Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125210595
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Vozár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3125210595.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX.
XXXXXXX XXXX/XX, E., právne zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. Dominika SLOVINSKÁ, s.r.o.,
IČO: 56 584 075, so sídlom Sadová 1967/2, Spišská Nová Ves, proti osobe povinnej z neodkladného
opatrenia: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale G. D. XX. XXXXXXX XXXX/XX, E., prechodne bytom H. XX/
X, E., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I.
Súd u k l a d á povinnému, aby dočasne po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto neodkladného
opatrenia nevstupoval do bytu č. X, I. sa na X. J. X. I. podlaží rodinného domu so súpisným číslom
XXXX, postaveného na pozemku registra "C", parcelné číslo XXX/XX - K. L. J. I. B. H. XXX? J. XXX/XX
- K. L. J. I. B. H. XXX? J. I. L. L. F. "M.", L. N. XXX/XX - K. L. J. I. O. H. XXX?, J. E. H. P. H. Q. I. H. Q.
O. O. R. E., I. S. H. N. XXXX, katastrálne územie T., na adrese H. XXX, E..

Súd p o u č u j e povinného, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku I. tohto uznesenia.

II.

Súd u k l a d á povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 15
metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy
súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov
verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov sa
tento zákaz nevzťahuje.

Súd u k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti
povinnému žalobu o ochranu osobnosti.

Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III.

Navrhovateľka m á proti povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 16.09.2025 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala, aby súd zakázal povinnému, aby dočasne

vstupoval do rodinného domu - bytu č. X nachádzajúceho sa na X. a 2. nadzemnom podlaží rodinného
domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku registra "C", parcelné číslo XXX/XX - K. L.J. I. B. H. XXX? J. XXX/XX - K. L. J. I. B. H. XXX? J. I. L. L. F. "M.", L. N. XXX/XX - K. L. J. I. O. H.
XXX?, J. E. H. P. H. Q. I. H. Q. O. O. R. E., na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T., na adrese
H. XXX, E.. Zároveň žiadala, aby bolo povinnému zakázané priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť

menšiu ako 15 metrov.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že navrhovateľka
sa s povinným zoznámili v roku 2016 v J., kde žila s 3 deťmi z predchádzajúceho vzťahu. Od konca roka
2018 sa ich vzťah stal partnerským a vo februári 2019 sa povinný presťahoval do spoločnej domácnosti
navrhovateľky v S.. V apríli 2020 sa im narodili spoločné deti - dvojičky S. a A.. Po narodení detí začali

vo vzťahu vznikať vážnejšie konflikty. Navrhovateľka bola pod veľkým psychickým a fyzickým tlakom
a povinný viackrát domácnosť opustil. Problémy vo vzťahu prehĺbila aj komplikovaná právna situácia
spoločných detí, ktorým podľa slovenského práva bol ako otec zapísaný bývalý manžel navrhovateľky,
čo povinný ťažko znášal. V rokoch 2020 až 2022 bolo ich spolužitie sprevádzané opakovaným i hádkami
a rozchodmi. Vo februári 2024 odporca náhle opustil spoločnú domácnosť v U. J. H. a navrhovateľka
zostalasdeťmibezjehopomociapodpory.RozhodlasanájsťvhodnejšiebývanievE.,kdemalastabilné

pracovné zázemie a príbuzných. Dňa 05.06.2024 uzavrela s vlastníčkou Q. S. Zmluvu o krátkodobom
nájme bytu N. X, I. B. I. X. J. X. I. podlaží rodinného domu na adrese H. XXX, E.. Zmluva bola
formálne vedená na meno navrhovateľky, pretože v tom čase povinný s rodinou nežil a nepodieľal sa na
úhrade nákladov. Krátko po uzavretí zmluvy sa odporca v júni 2024 vrátil do domácnosti a presťahoval
sa za navrhovateľkou a maloletými deťmi do predmetného bytu v rodinnom dome, a odvtedy všetci

spoločne užívali prenajatú nehnuteľnosť ako spoločné obydlie. Navonok povinný vystupoval ako člen
spoločnej domácnosti, hoci reálne do chodu domácnosti finančne prispieval len minimálne. Od júna
2024 sa situácia na určitý čas javila stabilnejšia. O leta 2025 sa správanie povinného začalo rýchlo
zhoršovať. Opätovne siahal po alkohole. Jeho agresivita sa stupňovala a konflikty nadobúdali vážnejší
charakter. Obmedzoval ju v pohybe, zadržiaval kľúče a doklady a opakovane jej dával najavo, že z

domácnosti neodíde. V polovici augusta 2025 došlo v spoločnej domácnosti k obzvlášť závažnému
konfliktu. V podvečerných hodinách sa pohádali ohľadom fungovania ich vzťahu, starostlivosti o deti
a majetkových záležitostí. Navrhovateľka povinnému oznámila, aby že žiada, aby opustil domácnosť,
pretožeichspolužitienepovažujezamožné.Povinnýreagovalurážkami,zosmiešňovaljejpsychologické
vzdelanie a nazval ju psychopatkou. Následne vyslovil mimoriadne závažnú vyhrážku, keď jej povedal,

že je "rovnaká psychopatka ako jej sestra" a že by "náhodou neskončila ako ona". Navrhovateľkina
sestra sa pritom v roku 2024 stala obeťou pokusu o úkladnú vraždu zo strany svojho bývalého partnera,
ktorý ju dvakrát postrelil a následne spáchal samovraždu. Tento výrok preto v navrhovateľke prehĺbil
pocit strachu a vyvolal odôvodnené obavy, že povinný je schopný uskutočniť útok aj voči nej. Po
tejto hádke sa situácia v domácnosti nezlepšila. Povinný dával navrhovateľke opakovane najavo, že

z domu neodíde, že zostane kvôli deťom. Navrhovateľka bola vystavená neustálemu psychickému
tlaku, opakovane pociťovala strach a neistotu, čo negatívne ovplyvňovalo aj jej zdravotný stav. Pre
pretrvávajúci psychický nátlak a obavy o jej bezpečnosť sa navrhovateľka dňa 11.09.2025 rozhodla
situáciu riešiť prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a na O. O. L. E. podala na povinného
trestné oznámenie, v ktorom podrobne opísala okolnosti ich spolužitia, konflikty a závažnú vyhrážku

z polovice augusta 2025 a výslovne uviedla, že má z povinného strach a opakovane zdôraznila,
že sa obáva o svoju bezpečnosť. Následne po jej odchode z O. O. L. E. išla domov, kde došlo k
hádke, ktorá skončila privolaním hliadky PZ. Vzhľadom na pretrvávajúce konflikty, povahu vyhrážok a
opodstatnené obavy navrhovateľky rozhodli policajti o vykázaní povinného zo spoločného obydlia na
adrese H. XXX, E.. Dňa 12.09.2025 sa povinný dostavil v sprievode polície, aby si vyzdvihol svoje

osobné veci. Pritom si neoprávnene nárokoval aj veci patriace maloletým deťom, vrátane liekov a
oblečenia, ktoré navrhovateľka odmietla vydať, keďže boli nevyhnutné pre ich každodennú starostlivosť.
Uvedené udalosti navrhovateľku psychicky vyčerpali a prehĺbili obavy z ďalšieho konania povinného.
Od vykázania dňa 12.09.2025 už povinný nebýva v spoločnom dome, avšak v dôsledku vykázania zo
spoločného obydlia. Navrhovateľka má stále odôvodnený strach, že sa pokúsi vrátiť alebo pokračovať

v nátlaku, čím by došlo k ohrozeniu jej bezpečnosti a bezpečnosti detí. Vo veci bolo na O. O. L. E. L.
N.:O./E. začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona. Navrhovateľka má vážnu obavu, že správa nie povinného, ktoré vyústilo do jeho
vykázania zo spoločného obydlia dňa 12.09.2025, sa môže zopakovať a eskalovať. Začatie trestného
stíhanie len odôvodňuje obavy navrhovateľky, že konanie povinného predstavuje reálne ohrozenie

jej telesnej a duševnej integrity. Obavy sú umocnené aj tým, že dňa 13.09.2025 bola navrhovateľka
kontaktovaná políciou, že povinný žiada o opätovný vstup do bytu pre vybratie faktúr, či dokumentov.
Navrhovateľka má obavu, že povinný sa bude pokúšať dostať silou-mocou do bytu, a to aj po skončení
vykázania zo spoločného obydlia. Bez nariadenia neodkladného opatrenia nebude povinnému ničbrániť opätovne sa vrátiť do predmetného bytu v rodinnom dome, ktorý navrhovateľka oprávnene užíva
na základe nájomnej zmluvy, a ktorý predstavuje spoločné obydlie navrhovateľky a maloletých detí.
Navrhovateľka má odôvodnené obavy aj z prítomnosti povinného v jej bezprostrednej blízkosti mimo

domu. Povinný opakovane vyhlasoval, že sa od detí neodstiahne a že zostane s nimi za každú cenu.
Preto má navrhovateľka strach, že sa bude pokúšať kontaktovať ju aj mimo domu, pri sprevádzaní detí
do školy a škôlky, pri jej ceste do zamestnania alebo priamo v práci. Samotná možnosť, že by ju povinný
vyhľadáva na verejnosti, u nej vyvoláva intenzívny pocit strachu a ohrozenia, ktorý negatívne ovplyvňuje
jej psychický stav. Naliehavosť nariadenia zákazu priblíženia je preto daná tým, že bez neho by ochrana

navrhovateľky nebola úplná a účinná.

3. Navrhovateľka ako dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia uvedené v návrhu predložila potvrdenie o
vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.09.2025, zápisnicu zo dňa 12.09.2025 o výsluchu svedkyne-
poškodenej v trestnej veci vedenej na O. O. L. E. L. N.:O./E. a Zmluvu o krátkodobom nájme bytu zo
dňa 05.06.2024.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

12. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba

nebola v lehote podaná.

13. Podľa § 337 ods. 1, ods. 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

14. V danom prípade navrhovateľka navrhuje nariadenie dvoch obsahovo aj charakterovo rozdielnych
neodkladných opatrení pred začatím konania vo veci samej. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi
neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v §
325 ods. 1 CSP, pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitostiuvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba
vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia budúceho
rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje

právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

15. Súd mal z potvrdenia O. O. L. E. L. N.:O./E. o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 12.09.2025
osvedčené, že dňa 12.09.2025 o 16:00 hod. bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej

osoby - navrhovateľky s tým, že vykázanie sa vzťahuje na priestor - rodinný dom a k tomu prislúchajúci
pozemoknaadreseE.,D.H.XX/Xnadobu14dní.Zozápisnicezodňa12.09.2025ovýsluchusvedkyne-
poškodenej v trestnej veci vedenej na O. O. L. E. L. N.:O./E. mal súd osvedčené, že navrhovateľka
podala na povinného trestné oznámenie, ku ktorému vypovedala navrhovateľka dňa 12.09.2025 v
procesnom postavení svedkyne-poškodenej a v tejto trestnej veci bolo začaté trestné stíhanie pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139

ods. 1 písm. c) Trestného zákona (skutok - vyhrážanie z polovice augusta 2025), pričom podozrivým
zo spáchania tohto trestného činu je povinný. Taktiež mal súdu osvedčené, že predmetný byt, ktorý je
obydlím navrhovateľky a jej detí, a v ktorom býval aj povinný, užívajú na základe zmluvy o krátkodobom
nájme bytu zo dňa 05.06.2024 uzavretej medzi navrhovateľkou a Q. S., ktorá je výlučným vlastníkom
bytu zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. T..

16. Čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, o ktorom
súd rozhodol výrokom I. tohto uznesenia, ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Dôvodom tejto úpravy je zabezpečenie nerušeného bývania
navrhovateľky. Z tvrdení navrhovateľky doložených listinnými dôkazmi mal súd za to, že povinný

je dôvodne podozrivý z verbálneho násilia voči navrhovateľke, keď na ňu verbálne zaútočil, čo je
predmetom prebiehajúceho trestného konania. Hrozba tohto konania je aktuálna a bezprostredná,
nakoľko síce predmetný stíhaný incident je z polovice augusta 2025, avšak po podaní trestného
oznámenia došlo opäť ku konfliktnej situácii medzi navrhovateľkou a povinným, v dôsledku čoho bol
povinný dňa 12.09.2025 vykázaný policajnou hliadkou z obydlia, kde spolu s navrhovateľkou býva, a

to na dobu 14 dní. Navrhovateľka v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu
neodkladnejúpravypomerovadoloženélistinnédôkazyhodnoverneosvedčujúpotrebutakejtodočasnej
úpravy, nakoľko je možné sa aj dôvodne domnievať, že povinný môže v takýchto atakoch (doposiaľ
verbálnych) namierených proti navrhovateľke pokračovať, ak by sa po vykázaní z obydlia vrátil do bytu,
ktorý spoločne s navrhovateľkou a s deťmi obýva. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o

osvedčení násilného správania povinného voči navrhovateľke, ktoré je takého rozsahu a takej intenzity,
že je spôsobilé vyvolať u nej obavu o svoje zdravie, či bezpečnosť. Zo všetkých týchto dôvodov súd
návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovel tak, že nariadil povinnému zákaz vstupovať do bytu, v
ktorom navrhovateľka s deťmi a s povinným býva. Nie je žiadúce, aby sa povinný so svojím agresívnym
správaním zdržiaval aj v tomto byte a ohrozoval a vzbudzoval strach u navrhovateľky.

17. Toto neodkladné opatrenie je v zmysle § 326 ods. 2 písm. e) CSP možné nariadiť len dočasne,
pričom aj navrhovateľka sa výslovne domáhala v žalobnom petite jeho nariadenia len dočasne, aj keď
neuviedladokedy.Súdpretonemoholtentozákazuložiťpovinnémunatrvalo.Takétočasovévymedzenie
teda musí určiť súd a nemôže toto neodkladné opatrenie nariadiť natrvalo. Keďže vo vzťahu k bytu,

na ktorý sa zákaz vzťahuje, nemajú navrhovateľka s povinným ani vlastnícke právo, a právo nájmu
má iba navrhovateľka, keďže navrhovateľka uzatvárala nájomnú zmluvu, a navrhovateľka s povinným
nie sú manželmi ani bývalými manželmi, nebolo možné uložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu
vo veci samej, ktorá by mala svoj základ či už v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 146
ods. 2 Občianskeho zákonníka), či žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

(§ 142 Občianskeho zákonníka), alebo žalobu majúcu svoj základ v spoločnom nájme bytu (§ 705a
Občianskeho zákonníka). Súd preto zákaz vstupu do bytu obmedzil časovo na dobu 6 mesiacov
od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia, ktorá doba dáva navrhovateľke alebo povinnému
priestor, aby svoju aktuálnu bytovú a rodinnú otázku vyriešili tým spôsobom, ktorý nebude vyžadovať ich
spolužitie, ktoré je pre navrhovateľku traumatizujúce. Súd teda, čo do tejto časti, navrhovateľke neuložil

povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Toto neodkladné opatrenie
zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Predtým môže byť zrušené postupom v
súlade s § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielenosoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu),
ale aj samotná navrhovateľka neodkladného opatrenia. Učiniac zadosť tiež zákonnej povinnosti,
vyplývajúcej súdu z dikcie § 337 ods. 1 CSP, poučil súd osobu, ktorej sa neodkladným opatrením uložila

povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej bola
spôsobená výkonom tohto neodkladného opatrenia.

18. Čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, o ktorom súd
rozhodol výrokom II. tohto uznesenia, obsah takéhoto neodkladného opatrenia vychádza zo znenia čl.

3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek
formyrodovo-motivačnéhonásiliaalebonásiliavblízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Nariadenie

neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP je podmienené osvedčením skutočnosti,
že zakázaným konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom sa
nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo. Osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia
je stanovisko protistrany v zásade protichodné a často dochádza k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii
tvrdeniaprotitvrdeniu.Pretojedôležité,abynavrhovateľneodkladnéhoopatreniapredložilnajmälistinné
dôkazy ako lekárske správy, záznamy polície, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v

pozícii svedka incidentu), a podobne, na základe ktorých budú osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre
nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Z dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd dostatočným spôsobom osvedčené, že medzi
navrhovateľkou a povinným existuje právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Nevyhnutnosť

a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že povinný navrhovateľku ohrozoval verbálne agresívnym
správaním, čoho následkom bola aj preukázaná potreba policajného zásahu v podobe jeho vykázania
z obydlia. Takýmto konaním povinný vzbudzuje v navrhovateľke obavu o svoj život a zdravie,
ohrozuje jej duševnú integritu, čo bolo osvedčené predloženými listinnými dôkazmi súvisiacimi s
prebiehajúcim trestným konaním, v ktorom má povinný procesné postavenie podozrivého, a to listinné

dôkazy preukazujúce vykázanie povinného z obydlia (potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia
zo dňa 12.09.2025), ktoré vykázanie trvá aj v čase rozhodnutia súdu a listinné dôkazy preukazujúce
prebiehajúce trestné konanie (zápisnica o výsluchu navrhovateľky ako svedkyne-poškodenej zo dňa
12.09.2025). Majúc uvedené na zreteli, súd na ochranu duševnej integrity navrhovateľky nariadil
neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorým zakázal povinnému priblížiť sa k

navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. Už týmto zákazom je možné predísť konaniu,
ktorým by zo strany povinného mohla byť ohrozená duševná ale aj telesná integrita navrhovateľky.
Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže
prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu
vzdialenosti nie menšej ako 15 metrov, teda ako žiadala navrhovateľka. Túto považoval za dostatočnú

na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale aj verbálnych útokov, a tiež aj z hľadiska možnosti
včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným za účelom vyhnutia sa priblíženiu. Tiež bolo
potrebnéupraviťurčitéšpecifickésituácie,ktorémôžunastať,apriktorýchbudenevyhnutnenutnáúčasť
navrhovateľky a povinného súčasne, na čo však navrhovateľka v návrhu nemyslela. Preto súd určil,
že pokiaľ by navrhovateľka a povinný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch

budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov
verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov
tento zákaz nevzťahuje. Súd takéto obmedzenie nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony
či konania (napr. aj takých, kde voči povinnému bude uplatňovať svoje práva navrhovateľka), kde sa
vyžaduje účasť oboch z nich súčasne, a bez účasti ktorej nie je možné tieto konania riadne viesť. Súd

toto neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu, aby zabránil ďalším útokom povinného na navrhovateľku,
aby eliminoval riziko nechceného stretu strán sporu aj vzhľadom na osvedčené verbálne násilné
správanie povinného a obavu, že by mohol povinný svoje konanie opakovať, prípadne aj vystupňovať.
V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo navrhovateľkou osvedčené, že konaniepovinného ohrozuje najmä jej duševnú integritu, pretože z dôvodu verbálnej agresivity povinného, ktorá
je predmetom trestného konania, má navrhovateľka odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie, čo môže
objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy. Nakoľko súd tomuto návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenie nevyhovel celkom (uložil výnimku zo zákazu priblíženia), vo zvyšku súd návrh v tejto časti
musel zamietnuť.

20. Súd vo vzťahu k neodkladnému opatreniu nariadenému vo výroku II. konštatuje, že na toto konanie
o nariadenie neodkladného opatrenie musí nadväzovať ešte aj konanie vo veci samej, ktorým sa takto

neodkladným opatrením dočasne upravené pomery definitívne vyriešia. Súd preto navrhovateľke uložil
v súlade s § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu vo veci samej proti povinnému o ochranu osobnosti.
Súd je toho názoru, že na to, aby zákaz priblíženia bolo možné uložiť natrvalo, ako to navrhovateľka
žiada v návrhu, je nutné komplexné posúdenie vzťahov medzi stranami a bude nutné zhodnotiť
všetky produkované dôkazy, ako aj vyhodnotiť prípadnú hrozbu opakovania neprípustného konania do
budúcnosti po zadovážení dôkazov oboch strán. V tomto konaní totiž súd neprejudikuje rozhodnutie vo

veci samej a vychádza len z osvedčených skutočností produkovaných primárne len jednou zo strán.
Na základe popisu skutočností tak, ako ich popísala navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré zároveň osvedčila dostupnými listinami, možno ale nateraz konštatovať,
že požiadavka ochrany práv formou neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa domáhala, je v tejto
časti dôvodná. Ak takáto žaloba nebude podaná v určenej lehote, súd toto neodkladné opatrenie zruší

(§ 336 ods. 3 CSP).

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Súd v uznesení rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Súd vychádzal z toho, že
navrhovateľka bola čo do prvého neodkladného opatrenia (výrok I.) úspešná v celom rozsahu a čo
do neodkladného opatrenia podľa výroku II. (len so zanedbateľným neúspechom) bola tiež úspešná,

pretože obe neodkladné opatrenia súd nariadil. Vo výroku II. bola neúspešná len v skutočne nepatrnej
časti (určenie výnimiek pre účely vykonania prípadných úkonov pred rôznymi orgánmi), a teda aj v
tejto časti by rovnako, ako vo výroku I., mala navrhovateľka právo na plnú náhradu trov konania. Súd
preto povinného zaviazal na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu. O výške
náhradytrovtohtokonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtouznesenia

v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

24. Predmetná vec bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Lenke Kvasnicovej (oddelenia 18C),
avšak z dôvodu jej neprítomnosti a potrebe rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 325 písm. e) CSP do 24 hodín od doručenia návrhu, rozhodoval sudca Mgr. Martin Vozár

(zastupujúci sudca v I. rade).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.