Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 13, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73P/136/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225203073
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225203073.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. X. N., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, bytom u matky, dieťa matky: R.. M. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
T. XXX, T., toho času bytom Z. XX, Z., a otca: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. X J. H., G. F. W., M.
V.´s, M W., zastúpený advokátkou: JUDr. Luciou Borákovou, so sídlom M. R. Štefánika 820/7, Žilina, o

návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 01.10.2025, sa otec domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým žiada na čas do rozhodnutia vo veci samej, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 73P/55/2025,

upraviť jeho styk s maloletým W. X. N., nar. XX.XX.XXXX, a to počas každého týždňa vždy v stredu
v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny víkend v sobotu v čase od 10:00 hod. do 16:00
hod. s tým, že ho prevezme a odovzdá v školskom zariadení, alebo si dieťa prevezme a odovzdá v
mieste bydliska matky. Zároveň žiada žiadnemu z účastníkov konania nepriznať nárok na náhradu trov
súdneho konania.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec uviedol, že na tunajšom súde je pod sp. zn.

73P/55/2025 vedené na jeho návrh zo dňa 25.01.2025 konanie vo veci zmeny úpravy práv a povinností
k maloletému dieťaťu, ktorým sa dôvodne domáha úpravy styku s maloletým synom a to z dôvodu, že od
rozvodu manželstva je jeho kontakt so synom minimálny (styk bol ponechaný na dohode rodičov, pričom
takáto úprava je nevykonateľná a matka dohodu odmieta). Od rozvodu manželstva matka neumožňuje
ich styk pravidelne a len výnimočne, a ak táto stretnutie umožní, tak len výlučne za podmienok, ktoré
si sama určí, preto má dôvodnú obavu, že do času rozhodnutia vo veci samej nebude realizovaný jeho

styk s maloletým synom, resp. bude tento styk minimálny, čo bude mať negatívny dopad na ich vzťah.
Vzhľadom na potrebu ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je preto nevyhnutné, aby súd
dočasne upravil pomery medzi účastníkmi prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktoré je jediným
dostupným prostriedkom na zabezpečenie ich kontaktu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Úprava rodičovských práv a povinností k maloletému W. X. bola naposledy schválená súdom vo forme
rodičovskej dohody v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/125/2020 zo dňa 02.08.2024,

ktorým súd ponechal jeho styk s maloletým neupravený, na dohode rodičov. V čase schvaľovania
uvedenej dohody bol pre neho dôležitý faktor, aby maloletý bol čo najmenej poznačený rozvodom
rodičov a odlúčením od seba, preto súhlasil, aby tento bol zverený do osobnej starostlivosti matky
a nebol vytrhnutý z prostredia, ktoré mu je dobré známe. Okrem iného bol daný predpoklad, že sa
na stretávaní dohodnú, no toto zo strany matky umožnené nebolo a nie je umožnené dodnes. Od
augusta 2024 sa so synom stretol len raz, a to iba na minimálnu dobu v mesiaci december. V čase

pred podaním návrhu vo veci samej požiadal matku o umožnenie stretnutia so synom pred blížiacimi
sa vianočnými sviatkami. Matka umožnila jedno stretnutie v nákupnom centre v Z., a to iba po dobu20 minút. Bol si vedomý, že takýto stav nie je priaznivý a vzhľadom na prebiehajúcu dĺžku konania
vo veci samej a žiadny kontakt so synom podal dňa 11.04.2025 do času rozhodnutia vo veci samej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým si chcel zabezpečiť aspoň minimálny kontakt so

synom. Uznesením Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 73P/53/2025-16 zo dňa 23.05.2025 súd nariadil
neodkladné opatrenie v rozsahu, že „otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v každom
druhom kalendárnom mesiaci, v prvom a druhom kalendárnom týždni v utorok od 15:00 hod. do 18:00
hod., v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod.“. V zmysle vydaného
uznesenia mal zabezpečený styk s maloletým W. X. už v mesiaci jún. Napriek tomu matka toto súdne

rozhodnutienerešpektovala,odmietalaakúkoľvekkomunikáciuaúmyselnezmarilavšetkyjehopokusyo
realizáciu stretnutí so synom. Namiesto toho, aby matka podporovala zdravý a pravidelný kontakt medzi
nimi, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, tak podala proti vydanému uzneseniu odvolanie. Vo svojom
odvolaní uviedla viaceré tvrdenia, ktoré však nezodpovedajú skutočnosti. Odvolanie odôvodnila najmä
tým,ženebolpripravenýnastretnutiesosynom,žesavmesiaciaugustnezdržiavalnaúzemíSlovenskej
republiky a že kontaktoval matku zo zahraničného telefónneho čísla. Tieto tvrdenia matky sa však

nezakladajú na pravde. Bol pripravený a ochotný realizovať styk s maloletým synom v súlade so súdnym
rozhodnutím. Vzhľadom na to, že v mesiaci jún priletel na Slovensko z dôvodu stretnutia so synom, ktoré
mu nebolo umožnené, v mesiaci august najskôr telefonicky kontaktoval matku, aby sa informoval, či mu
bude umožnený styk so synom ešte predtým, ako by opäť cestoval na Slovensko. Jeho cieľom bolo
predísť opakovanej situácii, kedy by musel absolvovať cestu zo zahraničia, ktorá by sa rovnako ako v

júni ukázala ako zbytočná. Z tohto dôvodu matke telefonoval zo zahraničného čísla, čo však v žiadnom
prípade nemožno interpretovať ako nezáujem. Dňa 18.08.2025 sa konalo informatívne stretnutie na
Mestskom súde Bratislava II, na ktorom žiadal možnosť stretnutia so synom aspoň na pár hodín.
Po rozsiahlej diskusii, počas ktorej bola matka usmerňovaná aj vyššou súdnou úradníčkou, že nemá
právomoc jednostranne znemožňovať styk s dieťaťom, matka nakoniec vyjadrila súhlas so stretnutím za

podmienky, že sa uskutoční výlučne v jej prítomnosti, a to každú stredu v rozsahu dvoch hodín. Zároveň
však trvala na tom, že prvé stretnutie sa môže uskutočniť najskôr v mesiaci september, keďže dovtedy
má so synom vlastný program. Napriek tomu, že prvé stretnutie bolo dohodnuté na deň 03.09.2025, k
jeho realizácii zo strany matky opätovne nedošlo a matka, rovnako ako pri predchádzajúcich pokusoch
o styk, stretnutie bez objektívneho dôvodu odmietla. Napriek opakovaným obštrukciám zo strany matky

a jej snahám úplne znemožniť osobný kontakt so synom sa pokúsil aspoň o krátke stretnutie pred
školou, ale matka zobrala syna a začala pred ním utekať. Následne bezdôvodne privolala policajnú
hliadku, čím nielenže zabránila akémukoľvek kontaktu medzi nimi, ale zároveň vystavila maloletého
zbytočnej psychickej záťaži a stresu. Uvedená situácia pretrváva do dnešného dňa, kedy ho matka
svojvoľne ukracuje na jeho rodičovských právach a bráni mu tak v styku so synom. Takéto konanie matky

nemôže byť na prospech maloletého syna a ani nemá oporu v zákone. V čase pred rozvodom mal so
synom dobrý a plnohodnotný vzťah, nakoľko sa o syna vždy dôkladne staral a zabezpečoval mu všetky
potreby a trávil s ním svoj voľný čas. Preto je pre neho nepochopiteľné správanie matky, ktoré nemá
príčinu v žiadnej existujúcej obave, ktorá by opodstatňovala dôvod, pre ktorý sa matka takto správa. Na
podklade podaného odvolania voči neodkladnému opatreniu Krajský súd v Trnave uznesenie Mestského

súdu Bratislava II sp. zn. 73P/53/2025-16 zo dňa 23.05.2025 zrušil a neodkladné opatrenie zamietol
s odôvodnením, že neosvedčil, že by mal záujem o stretnutie a nepredložil dôkaz o tom, že by matka
žiadosti o stretnutie nevyhovela. Momentálne nemá umožnený absolútne žiadny styk s maloletým, a to
ani telefonický. Aktuálne oproti pôvodne podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ktoré
bolo zrušené) došlo aj k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, nakoľko sa rozhodol svoje doterajšie

pôsobenie v zahraničí ukončiť a presťahovať sa trvalo späť na Slovensko výlučne z dôvodu, aby mohol
byť prítomný v živote svojho syna a zabezpečiť si s ním pravidelný osobný kontakt. V Bratislave si
zabezpečil bývanie, pričom má uzatvorenú nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, ktorú prikladá k návrhu
ako dôkaz. Súčasne aktívne rieši všetky potrebné administratívne a pracovné záležitosti súvisiace s
jeho trvalým návratom na Slovensko. Do konca roka si chce zabezpečiť vlastné bývanie, resp. byt.

Neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by ho obmedzovalo alebo vylučovalo jeho právo. Nie je potom
na mieste, aby matka svojvoľne rozhodovala o ich styku. Fakt, že maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti matky, nemá stavať matku do pozície preferenčného rodiča, ktorý je oprávnený výlučne
subjektívne sám rozhodovať o tom, kedy a za akých podmienok sa s ním dieťa stretne a či sa s ním
vôbec stretne. Momentálna situácia má už značný dopad na ich vzťah, nakoľko čo sa s maloletým chcel

vidieť pred školou, tento mu uviedol, že mu „zničil polovicu života.“ Uvedené tvrdenie maloletého dieťaťa,
ktoré s ním ešte pred rokom, hoci aj minimálne, ale komunikovalo a ktoré po dobu, kým nedošlo k
rozvodu manželstva, malo s ním pekný a dobrý vzťah, je alarmujúce. Dôvodne sa obáva, že ak tento
stav nebude zmenený, tak maloletý stratí úplne rodinné, citové väzby, bude odmietať akýkoľvek styks ním a bude ho považovať za „cudzieho človeka“ a nie človeka, ktorý je pre neho v živote dôležitý.
K návrhu otec doložil svoje vyjadrenie zo dňa 12.09.2025, adresované do konania, vedeného pod sp.
zn. 73P/55/2025, komunikáciu s matkou maloletého dieťaťa, komunikáciu s maloletým dieťaťom, návrh

zo dňa 10.01.2025 na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, dodatok č. 4 k
nájomnej zmluve zo dňa 23.09.2023, fotografie s maloletým dieťaťom a rozsudok Okresného súdu Žilina
č. k. 21P/125/2020-202 zo dňa 02.08.2024.
3. Z obsahu priloženej komunikácie s matkou dieťaťa vyplýva, že táto svojvoľne zrušila naplánované
stretnutie otca s maloletým dňa 03.09.2025 aj dňa 24.09.2025, otcovi v e-mailoch uvádza, že má záujem

o obnovenie ich kontaktu a situáciu rieši, no z dôvodu traumy maloletého ich stretnutia nie sú možné
a preto sa neuskutočňujú.
4. Vo veci maloletého dieťaťa súd doposiaľ rozhodol:
- rozsudkom č. k. 21P/125/2020-202 zo dňa 02.08.2024 Okresný súd Žilina rozviedol manželstvo
rodičov maloletého dieťaťa a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti matky, ktorú súd poveril zastupovaním a spravovaním jeho majetku, otec sa

zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 300,- eur mesačne a
súd jeho styk s maloletým dieťaťom neupravil, ponechal ho na dohodu rodičov,
- uznesením (neodkladným opatrením) č. k. 73P/57/2025-16 zo dňa 23.04.2025 tunajší súd upravil styk
otca s maloletým na čas do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 73P/55/2025, tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v každom druhom kalendárnom mesiaci, v prvom
a druhom kalendárnom týždni v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 09:00 hod. do 18:00
hod. a v nedeľu od 09:00 hod. do 18.00 hod.,
- uznesením č. k. 11CoP/105/2025-88 zo dňa 26.08.2025 Krajský súd v Trnave ako odvolací súd
zamietol návrh otca na nariadenia neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy jeho styku s maloletým

dieťaťom.
5. Lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že toho času prebieha na Mestskom súde Bratislava
II pod sp. zn. 73P/55/2025 konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom
je vytýčený termín informatívneho stretnutia rodičov na 05.11.2025 a konanie, vedené pod sp. zn.
73Em/1/2025, v ktorom súd uznesením sp. zn. 73Em/1/2025 zo dňa 08.10.2025 zastavil konanie

o návrhu oprávneného (otca) na výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko došlo k zániku (zrušeniu)
exekučného titulu, výkonu ktorého sa oprávnený domáhal.
6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), podľa
tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú vo veci ustanovené v tomto zákone.
7. Podľa § 2 ods. 1, 2 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon

neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie
konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné

opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo
po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového
poriadku ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých detí slúži práve inštitút neodkladného opatrenia.
Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku
je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov

účastníkovkonania,ktoránemusívyplývaťlenznaliehavostisituácie,alevprípadekonaniastarostlivosti
súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením
neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná
o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. To však
neznamená, že neodkladné opatrenie môže súd vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez
osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené
spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu
vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia,
pretože tento sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne len v prípadoch riadneho osvedčenia stavu
bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu.

17. Inštitút neodkladného opatrenia predpokladá absenciu vážnejších pochybností o potrebe a
dôvodnosti jeho uplatnenia a v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv
dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa, ktorá je
inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine v konaní
vo veci samej. V konaní starostlivosti o maloleté dieťa pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v úprave jeho styku s maloletým W.
nie je dôvodný, nakoľko otec neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu

a v danom prípade nie sú splnené podmienky pre využitie procesného inštitútu, ktorým je neodkladné
opatrenie. Uvedený návrh podal otec bez podstatnej zmeny pomerov, ktorá by odôvodňovala zásah
do práv a povinností účastníkov konania po mesiaci od rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktorým
bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletým
dieťaťom, zamietnutý. Za tak krátke obdobie súd nevzhliadol takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by

odôvodňovala bezodkladnú potrebu využitia inštitútu neodkladného opatrenia, ktorý sa má využívať len
veľmi výnimočne a po splnení všetkých zákonných podmienok. Vychádzajúc z návrhu otca i jeho príloh
sa otec matky párkrát dopytoval na stretnutia s maloletým, pričom niektoré z nich v mesiaci september
odmietla a styk sa neuskutočnil, no ani uvedená skutočnosť nie je dôvodnom pre okamžitú úpravu styku
formou neodkladného opatrenia. Totožne s názorom Krajského súdu v Trnave (uznesenie Krajského

súdu v Trnave č. k. 11CoP/105/2025-88 zo dňa 26.08.2025) súd uvádza, že neodkladné opatrenie nemá
byť iba formálnym rozhodnutím súdu, ale rozhodnutím nevyhnutne potrebným na vyriešenie situácie,
ktorá neznesie odklad, no o taký prípad nejde ani teraz, keď otec podal svoj ďalší (v poradí druhý) návrh
na úpravu styku s maloletým dieťaťom, nakoľko uvedené si nevyžaduje neodkladnú úpravu a v čase
rozhodovania súdu nie je ani v záujme maloletého dieťaťa. Od apríla 2025 do konca augusta 2025, t.

j. od času rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia až
do času vydania rozhodnutia Krajského súdu v Trnave bol dočasne upravený styk otca s maloletým,
no na podklade podaní, ktoré do spisu doložila matka dieťaťa, krajský súd dal jej tvrdeniam za pravdu,
keď uvádzala, že v styku otcovi s maloletým v tom čase nebránila, styk im umožňovala, keď oň
prejavil záujem, no tento nie je skutočný, jeho kontakt s maloletým je minimálny - len párkrát ročne

bez aktívnej snahy o vytvorenie stabilného vzťahu a preto (v poradí prvý) návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenie odvolací súd zamietol. V júni a v auguste tohto roka otec vôbec nevyužil
právo styku s dieťaťom a v určených termínoch nebol ani raz prítomný na Slovensku a v súvislosti s
niektorými termínmi stretnutí matku ani nekontaktoval. Vzhľadom na to, že od posledného rozhodnutia
súdu týkajúceho sa úpravy styku otca s dieťaťom uplynuli do času rozhodovania súdu prvej inštancie

ani nie dva mesiace, súd má za to, že pomery v rodine sa výrazne nezmenili, okrem skutočnosti, že
má otec od 13.09.2025 prenajatý byt v Z. a osvedčil, že mu matka neumožnila styk s maloletým počas
dvoch dní v mesiaci september a preto súd nemal za osvedčené naplnenie procesných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia a návrh v celom rozsahu zamietol. V čase rozhodovania súdu nebolisplnené zákonné podmienky a otec opätovne neosvedčil neodkladnú potrebu zásahu súdu. Na to, aby
bol otec úspešný, musí riadne osvedčiť, že sa u matky opakovane domáha styku s dieťaťom, ale márne,
pretože mu v styku bráni, pričom riešenie aktuálnej situácie neznesie odklad, čo však nie je tento prípad.

Vyhovenie návrhu otca bez riadneho osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch
zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru
neodkladného opatrenia. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení vychádza z pomerov a okolností, ktoré
existujú v čase rozhodnutia súdu, pričom ide o rozhodnutie, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo veci.
V prípade zmeny pomerov či okolností na strane dieťaťa má každý z rodičov právo podať na súd aj nový

návrh, za predpokladu splnenia podmienok na takúto úpravu, keďže toto rozhodnutie súdu nezakladá
prekážkuužrozhodnutejveci.Ažvkonanívovecisamej(t.j.vkonaní,vedenompodsp.zn.73P/55/2025)
bude mať súd dostatočný priestor na vykonanie riadneho dokazovania tak, aby rozhodol v čo najlepšom
záujme maloletého dieťaťa.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Súd záverom poznamenáva, že rodičia maloletého by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší
záujem svojho dieťaťa, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť
sa aspoň na „čiastočných“ veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloleté dieťa, napr. na
bežnom trávení času s maloletým dieťaťom, ako aj počas prázdnin, a nemali by sa spoliehať, že
rozhodnutia potrebné pre blaho ich dieťaťa bude robiť výlučne len súd a nie aj oni sami, navyše formou

neodkladných opatrení, čo odporuje ich (výnimočnému!) účelu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej

inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
až do rozhodnutia o odvolaní.