníkovi právneho vzťahu, ktorý

koná od začiatku protiprávne a v hrubom rozpore s dobrými mravmi sa snaží vážnym spôsobom a
úmyselným protiprávnym konaním plne koordinovaným s Dlžníkom poškodiť práva žalobcu a ostatných
veriteľov v konkurze dlžníka. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu vykazuje jednoznačne znaky
ľubovôleavočižalobcoviporušujerovnosťzbranístránsporuaporušujezákazprekvapivýchrozhodnutí.
S ohľadom na tieto skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak,

že nariadi neodkladné opatrenie v rozsahu a znení navrhnutom žalobcom a žalobcovi prizná nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.
26. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP umožnil žalovanému vyjadriť sa k
odvolaniu žalobu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný vo vyjadrení označil
podanú žalobu za nedôvodnú. Uviedol, že meritórne sa k žalobe vyjadrí až v neskoršom procesnom

štádiu. Napadnuté rozhodnutie označil za správne a dostatočne odôvodnené. Vo vzťahu k citovanému
rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8Co/23/2015 uviedol, že názor, že v prípade odporovacej
žaloby existuje motivácia žalovaného previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu nemá
oporu v žiadnom právnom predpise vzťahujúcom sa na prejednávanú vec. Podanie odporovacej žaloby
nevyhnutne neznamená založenie akejsi existencie motivácie žalovaného previesť vlastnícke právo

k nehnuteľnosti. Vo vzťahu k námietke nelegálneho získania finančných prostriedkov na zaplatenie
kúpnej ceny žalovaný uviedol, že žalobca nikde nešpecifikuje, v čom konkrétne má spočívať nelegálnosť
týchto finančných prostriedkov. Samotný poukaz na vek žalovaného a jeho finančnú kondíciu, respektíve
kondíciu jeho spoločnosti je z tohto pohľadu nepostačujúce.
27. K námietke žalobcu týkajúcej sa plomby vyznačenej na základe zápisu V - 2426/2024 žalovaný

uviedol, že práve táto skutočnosť pôsobí proti vyhoveniu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko samotná zmluva o zriadení záložného práva blokuje, respektíve už obmedzuje
žalovaného v nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou. K tvrdeniu o takzvanom ochrannom záložnom
práve žalovaný uviedol, že z ničoho nevyplýva, že by predmetné záložné právo vzniklo za účelom
zamedzenia uspokojenia veriteľov vlastníka nehnuteľnosti.

28.Vovzťahuksplneniupodmienkyneodkladnejpotrebyupraviťpomerymedzistranamisporužalovaný
uviedol, že z neodkladného opatrenia žalobcu vyplýva, že už dňa 07.09.2016, respektíve 17.01.2017
disponoval exekučným titulom na úhradu istiny s prísl., pričom žalobca bol následne pasívny v jeho
vymáhaní (každým dňom sa tak zvyšoval úrok a aj zmluvná pokuta, čo v konečnom dôsledku zo
sumy 140 000,- Eur na sumu 540 770,49 Eur), až do dňa 28.05.2024, teda viac ako 7 rokov. Pasivita

žalobcu je zistiteľná z ním podaného písomného skutkového stavu. Aj táto skutočnosť podľa žalovaného
predstavuje absenciu naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď žalobca bol viac
ako 7 rokov pasívny ku svojim judikovaným pohľadávkam a tieto si nevymáhal bez žiadneho legitímneho
odôvodnenia. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje podané odvolanie žalobcu za nedôvodné, preto
navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

29. Žalobca po vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nijako nevyvrátil žalobcom
tvrdené skutočnosti svedčiace proti žalovanému a Dlžníkovi, ktoré podľa neho jednoznačne zakladajú
nevyhnutnú potrebu ochrany práv zjavne poškodeného žalobcu. Znovu poukázal na majetkové pomery
žalovaného, ktoré podľa neho odôvodňujú obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie voči žalovanému, a
to najmä v prípade, ak by žalovaný po podaní žaloby predmetný Pozemok previedol na tretiu osobu.

30. Vo vzťahu k plombe V - 2426/2024 žalobca uviedol, že závery žalovaného o nedôvodnosti
neodkladného opatrenia sú nesprávne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Sr sp.zn. 6Sžrk/19/2018, v, ktorom súd uviedol, že podľa zákonnej úpravy (§ 31 ods. 2 katastrálneho
zákona) a aj ustálenej súdnej praxe (, napríklad vo veci sp.zn. 2 Sž-o-KS 1/2005) okresný úrad rozhodujepodľa skutkového aj právneho stavu (s prihliadnutím na prechodné ustanovenia zákonov) existujúceho
v čase rozhodovania o povolení vkladu, z čoho vyplýva, že nie je významné, či skutočnosti, ktoré bránia
povoleniu vkladu nastali až po uzavretí zmluvy, respektíve až po začatí vkladového konania. Je teda

nepochybné, že Okresný úrad v pozícii katastrálneho orgánu musí o návrhu na vklad vlastníckeho práva
rozhodnúť podľa skutkového a právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia o návrhu na vklad, to aj
napriek tomu, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá v čase pred vydaním neodkladného opatrenia
civilného súdu.
31. Žalobca tiež namietol tvrdenie žalovaného o 7 ročnej pasivite vo vzťahu k vymáhaniu jeho

pohľadávky. Poukázal na to, že uspokojenia svojej pohľadávky sa domáhal v exekučnom konaní, kde
bolo na základe návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 31.03.2017 vedené exekučné konanie
so spisovou značkou EX/1026/2017, 7Er/522/2017 u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Augustína, PhD.
Táto exekúcia bola skončená dňa 20.09.2022 na základe upovedomenia o zastavení starej exekúcie
podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona číslo 233/2019 Z.z. pre nevymoženie žiadnej sumy od dlžníka.
Dňa 26.09.2022 si žalobca znovu uplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkovi v novom exekučnom konaní

spisová značka 431 EX 496/22, 34Ek/2618/2022 u súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Klinieca, pričom
v tomto druhom exekučnom konaní bolo na predmetný Pozemok vo vlastníctve dlžníka zriadené dňa
05.12.2023 exekučné záložné právo v prospech žalobcu. Aj toto exekučné konanie bolo ukončené podľa
§ 61n ods. 1 písm. g) zákona číslo 233/1995 zo dňa 22.12.2023 s poukazom na ust. § 48 a na ust.
§ 167f ZKR, teda práve z dôvodu začatia pochybného konkurzu Dlžníka. Žalobca poukázal na to, že

Dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu zachrániť predmetný hodnotný Pozemok, ktorý
následne nezákonným a účelovým konaním previedol na svojho syna - žalovaného. Tieto skutočnosti
nasvedčujú dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca mal
za preukázané, že žalovaný v plnej koordinácii s Dlžníkom vykonal úkony smerujúce k poškodeniu
žalobcu aj ďalších veriteľov v konkurze Dlžníka. V závere vyjadrenia žalobca de facto zopakoval

svoje tvrdenia o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú obsahom
predchádzajúcich podaní.
32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je vo výroku vecne správne.

33. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom
v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
34. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v rámci podanej žaloby na určenie neúčinnosti
právneho úkonu domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému, ktorým by súd

zakázal žalovanému prevádzať, scudzovať, zaťažovať záložným právom alebo iným právom v prospech
tretej osoby, alebo akokoľvek inak nakladať s Pozemkom, ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy
pri speňažovaní majetku Dlžníka- otca žalovaného v rámci konkurzného konania vedeného na jeho
majetok.
35. Z preložených listín mal súd za osvedčené, že žalobca má v konkurze vedenom na majetok Dlžníka

prihlásenú a zistenú pohľadávku v sume 540 770,49 Eur. V rámci konkurzného konania vedeného
na majetok Dlžníka žalovaný, ktorý je synom Dlžníka, nadobudol Pozemok, za ktorý zaplatil kúpnu
cenu v sume 69 700,-Eur. Kúpna cena bola stanovená znaleckým posudkom. Kúpnu zmluvu uzavrel
za Dlžníka ako predávajúceho správca Dlžníka, ktorý v zmysle ustanovení ZKR koná v mene a na
účet Dlžníka. Správca Dlžníka na výzvu žalobcu poukázal na to, že pri uzatváraní zmluvy postupoval

podľa ust. § 167r ods. 1 a 4 ZKR. Žalobca označil dohodnutú kúpnu cenu za neprimerane nízku
a predložil iný znalecký posudok, v ktorom bola všeobecná hodnota pozemku stanovená na 123 000,-
Eur. Z uvedeného žalobca dovodil, že kúpna cena bola účelovo podhodnotená a nezohľadnila trhovú
hodnotu nehnuteľnosti, z čoho odvodzuje záver, že žalovaný sa ukrátením majetku z konkurzu obohatil
na úkor žalobcu a ostatných veriteľov Dlžníka v konkurze, a to v rozsahu minimálne 53 300,-Eur.

Žalobca vyslovil podozrenie, že Dlžník sa pozná so znalcom, ktorý určil neprimerane nízku hodnotu
Pozemku, nakoľko bol zadávateľom vypracovania znaleckého posudku na určenie hodnoty Pozemku.
Tiež vyslovil podozrenie, že finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny žalovanému poskytol jeho
otec- Dlžník, nakoľko žalovaný má len 26 rokov, vlastní iba byt zaťažený hypotekárnym záložným
právom banky a je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Amon team, s.r.o., ktorá je stratová

a má dlh voči štátu, preto ju označil za stratovú. Vzhľadom na takéto majetkové pomery žalovaného
a spriaznený vzťah s Dlžníkom, voči ktorému má žalobca zistenú pohľadávku v konkurze vedenom na
jeho majetok vyslovil svoju obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie v prípade, že by žalovaný previedol
Pozemok na tretiu osobu. Poukázal na odborný výklad k ust. § 167b ZKR, v zmysle ktorého sú právneúkony dlžníka urobené počas konkurzu, ktoré ukracujú konkurznú podstatu, voči veriteľom neúčinné,
pričom neúčinnosť nastáva ex lege., preto by mal majetok naďalej patriť do konkurznej podstaty
úpadcu a správca je oprávnený ho speňažovať. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalobca neosvedčil dôvodnú obavu z budúceho
zmarenia exekúcie.
36. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
37. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
38. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
39. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
40. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
41. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
42. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
43. Odvolací súd poukazuje na podmienky nariadenia neodkladného opatrenia zakotvené vo vyššie
citovaných ustanoveniach. Z ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že pred nariadením
neodkladného opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či jeho navrhovateľ dostatočne osvedčil dôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, v

každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé.
Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné
skutočnosti o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Špecifikom rozhodnutia v prípade nariadenia
neodkladného opatrenia je skutočnosť, že súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho
vzťahu sporových strán, nariadiť im výkon určitej činnosti, alebo ich naopak obmedziť vo výkone práv,

ktoré im vyplývajú z určitého právneho vzťahu. Tak významný zásah do práv subjektu však musí
mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu nároku a zároveň musí byť odôvodnený akútnou potrebou
takéhoto zásahu. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto konajúci súd vždy musí posúdiť, či je
osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavuzohrozeniaexekúcie(princíp

opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením,
pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

44. V danej veci sa žalobca podaným návrhom domáha obmedzenia práva žalovaného, ktorý je
vlastníkom Pozemku, nakladať s ním na tom základe, že má pohľadávku voči otcovi žalovaného, na
ktorého bol vyhlásený konkurz, v rámci ktorého nadobudol žalovaný od Dlžníka Pozemok. Kúpna cena
bola zaplatená do konkurznej podstaty, z ktorej budú v rámci konkurzného konania uspokojované
pohľadávky veriteľov Dlžníka. Dôvodom pre podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo

spochybnenie účinnosti právnych úkonov, na základe ktorých správca konkurznej podstaty Dlžníka
konajúc v mene a na účet Dlžníka previedol Pozemok na žalovaného za neprimerane nízku kúpnu
cenu, pričom medzi Dlžníkom a žalovaným je spriaznený vzťah, nakoľko žalovaný je synom Dlžníka.
Ako ďalší dôvod na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca označil skutočnosť,
že má podozrenie, že finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny žalovanému poskytol práve Dlžník

z nelegálnych zdrojov, nakoľko majetkové pomery žalovaného sú pochybné. Od uvedeného odvodzuje
aj svoju obavu zo zmarenia exekúcie v prípade, že by žalovaný previedol Pozemok na tretiu osobu.
45. Za nesprávne skutkové zistenia žalobca v odvolaní označil zistené majetkové pomery žalovaného,
najmä pokiaľ ide o finančnú kondíciu jeho spoločnosti a neprihliadnutie súdu prvej inštancie na fakt,že byt žalovaného je zaťažený záložným právom banky, ktorá žalovanému poskytla hypotekárny úver.
Tieto skutočnosti podľa žalobcu odôvodňujú jeho obavu z prípadnej exekúcie v prípade, že by žalovaný
previedol Pozemok na tretiu osobu. Práve táto skutočnosť v kontexte s podozrením, že finančné

prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny mal poskytnúť žalovanému Dlžník z nelegálnych zdrojov, má
deklarovať opodstatnenosť podaného návrhu. Žalobca mal za to, že predložené dôkazy nasvedčujú
machinačným úmyslom žalovaného a jeho otca-Dlžníka.
46. Podstatným pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia bolo zodpovedanie
otázky, či je v danom prípade odôvodnená obava z ohrozenia exekúcie. Civilný sporový poriadok bližšie

nešpecifikuje, čo presne znamená zákonná požiadavka „obava, že exekúcia bude ohrozená“, keďže
však exekúciou sa rozumie nútený výkon rozhodnutia, pričom ak podkladom na exekúciu je exekučný
titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno podľa § 63 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vykonať o.i. prikázaním
pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom
podniku. Odvolací súd je toho názoru, že zo zákonnej formulácie „obava, že exekúcia bude ohrozená“, je

potrebné dovodiť, že ide o také skutočnosti a okolnosti, ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu žalobcu,
že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda že protistrana koná spôsobom, ktorého
dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo že inak podstatnou mierou
negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Dôvodná obava z ohrozenia exekúcie spočíva teda
v reálnej hrozbe faktických alebo právnych úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo k zmareniu budúcej

exekúcie, a to aj s prihliadnutím na právny nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň
majetkové pomery toho, voči komu sa žalobca domáha ochrany svojich práv.
47. V danom prípade z obsahu návrhu ani z pripojených listín nevyplývajú žalobcom tvrdené skutočnosti
o „dolóznom“, či „machinačnom“ konaní žalovaného a Dlžníka. Odvolací súd poukazuje na to, že
protiprávne konanie žalovaného, či Dlžníka nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že žalovaný ako blízka

osoba Dlžníka využil možnosť vykúpiť majetok z konkurznej podstaty úpadcu za hodnotu stanovenú
znaleckým posudkom v zmysle ust. § 167r ods. 1 a 4 ZKR. Žalobca neuviedol v čom spočíva protiprávne
a machinačné konanie Dlžníka a žalovaného. Rovnako nemožno z predložených dôkazov dospieť
k záveru o pochybných majetkových pomeroch žalovaného ani o jeho snahe, či motivácii zmariť
uspokojenie pohľadávky žalobcu voči Dlžníkovi. Takéto tvrdenia by mali v prípade ich preukázania

relevanciu skôr pre trestnoprávne konanie, ale nie sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia
zvlášť za situácie, keď sú len v rovine tvrdení a podozrení žalobcu.
48. Z tvrdení žalobcu tiež nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru o koordinovanej činnosti žalovaného
s Dlžníkom, ktorá by mala vzbudzovať dôvodnú obavu z toho, že by žalovaný mienil zmariť prípadnú
exekúciu predajom PozemkuV tejto súvislosti sa žiada uviesť, že napriek tomu, že žalobca osvedčil

existenciu svojej pohľadávky voči Dlžníkovi, od ktorého žalovaný nadobudol Pozemok, osvedčenie
nároku na vyslovenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu zakladá na porušení povinnosti správcu
konať s odbornou starostlivosťou, keď Pozemok predal za všeobecnú hodnotu stanovenú znaleckým
posudkom, ktorú žalobca spochybňuje iným znaleckým posudkom. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nebol podaný v reakcii na prevod majetku medzi otcom a synom, kedy by títo mohli svojvoľne

koordinovať vzájomný postup. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že nehnuteľnosť žalovaný
nadobudol z konkurzu, kedy za dodržanie zákonných podmienok speňaženia majetku zodpovedá
s odbornou starostlivosťou správca konkurznej podstaty.
49. S ohľadom na tieto skutočnosti odvolací súd musí konštatovať, že zo žalobcových tvrdení ohľadom
napadnutého právneho úkonu nevyplýva priamo snaha žalovaného zmariť prípadnú exekúciu vedenú

na jeho majetok a ani tvrdenia o nedostatočných majetkových pomeroch žalovaného nemôžu bez
ďalšieho byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia a obmedzenie vlastníckeho práva
žalovaného. Žalobca označil za irelevantnú skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom ďalšieho majetku,
a to dvojizbového bytu, s odôvodnením, že táto nehnuteľnosť je zaťažená záložným právom banky.
Už samotná skutočnosť, že banka poskytla žalovanému hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti

spochybňuje tvrdenia žalobcu o pochybných majetkových pomeroch žalovaného. Tiež nie je možné
zriadené záložné právo automaticky vyhodnotiť ako skutočnosť vylučujúcu uspokojenie pohľadávky
žalobcu z prípadného predaja tejto nehnuteľnosti, a to aj s prihliadnutím na možný rozsah splatenia
úveru, resp. zostávajúcu výšku pohľadávku banky.
50. V nadväznosti na to nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobca neosvedčil svoje tvrdenia

o možnej motivácii žalovaného previesť majetok na tretiu osobu. Inštitút odporovacej žaloby automaticky
nezakladá právo žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj v prípade odporovacích žalôb platia
rovnaképodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatreniastýmrozdielom,žeposudzovanieokolností,
za ktorých bol odporovaný právny úkon urobený súd vykonáva citlivejšie, teda miera pravdepodobnostiúspechu odporovacej žaloby je vyššia ako miera neúspechu. Z tvrdení žalobcu nič nenasvedčuje tomu,
že by zo správania žalovaného bolo možné usúdiť riziko ďalšieho scudzenia Pozemku, či vykonávanie
iných úkonov smerujúcich k znižovaniu hodnoty jeho majetku. Preto je potrebné prisvedčiť aj záverom

súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že zo samotnej existencie dlhu spoločnosti, v ktorej je žalovaný
jediným spoločníkom a konateľom nemožno dovodiť takú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného,
ktorábyzakladaladôvodnúobavuzohrozeniaexekúcie,nakoľkozistenéinformácierovnakonasvedčujú
aj nárastu zisku spoločnosti.
51. Nakoľko značnú časť odvolania žalobcu tvoria odkazy na rozhodnutia odvolacích súdov a ich citácia,

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v súlade so zásadou viazanosti odvolacími dôvodmi,
upravenou v § 380 ods. 1 CSP, účelom tohto odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to výlučne v kontexte žalobcom uvedených a obsahovo
vymedzených odvolacích dôvodov. Účelom tohto odvolacieho konania teda nebolo posudzovanie alebo
vysporiadanie sa s inými súdnymi rozhodnutiami, keď naviac ide o rozhodnutia, ktoré ani nepredstavujú
ustálenú rozhodovaciu prax, v súlade s ktorou by podľa čl. 2 ods. 2 CSP malo byť v tejto veci

rozhodované. Uvedené platí o to viac, že odkazy žalobcu na rozhodnutia vydané v civilných konaniach
vedených o odporovateľnosti právnych úkonov, kde je argumentácia založená na vzájomnom vzťahu
prevodcuanadobúdateľa(aztohovyvodenejpotenciálnejsnahynadobúdateľamajetok„zachrániť“pred
žalobcom) nie sú bez ďalšieho aplikovateľné v prípade incidenčného konania, kedy žalobca odporuje
účinnosť právneho úkonu medzi správcom konkurznej podstaty a treťou osobou, ktorá nadobudla

majetok z konkurzu postupom podľa konkurzného zákona. Napriek snahe žalobcu zdôrazniť vzťah
medzi úpadcom a nadobúdateľom nehnuteľnosti, žalovaný tento majetok nenadobudol od svojho otca,
ale nadobudol ho z konkurzu, v ktorom predaj zabezpečoval odborne spôsobilý správca konkurznej
podstaty, ktorý zodpovedá s odbornou starostlivosťou za podmienky predaja majetku. Predmetom
konania vo veci samej bude potom posúdenie úkonu správcu konkurznej podstaty, ktorý síce môže

mať dopad na vlastnícke právo nadobúdateľa, ale nezakladá automaticky osvedčenie hypotézy, že
nadobúdateľ „dolóznym koordinovaným konaním“ právny úkon uzavrel s úmyslom majetku sa obratom
zbaviť. Obmedzovať potom najsilnejšie vecné právo žalovaného, právo vlastnícke, iba na základe
domnienky žalobcu o možnom (ale neosvedčenom) zlom úmysle, by bolo neodôvodneným zásahom
súdu do vlastníckeho práva, ktorého ochrana je zabezpečená Ústavou Slovenskej republiky.

52. Vo vzťahu k uvedenému a žalobcom citovaných rozhodnutí, ktoré sú obsahom odvolania
odvolací súd tiež uvádza, že aj keď pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, alebo neodkladného opatrenia, nie je potrebné bezprostredne preukazovať kroky povinného
smerujúce k ukracovaniu majetku žalovaného, je však potrebné aj prihliadnuť na konkrétne okolnosti
danej veci, teda súdy vždy rozhodujú podľa konkrétnych okolností tej - ktorej rozhodovanej veci.

Konkrétne okolnosti danej veci pritom zásadne determinuje navrhovateľ neodkladného opatrenia
alebo zabezpečovacieho opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že
exekúcia bude ohrozená, prípadne odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď opísanie
skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená a v prípade neodkladného opatrenia
aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, je podľa § 326 ods. 1 v spojení

s § 344 CSP aj osobitnou zákonnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia.
53. Vo vzťahu k motivácii žalovaného previesť Pozemok na tretie osoby odvolací súd uvádza, že
ide o čisto hypotetické tvrdenia žalobcu, pravdepodobnosť ktorých žalobca v návrhu dostatočne
neosvedčil. Za daných okolností odvolací súd rovnako nezistil dôvody pre obmedzenie vlastníckeho

práva žalovaného k majetku nadobudnutého v rámci konkurzného konania. Dôvodnosť potreby nariadiť
neodkladné opatrenie žalobca neosvedčil ani z pohľadu potreby akejsi kontroly, či obmedzenia
vlastníckeho práva žalovaného. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, samotné podanie žaloby nezakladá
nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pre možnú motiváciu žalobcu nadobudnutú
vec ďalej scudziť. Treba vychádzať aj zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria

len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o
ochranu a výkon svojich práv. Žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu, resp. tvrdenia, na ktorých
je postavená práve zakladá povinnosť žalobcu, teda osoby domáhajúcej sa neúčinnosti právneho
úkonu, aby sa zaujímala a sledovala svoje práva viažuce sa k majetku, ktorý mal byť nadobudnutý
z odporovaného právneho úkonu. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti predsa prechádza až jeho zápisom

do katastra nehnuteľností (§133 ods. 2 OZ), ktorý v priebehu konania vyznačí na liste vlastníctva plombu
o zmene práva k nehnuteľnosti (§44 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností), ktorá má rovnako
preventívny a ochranný účinok ako neodkladné opatrenie s tým rozdielom, že sa zruší ukončením
konania o vklade. Práve tento inštitút katastrálneho konania umožňuje žalobcovi kontrolovať a prípadneaj zmariť prípadnú snahu žalovaného previesť Pozemok na tretiu osobu, čím odôvodňoval svoj návrh.
Neodkladné opatrenie nemožno za danej situácie použiť na to, aby bez akejkoľvek bezprostrednej
hrozby na právach žalobcu súd zasiahol do Ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalovaného.

54. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
alebo neodkladného opatrenia rozhoduje súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP v
zásade bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre rozhodovanie o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia je teda charakteristický
zjednodušený procesný postup, pri ktorom súd vychádza z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú

hodnotu pripojených listín a pri ktorom pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre
plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať, a preto o návrhu
rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností uvedených navrhovateľom neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia v návrhu na ich nariadenie.
55. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je to práve žalobca, ktorý do
vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie mal uviesť a osvedčiť rozhodujúce skutočnosti

umožňujúce prijať záver o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu obavy, že exekúcia bude
ohrozená. Žalobca však dôvodnosť svojej obavy z ohrozenia exekúcie v súvislostiach s konaním Dlžníka
pred podaním návrhu odôvodňoval až v podanom odvolaní, resp. vyjadrení k vyjadreniu žalovaného,
pričom nič mu nebránilo tieto skutočnosti uviesť už v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Rovnako žalobca naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia de facto osvedčoval až

v odvolacom konaní, keď poukázal na plombu V - 2426/2024 (zmluva o zriadení záložného práva)
vyznačenú na liste vlastníctva, na ktorom je vedený Pozemok. Aj keď táto skutočnosť vyplývala už
z dôkazu č 3 (č.l. 13), žalobca na tento dôkaz poukazoval len v súvislosti s osvedčovaním nadobudnutia
vlastníckeho práva k Pozemku žalovaným. Súd nie je oprávnený vyhľadávať tvrdenia z predložených
dôkazov. Povinnosť tvrdenia ťaží navrhovateľa, ktorý sa touto skutočnosťou v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vôbec nezaoberal. Bez ohľadu na to, že ide o neprípustné nové skutočnosti
tvrdené až v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že aj keď by mohlo konanie Dlžníka vzbudzovať
pochybnosti o účele jeho konania, tieto nijakým spôsobom bez ďalších skutočností nemožno vyhodnotiť
ako dôvodnú obavu, či bezprostrednú hrozbu z konania žalovaného smerujúceho k ohrozeniu exekúcie
na vymoženie pohľadávky žalobcu. Inak povedané žalobcom tvrdené skutočnosti neodôvodňujú reálne

a bezprostredné ohrozenie exekúcie, resp. hrozbu úkonov fakticky smerujúcich čo i len k čiastočnému
zmareniu budúcej exekúcie, pretože ani v prípade, že by sa osvedčilo účelové konanie Dlžníka, na ktoré
poukazuje žalobca, toto automaticky neosvedčuje splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému.
56.Pokiaľsažalobcadomáhatoho,žeprenariadenieneodkladnéhoopatrenianiejenutnéabyužnastali

úkony znižujúce majetok, ale postačuje samotná hrozba takýchto úkonov, odvolací súd poukazuje na to,
že samotná domnienka žalobcu, vyjadrujúca jeho obavu, že na strane žalovaného by hypoteticky mohlo
v budúcnosti dôjsť k zmenšeniu majetku, na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Ako bolo
uvedené vyššie, nariadením neodkladného opatrenia by súd zasiahol do ústavou chráneného práva
žalovaného vlastniť vec, pričom k zásahu by pristúpil bez vykonania dokazovania a prejednania veci.

Takýto zásah preto musí byť odôvodnený tak, aby bez akýchkoľvek pochybností z neho vyplývalo, prečo
má súd uprednostniť právo žalobcu na ochranou jeho uplatneného nároku pred ochranu vlastníckeho
práva žalovaného a pred právom žalovaného na súdne rozhodnutie vydané v riadnom procese.
57. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalobca neodôvodil návrh ani z hľadiska jeho efektivity.
Rovnako je vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné zohľadniť aj

otázku proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia za účelom minimalizovania zásahu do
základných práv strán. Žalobca sa však touto otázkou v návrhu vôbec nezaoberal, a to znovu ani vo
vzťahu k právu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani vo vzťahu k majetku, nakladanie s ktorým sa má
žalovanému obmedziť. Napriek uvedenému žalobca v odvolaní namietol porušenie uvedených zásad
súdom prvej inštancie.

58. Na záver ešte odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP je súd povinný
jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, pričom
právo na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia súčasne neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak len na podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty viažuce sa k prejednávanej veci. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu (III.ÚS 209/04

zo dňa 23. júna 2004), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2019, sp. zn.
6Cdo/98/2017 odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom prípade súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a ako vec
právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie neporušil právostrany sporu na spravodlivé súdne konanie, keďže odôvodnenie daného rozhodnutia spĺňa zákonom
vyžadované náležitosti a odvolací súd nezistil ani znaky ľubovôle, či formalizmu. Zistené skutočnosti súd
riadne vyhodnotil a z logickej súvislosti jeho vyhodnotenia vyplynul záver formulovaný v napadnutom

rozhodnutí. Rozhodnutie je z pohľadu odvolacieho súdu dostatočne odôvodnené a nejaví známky
zmätočnosti, ani rozporných tvrdení.
59. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd prieskumom rozhodnutia súdu prvej inštancie konštatuje,
ženezistilžalobcomtvrdenéporušenieprávastránsporunaspravodlivýproces,čiinúprávnuvadu,ktorá
by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo

správneho právneho posúdenia veci, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.
60. S ohľadom na vyššie uvádzané skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenia a skutočnosti
uvádzané a konštatované žalobcom neumožňovali dospieť k záveru, že v súvislosti s konaním
žalovaného je tu bezprostredná a dôvodná obava z ohrozenia exekúcie, a preto rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

61. Keďže rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie nekončí, keďže súd prvej inštancie bude v ďalšom
rozhodovať vo veci samej, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej (§262 ods. 1 CSP).
62. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).